Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100316
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová,
advokátka so sídlom Leškova 3A, 811 04 Bratislava, IČO: 30 802 547, proti žalovanému: Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
12.06.2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.12.2022
a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
02.12.2022, postupom podľa § 65 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon
o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 17.10.2022 z dôvodu

že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že nesúhlasí
s rozhodnutím o zamietnutí jeho žiadosti o starobný dôchodok a žiadal o jeho priznanie a určenie sumy
podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru číslo 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pričom
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012,

rozsudok sp. zn. 9So/74/2014, ako aj na ustálenú súdnu prax.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.12.2022 potvrdil.

II.
Správna žaloba

4. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 12.08.2023, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa
14.08.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023 v spojení
s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.12.2022 a vrátenia veciSociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Vo svojej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie
nie je správne a dôvodné, nakoľko žalovaný nepostupoval v súlade s právnymi predpismi, tieto
vykladá nesprávne v rozpore so zásadou zákonnosti konania. Žalobca vo svojej žalobe uviedol že

jeho dôchodkový vek, nakoľko sa narodil v roku 1959 je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov,
pričom on nadobudol dôchodkový vek dňa 15.08.2022. Uviedol, že dôvod, pre ktorý Sociálna poisťovňa
zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok bol, že k 15.08.2022 získal 9 rokov a 215 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čím nesplnil jednu z podmienok pre priznanie starobného dôchodku. Žalobca
namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 33 dohovoru číslo 128 o invalidných,

starobných a pozostalostných dávkach ako aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, pričom poukázal na článok 1 ods. 2 a článok 7 ods. 5 Ústavy slovenskej republiky. Dôvodil,
že v prípade zamietnutia jeho žiadosti sa s ním zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí sú
dôchodkovo zabezpečení, lebo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, čím je pre nepriznanie
starobného dôchodku znevýhodnený len z toho dôvodu, že získal dávku - výsluhový dôchodok v
osobitnom systéme sociálneho poistenia podľa Zákona číslo 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) Konštatoval, že
zhodnotenie doby, ktorá mu bola zhodnotená pre vznik nároku na výsluhový dôchodok nemá žiaden
vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku, pretože ich zhodnotením dochádza iba k tej skutočnosti,
že aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení spĺňa jednu z
kumulatívnychpodmienok,ktoroujeminimálnadobadôchodkovéhopoistenia,čopredstavujeminimálne

15 rokov. Žalobca uviedol, že občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,
pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme (podľa
Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) alebo iba vo všeobecnom systéme poistenia
(podľa zákona o sociálnom poistení), pretože až po zohľadnení všetkých dôb poistenia je potrebné

vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom
systéme. Zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných
veciach bol prijatý záver, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému ju
tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia
má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení zahraničných

systémoch sociálneho poistenia a, o ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu
ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,
v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Podľa názoru
žalobcu iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom
vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu služby a táto kategória poistencov v systéme

vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémoch by bola znevýhodnená v porovnaní s
poistencami všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, pričom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012. Žalobca vo svojej
žalobe poukázal aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej k
imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je

tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala
rovnaká odpoveď. Žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 192/06 zo
dňa03.11.2006podľaktorého,aksúdriešiprávnuotázku,ktoráužbolaprávoplatnevyriešenápodstatne
odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami,
nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a môže

tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Žalobca poukázal aj na povinnosť riadiť sa zmyslom a účelom zákona pred inými
výkladovými metódami, resp. od povinnosti odchýliť sa od doslovného významu právneho predpisu.
Žalobca pre úplnosť zdôraznil aj skutočnosť, že sociálne zabezpečenie príslušníkov hasičského a
záchranného zboru bolo až do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia

podľa zákona o sociálnom poistení a príslušných tohto zboru aj jeho zamestnávateľ až do 31.12.2007
odvádzali poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky (starobné
dôchodky) do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom o sociálnom poistení, ktoré
po schválení zákona číslo 519/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov, zostalo naďalej Sociálnej poisťovni, nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky. Z tohto podľa názoru žalobcu vyplýva, že v prípade žalobcu mal generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu zhodnotiť nielen dobu
dôchodkového poistenia získané do 31.12.2007, ale aj dobu trvania služobného pomeru, ktorú získal
od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru a zhodnotiť celkovú dobu dôchodkového poistenia.Žalobca súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania a žiadal priznať právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika a duplika

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.01.2024 ku správnej žalobe uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava právneho posúdenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí ako aj rozhodnutí

správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bol od 01.02.2021 priznaný
výsluhový dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pričom pre nárok na
výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1984 do 30.09.1985
v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od
01.05.1986 do 31.01.2021 v III. pracovnej kategórii, spolu 35 rokov a 285 dní. Žalovaný odkázal
na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení z, ktorých vyplýva, že ak

poistenec získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa Zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie
dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Uviedol, že rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na, ktorý žalobca poukazuje sa nevzťahuje na jeho prípad,
nakoľko v tomto rozsudku poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií, teda v skutkovo odlišnom

prípade. Žalovaný považuje námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru
pre určenie sumy starobného dôchodku za nedôvodnú nakoľko mu bol priznaný výsluhový dôchodok
a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania hasiča nebol zaradený do zvýhodnenej
I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby hasiča nie je možné postupovať podľa
ustálenej judikatúry, na ktorú žalobca poukazuje. Konštatoval, že dobu výkonu služby a vymeriavacie

základy dosiahnuté počas doby služby hasiča nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom
poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Žalovaný tiež uviedol, že
právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu nebol doposiaľ zovšeobecnený, a tak
nejde o rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v skutkovo aj právne porovnateľných veciach.
Žalovaný záverom konštatoval, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade

s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú podľa jeho názoru
zákonné a správne. Žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom
nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

6. Žalobca vo svojej replike uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v žalobnom návrhu pričom

zopakoval, že pokiaľ sa žalovaný v celom rozsahu pridržiava právneho posúdenia uvedenom v
napadnutom rozhodnutí, je preukázané že sa s ním zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí sú
dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, je tak pre nepriznanie
starobného dôchodku znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom systéme sociálneho
poistenia. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný svojim postupom neposkytuje potrebnú pomoc a

ochranu hasičom, ktorí vykonávali svoje povolanie ako poslanie a službu verejnosti, ktorá sa dneska
voči nim v zastúpení žalovaným stavia diskriminujúco.

7. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

IV.
Konanie na správnom súde

8.SprávnysúdvKošiciach(ďalejaj„správnysúd“)akovecneamiestnepríslušnýsúdpreskúmalžalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v

rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

9. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods.2 SSP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne
vyhlásil dňa 18.11.2024 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a preto podľa § 191 ods.
písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu

s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.
V.
Relevantná právna úprava

10. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa čl. 2 ods. 2 Zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

15. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

16. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno

zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený
počet odpracovaných rokov.

17. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom

pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala

inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

19. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

20. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“22. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.“

23. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

24. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

25.Podľa§1ods.3Zákonaosociálnompoistení,tentozákonsanevzťahujenapríslušníkovPolicajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej

správy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej
služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným
predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 100/1988 Z. z., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak

bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

30. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.09.2022 do31.10.2022, dôchodkový

vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy
dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného
po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

31. Podľa prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení, vek poistenca narodeného v roku 1959 je 62 rokov

a 10 kalendárnych mesiacov.

32. Podľa § 255 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia

dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.33. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

34. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do

I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

35. Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie
príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený

príslušník finančnej správy,1a) ak tento zákon neustanovuje inak.
VI.
Právny názor správneho súdu

36. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 17.10.2022

požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 15.08.2022.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č. p. SPSČ-OSZ-54.160-1/2021-VZ zo dňa
18.05.2021 bol žalobcovi podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) a § 58
a § 58, § 81 ods. 3 písm. a) Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
01.02.2021 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 1.442,84 eura, pričom mu bola zhodnotená doba

trvaniaslužobnéhopomeru 35rokova285dníaztoho28rokova7dnído30.04.2023.Žalobcadosiahol
dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov a 10
mesiacov dňa 15.08.2022.

37. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa

§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku
od 01.02.2021. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku
do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.
Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená
doba služobného pomeru v colnej správe v rozsahu celkom 35 rokov a 285 dní. (zaradený do III.

pracovnej kategórie), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od 01.02.2021.
Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu ako aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva,
že Sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu
služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 9 rokov a 216 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia.

38. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)

pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje

užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných

výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákonao sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto

systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich
hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,

pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku
všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanie
nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom

systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

39. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť Zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom
poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie

postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových

dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistenínaSlovenskupozohľadnenídôbpoisteniavinýchsystémoch.PostupomSociálnejpoisťovnesa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a
tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť

je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší,
ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť
dôchodkuzodpovedajúcadobepoisteniavovšeobecnomsystéme.Správnebypretoodporkyňamalapri
rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia
poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy,

ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z
preferovanýchzamestnaní,tedanapr.priskoršomodchodedodôchodku),následnevypočítaťteoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju
od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude

poškodzovať Sociálnu poisťovňu.

40. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 Zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 Zákona o sociálnom
poistení.

41. Z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených
síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a
ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak
osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie

dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení
rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.42. Ustanovenie § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 Zákona

o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu
akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu
poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

43. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka
(policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia
sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo
čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca,

ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri
takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas
ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012.

44. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila
len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a
nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa §
143aa ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) a § 58 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40 až 45 a § 101 Zákona o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov.

45. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 ani z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a

II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a 10 mesiacov podľa § 65
ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme
a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, Sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom
rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl.33

ods. 2 Dohovoru.

46. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia
podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania

invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa
§ 40 až 45 a § 101 Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“ (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017).

47. Správny súd považoval všetky námietky žalobcu za dôvodné, vrátane námietky princípu legitímneho

očakávania, ktorý je súčasťou širšieho pojmu - princípu právnej istoty a ktorý vychádza zo skutočnosti,
že súd (orgán verejnej správy) pozná právo. Žalovaný rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou
najvyšších súdnych autorít a tak zasiahol do legitímneho očakávania žalobcu, že postup žalovaného
ako aj postup správneho orgánu 1. stupňa bude predvídateľný, pretože nemôže v skutkovo podobných/
obdobných prípadoch rozhodovať rozdielne.

48. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 12.06.2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
02.12.2022 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.49. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť
o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 15.08.2022 s tým, že v zmysle § 191

ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

51. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).