Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122375070
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:6122375070.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu A. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom B., C. XXX, zastúpeného Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Poprad,
námestie sv. Egídia 78, IČO: 37 747 371, proti žalovanej D. A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A., F. E. XXXX/
XX, zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Bratislava – Staré Mesto, Žilinská 14, IČO:
47 232 757, v spore o zaplatenie 56.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi sumu 56.000,-
eur s príslušenstvom.
V podanej žalobe uviedol, že sa so žalovanou dohodol, že žalovanej požičia peňažné prostriedky vo
výške 56.000,- eur. Podľa žalobcu k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo. Podmienky poskytnutia
a splácania uvedenej pôžičky si strany sporu dohodli v dohode a uznaní záväzku zo dňa 9.12.2015
a vzhľadom na neskoršiu zmenu pomerov medzi stranami sporu a vzhľadom k poskytnutiu ďalších
peňažných prostriedkov strany sporu uzavreli dňa 11.2.2016 dodatok č. 1. k dohode a uznaní záväzku

zo dňa 9.12.2015. Podľa dohody mala žalovaná splácať svoj dlh vo výške 64.700,- eur, a to v lehotách
najneskôr do konca marca 2016 čiastku vo výške 2.000,- eur a potom každé 4 mesiace počnúc júnom
2016 sumu vo výške 7.000,- eur až do riadneho zaplatenia dlžnej sumy. Žalovaná svoj peňažný záväzok
uhradila len v časti 3.500,- eur. Vo výške 61.200,- eur zostal záväzok žalovanej nesplnený. Žalobca
si v konaní uplatňuje voči žalovanej pohľadávku vo výške 56.000,- eur, a to vzhľadom na celkové
znenie dohody, kde pohľadávka žalobcu vo výške 56.000,- eur je podľa názoru žalobcu jednoznačne
uznaná žalovanou. Žalobca má za to, že povinnosťou súdov je vykladať právne úkony v prospech ich

platnosti a prvú stranu dohody (zo dňa 9.12.2015) je preto možné vykladať ako dohodu o splátkovom
kalendári peňažného záväzku žalovanej vo výške 56.000,- eur. Ďalšiu stranu dohody označenú ako
dodatok č. 1 (zo dňa 11.2.2016) je podľa nášho názoru možné vykladať v časti sumy 56.000,- eur ako
uznaniedlhuzostranyžalovanej,ktoréodkazujenadohoduosplátkovomkalendári(prvástranadohody)
uzavretú dňa 9.12.2015. Vzhľadom na to, že pohľadávka nebola žalovanou dlhšiu dobu uhradená,
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanú vyzval na plnenie, čo žalovaná odmietla,
v dôsledku čoho sa žalobca domáha úhrady podanou žalobou.

2. V skrátenom konaní Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.7.2022 platobný rozkaz, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom
uviedla, že žalovanú sumu od žalobcu nikdy nedostala a doklady, ktoré k žalobe pripojil podpísalapod jeho nátlakom. Žiadnu takú sumu jej žalobca ani nemohol poskytnúť, keďže ani jeho majetkové
pomery by niečo také nedovoľovali. Podaná žaloba demonštruje to, ako sa žalobca snaží nepravdivými,
resp. neúplnými tvrdeniami obohatiť na úkor žalovanej, keďže si v podanej žalobe nesplnil ani len svoju

základnú povinnosť, a to pravdivo a úplne opísať skutkovú situáciu. Hoci žalobca spomenul, že som
na jeho špekulatívnu predžalobnú výzvu reagovala, vôbec neuviedol argumentáciu, ktorá bola v reakcii
uvedená a túto reakciu ani nepripojil ako prílohu (listinný dôkaz).
V písomnej reakcii na predmetnú predžalobnú výzvu reagovala predovšetkým na listiny, ktoré jej boli
spolusňoudoručené,atonajmänadohoduauznanízáväzkuzodňa9.12.2015adodatokktejtodohode

č. 1 zo dňa 10.2.2016. Dohoda a uznanie záväzku v znení dodatku č. 1 je neplatným právnym úkonom,
a to z dôvodu, že tento právny úkon neobsahuje obligatórne (povinné) náležitosti uznania záväzku tak,
ako ich definujú vyššie citované zákonné ustanovenia. Predmetný právny úkon teda nevyvoláva žiadne
právne účinky.
Konkrétne v dohode a uznaní záväzku zo dňa 9.12.2015 úplne absentuje vymedzenie reálneho dôvodu
(právneho titulu), na základe ktorého mal predmetný záväzok vzniknúť (v listine je len formálne uvedené,

žesauznáva"čododôvodu",alereálnetentodôvodniejenijakovymedzený).Pritomajvzmysleprávnej
teórie (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1, komentár k § 588) a ustálenej
súdnej praxe platí, že je nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka bolo možné dôvod dlhu stanoviť určito a
zrozumiteľne. Na základe uvedeného, nie je síce potrebné vymedziť dôvod dlhu exaktne, ale aj v takom

prípade je potrebné, aby určenie dôvodu dlhu vyplývalo aspoň napríklad z odkazu na konkrétny právny
záväzok (napr. zmluvu), resp. iný úkon (napr. výzva, faktúra, atď.), z ktorého je dôvod dlhu nepochybne
určiteľný. Pritom vymedzením dôvodu dlhu sa myslí určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol, t.
j. primárneho záväzku.
Ďalejuviedla,ževdohodeauznanízáväzkuzodňa9.12.2015absentujetiežurčitýaleboaspoňurčiteľný

záväzok na zaplatenie dlhu. Jednoducho nie je nijako vymedzená splatnosť, či už konkrétnym dátumom,
opakujúcimi sa splátkami alebo iným určiteľným spôsobom. Uvedené nedostatky majú za následok
nepochybnú neplatnosť uznania dlhu, keďže v zmysle § 588 neobsahujú podstatné náležitosti tohto
právneho úkonu. Tým, že išlo o neplatný právny úkon, tak neplatnosť sa vzťahuje aj na neskôr datovaný
dodatok, keďže absolútna neplatnosť pôsobí ex tunc a nedá sa nijako zhojiť (konvalidovať). Preto ak bol

neplatný pôvodný právny úkon, tak ani úkon naň nadväzujúci, ktorý ho má v určitých smeroch meniť,
nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za platný. Nič na tom nezmení ani inak judikatúrou
ustálená požiadavka na výklad právnych úkonov v prospech ich platnosti, na ktorú sa žalobca odvoláva.
Takýto výklad totiž nemožno aplikovať pri vadách právneho úkonu, ktoré spôsobujú jeho absolútnu
neplatnosť.

Zrejme práve pre nedostatky dohody o uznaní záväzku zo dňa 9.12.2015 sa túto dohodu snaží žalobca
intepretovať ako nejakú "dohodu o splátkovom kalendári" a dodatok k nej ako samostatný právny úkon.
Pritom zo znenia dodatku je jasné, že nejde o takpovediac samostatný právny úkon uznania dlhu, ale
ide o nadväzujúci úkon na dohodu o uznaní záväzku zo dňa 9.12.2015, kde hneď prvá veta po označení
žalobcu uvádza, že "Dodatok č. 1 k dohode o uznaní záväzku zo dňa 9.12.2015, ktorým sa mení výška

dlžnej sumy, spôsob splácania a odmena". Interpretácia, o ktorú sa žalobca pokúsil v podanej žalobe s
cieľom vyhnúť sa alebo kamuflovať vady právneho úkonu, je v danom prípade absolútne neprípustná,
keďže už zo samotného znenia textu dodatku je jasné, že tento netvorí nový samostatný právny úkon
uznania dlhu, ale ide len o úkon, ktorý nadväzuje na už neplatný právny úkon, čo teda robí neplatným
tak pôvodné uznanie dlhu, ako aj jeho znenie v zmysle dodatku.

Popri nedostatku vôle žalovaná namietla, že obe listiny ju žalobca prinútil podpísať pod nátlakom, sú tu
teda ešte ďalšie nesporné vady, ktoré robia dohodu a uznaní záväzku v znení dodatku č. 1 absolútne
neplatným právnym úkonom. Navrhla žalobu zamietnuť. Vzniesla námietku premlčania nároku a navrhla
žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho
zistil tento skutkový stav:

4. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že so žalovanou sa poznali od detstva. Od začiatku to bola pôžička,
ktorú žalovanej reálne poskytol. Pracoval v zahraničí a žalovaná mala jeho dôveru ako zamestnanec

polície. Pôžičky začali sumou 20.000,- eur v roku 2014 výberom z účtu žalobcu. Žalovaná prezentovala
podnikateľský plán, chceli si prenajať nehnuteľnosť a túto ďalej prenajímať. Pre účely pôžičky žalobca
žalovanej dal plnú moc na výber z účtu v hotovosti. V marci 2014 poskytol v hotovosti žalovanej sumu
4.000,- eur a následne v novembri 2014 sumu 11.000,- eur, dátum splatnosti nebol dohodnutý. Žalovanásľubovala vrátenie pôžičky a v decembri 2015 podpísala uznanie dlhu s ročnými splátkami. Žalobca
mal sám splácať hypotéku, avšak žalovanej poskytoval pôžičky, keďže sa poznali. Nikdy nemali intímny
vzťah, nehospodárili spoločne a nemali ani spoločný zámer podnikať, žalovaná sa venovala aktivitám

pre Wüstenrot stavebnú sporiteľňu, a.s. a chcela prenajímať nehnuteľnosti.
Čo sa týka uznania dlhu, vypracoval ho otec bývalej priateľky žalobcu a žalovaná ho podpísala
dobrovoľne. Dodatok č. 1 uzavreli, nakoľko výška pôžičky sa zvýšila. V roku 2018 sa mala žalovaná
vyjadriť, že uznanie dlhu je neplatné a odmietala pôžičky vrátiť.

5. Z dohody a uznania záväzku zo dňa 9.12.2015 súd zistil, že žalovaná mala uznať záväzok voči
žalobcovi vyhlásením: ... týmto uznávam čo do dôvodu a výšky v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka,
že dlhujem A. A. ... čiastku päťdesiatšest'tisíc eur. Túto čiastku sa zaväzujem splatiť ročnými splátkami
po á 25% z dlžnej sumy so štvorpercentným ročným úrokom. Uvedené činím na tom skutkovom základe,
že uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky bude exekučným titulom v prípade nesplnenia čo i len jednej
splátky. V takomto prípade sa stane s ročným celý dlh. Toto uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky v

zmysle § 110 Občianskeho zákonníka, bude podpísané a tento podpis overený u notára.

6. Z dodatku č. 1 k dohode a uznaní záväzku zo dňa 9.12.2015, ktorým sa mení výška dlžnej sumy,
spôsob splácania a odmena
Dlžník: D. A. G., F. E. XXXX/XX, XXX XX A., r. č.: XXXXXX/XXXX I. Dlžník uznáva zostatok pohľadávky

po úprave v sume 64.700,-Eur, ktorá tvorí dlžnú sumu: vo výške 56.000,-Eur, doklad Dohoda a uznanie
záväzku zo dňa 09.12.2015, vo výške 700,-Eur, odovzdané veriteľom osobne do rúk dlžníka dňa
20.01.2016, vo výške 2.000,-Eur, prevedené veriteľom na bankový účet dlžníka, číslo účtu dlžníka: E.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v H. I., prevedené najneskôr dňa 11.02.2016, vo výške 6.000,-
Eur, dlžníkom sľúbená odmena pre veriteľa, II. Dlžník sa týmto dodatkom a po dohode ďalej zaväzuje

dlžnú sumu splácať takto: marec 2016 v sume 2.000,-Eur, neskôr každé 4 kalendárne mesiace v sume
7.000,-Eur až do úplného zaplatenia, pričom prvá splátka sa stanovuje na mesiac jún 2016.
III. V prípade neuhradenia niektorej splátky v lehote splatnosti sa stáva splatný celý uznaný dlh, resp.
jeho zostatok po čiastočnej úhrade. V takomto prípade dlžník stráca výhodu splátok dohodnutých v
tomto dodatku a veriteľ má neobmedzené právo domáhať sa úhrady dlhu prostredníctvom návrhu na

začatie exekučného konania.
IV. Tento dodatok č. 1 k dohode a uznaní záväzku zo dňa 09.12.2015 uzatvárajú zmluvné strany vážne,
určite a zrozumiteľne, bez nátlaku a nevýhodných podmienok.
V. Dodatok č. 1 k dohode a uznaní záväzku sa spisuje v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden si ponecháva
dlžník a jeden si ponecháva veriteľ. Zároveň zmluvné strany prehlasujú, že si dodatok prečítali a na znak

súhlasu s jeho obsahom ho podpisujú. Dodatok č. 1 k dohode a uznaní záväzku zo dňa 10.02.2016
nadobúda platnosť podpísaním oboma zmluvnými stranami.

7.ZvýpisovzúčtuvedenéhonamenožalobcuvTatrabanka,a.s.č.2919648151súdzistil,žezaobdobie
od 10.1.2014 do 7.10.2015 bolo zrealizovaných 24 výberov hotovosti v celkovej sume 59.140,- eur a

žalovaná vykonala vklad hotovosti vo výške 13,- eur. Súčasne bolo v uvedenom období poukázaných
minimálne 22.876,93 eur ako úhrada provízií poisťovňou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.

8. Z krátkych textových správ súd zistil, že žalovaná opakovane kontaktovala žalobcu s požiadavkou na
poskytnutie hotovosti a prísľubom vrátenia.

9. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

10. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

11. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.13. Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania.

Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom

kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to

prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

15. Pokiaľ súd overuje pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu, zisťuje, či strana ňou uvádzané
skutkové tvrdenia preukázala na základe vykonaných dôkazov, rieši tak skutkové otázky a výsledkom

tejto hodnotiacej činnosti súdu sú jednotlivé skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové závery súdu.
Hodnotiaci skutkový záver prijatý súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania nie je právnym
posúdením.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery tak, že

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd tak subsumuje vykonaným dokazovaním
ustálený skutkový stav pod hypotézu konkrétnej právnej normy, aby mohol dospieť k právnemu záveru,
či a komu prizná právo, alebo uloží povinnosť.

17. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.

Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

18. Uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka je samostatným zabezpečovacím
inštitútom, pričom zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v
dobe uznania. Účinky uznania dlhu zakladajú vyvrátiteľnú domnienku existencie dlhu, pričom dôkazné

bremeno na vyvrátení domnienky existencie dlhu je na dlžníkovi.

19. Inštitút uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka plní zabezpečovaciu funkciu tým, že
zakladá právnu domnienku o existenciu dlhu v čase jeho uznania a tým sa v spore posilňuje procesnápozícia žalobcu, keďže nemusí dokazovať vznik dlhu, jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. K
platnému uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je okrem všeobecných náležitostí (§ 34
a nasl. Občianskeho zákonníka) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon urobil dlžník písomnou

formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatiť dlh a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh, čo do dôvodu
a výšky.

20. Je nepochybné, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na uznanie dlhu podmienky, tak
ako ich predpokladá zákonné ustanovenie v § 588 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť uznania dlhu

je potrebné, aby bola zachová písomná forma, čo v danom prípade bolo zachované. Na uznanie dlhu je
potrebné,abyzpísomnéhoúkonuvyplývaťvôľasplniťdlhbezohľadunajehoformu.Sľubtaknemusíbyť
vymedzený v konkrétnom vyhlásení dlžníka, resp. v ustanovení, v ktorom je vymedzený dôvod a výška.
Okrem prísľubu splnenia sú teda ďalšími náležitosťami uznania dlhu vymedzenie čo do dôvodu a výšky.
Dôvod dlhu je spravidla vyjadrený jeho právnou kvalifikáciou, napr. pôžička zo dňa a pod., avšak nie je
významné, či v prejave je správne kvalifikovaný právny dôvod, ale stačí, ak je z prejavu dôvod zrejmý.

Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie týka, alebo v čom dlh (skutkovo)
spočíva. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že je nutné záväzok, ktorého sa uznanie týka, identifikovať
takým spôsobom, aby nebol zameniteľný. Tento dôvod v predloženom uznaní dlhu absentuje, teda z
tohtopísomnéhoprávnehoúkonuniejezrejmýdôvodvznikupohľadávky.Uznaniedlhuzodňa9.12.2015
tak nie je platným úkonom z dôvodu absencie predpísaných náležitostí. Dodatok č. 1 uznania logicky

nasleduje neplatnosť pôvodnej listiny.

21. V konaní bolo sporné, že žalobca žalovanej poskytol pôžičku v žalovanej výške.
Ako vyplýva z cit. ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon

vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009)

22. Zo strany žalobcu nebolo preukázané reálne odovzdanie poskytnutých finančných prostriedkov

žalovanej. Žalobca svoje skutkové tvrdenia opieral o výpisy z účtu, ktorými však svoje skutkové
tvrdenia nepreukázal. Keďže sa jedná o reálny kontrakt, je úlohou žalobcu preukázať reálne poskytnutie
finančných prostriedkov.

23. V naznačenom smere súd poukazuje na existujúcu judikatúru, z ktorej vyplýva: Skutočnosť

poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Neobstojí preto právny
záver odvolacieho súdu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke (teda jej poskytnutiu)
prišlo, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že v danom prípade o uzavretie právneho úkonu –
poskytnutie pôžičky nejde. Dovolací súd dáva do pozornosti, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou

sumou. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/403/2014)

24. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok reálneho kontraktu, teda odovzdanie predmetu pôžičky
žalovanej. Pokiaľ by súd pripustil existenciu pôžičiek, ich výška by bola rovnako spornou skutočnosťou,
a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že účet žalobcu bol využívaný žalobcom aj žalovanou.

Na účet žalobcu vedený v Tatra banka, a.s. boli preukázateľne poukazované provízie Wüstenrot
stavebnej sporiteľne, a.s., pričom sa malo jednať o platby v prospech žalovanej, čo uviedol žalobca vo
svojomvýsluchu.Zaobdobieod10.1.2014do7.10.2015takboloodWüstenrotstavebnejsporiteľne,a.s.
na účet žalobcu poukázaných minimálne 22.876,93 eur, ktoré mali patriť žalovanej. Vo vzťahu k týmto
prostriedkom zo strany žalobcu absentujú akékoľvek skutkové tvrdenia.

Pokiaľ žalovaná využívala účet žalobcu a na tento účet boli poukazované aj jej náležiace prostriedky,
je povinnosťou žalobcu preukázať, že pri jednotlivých výberoch realizovaných žalovanou žalovaná
nevyužívalavlastnéprostriedky,aleprostriedkyžalobcu.Tietoskutkovétvrdeniavšakžalobcaneuvádza.25. Ak žalovaná čerpala z účtu žalobcu jeho osobné prostriedky, mohlo by sa jednať o bezdôvodné
obohatenie, avšak k tomuto malo dôjsť pred 9.12.2015, resp. 10.2.2016, pričom vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania je zrejmé, že žaloba podaná dňa 22.7.2022 bola podaná oneskorene a nárok

žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia je premlčaný.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a existenciu a výšku svojho nároku nepreukázal.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v konaní úspešnej žalovanej priznal
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorýchsúdrozhodnevzmysle§262ods.2C.s.p.samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.