Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/194/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011661
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011661.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.7.2024, č. k. 5PP/40/2024 - 25, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a) ods. 2 Trestného
zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý

mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T/191/2022 zo dňa 16.8.2022
v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T/191/2022 zo dňa 14.7.2023 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tos/170/2023 zo dňa 12.10.2023.
Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Prokurátor sa na
verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
V sťažnosti odsúdený poukázal na to, že súd nevyhovel jeho návrhu na výsluch družky a neprihliadol

na to, že sa dcérine zdravotné problémy zhoršili, odkedy je vo výkone trestu, pričom neprečítal ani
zdravotnú dokumentáciu, ktorá bola súčasťou žiadosti. Poukazuje na to, že je vo výkone trestu od
začiatku pracovne zaradený, bol disciplinárne odmenený, správa sa slušne, rešpektuje ústavný poriadok
a má odporúčanie na podmienečné prepustenie. Uvádza, že došlo k jeho náprave. Poukazuje na to, že
má doma družku a 6 ročnú dcéru a vyhlasuje, že bude viesť riadny život. K sťažnosti priložil list, v ktorom
uviedol, že ľutuje čo spravil, prechádzal ťažkým životným obdobím. Uvádza, že minulý rok dobrovoľne

nastúpil na ambulantnú liečbu, ktorá mu pomohla. Odkedy je vo výkone trestu má jeho dcéra zdravotné
problémy, čo ho prinútilo k prehodnoteniu životných hodnôt a jeho jedinou prioritou je jeho rodina, preto
neexistuje riziko, že by sa dostal do rozporu so zákonom. Vo výkone trestu je zaradený na prácu, správa
sa slušne. Po prepustení bude pokračovať v liečbe, vráti sa naspäť do práce a domov k družke a dcére.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa
formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody) a prvú materiálu podmienku

(vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie), nespĺňa
druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho
podmienečnom prepustení na slobodu).
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval splnenie prvej materiálnej
podmienky a poukázal na obsah hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov.

Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky súd prvého stupňa prihliadol na odpis registra trestov,
v zmysle ktorého má odsúdený doposiaľ evidované 4 záznamy, odsúdený už bol raz v minulosti
podmienečne potrestaný, avšak v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený nepodmienečný
trest odňatia slobody, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený. Poukázal na jeden alternatívny
trest v podobe peňažného trestu, ktorý má odsúdený už zahladený. Ďalšia šanca na vedenie riadneho
života v podobe podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom so skúšobnou dobou

bolaodsúdenýmopätovnezmarená,keďžesavskúšobnejdobedopustilďalšejtrestnejčinnosti,zaktorú
bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
prvého stupňa konštatuje, že odsúdený sa zo svojej trestnej minulosti dostatočne nepoučil a nezmenil
svoje správanie k lepšiemu, v dôsledku čoho u odsúdeného nie je splnená neexistencia rizika recidívy,
ktorá je podstatou druhej materiálnej podmienky a jeho náprava je možná len počas jeho pobytu vo

výkone trestu odňatia slobody. Konštatuje, že to, že sa odsúdený v podmienkach ústavu, na ktoré sa
postupom času adaptoval, dokáže správať na požadovanej úrovni a plní stanovené ciele programu
zaobchádzania nie je pre súd vzhľadom na premárnené šance poskytnuté odsúdenému zo strany súdu
na riadny život, menej priaznivú resocializačnú prognózu a iba formálne kritický postoj k trestnej činnosti
dostatočnou zárukou na to, že odsúdený povedie po podmienečnom prepustení riadny život.

Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že skutočnosti uvedené

v napadnutom uznesení neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné
prepustenie.
Na rozdiel od prvostupňového súdu je však sťažnostný súd toho názoru, že odsúdený nesplnil na
podmienečné prepustenie ani prvú materiálnu podmienku. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový
súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, neboli vyhodnotené správne. K prvej materiálnej podmienke súd

prvého stupňa v napadnutom uznesení len stroho konštatoval, že táto je splnená a zrekapituloval
hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Leopoldov, pričom nekonkretizoval, v čom vidí polepšenie sa odsúdeného
a pod obsah tohto pojmu podradil dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.
Posudzovanie polepšenia odsúdeného je možné prakticky vyvodiť len z vonkajších prejavov jeho
správania sa, opierajúc sa o odôvodnené závery hodnotenia osôb zodpovedajúcich za výchovný vplyv

výkonu trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide teda o to
rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú
prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky
skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To
znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil

a tým splnil prvú materiálnu podmienku.
V prípade odsúdeného, jeho polepšenie nevyplýva zo žiadnej časti hodnotenia, je z nej zrejmé, že
sa odsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou
aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Odsúdený
doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, teda počas doterajšieho výkonu trestu neurobil nič,

čím by súd presvedčil, že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii.
Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie,
tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody, čo ale nemožno považovať za prejav jeho vyššej
aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa.
Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného

z výkonu trestu odňatia slobody, tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom prvostupňového súdu.
Naplnenie druhej materiálnej podmienky je podmienené naplnením prvej materiálnej podmienky. To
znamená, že od odsúdeného je možné očakávať, že bude viesť riadny život, len ak počas výkonutrestu preukázal polepšenie plnením svojich povinností a svojím správaním, čo v uvedenom prípade
preukázané nebolo.
Sťažnostný súd k nesplneniu materiálnych podmienok nevyhnutných pre rozhodnutie o podmienečnom

prepustení konštatuje, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani vplyv podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody, či predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nemali
na odsúdeného zjavne požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nebránili v ďalšom
páchaní úmyselnej trestnej činnosti a ani pod ich vplyvom odsúdený nezmenil svoj postoj k právnemu
poriadku a k dodržiavaniu právnych noriem. S poukazom teda na osobu odsúdeného a jeho prístup

k dodržiavaniu právneho poriadku a jeho trestnú minulosť je riziko opätovného zlyhania odsúdeného v
prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neprimerané vysoké.
Prvostupňový súd tiež správne poukázal na to, že odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance na
preukázanie jeho polepšenia, a to v podobe podmienečných trestov odňatia slobody, či podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré nevyužil a opäť sa dostal do rozporu zo zákonom,
a preto niet dôvodu sa domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

už splní svoj zákonom sledovaný účel, keď tento účel nebol doposiaľ naplnený žiadnym z uložených
a odsúdeným vykonaných trestov.
Na tomto mieste nepovažuje ďalej sťažnostný súd za potrebné opakovať vecne správnu argumentáciu
prvostupňového súdu a na túto v plnom rozsahu odkazuje. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje
na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a

v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné
a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne
poukázal.
V súvislosti so sťažnosťou odsúdeného, sťažnostný súd konštatuje, že len dobré správanie odsúdeného
v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že sa

odsúdený polepšil a bude na slobode viesť riadny život, o čom svedčí aj resocializačná prognóza
odsúdeného, ktorá je ústavom vyhodnotená ako menej priaznivá. Rozhodnutie súdu o návrhu
odsúdeného tak nie je založené len na jeho trestnej minulosti, keďže táto je len jedným z kritérií
pre posúdenie splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie. Pokiaľ bol odsúdený
pred spáchaním trestnej činnosti, za ktorú aktuálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody,

opakovane súdne trestaný, už raz bol voči nemu uplatnený inštitút podmienečného prepustenia, bol
mu uložený aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, dokonca už bolo na neho v minulosti
pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody jedná sa o skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne
tvoria podklad, na základe ktorého nie je aktuálne možné návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie vyhovieť, a to napriek tomu že odsúdený bol raz disciplinárne odmenený a nemá uložené

disciplinárne tresty. V tomto smere by nebolo postačujúce ani uloženie primeraných obmedzení alebo
povinností v súvislosti s podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré
by podľa názoru sťažnostného súdu neboli dostačujúce, a to najmä s ohľadom na osobu odsúdeného,
ktorý opakovane neprejavoval rešpekt k pravidlám a právnemu poriadku.
Opakované páchanie úmyselnej trestnej činnosti svedčí o negatívnom postoji odsúdeného k právnemu

poriadku a k dodržiavaniu právnych noriem, ktorý nezmenil ani pod vplyvom skôr uložených trestov.
Odsúdenému už bola v minulosti opakovane poskytnutá možnosť preukázať nápravu a snahu o vedenie
riadneho života, ale aj napriek tomu opakovane spáchal ďalšiu, úmyselnú, trestnú činnosť, a to dokonca
v skúšobnej dobe určenej súdom.
Odsúdenývsťažnostiopakovanepoukázalnato,žebolodporučenýriaditeľomÚVTOSnapodmienečné

prepustenie,kčomusťažnostnýsúduvádza,žeústavnavýkontrestuodňatiaslobodyneskúmasplnenie
formálnej podmienky a materiálnych podmienok na podmienečne prepustenie, len poskytuje hodnotenie
k návrhu na podmienečné prepustenie, v ktorom opisuje správanie odsúdeného počas výkonu trestu
odňatia slobody. Splnenie zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody je kompetentný posudzovať výlučne súd. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu

trestuodňatiaslobodysúdsícevychádzazhodnoteniariaditeľa,ktoréjejednýmzpodkladovprevydanie
rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného, nakoľko reflektuje správanie odsúdeného počas
výkonu trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, avšak je na zvážení súdu, či si odporúčania
uvedené v hodnotení osvojí a pri zohľadnení a zhodnotení ďalších skutočností návrhu vyhovie alebo
nie. Súd nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzanými závermi a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon

trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach.
Záveronesplnenímateriálnychpodmienokpotrebnýchprepozitívnerozhodnutiesúduopodmienečnom
prepustení odsúdeného nedokáže zmeniť ani nepriaznivý zdravotný stav jeho dcéry, či skutočnosti, ktoréby vyplynuli z výsluchu jeho družky, ktorého sa domáha, nakoľko nesplnenie týchto podmienok spočíva
v osobe odsúdeného a jeho postoju k právnemu poriadku.
S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola

dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.