Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322203551
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322203551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Dominika Horváthová a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: Remedium Legal, s. r .o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: Advokátska kancelária DOBIAŠOVÁ/law firm s. r. o., so sídlom
Šoltésovej18,81108Bratislava,ozaplatenie38.408,44euraspríslušenstvom,naodvolaniežalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.: 35C/48/2022 – 187 zo dňa 29. marca 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 38 408,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 36,01 eura, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 306,68 eura od 08.04.2021 do
zaplatenia, 5% ročne zo sumy 28 838,46 eura od 08.07.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 9 263,30
eura od 14.05.2022 do zaplatenia spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 613,44
eura s tým, že povinnosť je žalovanému uložená spoločne a nerozdielne s D. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. XXX, ktorý bol na plnenie zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Galanta, č. k.
35C/48/2022 z 18.10.2022. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 39, § 415, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428,
§ 659, § 660, § 661 ods. 1, 2, § 789 ods. 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník (v
ďalšom texte len „Občiansky zákonník“), § 76 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C. s. p, § 2 ods. 1 písm. j), § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.

z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(v ďalšom texte „zákon o povinnom zmluvnom poistení“).

1.1 Vecne súd prvej inštancie dôvodil zistením, že žalovaný bol ku dňu 12.09.2020 zapísaný v centrálnej
evidencii motorových vozidiel ako držiteľ motorového vozidla Škoda, EČV: G.. K predmetnému vozidlu
nebolokuvedenémudátumuuzatvorenépovinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. D. E., (pôvodne žalovaný v 2. rade) bol trestným rozkazom Okresného

súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/16/2021 zo dňa 17.03.2021, právoplatným dňa 10.04.2021, uznaný
za vinného, že dňa 12.09.2020 ako vodič osobného motorového vozidla Škoda Fábia EČV: G. zapríčinil
dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil H. I. škodu na zdraví a poškodenie motocykla Yamaha XVS 1300A,
EČ: J.. Nehoda je podrobne popísaná v relácii dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody.1.2 Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 02.09.2020 uzavreli žalovaný ako požičiavateľ a D. E. ako
vypožičiavateľ dohodu o výpožičke motorového vozidla, predmetom ktorej bol záväzok požičiavateľa

odovzdať vozidlo Škoda Fábia, ŠPZ G. vypožičiavateľovi do bezodplatného dočasného užívania
a záväzok vypožičiavateľa prevziať vozidlo od požičiavateľa a po ukončení vypožičania ho vrátiť
požičiavateľovi. Vozidlo bolo vypožičané na účel osobnej prepravy vypožičiavateľa. Dohoda bola
uzavretá na dobu určitú do 31.12.2020. Podľa čl. V, bod 2 dohody sa vypožičiavateľ zaviazal znášať
všetky náklady na poistenie (povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie), opravu vozidla, vrátane

škôd a ich náhrad spôsobených tretím osobám, ktoré vypožičiavateľ spôsobil zavineným porušením
povinností pri používaní vozidla. Podľa čl. VI. bod 1. dohody sa zmluvné strany dohodli, že uzatvorením
tejto dohody sa vypožičiavateľ stane novým prevádzkovateľom motorového vozidla.

1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si voči žalovanému a D. E. uplatnil náhradu plnenia
poskytnutého poškodeným v zmysle § 24 ods. 7 zákona v súvislosti s dopravnou nehodou dňa

12.09.2020, pri ktorej došlo k vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Voči D. E. ako
vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu zodpovedá v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka
bolo o nároku rozhodnuté právoplatným platobným rozkazom. Súd prvej inštancie tak ďalej posudzoval
len dôvodnosť nároku uplatnenému voči žalovanému.

1.4 V konaní bolo sporné, či žalovaný bol v rozhodnom období prevádzkovateľom vozidla, ktorým
mala byť spôsobená škoda, a či mal povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nebolo sporné, že na vozidlo Škoda EČV: G.
nebolo v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Prvoinštančný súd predovšetkým upriamil pozornosť na skutočnosť,

že subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vo všetkých
prípadoch prevádzkovateľ. Vo vzťahu k dohode o výpožičke zo dňa 02.09.2020 dospel k záveru, že
táto dohoda nezbavila žalovaného povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu k predmetnému motorovému
vozidlu, pretože žalovaný bol aj naďalej vlastníkom tohto vozidla, D. E. nebol v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, nešlo ani o nájomnú zmluvu

s právom kúpy prenajatej veci (§ 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 3Cz 43/69 (R 70/1969), ktoré možno zahrnúť do ustálenej
rozhodovacej praxe. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí okrem iného konštatoval, že organizácia (prípadne
i občan), ktorá požičia občanovi motorové vozidlo, zostáva prevádzkovateľom tohto motorového
vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú zvláštnou povahou jeho prevádzky. Zodpovednosť

prevádzkovateľov motorových vozidiel, ktorá je upravená v § 427 Občianskeho zákonníka, je
nepochybnezodpovednosťouobjektívnou.Zaškoduvyvolanúzvláštnoupovahouprevádzkyzodpovedá
zásadne prevádzkovateľ motorového vozidla bez zreteľa na zavinenie. V súvislosti s objektívnou
zodpovednosťou prevádzkovateľa zároveň vyjadril názor, že vlastník, ktorý požičia motorové vozidlo
inému občanovi, zostáva jeho prevádzkovateľom a v zásade tiež zodpovedným za škodu vyvolanú

zvláštnou povahou tohto motorového vozidla. Namiesto prevádzkovateľa by za škodu zodpovedal niekto
iný vtedy, ak by tento dopravný prostriedok použil bez vedomia, respektíve proti vôli prevádzkovateľa.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že predmetný judikát nie je už v súčasnosti
aplikovateľný, vzhľadom na samostatnú úpravu zákonom o povinnom zmluvnom poistení. V uznesení
sp. zn. 3Cdo/170/2018 zo dňa 23.05.2019 Najvyšší súd SR ako dovolací súd zopakoval, že predmetné

rozhodnutie R 70/1969 naďalej predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Nad rámec
uvedenéhojudikátunajvyššísúdzároveňdoplnil,žezaprevádzkovateľamotorovéhovozidlasavzmysle
§ 2 písm. j) zák. č. 381/2001 Z. z. považuje fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo
faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Vyžaduje sa však určitá trvalosť práva dispozície
s vecou. Spravidla ide o vlastníka motorového vozidla. Dočasný nájom motorového vozidla, ako to

bolo v posudzovanom prípade, však nemá za následok aj zmenu v osobe prevádzkovateľa motorového
vozidla. Rovnako tiež ani prípadná dohoda o tom, že sa po túto dobu stane nájomca prevádzkovateľom
motorového vozidla, by bola v rozpore so zákonom a vo vzťahu k oprávnenému by nemala žiadne
účinky. Súd prvej inštancie uzavrel, že na základe dohody o výpožičke zo dňa 02.09.2020 nedošlo k
zmene prevádzkovateľa motorového vozidla, pretože D. E. získal len dočasnú možnosť disponovať s

motorovým vozidlom v rozsahu jeho užívania na osobnú potrebu. Z dohody nevyplývala ani povinnosť
žalovaného uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, ako sa to snažil tvrdiť žalovaný, len
povinnosť uhrádzať náklady s tým spojené. Súd prvej inštancie poukázal na čl. III bod 2. dohody, z
ktorého vyplýva, že žalovaný odovzdal D. E. vozidlo spolu s dokladom o povinnom zmluvnom poistení azároveň na čl. VI. bod 3 dohody, z ktorého vyplýva, že ak by D. E. neplnil svoju povinnosť platiť povinné
zmluvné poistenie, bol žalovaný oprávnený ju splniť za D. E. a žiadať od neho úhradu vynaložených
nákladov. Pokiaľ je v článku VI. bod 1 dohody formulovaná dohoda o zmene prevádzkovateľa vozidla,

pretože išlo len o dočasné vypožičanie vozidla na osobné užívanie, bez danosti určitej trvalosti práva
dispozície s vecou, takéto dojednanie súd považoval za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
pre jeho rozpor so zákonom, konkrétne § 2 ods. 1 písm. j) zákona o povinnom zmluvnom poistení.

1.5 Žalovaný navrhol na preukázanie existencie a pravosti dohody výsluch žalovaného a D. E., súd

prvej inštancie takéto dokazovanie považoval za nadbytočné a nehospodárne, a preto ho nevykonal.
Neúčasť žalovaného na pojednávaní súd nepovažoval za prekážku riadneho prejednania a rozhodnutia
veci, konštatoval, že žalovaný bol v konaní riadne zastúpený svojou právnou zástupkyňou a jeho účasť
na pojednávaní nebola nutná.

1.6 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný zodpovedá ako prevádzateľ za škodu vyvolanú osobitnou

povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka). Jeho zodpovednosť je
založená na princípe objektívnej zodpovednosti, pričom kumulatívne musia byť splnené tri predpoklady
pre vznik zodpovednosti, a to a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Žalobca v konaní preukázal naplnenie
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vo vzťahu k žalovanému. Z relácie dopravnej nehody

a trestného rozkazu vyplývajú závery o udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla, ktoré žalovaný ani nerozporoval. V príčinnej súvislosti s touto udalosťou vznikla na zdraví a na
majetku poškodeného H. I. škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá. Jednotlivé zložky náhrady škody, ktoré
vznikli v príčinnej súvislosti s nehodou dňa 12.09.2020, ktoré boli poškodeným poisťovniam vyplatené,
boli žalobcom riadne preukázané. Likvidáciou uvedenej poistnej udalosti poveril žalobca spoločnosť

Kooperativa poisťovňa, a. s., ktorá poskytla poistné plnenie H. I. za totálnu škodu na motocykle,
ktorej výška bola doložená výpočtom všeobecnej hodnoty a kalkuláciou hodnoty použiteľných zvyškov
na sumu 4 806,68 eura. Pokiaľ pôvodne v trestnom rozkaze bola uvedená odlišná suma, žalovaný
neuviedol, prečo by mal súd na tento pôvodný odhad prihliadať a nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by
spochybnil výpočet škody zdokladovaný žalobcom. Náhrada bolestného vo výške 15 179 eura vyplatená

H. I. bola riadne doložená lekárskym posudkom a odborným vyjadrením znaleckej organizácie. Boli
preukázané aj náklady spojené s podaním odborného vyjadrenia znaleckej organizácie forensic.sk
vo výške 334,66 eura. Náhrada nákladov za zdravotnú starostlivosť vyplatená Dôvere zdravotnej
poisťovni, a. s. vo výške 13 324,80 eura bola poškodeným riadne uplatnená a preukázaná podrobným
prehľadom úkonov. Náhrada nemocenských dávok bola riadne uplatnená Sociálnou poisťovňou vo

výške 9 263,30 eura a preukázaná potvrdením o výške vyplatených dávok z 25.01.2022. Žalobca
prijal plnenie vo výške 4 500 eur, ktoré započítal na záväzky žalovaného a D. E. túto sumu si v
predmetnom konaní neuplatnil. Žalobca preukázal, že si plnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia §
24 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení a uhradil poškodeným z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistné plnenie bolo vyplácané

prostredníctvom Kooperativa poisťovňa a. s., pričom výpisom z účtu žalobca preukázal refundáciu týchto
nákladov. Tým mu vznikol nárok v zmysle § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení na
uplatnenie si náhrady toho, čo plnil, a to voči žalovanému a D. E. ako subjektom zodpovedným za
vzniknutú škodu. Žalobca žalovaného vyzval na plnenie postupnými výzvami, z ktorých vyplýva akého
poistného prípadu sa týkajú a aké sumy si od neho žalobca nárokuje. Súd tak žalobe vyhovel v časti

uplatneného nároku na zaplatenie sumy 38 408,44 eura a zároveň žalobcovi priznal nárok na úroky z
omeškania, keď žalobca vyzval žalovaného na plnenie jeho peňažnej pohľadávky výzvami v termínoch
do 07.04.2021, 07.07.2021 a 13.05.2022. Žalovaný svoje peňažné záväzky na základe výziev neuhradil,
dňom nasledujúcim po lehote na plnenie sa tak dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky
z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. Medzi žalovaným a D. E. ide o samostatné

spoločenstvo v zmysle § 76 C. s. p., súd prvej inštancie preto žalovanému uložil povinnosť plniť spoločne
a nerozdielne s D. E..

1.7 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. podľa
pomeru úspechu v konaní tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C. s. p.).

2.1 Namietal, že výrok I. napadnutého prvoinštančného rozhodnutia je nejasný a nezrozumiteľný, keď

z jeho znenia nie je zrejmé, aká povinnosť žalovaného je uložená spoločne a nerozdielne s D. E., či
to je povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku 38 408,44 eura spolu s úrokom z omeškania alebo je
to povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Prvoinštančný súd nevykonal
výsluch žalovaného ako účastníka konania, pričom tento trval na svojej účasti na pojednávaní dňa
24.03.2023, a preto aj žiadal pojednávanie odročiť. Prvoinštančný súd sa však s touto žiadosťou
účastníka konania byť vypočutý v súdnom konaní nevyrovnal, resp. zdôvodnenie súdu je nedostatočné.

Výsluchom svedkov mohol byť odstránený aj nesprávny názor prvoinštančného súdu, že povinnosťou
žalovaného bola len úhrada povinného zmluvného poistenia a nie povinnosť jeho uzatvorenia.
Prvoinštančný súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému ako procesnej strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (a to najmä jej právo sa v konaní vyjadriť a navrhnúť
dôkazy) v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

2.2 Prvoinštančný súd v konaní nielenže neúplne zistil skutkový stav vo veci ale ani nevykonal všetky
žalovaným navrhnuté dôkazy (ako výsluch žalovaného a D. E.) bez náležitého odôvodnenia, a ani sa
nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci.

2.3 Znenie dohody o výpožičke motorového vozidla zo dňa 02.09.2022 vyvracia nesprávny názor
prvoinštančného súdu o tom, táto dohoda nezbavila žalovaného zodpovednosti uzatvoriť poistnú
zmluvu. Žalovaný má za preukázané v prvoinštančnom konaní, že vypožičiavateľ (D. E.) podpisom
uvedenej dohody súhlasil s tým, že sa stane novým prevádzkovateľom motorového vozidla, za
ktoré je povinný uzatvoriť ako nový prevádzkovateľ motorového vozidla a aj platiť okrem iného aj

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
havarijné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. 1Obo/26/2015 zo dňa 16.02.2016, podľa ktorého „Úmyslom
zákonodarcu, formulovaným aj v dôvodovej správe k ZoPZP, bolo, aby sa poistenie vzťahovalo ako na
prevádzkovateľa a ďalšie osoby zodpovedajúce podľa § 427 a nasl. OZ, tak i na osoby zodpovedajúce

za podmienok ustanovenia § 420 OZ, napríklad vodiča vozidla. Za osobu bez poistenia zodpovednosti
je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú podľa ZoPZP a vodič je tak v spore
pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej
súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených, ktorú žalobca
uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne

osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu. Keďže za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má proti nemu z tohto
dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 ZoPZP“. Žalovaný namietal, že pod pojem „prevádzkovateľ
motorového vozidla“, nie je možné podradiť bez iného len žalovaného, pretože tento v danom čase
bol vlastníkom vozidla, ale zároveň nemal faktickú moc nad vozidlom, keď toto užíval vypožičiavateľ

podľa pripojenej dohody o výpožičke. Poukázal na § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení,
podľa ktorého povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je
ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten,
kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Podľa uvedeného ustanovenia

má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu okrem vlastníka a prevádzkovateľa vozidla, držiteľ motorového
vozidla alebo ten, kto je uvedený v dokladoch, ako osoba, na ktorú bola držba prevedená. Pokiaľ by
sa malo celé uvedené ustanovenie vykladať spôsobom, ktorý uviedol prvoinštančný súd, potom by
vlastne druhá veta uvedeného ustanovenia bola obsolentná (zbytočná), lebo podľa prvoinštančného
súdu platí predpoklad, že vypožičiavateľ alebo iný oprávnený užívateľ musí (povinnosť) byť vždy

zapísaný ako držiteľ vozidla, t. j. druhá veta uvedenej normy vlastne nemá žiadny zmysel, pretože každý
oprávnený užívateľ musí byť ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla alebo musí
mať uzatvorenú nájomnú zmluvu s právom kúpy prenajatej veci. S týmto výkladom prvoinštančného
súdu žalovaný nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že druhá veta uvedenej normy dopadá práve naprípad, keď D. E. ako vypožičiavateľ užíva vozidlo podľa dohody o výpožičke (bez ohľadu na finančný
alebo operatívny lízing). V zmysle uvedeného ustanovenia prvoinštančný súd nemal skúmať len zápis v
evidencii (dokladoch vozidla), ale mal skúmať aj faktické užívanie veci, a to najmä či nedošlo k užívaniu

vozidla, na základe dohody o výpožičke. Zápis v evidencii vozidiel (držba) nemá žiadne konštitutívne
účinky ani nepodmieňuje platnosť dohody o výpožičke na vozidlo v ňom zapísané (povinnosť zápisu
vozidla nič nemení na faktickej moci k motorovému vozidlu).

2.4 Prvoinštančný súd priznal žalobcovi nejaký poplatok za spracovanie vo výške 480,67 eura, ktorý

si uplatnila listom z 24.11.2020 Kooperativa poisťovňa, a. s.. K výške škody uplatnenej listom zo
dňa 04.11.2020 poisťovňou Kooperativa poisťovňa, a. s. na vozidle Yamaha vo výške 4 806,68 eura,
žalovaný namietal výšku všeobecnej hodnoty vozidla a hodnoty predajných zvyškov, ktorá nebola v
prvoinštančnom konaní súd preukázaná znaleckým posudkom, a napriek tomu súd tento nárok priznal
žalobcovi ako preukázaný, pričom dôkazné bremeno má žalobca a nie žalovaný. Taktiež namietame
že prvoinštančný súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania, pričom to len stroho zdôvodnil, a

to tak že žalobca vyzval žalovaného na plnenie jeho peňažnej pohľadávky výzvami riadne doručenými
žalovanému. V predmetných výzvach žalobca vyzval žalovaného na splnenie pohľadávky v termíne do
07.04.2021, 07.07.2021 a 13.05.2022. Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného,
že žalobca nikdy nepreukázal vznik a výšku škody, ktorú si žalobca následne uplatnil v súdnom
konaním a teda žalovaný ako slabšia strana v tomto konaní nemohol verifikovať oprávnenosť uplatnenej

sumy v jednotlivých výzvach žalobcu. Práve z toho dôvodu máme za to, že sa žalovaný nemohol
dostať do omeškania s plnením, pretože: 1. žalobca napriek tomu, že žalovaný popieral nárok žalobcu
na zaplatenie vymáhanej pohľadávky, nikdy zo strany žalobcu neobdržal podklady, ktoré predložil
žalobca súdu a žalobca nikdy nepreukázal žalovanému skutočnú škodu, ktorú žalobca údajne uhradil
poisťovniam.

2.5 Podľa žalovaného je medzi výrokom rozsudku a odôvodnením zrejmý rozpor, rozhodnutie súdu nie
je určité a zrozumiteľné a nie je ani presvedčivo a logicky odôvodnené.

2.6 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný neuvádza žiadne také
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevyrovnal v odôvodnení napadnutého rozsudku prvej

inštancie a ani také, ktoré by neboli vyriešené v priebehu prvoinštančného konania. Konanie bolo
právoplatne skončené voči D. E., pôvodne ako žalovanému 2. vydaním platobného rozkazu Okresného
súdu Galanta č. k. 35C/45/2022 – 98 zo dňa 18.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom 06.01.2023. Táto skutočnosť bola zohľadnená aj vo výroku rozsudku prvej inštancie, a preto ho
nemožno považovať za nezrozumiteľný a nejednoznačný.

3.1 K odvolacej námietke žalovaného, že prvoinštančný súd nevykonal výsluch žalovaného ako
účastníka konania uviedol, že tento výsluch bol len účelovo navrhnutý dôkazný prostriedok, ktorý by
nemal žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci. Navyše žalovaný bol po celý čas zastúpený splnomocneným
právnym zástupcom a strany mali dostatok priestoru sa k veci vyjadriť. Z vykonaného dokazovania tiež

nevyplýva, že by sa žalovaný na pojednávanie dostaviť nemohol.

3.2 Dokazovaním bolo zistené a preukázané, že v čase dopravnej nehody bol prevádzkovateľom
motorového vozidla práve žalovaný, a to nemôže ovplyvniť ani akákoľvek „Dohoda o výpožičke
motorového vozidla“, čím by sa potieral právny účel ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka

o zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorý zodpovedá na základe objektívnej
zodpovednosti. Uzatvorením rôznych dohôd nemôže dôjsť k obchádzaniu zákonných ustanovení.

3.3 Výška a rozsah škody bola v konaní tvrdená a preukázané celým radom listinných dôkazov, ako
aj to, že žalobca túto škodu plnil poškodeným. Žalovaný v priebehu konania síce poprel výšku škody,

ale žiadnym listinným dôkazom nepreukazoval, že táto škoda mala byť spôsobená v tej-ktorej výške, a
preto tieto skutkové tvrdenia žalobca považuje za irelevantné3.4 Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu s prihliadnutím na zhodnotenie všetkých dôkazov s presvedčivým a úplným odôvodnením
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

4. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích námietkach. Zopakoval, že výrok
napadnutéhorozsudkujenepresný,neurčitý,anezrozumiteľný,čomázanásledok,žejenevykonateľný.
Poukázal na ospravedlnenie žalovaného zo dňa 24.03.2023, ktorý sa nezúčastnil na pojednávaní
dňa 29.03.2023 z dôvodu plánovanej dovolenky, čo aj súdu preukázal, trval na svojej účasti na

pojednávaní, a preto žiadal pojednávanie odročiť. Zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom
a jeho vyjadrenie na pojednávaní podľa žalovaného nesupluje jeho procesné právo byť vypočutý
na pojednávaní a navrhnúť dôkazy. Výsluchom svedkov mohol byť vyvrátený nesprávny záver
prvoinštančného súdu o povinnosti žalovaného nahradiť škodu žalobcovi, mohlo dôjsť k objasneniu,
resp. preukázanie aj toho, že povinnosťou žalovaného nebola povinnosť uzatvorenia povinného
zmluvného poistenia podľa § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný vyslovil

nesúhlas s vyjadrením žalobcu, že dokazovaním bolo zistené a preukázané, že v čase dopravnej
nehody bol prevádzkovateľom motorového vozidla práve žalovaný, čo nemôže ovplyvniť ani akákoľvek
„Dohoda o výpožičke motorového vozidla“. Podľa žalovaného sa uzatvorením dohody o výpožičke
motorového vozidla nepotieral právny účel § 427 Občianskeho zákonníka a neobchádzali sa ani žiadne
zákonné ustanovenia. Žalovaný zopakoval svoje tvrdenie, že za spôsobenú škodu zodpovedá nový

prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým je v zmysle Dohody a zákona o povinnom zmluvnom
poistení D. E.. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že výška a rozsah škody bol v konaní
preukázaný, a ani to že by škodu plnil poškodeným. Žalovaný namietal nielen výšku škody ale
aj priznanie poplatku za spracovanie vo výške 480,67 eura, ktorý si uplatnila listom z 24.11.2020
Kooperativa poisťovňa, a. s. bez akýchkoľvek dôkazov, čo naopak mal preukázať žalobca. K nároku na

úrok z omeškania žalovaný zopakoval svoje odvolacie námietky, podľa ktorých sa žalovaný nemohol
dostať do omeškania s plnením. Zotrval na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne.

5. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich prednesoch a vyjadreniach a vyjadril nesúhlas
s tvrdeniami žalovaného. K určitosti výroku napadnutého rozhodnutia zopakoval svoje tvrdenia uvedené
vovyjadreníkodvolaniustým,žejezrejmé,žepovinnosťspoločneanerozdielnejeuloženážalovanému
a D. E. vo vzťahu k žalovanej istine a príslušenstvu, pretože táto je totožná tak pre žalovaného ako aj
D. E.. K námietke žalovaného, smerujúcej k nevykonaniu výsluchu žalovaného súdom prvej inštancie,

žalobca poukazom na ustanovenia § 178 ods. 1 a § 183 ods. 1, 3 vyslovil názor, že plánovaná dovolenka
nepredstavuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Podmienky na odročenie pojednávania tak
neboli dané. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2022, sp.
zn. 9Cdo/256/2020, podľa ktorého k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný
každý ňou navrhnutý dôkaz, alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by

mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne
súdu, a nie účastníkovi konania. Žalobca zdôraznil, že dokazovaním bolo zistené a preukázané, že
v čase dopravnej nehody bol prevádzkovateľom motorového vozidla práve žalovaný. K výške škody,
ktorú žalovaný napádal žalobca uviedol, že výška a rozsah škody bola v konaní tvrdená a preukázaná
celým radom listinných dôkazov, ako aj to, že žalobca túto škodu plnil poškodeným. S poistným plnením

sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal. Čo sa týka spracovateľského
poplatku vo výške 480,67 eura, žalobca ho nežiadal žalobou priznať, už v podanej žalobe uvádzal,
že suma 480,67 eur predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca neuplatňuje nárok. Žalobca
konštatoval, že si uplatnil zákonný 5% úrok z omeškania deň nasledujúci po tom, čo nebola dlžná suma
uhradená. Žalovaný nenamietal, že by mu nebol doručený akýkoľvek dôkaz pripojený k žalobe. Žalobca

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému
rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s.
p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.), ktoré však nezistil, viazaný pritom skutkovým stavom ako ho zistilsúd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre

jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.).

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 38
408,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 36,01 eura, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 306,68 eura od 08.04.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 28 838,46 eura od 08.07.2021 do
zaplatenia, 5% ročne zo sumy 9 263,30 eura od 14.05.2022 do zaplatenia spolu s nákladmi spojenými

s uplatnením pohľadávky vo výške 613,44 eura. Žalobca sa súčasne domáhal náhrady trov konania.
SvojhonárokusadomáhalprotižalovanémuapôvodneajprotiD.E.akožalovanémuv2.radezdôvodu,
že dňa 12.09.2020 spôsobil D. E. ako vodič motorového vozidla Škoda, EVČ: G. dopravnú nehodu
v dôsledku ktorej vznikla škoda na zdraví H. I. a škoda na jeho motorovom vozidle zn. Yamaha s
EČV: J.. Žalovaný zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla

podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla a D. E. zodpovedá za
škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K vozidlu
zn. Škoda nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobcovi preto vznikla povinnosť uhradiť z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nárok žalobcu

uplatnený žalobou pozostával zo sumy poistného plnenia H. I. za totálnu škodu na motocykle vo výške 4
806,68 eura, náhrady bolestného vo výške 15 179 eura vyplatenej H. I., nákladov spojených s podaním
odborného vyjadrenia znaleckou organizáciou forensic.sk vo výške 334,66 eura, náhrady nákladov za
zdravotnú starostlivosť vyplatenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s. vo výške 13 324,80 eura a náhrady
nemocenských dávok vyplatenej Sociálnej poisťovni vo výške 9 263,30 eura. Od súčtu vyplatených

náhrad bolo odpočítané plnenie, ktoré žalobca prijal vo výške 4 500 eur. Žalovaný nesplnil svoju
povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, žalobca si preto voči žalovanému
uplatnil nárok podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako proti tomu, kto zodpovedá
za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca si uplatnil aj nárok na
úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej

služby. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 18.10.2022 platobný rozkaz č.k. 35C/48/2022 - 98, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného a pôvodne žalovaného 2. – D. E. zaviazal na plnenie
spoločne a nerozdielne. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, pôvodne žalovaný v 2. rade
odpor nepodal, voči nemu preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a konanie bolo ďalej vedené
len voči žalovanému.

9. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či
procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd
prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne

správne posúdil uplatnený nárok, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel.

10. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku. Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého
rozhodnutia zistil, že súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné na

posúdenieuplatnenéhonároku,výsledkydokazovaniajednotlivoivovzájomnýchsúvislostiachdôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vec aj správne právne posúdil
preto s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 C. s. p. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Na zdôraznenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C. s. p..12. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.je naplnený vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť

hodnotené v kontexte celého konania. Žalovaný vzhľadal naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu
v tej skutočnosti, že výrok I. napadnutého rozsudku je nejasný a nezrozumiteľný, súd prvej inštancie
nevykonalvýsluchžalovaného,pričomnedostatočneodôvodnil,prečotentovýsluchnevykonalanapriek
žiadosti žalovaného nariadené pojednávanie neodročil.

13. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že výrok I. napadnutého rozsudku je dostatočne
zrozumiteľný a vykonateľný. Je nepochybné, že týmto výrokom bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia, pričom uvedená povinnosť je uložená žalovanému spoločne a nerozdielne s D. E., voči
ktorému o tejto povinnosti už bolo právoplatne rozhodnuté platobným rozkazom. Súd prvej inštancie
uvedené konštatuje jednak v odseku 2. napadnutého rozsudku, jednak v poslednej vete odseku 53.

napadnutého rozsudku. Prvoinštančné rozhodnutie vo výroku I. je teda jasné a dostatočne zrozumiteľné.

14. K námietke o nevykonaní výsluchu žalovaného odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 185
C. s. p., podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Je úlohou súdu ustáliť,
ktoré skutkové tvrdenia sú pre rozhodnutie o veci relevantné, ktoré z relevantných tvrdení sú sporné,

ktoré považuje za nesporné a ktoré je potrebné dokazovať. Odvolací súd tu dáva do pozornosti
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 262/2009 zo dňa 18.08.2010, ktorý konštatoval, že
súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. K procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou
navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť

súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie
účastníkovi konania. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho
názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci
procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia (porovnaj aj uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/26/2017 zo dňa 06.03.2017 a 9Cdo/256/2020 zo dňa 24.10.2022). Súd prvej inštancie

v odseku 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil prečo nevykonal výsluch žalovaného a D.
E., uviedol, že takéto dokazovanie považoval za nadbytočné a nehospodárne. Výsluch žalovaného a D.
E. žalovaný navrhol na preukázanie uzatvorenia dohody o výpožičke. S poukazom na predmet sporu
sa odvolací súd stotožňuje s vyhodnotením návrhu na vykonanie dokazovania uvedenými výsluchmi
ako nadbytočnými a nehospodárnymi. Dohodu o výpožičke odvolací súd vyhodnotí nižšie. K žiadosti

žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na 29.03.2023 (v neakceptácii ktorej žalovaný
tiež vzhľadal porušenie svojich procesných práv) odvolací súd uvádza, že predvolanie na uvedené
pojednávanie bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené dňa 07.03.2023. Podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 27.03.2023 právna zástupkyňa žalovaného požiadala o odročenie pojednávania
zdôvoduodcestovaniažalovanéhodozahraničia,pričomtrvánasvojejúčastinapojednávaní.Kžiadosti

pripojila kópiu palubného lístka s uvedením priezviska a mena žalovaného, s neúplným dátumom
– uvedením len „23MAR“. Súd prvej inštancie listom zo dňa 27.03.2023 (doručeným 28.03.2023)
žalovanému prostredníctvom jeho právnej zástupkyne oznámil, že súd neakceptuje žiadosť o odročenie
pojednávania, pretože nie sú dané dôležité dôvody pre odročenie, zároveň tieto neboli súdu oznámené
bezodkladne. Súčasne oznámil, že žalovaný je riadne zastúpený advokátskou kanceláriou, jeho výsluch

ako dôkaz v konaní navrhnutý nebol a jeho osobná účasť nie je nutná. Odvolací súd sa s odôvodnením
prvoinštančného súdu stotožňuje s tým, že ustanovenie § 183 ods. 3 ukladá povinnosť strane žiadať
o odročenie pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa mohla dozvedieť.
V preskúmavanej veci jednoznačne nešlo o včasné oznámenie dôvodu na odročenie pojednávania.
Prekážka alebo okolnosť, ktorá bráni strane sporu zúčastniť sa pojednávania musí predstavovať dôležitý

dôvod, pričom má ísť o dôvod nepredvídateľný, závažný. V prípade tvrdenej dovolenky žalovaného
o takýto nepredvídateľný dôvod nešlo. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.3Obdo/11/2009
zo dňa 20.07.2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/26/2017 zo dňa 06.03.2017.).

15. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie

je dostatočne presvedčivo a logicky odôvodnené. Preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco,
správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p.. Súd prvej inštancie v odôvodnenísvojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte
neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom

uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

16. Odvolací súd tu konštatuje, že odvolací dôvod uplatnený žalovaným podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. b) C. s. p. (súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), nie je daný. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd nepovažuje za

opodstatnený ani odvolací dôvod uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. (súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností). Naviac, ako odvolací súd
uvedie nižšie, výsluchy žalovaného a D. E. neboli relevantné pre zistenie skutočností majúcich význam
pre rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne v súlade so zásadou hospodárnosti
konania, keď tieto výsluchy neuskutočnil.

17. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ( (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. S uvedeným odvolacím dôvodom súvisí aj ďalší uplatnený odvolací dôvod,

podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v
prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu
právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

18. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

19. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

20. Podľa § 789ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo

právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie)..

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má
pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch
vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového

vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho
prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej
veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

22. Podľa § 2 písm. j) zákona o povinnom zmluvnom poistení na účely tohto zákona sa rozumie

prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo
faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom,

23. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú

zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

24. Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, kancelária má právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2
písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila
poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Odvolací súd už vyššie konštatoval, že preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pretože
zistil, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď
správne zameral svoje dokazovanie na zistenie skutočností relevantných pre posúdenie uplatneného
nároku podľa vyššie citovaných právnych noriem. Žalobca sa svojho nároku voči žalovanému domáhal
s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 7 v spojení s ustanoveniami § 24 ods. 2 písm. b) a §

3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Správne prvoinštančný súd zistil, že ako držiteľ
tuzemského motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, je zapísaný v dokladoch
vozidla žalovaný. Bolo preto povinnosťou žalovaného ako držiteľa motorového vozidla zapísaného
v dokladoch vozidla, uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Súd

prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o výpožičke motorového vozidla uzavretú medzi žalovaným
ako požičiavateľom a D. E. ako vypožičiavateľom ako právne nevýznamnú pre rozhodnutie vo veci
a v časti čl. VI ods. 1 o tom, že D. E. sa stane novým prevádzkovateľom motorového vozidla za
neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 2 ods. 1 písm. j) zákona o povinnom
zmluvnom poistení. Odvolací súd v súvislosti s osobou, ktorá má povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom

zmluvnom poistení predovšetkým uvádza, že podľa § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení,
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle predovšetkým ten, kto je
ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla. Len ak nie je (známy) držiteľ alebo
ten, na koho sa držba motorového vozidla previedla, sa takou povinnou osobou stáva vlastník alebo

prevádzkovateľ. Aj tu však odvolací súd zastáva názor, že táto povinnosť najprv pripadne vlastníkovi
a až následne by prichádzal do úvahy prevádzkovateľ. V preskúmavanej veci je pritom nesporné, že
vlastníkom motorového vozidla bol žalovaný. V tejto súvislosti prvoinštančný súd správne poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 3Cz 43/69 zverejnené pod R 70/1969, ktoré možno
zahrnúť do ustálenej rozhodovacej praxe (ods. 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd

poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/154/2018 zo dňa 22.07.2020, v zmysle
ktorého „Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 Občianskeho zákonníka považuje
subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto
dispozíciamádlhodobejšieúčelovéurčenie.Dohodaovýpožičkemotorovéhovozidlavšakbolauzavretá
na dobu určitú od 02.09.2020 do 31.12.2020, nešlo teda o odovzdanie motorového vozidla na dlhodobé

užívanie, predpoklad dlhodobosti v súvislosti so zmenou prevádzkovateľa tak nebol naplnený. Odvolací
súd tu považuje za potrebné upozorniť, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/26/2015,
na ktoré odkazuje v odvolaní v súvislosti s definovaním osoby bez poistenia žalovaný, je uvedené
zrejme chybne, pretože pod uvedenou sp. zn. je zverejnený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
27. októbra 2015, meritum ktorého je o vylúčení veci z konkurznej podstaty. Možno teda uzavrieť,

že polemika o tom, či bol D. E. ako prevádzkovateľ povinný uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení je preto bez právneho významu. S poukazom na uvedenú argumentáciu je nepochybné, že
osobou bez poistenia zodpovednosti bol žalovaný, žalovaný si teda nesplnil zákonnú povinnosť uzavrieť
k motorovému vozidlu Škoda EČV: G. zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistné plnenie za vzniknutú škodu preto poskytol žalobca

v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako správne zistil
súd prvej inštancie, pričom vykonaným dokazovaním mal preukázanú výšku škody v súlade so žalobou
uplatneným nárokom v sume 38 408,44 eura. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie
podrobne vyčíslil jednotlivé zložky náhrady škody, ktorú žalobca poskytol poškodeným (ods. 14. až
26., 51. až 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolacia námietka žalovaného o nedôvodnom

uplatnení poplatku za spracovanie vo výške 480,67 eur poisťovňou Kooperativa poisťovňa, a. s. je
neopodstatnená,pretožeuvedenýpoplatoknebolsúčasťoužalobnéhonávrhu,súdhožalobcovitedaani
nepriznal, čo napokon vyplýva aj z aritmetického súčtu jednotlivých zložiek náhrady škody priznaných
žalobcovi (4 806,68 eura ako náhrada škody na motocykle + 15 179 eura náhrada bolestného + 334,66eura náklady spojené s podaním odborného vyjadrenia znaleckou organizáciou forensic.sk + 13 324,80
euranáhradanákladovzazdravotnústarostlivosťvyplatenáDôverezdravotnejpoisťovni,a.s.+9263,30
eura náhrada nemocenských dávok vyplatená Sociálnej poisťovni = 42 908,44 eura - 4 500 eur plnenie,

prijaté žalobcom = 38 408,44 eura).

27. K nároku žalobcu na úroky z omeškania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podrobne
odôvodnil priznanie tohto nároku žalobcovi v ods. 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s čím sa
odvolací súd stotožňuje. Žalobca riadne preukázal plnenie náhrady škody poškodeným a v súlade

s citovanými ustanoveniami si náhradu toho, čo plnil predsúdnymi výzvami uplatnil jednak voči D. E.
ako vodičovi motorového vozidla, jednak voči žalovanému ako prevádzkovateľovi motorového vozidla.
Výzvy na úhradu sú zrozumiteľné, nie sú zmätočné, zo strany žalovaného nebola prezentovaná žiadna
komunikácia so žalobcom, ktorou by namietal vo výzvach uvedené sumy náhrady škody, resp. by žiadal
o ich vysvetlenie. Námietky žalovaného voči predsúdnym výzvam žalobcu na úhradu preto odvolací súd
považuje za účelové.

28. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne aplikoval
citované právne normy – najmä § 427 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 ods. 1,
§ 2 písm. j, § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že bol preukázaný vznik škody, za ktorý zodpovedá

žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, žalovaný
si naviac nesplnil povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, žalobca preto má voči
žalovanému právo na náhradu plnenia uplatnenú žalobou, ktorú za žalovaného plnil poškodeným. Súd
prvej inštancie správne posúdil aj omeškanie žalovaného a správne rozhodol o nároku na náhradu trov
konania. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1,

2 C. s. p. potvrdil ako vecne správny.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p., pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).