Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200562
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobkyne: D.. U. Ž., narodená XX. P.Z. XXXX, bytom v X., X. B. XXX/XX, právne zast.: JUDr.
Jánom Hudzíkom, advokátom a konateľom Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom v Poprade, Mnoheľova
č. 830/15, IČO: 47 251 654, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19.
septembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 24. januára 2024, č. k. PO-6Sa/22/2022-48, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 24. januára 2024,
č. k. PO-6Sa/22/2022-48 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti

postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. septembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX
X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. februára 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným
rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol,
že žalobkyni od 01. októbra 2021 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku a súčasne od 01. januára 2022 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni

zvýšil starobný dôchodok na sumu 438,90 eur mesačne.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách článku 52
ods. 1, 4 a článku 57 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla
2004 (ďalej len „Nariadenie č. 883/2004“), § 60 ods. 10, § 65 ods. 1, 2, § 82 ods. 1, 3, 4, § 82b ods.
1-5 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru
o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3.Správnysúdpopreskúmanívecidospelkzáveruosprávnostipostupužalovanejvoveciposudzovania
otázky (ne)vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku,
rozhodnutie žalovanej považoval za riadne odôvodnené, spĺňajúce všetky zákonom požadovanénáležitosti. K námietke týkajúcej sa uvedenia rozličných dôb obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodnutí žalovanej, ktorá skutočnosť zakladá zmätočnosť jej vydaného rozhodnutia správny súd
uviedol, že postup pri výpočte kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b zákona č.

461/2003 Z.z. je odlišný od výpočtu obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 tohto zákona, z ktorého
dôvodu výsledkom sú aj dve rozdielne hodnoty.

4. Správnu žalobu potom ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

5. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a účastníkom konania náhradu trov
konania nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od

ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

8. Konkrétne namietala, že správny súd nesprávne vyhodnotil všetky súvisiace okolnosti, pričom sám
konštatoval, že za nespornú považoval dĺžku dôchodkového poistenia 10.626 dní, t.j. 29 rokov a 41
dní dôchodkového poistenia na získanie starobného dôchodku a tiež za nespornú považoval dĺžku

dôchodkového poistenia 13.375 dní, t.j. 36 rokov a 235 dní na účel zvýšenia dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku. Táto rozdielnosť posúdenia trvania výšky dôchodkového poistenia vniesla do
veci výraznú právnu neistotu, nakoľko dôchodkové poistenie trvalo preukázateľne najmenej 13.375
dní, čo napokon potvrdila aj žalovaná, ako aj samotný súd. Správny súd za základ svojho rozhodnutia
uznal iba poistenie získané v Slovenskej republike, pričom vôbec neposudzoval iné poistenie získané

v inom členskom štáte. Z napadnutého rozhodnutia žalovanej nie je možné zistiť podrobnosti k výpočtu
jednotlivých období poistenia s poukazom na dátumy trvania poistenia. V rozhodnutí žalovanej a tiež v
prvostupňovom správnom rozhodnutí nie je možné zistiť obdobie výkonu práce v Spolkovej republike
Nemecko (1996 - 2003), v Rakúsku (2018 - 2021) a tiež trvanie poistenia s povinným platením odvodov
za obdobie 2013 - 2018 po získaní čiastočného invalidného dôchodku. Poukázala na to, že jej obdobie

dôchodkového poistenia je v rozsahu viac ako 43 rokov. Rovnako za rozporné považovala aj vyjadrenie
správneho súdu, ktorý na jednej strane konštatoval, že za účelom výpočtu zvýšenia „kvalifikovaného
obdobia“ dôchodkového poistenia bolo započítané aj obdobie dôchodkového poistenia v cudzine, ale
na druhej strane tvrdil, že dôchodkové poistenie malo byť posudzované iba podľa platieb v Slovenskej
republike. Rovnako sa nestotožnila s argumentáciou správneho súdu, ktorá sa opierala o inú právnu

kvalifikáciu, a to najmä § 82b a § 60 zákona č. 461/2003 Z.z., kde výsledkom majú byť rôzne hodnoty
majúce rozhodujúci vplyv na určenie dôchodku a zvýšenie dôchodku k sume minimálneho dôchodku. V
dôsledku rozhodnutia z 27. mája 2014 je dôvodné konštatovať, že ku dňu 27. mája 2014 bol pre výpočet
nároku na získanie dôchodku v rozsahu 11.219 dní, t.j. 30,7370 rokov obdobia dôchodkového poistenia
a pripočítaného obdobia. V tomto smere uviedla, že žalovaná opomenula legislatívu Európskej únie

a tiež judikatúru súdov rozhodujúcich v obdobných veciach. Pokiaľ žalovaná sama vypočítala trvanie
dôchodkového poistenia v rozsahu 13.375 dní, t.j. 36 rokov 235 dní na účel zvýšenia dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku, nemal správny súd dospieť k inému rozsahu dĺžky, kedy poistenie trvalo,
a to bez rozdielu, či časť trvania dôchodkového poistenia sa vzťahuje na Slovenskú republiku a časť
na iný členský štát Európskej únie, keď v zmysle ustálenej judikatúry je možné dospieť k záveru, že

kvalifikované dôchodkové poistenie trvalo na území Európskej únie najmenej 30 rokov.

9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie
žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 02. apríla 2024 s tým, že námietky
žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Uviedla, že pri posúdení
nároku na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa prihliada aj na dôchodok

vyplácaný z cudziny, ktorý je obdobný starobnému, invalidnému alebo dôchodkovej dávke podľa prvého
až štvrtého bodu § 82b ods. 3 písm. c/ bodu päť zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z.
Je nevyhnutné rozlišovať pojmy „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona č. 461/2003
Z.z. a „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003
Z.z. Kým „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. je jedným z

činiteľov potrebných na výpočet základnej výšky starobného dôchodku (§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z.), „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ je jedným z činiteľov potrebných na vznik nároku
na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b menovaného
zákona; je to celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal pred 01. januárom 1993 a
od 01. januára 1993 iba tie roky dôchodkového poistenia, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový
bod v hodnote 0,241 a viac. Z toho je zrejmé, že nie každé obdobie dôchodkového poistenia je zároveň

obdobím dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

11.Navrhla,abyNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikykasačnúsťažnosťžalobkyneakonedôvodnú
podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

12. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 13. apríla 2024 na vedomie.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej z 19. septembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. februára 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným

rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol,
že žalobkyni od 01. októbra 2021 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku a súčasne od 01. januára 2022 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni
zvýšil starobný dôchodok na sumu 438,90 eur mesačne.20. Podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., suma minimálneho dôchodku sa určuje podľa prílohy
č. 4a.

21. Podľa § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo
úhrn súm podľa písmena c/ sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a/ poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,

b/ poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56c) ak
poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)

c/ suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,

vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu,2)
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení
dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1)

4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia1) a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d/ poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c/ prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.

22. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho
dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového
poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané
a/ v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b/ až d/ nie je ustanovené inak,

b/ pred 1. januárom 1993,
c/ v cudzine alebo
d/ v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

23.Podľa§82bods.4zákonač.461/2003Z.z.,akobdobie,ktorésapripočítalokobdobiudôchodkového
poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového

poistenia podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

24. Podľa prílohy č. 4a k zákonu č. 461/2003 Z.z. tridsiatim šiestim rokom (36) obdobia dôchodkového
poistenia na účely minimálneho dôchodku v rokoch zodpovedá suma minimálneho dôchodku vo výške
359,60 eur.

25. Podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude
náležať:
a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli
splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);

b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:
i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky
doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov,
boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchtoprávnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú
výšku;
ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky

podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov,
ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych
predpisov všetkých daných členských štátov.

26. Podľa článku 52 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004, daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku

vypočítané v súlade s ods. 1 písm. a/ a b/ od príslušnej inštitúcie každého členského štátu.
27. Podľa článku 52 ods. 4 písm. i/ Nariadenia č. 883/2004, ak výpočet podľa odseku 1 písm. a/ v
jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna
dávka vypočítaná v súlade s odsekom 1 písm. b/, príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za
predpokladu, že takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII.

28. Podľa článku 52 ods. 4 Nariadenia č. 883/2004 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh (ďalej len „Nariadenie č.
988/2009“), ak výpočet podľa odseku 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke,
ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s odsekom 1 písm. b/, príslušná

inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že:
i/ takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII;
ii/ nie sú uplatniteľné žiadne právne predpisy obsahujúce pravidlá na zamedzenie súbehu, ako sa
uvádzajú v článkoch 54 a 55, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 55 ods. 2, a
iii/ článok 57 nie je uplatniteľný vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov iného

členského štátu v dôsledku špecifických okolností prípadu.

29. Podľa časti 1 prílohy VIII Nariadenia č. 883/2004 v znení Nariadenia č. 988/2009,prípady, v ktorých
sa od paušálneho výpočtu odstupuje alebo sa paušálny výpočet neuplatňuje - SLOVENSKO - Všetky
žiadosti o dôchodok vypočítané podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (písm. b/).

30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril vyžiadaný administratívny
(dávkový) spis žalovanej mal preukázané, že
- žalobkyňa dňa 20. októbra 2021 požiadala o starobný dôchodok; nárok si uplatnila 07. októbra 2021;

v rovnaký deň túto žiadosť spísala
[žalobkyňa žiadala o priznanie starobného dôchodku od 01. októbra 2021],
- žalovaná žiadosti žalobkyne vyhovela a rozhodnutím zo 06. decembra 2021 postupom podľa § 65,
§ 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni priznala starobný dôchodok od 01. októbra 2021 v
sume 433,20 eur mesačne s tým, že tento v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. januára 2022

zvýšila na sumu 438,90 eur mesačne; zároveň vo výroku uviedla, že starobný dôchodok priznala podľa
článku 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia č. 883/2004
[v odôvodnení (okrem iného) žalovaná vo vzťahu k § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že žalobkyňa
nezískala najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku, čím nesplnila jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy jej starobného

dôchodku na sumu minimálneho dôchodku; podľa žalovanej žalobkyňa získala 29 rokov a 299 dní
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia],
- následne žalovaná prvostupňovým správnym rozhodnutím z 25. februára 2022, Číslo: XXX XXX XXXX
X podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že žalobkyni od 01. októbra 2021 nevznikol nárok na
zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku; súčasne od 01. januára 2022

podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zvýšila starobný dôchodok na sumu 438,90 eur mesačne
[na rozdiel od rozhodnutia zo 06. decembra 2021 prvostupňový správny orgán nevznik nároku na
zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku odôvodnil tým, že žalobkyňa
získala 36 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čomu v zmysle prílohy č. 4a zákona
č. 461/2003 Z.z. zodpovedala suma 359,60 eur mesačne, avšak s ohľadom na to, že suma starobného

dôchodku bola vyššia (433,20 eur mesačne), potom žalobkyni nárok na zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevnikol],- na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 19. septembra 2022 zamietol v celom rozsahu
odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. februára 2022

[plne sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán s tým, že pri určovaní
sumy starobného dôchodku nebola správne žalobkyni zohľadnená doba získaná v cudzine].

31. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu
súdneho, ako aj pripojeného dávkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne,

keď pri posudzovaní otázky možného vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku sa riadne zaoberali aj námietkou žalobkyne ohľadom nezohľadnenia
dôb získaných v cudzine. Najvyšší správny súd však považoval za potrebné precíznejšie odôvodniť
niektoréprežalobkyňuzásadnéaprimárnenamietanéskutočnostitýkajúcesanezapočítaniadoobdobia
dôchodkového poistenia obdobie získané v cudzine na účely výpočtu starobného dôchodku.

32. Ešte predtým však v súvislosti s námietkou zmätočnosti spôsobenou podľa žalobkyne tým, že v
osobnom liste dôchodkového poistenia tvoriaceho neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia zo 06. decembra
2021 o priznaní starobného dôchodku je uvedená iná dĺžka obdobia dôchodkového poistenia (29 rokov
49 dní a z toho kvalifikované obdobie v rozsahu 26 rokov a 299 dní) než je uvedená v osobnom
liste dôchodkového poistenia tvoriaceho neoddeliteľnú prílohu prvostupňového správneho rozhodnutia

z 25. februára 2022 (36 rokov a 235 dní) najvyšší správny súd uvádza, že účelom minimálneho
dôchodku je garantovať poistencom, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia prevažne výkonom
zárobkovej činnosti, po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkový príjem na takej úrovni, aby ich ako
jednotlivcov ochránil pred stavom hmotnej núdze. Na vznik nároku na minimálny dôchodok sa primárne
vyžaduje splnenie podmienky získania najmenej 30 rokov (kvalifikovaného) obdobia dôchodkového

poistenia a tiež, že suma minimálneho dôchodku musí byť vyššia ako suma vyplácaného starobného
dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Pre
prejednávanú vec boli jednotlivé sumy minimálneho dôchodku obsiahnuté v prílohe č. 4a k zákonu č.
461/2003 Z.z., ktorých výška závisela od rozsahu získaného kvalifikovaného obdobia dôchodkového
poistenia. Treba zdôrazniť, že do obdobia dôchodkového poistenia sa zahŕňa len (kvalifikované) obdobie

dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom poistenec dosiahol osobný mzdový
bod najmenej v hodnote 0,241. Obdobie dôchodkového poistenia získané za kalendárne roky pred
rokom 1993 sa na nárok na minimálny dôchodok zohľadňuje v plnom rozsahu, teda na osobný mzdový
bod 0,241 sa neprihliada, a teda podmienka minimálnej hodnoty osobného mzdového bodu sa za
toto obdobie považuje za splnenú. Rovnaká zásada platí na zohľadnenie obdobia dôchodkového

poistenia získaného v členských štátoch Európskej únie, štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o
Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou a štátoch, s ktorými má Slovenská
republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení. Obdobie dôchodkového poistenia na účely
minimálneho dôchodku je tiež obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu
dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané v kalendárnom roku, v ktorom

boli jednak splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a jednak
do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa
predpisov účinných pred 01. januárom 2004. Zároveň platí, že ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu
dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia

dôchodkového poistenia podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

33. Je preto nevyhnutné rozlišovať pojmy „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona
č. 461/2003 Z.z. a „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 82b ods. 4 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. Kým „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v §

60 zákona č. 461/2003 Z.z. je jedným z činiteľov potrebných na výpočet základnej výšky starobného
dôchodku (§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ je
jedným z činiteľov potrebných pre posúdenie vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b menovaného zákona. Pre nárok na starobný dôchodok
sa nemusia vždy započítať všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri nároku na

zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. V tomto prípade to bola práve doba získaná
v cudzine. V tejto súvislosti ďalej najvyšší správny súd uvádza, že žalobkyni bol rozhodnutím zo 06.
decembra 2021 priznaný starobný dôchodok od 01. októbra 2021 v sume 433,20 eur mesačne, čo je
suma vyššia, než je suma minimálneho dôchodku zodpovedajúca 36 rokom obdobia dôchodkovéhopoistenia na účely minimálneho dôchodku v rokoch zodpovedá suma minimálneho dôchodku vo výške
359,60 eur podľa prílohy č. 4a k zákonu č. 461/2003 Z.z. Za tohto stavu potom žalovaná správne
rozhodla, že žalobkyni nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku

nevznikol.Žalobkyňounamietanádvojkoľajnosťvprocesezohľadňovaniaaustaľovaniajednotlivýchdôb
dôchodkového poistenia nie je teda výsledkom nesprávneho postupu správnych orgánov, ale výsledkom
recentnej právnej úpravy, ktorá explicitne rozlišuje kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia na
účely zvýšenia (starobného) dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003
Z.z. a obdobie dôchodkového poistenia zohľadňované na účely posudzovania vzniku nároku na (typický/

tradičný) starobný dôchodok podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.
34. Žalobkyňa ďalej v priebehu celého dávkového konania v referenčnom časovom rámci, t.j. počnúc
od vydania rozhodnutia žalovanej o starobnom dôchodku žalobkyne rozhodnutím zo 06. decembra
2021 až do vydania tu preskúmavaného rozhodnutia z 19. septembra 2022 v spojení s prvostupňovým
správnym rozhodnutím z 25. februára 2022 namietala, že na účely výpočtu starobného dôchodku
jej nebola do obdobia dôchodkového poistenia započítaná doba, ktorú žalobkyňa získala v cudzine.

Konkrétne žiadala, aby sa pri výpočte starobného dôchodku vychádzalo z (kvalifikovaného) obdobia
dôchodkového poistenia v rozsahu 36,6439 rokov ustáleného na účely zvýšenia starobného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku. Pokiaľ potom žalovaná pri výpočte starobného dôchodku vychádzala
z obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 29,1124, žalobkyňa žiadala túto dobu zvýšiť o obdobie
v rozsahu 7,5315 roka, ktorá vzišla z rozdielu medzi hodnotou 36,6439 a 29,1124. K tejto námietke

žalovaná uviedla, že pri určovaní sumy starobného dôchodku vychádzala len z dôb, získaných na území
Slovenskej republiky, keďže suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je rovnaká bez
ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka.

35. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že ustanovenia Nariadenia č. 883/2004 [a rovnako

aj predchádzajúceho Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov
sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných
príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením
Rady (ES) č. 118/97 z 02. decembra 1996, ďalej len „Nariadenie č. 1408/71“] nezavádzajú spoločný
systém sociálneho zabezpečenia, ale ich jediným cieľom je zabezpečiť koordináciu medzi rôznymi

vnútroštátnymi systémami, ktoré naďalej existujú. Podľa ustálenej judikatúry si teda členské štáty
ponechávajú právomoc upraviť svoje systémy sociálneho zabezpečenia (pozri napríklad rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie z 21. februára 2013, Salgado González, C-282/11, prípadne zo 07.
decembra 2017, Zaniewicz-Dybeck, C-189/16). Keďže nariadenia č. 1408/71 a č. 883/2004 nestanovujú
podmienky určovania dôb zamestnania alebo poistenia, tieto podmienky v zmysle článku 1 písm. r/

Nariadeniač.1408/71,akoajčlánku1písm.t/Nariadeniač.883/2004definujúvýhradneprávnepredpisy
členského štátu, podľa ktorých boli tieto doby dosiahnuté (napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie z 20. januára 2005, Salgado Alonso). Aj napriek tomu, že právnemu poriadku každého členského
štátu prináleží upraviť najmä podmienky pre priznanie nároku na takéto dávky, musia členské štáty
pri výkone svojej právomoci dodržiavať právo Únie a predovšetkým ustanovenia Zmluvy o fungovaní

Európskej únie, ktoré priznávajú každému občanovi Únie právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na
územíčlenskýchštátov(napríkladrozsudokSúdnehodvoraEurópskejúniez21.februára2013,Salgado
González, C-282/11, prípadne z 23. januára 2020, Bundesagentur für Arbeit, C-29/19). S cieľom zaručiť
dodržiavanie tohto práva článok 45 nariadenia č. 1408/71, v znení prebratom v zásade do článku 6
nariadenia č. 883/2004, stanovuje, že ak právne predpisy členského štátu podmieňujú nadobudnutie,

zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, príslušná inštitúcia
tohto členského štátu musí v prípade potreby zohľadniť doby poistenia dosiahnuté podľa právnych
predpisov iného členského štátu tak, akoby sa dosiahli podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Inak
povedané, doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov rôznych členských štátov musia byť
sčítané (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 07. decembra 2017, Zaniewicz-Dybeck, C-189/16,

prípadne z 21. októbra 2021, SC proti Zakład Ubezpieczeń I Oddzial w Warszawie, C-866/19). Článok
45 nariadenia č. 1408/71, rovnako ako článok 6 nariadenia č. 883/2004, teda vykonáva zásadu úhrnu
(započítavania) dôb poistenia, bydliska alebo zamestnania upravenú článkom 48 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Ide o jednu zo základných zásad koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia
členských štátov na úrovni Únie, ktorej cieľom je zaručiť, že výkon práva voľného pohybu nepovedie

k tomu, že pracovník stratí výhody sociálneho zabezpečenia, o ktoré by mohol žiadať, ak by celú
svoju zárobkovú činnosť vykonával v jednom členskom štáte. Takýto dôsledok by totiž mohol odradiť
pracovníka v Únii od výkonu jeho práva na voľný pohyb a predstavovať tak prekážku tejto slobody
(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 03. marca 2011, Tomaszewska, C-440/09). Možno lendoplniť, že hoci bolo Nariadenie č. 1408/71 počnúc 01. májom 2010 nahradené Nariadením č. 883/2004,
ustanoveniačlánkov45a46Nariadeniač.1408/71bolivpodstateprebratédočlánkov6a52Nariadenia
č. 883/2004 s tým, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa uvedených ustanovení

Nariadenia č. 1408/71 je i naďalej relevantná a plne aplikovateľná aj pre výklad sporných ustanovení
Nariadenia č. 883/2004.

36. Nariadenie č. 883/2004 vo svojom článku 52 (a rovnako aj Nariadenie č. 1408/71 v článku 46)
upravuje postup pri výpočte výšky dávky s tým, že sa rozlišuje nezávislá (národná) dávka (článok 52

ods. 1 písm. a/) a paušálna (čiastková) dávka (článok 52 ods. 1 písm. b/).

37. Podľa článku 52 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 883/2004 sa výška dávky vypočíta podľa právnych
predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje (rozumej žalovaná), iba ak podmienky nároku na dávky boli
splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva, t.j. výlučne podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa § 65
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený

najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Žalobkyňa tieto podmienky splnila, a teda bolo možné
výšku dávky vypočítať podľa článku 52 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 883/2004 ako dávku nezávislú. Na
účely výpočtu nezávislej dávky je potrebné prihliadnuť na všetky doby poistenia získané výlučne podľa
slovenských právnych predpisov. V prípade žalobkyne to bolo obdobie, ktoré žalovaná poňala do svojho
rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok zo 06. decembra 2021, t.j. obdobie v rozsahu 29,1124

rokov. Výška starobného dôchodku bola potom vypočítaná na sumu 422,20 eur mesačne (slovenská
doba 29,1124 x priemerný osobný mzdový bod 1,0203 x aktuálna dôchodková hodnota 14,2107). V
tomto smere žalobkyňa už žiadne námietky neuplatnila, namietala výlučne iba to, že žalovaná do tohto
rozhodnutia nepoňala aj obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine (Nemecko v rokoch 1996
až 2002 v celkovej dĺžke 74 mesiacov a Rakúsko v rokoch 2018 až 2021 v celkovej dĺžke 42 mesiacov).

38. Žalovaná správne ďalej postupovala, keď pristúpila k výpočtu paušálnej dávky podľa článku 52 ods.
1 písm. b/ Nariadenia č. 883/2004 a následnému porovnaniu výšky dávok, teda nezávislej (národnej)
dávky a paušálnej dávky. V tomto smere možno žalovanej vytknúť, že v odôvodnení svojho rozhodnutia
bližšie nerozvinula svoj záver, na základe ktorého dospela k tomu, že výška oboch dávok je rovnaká,

avšak podľa názoru najvyššieho správneho súdu tento nedostatok v odôvodnení nie je dôvod, ktorý
by bez ďalšieho zakladal zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej. Späť k druhému výpočtu výšky
dávky, a to k výpočtu paušálnej (čiastkovej) dávky podľa článku 52 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č.
883/2004. Zo znenia článku 52 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 883/2004, ktorý v zásade preberá pravidlá
výpočtu stanovené najmä v článku 46 Nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že výpočet výšky starobného

dôchodku sa vykonáva v dvoch fázach, a to tak, že najprv sa vypočíta teoretická výška a následne
skutočná výška. Pokiaľ ide o prvú fázu upravenú v článku 52 ods. 1 písm. b/ bode i/ tohto nariadenia,
príslušná inštitúcia (žalovaná) je povinná vypočítať teoretickú výšku dávky, na ktorú by mal poistenec
nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo pobytu, ktoré dosiahol podľa právnych predpisov iných
členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov uplatňovaných touto inštitúciou. V súlade s

týmto ustanovením sa teoretická výška takejto dávky vypočíta tak, ako keby poistená osoba bola počas
celej svojej profesijnej činnosti zamestnaná výhradne v dotknutom členskom štáte, t.j. na Slovensku.
Takýto výklad článku 52 ods. 1 písm. b/ bodu i/ Nariadenia č. 883/2004 je v súlade s cieľom tohto
ustanovenia, keďže výpočet podľa tohto ustanovenia má podobne ako výpočet, ktorý sa má vykonať
podľa článku 46 ods. 2 písm. a/ Nariadenia č. 1408/71, za cieľ pracovníkovi zabezpečiť maximálnu

teoretickú výšku dávky, ktorú by si mohol nárokovať, ak by sa všetky doby poistenia dosiahli v dotknutom
členskom štáte (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 26. júna 1980, Menzies, C-793/79 a z 21.
júla 2005, Koschitzki, C-30/04).

39. Teoretická výška sa vypočíta zo súčtu všetkých dôb poistenia dosiahnutých aj v iných členských

štátoch, čo znamená, že ako slovenské doby poistenia sa zohľadnia aj doby dosiahnuté aj v iných
členských štátoch. V predmetnej veci to bude doba v rozsahu 36,6439 rokov, a teda teoretická výška
sa vypočíta ako súčin celkovej doby 36,6439 rokov x priemerný osobný mzdový bod 1,0203 x aktuálna
dôchodková hodnota 14,2107, a teda teoretická výška je 531,3064 eur, čo je vo svojej podstate výška,
ktorú žiadala žalobkyňa priznať. Inak povedané, žalobkyňa sa domáhala priznania teoretickej sumy, čo

však nemá oporu v koordinačnom Nariadení č. 883/2004, keďže výpočet teoretickej sumy je iba prvou
fázou, na ktorú obligatórne nadväzuje fáza druhá.40. V rámci druhej fázy upravenej v článku 52 ods. 1 písm. b/ bod ii/ Nariadenia č. 883/2004 príslušná
inštitúcia stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky s ohľadom na pomer doby poistenia
a/alebo bydliska v členskom štáte príslušnej inštitúcie (na Slovensku) a celkovou dobou poistenia a/

alebo dobou bydliska dosiahnutou v rôznych dotknutých členských štátoch (pozri napríklad rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie zo 7. decembra 2017, Zaniewicz-Dybeck, C-189/16). Článok 52 ods. 1
písm. b/ bod ii/ nariadenia č. 883/2004 má teda za cieľ iba rozdeliť príslušné náklady na dávky medzi
inštitúcie dotknutých členských štátov v pomere k dĺžke dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych
predpisov každého z týchto členských štátov. Takéto uplatnenie zásady pomernosti v štádiu výpočtu

skutočnej výšky namiesto uplatnenia zásady úhrnu je odôvodnené neexistenciou spoločného systému
sociálneho zabezpečenia, ktorá zakladá potrebu zachovať finančnú celistvosť systémov sociálneho
zabezpečenia členských štátov bez toho, aby bol takýto postup na úkor pracovníkov uplatňujúcich
svoje právo na voľný pohyb. Ak by sa obdobie, ktoré nezodpovedá žiadnej dobe poistenia alebo
skutočného bydliska v dotknutom členskom štáte zohľadnilo pri výpočte pomernej časti, mohol by takýto
postup spôsobom nezlučiteľným s mechanizmom zavedeným týmto článkom jednostranne a umelo

narušiť rovnováhu medzi nákladmi na dávky medzi členskými štátmi (napríklad rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie z 26. júna 1980, Menzies, C-793/79). Inak povedané, skutočná výška paušálnej dávky sa
vypočíta tak, že teoretická výška sa vynásobí koeficientom, ktorý je pomerom trvania dôb dosiahnutých
pred vznikom poistnej udalosti (dosiahnutie dôchodkového veku žalobcu podľa slovenských právnych
predpisov) získaných podľa slovenských právnych predpisov (čitateľ) k celkovej dobe poistenia získanej

v Slovenskej republike a v ostatných členských štátoch pred vznikom poistnej udalosti (menovateľ) (v
tomto smere pozri tiež rozsudok najvyššieho správneho súdu z 28. mája 2024, sp. zn. 7Ssk/54/2023,
bod 22). V tu prejednávanej veci to znamená, že teoretická výška (531,3064) sa vynásobí koeficientom
0,7945 (podiel slovenskej doby 29,1124 a celkovej doby 36,6439). Skutočná výška sa potom rovná sume
422,1229 eur. Za tohto stavu potom záver žalovanej o tom, že suma dôchodku vypočítaná podľa zákona

č. 461/2003 Z.z. je rovnaká ako suma dávky vypočítaná s prihliadnutím na doby poistenia získané v inom
členskom štáte, respektíve v iných členských štátoch je v zásade rovnaká, je správny. Správnym bol
potom aj postup, pri ktorom žalovaná žalobkyni na účely výpočtu výšky starobného dôchodku zohľadnila
dobu získanú výlučne na Slovensku.

41. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí rozhodla tiež o valorizácií sumy starobného dôchodku a
žalobkyni od 01. januára 2022 v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila starobný dôchodok
na sumu 438,90 eur mesačne. Žalobkyňa v tejto časti napadnutého rozhodnutia žalovanej žiadne
konkrétne námietky neuvádzala, preto najvyšší správny súd len zopakuje, že starobný dôchodok sa
v roku 2022 zvyšoval o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov

vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
predchádzal príslušnému kalendárnemu roku, t.j. v tomto prípade za rok 2021. Starobný dôchodok
žalobkyne bol zvýšený o 1,3 %, čo k sume žalobkyni priznaného starobného dôchodku v roku 2021
predstavovalo zvýšenie o 5,70 eur, teda na sumu 438,90 eur mesačne.

42. K žalobkyňou namietanému nedostatočnému zdôvodneniu rozsudku správneho súdu, najvyšší
správny súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je
rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania,
je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol

zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil
s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch
stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k vydaniu príslušného rozhodnutia ohľadom posúdenia otázky
(ne)vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Z
rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej

správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho
správneho súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. Rozhodnutie
žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj

vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych
predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.43. Možno v závere len dodať, že žalobkyni nič nebráni požiadať žalovanú o prepočet sumy starobného
dôchodku.

44. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a

žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).

46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.