Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sf/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100546
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100546.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U. S. Steel Košice, s.r.o., IČO: 36 199 222, so sídlom
Vstupný areál U. S. Steel A., A., právne zastúpeného: NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., IČO:
47 197 919, so sídlom Františkánska 5, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 290829/2024 zo dňa 07.06.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

takto

r o z h o d o l :

P r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 19.08.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 290829/2024 zo dňa 07.06.2024
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Mesta Košice (ako správcu dane) č. MK/B/2023/047255/MK/B/2023/00219622/09 zo dňa
18.07.2023 o vyrubení rozdielu dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2021 v sume 1 722
550,46 eur.

2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že správca dane, a následne žalovaný svojimi argumentami
uvedenými v napadnutom rozhodnutí opakovane popiera princíp právnej istoty na úkor žalobcu. Žalobca

má zato, že žalovaný vôbec neprihliada na to, že žalobca daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie
roka 2021 vzťahujúcu sa na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území, už raz dobromyseľne
zaplatil. Žalobca pritom nevyvolal tento nepriaznivý právny stav, pretože postupoval iba v zmysle
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovtak,abysinespôsobilďalšiuujmu.Žalobcamázato,žeMesto
Košice nie je miestne príslušným správcom dane na vyrubenie dane z nehnuteľností na zdaňovacie
obdobie roka 2021 vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v spornom území. Navrhol preto

napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj SSP). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia

mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Žalobca je v súčasnosti zo strany žalovaného vystavený tlaku, ktorý spočíva v akceptovaní
stavu dvojitej daňovej povinnosti, čo značným spôsobom už v súčasnosti narušilo princíp právnej istoty
žalobcu. Žalobca v súčasnosti nevie jednoznačným spôsobom zvoliť svoj ďalší právny postup tak, aby
mu vznikla čo najmenšia ujma na právach. Záverom žalobca poukázal aj na uznesenie Správneho súdu
v Košiciach sp. zn. 5Sf/2/2023 zo dňa 14.12.2023, v ktorom správny súd posudzoval právne a skutkovo

totožný stav veci týkajúci sa iného daňového subjektu.4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 13.11.2024. K návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca hrozbu závažnej ujmy
nielen nepreukázal, ale svoj návrh ani riadne neodôvodnil. Žalovaný tvrdí, že žalobca poukázal iba vo

všeobecnej rovine na svoje majetkové, ekonomické a hospodárske pomery, ale aká je jeho finančná
situácia konkrétne neuviedol. Podľa názoru žalovaného je žalobcov návrh na priznanie odkladného
účinku neopodstatnený a nedostačujúci, keďže ním nebolo preukázané ani osvedčené, že by žalobcovi
hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný nenapraviteľný následok, a taktiež z neho nevyplýva, že priznanie odkladného účinku nie

je v rozpore s verejným záujmom. K uzneseniu Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 5Sf/2/2023 zo dňa
14.12.2023, na ktorý poukazoval žalobca žalovaný uviedol, že Správny súd v Košiciach priznal odkladný
účinok len v tomto jedinom prípade, v skutkovo zhodných veciach návrh žalobcov zamietol uzneseniami
sp. zn. 1Sf/3/2023 zo dňa 21.12.2023 a sp. zn. 2Sf/3/2023 zo dňa 10.01.2024. Žalovaný preto navrhol
súdu návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietnuť.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie, alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych

účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie

len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej

správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho konania mal
za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku

je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade

účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil
tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná
škoda prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca je podľa svojho vyjadrenia vystavený tlaku

zo strany žalovaného, ktorý spočíva v akceptovaní stavu dvojitej daňovej povinnosti, čo narušilo právnu
istotu žalobcu.

13. Správny súd poznamenáva, že právna istota je inštitút, ktorý predznamenáva jasnosť, určitosť
a stálosť úradných rozhodnutí, je dôležitým pilierom ochrany práva. Na základe uvedeného žalovaný
vydaním napadnutého rozhodnutia deklaruje a akceptuje právny stav dvojitého zdanenia žalobcu, a teda

zaťaženia žalobcu rovnakou daňou vzťahujúcou sa na totožný predmet dane za totožné zdaňovacie
obdobie voči dvom rôznym správcom dane. V takomto prípade by uvedený právny stav odporoval
základnému princípu právneho štátu zakotvenému v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože by
nebola zachovaná právna istota žalobcu, čo je navyše v rozpore so zásadou zákonnosti ustanovenou v §
3 ods. 1 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Správny súd na dôvažok dodáva, že v prípade akceptovania právneho názoru žalovaného by hrozilo
potenciálne riziko vzniku stavu absolútnej právnej neistoty, kedy by v ktoromkoľvek zdaňovacom období
mohol ktorýkoľvek správca dane pristúpiť k vyrubeniu dane z nehnuteľností, pretože by sa podľa jeho
právneho názoru dotknuté nehnuteľnosti nachádzali na území, kde vykonáva správu daní. Správcovia
dane by v uvedenom prípade mohli byť limitovaní iba zánikom práva vyrubiť daň vzhľadom na plynutie

času.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2024 poukázal na to, že žalobca už vyrubený rozdiel
daneuhradil,čomábyťvrozporestým,žežalobcovihrozízávažnáujmaakonásledokpreskúmavaného
rozhodnutia. Závažná ujma žalobcu spočíva v stave právnej neistoty vyvolaného v dôsledku jeho

dvojitého zdanenia. Zásada zákazu dvojitého zdanenia je jednou zo základných zásad daňového práva
a bezprostredne súvisí s ochranou právnej istoty adresátov daňovo-právnych noriem. Podľa názoru
správneho súdu zásah do právnej istoty žalobcu a riziko jeho dvojitého zdanenia naďalej trvá bez ohľadu
na to, že žalobca dobrovoľné zaplatil vyrubený rozdiel dane.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2024 ďalej poukázal na to, že priznanie odkladného
účinku je v rozpore s verejným záujmom z dôvodu, že Mesto Košice ako správca dane rozumne
predpokladá dosiahnutie príslušného daňového príjmu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na čl.
59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom je stanovená ústavná požiadavka zákonnosti ukladania
daní. Vo svetle tohto ústavného rámca nemožno záujmy Mesta Košice ako potenciálneho recipienta

daňového príjmu povyšovať nad ochranu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
zaťažených príslušnou daňou.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd nezistil dôvody, ktoré by vo veci zakladali rozpor priznania
odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom.

17. Pri posudzovaní dôvodov žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel súd k
záveru, že žalobca uviedol dôvodné a dostatočné argumenty na to, aby z nich bolo možné vyvodiť
záver, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcovi hrozí značná
finančná škoda spočívajúca v akceptovaní stavu dvojitej daňovej povinnosti, ako zákonodarcom

predpokladaný následok podľa § 185 písm. a/ SSP.

18. Z uvedených dôvodov správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).