Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100492
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100492.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej
a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Viera Salonnáš
Nováková, advokátka, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 026 556, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101376296/2024 zo dňa 10.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 01.07.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici elektronicky doručená správna žaloba,
ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101376296/2024 zo
dňa 10.05.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar

nad Hronom č. 100492508/2024 zo dňa 05.02.2024, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania
za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2009 vo výške 7 090,80 Eur,
pričom úroky z omeškania boli počítané za obdobie od 05.03.2019 do 05.03.2023 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“).

2. Žalobca v podanej správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) žiadal správny súd o priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, keďže mal za preukázané, že okamžitým výkonom, ako aj s tým
spojenými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, by hrozila žalobcovi
závažná ujma. Výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia v tomto štádiu by znamenala pre
žalobcuohrozeniejehocelkovejexistencie.Žalobcavyužilmožnosťpodaťnávrhnavyhláseniekonkurzu
oddlžením z dôvodu, že nebol schopný uhrádzať svoje záväzky a dostal sa do neriešiteľnej situácie.

V súvislosti s tým žalobca uviedol, že účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou,
jeho dlhov a zabezpečiť, aby ho jeho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý jeho
život, aby tieto dlhy negenerovali nové dlhy a ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho
zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy. Tým, že žalovaný
disponuje exekučným titulom je možné začať výkon exekúcie, a to napriek tomu, že pohľadávka
žalovaného sa považuje za nevymáhateľnú. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že takýto

postup by znamenal zvýhodnenie žalovaného pred ostatnými veriteľmi, ktorí neboli uspokojení v rámci
konkurzného konania a ktorých pohľadávky zanikli vyhlásením konkurzu.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa
22.11.2024 žalovaný uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku – odkladu vykonateľnosti
rozhodnutí daňových orgánov, vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadne konkrétne skutočnosti, z

ktorých by vyplývalo, že mu hrozí závažná ujma.4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu

vo veci samej.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie

rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

10. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) SSP hrozia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba
musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp
zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery
uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na
náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí

aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

11. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku
správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu
má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje

právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto je
potrebné, aby žalobca jednoznačne osvedčil opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.12. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzatvára, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe neosvedčil konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v

danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
len všeobecne uviedol to, aký následok hrozí. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne
skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu.

13. Žalobca svoje tvrdenia o existencii závažnej ujmy podložil len hypotetickými úvahami o možných
následkoch. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť
v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

14. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil, že výkonom
rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma. Správny súd uvádza, že žalobca nijakým
spôsobom túto skutočnosť neosvedčil. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne
skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy a následná daňová exekúcia by skutočne mohli mať preňho za následok závažnú ujmu,
resp. ohrozenie jeho celkovej existencie. Správny súd v tejto súvislosti taktiež konštatuje, že žalobca
v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol výšku svojho majetku, či výšku záväzkov, ani
nijakým spôsobom nešpecifikoval aká konkrétna škoda by mu vznikla v dôsledku okamžitého výkonu
rozhodnutia.

15. Napadnuté rozhodnutie žalovaného predstavuje iba možnosť vydania následných rozhodnutí v
daňovom exekučnom konaní voči žalobcovi, bez ktorých nemôže byť samotné daňové exekučné
konanie realizované. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
žalovaného teda reálne nemôže dôjsť k závažnej ujme, či inému nenapraviteľnému následku

predpokladanému zákonom voči žalobcovi, keďže vytvára iba možnosť pre následné vydanie rozhodnutí
v daňovom exekučnom konaní.

16. Správny súd ďalej poznamenáva, že ani hrozba daňovej exekúcie nie je zákonným dôvodom
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Predpokladané vedenie daňovej exekúcie, na ktoré

poukazuje žalobca vo svojom návrhu, bez ďalšieho nie je totiž osvedčením vzniku ujmy, škody,
či iného vážneho nenapraviteľného následku. V prípade každého právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia na plnenie, vrátane rozhodnutí daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymáhania,
pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť. Výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným
dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia

povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama
o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom
pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny
súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou
(daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej

zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen
„Daňový poriadok“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých
podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 Daňového poriadku (obdobne
bod č. 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022-14 zo dňa 30.6.2022).

Podľa názoru správneho súdu až prípadné nevyhovenie správcu dane návrhu na odloženie exekúcie by
mohlo prestavovať dôvod na jeho rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Správny
súd ale každú vec vždy hodnotí jednotlivo a podľa okolností prípadu. Na základe uvedeného správny súd
poukazuje na to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi okamžitým výkonom právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy a tvrdením žalobcu, že by došlo k závažnej ujme a k ohrozeniu jeho celkovej

existencie, a to aj z dôvodu, že žalobca v predmetnej veci súdu nepredložil listinné dôkazy, ktoré by
preukazovali začatie výkonu exekúcie na jeho majetok.17. Žalobca ďalej vo svojom návrhu uviedol, že využil možnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
oddlžením, a to z dôvodu, že nebol schopný uhrádzať svoje záväzky, čím sa dostal do neriešiteľnej
situácie. Táto skutočnosť, že žalobca bol oddlžený Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

2Odk/960/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 202/2018 dňa 18.10.2018, nemá pre priznanie
odkladného účinku vplyv, keďže uvedené bude predmetom posúdenia dôvodnosti podanej správnej
žaloby a preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

18. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie skutočností, z

ktorých by bolo možné vyvodiť že mu hrozí tvrdený následok v dôsledku okamžitého výkonu správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188
SSP zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).