Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Ingrid Kalináková
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/70/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201769
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7819201769.5
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné Námestie 9, 040 01 Košice, deti rodičov: matka
D. B. A. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., právne zastúpenej JUDr. Kristínou Malou
Piovarčíovou, PhD., advokátkou, Štúrova 20, Košice, a otca D. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. XXXX/XX, G. – I. J., t.č. K. X, G., v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 5P/84/2019-449
zo dňa 9. decembra 2022 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „ súd“) v predmetnom konaní o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v rozsahu úpravy
vyživovacej povinnosti a úpravy styku otca so spoločnými maloletými deťmi, napadnutým uznesením
uložil maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte
poradensko-psychologických služieb Ústredie práce, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na
obdobie šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/ zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“), keďže považuje za potrebné za danej
situácie pracovať s celou rodinou za pomoci odborníkov.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletých detí podľa § 357 ods.1 písm.
d/ a § 362 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým navrhovala
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Namietala proti súdom vyslovenej neprípustnosti odvolania v danom
prípade a tiež nesprávny postup súdu s tým, že okresný súd mal v prebiehajúcom konaní uložiť
výchovnéopatrenienariadenímneodkladnéhoopatreniavsúladespríslušnýmiustanoveniamiCivilného
sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti
súdu o maloletých, ktoré okrem iného možno začať aj bez návrhu. Napadnuté rozhodnutie považuje
za nepreskúmateľné, keďže neobsahuje relevantné odôvodnenie. Vyslovila názor, že v tomto prípade
nemožno hovoriť o nevyhnutnej potrebe nariadenia výchovného opatrenia. Zároveň nie sú splnené
ani podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o uložení výchovného opatrenia v zmysle
bezodkladnosti vydania takého rozhodnutia pri osvedčení danosti práva a neexistencii vážnejších
pochybností o potrebe neodkladnej úpravy, keďže v ich prípade neexistuje naliehavá potreba
operatívneho zákroku, ktorá nezniesla odklad a nebolo by možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci
samej. V konečnom dôsledku by také rozhodnutie bolo v hrubom rozpore s najlepším záujmom
maloletých detí pri súčasnom nerešpektovaní ich vôle a názoru, s poukazom na závery znaleckého
posudku. Ďalej odvolateľka poukázala na konštatované prieťahy v konaní s prihliadnutím na celkový
postup súdu, nehospodárne a nesústredené konanie súdu, pričom v konečnom dôsledku výchovnéopatrenie je možné uložiť aj v konečnom rozhodnutí vo veci samej. K predmetu samotného rozhodnutia
odvolateľka poukázala na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III.ÚS 3462/14 z 13.10.2015
s tým, že pokiaľ nie je možné dieťa presvedčiť i napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu, že sa má
stretávať s druhým rodičom, sankčné pôsobenie súdu tak postráda reálny objekt, teda vôľu ovplyvniteľnú
vľudskékonanie,naktorébymohloreálnepôsobiť.Srozhodnutímokresnéhosúduvyslovilaodvolateľka
v celom rozsahu nesúhlas aj z dôvodu, lebo postupom porušil jej právo na spravodlivý proces vo
vzťahu k jej právu na zákonné rozhodnutie a následne na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenie rozhodnutia, teda vada súdneho rozhodnutia
spočívajúca v jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov znamená porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, zároveň spôsobuje, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Zároveň je
napadnuté uznesenie v hrubom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí a neprimerane zasahuje
do ich, ako aj jej osobnej integrity.
3. Kolízny opatrovník na podklade odvolania matky konštatoval, že predmetné uloženie výchovného
opatrenia sleduje najlepší záujem maloletých detí. Poukázal na predchádzajúci postup matky, ktorá
zmarila pohovor s maloletými deťmi za prítomnosti psychológa a evidentne sa odmieta podrobiť
výchovnému opatreniu, pričom jej samotné pracovné zaradenie, skúsenosti a profesionalita predurčujú
odvolateľku k hľadaniu optimálnych riešení v najlepšom záujme jej maloletých detí, ktorými by zmiernila
dopad konfliktov svojho osobného rodinného života na prežívanie svojich maloletých detí.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a
§ 3 ods. 5 písm. c/ CMP, skôr než pristúpil k preskúmaniu veci, zaoberal sa procesnými náležitosťami
napadnutého rozhodnutia a podaného odvolania a správnosťou postupu súdu prvej inštancie pri aplikácii
inštitútu výchovného opatrenia s prihliadnutím na vady konania, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), pričom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o výchovnom opatrení je potrebné
podľa § 389 a § 391 CSP zrušiť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o uložení výchovného opatrenia.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 111 písm. m/ CMP, súd v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhoduje okrem
iného o výchovných opatreniach
8. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
9. Podľa citovaného ustanovenia, aplikáciou inštitútu výchovného opatrenia, prostredníctvom súdu
dochádza k mocenskej intervencii štátu do rodiny za naplnenia zákonných podmienok. Koncepcia
výchovných opatrení má charakter samostatného inštitútu. Výchovné opatrenie je hmotnoprávnym
aktívnym prostriedkom ochrany rodiny a maloletého dieťaťa, ktorým disponuje jednak súd (zákon č.
36/2005 Z.z. o rodine), či orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (zákon č. 305/2005
Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pri
ktorom nie sú viazaní návrhom a o ktorom môžu rozhodnúť aj z úradnej povinnosti bez návrhu. Súd tak
môže uložiť výchovné opatrenie, dokonca bez ohľadu na to, či tak predtým urobil alebo neurobil orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, za súčasnej koordinácie a vzájomnej informovanosti
s kolíznym opatrovníkom maloletých detí, pričom spôsob závisí od intenzity závažnosti situácie, ak to
vyžaduje záujem na výchove maloletých detí.
10. O výchovnom opatrení súd rozhoduje podľa § 120 ods. 1 CMP uznesením. Uznesenie o nariadení
výchovného opatrenia môže súd vydať aj bez návrhu, keďže ide o konanie starostlivosti o maloletýcha v zákone nie je ustanovená výnimka, že sa návrh vyžaduje. V takom prípade súd koná z úradnej
povinnosti v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 CMP a vydá uznesenie o začatí konania (Zákon o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 3. vydanie, 2019, s. 222 – 232).
11. V danom prípade súd, sledujúc zrejmý záujem maloletých detí, ak dospeje i bez návrhu kolízneho
opatrovníka, či účastníkov k záveru, že je tu potreba prijať a urobiť vhodné opatrenia za pomoci
sociálneho alebo odborného poradenstva pre rodinu, začne konanie ex offo a v rámci svojich právomocí
rozhodne o niektorom z výchovných opatrení podľa ustanovení § 37 a nasl. Zákona o rodine.
12. Vzhľadom na vady prvoinštančného konania (prvoinštančný súd konal z úradnej povinnosti bez toho,
aby vydal uznesenie o začatí konania) bolo nutné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a otvoriť súdu
prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným
deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu
prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou
odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej
náročnýmdoplnenímalebozopakovanímdokazovania,čovylučovaloprípadnérozhodnutieodvolacieho
súdu s konečnou platnosťou.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, keďže neboli
splnené procesné podmienky (§ 389 ods. 1 písm. a) CSP) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá
CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.