Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205932
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123205932.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobcu 1. A. B., C. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom XX E. D., F., G. XXXXX, H., 2. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXXXX J.,
3. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX L., M. C., 4. N. O., C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/X, XXXXX J., 5. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX O., 6. P. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XXX/X, XXX XX O., 6. Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., všetci právne zastúpení
JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom, Vajanského 43, 08001 Prešov, IČO: 42078474 proti žalovanému
Slovenská republika - Slovenská správa ciest, Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, IČO: 003328,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 359,73 eur s prísl., takto:

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne bezdôvodné obohatenie vo výške
3454,72 euro spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2359,70 eur počnúc od 10.10.2023
do zaplatenia a s 8,5 %ročným úrokom z omeškania zo sumy 1095,02 euro počnúc od 26.01.2024
do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovia m a j ú spoločne a nerozdielne voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške, ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením v prípade právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 19.06.2023 domáhal rozhodnutia,
ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu bezdôvodné obohatenie vo výške 2359,73 eur s 8,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 2359,73 eur od 19.06.2023 do zaplatenia.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol do 30.03.2023 výlučným vlastníkom nehnuteľností

pozemok parcela registra C KN parcelné číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie, výmera 188
m2, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie O., obec O., okres O., pozemok
parcela registra C KN parcelné číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria, výmera 1915 m2 evidované
na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie O., obec O., okres O.. Časť uvedených pozemkov
sa nachádza pod štátnou cestou, komunikáciou I/18 smer Prešov - Giraltovce, respektíve Hanušovce
nad Topľou a časť pozemku je v ochrannom pásme tejto komunikácie a tvorí zelený pás, respektíve
plochu. Je teda nesporné, že časti pozemkov sú zastavané stavbou vo vlastníctve žalovaného a sú

zabudované do cestného telesa takzvanej starej stavby. Podľa geometrického plánu na oddelenie
časti pozemkov parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, R. XXX/X, XXXX/X, XXXX/X
M.: XX/XXXX zo dňa 02.07.2020 vyhotoveného E. R. – GEOAT pod číslom k G1 - XXXX/XXXX
sú pozemky, na ktorých sú postavené Inžinierske stavby - cestné, miestne a účelová komunikácia,lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti pod parcelným číslom: 1381/jedná
o výmere 1395 m2, XXXX/X o výmere 62 m2, XXXX/X o výmere 54 m2, XXXX/X o výmere 38 m2.
Ide o pozemky o celkovej výmere 1549 m2. Aj pozemky parcelné číslo XXXX/X o výmere 23 m2

a parcelné číslo XXXX/X o výmere 47 m2, spolu o celkovej výmere 70 m2 sú pozemkami, ktoré
žalobca nemôže účelne užívať, respektíve by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami. Všetky
špecifikované pozemky sú z dôvodu trvalého záberu žalovaného znehodnotené a nemôžu vlastníkovi
účelne slúžiť. Pôvodný žalobca uviedol, že rozsah výmery, ktorú žalovaný užíva a za ktorú žiada žalobca
bezdôvodnéobohateniejevovýške1619m2.Obdobie,zaktorésipôvodnýžalobcauplatnilbezdôvodné

obohatenie počítal žalobca od 15.10.2021, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Prešov spisová značka
14C/54/2019 zo dňa 22.10.2021 (právoplatný) v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov spisová
značka 10Co/4/2022 zo dňa 10.03.2022 bol bolo voči žalovanému priznané bezdôvodné obohatenie
za užívanie, respektíve obmedzenie žalobcu v užívaní predmetných parciel bez akéhokoľvek právneho
dôvodu zo strany žalovaného za obdobie od 14.10.2017 do 14.10.2021. Žalobou si pôvodná žalobkyňa
uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia do 30.03.2023.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 26.10.2023, ktorým uplatnený nárok neuznal.
Proti žalobe namietal že on ako žalovaný ako správca cesty prvej triedy v zmysle zákona číslo 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov pozemok neužíva,
ani nepoberá z užívania úžitky v zmysle ako užívanie definuje občiansky zákonník. Pozemok je užívaný

ako súčasť cesty prvej triedy širokou dopravnou verejnosťou a nemôže byť využívaný na iné účely,
len ako cesta. Cestný zákon, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis v paragrafe
6 ods. 1 ustanovuje, kto je užívateľom pozemných komunikácií. Žalovaný je síce správcom, ale nie je
užívateľom pozemku. Povinnosť spravovať komunikácie prvej triedy, starať sa o ne a udržiavať ich mu
vyplýva priamo zo zákona. Namietal, že absentuje majetkový prospech na strane žalovaného. Žalovaný

pri zabezpečovaní správy a údržby cesty nezískava žiaden majetkový prospech. Naopak, znáša
náklady spojené so správou a údržbou ciest. Vlastníkom predmetnej cesty je štát, štát jej vybudovaním
zabezpečil a zabezpečuje verejný záujem, cesta slúži verejnosti ako užívateľom pozemku iných
komunikácií žalovaný ako správca tejto pozemnej komunikácie žiadny majetkový prospech správou
a údržbou nezískava. Zároveň má žalovaný za to, že v predmetnej veci boli splnené všetky zákonné

podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalovaný tvrdil, že Slovenská
republika v zastúpení Slovenskou správou ciest vydržala ako dobromyseľný užívateľ vecné bremeno
k pozemku pod cestou 1/18. Žalovaný rozporoval znalecký posudok číslo 223/19 vyhotovený znalcom
S. K. zo dňa 21.08.2019. Mal za to že nie je možné nárok na bezdôvodné obohatenie žalovať
ako hodnotu všeobecného nájmu bez možnosti zohľadnenia ďalších okolností konkrétneho prípadu.

Namietal aj dátum, ku ktorému bol oceňovaný pozemok znalcom a to ku dňu 07.08.2019. Žalobca
pritom žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15.10.2021 do 30.03.2023. Namietol
tiež spôsob stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov všeobecnej hodnoty nájmu tak, ako je uvedený
v znaleckom posudku číslo 223/2019. Žalovaný namietal, že predložený geometrický plán je pre účely
preukázania rozsahu jej nárokov voči žalovanému nepoužiteľný, nakoľko nerozdeľuje pozemky na tie,

ktoré sú skutočne zastavané stavbou správe žalovaného a ostatnými pozemkami, a teda nepreukazuje
skutočný záber pod cestou v správe žalovaného. Žalovaný má za to, že žalobcovo konanie (výkon
jeho práv) nie je v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný poznamenáva, že žalobca mal iné prostriedky
ochrany svojich práv, napríklad zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré nevyužil a preto má za to,
že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v replike doručenej súdu 29.11.2023 uviedol, že otázka nároku na náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva vlastníka pozemkov bez právneho dôvodu má nepochybne svoj podklad v Ústave
Slovenskej republiky (článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) a rovnako, ako je to uvedené
aj v žalobe, stavebný zákon priznáva vlastníkovi pozemkov za obmedzenie alebo pozbavenie

vlastníckych práv náhradu podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Len samotný fakt, že ide
o využívanie pozemku pre všetkých, to je na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť na jeho
právach. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že v predmetnej veci boli splnené všetky zákonné
podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobca poukázal na právne
závery Okresného súdu Prešov a Krajského súdu Prešov vo veci vedenej pod spisovou značkou 14C

54/2019,kdesaviedolsporovydaniebezdôvodnéhoobohateniamedzitýmiistýmiúčastníkmi,prezáber
tých istých nehnuteľnosti, ale za iné rozhodné obdobie. V citovaných rozhodnutiach Krajský súd Prešov
jednoznačne uviedol, že pokiaľ ide o vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, žalovaný
po celý čas vedel, že stavbu postavil na cudzom pozemku, a že k užívaniu pozemkov žalobkyne nemalžiaden právny titul. Preto o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nemožno hovoriť.
Výška bezdôvodného obohatenia je len reprezentovaná výškou primeraného a obvyklého nájomného
za pozemok žalobcu v žalovanom období. Rozhodujúce je to, že žalovaný je vlastníkom stavby

nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu. Predmetom sporu nie je zaplatenie nájomného, ale žalobou
bol uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je kvantifikované výškou primeraného
a obvyklého nájomného. Poukázal na list číslo SSC/4348/2019/6353/10 732 zo dňa 21.03.2019, ktorým
upozornil žalobcu, že na majetko právne vysporiadanie stavieb už ukončených v minulosti mal žalovaný
ako rozpočtová organizácia prideľované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

v obmedzenom objeme a preto nie sú schopní tieto požiadavky uspokojovať, avšak zároveň budú
evidovať žiadosť a k riešeniu pristúpia po pridelení finančných prostriedkov.

5. Žalobca podaním doručeným súdu 22.12.2023 zmenil žalobu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 3454,72 eur s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy
3454,72 eur od 19.6.2023 do zaplatenia, pričom poukázal na nový znalecký posudok číslo 185/2023

zo dňa 03.12.2023 znalkyne Ing. S. K.. V zmysle tejto zmeny žaloby súd pripustil zmenu žaloby
na pojednávaní dňa 25.01.2024 uznesením.

6. V duplike doručenej súdu 28.12.2023 žalovaný namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
nakoľko svoje tvrdenia nepreukázal relevantnými dôkazmi. Namietal, že znalecký posudok číslo XXX/

XXXX znalkyne S. K. zo dňa 21.08.2019 bol vypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľností a náhrady za zriadenie vecného bremena pričom ale žalobca sa domáha vydania
bezdôvodnéhoobohatenia,ktorénemôžezodpovedaťvýškenájomného.Navrholvykonanieznaleckého
dokazovania uložením povinnosti žalobcovi predložiť nový znalecký posudok. Taktiež žalovaný navrhol
vykonať dokazovanie uložením povinnosti žalobcovi predložiť nový geometrický plán na oddelenie časti

pozemkov zastavaných stavbou cesty 1/18 nakoľko geometrický plán číslo 81/2020 vyhotovený E.
R. B. právne neobstojí. Na oddelených častiach pozemkov sa nachádza z časti cesta 1/18 v správe
žalovaného, sčasti chodníky, sčasti miestna komunikácia, ktoré nespadajú do správy žalovaného .

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 25.01.2024 , 17.10.2024, ktorých sa zúčastnili žalobcovia aj

žalovaný. Na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších stanoviskách.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu listinami predloženými žalobkyňou
a žalovanými, ktoré tvoria obsah spisu a to: žaloba na č. l. 1-3, žiadosť o majetkoprávnej vysporiadanie
zo dňa 19.2.2019 na č. l. 6, majetkové vysporiadanie odpoveď z 21.3.2019 na č. l. 7, znalecký posudok

č. XXX/XX znalkyne T. S. K. na č. l. 8-15, geometrický plán vyhotoveného E. R. dňa 2.7.2020 č.
81/2020 na č. l. 16-17, výpis listu vlastníctva č. XXX zo dňa 8.6.2023 na č. l. 18, vyjadrenie žalovaného
z 23.10.2023 na č. l. 31-34, kópia mapy zo systému ESID na č. l. 35-41, vyjadrenie žalobkyne
z 29.11.2023 na č. l. 52-59, zmena žalobného návrhu žalobkyne z 21.12.2023 na č. l. 68, znalecký
posudok č. 185/2023 T. S. K. na č. l. 69-80, vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu z 21.12.2023

na č. l. 84-85, podanie žalovaného z 15.1.2024, ktoré súd bližšie oboznamujme a spis Okresného
súdu Prešov 14C/54/2019 a z neho rozsudok Okresného súdu Prešov 14C/54/2019 zo dňa 22.10.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť a rozsudok Krajského súdu v Prešove 10Co/4/2022 z 10.3.2022, ktorý
nadobudol právoplatnosť, podanie právneho zástupcu žalobcov doručené súdu 14.2.2024 na č. l. 93-94,
doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 185/2023 S. K., znalkyne na č. l. 95-97, uznesenie Okresného

súdu Prešov 37D/239/2024 – 30 zo dňa 16.4.2024, ktoré súd bližšie oboznamuje, podanie právneho
zástupcu žalobcov doručené súdu 16.8.2024, ktoré súd bližšie oboznamuje.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav.

10. Listom zo dňa 19.02.2019 pôvodná žalobkyňa U. D. požiadala žalovaného o majetko právne
vysporiadanie pozemku pod cestou prvej triedy v obci O. LV XXX, C KN XXXX/XX zastavaná plocha
nádvorie 188 m2, C KN XXX X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1915 m2. Žiadosť bola
žalovanému doručená 19.02.2019 podľa prezenčnej pečiatky.

11. Žalovaný listom zo dňa 21.03.2019 oznámil pôvodnej žalobkyni U. D., že je rozpočtovou
organizáciou, ktorá má na majetkoprávne vysporiadanie stavieb ukončených v minulosti prideľované
finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR v každom roku v krajne obmedzenom objeme. Uviedoltiež, že žiadosť pôvodnej žalobkyne bude viesť v evidencii a k riešeniu pristúpi pri prevedení finančných
prostriedkov. Do tej doby žiada o trpezlivosť a pochopenie.

12. Znaleckým posudkom znalkyne S. K. číslo 223/2019 zo dňa 21.08.2019 v spojení so znaleckým
posudkom tejto znalkyne číslo 185/2023 zo dňa 03.12.2023 bola stanovená primeraná náhrada
za užívanie nehnuteľností bez právneho titulu - pozemku parcelné číslo XXXX/X E. XXXX/X
v katastrálnom území O., okres Prešov obec Kapušany podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXX
za obdobie rokov 2021 - 2023. Záverom v bode 3. znalkyňa uvádza rekapituláciu nájmu pričom

pri zastavanej ploche a nádvorí za rok 2021 určila nájomné 1,197 eur/rok/merná jednotka, konkrétne
2517,29 eur /rok , pri zastavanej ploche a nádvorí za rok 2022 určila nájomné v hodnote 1,453 eur/rok/
merná jednotka, a teda v tomto prípade 3055,66 eur/rok. Pri zastavanej ploche a nádvorí za rok 2023
určila nájomné vo výške 1,7 s 76 eur/rok/merná jednotka a v tomto prípade nájom vo výške 3734,93 eur/
roku. Znalkyňa postupovala pri určení všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov metódou polohovej
diferenciácie a na jej základe stanovila hodnotu nájmu pozemkov výpočtom. (Uvedené v časti II.

Posudok 3. Nájmy znaleckého posudku na strane 8-9).

13. Súčasťou znaleckého posudku je výpis z listu vlastníctva číslo XXX pre okres Prešov, obec O. zo dňa
01.12.2023, na ktorom je evidovaná parcela registra C KN C parcelné číslo XXXX/X o výmere 188
m2 zastavaná plocha a nádvorie a KN C XXXX/X o výmere 1915 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

ktorýchvlastníkomjeA.D.(žalobca2/)atotitulomdarovacejzmluvypodN.XXXX/XXXX,vkladpovolený
31.03.2023.

14. Zo spisu Okresného súdu Prešov spisová značka 14C/54/2019 vyplýva znalecký posudok znalkyne
S. K. číslo 223/2019 a z neho vyplýva list vlastníctva číslo XXX pre obec Kapušany v okrese Prešov, na

ktorom sú evidované pozemky KN C XXXX/X o výmere 188 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcelné
číslo XXXX/X o výmere 1915 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktorých vlastníkom je pôvodná žalobkyňa
U. D. a to na základe uznesenia 26D 922/2018 zo dňa 08.01.2019.

15. Rozsudkom Okresného súdu Prešov spisová značka 14C/54/2019 zo dňa 22. októbra 2021

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove spisová značka 10Co/4/2022 zo dňa 10.03.2022,
ktorý sa stal právoplatným 12.11.2021 v odseku II. a 13.04.2022 v odseku I. a III. bolo pôvodnej
žalobkyni priznané bezdôvodné obohatenie vo výške 6501,92 eur spolu s úrokom z omeškania a to
vzmysleodôvodneniatýchtorozsudkovzaužívaniezvyššieuvedenýchpredmetnýchparcielžalovaným
za obdobie od 14.10.2019 do 14.10.2021.

16. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci právny stav:

17. Podľa § 3d zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (1) diaľnice a
cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak

osobitný predpis2a) neustanovuje inak. Diaľnice a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je
Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu2cba) (ďalej len „koncesné
cesty"), sú vo vlastníctve štátu. (5) Správu pozemných komunikácií vykonávajú, b) ak ide o cesty vo
vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory – právnické osoby na tento účel
zriadené ministerstvom,2c)

18. Podľa § 2 zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (1) Na účely tohto zákona majetkom
štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a
iné majetkové práva Slovenskej republiky. (2) Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok
a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa

§ 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu
vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a
inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého
správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.20. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj mať

dedkovi prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

23. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodný žalobca U. D. bola v rozhodnom období
od 15.10.2021 do 30.03.2023 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva
číslo XXX pre katastrálne územie O.. Nebolo sporným ani to, že časť týchto parciel je zastavaná
cestným telesom, ktoré je vo vlastníctve žalovaného. Sporným sa stal rozsah zastavanosti predmetných
pozemkov cestným telesom, ako aj spôsob určenia výšky náhrady za toto užívanie. Žalovaný je síce

správcom, ale nie je užívateľom pozemku. Sporným sa stalo aj vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu žalovaným. Žalovaný tiež namietal že nárok žalobcov nie je v súlade s dobrými
mravmi.

28. Pokiaľ ide o rozsah zastavanosti predmetných pozemkov cestným telesom súd vychádzal

pri hodnotení tejto otázky Z geometrického plánu predloženého žalobcami vyhotoviteľa E. R. B. číslo
81/2020, z ktorého vyplýva ním tvrdený rozsah záberu pozemkov vo vlastníctve žalobcov a žalovaným.
Ide o pozemky, na ktorých sú postavené Inžinierske stavby - cestné, miestne a účelová komunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti pod parcelným číslom XXXX/X
o výmere 1390 5 m2, XXXX/X o výmere 62 m2, XXXX/X o výmere 54 m2, XXXX/X o výmere 38 m2. Ide

o pozemky o celkovej výmere 1549 m2. Aj pozemky parcelné číslo XXXX/X o výmere 23 m2 a parcelné
číslo XXXX/X o výmere 47 m2, spolu o celkovej výmere 70 m2, sú pozemkami, ktoré žalobcovia
nemôžu účelne užívať, respektíve len s neprimeranými ťažkosťami. Všetky špecifikované pozemky sú
zdôvodutrvaléhozáberužalovanéhoznehodnotenéanemôžuvlastníkoviúčelneslúžiť.Pokiaľžalovaný
spochybňoval tieto tvrdenia a dôkazy predložené žalobcami, je potrebné konštatovať, že ako obranu

navrhol vykonanie dokazovania zabezpečením nového geometrického plánu. Za týmto účelom mu súd
poskytol aj lehotu na predloženie uvedených dôkazov. Žalovaný však súdu žiaden dôkaz o rozsahu
záberupozemkovnepredložil.Žalovanýzároveňneprodukovalžiadnedôkazypreukazujúceskutočnosť,
že nie je vlastníkom chodníkov a že ich nespravuje a v tomto smere teda tiež neuniesol dôkazné
bremeno. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zásadu koncentrácie konania, a teda, že prostriedky

procesnej obrany a procesného útoku musí strana sporu uplatniť včas, pričom tieto musia byť
konkrétnymi návrhmi, respektíve musí sa jednať o konkrétne dôkazy, ktoré potvrdzujú a preukazujú
tvrdenia strany sporu, v danom prípade žalovaného. Ak žalovaný predkladal súdu ako obranu dôkaz
listinou a to výpis z jeho informačného systému, k tomu súd uvádza že pri rozhodovaní vo veci
nevychádzal z takto predloženého listinného dôkazu, nakoľko súdu nie je zrejmé kto, na základe akých

podkladov a parametrov uvedený výpis zo systému vyhodnotil a z čoho pri určení záberov vychádzal. Je
potrebné konštatovať, že takto predkladané dôkazy sú pre súd nezrozumiteľné a neoveriteľné. Preto súd
vychádzal z listiny predloženej žalobcami a to geometrického plánu, tak ako je uvedený vyššie.29. Pokiaľ žalovaný namietal, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
k predmetnému územiu, súd poukazuje na to, že táto otázka bola rovnako vyriešená v konaní Okresného
súdu Prešov spisová značka 14C/54/2019, pričom aj v tomto konaní je zrejmé, že predmetný pozemok

je spôsobilým predmetom vydržania a že žalovaný predmetný pozemok využíva viac než 10 rokov,
avšak v tomto prípade absentuje dobromyseľnosť, teda dobrá viera žalovaného, že užíva predmetné
pozemky oprávnene. Samotný žalovaný v konaní akoby na okraj uvádza, že si je vedomý vlastníctva
týchto parciel žalobcami a navyše ani len netvrdil žiaden titul, ktorým by mal oprávnenie predmetné
pozemky užívať, respektíve, na základe ktorého sa mohol domnievať, že je oprávneným z vecného

bremena práva užívania predmetných pozemkov. Žalovaný teda žiadnym spôsobom nepreukázal vstup
do tejto držby a preto nemôže byť dobromyseľným, čím nie je splnená podmienka vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.

30. Pokiaľ žalovaný namietal, že je len správcom predmetnej štátnej cesty a tá je užívaná
na verejnoprospešný účel k tomu súd poukazuje na fakt, že ide o využívanie pozemku spôsobom,

ktorý nemôže vlastníka ukrátiť v jeho nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4 Cdo 52/2019, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci III. ÚS 237/09).

31. Pasívna vecná legitimácia žalovaného- Slovenskej republiky vyplýva zo zákona č. 135/1961 Zb.

o pozemných komunikáciách, ktorý určuje, že vlastníkom ciest I. triedy je práve Slovenská republika.
Správu týchto ciest vykonáva osobitne zriadená organizácia. V tomto prípade je to Slovenská správa
ciest.

32. Slovenská správa ciest (ďalej len „SSC“) je samostatná rozpočtová organizácia zriadená 1.1.1995

Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (právny nástupca Ministerstvo
dopravy a výstavby SR). V tomto konaní vystupuje ako správca majetku žalovaného- Slovenskej
republiky v súlade s § 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v súlade s § 73 Civilného
sporového poriadku (na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát). Neobstojí preto ani námietka správcu žalovaného, týkajúca sa jeho právneho postavenia

správcu.

33. Ak žalovaný namietal, že absentuje majetkový prospech na strane žalovaného, k tomu súd uvádza,
že Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod, vzniká na jeho strane
bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah kto

sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným
obohatením podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaní plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká
nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak

sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto
riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne
uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, je namieste vyžadovať od subjektu užívajúceho
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej
cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je viazaná iba na osoby

pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do momentu, kedy dôjde
k odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti. (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10Co/4/2022 z 10. marca 2022).

34. Žalovaný namietal aj dátum, ku ktorému bol oceňovaný pozemok znalcom a to ku dňu 07.08.2019.

Žalobca pritom žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15.10.2021 do 30.03.2023.
Žalobca tento nedostatok (pravdepodobne spočívajúci v chybe v písaní) odstránil predložením
znaleckého posudku tejto znalkyne číslo 185/2023 zo dňa 03.12.2023.

35. Žalovaný má za to, že žalobcovo konanie (výkon jeho práv) nie je v súlade s dobrými mravmi.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku /poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať
právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravnýchzásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/.
Žalobcovia uplatneným nárokom v tomto konaní žiadajú sú priznať ochranu ich vlastníckemu právu
na základe čl. 20 Ústavy SR, ktorý v ods. 4 stanovuje, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za
primeranú náhradu. Žalovaný pritom nepreukázal titul, na základe ktorého predmet vlastníctva žalobcov
užíva. Uplatnenie práva náhrady za takého bezprávne užívanie pozemku jeho zastavaním nemožno
pretocharakterizovaťakoporušeniespoločenskyuznávanýchzásadkonaniavprávnomstyku,alepráve
naopak, ide o uplatnenie týchto zásady uznaných formou zakotvenia v Ústave Slovenskej republiky.

Preto súd ani tejto námietke žalovaného nevyhovel.

36. Žalovaný teda nepreukázal existenciu právneho dôvodu, ktorý by ho oprávňoval zákonným
spôsobom užívať predmetné parcely, preto sa na úkor žalobcov užívaním pozemkov ich
zastavaním štátnou cestou bezdôvodne obohatil a preto súd priznal žalobcom (ako nerozlučnému
spoločenstvu - okruh dedičov bez vyporiadania podielov medzi nimi navzájom v dedičskom konaní)

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je reprezentované nájomným v zmysle predloženého
znaleckého posudku. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo žalobného návrhu
tak, ako jeho zmena bola pripustená na pojednávaní dňa 25.01.2024. Výška plnenia prislúcha žalobcom
za obdobie od 15.10.2021 do 31.12.2021 v sume 408,87 eur (1937,94 eur/rok: 365 =5,31 eur/deň X 77
dní =408,87 eur, za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 je výška bezdôvodného obohatenia 2352,41

eur. Za obdobie od 01.01.2023 do 30.03.2023 je výška bezdôvodného obohatenia 693,44 eur (2875 celý
34 eur/rok: 365 =7,88 eur/deň X 88 dní =693,44 eur.

37. Súd priznal žalobcom aj právo na úrok z omeškania vo výške tak ako bol uplatnený žalobcami
v žalobnom návrhu, nakoľko táto výška neprekračuje zákonom priznanú výšku odvíjajúcu sa od úrokovej

sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou. Pokiaľ ide o obdobie, za ktoré bol úrok z omeškania
priznaný, tu súd korigoval žalobný návrh z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali doručenie výzvy
žalovanému na plnenie. Súd mal tak za to, že žalovaný bol prvýkrát vyzvaný na plnenie sumy 2359,73
euro dňom doručenia žaloby v tejto veci a to je deň 09.10.2023. Až nasledujúcim dňom 10.10.2023
sa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením tejto sumy. Pokiaľ ide o sumu 1095,02 euro táto bola

uplatnená až zmenou žaloby v tomto konaní a súd má za to, že žalovaný bol vyzvaný na plnenie tejto
sumy až na pojednávaní dňa 25.01.2024, kedy súd za prítomnosti žalovaného pripustil zmenu žaloby.
Od nasledujúceho dňa teda 26.01.2024 sa ohľadne tejto sumy žalovaný dostal do omeškania.

38. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania uplatnených od 19.06.2023 súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci

40. Keďže žalobcovia (ako nerozlučné spoločenstvo - okruh dedičov bez vyporiadania podielov

medzi nimi navzájom v dedičskom konaní) boli v konaní proti žalovanému úspešní v rozsahu 100
%, súd im voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto
rozsudku.

41. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.