Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. január 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/1/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200167

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323200167.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/1/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
7C/1/2023-359
IČS: XXXXXXXXXX

Image

file_0.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou v spore žalobcu: D. E., Flat 7 Cohen Court,
5 Burnt Oak Broadway, Edgware HA8 5FB, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zast.
JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 1/ F. G., nar.

XX.XX.XXXX, H. I. XXXX/X, XXX XX J., 2/ K. G., nar. XX.XX.XXXX, XX. XXXXXXX XX/XX, XXX XX
J., zast. JUDr. Eva Hlaváčová, advokát so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 50 650 190, o určenie
relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022, takto

r o z h o d o l :

7C/1/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
7C/1/2023-359
IČS: XXXXXXXXXX

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

7C/1/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
7C/1/2023-359
IČS: 4323200167

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 10.01.2023 domáhal, aby súd začal
konanie o určenie relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022 a o určenie vlastníckeho
práva žalovaného v 1. rade. Žalobca v žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Levice, obec Levice, okres Levice zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXXX ako parcela registra „C“ parcelné č. 1715 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1968 m2

a stavba - budova so súpisným č. 2143 postavená na parcele č. 1715 v pomere 1/2 k celku (ďalej len
„nehnuteľnosť“). Žalovaný v 2. rade je taktiež vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom
podiele 1/2, ktorý vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 05.08.2022 od žalovaného v 1. rade. Žalobca je toho názoru, že uzavretím Kúpnej zmluvy
zo dňa 05.08.2022, ktorej účastníkmi boli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade, žalovaný v 1.

rade porušil svoju povinnosť zo zákonného predkupného práva a to tým, že ako zaviazaná osoba
vôbec neponúkol oprávnenej osobe z predkupného práva t. j. žalobcovi, ktorý bol rovnako podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, svoj podiel na nehnuteľnosti na predaj. Žalobca je rovnako toho názoru,
že žalovaný v 1 rade a žalovaný v 2. rade nie sú blízkymi osobami v zmysle § 116 a § 117 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“). Na základe vyššie

uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd rozhodol tak, že určí, že Kúpna zmluva zo dňa
05.08.2022 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom je prevod
spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 v pomere k celku vyššie špecifikovaných nehnuteľností je
neplatná a súčasne určil, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2
v pomere k celku vyššie špecifikovaných nehnuteľností.

2. Žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 20.02.2023 k žalobe uviedol, že sa o žalobcovi
dozvedel až v čase konania dedičského konania vedeného pod sp. zn. 9D/300/2012, na základe
ktorého nadobudol spolu so žalobcom vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam obaja v pomere 1/2.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade si vo vyššie uvedenom dedičskom konaní uplatnil

pohľadávku vo výške 66.714,09 eur, ktorú žalovaný v 1. rade uznal nakoľko žalovaný v 2. rade (strýko
žalovaného v 1. rade) požičiaval peniaze otcovi žalovaného v 1. rade, keď ich potreboval na podnikanie
a platil aj zálohové platby na energie v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami, zabezpečil znalecké
posudky, platil súdne trovy konania, na zabezpečenie majetku, ktorý nebohý otec žalovaného v 1.
rade kúpil, ale nebol na neho prevedený. Zo strany žalobcu k uznaniu pohľadávky nedošlo. Vzhľadom

k tomu, že v rámci dedičského konania nedošlo k vyplateniu žalovaným v 1. rade uznanej pohľadávky,
po dedičskom konaní uzatvoril so žalovaným v 2. rade Dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej
prenechal svoj podiel na zdedenom majetku žalovanému v 2. rade a suma predstavujúca rozdiel medzi
cenou nadobudnutej nehnuteľnosti a pohľadávkou mu bola vyplatená. Na rozdiel v cene bola následne
uzatvorená Kúpna zmluva, ktorú už v katastrálnom konaní napadol žalobca. Žalovaný v 1. rade svoj

spoluvlastnícky podiel žalobcovi neponúkol, pretože nešlo o bežný predaj, ale o uspokojenie pohľadávky
veriteľa, ktorý bude musieť absolvovať aj žalobca a zároveň podľa žalovaného v 1. rade zákon umožňuje
výnimku z predkupného práva, v prípade prevodu na blízke osoby, pričom žalovaný v 1. rade považuje
žalovaného v 2. rade za blízku osobu v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade podaním
doručeným súdu dňa 20.02.2023 k žalobe uviedol, že si v rámci dedičského konania vedeného pod sp.

zn. 9D/300/2012 uplatnil voči obom dedičom pohľadávku vo výške 66.714,09 eur, pričom iba žalovaný
v 1. rade túto pohľadávku uznal. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že po skončení vyššie uvedeného
dedičského konania žalobca požiadal žalovaného v 1. rade aby odkúpil podiel pripadajúci na žalobcu,
čo však žalovaný v 1. rade odmietol urobiť, pretože nemal dostatok financií a nechcel si požičať peniaze
z banky. Žalovaný v 2. rade má v úmysle odkúpiť aj žalobcov podiel, aby došlo k vyrovnaniu jeho

pohľadávky a rozdiel medzi hodnotou nadobudnutého majetku a výškou uplatnenej pohľadávky máv úmysle žalobcovi doplatiť. Žalovaný v 2. rade je toho názoru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu
predkupného práva v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v 2. rade ako kupujúci spadá
pod výnimku pretože je ako ujo žalovaného v 1. rade jeho blízkou osobou.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že naďalej zotrváva na podanej žalobe, nakoľko žalovaný
v 1. rade a žalovaný v 2. rade nie sú blízkymi osobami v priamom rade v zmysle § 116 a § 117
Občianskeho zákonníka, ale sú príbuzní v pobočnom rade tretieho a ďalšieho stupňa (synovec – strýko),
pričom má žalobca za to, že žalovaní nepreukázali splnenie oboch podmienok stanovaných na priznanie

tohto statusu blízkych osôb, pretože len to, že žalovaný v 2. rade bol bratom otca žalovaného v 1.
rade nepreukazuje utrpenie ujmy, ktorú by žalovaný v 2. rade pociťoval ako vlastnú ujmu a žalovaní by
mohli byť považovaní za blízke osoby. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade v súvislosti s pohľadávkou
vo výške 66.714,09 eur, ktorú si uplatnil v dedičskom konaní pod sp. zn. 9D/300/2012 žalobca dopĺňa,
že predmetná pohľadávka žalovaného v 2. rade bola síce v dedičskom konaní zapísaná, avšak s
touto žalobca nesúhlasil a práve z uvedeného dôvodu nebolo v dedičskom rozhodnutí uvedené akým

spôsobom sa táto pohľadávka vyporiadava. Podľa žalobcu ak chcel žalovaný v 1. rade uhradiť danú
pohľadávkou, mohol ponúknuť na predaj spornú nehnuteľnosť žalobcovi a následne, ak by žalobca túto
ponuku využil a jeho podiel odkúpil, tak by z uhradenej kúpnej ceny zaplatil pohľadávku žalovaného v 2.
rade. K tomuto nedošlo a žalovaný v 1. rade predal predmetnú nehnuteľnosť bez toho, aby ju ponúkol
na predaj žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. Žalobca popiera, že mal ponúknuť svoj podiel na

uvedenej nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade na predaj. Záverom žalobca dodáva, že aj napriek faktu,
že je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti nie je mu umožnený prístup do nehnuteľnosti.

4. Žalovaný v 1. rade k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
a má za to, že dedičstvo po otcovi žalobcu a žalovaného v 1. rade bolo predĺžené, takže nebolo čo

dediť. Až zákonné odpustenie starých exekúcií a zapísanie nehnuteľnosti na list vlastníctva, im umožnilo
nadobudnúť dedičstvo a nakoľko dedili jednu nehnuteľnosť, stali sa so žalobcom jej podielovými
spoluvlastníkmi, ktorí nastúpili do práv a povinností poručiteľa ihneď po jeho smrti. Podľa žalovaného v 1.
rade bolo ich povinnosťou od prvého dňa po úmrtí otca, platiť zálohové platby za energie, pokračovať
v podnikaní po otcovi, splácať jeho dlhy a všetky ostatné platby. Všetko to však platil žalovaný v 2.

rade, pozastavil podnikanie poručiteľa. Žiadnu s vymenovaných a ostatných povinností si žalobca, ktorý
bol v tom čase plnoletý na rozdiel od žalovaného v 1. rade neplnil. Všetky úhrady platil žalovaný v 2.
rade, bez neho by ani nemali čo dediť, pretože by nehnuteľnosť neexistovala a bola by rozkradnutá a
zdevastovaná. Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že ako podieloví spoluvlastníci, ktorí sú vlastníkmi
spoločnej veci, právne úkony jedného z nich zaväzujú aj druhého spoluvlastníka. Z čoho vyplýva, že

ak žalovaný v 1. rade uznal pohľadávku, uznanie pohľadávky sa vzťahuje aj na žalobcu. Pre doplnenie
žalovaný v 1. rade uviedol, že sa uskutočnilo aj dodatočné konanie o dedičstve po prastarých rodičoch
žalobcu a žalovaného v 1. rade, ktoré opäť inicioval žalovaný v 2. rade, ktorý dohľadal nezdedené
pozemky, po ukončení tohto dedičského konania žalovaný v 1. rade hovoril s právnou zástupkyňou
žalobcu, ktorá sa vyjadrila, že ak žalovaný v 2. rade pošle žalobcovi ponuku, vedia sa mimosúdne

dohodnúť na predaji jemu prislúchajúcemu podielu v prospech žalovaného v 2. rade a súdne konanie
sa zastaví. Podľa žalovaného v 1. rade žalovaný v 2. rade do spornej nehnuteľnosti nedávno investoval
a to vo forme výmeny strechy, dal vypracovať projektovú dokumentáciu na prístavbu a nadstavbu,
podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie pričom všetko samozrejme platí. Žalobca neprispieva do
týchto nákladov, žiadnou sumou, hoc dochádza k zveľaďovaniu a zvyšovaniu hodnoty celého majetku.

K prístupu žalobcu do nehnuteľnosti sa žalovaný v 1. rade vyjadriť nevie. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniu
žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a má za to, že aj keď nie je so
žalovaným v 1. rade v postavení predka a potomka, t. j. priameho príbuzenského vzťahu, tak tým, že
nemá vlastné deti, považuje svojho synovca (žalovaný v 1. rade), za blízku osobu a stará sa o neho ako
otec o syna. A to aj z dôvodu úmrtia jeho brata (otca žalovaného v 1. rade) v čase, keď bol žalovaný

v 1. rade ešte maloletý a stratu otca pociťoval veľmi intenzívne. Žalovaný v 2. rade dodáva, že do
dedičského konania si prihlásil pohľadávku, ktorá vznikla poskytovaním peňažných prostriedkov pre
svojho nebohého brata, vždy keď to potreboval. Po jeho smrti žalovaný v 2. rade platil všetky výdaje
spojené s nájdením a zápisom majetku, platil nielen počas dedičského konania, ale aj po ňom ako
napr. zálohové platby na energie, aby nehnuteľnosť nebola odpojená. Žalobca si podľa žalovaného

v 2. rade nedal námahu a ani po nadobudnutí dedičstva, nerefundoval žiadnu platbu. Neplní si žiadne
povinnosti, týkajúce sa úhrad, hoc je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a žalovaný v 2. rade doteraz platí,
všetky platby a navyše do nehnuteľnosti investoval ďalšie finančné prostriedky na ktorých sa žalobca
takisto nepodieľal čo i len z časti.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 30.06.2023, ktoré však bolo odročené vzhľadom na námietku
žalobcu v zmysle § 89 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“

alebo „Civilný sporový poriadok“) ktorou žiadal, aby súd rozhodol o nepripustení právneho zástupcu
žalovaného v 2. rade v konaní. Súd vzhľadom na vznesenú námietku podľa § 89 ods. 2 Civilného
sporového poriadku rozhodol uznesením č. k. 7C/1/2023-127 zo dňa 20.07.2023, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.08.2023 tak, že zastúpenie žalovaného v 2. rade splnomocneným zástupcom
JUDr. Martinou Mérésovou nepripustil.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 06.10.2023, ktorého sa zúčastnili žalobca, právny zástupca
žalobcu, žalovaný v 1. rade, JUDr. Martina Méresová, žalovaný v 2. rade a právny zástupca žalovaného
v 2. rade. Právny zástupca žalobcu okrem iného k veci uviedol, že trvajú na tom, že nebolo rešpektované
predkupné právo žalobcu, v dôsledku čoho je kúpna zmluva zo dňa 5.8.2022 neplatná. Žalovaný v 1. a 2.
rade nie sú blízkymi osobami v zmysle § 116 a § 117 Obč. zákona a žiadnym spôsobom nepreukázali

splnenie oboch podmienok stanovených na priznanie blízkych osôb. V prípade, že by žalovaný v 1.
rade ponúkol jeho spoluvlastnícky podiel na predaj, žalobca by tento odkúpil, a ak žalovaný v 1.
rade mal potrebu vyplatiť žalovanému v 2. rade nejakú pohľadávku mohol to urobiť. Právny zástupca
žalovaného v 2. rade k veci, okrem iného uviedol, že hlavnou prekážkou na vyhovenie žalobe je
nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení. Ústavná judikatúra NS SR celkom stabilne

judikuje, že postavenie žalobcu v určovacích žalobách musí byť neisté, aby mohlo byť vyhovené takejto
žalobe, čo však podľa nás nie je splnené, pretože právne postavenie žalobcu ako spoluvlastníka sa
nijako nezmenilo. Jeho spoluvlastnícky podiel ostáva zachovaný a za ďalšie, ak chce riešiť odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu toho istého, môže žalovať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj voči
novému spoluvlastníkovi. Teda je tu iné riešenie, ktoré vylučuje určovaciu žalobu. Za ďalšie, je tu otázka

tvrdenia žalovaných, že sa jedná o osoby navzájom blízke, kde v takýchto prípadoch aj v súlade s
rozhodnutím KS NR sp. zn. 7Co/93/2020 súd musí podrobne skúmať, aký vzťah je medzi osobami, ktoré
tvrdia, že považujú ujmu za svoju vlastnú. Príbuzný pomer žalovaného v 1.-2. rade je nesporný a to tu
vlastne ani žalobca nerozporuje, jedná sa o pomer faktický, nie biologický, ale o ako keby boli syn a otec,
ktorý si pomáhajú v otázkach života ako to už bolo aj opísané v podaniach žalovaných. Ide o to, že vzťah

medzi žalovanými je vnútorný psychický stav, ktorý je ťažké dokazovať ale pokúsime sa, až potom bude
možné vyhodnotiť po vyriešení naliehavého právneho záujmu, či takáto žaloba slúži potrebám života
doriešiť sporné otázky medzi účastníkmi konania. Poukázal aj na to, že žalovaný v 2. rade do dotknutých
nehnuteľností investoval, čo bude zakladať následné reťazenie sporov. Žalovaný v 2. rade k veci, okrem
iného uviedol, že sa cíti byť náhradným otcom svojho synovca, ktorého jeho brat zbožňoval ako jediného

syna, svojho potomka a práve z toho dôvodu sa snaží všemožným spôsobom mu pomôcť v živote, aby
sa vedel postaviť na nohy. Pohľadávka voči bratovi mu vznikla tým, že v ťažkých časoch, keď brat nemal
taký príjem alebo keď mal nejaký problém obrátil sa na ňho a on mu pomohol. Uviedol, že, navrhovateľka
nemá ani najmenšiu predstavu o tom, čo obnášajú výdavky na budovu spornej nehnuteľnosti. Musel
dať urobiť nové projekty, aby sa budova nemusela zbúrať, lebo bola ako čierna stavba. Ďalšie náklady

boli na výmenu strechy, tam bol azbest, musel dať dole takú krytinu a nahradiť inou. A ďalšie veci musí
splniť, aby boli splnené požiadavky stavebného úradu. Vzhľadom na námietku žalobcu v zmysle §
89 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový
poriadok“) ktorou žiadal, aby súd rozhodol o nepripustení právneho zástupcu žalovaného v 1. rade
v konaní, súd uznesením č. k. 7C/1/2023-183 zo dňa 06.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 13.11.2023 rozhodol tak, že zastúpenie žalovaného v 1. rade splnomocneným zástupcom JUDr.
Martinou Mérésovou nepripustil.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 01.12.2023, ktorého sa zúčastnili žalobca, právny zástupca
žalobcu, žalovaný v 1. rade,žalovaný v 2. rade a právny zástupca žalovaného v 2. rade. Právny zástupca

žalovaného v 2. rade k veci okrem uviedol, že v predmetnom konaní nie je preukázaný naliehavý právny
záujem žalobcu na určení relatívnej neplatnosti, nakoľko postavenie žalobcu, vzhľadom na to, že je
naďalej existujúci podielový spoluvlastník, je jeho predkupné právo naďalej zachované voči žalovanému
v 2. rade a toto konanie žiaden problém nerieši. Žalovaný v 2. rade naďalej trvá na tom, že predkupné
právo nebolo porušené a žalovaný v 1. rade vôbec nebol povinný ponúknuť žalobcovi svoj prevádzaný

podiel na nehnuteľnosti práve z dôvodu mimoriadne blízkeho vzťahu medzi žalovanými, ktorí sú nie
len nejakí známi, ktorí sa zblížili ale je to krvné príbuzenstvo, ktoré naznačuje, že citové vzťahy môžu
byť silné a dlhodobé. Vzhľadom na uvedené je žalovaný v 2. rade toho názoru, že v konaní nie je
preukázaný naliehavý právny záujem a je potrebné žalobu zamietnuť, pretože žalobca má aj iný spôsobriešenia ak sa uchádza o podiel, ktorý bol predmetom prevodu. Žalovaný v 1. rade k veci uviedol, že
žalovaný v 2. rade je jeho krstný otec, a vzhľadom na to, že ostali už iba jediní „Kiššovci“, tak je to pre
neho ako keby mu bol otcom. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade sa o neho vždy

vzorne staral vo všetkom už od roku 2012 teda od smrti otca žalovaného v 1. rade, čím sa už tak ich
dobrý vzťah ešte prehĺbil, aj vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade nemá vlastné deti. Žalovaný v 1.
rade vďačí žalovanému v 2. rade aj za svoju aktuálnu prácu, ktorú mu vybavil v zahraničí a pri každej
príležitosti, keď sa žalovaný v 1. rade vracia na Slovensko sa navštevujú a spoločne sa podieľajú na
prácach potrebných pre udržiavanie sporných nehnuteľností a rovnako tak žalovaný v 2. rade daroval

žalovanému v 1. rade auto, čo žalovaný v 1. rade považuje za jasný dôkaz ich blízkeho vzťahu. Žalovaný
v 1. rade potvrdil, že žalovaný v 2. rade sa o spornú nehnuteľnosť staral, ako aj o ostatné a platil elektrinu,
plyn aj kolaudáciu, taktiež tú nehnuteľnosť čistil, aj robil strechu a žalobca sa nikdy, ako to tam vyzerá
a čo sa s tým bude diať. Aj kvôli tomu žalovaný v 1. rade uznal pohľadávku žalovaného v 2. rade, a aj
preto, že keď bol mladší, tak videl, že žalovaný v 2. rade a otec žalovaného v 1. rade si vždy pomáhali
keď bolo treba a s čím bolo treba. Rovnako tak žalovaný v 2. rade nie raz otcovi žalovaného v 1. rade

požičal peniaze a stále tu boli jeden pre druhého a žalovaný v 1. rade si je vedomý, že o čo sa žalovaný
v 2. rade celý čas staral a dotiahol do podoby v akej sa to dnes nachádza. Žalovaný v 1. rade na otázky
zo strany právneho zástupcu žalobcu uviedol, že so žalovaným v 2. rade mali vždy dobrý vzťah aj pred
smrťou otca žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade sa o neho zaujímal aj ako o dieťa dával mu dary
k sviatkom, a neustále sa stretávali ešte aj s otcom žalovaného v 1. rade, nakoľko so žalovaným v 2.

rade bývali neďaleko od seba. Otec žalovaného v 1. rade zomrel v čase, keď mal žalovaný v 1. rade
približne 15 rokov a po otcovej smrti žil s matkou, pričom táto bola v úzkom kontakte so žalovaným
v 2. rade aj pri riešení dedičstva po otcovi žalovaného v 1. rade, pretože matka žalovaného v 1. rade
nemala dostatok finančných prostriedkov na vedenie konania o dedičstve. Po smrti otca žalovaného
v 1. rade nemal spornú nehnuteľnosť užívať nikto, iba sa o to žalovaní starali, aby pozemok nezarástol

a následne sa o nehnuteľnosti staral najmä žalovaný v 2. rade, pretože žalovaný v 1. rade pracuje
často v zahraničí. Na otázky právneho zástupcu žalovaného v 2. rade žalovaný v 1. rade uviedol, že
právu v zahraničí mu vybavil práve žalovaný v 2. rade. Žalovaní sa o seba aktívne zaujímajú, pravidelne
si telefonujú a navštevujú sa, rovnako sa zaujímajú aj o svoj zdravotný stav. Žalovaného v 1. rade
žalovaný v 2. rade podporoval aj finančne, okrem bežných darov to bolo aj napr. zaplatenie odmeny

notára v dedičskom konaní po otcovi žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade k veci uviedol, že súhlasí
svýpoveďoužalovanéhov1.rade,nakoľkosanaozajsnažiasivovšetkompomáhaťažalovanýv2.rade
sa naozaj úprimne snaží nahradiť svojho brata ako otca žalovaného v 1. rade, aby tento čo najmenej
pocítil neprítomnosť otca. Aj vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade nemá vlastné deti, tento považuje
svojho krstného syna (žalovaného v 1. rade) za skutočného syna. Záverom žalovaný v 2. rade uviedol,

že žalovaný v 1. rade mu vždy ochotne pomôže keď potrebuje s čímkoľvek pomôcť. Taktiež žalovanému
v 1. rade daroval auto, ktoré bolo hodnotnejšie ako to, ktoré mal žalovaný v 1. rade a to najmä preto, že
chcel, aby mal bezpečnejšie auto a spoľahlivejšie pre jeho bezpečnosť.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 26.01.2024, ktorého sa zúčastnili žalobca, právny zástupca

žalobcu, žalovaný v 2. rade a právny zástupca žalovaného v 2. rade. Na pojednávanie sa dostavil aj
svedok a to matka žalovaného v 1. rade, ktorý k veci uviedol, že žalovaný v 1. rade má so žalovaným v 2.
rade dobrý vzťah už od malička. Žalovaný v 2. rade za žalovaného v 1. rade prevzal zodpovednosť po
smrtijehootca,pričomsaonehostaralpomáhalmu,darovalmuautoavybavilprácuvzahraničí.Svedok
ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa často navštevujú a telefonujú si a taktiež sa

spoločne starajú aj o spornú nehnuteľnosť, čo sa údržby týka. Čo sa týka dohody o uznaní dlhu svedok
uviedol, že žalovaný v 2. rade si s bratom (otec žalovaného v 1. rade) vždy pomáhali a hlavne posledné
roky, ako príklad svedok uviedol, že otec žalovaného v 1. rade neplatil výživné a za týmto účelom mu
žalovaný v 2. rade požičal peniaze a to nebolo prvý ani posledný krát. Svedok sa taktiež vyjadril, že
vzťah žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade sa po smrti otca žalovaného v 1. rade ešte viac utužil.

Následne predstúpil svedok D. D., ktorý je susedom žalovaného v 2. rade, ktorý k veci uviedol, že vzťah
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je veľmi dobrý, nakoľko žalovaný v 2. rade zastupuje
nebohéhootcažalovanéhov1.radevovšetkýchaspektoch.Svedokpotvrdil,žežalovaníspoločnetrávia
čas, starajú sa o spornú nehnuteľnosť čo sa týka údržby a taktiež nedávnej výmeny strešnej krytiny.
Žalovaní spoločne trávia čas aj mimo spornej nehnuteľnosti ako napr. keď žalovaný v 1. rade pomáha

žalovanémuv2.radenavinici,prípadesaajspoločnesosvedkomstretávajúnaspoločnýchoberačkách,
kde svedok uviedol, že bol svedkom toho, aký majú žalovaný dobrý a blízky vzťah jeden k druhému.
Žalobca k veci uviedol, že má za to, že svedkovia preukázali dobrý rodinný stav ale nemá za to, že bol
intenzívny vzťah preukázaný a teda blízky vzťah je vtedy, keď ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhádôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, ale oni nežili v jednej domácnosti. Právny zástupca žalovaného
v 2. rade k veci uviedol, že má za to, že sa potvrdilo to, čo tvrdia žalovaní od začiatku, že práve po smrti
brata žalovaného v 2. rade sa vzťah, medzi ním a žalovaným v 1. rade utužil ako medzi otcom a synom.

Žalovaní si vzájomne pomáhajú v prácach ale aj finančne a toto sa nedeje medzi bežnými rodinnými
príslušníkmi,alelenmedziblízkymiosobamiapretosanedásúhlasiťsnázoromžalobcu,žeblízkeosoby
sú tie, ktoré žijú v spoločnej domácnosti takýto výklad považuje právny zástupca žalovaného v 2. rade za
príliš rigidný. Právny zástupca žalovaného v 2. rade záverom uviedol, že je ťažké preukazovať blízkosť
osoby, alebo osoby navzájom, nakoľko je to vnútorný a psychický vzťah, avšak v tomto prípade, sa tieto

vzťahy ukázali aj navonok. Na strane druhej, žalobca nedokázal podľa právneho zástupcu žalovaného
v 2. rade vyvrátiť tvrdenia žalovaných, žiadnym dôkazom, že by sa nejednalo o vzťah blízkych osôb
z ktorých by jedna pociťovala ujmu druhej ako svoju vlastnú. Žalovaný v 2. rade počas konania predložil
súdu závet zo dňa 22.08.2022, ku ktorému žalobca uviedol, že ten závet bol podpísaný dňa 22.8.2022,
čiže po uzavretí spornej Kúpnej zmluvy a či to bolo naozaj tak zostáva otázkou, keďže závet nebol
uložený do zbierky závetov a súčasne to, že v zmysle toho závetu všetok majetok bude prechádzať na

žalovaného v 1. rade, nepreukazuje intenzívnejší vzťah medzi nimi. Vzhľadom na zákonné dedičské
skupiny je jasné, že keby tento závet nebol urobený, dedičom by bol aj žalobca. Vzhľadom na uvedené
žalobca považuje závet žalovaného v 2. rade za účelový. Titulom záverečnej reči žalobca uviedol, že
má za to, že žaloba je dôvodná, nakoľko bolo preukázané, že dňa 05.08.2022 bola uzavretá kúpna
zmluva, na základe ktorej žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade

na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach, pričom uzavretím tejto kúpnej zmluvy žalovaný v 1. rade
porušil zákonné predkupné právo a to tým, že neponúkol žalobcovi svoj podiel na predaj. Žalobca má
ďalej za to, že žalovaný v 1. rade a v 2. rade nie sú blízkymi osobami a vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že ide o blízke osoby a ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, by druhá strana dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalobca má taktiež za to, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný iba

bežný rodinný vzťah medzi žalovanými a to nie v takej intenzite, ktorý by preukazoval, aby boli blízkymi
v zmysle zákona. Túto skutočnosť preukazuje aj dohoda o uznaní dlhu, v zmysle ktorej žalovaný v 1.
rade uznal dlh žalovaného v 2. rade, spolu vo výške 66 714,09 eur, ktorý v sebe zahŕňa aj ročný úrok
vo výške 10% do zaplatenia pohľadávky. Ak by naozaj medzi žalovanými existoval, tak intenzívny blízky
vzťah ako žalovaní tvrdia, nedošlo by podľa žalobcu k dohode o uznaní dlhu a súčasne by tak nedošlo

ani k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy došlo z dôvodu
existencie tohto uznaného dlhu. V naozaj blízkom vzťahu by podľa žalobcu skôr došlo k darovaniu
a tým skôr by daroval žalovaný v 2. rade nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade a nie naopak. Pokiaľ ide
o predložený závet, tak bol uzavretý dokonca 10 rokov od smrti brata žalovaného v 2. rade a preto
tvrdenie žalovaného 2. rade, že k tomuto závetu pristúpil pre to, že jeho vzťah so žalovaným v 1. rade

je tak blízky, že mu nahrádza otca, to vyvracia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považuje
žalobu za dôvodnú. Titulom záverečnej reči právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že v rámci
konania žalobca v podstate neprodukoval žiadne dôkazy proti tvrdeniam žalovaným, o ich vzťahu, jedine
na čo poukazuje je dohoda o uznaní dlhu, pričom upozornil na to, že dohoda o uznaní bola znegovaná
samotným závetom. Pretože, aj tak všetok majetok nadobúda synovec F., teda žalovaný v 1. rade.

Toto taktiež považuje za najväčší prejav blízkosti vzťahu medzi žalovanými a rovnako dôkazy, jednak
listinne ale aj svedecké výpovede, práveže preukázali aktívny dlhodobý a blízky vzťah medzi oboma
žalovanými a to najmä z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nemá vlastné deti a žalovaný v 1. rade je jediný
potomok a nositeľom priezviska rodiny. Podľa právneho zástupcu žalovaného v 2. rade nie je možné
vôbec pochybovať, na základe vykovaného dokazovania, že ide o blízky vzťah, nakoľko žalovaní si

medzi sebou dali auto, peňažné dary, navzájom si pomáhajú a sú rodinní krvní príbuzní. Blízkosť vzťahu
sa nedefinuje tým, že kde daná osoba býva alebo či bývajú spolu alebo nie, ale inými okolnosťami,
ktoré sa prejavujú navonok a to tak, že by osoba považovala ujmu tej druhej za svoju vlastnú. V danom
prípade má právny zástupca žalovaného v 2. rade za to, že sú podmienky splnené a preto tvrdí, že
predkupné právo žalobcu neexistovalo a teda nebola ani povinnosť žalovaného v 1. rade mu ponúknuť

prevádzaný podiel na kúpu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ide najmä
o žalobu na čl. 1-10, výpis z LV č. XXXXX na čl. 11-12, uplatnenie námietky relatívnej neplatnosti na
čl.13-15, rozhodnutie OÚ Levice, katastrálny odbor na čl. 16, kúpna zmluva na čl.17-18, vyjadrenie

žalovaného v 1. rade na čl. 43-44, osvedčenie o dedičstve na čl. 45-50, vyjadrenie žalovaného v 2. rade
na čl. 51-52, dohoda o uznaní dlhu na čl. 53-54, vyjadrenie žalobcu na čl. 59-61 a čl. 6465, uplatnenie si
zádržného práva na čl. 62, vyjadrenie k odpovedi na čl. 63, vyjadrenie žalovaného v 1. rade na čl. 75-76,
vyjadrenie žalovaného v 2. rade na čl. 77-78, návrh na zastavenie konania zo strany žalovaného v 1.rade na čl. 97, ospravedlnenie a vyjadrenie žalovaného v 1. rade na čl. 157-158, oznámenie žalovaného
v 2. rade na čl. 158, žiadosť o stavebné povolenie na čl. 160-162, oznámenie o vykonaní štátneho
stavebného dohľadu na čl. 163, rozhodnutie - výzva na doplnenie žiadosti a rozhodnutie o prerušení

konania na čl. 164, príjmový pokladničný doklad a podací lístok na čl. 165, pokladničný doklad na čl.
166, faktúry na čl. 167-168 a 170-171, protokol o odovzdaní stavby- vykonaní diela na čl. 169, návrh na
odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na čl. 172-173, vyjadrenie na čl. 174, vyjadrenie žalovaného v 2.
rade na čl. 192-193, výpis z knihy krstu na čl. 195, darovacia zmluva na čl. 196-197, LV č. XXXXX na
čl.204-205, prihláška pohľadávky na čl. 215, špecifikácia pohľadávky na čl. 216, dohoda o uznaní dlhu

na čl. 217- 218, vyjadrenie žalobkyne na čl. 219, vyjadrenie žalovaného v 2. rade na čl. 226-227, závet
doložený na pojednávaní dňa 26.01.2024 a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J.,
obec Levice, okres Levice zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcela registra „C“ parcelné
č. 1715 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1968 m2 a stavba - budova so súpisným č. XXXX

postavená na parcele č. 1715 v pomere 1/2 k celku, pričom druhá polovica uvedenej nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného v 2. rade. Predmetnú nehnuteľnosť žalobca so žalovaným v 1. rade nadobudli
na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 9D/300/2012-624 zo dňa 03.08.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.08.2021. Následne žalovaný v 1. rade ako predávajúci so žalovaným v 2. rade
ako kupujúcim uzatvorili Kúpnu zmluvu zo dňa 05.08.2022 v zmysle ktorej žalovaný v 1. rade predal

žalovanému v 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 k celku k nehnuteľnosti zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXXX ako parcela registra „C“ parcelné č. 1715 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1968 m2 a stavba - budova so súpisným č. XXXX postavená na parcele č. XXXX. Okresný úrad
Levice, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy
v prospech žalovaného v 2. rade dňa 23.11.2022, číslom vkladu V 4747/2022.

11. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

13. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

16. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

17. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové

spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

18. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

19. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

20. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatnýiba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

21. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo
„Civilný sporový poriadok“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

22. V danom prípade ide vo výroku 1 o žalobu o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy

pre porušenie predkupného práva žalobkyne, nakoľko žalovaný v 1. rade previedol svoj podiel na
žalovaného v 2. rade bez predchádzajúcej ponuky svojho podielu žalobkyni - t.j. ide o určovaciu
žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Žalobca sa teda výrokom č. 1 domáhal určenia právnej skutočnosti
- neplatnosti kúpnej zmluvy. Predpokladom úspešnosti tejto určovacej žaloby je skutočnosť, že táto
možnosť vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom v takomto prípade netreba preukazovať
naliehavý právny záujem. Domáhať sa relatívnej neplatnosti KZ v prípade porušenia predkupného práva

zakotvuje § 40a) OZ. V prípade výroku 2 ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, nakoľko
žalobca sa domáhal určiť, že žalovaný v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti,
pri prevode ktorej bolo/malo byť porušené predkupné právo.

23. Nakoľko predmetom konania boli 2 výroky, a to určenie relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo

dňa 05.08.2022 a určenie, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu
1/2 k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, súd sa prednostne zaoberal skutočnosťou, či je možné
žalobou žiadať o určenie oboch týchto nárokov súčasne.

24. Žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k

nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, do ktorého mu
bolo zasiahnuté. Touto žalobou sa žalobca domáha práva na reparáciu protiprávneho stavu do právneho
stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t.j. navrátením do pôvodného stavu. Dôjdením dovolania
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna
neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej

neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje
žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť žalobou, vzájomnou žalobou podanou na
súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku
relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú.

25. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2021, sp. zn.
8 Cdo 208/2019, podľa ktorého sa „oprávnený spoluvlastník môže domáhať nápravy porušenia
predkupného práva spoluvlastníkov: a/ možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu
medzi spoluvlastníkom (zaviazanou osobou) a nadobúdateľom (treťou osobou) z dôvodu tzv. relatívnej
neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka), b/ možnosť domáhať sa mimosúdne od

tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla
na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky podiel od povinnej osoby (§
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka); a ak tak tretia osoba (nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu)
neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia,
ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP), c/ naďalej si

ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči novému nadobúdateľovi podielu (§
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Výber právneho prostriedku oprávneného vlastníka smerujúceho
k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného práva je plne v jeho autonómii. Aj napriek tomu,
že oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu z uvedených právnych možností, ich kumulácia je
vylúčená (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/91/2008). V prípade rôznych súdnych žalôb musí

súd vždy uprednostniť riešenie neplatnosti právneho úkonu, s ktorým expressis verbis počíta aj samotný
zákonodarca v § 40a Občianskeho zákonníka.“ Vzhľadom na vyššie uvedené tak má súd za to, že
žalobca mohol podať určovaciu žalobu o určenie vlastníckeho práva, kde by sa relatívna neplatnosť
Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022 riešila ako predbežná otázka, avšak tým, že žalobca prvým žalobným
návrhom žiadal o určenie relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022, tak už nemohol

zároveň žiadať druhým žalobným návrhom určenie vlastníckeho práva, nakoľko kumulácia možností
nápravy porušenia predkupného práva nie je možná v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/91/2008, a preto súd žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva zamietol.26. Súd preto v ďalšom konaní už riešil iba otázku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu
porušenia predkupného práva (t.j. či v danom prípade došlo k porušeniu predkupného práva alebo nie).

27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným
v 1. rade a v 2. rade vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti ,,bez ponúknutia spoluvlastníckeho podielu
žalovaného v 1. rade žalobcovi“, t.j. s absenciou písomnej ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu. Sporné medzi stranami sporu bolo to, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu pri
prevode vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade

a teda, či tento prevod spoluvlastníckeho podielu vyžadoval písomnú ponukovú povinnosť, tak ako to
tvrdilžalobcaalebo,vzhľadomnavýnimkudanúzákonompriprevodespoluvlastníckehopodielublízkym
osobám, táto povinnosť nemusela byť dodržaná, nakoľko žalovaní v 1. rade a v 2. rade zhodne uvádzali,
že sú si osobami blízkymi a tak sa na nich predkupné právo neuplatňuje.

28.Vdanejvecisúvšetkystranysporuvpríbuzenskomvzťahu,pričomvšakniekaždýpríbuzenskývzťah

automatickyznamená,žeosobysú„osobamiblízkymi„tak,akotopredpokladázákon. Medzižalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade je vzťah synovca a strýka. S ohľadom na definíciu osoby blízkej, ktorá
je obsiahnutá v zákonnom ustanovení § 116 OZ, je potom na vzťah medzi žalovanými možné aplikovať
definíciu zakotvenú v predmetnom zákonnom ustanovení za bodkočiarkou, t.j. „iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu ktorú utrpela jedna

z nich druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“, nakoľko sú v rodinnom vzťahu, ale nie sú osobami v
priamom príbuzenskom rade, súrodencami ani manželmi. Ide o tkz. výnimku v prípade prevodu na blízku
osobu, pričom preukázanie tejto výnimky a teda dôkazné bremeno na preukázanie atribútov naplnenia
pojmových znakov blízkej osoby zaťažuje osoby na žalovanej strane. Zákonnú definíciu pojmu „ujma,
ktorú by utrpela jedna z takýchto blízkych osôb vo vzťahu k druhej osobe a táto by túto ujmu musela

pociťovať ako ujmu vlastnú“ je potrebné definovať v širšom slova zmysle ako také osobné, citové a
ekonomické prepojenie, ktoré navodzuje stav, že akékoľvek postihnutie (škoda, úraz) jednej z týchto
osôb, či už vo sfére osobného života, vzťahov, zdravia, hospodárenia u druhej osoby vyvolá rovnaký
dopad na jej stav, ako keby takúto ujmu utrpela bezprostredne ona sama.

29. Žalobca na podporu svojich tvrdení v žalobe poukazoval na to, že uplatnenie pohľadávky žalovaného
v 2. rade vo výške 66.714,09 eur v dedičskom konaní po svojom zosnulom bratovi vedené tunajším
súdom pod sp. zn. 9D/300/2012 a následnom uzatvorení dohody o uznaní dlhu medzi žalovaným v 1.
radeažalovanýmv2.radepreukazuje,ževzťahmedzižalovanýmv1.ažalovaným2.radeniejenatoľko
blízky, aby sa v danom prípade mohla aplikovať výnimka zakotvená v § 116 OZ. Pokiaľ ide o žalovaného

v 1. rade, ten v rámci svojich vyjadrení uviedol, že prevodom svojho podielu k dotknutej nehnuteľnosti
na žalovaného v 2. rade sa chcel revanšovať strýkovi (žalovanému v 2. rade) za to, že žalovaný
v 2. rade pomáhal jeho otcovi a svojmu bratovi keď žil, požičiaval mu peniaze, keď ich potreboval
(najmä na podnikanie), platil aj zálohové platby na energie v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami,
zabezpečil znalecké posudky, platil súdne trovy konania na zabezpečenie majetku, ktorý nebohý otec

žalovaného v 1. rade kúpil, ale nebol na neho prevedený, ako aj za všetko čo urobil pre neho. Vzhľadom
k tomu, že v rámci dedičského konania nedošlo k vyplateniu uvedenej pohľadávky, po dedičskom konaní
uzatvoril so žalovaným v 2. rade Dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej prenechal svoj podiel na
zdedenom majetku žalovanému v 2. rade a na vyrovnanie pohľadávky žalovaného v 2. rade uzavreli
kúpnu zmluvu, pričom rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti a pohľadávkou žalovaného v 2. rade mu bol

vyplatený. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi neponúkol,
pretože nešlo o bežný predaj, ale o uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorého považuje za svoju blízku
osobu a tak zároveň išlo o výnimku z predkupného práva v zmysle Občianskeho zákonníka. S ohľadom
na uvedené súd uvádza, že prihlásenie nárokov žalovaného v 2. rade do dedičského konania po bratovi
nepreukazuje nedostatočne blízky vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, koniec

koncov ide o nárok žalovaného v 2. rade voči svojmu bratovi a nie nárok voči žalovanému v 1. rade,
pričom žalovaný v 1. rade nebol ani jediný dedič a tak motivácia na prihlásenie pohľadávky do dedičstva
mohla byť rôzna (napr. aj ochrániť nároky žalovaného v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi ako druhému
dedičovi). Rovnako takýmto dôkazom (dôkazom, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade
nejde o blízky vzťah v zmysle § 116 OZ) nie je ani uzatvorenie dohody o uznaní dlhu medzi žalovaným

v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Súd v tomto uznaní nároku a následnom uzatvorení kúpnej zmluvy
medzi žalovaným v 1. rade a v 2. rade vidí skôr snahu žalovaného v 1. rade odvďačiť sa svojmu strýkovi
(žalovanému v 2. rade) za všetko, čo dovtedy pre neho urobil, t.j. súdu toto skôr preukazuje naozaj blízky
vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade.30. Súd má zato, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade mali dobrý
rodinný vzťah ešte za života L. G. - otca žalovaného v 1. rade a brata žalovaného v 2. rade. V konaní

bolo rovnako preukázané, že žalovaný v 2. rade mal so svojim bratom L. G. nadštandardný vzťah.
Z vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že po smrti L. G. sa vzťah žalovaného v 1. rade
a žalovaného v 2. rade značne prehĺbil, nakoľko žalovaný v 2. rade je slobodný a bezdetný a svojho
synovca považuje za jediného ešte žijúceho príbuzného a tak prevzal vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
za svojho zosnulého brata kvázi rolu otca, a to i z dôvodu, že je zároveň aj krstným otcom žalovaného

v 1. rade. Toto prehĺbenie ich vzájomného vzťahu bolo preukázané výpoveďami žalovaného v 1. rade
a v 2. rade, výpoveďami vypočutých svedkov – E. J. (matka žalovaného) a D. D. (sused žalovaného
v 2. rade), ako aj z predložených listinných dôkazov (darovacia zmluva na čl. 196-197, výpis z knihy
krstu na čl. 195). Z výpovedí týchto osôb vyplynulo, že sa žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade často
navštevujú, pomáhajú si, zaujímajú sa o seba, pričom žalovaný v 2. rade žalovanému v 1. rade vybavil aj
prácu v zahraničí a v zmysle do spisu predloženej darovacej zmluvy daroval osobné motorové vozidlo.

Z výpovede matky žalovaného v 1. rade - E. J. vyplynulo, že žalovaný v 2. rade taktiež ešte za života
svojho brata L. G. platil na vtedy ešte maloletého žalovaného v 1. rade za svojho brata výživné. Žalovaný
v 1. rade viackrát poukázal na to, že po smrti otca považuje žalovaného v 2. rade za svojho náhradného
otca a že je jeho jediný príbuzný z otcovej strany a je mu za veľa vecí vďačný. Rovnako žalovaný 2. rade
v konaní viackrát poukázal na to, že žalovaného v 1. rade považuje za svojho syna, nakoľko nemá deti

a synovca po smrti brata považuje za jediného žijúceho pokrvného príbuzného, pričom keďže je jeho
krstný otec tak, ako mu to kážu cirkevné zákony, prevzal po smrti svojho brata za neho zodpovednosť.
Súd rovnako vzal do úvahy aj emocionálne prejavy žalovaných na jednotlivých pojednávaniach, ktoré
sa súdu javili úprimné a preukázali silné emocionálne putá medzi žalovanými. Žalovaný v 2. rade svoje
tvrdenia podľa súdu preukázal aj tým, že práve on žalovanému v 1. rade pomáhal v dedičskom konaní

pod sp. zn. 9D/300/2012 po otcovi žalovaného v 1. rade, aby tento mohol vôbec nadobudnúť dedičstvo
po svojom otcovi, pričom taktiež hradil za žalovaného v 1. rade trovy dedičského konania. Rovnako bolo
v konaní preukázané, že mu pomáhal s vybavením práce a daroval mu aj motorové vozidlo.

31. Žalovaný v 2. rade súdu predložil aj fotokópiu rukou spísaného závetu datovaného dňa 22.08.2022,

ktorým preukazoval, že v prípade svoje smrti prenecháva svoj majetok v celom rozsahu žalovanému v 1.
rade a teda ich vzťah je naozaj vzťahom, na ktorý sa vzťahuje § 116 OZ. Žalobkyňa považovala závet za
účelový, nakoľko nebol uložený do zbierky závetov a bol spísaný až po uzatvorení kúpnej zmluvy a preto
podľa nej nepreukazuje intenzívnejší vzťah medzi žalovaným v 1. a 2. rade. Na základe uvedeného súd
uvádza, že je možné ho vzhľadom na formu závetu (ide o závet písaný vlastnou rukou, bez svedkov

a bez jeho doloženia do zbierky závetov) posúdiť aj ako účelový pre toto konanie, no účelom spísania
tohto závetu zo strany žalovaného v 2. rade kľudne mohlo byť aj to, že vzhľadom na blízky vzťah medzi
žalovaným v 1. rade a 2. rade a možnosť dedenia po žalovanom v 2. rade aj zo strany žalobcu, chcel
žalovaný v 2. rade práve zaistiť, aby jediným dedičom po jeho smrti bol len žalovaný v 1. rade. Bez
ohľadu na uvedené má súd zato, že blízkosť vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade

v takom rozsahu, že možno hovoriť o tom, že ak by ujmu utrpel jeden z nich druhý by ju dôvodne
pociťoval ako vlastnú ujmu, bola preukázaná aj inými dôkazmi uvedenými v odôvodnení vyššie, pričom
žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by uvedenú blízkosť spochybňoval, a tak ďalšie
posudzovanie závetu pre toto konanie súd považoval za nadbytočné.

32. Vzhľadom na uvedené, súd má za preukázané, že žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade
možno považovať za osoby si navzájom blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka (t.j. že ak
by ujmu utrpel jeden z nich druhý by ju dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu) a tak uzatvorením
Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2022 nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle § 140
Občianskeho zákonníka, pretože išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu medzi blízkymi osobami podľa

§ 116 Občianskeho zákonníka v znení definície zakotvenej v predmetnom zákonnom ustanovení za
bodkočiarkou, pričom pri takomto prevode spoluvlastníkovi (žalobcovi) nepatrí predkupné právo. Súd
preto aj vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval žalobu
žalobcu za nedôvodnú aj vo vzťahu k výroku 1 a túto preto v celom rozsahu zamietol.

33. Záverom súd poukazuje aj na to, že zo žalobného návrhu nevyplýva a ani v konaní nebolo
preukázané (napriek vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že keby bol spoluvlastnícky
podiel žalobcovi ponúknutý na predaj, tak by ho odkúpil), že by mal naozaj žalobca záujem dotknutú
nehnuteľnosť nadobudnúť do výlučného vlastníctva (t.j. nadobudnúť aj podiel prislúchajúci druhémupodielovému spoluvlastníkovi) a tak sa súd stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného
v 2. rade, že aj v prípade plného úspechu žalobcu v tomto konaní, by sa postavenie žalobcu nijako
nezmenilo a zlé rodinné vzťahy medzi stranami sporu by to neporiešilo. Naďalej by bol žalobca

podielovýspoluvlastníkdotknutýchnehnuteľnostivrovnakomrozsahuamalbynaďalejzachovanésvoje
predkupné právo (tak ako aj v prípade zamietajúceho rozhodnutia), akurát by svoje nároky vyplývajúce
z podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam uplatňoval voči žalovanému v 1. rade a nie
žalovanému v 2. rade.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, ktorí mali
v konaní plný úspech tak priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

7C/1/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
7C/1/2023-359
IČS: XXXXXXXXXX

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom
súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V Leviciach dňa 26. januára 2024
JUDr. Alena Moravčíková
s u d k y ň a