Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200678
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:2016200678.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina
Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. J. F., narodený XX. V. XXXX, bytom B.B. XX, XXX XX S., právne zast.
advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o
preskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanejč.45597-3/2016-BAzodňa17.októbra2016,okasačnej
sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/24/2022-110 zo dňa 12. augusta
2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. augusta 2022,
č. k. 20Sa/24/2022-110, zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v poradí druhým, kasačnou sťažnosťou napadnutým,
rozsudkom zo dňa 12. augusta 2022, č.k. 20Sa/24/2022-110 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17.
októbra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v krajským súdom naznačenom smere. Krajský súd mal vychádzať
zo záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší správny súd“) v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018.

2. Po zrušení prvého rozsudku najvyšším správnym súdom krajský súd vec prejednal bez prítomnosti

žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil, a po vypočutí prítomného žalobcu. Žalobca v
konaní uviedol, že trvá na podanej žalobe s prihliadnutím na právny názor najvyššieho správneho súdu
a mal za to, že sa najvyšší správny súd nezaoberal porušením princípu právnej istoty. V tejto súvislosti
namietal porušenie princípu predvídateľnosti rozhodnutia a opakovane poukazoval na to, že žalovaná
bez zmeny skutkového a právneho stavu po 9 rokoch vydala nové rozhodnutie o sociálnom poistení
žalobcu. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel opätovne k záveru o
dôvodnosti žaloby a vydal napadnutý rozsudok.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, že je v zmysle § 469 SSP viazaný
právnym názorom najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného, a to v otázke charakteru licencie
L1A ako majúcej vplyv na právne postavenie SZČO; v otázke splnenia podmienky kvalifikovanejvýšky príjmu žalobcu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti v relevantnom čase;
a v otázke, či neoznámením začatia nedávkového konania žalobcovi správny orgán pochybil a
porušil práva účastníka. V nadväznosti na to uviedol, že najvyšší správny súd nezaujal výslovné

stanovisko k nedostatku rozhodnutia správneho orgánu, ktorý konštatoval v zrušenom rozsudku
zo dňa 15. decembra 2017. Tento nedostatok má spočívať v nepredvídateľnosti vyplývajúcej zo
skutočnosti, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí takmer 9 rokov po podaní odhlášky z poistenia
a bezproblémovosti právneho vzťahu medzi žalovanou a žalovaným počas tohto obdobia. Krajský
súd dôvodil tým, že najvyšší správny súd sa vyjadroval v zrušujúcom rozsudku iba k neoznámeniu

začatia nedávkového konania, ktoré nepovažoval za porušenie, a princíp predvídateľnosti rozhodnutia
v tomto prípade nepovažoval za porušený, resp. túto okolnosť nepovažoval za významnú z hľadiska
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Za nedostatky odôvodnenia v tomto smere krajský súd
označil arbitrárnosť rozhodnutia, formálnosť tvrdení žalovanej, ktoré nemajú oporu v skutočnom obsahu
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nezohľadňujúcom požiadavku zákona na zrozumiteľné
vysvetlenie súvislosti medzi citovanými predpismi a jednotlivými skutočnosťami. Za ďalší nedostatok

odôvodnenia považoval absenciu zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia (vzhľadom
na časový odstup medzi prvostupňovým rozhodnutím a odhláškou z poistenia), pričom ďalej kládol
otázky subjektívneho charakteru. Záverom krajský súd uviedol, cit.: „Nakoľko kasačný súd nespochybnil
správnosť záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a ku zmene skutkového či
právneho stavu, ktorá by mohla ovplyvniť zistenia súdu v tomto smere, iba uplynutím času nemohlo

dôjsť a nedošlo, nemal súd dôvod odkloniť sa od požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorú
nemožno považovať za požiadavku na odstránenie vád rozhodnutia iba formálneho charakteru bez
možnosti, s prihliadnutím na kasačným súdom prezentovaný právny názor na charakter licencie L1A
vyplývajúci z rozhodnutia Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019, privodenia pre žalobcu priaznivejšieho
rozhodnutia správneho orgánu, ale za požiadavku, ktorá zohľadňuje záujem na plnení základného práva

účastníka správneho konania na spravodlivý proces zahŕňajúceho aj právo na odôvodnenie rozhodnutia
poskytujúce zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.“.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi
priznal právo na plnú náhradu trov konania.

II.
Kasačná sťažnosť

5. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná kasačnú

sťažnosťpodanímzodňa21.októbra2022,č.21574-24/2022-BA.Dôvodykasačnejsťažnostivymedzila
podľa (i) § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že krajský súd rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a (ii) § 440 ods. 1 písm. i) SSP (tvrdiac, že krajský
súd nerešpektoval záväzný právny názor).

6. Vo vzťahu k prvému, žalovanou uvádzanému, dôvodu kasačnej sťažnosti [§ 440 ods. 1 písm. g)
SSP] žalovaná nesprávne právne posúdenie krajského súdu vzhliadla v tom, že krajský súd dospel k
záveru o obsahovej nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, čo nespochybnil
ani najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 27. júna 2022. Žalovaná ďalej označila za nesprávne
právne posúdenie krajského súdu to, že krajský súd opätovne konštatoval arbitrárnosť napadnutého

rozhodnutia žalovanej a formálnosť jej tvrdení, ktoré nemajú oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd v tomto kontexte dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovanej nespĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“). Podľa názoru krajského súdu tieto nedostatky
vykazuje tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie, v ktorých absentuje zrozumiteľnosť

vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, pričom táto požiadavka je opodstatnená vzhľadom na časový
odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky zo sociálneho poistenia žalobcu. Krajský súd tak
zotrval na potrebe riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorá okrem iného zahŕňa aj právo na to, aby
odôvodnenie rozhodnutia poskytovalo zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.

7. V súvislosti s druhým kasačným bodom [§ 440 ods. 1 písm. i) SSP] žalovaná poukázala na to,
že postupom krajského súdu spočívajúcom v opätovnom zrušení rozhodnutia a vrátení veci žalovanej
na ďalšie konanie, došlo k porušeniu viazanosti právnym názorom najvyššieho správneho súdu, ktorý
vyslovil v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/107/2018, zo dňa 27. júna 2022. V tomto kontextepoukázala na právny názor najvyššieho správneho súdu spočívajúci v tom, že neoznámením začatia
nedávkového konania žalobcovi žalovaná nepochybila, keďže disponovala pre presné a úplné zistenie
skutočného stavu veci dostatkom podkladov. Účastníkovi konania, ktorému bolo začatie konania

oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, ostáva jeho právo vyjadriť sa
ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia zachované, a to v rámci
odvolacieho konania, ktoré spoločne s prvostupňovým konaním tvorí jeden celok. Žalovaná ďalej
uviedla, že z uvedeného možno vyvodiť, že najvyšší správny súd nepovažoval princíp predvídateľnosti
rozhodnutia za porušený, resp. túto okolnosť nepovažoval z hľadiska zákonnosti napadnutého

rozhodnutia za významnú. Za významné z tohto hľadiska najvyšší správny súd nepovažoval ani ďalšie
dôvodyprocesnéhocharakteru,prektorékrajskýsúdvpredchádzajúcomkonanínapadnutérozhodnutie
žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, a pre ktoré žalovaná podala prvú kasačnú sťažnosť.

8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sa žalovaná zamerala na význam nepreskúmateľnosti rozhodnutia a
nedostatočného odôvodnenia. S odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP má za to, že nepreskúmateľným

je rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnutie, či prečo
bolo rozhodnuté práve tak. Poukázala pritom na svoje rozhodnutia, z ktorých je jednoznačné, že
sa rozhodovalo o povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení žalobcu
ako samostatne zárobkovo činnej osoby tak, že žalobcovi toto poistenie nezaniklo dňa 31. mája
2007, ale dňa 30. júna 2009, z dôvodu trvania oprávnenia podľa osobitného predpisu aj po zrušení

povolenia Trnavským samosprávnym krajom a dosiahnutia príjmu relevantného na vznik poistného
v rozhodujúcom období. Opierajúc sa o rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads
58/2003 žalovaná uviedla, že za nedostatočne odôvodnené rozhodnutie sa považuje rozhodnutie, v
ktorom absentujú skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu a absolútny nedostatok
odôvodnenia. Nepreskúmateľnosť je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie čiastkových.

Musípritomísťovadyskutkovýchzistení,oktoréboliopretérozhodovaciedôvody.Ďalejvtejtosúvislosti
poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 27/2003, v zmysle ktorého sa
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nepovažuje rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti
obsahuje všetky zákonné náležitosti. V nadväznosti na uvedené poukázala na rozsudky najvyššieho
správneho súdu, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového orgánu síce je stručné, avšak je z

neho dostatočne zrejmé, z čoho pobočka Sociálnej poisťovne vychádzala a ako použila právne predpisy
(7Sžsk/33/2019, 7Sžsk/21/2019). V ďalšom bode sa žalovaná odvoláva na ustálenú judikatúru súdov v
súvislostisoskutočnosťou,ženedávkovékonaniesaprísnenerozdeľujedodvochsamostatnýchkonaní,
ale prvostupňové a druhostupňové konanie tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní (napr.
7Sžsk/33/2019). Záverom k tejto veci uviedla, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo

odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci správny orgán v odôvodnení
rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých
skutočnostírozhodoltak,akojeuvedenévovýrokurozhodnutia(napr.7Sžsk/102/2019,9Sžsk/44/2019).

9. V kontexte zákonných náležitostí rozhodnutia poukázala žalovaná na § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003

Z. z. a dôkladne označila jednotlivé časti rozhodnutia zodpovedajúce zákonným požiadavkám. Zároveň
poukázala na to, že v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými
námietkami účastníka konania, ktoré uviedol vo svojom odvolaní, a tiež zdôvodnila skutkový ako aj
právny stav predmetnej veci. Keďže sa v konaní preukázalo, že poistenie žalobcovi nezaniklo dňa 31.
mája 2007, bola žalovaná povinná konať a podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003

Z. z. rozhodnúť o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
žalobcu ako o spornom prípade. Táto povinnosť zo zákona jednoznačne vyplýva, a preto žalovaná
nerozumie, prečo krajský súd uvedené v napadnutom rozsudku spochybňuje.

10. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že opätovným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovanej

a vrátením veci na ďalšie konanie dochádza k prieťahom v konaní, ktoré začalo v roku 2016,
spôsobujúcim porušenie práva na spravodlivý proces, pričom zo skutkových a právnych okolností
prípadu je zrejmé, že nie je možné týmto postupom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu.
V tomto kontexte odkázala tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Sž 98-102/02 (R
6/2003), sp. zn. 10Sžso/81/2016 a sp. zn. 8Sžh/1/2010 (R 103/2011), z ktorej vyplýva, že formálne

zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka konania vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné a nehospodárne.
Žalovaná tiež uviedla, že skutočnosť, že nekonala 9 rokov nebolo spôsobené jej nezáujmom vo veci
konať, ale z dôvodu, že pobočka žalovanej ako prvostupňový orgán nemala vedomosť o relevantnýchskutočnostiach spôsobujúci spornosť zániku sociálneho poistenia (žalobca pri podaní odhlášky zo
sociálneho poistenia neoznámil pobočke žalovanej, že je držiteľom licencie L1A/TT/0141/05). Išlo teda o
objektívne skutočnosti brániace pobočke žalovanej vo veci konať. Žalovaná poukázala v tejto súvislosti

tiež na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. neukladá žalovanej lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch (9Sžsk/157/2018, 7Sžsk/61/2018).

11. Žalovaná v závere kasačnej sťažnosti navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti a ďalší priebeh konania

12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním zo dňa 9. januára 2023 doručeným
krajskému súdu dňa 12. januára 2023.

13. Vúvodevyjadreniažalobcazhrnulskutočnosti,ktorépôvodneviedlipobočkužalovanejkvyznačeniu
zániku sociálneho poistenia ku dňu 31. mája 2007 v spise ako nesporný prípad. V čom bol žalobca
utvrdený zo strany pobočky žalovanej. Následne poukázal na to, že o 9 rokov neskôr bolo vydané
prvostupňové rozhodnutie a následne napadnuté rozhodnutie žalovanej, čím došlo k závažnému zásahu
do princípu právnej istoty adresáta právnych noriem, ktorý na základe konania pobočky žalovanej

očakával, že jeho vec je vyriešená definitívnym a nespochybniteľným spôsobom. V kontexte princípu
právnej istoty žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 192/06-50, zo dňa
3. novembra 2006. Uvedený princíp sú povinné rešpektovať tak súdy, ako aj správne orgány. Je v
rozpore s týmto princípom, ak ten istý orgán rozhodne bez akejkoľvek zmeny skutočného stavu a
vydá úplne protichodné rozhodnutie, ktoré adresátovi iba oznámi. Podľa názoru žalobcu takýto stav

nemôže žalovaná ospravedlniť a aprobovať tým, že v čase pôvodného rozhodovania nemala dostatok
informácií. Uvedené nie je starosťou adresáta právnej normy. Je povinnosťou správneho orgánu, aby
v čase svojho rozhodovania mal k dispozícii všetky informácie pre náležité rozhodovanie. Žalobca
má za to, že zachovanie princípu právnej istoty, ako základného atribútu materiálneho právneho
štátu, musí mať v tomto prípade prednosť pred cieľom správneho orgánu dodatočne meniť svoje

predchádzajúce rozhodnutia, za účelom, ktorý však žalobcovi ani do dňa podania tohto vyjadrenia nie
je známy. Žalobca sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že vzhľadom na časové rozpätie,
v rámci ktorého správne orgány otočili svoje pôvodné rozhodnutie o zániku účasti žalobcu na povinnom
sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osoby, musia byť na odôvodnenie takéhoto
rozhodnutia kladené prísnejšie podmienky. Podľa názoru žalobcu nedali správne orgány odpovede

na základné otázky a pre žalobcu ako účastníka administratívneho konania zásadné otázky, týkajúce
sa primárnej motivácie žalovaného pre absolútnu zmenu skôr vydaného deklaratórneho rozhodnutia
pobočky žalovanej. Zároveň dopĺňa, že nemôže byť na ťarchu žalobcu informačná núdza správneho
orgánu. Záverom sa žalobca stotožňuje s názorom krajského súdu spočívajúcom v tom, že najvyšší
správny súd svojím rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/107/2018, zo dňa 27. júna 2022, žiadnym spôsobom

nespochybnil správnosť názoru krajského súdu prezentovaného v jeho zrušenom rozsudku č. k.
20Sa/31/2016-56 zo dňa 15. decembra 2017, o nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré bolo primárnym dôvodom pre vydanie napadnutého rozsudku
krajského súdu.

14. Žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol v zmysle § 461 SSP
ako nedôvodnú.

15. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanej zaslané na vedomie.

IV.
Posúdenie kasačnej sťažnosti

16. Najvyšší správny súd ako súd kasačný [§ 11 písm. h) SSP] preskúmal kasačnú sťažnosť postupom
beznariadeniapojednávaniapodľa§455SSPapojejpreskúmanídospelkzáveru,žekasačnásťažnosť

je dôvodná.17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

22. Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici,
Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z.,
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských

súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych
súdov.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. októbra 2016, č. 45597-3/2016-

BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu
a potvrdila správnosť rozhodnutia pobočky žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako
samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 31. mája 2007, ale dňa 30. júna 2009.

24. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu.

25. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom

rozsahu.
27. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

28. Najvyššísprávnysúdzobsahusúdnehospisu,akoajpripojenéhoadministratívnehospisužalovanej
má za preukázané, že
- pobočka žalovanej prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo
činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkového poistenie dňa 31.
mája 2007, ale dňa 30. júna 2009 [keďže aj po 31. máji 2007 bol naďalej držiteľom licencie na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe (LIA) a zároveň príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej
činnosti za rok 2007 a 2008 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica];
- proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej podal žalobca odvolanie
namietajúc, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo zrušenímpovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom
odbore pediatria a v certifikovanej pracovnej činnosti dorastové lekárstvo dňa 31. mája 2007;
- žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán rozhodla o podanom odvolaní napadnutým

rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie
pobočky žalovanej;
- proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca bránil podaním správnej žaloby na krajskom súde,
ktorý rozsudkom zo dňa 15. decembra 2017, č. k. 20Sa/31/2016-56 zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie [krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov

v § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP - porušenie práva na prerokovanie veci v prítomnosti
účastníka; rozhodnutie je nepredvídateľné, bez vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia
úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii správnych predpisov trpiace obsahovými
nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.];
- žalovaná podala proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší správny
súd rozsudkom zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie [vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného zo stanoviska
Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2019 a uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.
ÚS 610/2021-22 vo vzťahu k posudzovaniu charakteru licencie L1A a posúdeniu splnenia podmienky
kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom
čase];

- následne krajský súd tu preskúmavaným rozsudkom zo dňa 12. augusta 2022, č. k. 20Sa/24/2022-110,
postupom podľa § 191 písm. d) SSP opätovne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia [absencia zrozumiteľného vysvetlenia
dôvodu vydania rozhodnutia, nepredvídateľnosť rozhodnutia], napriek záväznému právnemu názoru
najvyššieho správneho súdu vysloveného v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018.

29. Žalovaná vo svojej kasačnej sťažnosti namietala postup krajského súdu spočívajúci v
nerešpektovaní právneho názoru vysloveného najvyšším správnym súdom v zrušujúcom rozsudku
zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018, ktorým bol krajský súd viazaný, pričom opätovne
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP, konkrétne pre

nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov. Najvyšší správny súd sa v celom rozsahu
stotožnil s kasačnou námietkou žalovanej v zmysle § 440 ods. 1 písm. i) SSP, pretože postup krajského
súdu, ktorý nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu vyslovený v predchádzajúcom
zrušujúcomrozsudkuzodňa27.júna2022,sp.zn.9Sžsk/107/2018,jevpriamomrozporesustanovením
§ 469 SSP. Žalovaná zároveň na podporu svojich argumentov poukázala na rozsiahlu aplikačnú prax

najvyššieho správneho súdu, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S uvedenými námietkami
sa najvyšší správny súd stotožňuje.

30. Krajský súd v novom rozhodnutí odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného
súdu odôvodnil nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a

skutočnosťou, že najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018 k
uvedenému nezaujal postoj. Najvyšší správny súd však nepovažuje uvedené dôvody krajského súdu
za opodstatnené, majúce oporu v skutočnom stave veci, ani za spôsobilé mať vplyv na zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia, ktorá je základom súdneho prieskumu vo veciach správneho súdnictva
(§ 6 ods. 1 SSP).

31. Vo vzťahu k nedostatkom, na ktoré upozornil krajský súd v napadnutom rozsudku, rozhodnutie
pobočky žalovanej je síce stručné, obsahuje však všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod,
na základe ktorého žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
dňa 31. mája 2007, ale dňa 30. júna 2009 (držba licencie a príjem v rozhodnom období). Rozhodovanie

o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom
zákon ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť rozhodnúť len v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj
prípad žalobcu. Napriek tomu, že žalobca podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia
ku dňu 31. mája 2007, aj naďalej bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(L1A/TT/0141/05 zo dňa 21. apríla 2005), o čom žalovaná nemala vedomosť. Žalobca túto skutočnosť

neoznámil napriek tomu, že mu z § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva povinnosť
preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia.
Žalovaná sa o držbe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nedozvedela od žalobcu, ale
až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2016. Následne po preskúmanískutkového stavu, pobočka žalovanej rozhodla o sociálnom poistení žalobcu ako o spornom prípade.
Konštatovania krajského súdu, že žalovaná rozhodla až po uplynutí 9 rokov od podania Registračného
listu FO - odhlášky tak v tomto smere nie sú dôvodné. Táto otázka už bola opakovane predmetom

rozhodovacej činnosti najvyššieho správneho súdu (por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu zo
dňa 15. júla 2022, sp. zn. 9Sžsk/121/2018). Zároveň najvyšší správny súd dopĺňa, že pri vyhodnocovaní
argumentácie účastníkov konania je nevyhnutné posudzovať argumenty oboch účastníkov konania
súčasne, a nie len sa prikloniť k jednej strane, bez náležitého zdôvodnenia, prečo argumentácia druhej
strany je nesprávna.

32. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že je všeobecne známou skutočnosťou vzhľadom
na rozhodovaciu činnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v
rámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa
ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Rozhodnutie žalovanej teda môže byť

v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie
vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok (por. aj rozsudok
najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/117/2018 zo dňa 27. apríla 2022). V predmetnej veci boli
stručné argumenty pobočky podrobne rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím žalovanej a
spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej

dostatočnosti a zákonnosti. Cez prizmu tohto záveru je potom potrebné nazerať aj na nedostatky
vytýkané žalovanej krajským súdom. Žalovaná vo svojom rozhodnutí ozrejmila podstatné skutočnosti a
vyjadrila sa ku všetkým odvolacím námietkam, čo najvyšší správny súd považuje za postačujúce.

33. Najvyšší správny súd si uvedomuje vplyv znenia § 202 ods. 2 prvej vety a § 203 ods. 2 SSP na

rozhodovaciu činnosť správnych súdov. Napriek tomu však vo všeobecnosti zastáva názor, že účelovo
hľadať argumenty na to, aby sa správnej žalobe (žalobcovi) vyhovelo, nie je namieste, obzvlášť, ak je
tento zastúpený advokátom, ako je tomu v prejednávanej veci. Napriek tomu, že ide o sociálnu vec,
naďalej platí všeobecná právna zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) i zásada
est modus in rebus, sunt certi denique fines (všetko má svoju mieru). Z tohto hľadiska sa napadnutý

rozsudok krajského súdu javí ako svojvoľný a neprimerane iniciatívny (obdobne por. aj rozsudok
najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. apríla 2023, sp. zn. 6Ssk/42/2023).

34. Z podstaty správneho súdnictva a jeho subsidiarity, na ktoré nadväzuje i ustálená judikatúra v
tejto oblasti, imanentne vyplýva imperatív rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy

a zdržať sa zasahovania do nich, pokiaľ sú zistené nedostatky, ktoré nemajú vplyv na ich zákonnosť
(por. R 60/2000) či postavenie účastníkov konania (por. R 103/2011), a ich zrušenie by znamenalo len
formálne zopakovanie administratívneho procesu bez odlišného výsledku (podržanie vecnej správnosti
rozhodnutia), čo by viedlo k neodôvodnenému predlžovaniu konania a k prieťahom. Dôvodom zrušenia
rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia (R

122/2003).

35. Záverom najvyšší správny súd vzhľadom na napadnutý rozsudok krajského súdu a námietky
vznesené žalovanou v kasačnej sťažnosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je plne v
súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a to aj v

zmysle ustálenej judikatúry, a nedostatky vytýkané krajským súdom nie sú relevantné, keďže nemajú
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho zákonnosť.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec
vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci krajským súdom [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď tento nesprávne aplikoval § 191 ods.
1 písm. d) SSP a § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo nezodpovedalo stavu veci.

37. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti názorom

kasačného súdu podľa § 469 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o
správnej žalobe. Správny súd rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP.38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.