Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Miroslava Šúleková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-10P/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622200922
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4622200922.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX a otec A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XXX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/166/2019-123 zo dňa 12.03.2020 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoP/22/2020-168 zo dňa 12.11.2020, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 26.11.2020 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. zo sumy 100
eur na sumu 120 eur mesačne, s účinnosťou od 01.05.2022 do 31.12.2023 a na sumu 150 eur mesačne

naďalej s účinnosťou od 01.01.2024.

II. Zročné výživné za čas od 01.05.2022 do 31.01.2024 v sume 450 eur súd p o v
o ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky, pod
následkom straty výhody splátok.

III. V ostatných častiach zostávajú uvedené rozsudky n e z m e n e n é .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. 10P/79/2022-82 zo dňa 20.06.2022 Okresný súd Topoľčany zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na mal. A. zo sumy 100 eur na sumu 180 eur mesačne, s účinnosťou od 01.05.2022 a
zročné výživné za čas od 01.05.2022 do 30.06.2022 v sume 160 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach
po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok.

2. Otec podal proti rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k.

7CoP/28/2022 - 103 zo dňa 29.09.2022 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V preskúmavanej veci bola posledná úprava výživného

uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.3.2020 č. k. 9P/166/2019-123, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.11.2020 č. k. 9CoP/22/2020-168, na základe ktorého
bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválená rodičovská dohoda tak, že maloletý A. B. bol na čas po
rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodičia boli oprávnení maloletého zastupovaťa spravovať jeho majetok. Bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom a otec bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého vo výške 100,- eur mesačne. V tom čase súd pri rozhodovaní o vyživovacej
povinnosti otca vychádzal z toho, že je v jeho možnostiach dosahovať príjem na úrovni minimálnej

mzdy, ktorá predstavovala sumu 476,74 eura netto. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke
a o dieťa sa osobne starala, pričom otec bol dobrovoľne nezamestnaný, bez toho, aby bol evidovaný
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Obidva súdy konštatovali, že vzhľadom na útly vek dieťaťa,
o ktoré sa matka osobne stará, preto svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje osobnou starostlivosťou
a ťažisko povinnosti vyživovať dieťa je v celom rozsahu presunuté na otca. V súčasnosti je matka

nezamestnaná, od 11.1.2022 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá len prídavok na
dieťa v sume 25,88 eura. Otec je taktiež nezamestnaný, nie je evidovaný ak uchádzač o zamestnanie
na úrade práce, naposledy pracoval v spoločnosti H. I. J., H., od 18.1.2021 do 15.6.2021, kde pracovaný
pomerukončildohodou.OtcovipribudlavyživovaciapovinnosťkmaloletejE.,nar.XX.X.XXXX.Súdprvej
inštancie pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že v čase poslednej úpravy
výživného súd vychádzal z výšky minimálnej mzdy, ktorá bola 476,74 eura, a keďže je v súčasnosti

minimálne mzda vo výške 646,- eur, táto je vyššia o 169,26 eura, a preto dospel k záveru, že je v
možnostiach otca prispievať na výživu syna zvýšeným výživným o 80,- eur mesačne. S takto zisteným
skutkovým stavom sa odvolací súd nestotožnil a v tomto smere je treba prisvedčiť námietkam otca, že
v čase, keď rozhodoval súd o výške vyživovacej povinnosti v roku 2020, bola minimálna mzda vo výške
580,- eur brutto a v súčasnosti je vo výške 646,- eur brutto. Nemožno teda konštatovať, že došlo k

nárastu o 169,26 eura mesačne, pretože v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vychádzal súd
z minimálnej mzdy vo výške 476,74 eura netto. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že súd vychádzal z minimálnej mzdy, pretože (ako bolo vyššie uvedené), otec bol zamestnaný,
a preto bolo potrebné zisťovať jeho zárobok v čase zamestnania a to od spoločnosti H. I. J., H., F.,
keď je zrejmé, že v tejto spoločnosti pracoval od 18.1.2021, do 15.6.2021, a pracovný pomer ukončil

dohodou. S poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného, prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Bolo teda povinnosťou súdu vychádzať pri rozhodovaní
o výške vyživovacej povinnosti zo zárobku, ktorý otec dosahoval u svojho posledného zamestnávateľa,

a len v prípade, ak by tento bol nižší ako minimálna mzda, tak by mal vychádzať pri rozhodovaní z
minimálnej mzdy. Súd prvej inštancie doposiaľ takto nepostupoval, a preto v dôsledku nedostatočného
zisteného skutočného stavu veci, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd postupovať vo vyššie naznačenom smere, podrobne
vypočuje obidvoch rodičov, pretože tak ako boli doposiaľ vypočutí, tieto výsluchy sú nedostatočné,

pretože obidvaja rodičia sa len pár vetami vyjadrili k svojmu stavu a finančným možnostiam. Sama matka
na pojednávaní, konanom dňa 26.5.2022 uviedla, že sa školí za finančného poradcu, pričom súd prvej
inštancie bez ďalšieho sa v tomto smere nezameral na zisťovanie jej príjmu, či už školenie ukončila, s
akým výsledkom. Bude tiež potrebné urobiť dotaz na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde matka
je evidovaná ako nezamestnaná, či jej bolo ponúknuté nejaké miesto, či s úradom práce spolupracuje,

vzhľadom na jej vzdelanie, keď je vyučená K.. Otec sa tiež k svojim osobným pomerom vyjadril len v
tom smere, že sem-tam chodí so svojím otcom pracovať, avšak bližšie jeho pomery súd prvej inštancie
neskúmal. S kým žije v spoločnej domácnosti, aké sú príjmy ostatných členov tejto domácnosti, tak
na strane otca, ako aj na strane matky, a preto je nutné skonštatovať, že doposiaľ nebol dostatočne
zistený skutkový stav veci. Odvolací súd prisviedča názoru súdu prvej inštancie, že došlo k zmene

pomerov od poslednej úpravy výživného, avšak túto zmenenú zmenu pomerov bude súd prvej inštancie
musieť po doplnenom dokazovaní opätovne vyhodnotiť. Je nesporné, že otcovi pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletej dcére E., tak bude potrebné dotazom na Okresný súd Partizánske zistiť, či už
vo veci úpravy práv rodičovských práv a povinností k maloletej dcére bolo vo veci rozhodnuté, ak nie,
tak oboznámiť sa s obsahom spisu, hlavne so zameraním sa na možnosti a schopnosti otca plniť si

vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom pri novom rozhodnutí a pri doplnení
dokazovania vo vyššie naznačenom smere, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby v
prípade podaného odvolania mohlo byť odvolacím súdom preskúmateľné.

4. Po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tunajší súd doplnil
dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu, a všetky v konaní vykonané dôkazy znovu vyhodnotil.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:Maloletý A. B. sa narodil v manželstve rodičov, ktoré rozviedol Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp.
zn. 9P/166/2019 zo dňa 12.03.2020 a zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému na
čas po rozvode tak, že schválil rodičovskú dohodu v znení: „Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas

po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým:
- počas bežného roka každý kalendárny týždeň v utorok v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod., každý párny
kalendárny týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v
nedeľu v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod.,

- počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok 25. decembra v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. a
26. decembra v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok v pondelok v čase od 9.00 hod. do 15.00
hod. a každý nepárny kalendárny rok v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod.. Otec maloletého
prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletého na
stretnutie pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Otec je povinný platiť na maloletého výživné vo výške

100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.“

6. Proti rozsudku podal otec odvolanie a to v časti výroku o určení výživného, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 9CoP/22/2020 zo dňa 12.11.2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku potvrdil.

7. Rozsudok vo výroku o rozvode, o zverení maloletého, jeho zastupovaní a správe jeho majetku a o
úprave styku nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2020 a vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť
dňa 26.11.2020.

8. V čase rozvodu bola matka na rodičovskej dovolenke, otec bol nezamestnaný, na úrade práce nebol
evidovaný, bol konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá nevykonávala činnosť, pretože
otec bol vo väzení. Súd pri rozhodovaní o výživnom na čas po rozvode vychádzal z otcovej potenciálnej
možnosti a schopnosti dosahovať príjem aspoň na úrovni mesačnej minimálnej mzdy, ktorá bola v tom

čase vo výške 476,74 eur.

9. V priebehu tohto konania bola matka nezamestnaná, od 11.01.2022 vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, od ktorého poberala len prídavok
na dieťa v sume 25,88 eur, v priebehu konania zvýšený na sumu 30 eur mesačne. Od 04.10.2022

má matka od Národnej banky Slovenska vystavené osvedčenie, že môže pracovať ako A. L.. Túto
prácu vykonáva na základe zmluvy o spolupráci a anketárskej zmluvy uzavretej dňa 12.09.2022 so
spoločnosťou M. N. H. N., ktorá jej od uzavretia zmluvy zatiaľ vyplatila sumu 1.591,10 eur na základe
zmluvy o spolupráci a sumu 51,30 eur na základe anketárskej zmluvy.

10. Matka s maloletým býva v rodinnom dome v obci D. spolu s jej matkou a bratom, ktorí sú
spoluvlastníkmi rodinného domu, ide o dvojgeneračný dom, kde matka s maloletým obýva dve izby.
Mesačné náklady na bývanie predstavujú 110 eur plyn, 50 eur elektrina, splátky hypotéky 450 eur,
zostatok nezaplateného dlhu je 86.000 eur. Matkina matka C. O. pracuje ako upratovačka na dohodu
o pracovnej činnosti v spoločnosti I. B. B. H.. I. s priemerným mesačným zárobkom 157 eur.

11. Maloletý Frederik navštevuje P. Q. G. M. J., kde mu matka platí obedy a poplatok za pobyt v škôlke
v sume 50 eur mesačne, maloletý je zdravý.

12. Otec je od začiatku tohto konania až doposiaľ nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce

ako uchádzač o zamestnanie. Je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti G. H.. J., práve
táto skutočnosť mu bráni v evidovaní sa na úrade práce. Otec predložil doklad o tom, že na základe
podnetu inej obchodnej spoločnosti sa na Okresnom súde Bratislava I. vedie konanie o zrušenie
tejto jeho spoločnosti. Z aktuálnej správy Mestského súdu Bratislava III. zo dňa 20.12.2023 vyplýva,
že dňa 30.05.2023 bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam o zrušení predmetnej obchodnej

spoločnosti, následne po uplynutí lehoty 90 dní bola vec predložená sudcovi na ďalší postup, teda,
že sa zverejňuje oznámenie o predpoklade úpadku obchodnej spoločnosti a v prípade, ak do 6
mesiacov od zverejnenia tohto oznámenia v Obchodnom vestníku nebude veriteľom zrušenej obchodnej
spoločnosti, alebo osobou, ktorá má právo na likvidačný zostatok, alebo iným orgánom alebo osoboudotknutou zrušením spoločnosti, podaný návrh na ustanovenie likvidátora, alebo nebude podaný návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, spoločnosť bude vymazaná z obchodného registra.
Otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti H. I. J., H.. F. od 18.01.2021 do 15.06.2021 ako pracovník

vo výrobe hliníkových okien, pracovný pomer ukončil dohodou so zamestnávateľom, bez nároku na
odstupné. Odvtedy sa nezamestnal a nepožiadal ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany
o sprostredkovanie zamestnania. Pokiaľ by tak urobil, mal by možnosť zamestnať sa ako robotník u
viacerých zamestnávateľov v okrese I. so mzdou v rozpätí od minimálnej (O. N.. I.) až po hrubú mesačnú
mzdu v sume 1100 eur u zamestnávateľa I. L. H.. I., ako vyplýva zo správy Úradu zo dňa 09.06.2022.

13. Podľa aktuálnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 13.12.2023 je v jeho
databáze voľných pracovných miest viacero ponúk pre osoby so základným vzdelaním s ponukou hrubej
mzdy v rozpätí od minimálnej mzdy až do 910 eur (ktorú ponúka spoločnosť R. H. H.. E. na pracovnú
pozíciu operátor výroby.

14. Otec v priebehu tohto konania býval najskôr u jeho rodičov, ktorým na bývanie prispieval sumou 100
eur mesačne, v súčasnosti býva s priateľkou P. Q. a ich spoločnou mal. dcérou F. B., nar. XX.XX.XXXX
v dvojizbovom mestskom nájomnom byte, ktorého nájomníčkou je otcova priateľka. Mesačné výdavky
na bývanie majú v sume 330 eur. Pani Q. poberá od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany
prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. P. E., nar.

XX.XX.XXXX, ktorý je rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 8P/26/2020 zo dňa 12.05.2021
s účinnosťou od 09.11.2020 zverený do osobnej starostlivosti jeho otca a matka je povinná platiť naňho
výživné v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, tiež s účinnosťou
od 09.11.2020.

15. Otec má v súčasnosti dve vyživovacie povinnosti a to k mal. A. a k mal. F., vyživovacia povinnosť
voči mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX mu zanikla, pretože rozsudkom sp. zn. 6Pc/9/2022 zo dňa 13.02.2023,
právoplatným dňa 15.03.2023, Okresný súd Partizánske určil, že nie je otcom maloletej.

16. Na základe tejto skutočnosti matka maloletej E. vzala návrh zo dňa 11.05.2022 podaný na Okresnom

súde Partizánske, ktorým sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, v celom
rozsahu späť, následne na to uvedený súd konanie uznesením sp. zn. 1P/19/2022 zo dňa 14.03.2023
zastavil.

17. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkovýchpomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

24. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

25. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého

dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná
rozsudkom, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého A., došlo k zmene pomerov u
účastníkov konania v tom, že maloletý, s ktorým bola matka v čase rozvodu na rodičovskej dovolenke,
je už predškolák, navštevuje materskú školu, v súvislosti s čím sa zvýšili matke výdavky na platenie

poplatku a stravy v škole. Náklady za tú dobu vzrástli aj na ďalšie odôvodnené potreby maloletého ako
je strava, oblečenie, keďže maloletý prirodzene rastie, vyvíja sa.

32. U rodičov došlo k zmene pomerov v tom, že matka zostala po skončení rodičovskej dovolenky bez
riadneho pracovného pomeru, v priebehu tohto konania bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie,

v súčasnosti pracuje od 12.09.2022 ako A. L. pre spoločnosť M. N.. U otca sa zmenili pomery v tom, že
bol od rozvodu po dobu päť mesiacov zamestnaný, pracovný pomer skončil dohodou dňa 15.06.2021,
odvtedy sa nikde nezamestnal a ani nezaevidoval na úrade práce. Stále je spoločníkom a konateľom
obchodnej spoločnosti G. H.. J., ktorá však nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť a v súčasnosti na
Mestskom súde Bratislava III. prebieha konanie o jej výmaz z obchodného registra.

33. Podľa oznámenia Daňového úradu Bratislava, má uvedená obchodná spoločnosť nedoplatky na
dani z pridanej hodnoty vo výške 11211,26 eur a na dani z príjmov právnickej osoby vo výške 120 eur.

34. Otcovi dňa XX.XX.XXXX pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej F., ktorá sa narodila z jeho

vzťahu s P. Q., s ktorou otec v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti.35. Vyživovacia povinnosť otca voči mal. E. B., ku ktorej otec uznal otcovstvo, mu zanikla vzhľadom na
právoplatnýrozsudokOkresnéhosúduPartizánskesp.zn.6Pc/9/2022zodňa13.02.2023,právoplatným
dňa 15.03.2023, ktorým súd určil, že nie je otcom maloletej.

36. Predmetom tohto konania bolo rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. A., ktorá
pôvodne v návrhu podanom na súde dňa 27.04.2022 žiadala zvýšenie výživného zo sumy 100 eur na
sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, v priebehu konania navrhla zvýšenie o 50
eur mesačne. Otec s jej návrhmi nesúhlasil a navrhol výšku výživného ponechať na terajšej sume, teda

100 eur mesačne.

37. Súd pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté dieťa /deti/ musí prihliadať nielen na reálne príjmy
povinného rodiča, ale aj na jeho potenciálne možnosti a schopnosti dosahovať taký príjem, z ktorého
môže platiť výživné a následne určiť, v akej výške je schopný výživné platiť.

38. V tejto veci bolo preukázané, že otec je dlhodobo nezamestnaný, ale pokiaľ by mal o prácu záujem,
mohol by sa zamestnať u viacerých zamestnávateľov v okrese I. na pracovnej pozícii zodpovedajúcej
jeho kvalifikácii, u ktorých by mohol dosiahnuť taký príjem, z ktorého by mohol platiť výživné vyššie, než
doposiaľ určené, pričom súd vychádzal z toho, že od podania návrhu do konca roka 2023, otec mohol
zarábať minimálne 646 eur brutto, od januára 2024 by mohol dosahovať hrubú mzdu minimálne 750 eur

brutto, čo je aktuálna výška minimálnej mzdy.

39. Súd na základe takto vyhodnotených výsledkov dokazovania dospel k záveru, že je v zárobkových
možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné a to aj s prihliadnutím na to, že sa mu
XX.XX.XXXX narodilo ďalšie dieťa, s ktorým a s ktorého matkou žijú v spoločnej domácnosti, pretože

voči tomuto dieťaťu nemá vyživovaciu povinnosť len otec, ale aj matka maloletej F. a preto otec môže
platiť na mal. A. vyššie výživné.

40. S prihliadnutím na vek mal. A., na rast životných nákladov, ku ktorým došlo od prvého rozhodnutia
o výživnom naňho, čo bolo v roku 2020, na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov, ako

aj na zárobkové možnosti a schopnosti otca ako povinného na platenie výživného, súd vychádzajúc
z potenciálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by sa zamestnal, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na mal. A. s účinnosťou od 01.05.2022 do konca roka 2023 o 20 eur mesačne,
a s účinnosťou od 01.01.2024 naďalej o 50 eur mesačne.

41. Keďže výživné bolo určené s účinnosťou od 01.05.2022, súd rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré
jeoduvedenéhodátumudo31.01.2024vsume450eurakorozdielmedzizvýšeným adoposiaľurčeným
výživným za dvadsaťjeden mesiacov (máj 2022 až december 2023, t. j. 20 mesiacov po 20 eur a 50 eur
za mesiac január 2024). Zročné výživné súd otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu
s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.

42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom

uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.