Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Petríková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6P/192/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323203911
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323203911.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci manželov – A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., v konaní právne zastúpená advokátom JUDr. Mariánom
Szabom, so sídlom Sv. F. X, E. a G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. H. XXX/XX, E., o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom: I. G.
B., nar. XX.XX.XXXX a J. K. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., L. M., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 07.01.2022 v
Leviciach, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Levice, vo zväzku 35., ročník 2022, na strane

79, pod por. č. 2, r o z v á d z a .

II. Mal. I. G., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. K., nar. XX.XX.XXXX saz v e r u j ú do osobnej starostlivosti
matke.

Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. G. výživným vo výške 85 € mesačne a na výživu mal.
J. K. výživným vo výške 85 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom súdu doručeným dňa 15.11.2023 domáhala rozvodu manželstva a úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Uviedla,
že manželstvo bolo uzavreté dňa 07.01.2022 pred Mestským úradom v Leviciach, pričom u oboch
účastníkov konania ide o prvé manželstvo. Z manželského zväzku pochádzajú dve maloleté deti,

dvaja synovia a posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese C. D. X N. E.. S manželom
sa zoznámila v roku 2020 a manželstvo uzatvorili po dvoch rokoch známosti. Krátko po uzatvorení
manželstva sa im narodil prvý syn I. G., nar. XX.XX.XXXX. Už pred ich svadbou manžel odišiel za
prácou do Rakúska, avšak sa pravidelne vracal za nimi na Slovensko a v tom čase aj prispieval na chod
domácnosti, čo bolo asi do konca roka 2022. Od času ako sa narodil druhý syn J. K., nar. XX.XX.XXXX
sa manžel o deti nezaujímal, na chod domácnosti neprispieval a žil na inom, manželke neznámom
mieste. Manželka s ním ešte udržiavala minimálny kontakt na internete až do času kým manželstvo

nebolo už úplne rozvrátené. V podanom návrhu poukázala manželka aj na to, že ich manželstvo nebolo
harmonické, spolužitie prestalo fungovať, nakoľko sa často zdržiaval mimo domácnosti, často sa správal
agresívne, občas požíval alkohol a dokonca ju aj udrel, keď mala maloletého syna na rukách. Keďže
spolu už určitú dobu nežijú v spoločnej domácnosti a ani sa intímne nestýkajú, jej city voči nemuochladli. Dôvodnosť podania návrhu na rozvod manželstva vidí manželka najmä v rozdielnosti ich pováh,
rozdielnych názoroch na život a nezáujme o rodinný život z manželovej strany. Na základe uvedeného
navrhla manželstvo rozviesť, maloleté deti na čas po rozvode zveriť do jej starostlivosti, zo strany otca

navrhla určiť výživné na maloletého I. G. v sume 100,-eur mesačne a na mal. J. K. v sume 90,-eur
mesačne, styk otca s maloletými deťmi navrhla upraviť po vzájomnej dohode s manželom.

2. Manžel sa k návrhu písomne nevyjadril, nakoľko sa mu nepodarilo predmetný návrh doručiť do
vlastných rúk. Koordinátorka tunajšieho súdu vytýčila na deň 19.04.2024 informatívny výsluch, avšak

doručenie predvolania manželovi nebolo úspešné. V deň nariadeného výsluchu sa manžel na výsluch
nedostavil a zároveň koordinátorku telefonicky kontaktoval právny zástupca manželky s oznámením, že
v predmetný deň prevzal právne zastúpenie, má vedomosť o tom, že manžel sa má dlhodobo zdržiavať
vzahraničí,manželkasnímniejevkontakteanevienanehouviesťtelefonickýakoaniemailovýkontakt.
Manželka poskytla iba telefónne číslo na matku manžela J. J., ktorá po jej kontaktovaní uviedla, že nemá
vedomosť kde sa jej syn nachádza, je v zahraničí a občas s ním komunikuje cez aplikáciu messanger.

Telefonický kontakt, ktorý uviedla na syna, však bol po kontrole označený ako neexitujúci.

3. Súd v predmetnej právnej veci vykonal podrobné šetrenie aktuálneho bydliska manžela, avšak
uvedené sa nepodarilo prezistiť. Súd ohľadom zistenia pobytu manžela dotazoval aj otca manžela, ktorý
oznámil, že so synom už 18 rokov nemá žiadny kontakt a preto nevie poskytnúť bližšie informácie o jeho

pobyte. Vzhľadom na uvedené možno usúdiť, že manžel sa dlhodobo zdržiava na neznámom mieste
v zahraničí a teda jeho aktuálny pobyt je neznámy.

4. Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do starostlivosti matke,
styk otca s mal. deťmi neupraviť a výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Taktiež poukázal na to, že

s matkou mal. detí úzko spolupracujú a často navštevujú jej domácnosť. Podľa jeho vyjadrenia matka
má vytvorené vhodné podmienky v domácnosti pre zabezpečovanie starostlivosti o mal. deti. Otec sa
o mal. deti nezaujíma, nestretáva sa s nimi a na ich výživu neprispieva žiadnou sumou.

5. Na vytýčený termín pojednávania sa dostavil právny zástupca manželky a kolízny opatrovník.

Nedostavila sa manželka, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, pričom jej
neúčasťospravedlnilprávnyzástupcazdôvoduchorobydieťaťa.Súdrozhodolvneprítomnostimanžela,
ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Civilné
sporového poriadku.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: Účastníci konania uzatvorili

manželstvo dňa 07.01.2022 v Leviciach. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese C. D.
X N. E.. U oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo. Obaja sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej
republiky. Z ich manželského vzťahu pochádzajú dve maloleté deti, maloletý I. G., nar. XX.XX.XXXX
a maloletý J. K., nar. XX.XX.XXXX.

7. Manželia uzatvorili manželstvo po dvojročnej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti,
kedy sa im krátko po uzavretí manželstva narodil maloletý I. G.. Manželstvo nebolo už spočiatku
harmonické z dôvodu rozdielnosti pováh manželov, agresivite manžela, pričom spolužitie sa zhoršilo
koncom roku 2022. Po narodení maloletého J. K. sa manžel už dlhodobo zdržiava v zahraničí, manželia
nežijú v spoločnej domácnosti, nekomunikujú spolu, manželia spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú,

nepomáhajú si.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

10. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.11. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

12. Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. Odôvodnenosť návrhu na rozvod manželstva sa v zmysle zákona o rodine opiera o dva

hmotnoprávne dôvody dané v ustanovení § 23 odsek 1 Zákona o rodine. Pre posúdenie otázky,
či je manželstvo dostatočne kvalifikovane rozvrátené, neexistujú žiadne zákonné kritériá. Súd musí
dospieť k záveru, že manželstvo už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva je možné vysloviť v prípade kvalifikovaného
rozvratu vzťahov manželov za predpokladu, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami
maloletých detí. Nesúhlas jedného z manželov nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu

manželov a zároveň súhlas oboch manželov nezakladá právny nárok na rozvod manželstva. Súd
pri zisťovaní a vyhodnocovaní dôvodov, ktoré viedli k rozvratu manželstva zistil, že tieto spočívajú
v rozdielnosti pováh manželov, vzájomnému odcudzeniu manželov v dôsledku skutočnosti, že manžel
opustil spoločnú domácnosť a dlhodobo sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste, nepodieľa sa na
starostlivosti o maloleté deti. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia približne od

roku 2023 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, nehospodária spoločne. S poukazom na
vyššie uvedené má súd za to, že manželstvo účastníkov možno považovať za čisto formálne neplniace si
ani jednu z funkcií, ktoré predpokladá zákon o rodine. U manželov nemožno vzhľadom na zistenú mieru
rozvratu ich manželstva predpokladať, že by došlo k obnoveniu ich spolužitia, či náprave vzájomných
vzťahov. Vzhľadom na manželkou opísané spolužitie manželov, ktoré je dlhodobejšie prerušené, manžel

neprejavuje záujem o manželku a spoločné deti, nekontaktuje sa s nimi, na domácnosť žiadnym
spôsobom neprispieva má súd za to, že rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami maloletých
detí, v ktorých záujme je žiť v harmonickom a pokojnom prostredí. S poukazom na vyššie uvádzané
skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol.

14. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú

o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

18. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19.Podľa §25odsek 1Zákona orodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.20. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v

rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

24. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, oddelenie sprostredkovania
práce vyplýva, že manžel G. B. bol naposledy evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období
od 11.12.2018 do 30.01.2019, kedy bol vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad v stanovenom
termíne. Manželka A. B. bola vedená v evidencii od 17.09.2021 do 09.03.2022, kedy bola vyradená

z dôvodu narodenia dieťaťa.

28. Z oznámenia ÚPSVaR Levice, referát prvého kontaktu pre HN, NV a ŠSD má súd preukázané, že
manželka je poberateľkou prídavku na dieťa spolu vo výške 120,- eur mesačne na dve maloleté deti
a rodičovského príspevku vo výške 473,30 eur na mal. dieťa I. G. B., nar. XX.XX.XXXX. Manžel nie je

poberateľom žiadnych sociálnych dávok a na aktivačných prácach pre obec sa nezúčastňuje.

29. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že manžel nie je poberateľom dôchodkových dávok,
nepoberá dávky v nezamestnanosti ako ani nemocenské dávky. Taktiež nie je evidovaný ako
zamestnanec v pracovnom ako ani inom obdobnom pomere.

30. Z oznámenia Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, vyplýva, že v súčasnosti manžel nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

31. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach má súd preukázané, že manžel

nie je vlastníkom a držiteľom vozidla.

32. Z pripojeného rozpisu mesačných výdavkov predložených matkou vyplýva, že matka je tohto času
poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 473,- eur a rodinných prídavkov na dve maloleté deti vo
výške 120,- eur, iný príjem nemá. Mesačne uhrádza poplatky spojené s užívaním bytu spolu vo výške

350,-eur,satelit11,-eur,hypotéku65,77eurapoistnékúveru8,28eura.Zároveňmápravidelnévýdavky
spojené so stravou, ošatením ako aj starostlivosťou o maloleté deti. Obe maloleté deti sú aktuálne
v celodennej starostlivosti matky.33. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne.
Vzhľadom na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd sa zaoberal tým, ktorému z rodičov

zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti ako aj otázkou výživného a prípadnej úpravy styku rodiča,
ktorému deti nebudú zverené do starostlivosti.

34. Matka navrhla na čas po rozvode maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti. Z vyjadrenia
kolízneho opatrovníka má súd preukázané, že matka má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky

na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté, pričom s matkou úzko spolupracujú a navštevujú jej
domácnosť. Otec o maloleté deti žiadnym spôsobom neprejavuje záujem. Vzhľadom na uvedené
súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke. S poukazom na skutočnosť, že ani
jednému z rodičov dieťaťa nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práva
povinností, v tom zmysle, že by bol výkon ich rodičovských práv a povinností obmedzený, pozastavený
alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení

maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných
ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti.
Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku
a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších

odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby,
rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce
reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré
sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka
je na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí rodičovský príspevok aktuálne vyplácaný v sume 473,-

eur mesačne. Na maloleté deti súd jej vyplácané rodinné prídavky v sume 120,-eur mesačne a iný
príjem nemá. Spolu s maloletými deťmi žije v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Jej pravidelné
mesačné výdavky na bývanie sú vo výške 350,- eur, satelit 11,- eur, hypotéku 65,77 eura a poistné
k úveru 8,28 eura. Ďalej sa jedná o pravidelné výdavky na stravu, ošatenie ako aj výdavky spojené so
starostlivosťou o maloleté deti. Otec maloletých detí jej preukázateľne na domácnosť ako ani na výdavky

spojené so starostlivosťou o maloleté deti neprispieva žiadnou sumou. Žije dlhodobo v zahraničí, kde
je aj pravdepodobne zamestnaný, avšak výška jeho príjmu súdu tohto času nie je známa. Súd taktiež
nemá preukázané skutočné výdavky otca. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ako ani osobného
motorového vozidla. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

35. Pri určovaní výživného na maloleté deti súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí
daných bežnými výdavkami na stravu, hygienu, oblečenie (vychádzajúc zo všeobecných poznatkov
o cenách tovarov a primeranosti ich obvyklej spotreby pre deti v porovnateľnom veku), aj ich dobrým
zdravotným stavom, aktuálne neprítomnosťou osobitných záujmov, ktoré by vyžadovali vynakladanie
zvýšených výdavkov.

36. S poukazom na preukázané odôvodnené potreby maloletých detí, osobné, zárobkové a majetkové
pomery oboch rodičov prihliadnuc na skutočnosť, že rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti súd určil
výživné na maloletého I. G. v sume 85,-eur mesačne a na maloletého J. K. v sume 85,-eur mesačne,
ktoré súd otca zaviazal uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred km rukám matky. Pri hodnotení

zárobkových a majetkových pomerov rodičov súd na strane matky zohľadnil skutočnosť, že z dôvodu
potreby zabezpečenia celodennej starostlivosti o obe maloleté deti, a to s poukazom na ich nízky
vek, je aktuálne objektívne vylúčená z možnosti zamestnať sa a zvýšiť si svoj príjem. Jej príjem je
tvorený rodičovským príspevkom vyplácaným v sume 473,30 eura mesačne a rodinným prídavkami
na dve mal. deti vo výške 120,- eur. Na strane otca súd nemal preukázané, aké sú jeho skutočné

majetkové a zárobkové pomery ako ani jeho výdavky, v histórii lustrácií príslušných úradov nemá žiadnu
pracovnú históriu, nie je známa jeho kvalifikácia ani prax. Na druhej strane je to mladý, zdravý človek,
nebola preukázaná žiadna objektívna skutočnosť, ktorá by mu vo vykonávaní práce bránila, preto súd
uplatnil princíp potencionality príjmu manžela majúc za to, že je v možnostiach a schopnostiach manželapracovať pracovnej pozícii, kde by dosahoval príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorá je v roku
2024 na úrovni 750 eur. Takto určené výživné spolu s prídavkami na deti a výživným zo strany matky,
ktorá svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti,

zabezpečovaním ich bytových potrieb a prídavkami na deti sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby
maloletých detí.

37. S poukazom na skutočnosť, že otec maloletých detí sa dlhodobo zdržiava v zahraničí na neznámom
mieste a o maloleté deti neprejavuje záujem, súd o úprave styku otca s mal. deťmi nerozhodoval.

38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí

obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť
týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje
predošlé priezvisko.

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie účastníkmi konania, ktorí sa svojho procesného
práva výslovne vzdali.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.