Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Raganová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100628
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100628.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: HOTEL GLAMOUR, s.r.o., so sídlom: Sládkovičova
43, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 684 228, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Baťalik – Advokát,
so sídlom: Námestie osloboditeľov 77, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom: Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného sp.zn.: NIP/NIP_PO/BEZ/ 2024/3551, O-131/224 zo dňa 16.07.2024, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 05.09.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj súd) 13.09.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.
zn.: NIP/NIP_PO/BEZ/2024/3551, O-131/224 zo dňa 16.07.2024 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo

preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 zb.
o správnom konaní zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č.k. P: 16/2024 zo
dňa 31.05.2024 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č.k. P: 16/2024 zo dňa 31.05.2024 potvrdil.

2. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
z dôvodu podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z, Správneho súdneho poriadku (ďalej len

„SSP“). Žalobca svoj návrh na odkladný účinok odôvodnil tým, že rozhodnutím správneho orgánu je
ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu, pretože pokuta vo výške 3.000,- eur je pre neho
neprimerane vysoká a v prípade nedodržania zákazu nelegálneho zamestnávania ako podnikateľský
subjekt stráca nárok na príspevky, resp. dotáciu od štátu. Takýto následok rozhodnutia správneho
orgánu, by bolo pre neho predstavovalo možné likvidačné následky, nakoľko sa v tomto konkrétnom
prípade jedná o prevádzku hotela pri vodnej nádrži Zemplínska Šírava na východnom Slovensku

a aj vzhľadom na túto skutočnosť a charakter zamerania podnikateľskej činnosti sa jedná o značne
sezónny typ podnikania. Táto prevádzka je vzhľadom na svoju polohu a umiestnenie v rámci SR
značne znevýhodnená vo vzťahu k iným obdobným prevádzkam a teda je pre ňu o to dôležitejšia
pomoc a finančná podpora štátu. S poukazom na uvedené navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 03.12.2024. K návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca existenciu závažnej ujmy
žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal a neoznačil ani žiadne konkrétne dôkazy smerujúce
k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol u žalobcu vzniknúť. Na základe uvedeného žalovaný navrhol
súdu nepriznať správnej žalobe odkladný účinok.

4. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťouzákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v
Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa

pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nielen
v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedky preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie

uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho

konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu

správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade

účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca svoj návrh odôvodnil
len všeobecne; tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy neboli nijako bližšie zdôvodnené, či preukázané.
Žalobca nepredložil žiadne relevantné údaje vo vzťahu k hospodárskej situácii spoločnosti, údaje o

stave majetku, výkazy ziskov a strát, zoznamy pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, alebo iné listiny,
ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje
potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ohrozeniu žalobcu ako
podnikateľského subjektu. Tiež musí byť zrejmé, že ujma, ktorá hrozí, by bola v priamej súvislostis výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by poukazovali na jeho reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala
priznanie odkladného účinku, neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Nešpecifikoval v akom rozsahu a

do akých dôsledkov mu hrozí bezprostredná škoda práve výkonom tohto rozhodnutia, ktoré správnou
žalobou napadol a nebolo z jeho strany preukázané, že by zo strany žalovaného boli realizované iné
konkrétne kroky. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie
správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na
majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná

skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená pokuta, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom
na priznanie odkladného účinku len preto, že ide o zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia
iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby
vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady
pokuty.

13. Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia
žalovaného, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva
by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného by bol
v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok.
Správny súdny poriadok však takýto postup neupravuje.

14. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v §
185 písm. a/ SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia,
musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu
napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také

skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu
verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval
závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

15. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že

mu hrozí tvrdený následok, a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil
zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t.
j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

17. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.