Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/167/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223200638
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4223200638.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky – oprávnenej osoby: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., proti osobe povinnej platiť výživné: F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/XX, I., o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. apríla 2023, č.k. 12Pc/7/2023-70, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti nedoplatku na
zročnom výživnom a náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné na oprávnenú osobu zo sumy 50 Eur na 150 Eur
mesačne, počnúc dňom podania návrhu, t.j. 27.02.2023, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa, toho
ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky – oprávnenej osoby, zároveň určil zaostalé výživné na
oprávnenú osobu za obdobie od 27.02.2023 do 31.03.2023 vo výške 107,14 Eur, ktorú súd povolil
povinnému splatiť v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a vo zvyšku

súd návrh zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen 5P/9/2012 zo dňa 30.04.2012
v časti o výživnom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu
nárok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia
výživného od osoby povinnej – svojho otca a to zo sumy 50 Eur na sumu 250 Eur od 27.02.2023,
teda podania návrhu. Dôvodila, že naposledy bolo výživné určené v roku 2012, odvtedy sa zmenili
pomery, keď v súčasnosti navštevuje 3. ročník gymnázia, čím sa zvýšili jej výdavky. Osoba povinná platiť
výživné (ďalej aj povinný) s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že je invalidný dôchodca a od roku 2017,

kedy mal dopravnú nehodu, má zdravotné problémy. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že naposledy
bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5P/19/2012 zo dňa 30.04.2012 kedy
bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na
dcéru A., v tej dobe maloletú, vo výške 50 Eur, keď matka mala hrubý príjem 350 Eur, otec mal čistý
príjem 330 až 350 Eur, bol zamestnaný ako robotník, žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým
prispieval 40 až 50 Eur mesačne. V súčasnosti navrhovateľka je študentkou Gymnázia J. K. L. v 3.
ročníku, býva so svojou matkou a jej partnerom. Matka je toho času na materskej dovolenke, poberá

rodičovský príspevok 412 Eur a prídavky na dve deti 120 Eur. V spoločnej domácnosti s nimi býva
aj spoločné dieťa matky a partnera vo veku jeden rok. Bývajú v 3-izbovom byte vlastnícky patriacom
partnerovi matky. Oprávnená uviedla, že v škole sa nestravuje, cestuje do školy vlakom zadarmo, naspäť
autobusom čo týždenne stojí 10 Eur, ZRPŠ uhrádza 30 Eur ročne, absolvovala lyžiarsky výcvik za 300Eur, tento školský rok je plánovaný výlet do Pienin za 185 Eur, o čom predložila doklady vystavené
školou.Poukázala,že01.12.2023budemaťstužkovú,čobudútiežnemaléfinančnénáklady.Navštevuje
umeleckú školu v E., ročný poplatok 30 Eur, navštevuje fitness centrum mesačne 20 Eur, každý druhý

mesiac dostáva vreckové 120 Eur. Urobila si vodičské oprávnenie za čo zaplatila 790 Eur. Uviedla, že
povinný jej platí určené výživné riadne a včas, avšak osem rokov ho nevidela. Partner matky je riadne
zamestnaný, má príjem 1.000 Eur, inú vyživovaciu povinnosť okrem spoločného dieťaťa s matkou nemá.
Matka pred materskou pracovala s priemerným čistým mesačným príjmom 800 Eur. Povinný uviedol,
že nesúhlasí so zvýšením výživného, je invalidný dôchodca s dôchodkom 186,40 Eur, bol vyhodnotený

s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20.03.2023 na 55%. Jeho zdravotné problémy
sa týkajú pohybovej sústavy, má základné vzdelanie. V roku 2017 mal haváriu, následne bol v roku
2019 invalidizovaný. Uviedol, že v minulosti veľa pil, dá sa povedať, že bol alkoholik. Je asi dva roky
živnostník,živnosťsizaložilpreto,abymoholzastúpiťsvojudružku,ktoráprevádzkujeobchod–miešaný
tovar. Družka povinného je na materskej dovolenke s dieťaťom, ktoré sa im narodilo XX.XX.XXXX, a má
ešte plnoletého syna, ktorý býva s nimi v spoločnej domácnosti v 4-izbovom rodinnom dome vlastnícky

patriacom družke, ktorá v súčasnosti poberá rodičovský príspevok 412,60 Eur. Povinný ďalej uviedol,
že z času na čas má vedľajší príjem, nakoľko chodí vykonávať pomocné stavebné práce a takto si
mesačne privyrobí 200 Eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh na zvýšenie výživného
je dôvodný, keď od posledného rozhodnutia zo dňa 30. apríla 2012 došlo k takej podstatnej zmene

pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V čase pôvodného rozhodnutia mala navrhovateľka
8 rokov, bola žiačkou 1. stupňa základnej školy, v súčasnosti je študentkou 3. ročníka na gymnáziu.
Uviedla, že jej výdavky mesačne predstavujú sumu 410 Eur. Matka navrhovateľky má v súčasnej dobe
obmedzené možnosti príjmu, keďže je na materskej dovolenke a zabezpečuje starostlivosť o maloleté
dieťa. Partner matky zabezpečuje finančné potreby rodiny, nemá však vyživovaciu povinnosť voči

navrhovateľke, jeho príjem však ovplyvňuje životnú úroveň rodiny. Povinný teda otec navrhovateľky je
živnostník a invalidný dôchodca, pričom jeho invalidný dôchodok predstavuje 186,40 Eur. Uviedol, že
si privyrába príležitostnými prácami v stavebníctve a vie si tak privyrobiť cca 200 Eur. Otca limituje
jeho zdravotný stav, ktorý je v zmysle jeho vlastného vyjadrenia spôsobený tým, že žil nevhodným
spôsobom života, v dôsledku ktorého došlo k havárii a následne zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

Podnikanie, keďže má otec živnosť, je činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdu sa nejaví logické,
že ak podnikanie partnerky povinného je také neúspešné, prečo je potrebné mať pomocníka v osobe
povinného, ktorý by miesto toho mohol vykonávať činnosť, ktorá mu zvýši príjem a potrebná pomoc je aj
vosobeplnoletéhosynapartnerkypovinného.Takpovinnýakoajjehopartnerkavykazujúnulovédaňové
priznanie, avšak z vyjadrenia povinného vyplýva, že ich výdavky sa pohybujú minimálne vo výške 1.300

Eur. Ak by sa povinný zamestnal, dosahoval by nepochybne vyšší príjem, nakoľko minimálna mzda je
700 Eur. Tvrdenia povinného, že im finančne pomáhajú babky, súd považoval za účelové, nakoľko obe
sú dôchodkyne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal predovšetkým z odôvodnených výdavkov
oprávnenej osoby, zohľadnil skutočnosť, že do určitej miery otec je limitovaný svojou invaliditou, to mu
však nebráni nastaviť svoje pracovné aktivity tak, aby vedel hradiť primerané výživné na svoje plnoleté

dieťa. Doposiaľ určená suma 50 Eur je absolútne neprimeraná, keď na jeden deň z tejto sumy na
výživu dieťaťa povinný prispieva sumou 1,66 Eur. Hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
súd dospel k záveru, že primeraná výška výživného je 150 Eur. Táto suma je nepochybne v prospech
navrhovateľky a neohrozí životnú úroveň povinného. Vzhľadom na aktuálnu výšku povinného súd tak
zvýšil výživné na sumu 150 Eur mesačne a vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie vznikol povinnému nedoplatok na
zročnom výživnom v sume 107,14 Eur, ktorú mu súd povolil uhradiť v mesačných splátkach po 20 Eur
spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie povinný.

Dôvodil, že súd pri zisťovaní jeho pravidelného mesačného príjmu pozostávajúceho z jeho mesačného
invalidného dôchodku 186,40 Eur a príjmu z podnikateľskej činnosti 380,50 Eur mu započítal aj nejaký
vedľajší príjem vo výške 200 Eur mesačne a to na základe jeho údajného uvedenia v rámci súdom
vykonávaného dokazovania, v ktorom mal uviesť, že z času na čas má vedľajší pracovný príjem a takto si
mesačne privyrobí 200 Eur. Muselo však prísť k jeho nepochopeniu kladenej otázky a tým aj k skreslenej

jeho odpovedi. Z času na čas si príležitostne vykonávaním pomocných stavebných prác ojedinele
privyrobí v niektorom mesiaci aj 200 Eur. Čestne prehlasuje, že všetky príjmy za vykonanie takéhoto
druhu práce priznáva v daňovom priznaní za príslušný rok. Súdu sa javilo nelogické na čo si zakladal
živnosť z dôvodu pomoci a zastúpenia družky v prevádzke predajne, keď toto podnikanie je neúspešnéuvádza, že preňho a jeho družku na materskej dovolenke je existenčne dôležité, aby ju mal kto zastúpiť
v obchode. K skutočnosti uvedenej súdom, že v zamestnaní by mohol nepochybne dosahovať vyšší
príjem, keďže minimálna mzda je 700 Eur, uviedol, že doposiaľ po dlhodobom a intenzívnom hľadaní v I.

a okolí žiadne takéto zamestnanie nenašiel. Má za to, že súdom zvýšené výživné bolo určené na základe
započítania súdom aj neexistujúcich jeho mesačných príjmov, táto výška výživného však nezohľadňuje
jeho schopnosti a možnosti ako platiteľa výživného pri zabezpečovaní jeho pravidelného mesačného
príjmu. Navrhol preto rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje
potvrdiť ako vecne správny.

4. Povinný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že táto nedôvodne, ale aj
neoprávnene žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny, pričom ona
ani on nie sú oprávnení hodnotiť vecnú ani právnu stránku rozsudku. Všetky skutočnosti uvedené

v jeho odvolaní sú pravdivé, vychádzajú z jeho súčasnej ekonomickej situácie, ktorá je na úrovni
chudoby. Je presvedčený o tom, že finančná situácia v rodine, v ktorej je vychovávaná oprávnená, je
niekoľkonásobne vyššia ako finančná situácia v jeho rodine, ktorá je na úrovni chudoby, v ktorej sa
so svojou družkou na materskej dovolenke aj za jeho finančnej podpory spoločne starajú o výchovu
maloletého syna H. narodeného M. N. XXXX. Spolu s nimi žije aj prvorodený syn družky narodený M. N.

XXXX, ktorý si takisto hľadá prácu. Ak súd jeho odvolaniu nevyhovie, ešte viac zvýši životnú úroveň
oprávnenej osoby na úkor väčšieho zníženia úrovne finančnej situácie jeho rodiny, ktorá je už teraz na
úrovni chudoby.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359, § 362 ods. 2 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s §

378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn.12Pc/7/2023 je zvýšenie výživného
na navrhovateľku plnoletú A. B., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd zvýšil povinnosť povinnému platiť

výživné navrhovateľke zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, počnúc dňom 27.02.2023
a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 27.02.2023 do 31.03.2023 vo výške
107,14 Eur.

7. V zmysle ust. § 78 Zákona o rodine v spojení s ust. § 121 CMP, predstavuje zmena pomerov

hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena
pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných

nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť dostatočne preukázaná, takže súd musí podrobne
skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich
saktuálnymipomermi.Povinnosťousúduvkonaníozvýšeniealebozníženievýživnéhojepredovšetkým
dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného
výživného k životnej úrovni rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba,

pravidelné ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školou, zdravotnou starostlivosťou, ako
aj jeho kultúrnymi, športovými, a inými voľnočasovými aktivitami na strane povinných osôb súd musí
porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti, majetkové pomery s pomermi zistenými v čase
posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne
k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich

vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.8. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhom uplatneného nároku. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie

vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou
i správne vyložil, preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o zvýšení
výživného a v závislom výroku o dlhu na zročnom výživnom s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.
Odvolateľ navyše vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bolo spôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd tak nenašiel dôvod, pre ktorý by

samalodzáverovsúduprvejinštancieodchýliťanemoholpretodaťzapravduodvolateľovi.Kodvolacím
námietkam povinného uvádza iba nasledovné:

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku napadnutého vo výroku o zvýšení výživného a určení
nedoplatku na zročnom výživnom dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, v odôvodnení sa riadne vysporiadal so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre jeho rozhodnutie. Odvolací súd, berúc do úvahy
ust. § 78 Zákona o rodine, po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že skutočnosti
uvádzané povinným v odvolaní nepredstavujú dôvod na zmenu rozsudku. Treba pritom vychádzať
z porovnania pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného skorším rozsudkom a pomerov aktuálnych,
majúc na zreteli zákonom stanovené podmienky, jedine za splnenia ktorých je možné zmeniť súdne

rozhodnutie o výživnom. Zmena pomerov v danom prípade bola súdom prvej inštancie správne zistená
a skonštatovaná u všetkých účastníkov, v najväčšom rozsahu u navrhovateľky, keď od posledného
rozhodnutia o výživnom do času rozhodovania súdu prvej inštancie ubehla doba 11 rokov, počas
ktorej navrhovateľka podstatne vyrástla, z 1. stupňa základnej školy navštevuje gymnázium, v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie 3. ročník, takže jednoznačne na jej strane došlo k podstatnej zmene

pomerov a primerane veku aj k podstatnému zvýšeniu nákladov spojených s jej výživou. Suma 50
Eur mesačne, ktorou povinný prispieval po dobu posledných 11 rokov na výživu navrhovateľky, keď sa
iným spôsobom na jej výžive nepodieľal, nie je primeraná jej odôvodneným potrebám. Takisto došlo
k zmene pomerov na strane matky navrhovateľky, ktorej príjem sa zvýšil, i keď momentálne je na
materskej dovolenke, ale aj rodičovský príspevok poberá vo vyššej výške v akej dosahovala príjem

v čase posledného rozhodovania. Obom rodičom navrhovateľky pribudla jedna vyživovacia povinnosť.
Takisto povinnému sa zvýšil príjem, ktorý predstavuje invalidný dôchodok vo výške 186,40 Eur mesačne,
okrem toho je aj živnostník. Z daňového priznania mu vyplynul mesačný príjem 380,50 Eur. Jeho
partnerka je takisto živnostníčka, v súčasnosti na materskej dovolenke, avšak z jej daňového priznania
vyplynul nulový príjem. Takže príjem otca predstavuje sumu 566 Eur mesačne a okrem toho si vie, nie

však pravidelne na brigádach privyrobiť 200 eur mesačne. V čase posledného rozhodovania jeho príjem
predstavoval330až350Eurnettomesačne.Mesačnénákladynaživobytiepovinnývyčíslilsumou1.300
Eur, pričom jeho príjem spolu s príjmom partnerky, ktorý je 412 eur však takúto výšku nedosahuje, takže
správne súd prvej inštancie mal za to, že povinný hodnoverne nepreukázal celý svoj skutočný príjem.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak mal odvolací súd za to, že suma 150
Eur mesačne je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam
povinného rodiča a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).