Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 8Sf/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101493
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101493.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073,
Hencovce, IČO: 36 445 461, 2. BUKÓZA Export-Import, a.s., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce,
IČO: 36 445 266, 3. BUKÓZA HOLDING, a.s., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 36 450 847 a
4. Bukóza progres, s.r.o., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 31 720 129, právne zastúpených:
HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36

856 584, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102322376/2024 zo dňa 12.
augusta 2024, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.
októbra 2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 30. septembra 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny
súd“) dňa 01. októbra 2024, sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 102322376/2024 zo dňa 12. augusta 2024, ktorým žalovaný v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty
č. 101155790/2024 zo dňa 16. apríla 2024, ktorým bol skupine DPH, ktorej členmi sú žalobcovia,

vzmysle§68ods.6daňovéhoporiadkuurčenýrozdielnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
január 2020 v sume 30 800 eur.

2. Dňa 03. októbra 2024 bol správnemu súdu doručený návrh žalobcov zo dňa 02. októbra 2024, ktorým
sa domáhali priznania odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na § 185 ods. 1 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Dôvodili

tým, že napadnuté rozhodnutie je súčasťou viacerých rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobia
počas rokov 2018 až 2020, ktorými potvrdil rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty ako
prvostupňového orgánu, na základe ktorých sa žalobcom dovyrubuje daň z pridanej hodnoty, resp. sa
znižuje nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, pričom kulminácia týchto rozhodnutí s ohľadom
na ich vykonateľnosť predstavuje podstatný zásah do ich ekonomickej situácie, ktorý je schopný
ohroziť ich podnikateľskú činnosť a samotnú existenciu, t. j. jedná sa o hrozbu závažnej ujmy, resp.

značnej hospodárskej alebo finančnej škody, pokiaľ by nebol priznaný odkladný účinok napadnutému
rozhodnutiu, resp. aj ostatným rozhodnutiam, keďže kumulovaná suma predstavuje 400 800 eur.
Tvrdili, že pracovné pomery a riadne úhrady mzdy ich zamestnancov budú nepriznaním odkladného
účinku ohrozené. Mali za to, že rovnako bude ohrozené ich samotné podnikanie, keďže úhrada alebo
vymáhanie nielen sumy dane v napadnutom rozhodnutí, ale vo všetkých rozhodnutiach v celkovej
výške 400 800 eur podstatne ohrozí ich platobnú schopnosť. Konkrétne uviedli, že ekonomická situácia

jednotlivých žalobcov je za posledné obdobie nepriaznivá, keď spoločnosť žalobcu v 1. rade vykázala za
účtovnéobdobieroku2023stratuvyše29500000eur,spoločnosťžalobcuv2.radevykázalazaúčtovnéobdobie roku 2023 stratu vyše 480 000 eur, spoločnosť žalobcu v 3. rade vykázala za účtovné obdobie
roku 2023 výnosy iba vo výške nad 10 000 eur a spoločnosť žalobcu v 4. rade vykázala za účtovné
obdobie roku 2023 výnosy iba vo výške vyše 217 000 eur, pričom však evidovala napr. neuhradené

straty minulých rokov vo výške vyše 395 000 eur.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcovia pripojili účtovnú závierku žalobcu v 1. rade za
rok 2023, účtovnú závierku žalobcu v 2. rade za rok 2023, účtovnú závierku žalobcu v 3. rade za rok
2023 a účtovnú závierku žalobcu v 4. rade za rok 2023.

4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 27.
novembra 2024, v ktorom uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené

v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu
súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne
privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje

na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).

10. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57
ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto
súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto
podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z
materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového

konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh
zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.
Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na
subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v
dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy

musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu

hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).11. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať
za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov
verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je

tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný
následokaosvedčenievznikupredpokladanejujmy,resp.následku.Žalobcaniejepovinnýpreukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13.Správnysúdpooboznámenísasnávrhomžalobcovnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe
a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku. V

kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný
účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcov obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žalobcovia hodnoverne neosvedčili tvrdenú hrozbu
vznikuzávažnejujmy,resp.značnejhospodárskejalebofinančnejškodyvspojenísokamžitýmvýkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcovia potrebu priznania odkladného účinku odôvodňovali

tým, že výkon predmetného rozhodnutia môže ohroziť ich podnikateľskú činnosť a samotnú existenciu.
Konkrétne uviedli, že v prípade nepriznania odkladného účinku ich správnej žalobe budú ohrozené
pracovné pomery a riadne úhrady mzdy ich zamestnancov, ako aj ich platobná schopnosť, pričom
ekonomická situácia jednotlivých žalobcov je za posledné obdobie nepriaznivá.

14. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia nepredložili žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže na ich strane dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej
ujme. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že samotná výška rozdielu dane vyrubeného žalovaným,
t. j. 30 800 eur (ani nimi uvádzaná celková suma 400 800 eur vo vzťahu k viacerým rozhodnutiam
žalovaného) neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Všeobecné

poukazovanie žalobcov na ohrozenie pracovných pomerov ich zamestnancov a sťaženie ich platobnej
schopnosti bez ďalšieho nepostačuje na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd
zdôrazňuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je
potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. Priznanie odkladného účinku zároveň neslúži na zhojenie
nepriaznivej finančnej situácie žalobcov, resp. vyhnutie sa plneniu záväzkov.

15. Žalobcovia k návrhu na priznanie odkladného účinku pripojili účtovné závierky jednotlivých žalobcov
za rok 2023, z ktorých správny súd zistil nasledovné skutočnosti. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 1.
rade za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu 133 726 104 eur a jeho výsledok hospodárenia
po zdanení predstavoval stratu vo výške 29 517 572 eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom

účtovnom období dosiahol zisk vo výške 1 153 685 eur. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 2. rade
za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu 29 570 938 eur a výsledok hospodárenia po zdanení
predstavoval stratu vo výške 480 186 eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období
dosiahol zisk vo výške 189 818 eur. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 3. rade za rok 2023 jeho majetok
netto dosiahol sumu 1 307 858 eur a výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval zisk vo výške 10

422 eur. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 4. rade za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu 10
972 694 eur a výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval zisk vo výške 217 526 eur.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je správnemu súdu zrejmé, ako navýšenie prípadných výdavkov
žalobcov o vyrubený rozdiel dane spôsobí ohrozenie ich podnikateľskej činnosti, keď každý z

nich disponuje majetkom niekoľkonásobne prevyšujúcim výšku rozdielu dane určeného napadnutým
rozhodnutím žalovaného v spojením s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, t. j. sumu 30 800
eur a rovnako aj žalobcami uvádzanú sumu 400 800 eur. Pokiaľ aj žalobcovia v 1. a 2. rade vykázali
v roku 2023 stratu, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v predchádzajúcom účtovnom období
dosiahli aj tieto spoločnosti zisk, a teda v tomto smere nemožno hovoriť o dlhodobo nepriaznivej situácii.

Navyše v danom prípade bol rozdiel dane určený skupine DPH, ktorej členmi sú všetci žalobcovia,
pričom v zmysle § 4b ods. 2 druhej vety zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov zodpovedajú členovia skupiny za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona
a osobitného predpisu spoločne a nerozdielne. Povinnosť uhradiť predmetnú sumu teda nedopadána každého zo žalobcov jednotlivo, ale uplatňuje sa medzi nimi solidarita. To znamená, že pokiaľ aj došlo
k prechodnému zhoršeniu finančnej kondície niektorých zo žalobcov ako členov skupiny DPH, ktoré
im znemožňuje uhradiť danú sumu, môžu povinnosť uloženú napadnutým rozhodnutím splniť ostatní

členovia skupiny.

17. Dôvody, ktoré žalobcovia uviedli vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
preto podľa právneho názoru správneho súdu nie sú dôvodmi, ktoré má na mysli § 185 písm. a)
SSP. Predmetné zákonné ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak

hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej
škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným
následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne
splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Keďže žalobcovia nepreukázali existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na ich právach, správny súd sa
už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t.j. či

by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Napokon žalobcovia vo svojom
návrhu ani neuviedli žiadne argumenty nasvedčujúce tomu, že by došlo k splneniu tejto podmienky.

18. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcov
a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Zastáva

názor, že žalobcovia majú povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie
odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Pokiaľ
žalobcovia súdu nepreukázali žiadny dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia im hrozí závažná ujma alebo značná hospodárska či

finančná škoda, a preto nepriznal správnej žalobe odkladný účinok.

19. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom nepreskúmava zákonnosť rozhodnutí napadnutých
správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185

SSP.

20.Správnysúdpopreskúmanínávrhužalobcovnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobedospel
k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení §
185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.

21.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).