Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/179/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200526
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., so sídlom
Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, IČO: 422 245 01 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 424 995 00 o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 331677/2022 zo dňa 27.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Mesto Čadca ako príslušný správca dane (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa alebo správca
dane“) podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“), podľa §
99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o miestnych daniach“)

a podľa Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Čadca č. 3/2019 (ďalej aj „VZN Mesta Čadca č.
3/2019“) rozhodnutím č. 003831/1/2022 zo dňa 11.04.2021 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľnosti (bytu)
za zdaňovacie obdobie 2022 v sume 18,76 Eur. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že pri určení dane vychádzal z overených údajov v daňovom priznaní k dani z
nehnuteľnosti daňovníka (ďalej aj ako „žalobca“) podaného dňa 21. 02. 2005, z ktorého vyplýva, že
daňovník je spoluvlastník bytu č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome na adrese C. XXXX/X, F.,
postavenom na pozemku par. č. 1237 Čadca o výmere 69 m2 v podiele 1/1, so spoluvlastníčkou G. C.,

H. I., uvedeného na LV č. XXXX, ako spoluvlastník určený dohodou v daňovom priznaní k dani z bytov.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal včas odvolanie. O odvolaní žalobcu voči vyššie
označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
331677/2022 zo dňa 27. 07. 2021, ktorým v zmysle ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej iba ako „daňový poriadok“) rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 003831/2022 zo dňa

11.04.2022 potvrdil.

Správna žaloba a žalobné body3. Včas doručenou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania.

4. V odôvodnení správnej žalobe uviedol, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
iba ako „SSP“), t.j z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca sa

nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že žalobcovi bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2022
v zmysle podaného daňového priznanie v súlade so zákonom o miestnych daniach a VZN Mesta
Čadca č. 3/2019. Popiera, že by za rok 2005 podal také daňové priznanie, z ktorého by vyplynulo,
že je spoluvlastníkom bytu určený dohodou, t. j. splnomocnený na podanie daňového priznania aj za
spoluvlastníka. Zároveň priznal, že na daňovom priznaní je pod číslom 12 – „Spoluvlastník určený
dohodou“ vyznačené krížikom „áno“, ale zo žiadnej časti daňového priznania nevyplýva, že by malo ísť

o dohodu podľa § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Uvedené pole daňového priznania v jeho
kontextenemápodľapresvedčeniažalobcužiadenvýznam,aanižiadnymvýkladomznehoniejemožné
vyvodiť, že by žalobca ako spoluvlastník uzatvoril dohodu o zastupovaní spoluvlastníkov na konanie vo
veci správy daní. Žalobca poukázal na to, že toto spojenie nepoužíval ani zákon v znení účinnom ku dňu
podania daňového priznania. Uviedol, že zákon výslovne predpokladá dohodu spoluvlastníkov o jednom

daňovníkovi(pôvodnézneniezákona)aleboozastupovaníjednýmzospoluvlastníkov(aktuálneznenie),
a táto by mala byť verifikovaná, pričom jej existenciu nemožno nahradiť vyznačením krížika k slovnému
spojeniu „Spoluvlastník určený dohodou“. K uvedenému a k absencii úmyslu žalobcu k tomu, že by
mal byť daňovníkom určeným dohodou, či zástupcom určeným dohodou žalobca tiež poukázal na to,
že jeho úmyslom bolo splniť si zákonnú povinnosť vo vzťahu k 1/2 bytu s príslušenstvom, čo vyplýva

aj z vyznačenia V. ODDIEL – SUMARIZÁCIA pod bodom 5, kde v kolónke počet bytov uviedol 0,5.
V tejto súvislosti žalobca ďalej konštatoval, že nahliadol do spisu na Mestskom úrade Čadca, kde
si vyhotovil fotografiu prvej strany originálu daňového priznania, z ktorého vyplynulo, že v prílohe č.
1 IV. ODDIEL – DAŇ Z BYTOV v bode 15 v stĺpci daňovník – Výmera plôch (u spoluvlastníkov vo
výške ich spoluvlastníckeho podielu) bola pôvodne uvedená výmera „33,38“ a rovnako tak v bode 17

v stĺpci daňovník – Výmera podlahových plôch podliehajúcich dani (u spoluvlastníkov vo výške ich
spoluvlastníckeho podielu) bola rovnako pôvodne uvedená výmera 33,38, ktorá bola následne niekým
zabielená a nahradená výmerou „67“. Žalobca zdôraznil, že takú úpravu daňového priznania neurobil
a má za to, že takú úpravu ani urobiť nemožno. Z písma, ktorým bola uskutočnená oprava sa žalobcovi
javí, že túto úpravu daňového priznania urobil správca, pretože zodpovedá písmu, ktorým je vyplnený

stĺpec správca. Navyše stĺpce sú vyrobené perom s inou farbou tuhy a žalobcovi sa javí, že aj vyznačenie
krížikom v bode 12 je rovnako doplnené perom, ktorým bol v ďalšom texte vyplnený stĺpec správca.
Žalobca tak nahliadnutím do spisu zistil, že jeho daňové priznanie bolo upravované, pričom on podal
daňové priznanie, na ktorom neboli uskutočnené žiadne úpravy. Taktiež žalobca poukázal na to, že
žalovaný má vedomosť o tom, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 03.

12. 2003 bolo jeho manželstvo a G. C. rozvedené, pričom rozsudok o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť dňa 09. 03. 2004. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, však nebolo do času podania
žaloby na súd vyporiadané. Byt užíva výlučne bývalá manželka žalobcu – G. C.. Ak pri vyrubení dane
postupoval správca dane podľa § 99e ods. 5 zákona o miestnych daniach, nepostupoval podľa názoru
žalobcu správne, lebo v čase podania daňového priznania za rok 2005 a vydania rozhodnutia o vyrubení

dane, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov už bolo zaniknuté. Správny orgán tak pri posúdení veci
použilnesprávnyprávnypredpis,vdôsledkučohojehorozhodnutievychádzaloznesprávnehoprávneho
posúdenia veci. Žalovaný tak pri vyrubení dane vychádzal výlučne z údajov zapísaných na LV č. XXXX
pre k. ú. F., podľa ktorých žalobca spolu s G. C. mali byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
V kontexte uvedeného žalobca poukázal na to, že daň z nehnuteľností je priama majetková daň a podľa

§ 13 ods. 1 zákona o miestnych daniach a postihuje iba vlastníka bytu. Keďže v roku 2004 bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov žalobcu a jeho manželky zaniklo, nebolo možné pri vyrubení dane z bytu
aplikovať ustanovenie § 99e ods. 5 zákona o miestnych daniach, lebo v čase vyrubenia dane bol už
žalobca právoplatne rozvedený a daňovníkom dane z bytu nemohol byť len on. Žalobca uznal, že
podával daňové priznanie k nehnuteľnosti patriacej do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ale podával ho v čase, keď zákon o miestnych daniach vôbec neobsahoval úpravu, v zmysle
ktorej by mu mala byť vyrubená daň z nehnuteľností ako celku len z toho dôvodu, že vo vzťahu
k nehnuteľnosti v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov to bol on, kto podával daňové
priznanie. Žalobca zároveň konštatoval, že v zmysle aktuálnej zákonnej úpravy je podmienkou, abyv prípade nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov bolo daňové priznanie podané
niektorým z manželov. Žalobca v čase podania daňového priznania dňa 21. 02. 2005 status manžela už
nemal. Bývalí manželia boli rozvedení a on tak daňové priznanie podával iba ako spoluvlastník, ktorý

navyšeprejavilvôľupodaťdaňovépriznanieibasámzaseba.Vzmyslerelevantnejprávnejúpravybytak
mohol správny orgán vyrubiť daň žalobcovi z celej nehnuteľnosti iba v prípade preukázanej existencie
dohody spoluvlastníkov, avšak takáto dohoda v žiadnej forme neexistovala.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

5. Žalovaný uviedol, že žalobu žiada ako neopodstatnenú zamietnuť z nižšie uvedených dôvodov.
Na základe výpisu z LV č. XXXX žalovaný zistil, že žalobca je spolu s G. C., H. I., vlastníkom bytu
č. XX, v bytovom dome súp. č. 2123 v spoluvlastníckom podiele 1/1, titul nadobudnutia – Zmluva
o prevode vlastníctva družstevného bytu č. V 1548/96 zo dňa 30. 09. 1996 –1467/96. Keďže žalobca

v podanom daňovom priznaní za rok 2005 uviedol, že je spoluvlastníkom bytu určený dohodou, t.j. že je
splnomocnený (zastupuje spoluvlastníka) na podanie daňového priznania aj za spoluvlastníka, správca
dane na základe uvedeného a v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 a § 99e ods. 5 zákona o miestnych
daniach vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2022 (konkrétne daň z bytov/žalobcovi ako daňovníkovi
zastupujúcemu manželku). Vychádzajúc z toho, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane

nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by spochybnil, resp. vyvrátil pravdivosť a záväznosť
údajov v katastri nehnuteľností, považoval žalovaný tieto údaje zapísané na liste vlastníctva v zmysle
ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov za hodnoverné a záväzné.
Z uvedeného dôvodu potom správca dane pri vyrubení dane z bytov žalobcovi vychádzal v čase vydania

prvostupňového rozhodnutia z LV č. XXXX, keďže, hodnovernosť údajov na ňom obsiahnutých nebola
spochybnená, resp. vyvrátená.

6. K tvrdeniam žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo vydané protiprávne a vyrubenie
dane bolo svojvoľné, žalovaný uviedol, že ako vyplýva zo zákona o miestnych daniach a predložených

listinných dôkazov, žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane z bytov.
Keďže v podanom daňovom priznaní za rok 2005 uviedol žalobca seba ako zástupcu vystupujúceho
za spoluvlastníka v konaní vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností a uvedenú skutočnosť ani
v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nezmenil, ani nijak nerozporoval, správca dane ako aj žalovaný
považoval žalobcu za daňovníka dane z nehnuteľností. V prípade, ak u žalobcu došlo k zmene základu

dane z nehnuteľností, mal žalobca postupovať v zmysle ustanovenia § 99b zákona o miestnych daniach.

7. K tvrdeniam žalobcu vzťahujúcim sa k pozmeňovaniu údajov na daňovom priznaní bez vedomia
žalobcu, žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca ako daňový subjekt je v zmysle § 23 ods.
1 daňového poriadku oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových

povinností. Žalobca preto mohol v prípade akýchkoľvek pochybností vo veci vyrubenia dane ich
kedykoľvek prerokovať so správcom dane. Žalovaný má za to, že v odvolacom konaní postupoval
v súlade daňovým poriadkom, v nadväznosti na zákon č. 582/2004 Z. z. a vydal druhostupňové
rozhodnutie o odvolaní v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, pričom v odôvodnení rozhodnutia
v zmysle § 63 ods. 5 citovaného zákona uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia.

Replika žalobcu

8. Žalobca zdôraznil, že nikdy nepodal daňové priznanie ako spoluvlastník určený dohodou, takú dohodu

nikdy neuzavrel, daňové priznanie podal ako vlastník 1/2 bytu a mal za to, že túto daň aj platil. V čase
podania daňového priznania bol rozvedený a nemal status manžela. Pre žalobcu je nepochopiteľné
a ničím neodôvodnené, prečo a z akých dôvodov sa žalovaný bráni vyrubeniu dane jeho bývalej
manželke – G. C. ako vlastníčke nehnuteľnosti, čím by sa problém dane z vlastníctva nehnuteľnosti
medzi žalobcom a žalovaným definitívne vyriešil. G. C. by ako vlastníčka bytu nemohla namietať

plneniu si svojej zákonnej daňovej povinnosti. Miesto toho správny orgán prvého stupňa opakovane
vyrubuje daň z nehnuteľností v plnej výške iba žalobcovi, hoci tento dal dostatočne najavo, že dohoda
spoluvlastníkov neexistuje. Pokiaľ ide o postup podľa § 99e ods. 5 zákona o miestnych daniach, ktorý
zdôrazňuje žalovaný, označené zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01. 12. 2012 a nemožnopodľa vyjadrenia žalobcu s poukazom naň posudzovať daňové priznanie podané v roku 2005. Rovnako
to platí aj o § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ktorý v znení ako ho citoval žalovaný nadobudol
účinnosť 01. 12. 2012 a ktorý v relevantnom čase znel nasledovne: „Ak sú byty alebo nebytové priestory

v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z bytov je jeden
znichaostatníspoluvlastnícizadaňručiadovýškysvojhospoluvlastníckehopodielu.“Žalobcaopätovne
zdôraznil, že v daňovom priznaní z roku 2005 neuviedol, že je spoluvlastníkom bytu určený dohodou
v tom zmysle, že je splnomocneným na podanie daňového priznania aj za spoluvlastníka, čo je vylúčené

tým, že daňové priznanie podával k polovičnej výmere spoločného bytu, čo je z jeho textu zrejmé.
Rovnako zdôraznil, že daňové priznanie z roku 2005, tak ako ho našiel v spise správneho orgánu ním
bolo bezpochyby podávané iba za 1/2 bytu. Takto podané daňové priznanie správny orgán prvého
stupňa svojvoľne upravil a prepísal na ňom výmeru bytu, v dôsledku čoho z daňového priznania za 1/2
bytu vyrubil daň za celý byt, čo však nezodpovedalo podaniu žalobcu. Žalobca mal za to, že daň, ktorá
mu bola vyrubená, je daňou iba za 1/2 bytu a netušil, že ním podané daňové priznanie bolo neznámou

osobou pozmenené a vyplnené tak, že sa z neho javí, že je podané za celý byt. Na základe vyššie
uvedeného žalobca na podanej žalobe trval i naďalej.

Duplika žalovaného

9. Žalovaný uviedol, že s argumentáciou žalobcu uvedenou v replike nesúhlasil a zotrval na skutkovej
aprávnejargumentáciiuvedenejvosvojom27.07.2022,akoajnaskutočnostiachuvádzanýchvosvojom
vyjadrení k žalobe. Poukázal na to, že medzi základné zásady daňového konania patrí zásada úzkej
súčinnostisprávcudanesdaňovýmsubjektomvyjadrenávustanovení§3ods.2a8daňovéhoporiadku.

V zmysle uvedenej zásady je právom a rovnako aj povinnosťou daňových subjektov úzko spolupracovať
so správcom dane pri správe daní. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do pozornosti správnemu
súdu ustanovenie § 23 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého je daňový subjekt, resp. jeho
zástupca oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností.
Daňový subjekt (v danom prípade žalobca) mal možnosť kedykoľvek (v prípade pochybností týkajúcich

sasprávnostiurčeniadaňovejpovinnosti),vsúčinnostisosprávcomdaneprerokovať,prípadneodstrániť
zistené nezrovnalosti. Okrem toho žalovaný poukázal na povinnosť žalobcu oznámiť správcovi dane
zmeny skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Žalovaný má za to, že
skutkový stav bol správcom dane dostatočne zistený, správca dane zachoval práva žalobcu a ostatných
zúčastnených v daňovom konaní a rovnako na základe vykonaného dokazovania mal k dispozícii všetky

podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný trval na výroku
v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pričom poukázal
na odôvodnenie týchto rozhodnutí, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a preto
navrhol žalobcom podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez
nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania

nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.10.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
oznámené dňa 23.09.2024. Zároveň Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený
zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1.
júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023

daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne
a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie
pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej iba
„správny súd“).

11. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 SSP), keďže v tomto konaní je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods.1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju ako nedôvodnú zamietol
(§ 190 SSP).

12. Podľa § 1 zákona o miestnych daniach, týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny
poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach, miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec,
sú daň z nehnuteľností.

14. Podľa § 3 zákona o miestnych daniach, zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods.
1 písm. a), b), e), f) a h) a poplatku uvedeného v § 2 ods. 2 je kalendárny rok.

15. Podľa § 4 písm. c) zákona o miestnych daniach, daň z nehnuteľností zahŕňa daň z bytov a z
nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej aj „daň z bytov“).

16. Podľa § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ak sú byty alebo nebytové priestory v
spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov
zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt

alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane
z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

17. Podľa § 14 ods. 1 zákona o miestnych daniach, predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom
aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby,

sú byty a nebytové priestory.

18. Podľa § 15 zákona o miestnych daniach, základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu
alebo nebytového priestoru v m2.

19. Podľa § 16 ods. 2 prvá veta zákona o miestnych daniach, ročnú sadzbu dane z bytov alebo nebytový
priestor podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych
podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s
účinnosťou od 01. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.

20. Podľa § 16 ods. 3 zákona o miestnych daniach, správca dane môže všeobecne záväzným
nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom
území ustanoviť rôznu ročnú sadzbu dane z bytov za nebytový priestor určený na rôzne účely v bytovom
dome. Takto ustanovená sadzba dane z bytov za nebytový priestor v bytovom dome nesmie presiahnuť
10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov za nebytový priestor v bytovom dome ustanovenej vo

všeobecne záväznom nariadení.

21. Podľa § 16a zákona o miestnych daniach, daň z bytov sa vypočíta ako súčin základu dane podľa
§ 15 a ročnej sadzby dane z bytov podľa § 16.

22. Podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach, daňová povinnosť vzniká 01. januára zdaňovacieho
obdobia nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom,
nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra
zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie
nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti

01. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.

23.Podľa§18ods.2prváadruhávetazákonaomiestnychdaniachnavyrubeniedaneznehnuteľnostije
rozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú
povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje

inak.24. Podľa § 99e ods. 5 zákona o miestnych daniach, pri dohode spoluvlastníkov správca dane vyrubí
daň z nehnuteľností rozhodnutím zástupcovi, ktorý podal príslušné priznanie, a pri bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie.

25. Podľa § 102 zákona o miestnych daniach, na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahuje osobitný
predpis, ak tento zákon v § 28, 34a, 34b, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 64b, 65, 72, 73, 73a, 75, 81a, 82, 98a,
98b, 99, 99a až 99h neustanovuje inak.

26. Podľa § 12 VZN Mesta Čadca č. 3/2019 správca dane v súlade s § 16 ods. 2 zákona o miestnych
daniach ustanovil ročnú sadzbu dane z bytov a nebytových priestorov za každý aj začatý m2 podlahovej
plochy bytu a nebytového priestoru vo výške 0,28 v katastrálnom území Mesta Čadca.

27. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“), v
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol

niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

28. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

29. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

30. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

31. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinný
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

32. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

33. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,

platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

34. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že správca dane rozhodnutím č.
003831/2022 zo dňa 11.04.2022 vo vzťahu k žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach
vyrubil daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie 2022 vo výške 18,76 Eur. Žalovaný rozhodnutím
č. 331677/2022 zo dňa 27.07.2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení konštatoval, že

pri vyrubení dane správca dane vychádzal z podaného daňového priznania za rok 2005 a z katastra
nehnuteľností, a to z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F.. Z uvedených listinných dokladov
mal za to, že žalobca je daňovníkom v zmysle § 13 ods. 1 a ods. 2 zákona o miestnych daniach.

35. Pri bytoch je daňovníkom dane z bytov vlastník bytu alebo vlastník nebytového priestoru v bytovom

dome určenom na bývanie. Daňovníkom dane z bytov je aj správca bytu alebo nebytového priestoru,
ktorý je vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je vo vlastníctve obce,
alebo správca bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je vo vlastníctve vyššieho územného celku.
Vlastníctvo bytu a nebytového priestoru v bytovom dome, spoluvlastníckeho podielu na spoločnýchčastiach a zariadeniach bytového domu, na príslušenstve, ako aj na pozemku sa nadobúda vkladom
do katastra nehnuteľností. Pre vznik daňovej povinnosti je dôležitý dátum vkladu, od ktorého je
osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru, povinná do 30 dní správcovi

dane túto skutočnosť oznámiť a od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia sa stáva daňovníkom,
ktorý má povinnosť predložiť priznanie k dani a vykonávať ďalšie úkony v daňovom konaní. Ak
je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, daňovníkom
dane z bytov je každá fyzická alebo právnická osoba podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Podiel spoluvlastníctva vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

36. Zákon o miestnych daniach ponechal možnosť dohody spoluvlastníkov na podanie daňového
priznania. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a
ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Novela k zákonu o miestnych
daniach (zákon č. 460/2011 Z. z.) upresnila, že ak je byt alebo nebytový priestor v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, daňovníkom tejto dane sú obaja manželia a za daň ručia v plnej výške
obidvaja manželia spoločne a nerozdielne. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov správca dane
vyrubí daň rozhodnutím tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie. Za nehnuteľnosť, ktorá je v
spoluvlastníctve viacerých osôb, sa daň z nehnuteľností vyrubí každej fyzickej alebo právnickej osobe za
jej spoluvlastnícky podiel vtedy, ak sa do 31. januára 2013 spoluvlastníci nedohodli, že daňové priznanie

zacelúnehnuteľnosťpodázástupca,ktoréhospoločneurčilidohodou.Aksavšetcispoluvlastnícidohodli
tak, že priznanie podá zástupca, ktorého spoločne určili dohodou, správca dane za celú nehnuteľnosť,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, vyrubí daň rozhodnutím zástupcovi, ktorý
na základe ich dohody podal príslušné priznanie. Vo vzťahu k tejto dohode spoluvlastníkov zákon
o miestnych daniach žiadne kogentné náležitosti neobsahuje, t. j. zákon nepožaduje, aby táto dohoda

bola urobená v písomnej forme.

37. V § 3 daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca

dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje
im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane
je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní
je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony
pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu
daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe
daní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4
ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby
pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Možno zhrnúť, že daňovník, ako osoba povinná platiť daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome (ďalej aj „daň z bytov“), je taxatívne stanovený v § 13 zákona o miestnych daniach. V rámci právnej
úpravy dane z bytov, ako typicky majetkovej dane, je zvýraznená zásada, podľa ktorej je daňovníkom
vlastník (jedinú výnimku tu predstavuje daňovník, ktorým je správca bytu alebo nebytového priestoru vo
vlastníctve štátu alebo vyššieho územného celku). V zmysle § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach

daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v
ktorom sa daňovník stal vlastníkom (prípadne správcom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane) a
zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastnícke právo (prípadne
správa bytu). Kto je vlastníkom bytu v zásade vyplýva z katastra nehnuteľností. V zmysle materiálnej
publicity katastra nehnuteľností /zásada hodnovernosti a záväznosti upravená v § 70 a 71 zákona č.

162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľní a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) údaje o vlastníckom práve uvedené v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak. Preto údaj o vlastníckom práve k bytu, zapísaný v katastri nehnuteľností je aj pre
orgány verejnej správy záväzný, pokiaľ sa nepreukáže hodnoverným spôsobom inak.39. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a správcom dane vykonaného
dokazovania vyhodnotil námietky žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu za nedôvodnú.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení v administratívnom
konaní (ani v podanom odvolaní) nespochybnil, že je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorý
je predmetom dane. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyrubil daň z bytu žalobcovi,
ktorý sa v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností zo dňa 21. 02. 2005 vo vzťahu k dani z bytu označil

za spoluvlastníka určeného dohodou (t.j. sám označil seba ako zástupcu vystupujúceho ako zástupca za
spoluvlastníka v konaní vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností), pričom žalobca od roku 2005 uvedenú
skutočnosť ani v nasledujúcich rokoch nezmenil, správca dane ako aj žalovaný v zmysle zákona správne
považovali za daňovníka dane z nehnuteľností práve žalobcu. V kontexte tvrdení žalobcu nemožno
prehliadnuť, že keď žalobca v roku 2005 podával vyššie označené daňové priznanie, bol už právoplatne
rozvedený, a to rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 8C/59/2003-47 zo dňa 03. 01. 2003, ktorý

rozsudokvčastiorozvodmanželstvanadobudolprávoplatnosťdňa09.03.2004,kuktorémudňuzaniklo
aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (t.j. žalobcu a G. C.).

40. Z obsahu administratívneho spisu, najmä z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. je
zrejmé, že v katastri nehnuteľností je zapísané vlastnícke právo k bytu, ktorý je predmetom dane (t. j.

byt č. XX, vchod B, poschodie 4, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 2123), v prospech žalobcu
a G. C., H. I., v spoluvlastníckom podiele 1/1. Správny súd mal za preukázané, že v čase rozhodovania
správnychorgánovbolpredmetnýbyteštestálevbezpodielovomspoluvlastníctvežalobcuajehobývalej
manželky G. C., H. I..

41. Čo sa týka samotného vyporiadania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobcu a jeho bývalej manželky, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Okresný súd
Čadca rozsudkom sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 03. 12. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti o
rozvod manželstva dňa 09. 03. 2004 manželstvo žalobcu a G. C. rozviedol, čím došlo aj k zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). V zmysle § 148 a nasl. Občianskeho

zákonníka ak zanikne BSM, vykoná sa jeho vyporiadanie, ktoré môže nastať dohodou, rozhodnutím
súdu alebo zákonnou fikciu vyporiadania po uplynutí lehoty troch rokov od právoplatného rozhodnutia
súdu o rozvode manželstva. Z výpisu z LV č. XXXX založeného v administratívnom spise vyplýva, že
BSMmanželovvčaserozhodovaniasprávnychorgánovodaniznehnuteľnostíeštevyporiadanénebolo.
Toto bolo vyporiadané až následne na základe rozsudku Krajského súdu Žilina sp zn. 6Co 145/2020,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 03. 2023.

42. Za daných okolností správny súd v kontexte argumentácie žalobcu podotýka, že označený byt,
ktorý je predmetom dane, bolo nutné nielen na účely príslušného daňového konania považovať za
byt, ktorý je stále v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým výnimočným špecifikom,

že hoci bezpodielové spoluvlastníctvo už zaniklo, ale stále nebolo vyporiadané žiadnym zo zákonom
aprobovaných spôsobov. S týmto stavom korešponduje aj v čase rozhodovania správnych orgánov
zápis na LV č. XXXX katastrálneho územia F., na ktorom boli vlastníci predmetného bytu (t.j. aj v
čase daňového konania) zapísaní žalobca i G. C. (bývalá manželka žalobcu) v spoluvlastníckom
podiele 1/1. Hodnovernosť tohto zápisu v katastri nehnuteľností nebola spochybnená. Vychádzajúc z

vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že pokiaľ bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, na
vyporiadanie ktorého bol podaný návrh na súd (o ktorom bolo rozhodnuté až rozsudkom Krajského
súdu Žilina sp zn. 6Co 145/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 03. 2023), nebolo v čase
rozhodovania správnych orgánov právoplatne vyporiadané súdnym rozhodnutím, nenastala vyššie
označená zákonná fikcia v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

43. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 341/09 zo dňa 01.10.2009, v ktorom sa Ústavný súd SR stotožnil s názorom krajského súdu
korešpondujúcim so stabilnou judikatúrou všeobecných súdov, podľa ktorého „podanie návrhu na
vyporiadanie BSM súdnou cestou má za následok prerušenie behu hmotnoprávnej trojročnej lehoty a

zároveň nenastane zákonná fikcia vyporiadania BSM ex lege, pričom v takomto prípade prekluzívna
lehota počas trvania konania (od uplatnenia nároku na súde) neplynie“.44. Možno konštatovať, že aj napriek zániku BSM žalobcu a jeho manželky v roku 2004
nedošlo ku zdaňovaciemu obdobiu roku 2022 k jeho vyporiadaniu. Právny režim zaniknutého,
avšak nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa až do jeho vyporiadania riadi

primerane úpravou Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a vzájomné
vzťahy bývalých manželov týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Preto aj byt, ktorý bol predmetom dane, a ktorý bol nadobudnutý pred rozvodom manželstva, a teda bol
predmetom BSM, je i naďalej v BSM až do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho vyporiadaní.

45. Situáciu, keď je byt v spoluvlastníctve viacerých osôb upravuje, tak ako to bolo uvedené už
vyššie § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Novelou zákona o miestnych daniach (zákonom č.
460/2011 Z. z.) bol § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach doplnený s účinnosťou od 01. 12. 2012
a v rámci tohto ustanovenia sa pripojila veta: „Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za

daň spoločne a nerozdielne.“. Platný zákon do 30.11.2012 osobitne určoval daňovníka dane z bytov
len v prípade podielového spoluvlastníctva. V zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona č. 460/2011
Z. z. si jednoznačnú právnu úpravu vyžiadali poznatky z praxe v prípade, ak je byt v bezpodielovom
spoluvlastníctve. Podľa platnej právnej úpravy sú daňovníkom z bytu obaja manželia. Z uvedeného
zároveň vyplýva, že daňovníkom z bytu sú aj bývalí manželia podľa § 13 ods. 2 zákona o miestnych

daniach, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM.

46. Daň z bytu je ako majetková daň vyrubená v rámci vyrubovacieho konania rozhodnutím správcu
dane, v ktorom tento správca dane určí sumu dane, ktorú má daňovník zaplatiť, alebo rozdiel dane
oprotiužvyrubenejdani.Povinnosťobciam,akopríslušnýmsprávcomdaneznehnuteľností,každoročne

vyrubiť daň z nehnuteľností rozhodnutím, ukladá zákon o miestnych daniach a daňový poriadok.
Rozhodnutie o vyrubení dane z bytu je rozhodnutím správcu dane, ktoré má právnu záväznosť len
voči daňovníkovi. Ide o rozhodnutie adresné, pričom daňové konanie nepripúšťa, aby napríklad pre
nedostatok predložených dôkazov o daňovej povinnosti bolo upustené od vydania rozhodnutia o
vyrubení dane. Pri vyrubení dane správca dane vychádza z ustanovení zákona platného v konkrétnom

zdaňovacom období (v danom prípade zdaňovacie obdobie roku 2022), z údajov daňového priznania
predloženého daňovníkom a zo všeobecne záväzného nariadenia o dani z nehnuteľností platného a
účinného na príslušné zdaňovacie obdobie (rok 2022). Správca dane vyrubuje daň z nehnuteľností
v celkovej sume každoročne na celé zdaňovacie obdobie rozhodnutím podľa stavu k 1. januáru
príslušného zdaňovacieho obdobia počas celého zdaňovacieho obdobia.

47. Správny súd má v zmysle uvedeného za to, že správca dane postupoval správne, keď s ohľadom
na predložené listinné dôkazy a zisťovanie v katastri nehnuteľností ustálil ako jedného daňovníka dane
z bytu žalobcu, ako bezpodielového spoluvlastníka bytu. Správca dane pritom správne vychádzal z
daňového podania, ktoré podal žalobca v roku 2005, keďže žalobca nepodal čiastkové daňové podanie

ani opravné daňové podanie.

48. Správny súd ďalej poukazuje na to, že § 99d zákona o miestnych daniach, ktorý upravuje podanie
daňového priznania v prípade bytu, ktorý je v BSM, nadobudol účinnosť od 01. 12. 2012 na základe
novelyzákonaomiestnychdaniachzákonomč.460/2011.Včasepodaniadaňovéhopriznaniažalobcom

(21. 02. 2005) bolo podanie daňového priznania upravené v § 19 zákona o miestnych daniach v znení
účinnom do 01. 12. 2012.

49. Podľa § 19 ods. 1 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 01. 12. 2012, daňové priznanie
je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia,

v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, ak tento zákon neustanovuje inak, a v ďalších zdaňovacích
obdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z
nehnuteľností. Za zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažuje zmena sadzieb
dane z nehnuteľností. Daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho
obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.

50. Podľa § 19 ods. 2 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 01. 12. 2012, ak je pozemok,
stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb (§5 ods. 4, § 9 ods. 3 a
§ 13 ods. 2), priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú,priznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť
správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

51. Keďže v čase podania daňového priznania (21. 02. 2005) absentovala špeciálna právna úprava
podávania daňového priznania v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobca podal
daňové priznanie v zmysle právnej úpravy § 19 ods. 2 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do
01. 12. 2012 ako spoluvlastník bytu, ktorý je predmetom dane, a to ako spoluvlastník, ktorý je určený
dohodou. Táto skutočnosť celkom jasne vyplýva z bodu 12 daňového priznania.

52. Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke o neužívaní predmetu dane – vyššie konkretizovaného
bytu, podotýka, že pre vznik daňovej povinnosti je právne irelevantné, či daňový subjekt (spolu)vlastník
nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť aj reálne užíva alebo nie.

53. Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa úpravy daňového priznania, ktorú mal vykonať správca

dane, správny súd konštatuje, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v administratívnom
konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, o ktoré by toto svoje tvrdenie oprel, resp. ho preukázal.
Po ďalšie, správny súd zdôrazňuje, že žalobca od roku 2005, po dobu niekoľkých rokov (do času
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) vo vzťahu k správcovi dane neprejavil žiadne
výhrady spočívajúce v úprave žalobcom podaného daňového priznania zo strany správcu dane.

Právny stav obsiahnutý na daňovom priznaní z roku 2005 toleroval. Aj keby správny súd vychádzal z
predpokladu, že daňové priznanie z roku 2005 bolo zo strany správcu dane upravované, zopakovanie
celého administratívneho procesu pred vyrubením dane, by žalobcovi vzhľadom na vyššie opísaný
skutkový stav neprinieslo uspokojivý výsledok, s dôsledkom spočívajúcom vo vydaní nezákonného
rozhodnutia zo strany správcu dane.

54. Na podklade vyššie opísaných skutočností a citovaných zákonných ustanovení, má správny súd
za to, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2022 žalobcovi postupoval v súlade
so zákonom o miestnych daniach, čoho dôsledkom je i konštatovanie o zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Správca dane správne zistil rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie

daňovej povinnosti. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom
vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako aj
žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu, preto
správny súd správnu žalobcu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní
úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).