Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722205296
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6722205296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX
a 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX, všetci zastúpení právnym zástupcom G. B.
H. I., J., IČO: XXXXXXXX, so sídlom vo K., A. E. XXX/XX, v mene ktorého pred súdom koná L. M. N.
A., advokátka a konateľka, proti žalovaným: 1/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. J., J. E. XXX/
X, 2/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., K. E. XXXX/XX, 3/ P. G., Q. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C., J. E. XXX, 4/ R. C., so sídlom C., E. XXX, 5/ L. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Dúbravy, č.

28, 6/ T. S., Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., U. E. XXX/XX, 7/ T. H., Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M., L. V. E. XXXX/XX, v súčasnosti bytom A., I. E. XX, 8/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C., D. E. XXX, 9/ H. W., Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., A. E. XXX/X, 10/ G. J., Q. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., I. E. XX, 11/ G. X., Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. N. - I.,
E. XX a 12/ P. B., Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX, o zriadenie vecného bremena
a o iné, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/8/2022-277 zo
dňa 09.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/8/2022-277 zo dňa 09.02.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/,
6/, 7/, 9/, 10/, 11/ a 12/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.

III. Žalovanému 8/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zriadenia

vecného bremena v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia
1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ až 12/ trovy konania v rozsahu 100
%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania žalovaných (výrok II.).
Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcov vo veci samej, ktorou sa domáhali, aby súd
(a) zriadil v prospech stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra „C“ s parc.
č. XXXX zapísanej a evidovanej R. Y. C. - katastrálnym odborom, okres C., obec C., katastrálne územie
C. na liste vlastníctva č. XXXX a v prospech stavby rodinného domu so súp. č. XXX postavenej na

parcele registra „C“ s parc. č. XXXX a stavby hospodárskej budovy so súp. č. XXX postavenej na parcele
registra „C“ s parc. č. XXXX obe zapísané a evidované R. Y. C. - katastrálnym odborom, okres C., obec
C., katastrálne územie C. na liste vlastníctva č. XXXX vecné bremeno in rem spočívajúce v povinnosti
vlastníka pozemku:(I)vedenéhoR.Y.C.,katastrálnymodborompreokresC.,obecC.,k.ú.C.,evidovanejnalistevlastníctva
č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 4.878 m2, druh pozemku trvalý trávny porast
v rozsahu dielu 1 vyznačenom v geometrickom pláne č. 36635456-140/2019,

(II) vedeného R. Y. C., katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú. C., evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 4.878 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast v rozsahu dielu 2 vyznačenom v geometrickom pláne E. XXXXXXXX-XXX/XXXX,
(III) vedeného R. Y. C., katastrálnym odborom pre okres C., obec C., k. ú. C., evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 2.574 m2, druh pozemku ostatná

plocha, parc. č. XXXX o výmere 3.370 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcely registra „C“ parc.
č. XXXX o výmere 3.335 m2, druh pozemku ostatná plocha v rozsahu dielu 3, 11 a 12 vyznačenom v
geometrickom pláne č. 36635456-140/2019,
(IV) vedeného R. Y. C., katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú. C., evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 6.000 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast v rozsahu dielu 13 vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX,

(V) vedeného R. Y. C., katastrálnym odborom pre okres C., obec C., k. ú. C., evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 470 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast v rozsahu dielu 16 vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX,
(VI) strpieť zriadenie ochranného pásma a uloženie, vedenie a prevádzkovanie vodovodnej prípojky,
vrátane práva vstupu, prechodu a prejazdu oprávnených z vecného bremena alebo nimi určených

tretích osôb v nevyhnutnej miere a v ktoromkoľvek čase a ročnom období s dopravnými prostriedkami,
mechanizmami, pešo na zaťažený pozemok za účelom zabezpečenia prevádzkovania vodovodnej
prípojky,
(b) vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú,
(c) žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným jednorazovú odplatu za zriadenie

vecného bremena najneskôr do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám žalovaných, a to
žalovanému 1/ v sume 112,76 €, žalovanému 2/ v sume 32,93 €, žalovanému 3/ v sume 32,93 €,
žalovanému 4/ v sume 33,92 €, žalovanému 5/ v sume 21,83 €, žalovanému 6/ v sume 18,46 €,
žalovanému7/vsume18,46€,žalovanému8/vsume3,37€,žalovanému9/vsume3,37€,žalovanému
10/ v sume 6,74 €, žalovanému 11/ v sume 3,37 € a žalovanej 12/ v sume 6,74 €,

(d) žalovaní 1/ až 12/ sú povinní žalobcom 1/ až 3/ nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania
v rozsahu 100% s tým, že ak z objektívnych dôvodov nemožno vyhovieť prvému žalobnému návrhu
alternatívne žalobcovia navrhli v zmysle tvrdeného vydržania vecného bremena in rem, aby súd:
(a) určil, že výlučný vlastník stavby rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parcele registra „C“
s parc. č. XXXX zapísanej a evidovanej R. Y. C. - katastrálnym odborom, okres C., obec C., katastrálne

územie C. na liste vlastníctva č. XXXX a podieloví spoluvlastníci stavby rodinného domu so súp. č.
XXX postavenej na parcele registra „C“ s parc. č. XXXX a stavby hospodárskej budovy so súp. č. XXX
postavenej na parcele registra „C“ s parc. č. XXXX obe zapísané a evidované R. Y. C. - katastrálnym
odborom, okres C., obec C., katastrálne územie C. na liste vlastníctva č. XXXX nadobudli vydržaním
na dobu neurčitú vecné bremeno in rem ako oprávnení z vecného bremena, spočívajúce v povinnosti

vlastníkov pozemku:
(I) vedeného R. Y. C., katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú. C., evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 4.878 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast v rozsahu dielu 1 vyznačenom v geometrickom pláne E. XXXXXXXX-XXX/XXXX,
(II) vedeného R. Y. C., katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú. C., evidovanej na liste

vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 4.878 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast v rozsahu dielu 2 vyznačenom v geometrickom pláne č. 36635456-140/2019,
(III) vedeného R. Y. C., katastrálnym odborom pre okres Detva, obec Dúbravy, k. ú. C., evidovanej na
liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 2.574 m2, druh pozemku
ostatná plocha, parc. č. XXXX o výmere 3.370 m2, druh pozemku ostatná plocha, parc. č. XXXX o

výmere 3335 m2, druh pozemku ostatná plocha v rozsahu dielu 3, 11 a 12 vyznačenom v geometrickom
pláne č. 36635456-140/2019,
(IV) vedeného R. Y. C., katastrálnym odborom pre okres C., obec C., k. ú. C., evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 6.000 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast v rozsahu dielu 13 vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX,

(V) vedeného R. Y. C., katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú. C., evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 470 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast v rozsahu dielu 16 vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX,(VI) strpieť zriadenie ochranného pásma a uloženie, vedenie a prevádzkovanie vodovodnej prípojky cez
nehnuteľnosti uvedené v dieloch 1, 2, 3, 11, 12, 13, a 16 geometrického plánu č. 36635456-140/2019
v rozsahu vyznačenom v tomto geometrickom pláne vrátane práva vstupu, prechodu a prejazdu

oprávnenýchzvecnéhobremenaalebonimiurčenýchtretíchosôbvnevyhnutnejmiereavktoromkoľvek
čase a ročnom období s dopravnými prostriedkami, mechanizmami, pešo na zaťažený pozemok za
účelom zabezpečenia prevádzkovania vodovodnej prípojky.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že takejto zmeny žaloby sa žalobcovia
domáhali po začatí súdneho konania, pričom uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 09.02.2024

pripusti zmenu žaloby podľa podania žalobcov zo dňa 21.04.2023. Poukázal na to, že žalobcovia
v priebehu konania oproti pôvodnému petitu žaloby písomným podaním zo dňa 21.04.2023 navrhli
pripustenie zmeny žaloby, v ktorom namiesto pôvodného znenia navrhli zriadenie sporného vecného
bremena v prospech stavieb (rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. I. XXXX v k.ú. C., rodinný
dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. I. XXXX v k.ú. C. a hospodárska budova súp. č. XXX na pozemku
parc. č. I. XXXX v k.ú. C.) namiesto zriadenia vecného bremena v prospech pozemkov (pozemky parc. č.

I. XXXX H. XXXX v k.ú. C.). Nakoľko výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom aj pre konanie
o zmenenej žalobe a zmenou žaloby nedôjde ani k zmene vecnej alebo kauzálnej príslušnosti súdu, súd
zmenu žaloby pripustil. Proti uzneseniu o pripustení zmeny žaloby nie je odvolanie prípustné. Následne
súd prejednal spor na pojednávaní dňa 09.02.2024.
Na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán súd ustálil skutkový stav

tak, že:
(1) žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. I. XXXX H. XXXX v k.ú. C.
(LV č. XXXX pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u každého o veľkosti 1/2 k celku. Na
pozemku parc. č. I. XXXX je postavená stavba (hospodárska budova) so súp. č. XXX a na pozemku
parc. č. I. XXXX je postavená stavba (rodinný dom) so súp. č. XXX, pričom obidve stavby v podielovom

spoluvlastníctvežalobcov1/a2/sveľkosťouspoluvlastníckychpodielovukaždéhooveľkosti1/2kcelku,
(2) žalobca 3/ je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. I. XXXX v k.ú. C. (LV č. XXXX pre k.ú. C.). Na
pozemku parc. č. I. XXXX je postavená stavba (rodinný dom) so súp. č. XXX vo výlučnom vlastníctve
žalobcu 3/,
(3) žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. I. XXXX v k.ú. C. (LV č. XXXX pre k.ú. C.),

(4) žalovaní 2/ a 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. I. XXXX v k.ú. C. (LV č. XXXX pre
k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u každého o veľkosti 1/2 k celku,
(5) žalovaný 4/ je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. I. XXXX, XXXX H. XXXX v k.ú. C. (LV č.
XXXX pre k.ú. C.),
(6) žalovaní 5/, 6/ a 7/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. I. XXXX v k.ú. C. (LV č. XXXX

pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u každého o veľkosti 1/3 k celku,
(7) žalovaní 5/, 8/, 9/, 10/, 11/ a 12/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. I. XXXX v k.ú. C.
(LV č. XXXX pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u žalovaných 5/, 8/, 9/ a 11/ o veľkosti
2/16 k celku a u žalovaných 10/ a 12/ o veľkosti 2/8 k celku,
(8) spornú vodovodnú prípojku vybudovali právni predchodcovia žalobcov začiatkom roka 1983, táto

vedie cez pozemky žalovaných k pozemkom žalobcov, priebeh vodovodnej prípojky je zachytený aj v
geometrickom pláne č. 36635456-140/2019 úradne overenom dňa 08.01.2020 pod č. G1-566/2019,
(9) vodovodná prípojka čerpá vodu zo studne na pozemku parc. č. I. XXXX v k.ú. C. (LV č. XXXX pre
k.ú. C.), na vodu zo studne nebol urobený posudok kvality vody,
(10) od vybudovania vodovodnej prípojky je táto celú dobu nerušene využívaná na dodávku vody v

prospech nehnuteľností žalobcov,
(11) na pozemku pri rodinnom dome súp. č. XXX sa nachádza studňa, ktorú žalobcovia používajú na
zavlažovanie, ani na vodu z tejto studne nebol urobený posudok kvality vody,
(12) podľa notárskej zápisnice Nz 542/02 zo dňa 04.11.2002 darovali L. B., nar. XX.XX.XXXX a T. B.,
Q. I., nar. XX.XX.XXXX (t.j. starí rodičia žalobcov 1/ a 2/, resp. rodičia žalobcu 3/) žalobcom 1/ a 2/

nehnuteľnosti uvedené v notárskej zápisnici (okrem iných aj rodinný dom súp. č. XXX a hospodársku
budovu súp. č. 402) do ich podielového spoluvlastníctva, notárska zápisnica okrem iného obsahuje aj
zmienku, že vonkajšou úpravou darovaného rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. C. je aj vodovodná
prípojka a vodovodná prípojka do hospodárskej budovy súp. č. 402,
(13) podľa notárskej zápisnice Nz 58/2000 zo dňa 17.03.2000 (osvedčenie o vydržaní) nadobudol

žalobca 3/ rodinný dom súp. č. XXX v k. ú. C. na základe vydržania.
V prejednávanom spore sa žalobcovia podanou žalobou po pripustení jej zmeny voči žalovaným
domáhali (1) jednak zriadenia sporného vecného bremena v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka z titulu riešenia vzťahu vlastníka neoprávnenej stavby (vodovodná prípojka) a vlastníkovpozemkov (žalovaných), na ktorých bola vybudovaná (prípadný vyhovujúci rozsudok o žalobe žalobcov
v tejto časti by mal konštitutívny charakter) a (2) jednak určenia, že žalobcovia nadobudli právo
sporného vecného bremena vydržaním v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s

§ 134 Občianskeho zákonníka (prípadný vyhovujúci rozsudok o žalobe žalobcov v tejto časti by mal
deklaratórny charakter). V prejednávanom spore išlo teda na podklade podanej žaloby žalobcov o
dva skutkovo a právne samostatné nároky (objektívna kumulácia), z ktorých každý musel súd posúdiť
samostatne.
1.1 Vo vzťahu k nároku na zriadenie sporného vecného bremena bolo v rámci právneho posúdenia

zisteného skutkového stavu veci v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyhnutné posúdiť, či:
(1) predmetná vodovodná prípojka je neoprávnenou stavbou,
(2) sú žalobcovia aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o zriadenie sporného vecného bremena,
(3) navrhovaná náhrada za zriadenie sporného vecného bremena je primeraná,
(4) navrhované znenie sporného vecného bremena je v súlade s ustanovením § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k nároku na zriadenie sporného vecného bremena súd na základe vykonaného dokazovania
vo vzťahu k § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že:
(1) predmetná vodovodná prípojka je neoprávnenou stavbou v občianskoprávnom zmysle, pretože
nebolo preukázané právo žalobcov (resp. ich právnych predchodcov) na jej zriadenie (vybudovanie)
na pozemkoch žalovaných. Žalobcovia síce v žalobe a v priebehu konania tvrdili, že na vybudovanie

vodovodnej prípojky mali súhlas vlastníkov pozemkov, žalovaní však toto tvrdenie žalobcov
spochybňovali, preto žalobcov zaťažovalo v spore dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti tohto
svojho tvrdenia, ktoré neuniesli,
(2) žalobcovia sú v prejednávanom spore aktívne vecne legitimovaní, pretože preukázali jej vlastníctvo.
Predmetná vodovodná prípojka ako stavba predstavuje samostatnú vec v právnom zmysle, nejde

teda o príslušenstvo stavieb žalobcov (rodinné domy a hospodárska budova) ani o súčasť pozemkov
žalovaných (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1238/2020
zo dňa 27.10.2020). Na vlastníctvo predmetnej vodovodnej prípojky sa však nevzťahuje ustanovenie
§ 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení
neskorších predpisov, na ktoré poukazovali žalobcovia v žalobe, pretože predmetná vodovodná prípojka

nepredstavuje „úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným
vodovodom nehnuteľnosti“, nakoľko predmetná vodovodná prípojka je napojená na studňu (na vodu
zo studne nebol urobený posudok kvality vody) pozemku parc. č. I. XXXX v k.ú. C. a nie na
verejnú vodovodnú sieť. Vlastnícke právo k predmetnej vodovodnej prípojke preto neprechádza pri
prevode pozemku na nadobúdateľa. Vlastnícke právo k vodovodnej prípojke však žalobcovia preukázali

predložením notárskej zápisnice a osvedčenia o vydržaní, z ktorých vyplýva aj prevod vlastníctva
k vodovodnej prípojke, ktorú vybudovali ich právni predchodcovia, a to spolu s nehnuteľnosťami vo
vlastníctve žalobcov (pozemky a stavby). Žalobu o zriadenie práva vecného bremena je oprávnený
podať aj vlastník neoprávnenej stavby (R 32/2002),
(3) vo vzťahu k nároku na zriadenie vecného bremena v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka

však súčasne dospel súd k záveru, že navrhované znenie sporného vecného bremena nie je v
súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmyslom uvedeného ustanovenia je
riešenie vzťahu vlastníka neoprávnenej stavby (vodovodná prípojka) a vlastníka pozemku, na ktorom
bola vybudovaná, t.j. z hľadiska prejednávaného sporu vlastníkov pozemkov (žalovaných), na ktorých
bola neoprávnená stavba vybudovaná. Súd je z hľadiska vymedzenia obsahu a rozsahu vecného

bremena viazaný žalobou. Navrhované vecné bremeno však nerieši vzťah vlastníka neoprávnenej
stavby (vodovodnej prípojky) a vlastníkov pozemkov (žalovaných), ale má riešiť vzťah vlastníkov
stavieb (rodinné domy a hospodárska budova), postavených na iných pozemkoch, ako na pozemkoch
žalovaných a žalovaných ako vlastníkov pozemkov, cez ktoré vedie predmetná vodovodná prípojka.
Rodinné domy žalobcov, resp. hospodársku budovu, však nemožno považovať za neoprávnené stavby

v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, neoprávnenou stavbou je len samotná vodovodná prípojka.
Z tohto hľadiska navrhované vecné bremeno nerieši vzťah vlastníka neoprávnenej stavby a vlastníka
dotknutého pozemku, preto nie je v súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo
je samostatný dôvod na zamietnutie žaloby žalobcov. Žalobou je súd viazaný a z hľadiska predmetu
konania podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobcovia nemali žiadať zriadenie vecného

bremena v prospech stavieb rodinných domov a hospodárskej budovy, ale výlučne zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v ich práve viesť vodovodnú prípojku cez pozemky žalovaných (bez ohľadu
na to, ktorým konkrétnym nehnuteľnostiam vodovodná prípojka slúži). Vzhľadom na konštitutívny
charakter žaloby v tomto smere nemohol súd uvažovať o zmene formulácie žalobného návrhu, pretožetento môže len v celosti prijať alebo v celosti zamietnuť. Žaloba žalobcov bola pritom dostatočne
určitá, aby bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú, preto neprichádzalo do úvahy odstraňovanie
nedostatkov žaloby. Namiesto riešenia vzťahu medzi neoprávnenou stavbou (vodovodnou prípojkou) a

pozemkami žalovaných, žalobcovia podanou žalobou navrhovali riešiť vzťah medzi ich nehnuteľnosťami
(rodinné domy a hospodárska budova) a pozemkami žalovaných, ktorý vzťah však nezodpovedá
ustanoveniu § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedený nedostatok predstavuje samostatný dôvod
na zamietnutie žaloby žalobcov.
Okrem uvedeného podľa súdu žalobcovia nepreukázali, že nemajú prístup k inému zdroju pitnej vody,

(pričom ani studňa od ktorej smeruje vodovodná prípojka nie je kvalifikovaná ako zdroj pitnej vody),
hoci na vlastnom pozemku majú tiež studňu, ktorá bola dokonca do zriadenia spornej vodovodnej
prípojky ich právnymi predchodcami využívaná ako zdroj pitnej vody. Ani prípadné náklady na zriadenie
novej studne na ich pozemkoch ako zdroja pitnej vody nie sú samostatným dôvodom pre vyhovenie
žalobe žalobcov v časti o zriadenie vecného bremena. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že medzi
stranami bol spor ohľadne primeranosti navrhovanej náhrady za zriadenie sporného vecného bremena

ako hmotnoprávneho predpokladu pre vyhovenie žalobe vzhľadom na rozsah vecného bremena a
jeho obsah, ktorý nebol dokazovaním odstránený. Žalovaní spochybnili výšku navrhovanej náhrady
za zriadenie vecného bremena podľa znaleckého posudku č. 66/2022, keď poukazovali najmä na
skutočnosť, že posudok ohodnocuje len samotnú výmeru pozemku (pozemkov), cez ktorú má viesť
vecné bremeno, bez posúdenia vplyvu na celý pozemok (pozemky), ktorú výhradu považuje súd za

dôvodnú, žalobcovia však na ňu žiadnym spôsobom nereagovali návrhom na doplnenie dokazovania,
čo nemôže nahradiť súd. Žalobcovia nešpecifikovali ani rozsah navrhovaného ochranného pásma
predmetnej vodovodnej prípojky, hoci tento rozsah žalovaní namietali, čo tiež nemôže nahradiť súd.
Uvedené nedostatky predstavujú samostatné dôvody na zamietnutie žaloby žalobcov v časti nároku o
zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.

1.2 Pokiaľ ide o nárok na určenie, že žalobcovia vydržaním nadobudli právo sporného vecného bremena
spočívajúceho v povinnosti žalovaných strpieť uloženie, vedenie a prevádzkovanie vodovodnej prípojky
na svojich pozemkoch dospel súd k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie zákonných podmienok
potrebných na vydržanie sporného práva (vecného bremena). Podľa názoru súdu v prejednávanom
spore zistený skutkový stav neumožňoval právny záver o vydržaní sporného práva vecného bremena v

prospech žalobcov. Súd vychádzal z názoru, že vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia
vlastníctva; v prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona a
nevyžaduje sa aj rozhodnutie štátneho orgánu; k tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním musia byť splnené súčasne (kumulatívne) tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je
oprávneným držiteľom veci alebo práva po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou

je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania alebo výkonu práva počas zákonom ustanovenej
doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou
oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku
dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v

tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo
právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, resp. jeho právnych
nástupcov. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím
na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre
seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol pri bežnej (normálnej)

opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého vyžadovať,
rozpoznať (nadobudnúť dôvodné pochybnosti), že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami,
ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu
nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby alebo výkonu práva. Subjektívny
pocit držiteľa, resp. jeho právnych nástupcov, nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie

je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci alebo práva.
V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj
keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa
môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej
držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že

mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu
požadovať.
K naplneniu podmienky dobrej viery teda podľa súčasnej právnej úpravy (§ 134 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s § 151o ods. 1 druhá veta Občianskehozákonníka) nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby
vlastník v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“ napríklad aj inými osobami a
podobne; presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží,

že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda
okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Vo vzťahu k vecnému bremenu možno konštatovať,
že oprávnenosť držby znamená, že osoba, ktorá právo vykonáva (drží), je so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (hoci v skutočnosti domnelého) jej na jednej
strane patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto

iný povinný strpieť výkon tohto práva. Cudzí pozemok možno zaťažiť na základe rôznych právnych
dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o tzv. výprosu (vlastník pozemku nejaké správanie
inej osoby dobrovoľne trpí bez toho, aby tým vzniklo nejaké právo) alebo môže ísť o užívanie cudzieho
pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný
obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva.
Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať

aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľ
práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý titul
nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo ísť.
V prejednávanom spore žalobcovia svoju dobromyseľnosť výkonu tvrdeného práva vecného bremena
spočívajúce vo vedení vodovodnej prípojky cez pozemky žalovaných opierali ťažiskovo o skutočnosť,

že sporná vodovodná prípojka bola dlhodobo nerušene užívaná už ich právnymi predchodcami bez
toho, aby ich niekto rušil. Samotné vykonávanie tvrdeného práva po akokoľvek dlhú dobu bez toho,
aby sa tento výkon viazal na spôsobilý titul nadobudnutia tvrdeného práva, nemôže viesť k vydržaniu
tvrdeného práva. Zo skutkových okolností prejednávaného sporu sa javí, že žalobcovia, resp. ich
právni predchodcovia vykonávali tvrdené právo len ako tzv. výprosu (t.j. s dovolením minimálne

niektorých vlastníkov sporných pozemkov), ktoré však nemôže viesť k vydržaniu tvrdeného práva
vecného bremena pre nedostatok dobromyseľnosti. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k § 151o
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka ohľadne vydržania sporného
práva zodpovedajúceho spornému vecnému bremenu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právni
predchodcovia žalobcov, resp. samotní žalobcovia nemohli byť pre účely vydržania dobromyseľní, že

im sporné právo patrí, pretože:
(1) nestačí tvrdiť, že vodovodná prípojka bola vybudovaná so súhlasom vlastníkov pozemkov, pretože
samotné vybudovanie prípojky nemá vplyv na vznik vecného bremena,
(2) je rozdiel medzi vybudovaním vodovodnej prípojky a zriadením vecného bremena,
(3) na dobromyseľnosť ohľadne toho, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia mohli byť

dobromyseľní, že sú oprávnení zo sporného vecného bremena, nestačí samotný fakt vybudovania
vodovodnej prípojky, resp. súhlasu s jej vybudovaním a ani samotný fakt dlhodobého nerušeného
užívania vodovodnej prípojky,
(4) žalobcovia museli tvrdiť a preukázať, že boli na základe nejakej právnej skutočnosti presvedčení o
oprávnenostiužívaniavodovodnejprípojkyakovecnéhobremena(samotnýsúhlasvlastníkovpozemkov

so zriadením vodovodnej prípojky nestačí a na vznik vecného bremena nestačí ani faktický stav
dlhodobého nerušeného užívania vodovodnej prípojky),
(5) osobitne dobromyseľnosť žalobcov nemožno vyvodiť ani z predložených notárskych zápisníc,
pretože ich predmetom nebolo zriadenie práva vecného bremena.
Na základe uvedeného súd vo vzťahu k nároku na určenie, že sporné vecné bremeno nadobudli

žalobcovia vydržaním v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 134 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie zákonných predpokladov vydržania
tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobcom sa nepodarilo preukázať oprávnenú
držbu tvrdeného práva počas vydržacej doby, pretože právni predchodcovia žalobcov, resp. samotní
žalobcovia nemohli byť pre účely vydržania s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im sporné

právopatrí.Zdokazovanianevyplynulažiadnaprávnaskutočnosť,nazákladektorejbymohližalobcovia,
resp. ich právni predchodcovia dospieť k záveru, že sú oprávnení z tvrdeného vecného bremena (a
to vo všetkých požadovaných formách, t.j. samostatne vo vzťahu k právu zriadiť ochranné pásmo,
samostatne vo vzťahu k právu uložiť, viesť a prevádzkovať vodovodnú prípojku a samostatne vo vzťahu
k navrhovanému právu prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných). Len súhlas niektorých vlastníkov

pozemkov, resp. dlhodobé skutočné užívanie vodovodnej prípojky takouto právnou skutočnosťou nie
je. Žaloba žalobcov preto nemohla byť v tomto smere dôvodná a na základe uvedeného súd žalobu
žalobcov o určenie sporného práva vecného bremena ako nedôvodnú zamietol.1.3 Na základe uvedeného súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Súd nevykonal dokazovanie
ďalšími listinnými dôkazmi navrhnutými na pojednávaní dňa 09.02.2024, nakoľko neboli uplatnené včas
a ich vykonanie by si vyžiadalo odročenie pojednávania (§153 CSP).

1.4 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa
ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Nakoľko žalovaní boli v spore v plnom rozsahu úspešní, priznal im súd proti žalobcom nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania

formuloval súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/,

2/ a 3/ v celom rozsahu uvádzajúc, že rozsudok žalobcovia považujú za nesprávny a nezákonný.
Namietalinesprávnehodnotenieskutkovéhostavuanesprávneprávneposúdenieveci.Uviedli,žepodľa
ustálenej súdnej praxe má súd pri rozhodovaní o.i. aj o žalobe podľa § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej OZ) zohľadňovať všetky okolnosti prípadu, a to skutočnosti, za ktorých bola stavba
postavená, a to dobromyseľnosť stavebníka, či je stavebník naďalej vlastníkom stavby, účel užívania

stavby, či rozsah, v akom stavba bráni využívaniu pozemku. Na súd pri rozhodovaní o zriadení vecného
bremena podľa § 135c OZ je kladená požiadavka, aby pri rozhodovaní našiel a aplikoval spravodlivé
usporiadanie vzťahov účastníkov konania, a to v zmysle požiadavky článku 2 ods. 3 Civilného sporového
poriadku. Podľa žalobcov súd pri rozhodovacej činnosti nepostupoval dôsledne v zmysle uvedených
požiadaviek; z dokazovania v konaní vyplynulo, že žalobcovia neboli stavebníkmi vodovodnej prípojky,

súčasný stav nijako nezavinili, stavbu užívajú len na ten účel, na ktorý bola pred desiatkami rokov
postavená, vlastníctvo k prípojke im svedčí a stavba tak ako desaťročia nebránila žalovaným ako ani ich
právnym predchodcom k využívaniu pozemku, nebráni im v ich využívaniu ani v súčasnosti a nebude
ani v budúcnosti, keďže na nich nie je možné stavať. Žalobcovia nemôžu stavbu bez zriadenia vecného
bremena ani legalizovať, súd ich tak udržiava jednak v stave užívania čiernej stavby, pričom za to,

že ide o čiernu stavbu nie sú zodpovední žalobcovia, ale ich právni predchodcovia. Bez zriadenia
požadovaného vecného bremena nemajú žalobcovia oprávnenie stavbu udržiavať, chrániť, opravovať
ani rekonštruovať. Ďalej uviedli, že súd je síce viazaný žalobou pri posudzovaní dôvodnosti žaloby
uplatnenej podľa § 135c ods. 3 OZ, ale čo do toho, že v prípade takejto žaloby nemôže rozhodnúť podľa
§ 135c ods. 1 a 2. Súd má však všetky oprávnenia, ktoré má aj pri zriaďovaní vecného bremena podľa

§ 151o OZ a teda je viazaný žalobným návrhom, tzn. nemôže rozhodnúť podľa § 135c ods. 1 alebo 2,
avšak môže sporné vzťahy účastníkov usporiadať podľa svojho uváženia, čo však neurobil, hoci podľa
názoru žalobcov urobiť mal a mohol.
Žalobcovia a ich právni predchodcovia pijú vodu zo sporného vodného zdroja desaťročia, sú zdraví;
nesúhlasia so súdom, že žalobcovia nepreukázali nemožnosť zriadiť si studňu, pretože aby dokázali

súdu, že studne v blízkom okolí ich nehnuteľnosti sú kontaminované minerálnymi vodami, museli by
investovať nemalé finančné prostriedky a studňu najprv vybudovať, aby mohli urobiť rozbor, avšak
investované prostriedky by im už nikto nevrátil. Z otvorenej studne dokumentovanej v konaní, vodu nie
je možné použiť pre ľudskú spotrebu, čo je zrejmé už aj z charakteru tejto stavby. Na legalizáciu stavby
je nevyhnutne potrebné preukázať správnemu orgánu oprávnenia zodpovedajúce vecnému bremenu,

ktorého zriadenia sa žalobcovia domáhajú. Nie je však možné podľa platnej legislatívy zriadiť vecné
bremeno zaťažujúce alebo oprávňujúce stavbu, ktorá nie je predmetom zápisu v katastri nehnuteľností.
Bolo by nespravodlivé, aby boli žalobcovia nútení hľadať iný zdroj pitnej vody s vysokými výdavkami na
budovanie studne s neistým výsledkom. Navyše dodatočná nutnosť úpravy vody by žalobcom priviedla
ďalšie, a to pravidelné výdavky na jej úpravu. Práve ustanovenie § 135c ods. 3 dáva žalobcom možnosť,

aby zriadením nimi požadovaného vecného bremena dospeli k zlegalizovaniu tejto vodnej stavby, čo
bez zriadenia vecného bremena nie je možné. Žalobcovia súčasný stav nezavinili, vodná stavba sa stala
súčasťouichnehnuteľnostiavsúčasnostijuniejemožnépreviesťakosamostatnýpredmetvlastníckeho
práva, pretože celkom logicky sa vodné stavby pokiaľ boli spojené so stavbami (dom a hospodárska
budova), ktorým slúžia ako prívod pitnej vody stali samostatne nepreložiteľným predmetom vlastníckeho

práva vlastníkov stavieb, t. j. žalobcov.
Súd žalobe vytýka, že vecné bremeno nemôže byť zriadené v prospech vlastníkov stavieb (dom
a hospodárska budova) tak ako je formulovaný navrhovaný výrok rozhodnutia. Sám súd však v
odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vlastnícke právo k predmetnej prípojke neprechádza pri prevodepozemku na nadobúdateľa, čo je správne konštatovanie. Vlastnícke právo k prípojke môže prechádzať
práve len s prechodom vlastníckeho práva so stavbami, ktoré vodou táto prípojka zásobuje. Vodovodná
prípojkajestavebnespojenáprávesdomomahospodárskoubudovou,atedaakbyvprípadevyhovenia

žalobe svedčalo právo z navrhovaného vecného bremena vlastníkom stavieb, de facto automaticky
aj vlastníkom prípojky. Ak by žalobcovia svoje nehnuteľnosti predali, stali by sa ich noví vlastníci
vlastníkmi aj vodovodnej prípojky, a teda v prípade vyhovenia žalobe vždy aj noví vlastníci stavieb sú aj
oprávnenými z požadovaného vecného bremena. V súčasnosti žalobcovia vlastnia vodovodnú prípojku
ako inžiniersku čiernu stavbu spojenú práve s ich nehnuteľnosťami, avšak ani v prípade, že by išlo o

stavbu legálnu, táto by na žiadnom liste vlastníctva nefigurovala, pretože takéto stavby sa nezapisujú do
katastra nehnuteľností. Poukázali na ustanovenie § 43 ods. 1, 2, § 139b ods. 7, 8 písm. d/ Stavebného
zákona s tým, že z uvedených ustanovení je zrejmé, že vodovodná prípojka - stavba žalobcov je
súčasťou samostatne stojacej stavby a zároveň tzv. drobnou stavbou s doplnkovou funkciou pre hlavnú
stavbu. Z dikcie Katastrálneho zákona v § 6 je zrejmé, že prípojky stavieb ako inžinierske stavby ani ako
ani drobné stavby nie sú stavbami, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Zápis vecného bremena

do katastra nehnuteľností je obligatórnou podmienkou toho, aby začalo vecné bremeno pôsobiť. Zápis
vecného bremena na strane oprávneného sa uskutočňuje na liste vlastníctva povinného subjektu ako
povinnosť z vecného bremena ako aj na liste vlastníctva oprávneného subjektu ako právo z vecného
bremena s uvedením jeho obsahu a príslušných nehnuteľností. Ak by oprávnená nehnuteľnosť nebola
predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, zápis oprávnenia sa nemôže uskutočniť. Preto ak súd

posúdil, že žalobcovia nemali žiadať zriadenie vecného bremena v prospech stavieb rodinných domov
a hospodárskej budovy, ale výlučne zriadenie vecného bremena spočívajúceho v ich práve viesť
vodovodnú prípojku cez pozemky žalovaných, takýto názor súdu nie je správny. V takom prípade by
bolo možné vecné bremeno zapísať len na strane povinnosti a nie na strane oprávnenia. Aby však
účinky vecného bremena nastali, musí existovať list vlastníctva, na ktorom bude vyznačené aj právo

zodpovedajúce vecnému bremenu a nie len povinnosť. Sú presvedčení, že žalobcovia svoj žalobný
návrh formovali správne, pretože len tak je možné vecné bremeno na základe rozsudku zapísať do
katastra nehnuteľností aj na strane práva ako aj na strane povinnosti.
Nesúhlasia ani s tým, že súd nemohol uvažovať o zmene formulácie žalobného návrhu, pretože
takýto zásah súdu sa podľa konštantnej súdnej praxe v konaniach o zriadenie vecného bremena, a

to nielen podľa § 135b ods. 3 OZ doslova vyžaduje a zodpovedá mu právo a zároveň aj povinnosť
súdu posúdiť a usporiadať pomery účastníkov konania spravodlivo podľa jeho uváženia na základe
vykonaného dokazovania. Nesúhlasia ani s názorom súdu, že žalobcovia namiesto riešenia vzťahu
medzi neoprávnenou stavbou a pozemkami žalovaných podanou žalobou navrhovali riešiť vzťah
medzi ich nehnuteľnosťami a pozemkami žalovaných. Žalobcovia tak konali s vedomosťou o praxi

katastrálnych odborov okresných úradov ako aj s ohľadom na skutočnosť, že vodovodná prípojka je
súčasťou stavby oprávnených nehnuteľností a zapísané v katastri sú nehnuteľnosti uvedené v petite
žalobyanieprípojka,pretožetániejesamostatnýmpredmetomvlastníckehoprávaspôsobilýmosamote
na jeho prevod a prechod. Ich žalobný petit považujú za správny.
Nesúhlasia s názorom súdu, že by žalobcovia nepreukázali, že nemajú prístup k inému zdroju pitnej

vody. Argumenty, ktoré v tomto smere súdu predostreli sú podľa nich dostatočné na to, aby súd
vecné bremeno zriadil. Z dokazovania vyplynulo, že stavbu vodovodnej prípojky žalovaní a ich právni
predchodcovianasvojichpozemkochdesaťročiabezakýchkoľvekproblémovtrpelianijakonikdynetrpel
výkon ich vlastníckeho práva k pozemku, ktoré má vecné bremeno zaťažiť. Žalobcovia poukázali na
vysoké náklady, ktoré by museli vynaložiť na vybudovanie studne, a to s najväčšou pravdepodobnosťou

kontaminovanej minerálnym prameňom. Pokiaľ súd vytkol žalobcom, že nešpecifikovali ani rozsah
navrhovanéhoochrannéhopásmapredmetnejvodovodnejprípojky,hocitentorozsahžalovanínamietali,
poukázali na to, že rozsah vecného bremena ako odborne spôsobilá osoba s ochranným pásmom bol
stanovený odborníkom a žalobcovia ako laici nemali nijaké kompetencie do neho zasiahnuť. Ak mal súd
o primeranosti jeho rozsahu pochybnosti nepochybne mal a mohol využiť svoje právo upraviť rozsah

vecného bremena. Ďalej uviedli, že keď by súd z procesného hľadiska lepšie komunikoval s účastníkmi
konania, uviedol by predbežné právne posúdenie veci, snažil sa skutočne viesť účastníkov konania
k zmieru a hľadal spolu s účastníkmi konania možnosti dohody, určite by sa riešenie našlo. Mohlo
dôjsť k úprave žalobného návrhu, avšak to čo by bolo pre žalovaných možno akceptovateľné a čo by
postačovalo žalobcom vo veci zriadenia vecného bremena súd vôbec nezisťoval.

Pokiaľ sa týka vydržania žalobcovia zotrvávajú na svojich tvrdeniach o tom, že právo spočívajúce
vecnému bremenu nadobudli vydržaním.Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a
zriadi vecné bremeno, alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcov 1/, 2/ a 3/ sa samostatne vyjadrili všetci žalovaní s výnimkou žalovaného 8/,
ktorý sa k podanému odvolaniu žalobcov nevyjadril.
3.1 Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že z textu odvolania žalobcov je
zrejmé, že namietajú tú časť rozsudku, v ktorom súd zamietol ich návrh podľa § 135c Občianskeho

zákonníka, k tejto otázke sa vyjadrujú aj vo svojom odvolaní. Vo vzťahu k zamietnutiu alternatívneho
návrhu, ktorým žalobcovia žiadali určenie, že im vydržaním vzniklo vecné bremeno v odvolaní
neuvádzajú žiadnu argumentáciu, preto vychádza z toho, že dané rozhodnutie nenamietajú. Žalobcovia
namietajú v odvolaní najmä, že súd nemal právo žalobu zamietnuť, pretože má byť aplikovaný § 216
ods. 2 CMP, kde má súd možnosť rozhodnúť inak ako navrhuje žalobca, lebo pri riešení usporiadania
práv podľa § 135c OZ ide o určitý spôsob usporiadania vzťahov. Výslovne uvádzajú, že súd má možnosť

usporiadať pomery strán úplne inak ako navrhujú oni v žalobe. S týmto nesúhlasí, keďže súd nezamietol
žalobu, kde by žalobcovia požadovali vysporiadať právo ich ako vlastníkov k vodovodnej prípojke a
vlastníkov pozemkov, na ktorých vodovodná prípojka stojí, ale zamietol žalobu, kde žalobcovia žiadali
vysporiadať práva žalobcov ich ako vlastníkov rodinného domu a iných stavieb a vlastníkov pozemkov,
na ktorých je vodovodná prípojka; aplikácia postupu podľa § 216 ods. 2 CSP nie je možná, lebo

by súd úplne menil skutkový základ na základe, ktorého podali žalobcovia žalobu. Súd musí konať
tak, aby chránil právo na spravodlivý súdny proces oboch strán sporu, t. j. ak má byť aplikovaná
výnimka podľa § 216 ods. 2 CSP, musí skutočne ísť o výnimku a súd sa môže odchýliť len v určitej
miere od žalobného návrhu, pričom smerodajným je vždy cieľ, aby vysporiadanie medzi stranami bolo
rozumné a spravodlivé, t. j. odchýlenie sa od žalobného návrhu môže byť uskutočnené len v rozsahu,

ktorý odôvodňuje vysporiadanie strán sporu. Ak by podaná žaloba, ktorá by skutočne smerovala k
vysporiadaniu práv stavebníka/vlastníka vodovodnej prípojky a vlastníka pozemkov, na ktorom stojí,
napr. aj spôsobom cez zriadenie vecného bremena in personam, potom by súd mu mohol v rámci
vysporiadania vzťahov doriešiť napr. väčší rozsah odplaty a v tom smere sa odchýliť od žalobného
návrhu. V tomto prípade však žalobcovia v odvolaní žiadajú, aby súd úplne zmenil podstatu sporu.

Základným pravidlom je, že súd je žalobným návrhom viazaný a § 216 ods. 2 CSP je možné
použiť výnimočne, pričom je potrebné vždy skúmať, či súd pri odchýlení sa od žalobného návrhu je v
intenciách doriešenia vysporiadania strán alebo už jeho odchýlenie by bolo zmenou podstaty žaloby. V
tomto prípade, ak by súd usporiadal vzťahy nad rámec žalobného návrhu ako to uvádzajú v odvolaní
žalobcovia, menil by podstatu súdneho sporu a išiel by nad rámec dovolenej výnimky. Má za to,

že súd pri žalobe podľa § 135c ods. 3 OZ je viazaný tým ako vlastník stavby navrhuje usporiadať
vzťahy, t. j. záväzný je spôsob, ktorý navrhol, pričom súd sa môže odchýliť najmä v rozsahu spôsobu
vysporiadania (rozšíriť, zúžiť vecné bremeno), prípadnej odplate (zvýšiť, znížiť odplatu), prípadne môže
súd aj zhodnotiť, že navrhované usporiadanie nie je spravodlivé, lebo rozumnejšie by bolo postupovať
podľa § 135c ods. 1 a 2, a teda žalobu musí zamietnuť, pretože návrhy podľa § 135c ods. 1 a 2 môže

podať len vlastník pozemku. Pri usporiadaní vzťahov súd musí vždy hľadieť na to, či je napr. zriadenie
vecného bremena spravodlivé z pohľadu vlastníka pozemkov, či je proporcionálne vzhľadom na fakt, že
už mu raz bolo zasiahnuté do jeho práv výstavbou stavby ako takej.
Postup súdu, keď zamietol žalobu, pretože žalobcovia žiadali súd usporiadať vzťahy ich ako vlastníkov
rodinných domov a nie vlastníkom vodovodnej prípojky je správny a akýmkoľvek iným rozhodnutím

by súd neoprávnene prekročil svoje právomoci a základné pravidlá podchytené v paragrafe 216 CSP.
Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov, ktorí odôvodňujú v odvolaní prečo nemohli formulovať žalobný návrh
inak, čo odôvodňujú tým, že prípojka môže prechádzať len spolu s vlastníctvom domu, pretože je
stavebne spojená s domom a hospodárskou budovou, že sa jedná o súčasť stavby a že prípojka nie je
samostatným predmetom prevodu a uvádzajú, že vecné bremeno nemôže byť zriadené k nehnuteľnosti

„vodovodnej prípojke" ako inžinierskej stavbe, lebo je nezapísateľné do katastra nehnuteľností. V prvom
rade vecné bremeno je možné zriadiť aj ako vecné bremeno „in personam“. Keďže § 135c OZ
hovorí o riešení vzťahov medzi vlastníkom stavby (osoby) a vlastníkom pozemkov, na ktorom je stavba
umiestnená, je to riešenie zodpovedajúce aj tomu čo zákon predpokladá. Argumentácia žalobcov, že
vecné bremeno zriaďované v prospech ich rodinných domov ako oprávnených nehnuteľností je jediné

možné, nie je správne. Vodovodná prípojka v zmysle Občianskeho zákonníka nie je súčasťou rodinných
domov ako to tvrdia žalobcovia v odvolaní, ale súdna prax v niektorých prípadoch konštatovala, že
sa jedná o súčasť pozemkov, poukázali na rozhodnutie R 4/1992, rozhodnutie NS SR 6Cdo/18/2011,
NS SR 2Cdo/53/2004. Argumentácia ohľadne prechodu vlastníckeho práva spolu s rodinnými domamia riešenie vzťahov podľa § 135c ods. 3 OZ cez vecné bremeno, kde oprávnenými nehnuteľnosťami
sú úplne iné stavby ako stavba na cudzom pozemku nie je správne ako to aj uzatvoril prvostupňový
súd. Dokonca pokiaľ prvostupňový súd konštatoval, že sa nejedná o verejný vodovod, kde výslovne

zákon č. 442/2002 Z. z. uvádza, že verejný vodovod nie je súčasťou pozemku, tak potom vodovodná
prípojka, o ktorej hovoríme je súčasťou pozemkov, na ktorých je umiestnená, a teda vo vlastníctve
žalovaných. Pokiaľ vodovodná prípojka slúži niektorým stavbám, čo nebolo nijako preukázané, potom
súdna prax hovorí o príslušenstve stavby, pričom príslušenstvo automaticky nezdieľa osud hlavnej veci
a je predmetom samostatného prevodu. To, či vodovodná prípojka, v tomto prípade je príslušenstvo

stavby alebo súčasťou pozemku, na ktorých stojí, je tak podstatnou skutkovou a právnou otázkou, ktorú
bude potrebné vyriešiť, ak by nenastalo potvrdenie zamietnutia žaloby žalobcov. Zároveň uviedol v
písomnom vyjadrení námietky k niektorým skutkovým záverom prvostupňového súdu. Prvostupňový súd
konštatoval, že na základe dôkazov mal za to, že vlastníctvo vodovodnej prípojky bolo preukázané na
základe notárskej zápisnice Nz 542/02. Už vo vyjadrení namietal, že z notárskej zápisnice vôbec nie
je jasné aké vodovodné prípojky sú predmetom prevodu, keďže v notárskej zápisnici sa neuvádza ani

len pozemok, na ktorom by mali ležať ani iná bližšia špecifikácia. Preto notárska zápisnica bez iných
dôkazov nie je dostatočným dokladom o vlastníctve žalobcov k vodovodnej prípojke. Pokiaľ súd v bode
8.(10.) odôvodnenia konštatoval, že je preukázané, že vodovodná prípojka je od vybudovania nerušene
používaná na dodávku vody v prospech nehnuteľnosti žalobcov, nie je zrejmé na základe akých dôkazov
k takémuto skutkovému záveru dospel.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
Žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7, 9/, 10/, 11/ a 12/ podali vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ a 3/ rovnakého
obsahu a znenia ako žalovaný 1/; z týchto dôvodov preto odvolací súd text ich vyjadrenia samostatne
v odôvodnení rozhodnutia neuvádza.

4. Žalovaný 8/ sa k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ a 3/ písomne nevyjadril.

5. V dôsledku odvolania podaného žalobcami 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd
ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec
preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade

s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu postupom
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalobcov 1/, 2/ a 3/ voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu
podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje

a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie
súd náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia ako odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie, nežiadali ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených ustanovením § 384
ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez ich viny prezentované
v prvoinštančného konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie,
prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2, 3

v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcov a odvolacie dôvody
uvedené v ich odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že
podanéodvolaniedôvodnéniejeanemožnomuvyhovieť.Odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepovažuje za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní
pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

9. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny a zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie.
Nadrámecuvedenéhoodvolacísúdknajzásadnejšejodvolacejnámietkežalobcovvpodanomodvolaní,
že súd je síce viazaný žalobou pri posudzovaní dôvodnosti žaloby uplatnenej podľa § 135c ods. 3

OZ, ale čo do toho, že v prípade takejto žaloby nemôže rozhodnúť podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ,
avšak môže sporné vzťahy účastníkov konania usporiadať podľa svojho uváženia, čo však neurobil,
hoci podľa žalobcov tak urobiť mal a mohol dôvodiac, že pokiaľ súd žalobe vytýka, že vecné bremeno
nemôžebyťzriadenévprospechvlastníkovstavieb(domahospodárskabudova),takakojeformulovaný
navrhovaný výrok rozhodnutia, namietajúc, že na súd pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena
podľa § 135c OZ je kladená požiadavka, aby pri rozhodovaní našiel a aplikoval spravodlivé usporiadanie

vzťahov účastníkov konania, a to v zmysle požiadavky článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
pričom podľa žalobcov súd pri svojej rozhodovacej činnosti nepostupoval dôsledne v zmysle uvedených
požiadaviek, v dôsledku čoho sa súdu nepodarilo usporiadať sporné vzťahy účastníkov konania, hoci
sú na to splnené všetky podmienky, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka dôvodná nie je.
Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie prioritne zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali

zriadenia vecného bremena v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobcami
navrhované znenie rozsudočného výroku - navrhované znenie sporného vecného bremena nie je v
súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď navrhované znenie vecného bremena
nerieši vzťah vlastníka neoprávnenej stavby, a to vodovodnej prípojky, pričom samotní žalobcovia
uvádzali, že sa jedná o neoprávnenú stavbu a vlastníkov pozemkov, t. j. žalovaných 1/ až 12/, ale má

riešiť vzťah vlastníkov stavieb, a to rodinných domov a hospodárskej budovy, ktorých vlastníkmi sú
žalobcovia, ktoré nehnuteľnosti (rodinné domy žalobcov a hospodársku budovu) nemožno považovať
za neoprávnené stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, keď neoprávnenou stavbou je len
samotná vodovodná prípojka. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že navrhované vecné
bremeno nerieši vzťah vlastníka neoprávnenej stavby a vlastníka dotknutého pozemku, a preto nie

je v súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo je samostatný dôvod na
zamietnutie žaloby žalobcov. Odvolací súd uvádza, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§
216 ods. 1 CSP). Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú
iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§
216 ods. 2 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že civilné sporové konanie ako konanie,

ktorého účelom je poskytnutie ochrany súkromnoprávnym vzťahom je ovládané okrem iných princípov
princípom dispozičným a prejednacím, keď konanie sa začne len na základe podanej žaloby a práve
žalobca vymedzuje podanou žalobou predmet sporného konania. Z princípu dispozičnej zásady existujú
výnimky, a to v súlade s ustanovením § 216 ods. 2 CSP okrem iných (v súlade s rozhodovacou
praxou) súd nie je viazaný rozsudočným návrhom ani v prípade aplikácie ustanovenia § 135c, avšak

nie absolútne. Zákon upravuje v ustanovení § 135c tri spôsoby vyrovnania vzťahu medzi stavebníkom
a vlastníkom pozemku. Tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto
prípade aktívnu legitimáciu, pričom však súd prvej inštancie správne dospel k názoru, že v súdenej
veci aktívne legitimovaný na podanie žaloby na vyporiadanie vzťahov v zmysle § 135c ods. 3 OZ
sú aj žalovaní ako vlastníci vodovodnej prípojky, ktorá je neoprávnenou stavbou, ktorá je postavená

na pozemkoch žalovaných s poukazom aj na rozhodnutie R 32/2002, podľa ktorého návrh na inú
úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby než je uvedený v ustanovení §
135c ods. 1 a 2 OZ, najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné pre výkon
vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj vlastník tejto stavby samostatnou žalobou. Správne
súd dospel k záveru na základe vykonaného dokazovania, že predmetná vodovodná prípojka je

neoprávnenou stavbou v občianskoprávnom zmysle, že žalobcovia sú prejednávanom spore aktívne
vecne legitimovaní, pričom predmetná vodovodná prípojka ako stavba predstavuje samostatnú vec v
právnom zmysle, nejde o príslušenstvo stavieb žalobcov (rodinné domy a hospodárska budova), ani
o súčasť pozemkov žalovaných. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že bolo potrebné
žalobu žalobcov zamietnuť z dôvodu, že navrhované znenie sporného vecného bremena nie je súladné

s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď žalobcovia sa žalobou domáhali zriadenia
vecného bremena nie k neoprávnenej stavbe, ktorou je vodovodná prípojka, ale k rodinným domom
a hospodárskej budove vo vlastníctve žalobcov, ktoré stavby však nie sú neoprávnenými stavbami.
Potom bolo potrebné súdom prvej inštancie žalobu žalobcov zamietnuť, a to aj bez potreby ďalšiehoskutkového skúmania a právneho posúdenia ostatných stranami sporu tvrdených skutočností. Pokiaľ
teda žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že súd nebol viazaný rozsudočným návrhom žalobcov
odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je správna a nie je dôvodná; súd pri rozhodovaní

musel posudzovať žalobcami koncipovaný rozsudočný návrh rozsudku, ktorého sa žalobcovia žalobou
domáhali, v tomto smere súd nemal žiadne oprávnenie rozhodovať mimo žalobcami jednoznačne a
určito koncipovaným rozsudočným návrhom, a to práve z dôvodu, že žalobcovia sa domáhali zriadenia
vecného bremena k pozemkom žalovaných vo vzťahu k nehnuteľnostiam - stavba (rodinné domy a
hospodárska budova), ktoré však nie sú neoprávnenými stavbami, a preto aplikácia ustanovenia § 135c

ods. 3 pri takomto znení rozsudočného návrhu neprichádzala do úvahy, a teda žaloba žalobcov z tohto
dôvodu dôvodná nebola a súd prvej inštancie správne žalobu žalobcov zamietol. Pre úplnosť odvolací
súduvádza,želenvprípade,akbyžalobuvzmysle§135cpodalidotknutívlastnícipozemkov,naktorých
je postavená neoprávnená stavba, nebol by súd viazaný návrhom vo vzťahu k spôsobu vyrovnania
právnych vzťahov medzi neoprávneným vlastníkom a vlastníkom pozemku, pretože by pri posudzovaní
návrhu dotknutých vlastníkov pozemkov by bol povinný vyhodnotiť, či v predmetnej veci by bolo potrebné

aplikovať ustanovenie § 135c ods. 1, resp. ods. 2, prípadne ods. 3, pričom aplikáciu ustanovenia §
135c ods. 3 OZ by bolo možné realizovať len v prípade zistenia, že odstránenie stavby nie je účelné
a v prípade, že by vlastník pozemku nesúhlasil s prikázaním neoprávnenej stavby za náhradu do jeho
vlastníctva. Pokiaľ však žalobcovia ako vlastníci neoprávnenej stavby sa domáhali žaloby pri aplikácii §
135c ods. 3 OZ, súd nemal možnosť usporiadať vzťahy aj iným ako navrhovaným spôsobom naviac za

situácie, že žalobcovia sa žalobou domáhali zriadenia vecného bremena nie k neoprávnenej stavbe ako
to predpokladá ustanovenie § 135c OZ. Odvolací súd teda uzatvára, že súd prvej inštancie v súdenej
veci musel vychádzať pri rozhodovaní o žalobe žalobcov zo žalobcami formulovaného žalobného petitu
a vo vzťahu k nimi formulovanému žalobného petitu vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to konkrétne v bode

10.6 je vecne správne, a preto ho odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.
Zároveň odvolací súd uvádza, že ostatnými odvolacími námietkami uplatnenými v odvolaní žalobcov
sa odvolací súd nezaoberal dôvodu, že tieto vo vzťahu k rozhodnutiu súdu z dôvodov uvedených
v odôvodnení rozhodnutia v bode 10.6 nie sú právne významné, keď súd prvej inštancie bode

10.6 odôvodnenia uviedol správne právne závery vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, ktorý v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval bode 8. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie a zároveň vykonal správne právne posúdenie v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ sa žalobcovia žalobou domáhali eventuálne aj určenia, že sporné vecné bremeno vydržali a súd
prvejinštanciedospelkzáveru,žezistenýskutkovýstavneumožňovalprávnyzáverovydržanísporného

práva vecného bremena v prospech žalobcov, berúc do úvahy rozsah odvolania a odvolacie námietky
žalobcov uvedené v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu žalobcovia v
odvolaní žiadne odvolacie námietky neuviedli, keď len v odvolaní konštatovali, že čo sa týka vydržania
zotrvávajú na svojich tvrdeniach o tom, že právo spočívajúce vecnému bremenu nadobudli vydržaním.
Keďže žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli odvolacie námietky, neuviedli v čom podľa žalobcov

je rozhodnutie súdu čo sa týka uplatneného nároku - určenie, že žalobcovia nadobudli vecné bremeno
vydržaním nesprávne, odvolací súd ani nemohol posúdiť žiadne odvolacie námietky aj ich dôvodnosť,
preto ani nemohol pristúpiť k vecnému prieskumu rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k návrhu
žalobcov, ktorým sa domáhali určenia, že vecné bremeno vydržali.

10. S prihliadnutím teda už na vyššie uvedené odvolací súd dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej
inštancie veci je vecne správny, preto ho postupom v zmysle § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil v celom
rozsahu vrátane rozhodnutia súdu o trovách konania, keď súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a uložil žalobcom 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť
žalovaným 1/ až 12/ trovy konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobcovia v konaní neboli úspešní

vôbec, pričom plný úspech v konaní mali žalovaní.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaní boli v plnom rozsahu úspešnou stranou
sporu, žalobcovia boli neúspešní stranou sporu, preto odvolací súd uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť

zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 9/, 10/, 11/ a 12/ náhradu trov odvolacieho konania, keďže mal
preukázané z obsahu spisu, že týmto žalovaným vznikli určité trovy v súvislosti s podaním vyjadrenia v
rámci odvolacieho konania k odvolaniu žalobcov. Hoci žalovaný 8/ bol v odvolacom konaní tiež úspešnou
stranou sporu odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že zobsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalovanému 8/ súvislosti s odvolacím konaním žiadne
trovy konania nevznikli.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).