Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123338680
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123338680.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., sudkyne
JUDr. Viery Škultétyovej a sudcu Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v C., D. XXX/XX, zastúpený JUDr. Martinom Sečanským, advokátom so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 93, IČO: 30 786 592, proti žalovanému: E., F.. F. C. G., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v H.
H., I. F. XXX, o zaplatenie 27.500 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. marca 2024
sp. zn. 27C/67/2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín z 15. marca 2024 sp. zn. 27C/67/2023 z r u š u j e a konanie
z a s t a v u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak na základe ustanovení § 51, § 451 ods. 1, ods. 2, § 454
a § 456 Občianskeho zákonníka. Skutkovo svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že Okresný súd Banská
Bystrica vydal dňa 19.01.2022 platobný rozkaz
sp. zn. 41Up/6/2022, ktorým rozhodol, že žalovaný A. B. (tu žalobca) je povinný do 15 dní odo dňa

doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi
E., F.. F. C. G. (tu žalovaný) istinu 80.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27.05.2021
do zaplatenia. Tento nárok uplatňovala spoločnosť
E., F.. F. C. G. ako žalobca titulom ústnej zmluvy o združení finančných prostriedkov. V tu rozhodovanej
veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 27.500 eur. Tvrdenia žalobcu
spočívali v tom, že svoj dlh voči žalovanému v celkovej výške 80.000 eur uhradil v časti 37.500 eur

platbami zrealizovanými v dňoch od 15.06.2021 do 27.08.2021 a ak ich žalovaný na úhradu dlhu
nezapočítal a v upomínacom konaní
pred Okresným súdom Banská Bystrica sa domáhal úhrady celej sumy dlhu 80.000 eur, platby vo výške
37.500 eur považuje za bezdôvodné obohatenie (v tomto konaní si však uplatnil len 27.500 eur) a
žalovaný je povinný mu ich vydať.

2. Súd prvej inštancie vyhodnotil uvedenú argumentáciu žalobcu ako mylnú s tým, že
na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku
majetkovej výhody určitého subjektu bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného
subjektu. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej
miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Pre vznik nároku z bezdôvodného obohatenia sa tiež
vyžaduje, aby

k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. V tomto konaní však bolo
nesporné, že platby realizované žalobcom neboli platbami bez právneho dôvodu, keďže pri každej zčiastočných platieb bol uvedený v poznámke jej konkrétny účel. Sám žalobca v žalobe tvrdil, že ešte
pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní (06.01.2022) zaplatil žalovanému časť vymáhanej sumy vo výške 37.500 eur.

Právnym dôvodom pre takéto plnenia bola teda nesporne úhrada dlhu. Napokon sa žalovanému ani
nepodarilo preukázať, že predmetné platby boli uhradené v prospech žalovaného a nie v prospech
inej osoby, keďže obrana žalovaného spočívala v tom, že platby, ktoré uskutočnil žalobca v prospech
bankového účtu vedeného na meno J. A. K., boli platbami na úhradu iného dlhu, ktorý žalobca mal voči
osobe odlišnej

od žalovaného, t. j. voči fyzickej osobe – konateľovi žalovaného. Aj keby išlo o platby
v prospech žalovaného, tieto nemôžu byť považované za bezdôvodné obohatenie, ale ide
o splátky dlhu vyplývajúce z nepomenovanej ústnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami.
Teoreticky by bolo možné tieto úhrady takto posudzovať, ak by zo strany veriteľa, t. j. žalovaného došlo
k vymoženiu celej dlžnej sumy 80 000 eur v exekučnom konaní, čo však žalovaný poprel a žalobca
naopak žiadnym spôsobom nepreukázal.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil. Odvolanie zdôvodnil tým, že žalovaný sa v prechádzajúcom súdnom konaní (v upomínacom
konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 41Up/6/2022) domáhal zaplatenia sumy celej

sumy 80.000 eur (a vymoženia tejto sumy 80.000 eur sa domáha aj v prebiehajúcom exekučnom konaní)
napriek tomu že bola uzavretá ústna zmluva o združení finančných prostriedkov, ktorou bola dohodnutá
záloha v sume 80.000 eur, táto záloha 80.000 eur bola žalobcovi skutočne vyplatená, účastníci konania
sa dohodli na zrušení zmluvy a vrátení poskytnutej zálohy 80.000 eur a žalovaný prijal od žalobcu
sumu 37.500 eur ako čiastočné vrátenie poskytnutej zálohy. Je teda zrejmé, že žalovaný svoj pôvodne

uplatňovaný nárok neznížil o žalobcom zaplatenú sumu 37.500 eur, ktorá mu bola preukázateľne a
podľa jeho pokynov vyplatená. Zo skutočnosti, že vyplatil žalovanému sumu 37.500 eur, je podľa žalobcu
zrejmé,žedošlokpresunumajetkovýchhodnôtzosféryžalobcudosféryžalovaného.Jetedazrejmé,kto
sa na úkor žalobcu obohatil. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že nemá inú právnu ani faktickú možnosť,
ako sa domôcť vrátenia už zaplatených peňazí, resp. zníženia sumy vymáhanej v exekučnom konaní,

ako podaním žaloby v tomto konaní, a zdôraznil, v rámci exekučného konania vyplatil žalovanému viac
ako 20.000 eur. Ak žalovaný tvrdí, že suma 37.500 eur, ktorú prijal
od žalobcu, bola plnením z iného právneho dôvodu, takéto tvrdenie podľa žalobcu nie je pravdou a
žalovaný žiaden takýto iný právny vzťah a právny dôvod nepreukázal.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s výrokom a dôvodmi
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 380 ods.
2, § 161 ods. 1, ods. 2 CSP a s § 230 CSP a konanie treba zastaviť
z dôvodu nesplnenia procesných podmienok konania, konkrétne pre prekážku právoplatne rozsúdenej
veci (res iudicata).

6. Prekážka právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) je jedným z nedostatkov procesných podmienok
konania a jej existencia vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok
alebo iné súdne rozhodnutie, ktoré má účinky právoplatného rozsudku a ktorého výrok je pre strany
(účastníkov konania) záväzný, sú zásadne nezmeniteľné (§ 226, § 228 CSP), čo vylučuje možnosť
totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. Platobný rozkaz (a to aj platobný rozkaz vydaný

v upomínacom konaní), proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku (§ 11 ods.
6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Existencia právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania,
na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, a to aj v odvolacom konaní (§ 161 ods. 1, ods. 2,
§ 380 ods. 2 CSP).

7. Procesné právo vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou
sporových strán a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v novom konaní
zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu, pričom nezáležína ich procesnom postavení (či vystupujú na strane žalobcu alebo žalovaného). Totožnosť predmetu
konania (totožnosť kauzy) je daná vtedy,
ak sa nárok uplatnený novou žalobou opiera o ten istý skutkový stav veci. Väčšina predstaviteľov právnej

teórie i právna prax sa prikláňa k tomu, že predmet konania v širšom zmysle slova treba chápať ako
žalobný nárok v spojení so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný nárok vyplývať.

8. Otázkou toho, kedy nastáva prekážka rozsúdenej veci, sa opakovane zaoberal
aj Najvyšší súd SR, napr. v rozhodnutí zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009, v ktorom vyslovil, že:

„Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania
a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké, alebo
rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom
konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok

alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (t. j. z rovnakého
skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd
po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci
právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke
v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.“

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 27.500 eur
s príslušenstvom z dôvodu, že v skoršom súdnom konaní (ktoré bolo právoplatne skončené vydaním
platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 19.01.2022
sp. zn. 41Up/6/2022) sa neprihliadalo na to, že časť dlhu už žalobcovi (tu žalovanému) vrátil ešte

pred vydaním uvedeného platobného rozkazu (dlh bol 80.000 eur, ale ešte pred vydaním platobného
rozkazu bolo vrátených 37.500 eur). Je zrejmé, že v tomto konaní vystupujú tie isté sporové strany ako
v pôvodnom upomínacom konaní (sp. zn. 41Up/6/2022). To, že sú v opačnom procesnom postavení
(žalovaný z upomínacieho konania teraz vystupuje ako žalobca a naopak žalobca z upomínacieho
konania je teraz žalovaný) nie je

podstatné - totožnosť sporových strán je aj tak zachovaná.

10. Pokiaľ ide o totožnosť predmetu konania, predmetom konania bolo vtedy (v upomínacom konaní) i
teraz zaplatenie určitej sumy (nie je podstatné, že v tomto konaní ide o sumu nižšiu) na tom skutkovom
základe, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o združení finančných prostriedkov, na

základe ktorej žalovaný (takto označený podľa procesného postavenia v súčasnom konaní) zaplatil
žalobcovi sumu 80.000 eur, avšak strany sa neskôr dohodli na zrušení tejto zmluvy, na základe
čoho bol žalobca povinný vrátiť žalovanému túto sumu 80.000 eur. Skutočnosť, že žalobca zaplatil
žalovanému sumu 37.500 eur (ešte pred vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní pod sp.
zn. 41Up/6/2022) nemožno považovať za novú skutkovú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá prelomiť

prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Ide totiž o skutočnosť, ktorá v čase pôvodného konania už
existovala. To, že v tom čase nevyšla najavo, je dôsledok nesprávneho procesného postupu žalobcu
(vtedy v procesnom postavení žalovaného). Žalobca v žalobe sám uviedol, že o uplatňovaní nároku
na zaplatenie sumy 80.000 eur sa reálne dozvedel vlastným nedopatrením až v exekučnom konaní.
Toto jeho „nedopatrenie“ (prejavujúce sa prakticky najmä nepodaním odporu proti platobnému rozkazu)

nemožno naprávať osobitným konaním o vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/100/01 (R 110/2003) „právoplatný rozsudok o
žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie
o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého

skutkového základu (z rovnakého skutku)“. Predchádzajúce súdne rozhodnutie o žalobe na plnenie teda
už zahŕňa riešenie otázky existencie alebo neexistencie práva a nie je možné v novom konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia opätovne posudzovať otázku existencie alebo neexistencie tohto práva. Ako
už bolo uvedené vyššie, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový
dej bol v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5Cdo/120/2009). Žalobca mal možnosť v upomínacom konaní odvrátiť právoplatnosť platobného
rozkazu(atedaúčinkyprávoplatnerozsúdenejveci)tým,žebypodalprotiplatobnémurozkazuodpor.Ak
tak neurobil, sám zodpovedá za to, že rozhodnutie, ktoré - ako tvrdí - vychádzalo z nesprávne zisteného
skutkového stavu, nadobudlo právoplatnosť. Účel právoplatnosti súdnych rozhodnutí nie je v rozpore súčelom civilného konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práva a oprávnených záujmov
účastníkov konania.
Bez stanovenia určitej hranice, ktorá znamená konečnosť a trvalosť riešenia právneho konfliktu, teda

bez inštitútu právoplatnosti, by poskytnutie ochrany porušenému či ohrozenému právu nebolo pojmovo
možné.

12. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žaloba podaná v tomto konaní smerovala de facto
ku korigovaniu resp. oprave už právoplatného skoršieho súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore s

princípom nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Žalobca v tomto konaní neviedol žiadnu novú
rozhodujúcu skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok nové prejednanie a rozhodnutie veci.
Tým boli naplnené podmienky pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, čo predstavuje
neodstrániteľnú prekážku konania s následkom zastavenia konania.

13. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca v celom rozsahu zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu,

ktorej prejednaniu bránila prekážka právoplatne rozsúdenej veci. Preto odvolací súd podľa § 396 ods.
1, ods. 2, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovanému.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).