Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9P/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623215378
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5623215378.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci starostlivosti súdu
o maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX, prihlásená k trvalému pobytu, C. XXX/XX, D. E., zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu
1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: E. F. B., G. H., nar. XX. X. XXXX, prihlásená
k trvalému pobytu C. XXX/XX, D. E. – H., s adresou na doručovanie I. A. - H. I., H. XX, D. E. XXX XX

a G. B., nar. XX. XX. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu C. XXX/XX, D. E. - H., zastúpený AKPK, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 55 741 452, v konaní
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (na čas do rozvodu manželstva
rodičov), takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Obidvaja rodičia s ú oprávnení maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX z a s t u p o v a ť a s p r
a v o v a ť ich majetok.

III. Otec j e povinný p r i s p i e v a ť na výživu maloletej A. B., nar. XX. X. XXXX, počnúc od 30.
8. 2023 výživným po 148 EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa
výživné plní, k rukám matky dieťaťa.
IV. Zameškané výživné za obdobie od 30. 8. 2023 do 30. 11. 2024 vo výške 1.602,77 EUR súd povoľuje
otcovi splácať spolu s bežným výživným, v splátkach po 200 EUR, počnúc od vykonateľnosti (doručenia
rozsudku), pod podmienkou straty výhody splátok.

V. Otec j e oprávnený s t ý k a ť s a s maloletou A. B., nar. XX. X. XXXX každý štvrtok, od 15:30 hod.
do 17:30 hod. v priestoroch Centra pre deti a rodiny Liptovský Hrádok, Hviezdoslavova 149, Liptovský
Hrádok v prítomnosti osoby poverenej Centrom pre deti a rodiny Liptovský Hrádok a v neprítomnosti
matky.
2. Pri styku otca s maloletou A. B., nar. XX. X. XXXX môžu byť prítomní jej súrodenci: E. B., nar. XX.
X. XXXX a J. B., nar. XX. X. XXXX.
3. Matka j e p o v i n n á maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX na styk p r i p r a v i ť .

4. Matka j e p o v i n n á maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX pred začatím styku o d o v z d a ť v
Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok poverenej osobe a po ukončení styku ju p r e v z i a ť v
Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok od poverenej osoby.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 30. 8. 2023 matka maloletej žiadala, aby

súd maloletú A. B. zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok v bežných veciach. Otec je povinný prispievať výživným vo výške 250 eur mesačne od podania
návrhu na súd. Návrh odôvodnila tým, že dňa 23. 8. 2023 spolu s maloletou A. opustila spoločnúdomácnosť a odišla bývať do chráneného prostredia. Dôvodom opustenia spoločnej domácnosti je
dlhodobý psychický nátlak otca a žiadosť maloletej odísť z rodiny. V domácnosti nechali všetky svoje
osobnéveci.VdomácnostiotcaostalibývaťsynoviaJ.aE..Do31.8.2023bolazamestnanáakoučiteľka

v súkromnej škole H. K. L. D. E.. Po ukončení zmluvy sa bude evidovať ako uchádzačka o zamestnanie
na úrade práce. Jej príjem je mzda vo výške 700 až 800 eur a poberá prídavky na deti vo výške 180 eur.
Maloletá navštevuje Základnú školu M. a bude riešiť zmenu školy alebo distančné vzdelávanie. Náklady
na výchovu a starostlivosť o maloletú sú bežné. Maloletej musí zabezpečiť kúpu nových vecí. Maloletá
navštevovala šachový, gymnastický krúžok, hru na ukulele. Maloletá má plánované hematologické

vyšetrenie.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, zisťovaním názoru maloletého dieťaťa,
listinami v spise, najmä oznámením o narodení maloletého dieťaťa čl. 2, zápisom vyjadrenia maloletej
A. B. čl. 3, lustráciami v registri obyvateľov účastníkov konania čl. 6-8, lustráciami v Sociálnej poisťovni
účastníkov konania čl. 9-18, výpisom zo živnostenského registra otca zverejneným na internete čl.

12-14, fotokópiami čestných vyhlásení N. E. H., O. H., J. E. M., E. B., M. J. čl. 32-36, rodinnými
fotografiamiúčastníkovkonaniačl.38-53,správamiCentrapredetiarodinyLiptovskýHrádokopriebehu
asistovaného styku maloletej s otcom čl. 88-90, čl. 115-119, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení
pomerov čl. 96-97, správou neziskovej organizácie Áno pre život z 10. 2. 2024 čl. 120-121, 124-125,
aktualizáciou lustrácií v Sociálnej poisťovni čl. 134, prehľadom priemerných mesačných výdavkov

vypracovaných matkou maloletej čl. 146-160, výpismi z účtu – pohybmi na účte otca maloletej čl.
164-165, výtlačkami faktúr – daňových dokladov vystavených otcom maloletej čl. 166-178, výtlačkami
výpisov z účtu otca maloletej čl. 179-186, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 9P/110/2023 a obsahom
spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/102/2023 (dočasne pripojeným ku spisu, keďže nie
je právoplatne skončený).

3. § 28 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2)
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa.

4. § 36 ZR (1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

5. § 24 (5) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

6. § 25 ZR (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk
s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť

rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

7. § 62 ZR (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkovýchpomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

8. § 65 ZR (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti
alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

9. § 75 ZR (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. § 76 ZR (1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac

dopredu.

11. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas
konania vyšlo najavo, mal súd preukázané nasledovné.

12. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa vedie konanie o rozvod manželstva a úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J. B., nar. XX. X. XXXX (15
rokov) a A. B., nar. XX. X. XXXX (12 rokov). Rodičia majú aj plnoletého syna E. B. XX. X. XXXX.
Rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti od 23. 8. 2023. Matka odišla zo spoločnej domácnosti

s maloletou A. do zariadenia Áno pre život n. o. (P. B. C. E. v G. - O. Q. C.). E. a J. žijú v spoločnej
domácnosti s otcom v spoločnom byte rodičov. Otec nemal vedomosť o plánovanom odchode matky
s dcérou zo spoločnej domácnosti a ani mieste pobytu manželky s dcérou. Od septembra 2024 žije
matka s maloletou A. v prenajatom byte na rovnakom sídlisku ako otec s E. a J.. Rodičia komunikujú iba
v rámci prebiehajúcich súdnych konaní. Manželstvo rodičov bolo konfliktné. Konflikty vznikali najmä pre

rozdielne názory a neschopnosť dohodnúť sa o spoločnom hospodárení, partnerskom spolužití, výchove
a vzdelávaní detí a zúčastňovaní sa na aktivitách kresťanského spoločenstva Milosť. Medzi manželmi
zlyhávala komunikácia, čo viedlo ku konfliktom. Matka pociťovala správanie otca ako formu psychického
a fyzického násilia (presadzovanie vôle, stláčanie a vykrúcanie rúk, strkanie). Otec popieral psychické
(kričanie,nadávanie),čifyzickénásilievočimatkedetí.Podľamatky,otecdetineprimeranefyzickytrestal

(okrem maloletej A.), neskôr od takého správania voči deťom upustil.

13. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 9P/77/2023 zo dňa 5. 9. 2023 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloletú A. B. zveril do osobnej starostlivosti matke do právoplatného skončenia
konania o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti vo veci samej (v konaní o výkone rodičovských

práv a povinností). Súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX. X. XXXX,
po 50 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, do vykonateľnosti
rozhodnutia o výživnom vo veci samej. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia platiť výživné
nadobudlo vykonateľnosť 19. 9. 2023. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 26. 10. 20203 č. k.
15CoP/120/2023-69 potvrdil.

14. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 9P/102/2023 zo dňa 4. 12. 2023 vylúčil z konania
o rozvode manželstva a o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode konanie
v časti neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletou A. B.. Súd spojil na spoločné konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B. vedené na Okresnom súde Liptovský

Mikuláš pod sp. zn. 9P/77/2023 a konanie o neodkladnom opatrení o úprave styku otca s maloletou A.
B. vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9P/102/2023. Spoločné konanie sa bude
viesť pod sp. zn. 9P/77/2023. Súd nariadil neodkladné opatrenie podľa, ktorého bol otec (navrhovateľ)
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp. zn. 9P/77/2023 oprávnený stýkať sa s maloletou A. každú sobotu v párnom kalendárnom týždni,

v čase od 12.00 hod. do 14:00 hod. v priestoroch Centra pre deti a rodiny Liptovský Hrádok, vždy v
prítomnosti osoby poverenej Centrom pre deti a rodiny Liptovský Hrádok (asistovaný styk), v prítomnosti
súrodencov E. a J. a vždy v neprítomnosti matky.15. Asistovaný styk medzi maloletou a otcom sa realizoval. Podľa správy centra pre deti a rodiny sa
stretnutie otca s maloletou uskutočnilo 13. 1. 2024 a zúčastnili sa ho aj bratia E. a J.. Stretnutie sa nieslo
v pozitívnej atmosfére. Mierne napätie počas stretnutia opadlo. Panovala uvoľnená atmosféra. Otec A.

odovzdal darčeky od rodinných príslušníkov a priniesol jej veci na oblečenie na zimné obdobie. Z nových
zimných topánok mala A. radosť. Otec s A. hrali šachy a odpovedal na jej otázky. Zaujímalo ju, ako sa má
on, bratia a ostatní rodinní príslušníci. Maloletá otcovi zdôvodnila neúčasť na predchádzajúcom stretnutí
(7. 1. 2024) svojou chorobou. A. pekne komunikovala s bratmi. V rozhovoroch sa navzájom informovali,
ako sa majú, a čo je nové. Počas stretnutia sa otec nesnažil nijakým spôsobom maloletú A. ovplyvňovať.

Nespomínal ťažkosti v manželskom vzťahu s jej matkou. V závere stretnutia sa otec, dcéra a synovia
navzájom objali. Stretnutie 16. 12. 2023 bolo emotívne, najmä zo strany otca a bratov. Maloletá A. bola
spočiatku mierne rezervovaná, ale počas konverzácie s otcom sa uvoľnila. A. na otca a bratov reagovala
pozitívne. Matka prejavila záujem o stretnutie so synmi. Chlapci na základe vlastného rozhodnutia išli
matku pozdraviť. Počas stretnutia bolo zrejmé, že členovia rodiny majú medzi sebou blízke vzájomné
väzby. Otec a bratia priniesli A. darčeky. Otec o maloletú prejavoval úprimný záujem, komunikoval s ňou,

čo má nové, ukazoval jej fotky z výletov. Otec so synmi jej hovorili, čo prežili za čas, čo neboli spolu.
A. hovorila o svojich zážitkoch. Otec sa jej pýtal na záujmy a motivoval ju k sebarozvoju. Poprosil ju
o zoznam vecí, ktoré potrebuje z domu s prísľubom, že jej ich na ďalšie stretnutie prinesie. Počas
stretnutia bolo možné pozorovať silné súrodenecké väzby. A. sa o bratov zaujímala a oni o ňu. Otec
sa nesnažil nijakým spôsobom maloletú A. ovplyvňovať a nespomínal momentálne ťažkosti s matkou.

Na záver stretnutia sa objali. Na stretnutie 27. 1. 2024 otec priniesol A. veci, ktoré by mohla potrebovať
(oblečenie) a sladkosti. A. prišla na stretnutie rozrušená. Pred stretnutím s otcom a bratmi plakala. Pri
zvítaní sa všetci objali. A. priniesla J. darček k meninám. Rozprávali sa o bežných veciach a neskôr hrali
karty. Počas celého stretnutia pozorovali, že maloletá sa necíti dobre. Komunikácia medzi otcom a A.
po celý čas viazla. Počas desiatich minút sa otca trikrát spýtala koľko je hodín. Otec sa jej pýtal rôzne

otázky, maloletá odpovedala stroho a neskôr už vôbec. Maloletá bola zamyslená, pozerala do priestoru,
neudržiavala očný kontakt s otcom, komunikovala veľmi neochotne. Otec si situáciu uvedomoval a spýtal
sa jej, čo sa deje, prečo je smutná. Maloletá neodpovedala. Povedal jej, že mu je ľúto, že musí prežívať
momentálnu situáciu a chcel, aby sa všetko vyriešilo. Má ju rád a chýba im. Maloletá plakala, chvela
sa. Iným spôsobom na jeho slová nereagovala. Maloletá situáciu psychicky nezvládala, bola veľmi

rozrušená, preto pracovníci CDR stretnutie ukončili. Stretnutie trvalo hodinu. Po skončení stretnutia
sa matka chcela stretnúť so synmi, ale chlapci kontakt s matkou odmietli. Počas celého stretnutia sa
otec ani raz nesnažil nijakým spôsobom maloletú A. ovplyvňovať. Nespomínal momentálne ťažkosti
v manželstve, vo vzťahu s jej matkou. Na stretnutí 10. 2. 2024 bola komunikácia spočiatku strohá
a prevládalo ticho. Otec sa to snažil zmeniť. Na stretnutie pripravil video, ktoré obsahovalo ich spoločné

fotografie z doby, kedy boli všetci spolu ako rodina. Otec chcel A. pripomenúť, že sa ako rodina majú
radi. Zamestnanci CDR videli video, obsahovalo rodinné fotky, z ktorých matka nebola vynechaná. A.
na video reagovala emotívne, bola viditeľne rozrušená, ale slovne nereagovala. Brat E. sa jej spýtal,
či by sa mohli spolu porozprávať osamote, čo A. odmietla. Otec sa A. snažil vysvetliť momentálnu
situáciu z jeho pohľadu a aj chlapci. Hovorili, že im chýba, že ju majú radi, aké náročné boli prvé dni,

keď s mamou odišla a nevedeli, či sú v poriadku. Stretnutie bolo emotívne, všetci plakali. Maloletá na
slová bratov a otca reagovala len plačom alebo tým, že sa o tom momentálne nechce baviť. Párkrát
sa konverzácia zmenila na bežné témy (škola, záujmy, voľný čas), ale otec sa zameral na to, aby sa
maloletá upokojila. Snažil sa o fyzický kontakt, chytil ju za ruku a prisadol si k nej bližšie. Na to maloletá
nereagovala a odvrátila tvár. Pýtal sa jej čo sa deje, prečo sa necíti s nimi dobre. A. neodpovedala.

Na otázku, či chce s nimi stráviť nejaký voľný čas (výlet, návšteva rodinných príslušníkov) A. reagovala
odmietnutím. Maloletá sa neustále pýtala, koľko je hodín. Stretnutie bolo pre ňu náročné a chcela ho
čo najskôr ukončiť. Počas stretnutia pozorovali chvíle, kedy sa A. zasmiala, uvoľnila a konverzácia bola
plynulejšia. A. je rozrušená, zmätená a v rozpore s vlastnými emóciami, lebo sa nachádza medzi dvomi
stranami. Momentálna situácia medzi rodičmi maloletej spôsobuje značný psychický nepokoj. Väčšinu

stretnutiaplakala,opieralasihlavuostôlakomunikovalastroho.Počasstretnutiasaotecaniraznesnažil
A. ovplyvňovať. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 9. 3. 2024. A. prišla na stretnutie v dobrej nálade
s úsmevom. Priniesla krabicu, ktorá bola darom pre staršieho brata E. na osemnáste narodeniny. E.
darček rozbalil na stretnutí. A. s mamou vytvorili vlastnoručný darček, z ktorého sa E. aj A. tešili. Spravili
si spoločnú rodinnú fotku. Stretnutie sa nieslo v príjemnom duchu. A. komunikovala najmä s bratmi,

s ktorými spomínali na spoločné chvíle a zážitky z domáceho prostredia a spoločných výletov. Otec sa
do konverzácie zapájal. A. nepôsobila rozrušene ako pri predchádzajúcich stretnutiach. Komunikácia
nebola stručná ani strohá. V závere stretnutia hrala s bratom šach. Deti si nevšimli, že je čas ukončiť
stretnutie. Otec na stretnutie priniesol matke a maloletej veci, ktoré si nechali v byte. Chlapci matkev závere stretnutia odovzdali veci bez prítomnosti otca. Počas celého stretnutia sa otec ani raz nesnažil
maloletú A. ovplyvňovať.

16. Podľa správy neziskovej organizácie „Áno pre život“ z 10. 2. 2024, matka s maloletou prišli do
zariadenianúdzovéhobývania23.8.2023prostredníctvomporadenskéhocentraAnima.Matkasdcérou
mali k dispozícii izbu so sociálnym zariadením. Maloletá A. nemala schválené individuálne vzdelávanie.
Matka sa zodpovedne s maloletou učila každý deň. Maloletá navštevovala viac krúžkov na rozvíjanie
svojich schopností. Matka emailom kontaktovala syna J., zaujímala sa, ako sa majú. Komunikácia

prebiehala, kým sa nedozvedela, že otec o ich konverzácii vie. Nemohla sa už pri komunikácii
cítiť slobodne a bezpečne. Matka sa pracovníkom zariadenia javila ako zodpovedná, nekonfliktná,
rešpektujúca svoje povinnosti. Od príchodu do zariadenia bolo maloletej poskytované psychologické
poradenstvo. Stretnutia so psychologičkou boli pravidelné. Prvé dni po príchode bola maloletá nervózna,
napätá, ale otvorená a priateľská. Často opisovala zlú atmosféru doma a hádky medzi rodičmi. Veľakrát
bol prítomný jej plač. A. opakovala, že nechce, aby sa rodičia hádali. Keď mal prísť otec domov bála

sa, že sa budú opäť s mamou hádať. Uvádzala, že veľakrát ukončila hádku medzi rodičmi. Cítila
zodpovednosť, že je osoba, ktorá môže hádku ukončiť, či vyriešiť. Pocit, že môže ovplyvniť hádky medzi
rodičmi, je neprimeraná zodpovednosť na 11 ročné dieťa. Počas pobytu v zariadení sa A. cíti lepšie, je
uvoľnená a pôsobí spokojne. Má výborné vzťahy s ostatnými prijímateľkami sociálnej služby a rada trávi
čas s deťmi. Školské povinnosti si plní svedomito a navštevuje krúžky. O mame sa A. vyjadruje veľmi

pekne a má ju rada. Ich vzťah je harmonický. Matka sa zaujíma o psychický stav dcéry a pravidelne ho
konzultuje so psychologičkou. Matka maloletej začala samostatnú prácu so psychologičkou. O otcovi
maloletá hovorila, že všetko bolo v poriadku, kým sa nezmenil, začal byť divný a stále sa s mamou
hádal. Spomínala situácie, keď sa otec správal k matke neprimerane (strčil do nej). Maloletá akceptovala
rozhodnutie súdu o stretávaní s otcom, ale pred stretnutím bola nervózna. Bála sa, čo sa bude diať, aký

bude otec a ako to dopadne. Po stretnutí vyjadrila, že prítomnosť bratov bola povzbudzujúca, aj keď
priznala, že ich vzťah nebol harmonický. Podporujú budovanie a zlepšenie vzťahu medzi súrodencami aj
mimo stretávaní určených súdom (telefonátom, emailom, videohovorom, bez zainteresovania rodičov).
Maloletá vnímala počas stretnutí v CDR ako podporu prítomnosť psychologičky a sociálnej pracovníčky.
Počas jedného stretnutia sa na chvíľu vzdialili, čo maloletá vnímala negatívne. Povedala, že v otcovej

prítomnosti sa necíti bezpečne. Zdôrazňovala situácie, kedy prežívala stres a úzkosť, napríklad pri
stretnutí pred budovou. Spomenula si, že na stretnutí 27. 1. 2024 sa necítila dobre a mala pocit, že otec
na ňu vyvíja nátlak a pýta sa jej priveľa otázok. Prítomnosť otca v nej evokuje minulé negatívne zážitky.
A. rozrušujú blížiace sa komisionálne skúšky a súdne pojednávanie v rovnakom období. A. vyjadrila, že
má strach z toho, že na skúškach by mohol byť prítomný otec. A. vyjadrila túžbu vrátiť sa späť do svojej

kmeňovej školy, ale ak by to malo znamenať častejší kontakt s otcom, uprednostnila by individuálny
učebný plán. Maloletú A. povzbudzujú vo vyjadrovaní svojho vlastného názoru, aj keď môže byť odlišný
od názoru okolia. Podporujú ju vo vyjadrovaní v prítomnosti jedného alebo druhého rodiča. Z domu bola
zvyknutá brať ohľad na okolie, aby neprišlo ku hádke. A. sa vyjadrila, že sa s otcom nechce stretávať
vôbec.

17. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 9P/77/2023 zo dňa 2. 5. 2024 zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/102/2023 zo dňa 4. 12.
2023 o úprave styku maloletej s otcom. Súd vychádzal zo správ Centra pre deti a rodiny Liptovský
Hrádok, ktoré popisovali rozporuplné správanie A. na stretnutiach. Maloletá A. napísala list adresovaný

sudkyni (doručený 22. 4. 2024), v ktorom uviedla, že sa nechce stretávať s otcom, lebo sa ho bojí. A.
písala o svojich pocitoch, ktoré prežíva. Neuviedla žiadne konkrétne dôvody svojich obáv zo stretnutí
sotcom.SudkyňatelefonickykontaktovalaneziskovúorganizáciuÁnopreživot25.4.2024preeskaláciu
odmietavých reakcií maloletej A. na styk s otcom. V písomnej správe z 29. 4. 2024 nezisková organizácia
„Áno pre život“ uviedla, že A. asi dva dni pred každým stretnutím s otcom chodí smutná a nešťastná,

sociálnej pracovníčke hovorí, že na stretnutie nechce ísť. Pred každým stretnutím jej býva zle od žalúdka
a nedokáže jesť. Počas cesty vlakom telefonuje so psychologičkou zariadenia, aby zmiernila nepokoj
a napätie zo stretnutia. Psychické vypätie sa končí až po stretnutí. Okolo pätnástej hodiny dokáže zjesť
prvé jedlo dňa. A. sa tešila iba na stretnutie 9. 3. 2024, keď mal starší brat 18 rokov. Tešila sa, že
mu odovzdá darček, ktorý s matkou vyrobili. Najväčší zlom prišiel 23. 3. 2024, keď podľa jej slov po

ukončení stretnutia a odchode pracovníčky CDR Liptovský Hrádok otec verbálne zaútočil na matku.
Odvtedy pociťuje z otca ešte väčší strach, cíti sa zle v jeho prítomnosti a obáva sa otcovej reakcie pred
a po stretnutí. Po stretnutiach s otcom A. opakuje, že otec sa na stretnutiach správa inak ako doma,
podľa jej slov sa pretvaruje a snaží sa ju zmanipulovať. A. má strach, že by s otcom trávila čas bezprítomnosti iných osôb, alebo že by ju zverili otcovi, či súd určil styk s otcom na celý víkend, čo je pre A.
nepredstaviteľné. Chcela dať otcovi šancu, ale nemá to zmysel. V rozhovoroch opakuje, že na ňu vyvíja
tlak a chce, aby všetko bolo podľa neho.

18. Súdu je známe z úradnej činnosti, že Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 9P/127/2024
zo dňa 6. 11. 2024 nariadil neodkladné opatrenie podľa, ktorého je otec (navrhovateľ) do právoplatného
skončenia konania o rozvode manželstva a o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na
čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/102/2023 oprávnený stýkať

sa s maloletou Alžbetou každý štvrtok, v čase od 15:30 hod. do 17:30 hod. v priestoroch Centra
pre deti a rodiny Liptovský Hrádok vždy v prítomnosti osoby poverenej Centrom pre deti a rodiny
Liptovský Hrádok (asistovaný styk) a vždy v neprítomnosti matky. Pri styku otca s maloletou A. môžu byť
prítomní súrodenci E. a J.. Súd mal pri rozhodovaní k dispozícii znalecký posudok súdom ustanovenej
znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých s konzultantským
znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, aby mohol vyhodnotiť

príčiny negatívneho nastavenia maloletej A. k otcovi a styku s ním. Zo znaleckých posudkov vyplynulo
odporučenie na postupné obnovenie styku maloletej A. s otcom. Pre maloletú A. nie je vhodná absencia
stretávania sa s otcom a bratmi, izolácia od širšej rodiny a interakcií s rovesníkmi. Vplyv otca je
pre A. dôležitý. Vyšetrením nebolo zaznamenané nevhodné správanie otca, ktoré by mohlo maloletú
A. nejakým spôsobom ohroziť. Subjektívne pocity ohrozenia u maloletej sú dôsledkom identifikácie

s matkou, osobnostnými predpokladmi a dôsledkom dlhodobej absencie aktívneho vzťahu s otcom
a bratmi. Maloletá A. sa s matkou presťahovala naspäť do D. E. do prenajatého bytu od 1. 9. 2024.
Na rovnakom sídlisku žije otec so synmi. Hoci znalkyňa uviedla, že nie je vhodné, aby pri kontakte
maloletej A. s otcom a bratmi boli cudzie osoby (lebo umocňujú a potvrdzujú potrebu maloletej udržiavať
sa v strachu), keďže vzťahy medzi účastníkmi konania sú narušené, súdu sa javilo vhodné najskôr využiť

možnosť asistovaného styku v Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok. Toto prostredie je maloletej
známe, pozná niektorých zamestnancov zariadenia , čo jej môže uľahčiť situáciu. Asistovaný styk súd
považoval za formu postupného obnovenia vzťahu maloletej A. s otcom.

19. Pribratá znalkyňa E. C. L. B. v konaní 9P/102/2023 (konzultantský psychiatrický znalecký posudok)

realizovala psychiatrické vyšetrenie matky maloletých detí. Znalkyňa u nej diagnostikovala zmiešanú
poruchu osobnosti so schizoidnými, závislými a paranoidnými črtami (F61 podľa MKCH-10). Nejde
o duševnú poruchu v pravom zmysle slova (psychózu). Takáto porucha osobnosti je charakterizovaná
ako „zvláštny, excentrický“ a môže sa prekrývať s duševnými poruchami z okruhu schizofrénie a iných
psychotických porúch. Takéto osobnosti majú zvýšené riziko psychotickej dekompenzácie, narušeného

kontaktu s realitou, kedy má človek schopnosť hodnotiť realitu objektívne v obmedzenom rozsahu
alebo vôbec. Zmiešaná porucha osobnosti matky mohla a môže ovplyvniť jej premýšľanie a správanie
voblastirodinnéhoživota(rolemanželkyamatky).Znalkyňaodporučilamatkepsychiatrickústarostlivosť
ambulantnou formou, aby sa zabezpečilo sledovanie ďalšieho priebehu vývoja jej osobnosti, keďže
jednorazovým znaleckým vyšetrením nie je možné jednoznačne určiť stupeň hodnotenia reality

matkou. U matky existuje zvýšené riziko psychotickej dekompenzácie (často trvalá porucha s bludmi)
a tým by sa zabezpečila jej schopnosť starať sa o dieťa bez ohrozenia jeho zdravého psychického
vývinu. Znalkyňa vysvetlila všeobecné charakteristiky diagnózy matky ako krajné alebo významné
odchýlky od spôsobu, ktorým priemerný jednotlivec v príslušnej kultúre vníma, myslí, cíti. Zahŕňajú
viaceré oblasti správania a psychického fungovania (ako tendencia k sociálnej izolácii, obmedzené

možnosti emocionálneho vyjadrovania, preferencia samotárskych činností, emočne odťažitý ľudia,
zriedkavé priateľstvá, submisivita, nadmerná potreba emocionálnej podpory, ťažkosti v rozhodovaní,
neopodstatnená podozrievavosť, nesprávna interpretácia konania iných ľudí ako ohrozujúce (škodiace),
neprimerane silná reakcia na prekážky, od iných čakajú využívanie a vnímajú útoky na svoju osobu).
Znalkyňa u navrhovateľky počas znaleckého vyšetrenia nezistila poruchy vnímania v zmysle halucinácií.

Myslenie matky je aktuálne s paranoidným nastavením voči manželovi a synom a zahŕňa aj konanie
jej manžela voči maloletej dcére sexuálneho charakteru. Matka uviedla, že od roku 2016 do roku 2018
neviedla s manželom intímny život. Vyslovila podozrenie, že manžel jej dáva niečo na spanie, lebo
sa zobudila len tak na pol a manžel bol na nej. V roku 2019 nadobudla podozrenie, že niečo robil aj
dcére a „jej začali zapadať veci do seba“. Zistila, že vyhľadával chvíle, aby mohol byť s dcérou sám.

Prvé podozrenie získala, keď mala dcéra šesť rokov, ale bolo to chaotické, nevyznala sa v tom, čo
jej dcéra hovorí, tak jej dala pár týždňov a mesiacov. Potom sa jej to znova pýtala a že ako si to má
pamätať, keď mala vtedy štyri roky. Mala podozrenie, že aj jej dáva niečo, aby bola utlmená. Povedala
si, že možno je lepšie, ak si to nebude pamätať. Bolo to na základe toho, že našla dve pyžamká celézakakané, skryté v bielizníku pod všetkými vecami, celý záchod, steny, kľučky boli špinavé. Dcéra bola
čistá, ani nesmrdela. V tom veku sa nevedela utrieť sama. Nevie, či sa umyla ona sama, alebo ju umyl
manžel. Dcéru sa snažila nenechávať s otcom samú, čo bolo náročné. Presťahovala ju na poschodovú

posteľ hore. Pár chvíľ bola dcéra s manželom sama. Napríklad keď manželka išla na odber krvi na
endokrinológiu, najskôr zobudila A. a potom J., aby bol hore s C.. Manžel jej volal o 15 minút, prečo
budila J., že ju (A.) mala poslať k nemu do spálne. Manžel ju sledoval cez mobilný telefón, ktorý jej
kúpil, starší syn bol manželova predĺžená ruka a mladší tak pol na pol. Zhodnotila, že aj jej bratia sa
priklonili na stranu otca. Manžel si všetkých obmotal v CDR (pri asistovanom stretávaní). Znalkyňa

uviedla,žesprávaniematkymôžepredstavovaťhrozbupresprávnyazdravýpsychickývývojmaloletého
dieťaťa a jeho emocionálnu bezpečnosť. Maloleté dieťa je nutné udržať v socializácii. Neodporučila
ďalšie individuálne vzdelávanie matkou. Znalkyňa považuje za vhodné zmeniť bývanie matky s dcérou
z tajného (izolovaného) na bežné samostatné bývanie matky s dcérou. Maloleté dieťa (A.) je výrazne
identifikované s matkou, čo mu bráni v nestrannom pohľade na vec.

20. Podľa záverov znaleckého posudku klinickej psychológie dospelých a detí E. K. E. D.,v konaní
9P/102/2023 u matky v dôsledku emočných a následných usudzovacích narušení (chybné úsudky)
dochádza k nadmernému skresleniu vnemov a vstupov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť neefektívneho
amaladjustovanéhosprávania,ovplyvňujújejpremýšľanieasprávanievoblastirodinnéhoživota.Týmje
schopnosť vnímania a reprodukcie reality najmä v oblasti matrimónia podstatne znížená. U matky sklony

k fabulácii neboli zistené, ale ku konfabulácii (nevedomé vytváranie skreslených spomienok) v zmysle
paranoidných a vzťahovačných znakov dochádza. Sklony k vedomej manipulácii neboli vyšetrením
zachytené. Znalkyňa poukázala na príčiny v hereditárnej záťaži, neistej (dezorganizovanej) vzťahovej
väzbe v detstve s podozrením na následky psychického a fyzického týrania a disharmonického vývoja
osobnosti. Matka je o svojom vnímaní presvedčená (zámerne neskresľuje informácie tendenčným

spôsobom). Jej správanie je motivované potrebou chrániť svoje dieťa, s ktorým sa identifikuje a ktoré
sa identifikuje s ňou a ich väzba je príliš úzka, nedáva priestor pre individualizáciu a samostatné
uvažovanie na oboch stranách. Limitovanosť sociálnych zručností matky je príčinou značných ťažkostí
v interpersonálnej oblasti. Má potrebu vytvárať si bezpečný priestor. Sú u nej prítomné závislé črty,
dominuje nezrelosť, závislosť, bezmocnosť a pasivita. Druhým nerozumie, nevie v nich čítať a môže

mať neprimerané očakávania, čo zvyšuje nespokojnosť, neúspech a následné odcudzenie. V bežných
sociálnych situáciách, ktoré nie sú emočne sýtené, dokáže primerane participovať. Miera jej empatie
je limitovaná egocentrickejším zameraním, paranoiditou, vzťahovačnosťou a narušenou schopnosťou
mentalizácie. V náročných situáciách je náchylná strácať kontrolu nad svojím správaním a uvažovaním.
Osobnosť otca je bez patológie, myslenie je bez obsahových a štrukturálnych zmien, nadmerne

ekonomizujúcearacionalizujúce.Priemočnenabitýchsituáciáchhrozíimpulzivita.Vsúčasnostijevjeho
emotivite zvýšená intrapsychická tenzia, sklon ku afektívnym (dystýmnym) rozladám na vrub súčasnej
familiárnej (debaklovej) situácie. V sociálnom kontakte je družný a kooperatívny. V matrimóniu zostáva
dominantný postoj k ženám, ženy vníma ako pasívnejšie, ktoré potrebujú ochranu. Sebahodnota je
znížená a je u neho prítomná zameranosť na výkon, čo mu dodáva pocit sebahodnoty a slúži ako

hyperkompenzácia. U otca neboli zistené sklony ku fabulácii, ani manipulácii s faktami. Otec je schopný
vytvárať stabilné vzťahy. V interpersonálnej oblasti má zvýšenú mieru sociability. Medzi ľuďmi sa cíti
dobre a dokáže udržiavať kooperatívne vzťahy. Druhým ľuďom dostatočne nerozumie, identifikuje sa
skôr s nereálnymi postavami alebo s „časťami človeka“, ktoré mu vyhovujú. Samostatné rozhodovanie
skôr prenáša na iných. Miera jeho empatie je primeraná. Má primerané komunikačné zručnosti.

V emočne exponovaných situáciách hrozí jeho zraniteľnosť a impulzivita. Je schopný opätovného
mobilizovania psychických síl a miera jeho psychickej odolnosti je primeraná. Nechce, aby ho ľudia
vnímali ako slabého. Agresivita nepatrí medzi jeho výrazné črty, ale v emočne exponovaných situáciách
môžedôjsťknadmernejexpresiiafektu(priohrozenísebahodnotyvpartnerskomvzťahu,vovýchovných
postupoch). Miera introspekcie a copingové stratégie prispievajú ku regulácii, o čom svedčia vyjadrenia

detí, že fyzické trestanie postupne prestalo. U maloletej A. je prítomná výrazná identifikácia s materskou
postavou. Maloletá nemá plne vyvinutú schopnosť vnímať perspektívu z nadhľadu pre primárnu, tesnú,
až úzkostnú vzťahovú väzbu s matkou, s ktorou sa plne identifikuje. Táto identifikácia jej bráni ku
nestrannému pohľadu. Maloletá nie je nikým vedome manipulovaná. Osobnosť maloletej je emocionálne
nezrelá a v kontakte so stresom reaguje skreslením reality, nevnímaním komplexnosti situácie (v zmysle,

čo nevidí, neexistuje), minimalizovaním významu, vyhýbaním sa dôležitosti určitých aspektov, čo vedie
k neefektívnym riešeniam a hromadeniu nepríjemných afektov. Je u nej evidentné potláčanie vlastných
potrieb v snahe vyhovieť autorite, rodičovským postavám, primárne materskej postave. Materskú
postavu vníma výrazne pozitívne, miestami s ňou splýva, identifikuje sa s ňou a vytvára závislú pozíciu.Materská postava je miestami vnímaná ako slabšia a pasívnejšia vo vzťahu k partnerovi. Otcovská
rola je prehliadaná alebo vnímaná ako kontrolujúca. Ku materskej role pociťuje istotu, k otcovskej role
trend k negativizmu, potrebu odstupu a strach z ohrozenia. U maloletej absentujú efektívne stratégie

v emočne nabitých situáciách. Svet okolo seba vníma nadmerne úzkostne a dominujú obavy. Miera
jej empatie je nadmerne vyvinutá a miestami stráca odstup. Nie je vyladená na prepájanie súvislostí.
V situáciách s vyššou náročnosťou na emocionality, kde je potrebná flexibilita (prepájanie súvislostí),
sú jej zvládacie mechanizmy dysfunkčné. Realitu testuje problematicky pre nadmerné vytesňovanie
emócií a oslabenú globalizujúcu funkciu v myslení. Preto často dochádza k skresleniu vnímaného,

chybnej percepcii a neadekvátnemu úsudku. Toto prispieva ku správaniu, ktoré je menej konvenčné
a zrozumiteľné. Uvedomovanie vlastných psychických potrieb je výrazne oslabené, preto môže pôsobiť
nadmerne kontrolovane. Z dlhodobého hľadiska nevnímanie vlastných potrieb vedie k pocitom frustrácie
a nenaplnenosti. Má tendenciu obranne nahradzovať realitu fantáziou. Frustračná tolerancia u nej
je značne znížená a chýbajú jej zdroje na zvládanie záťaže v afektívnej aj kognitívnej oblasti. Jej
sebahodnota je mierne znížená, sama sebe venuje menej pozornosti. Má nižšiu ochotu participovať

v interakciách. Na vlastnú obranu si udržiava určitú mieru odstupu. S matkou má vytvorenú až úzkostnú
tesnú vzťahovú väzbu, čo vyplýva z matkinho tesného vzťahu s ňou od ranného veku. Matka má
potrebu dcéru chrániť pred „hrozbou“, pred potenciálne agresívnym správaním otca. U bratov maloletej
takáto úzkostná väzba vytvorená nebola. Maloletá sa preto s matkou plne identifikovala, otec je
vnímaný ako agresor, niekto, koho sa treba báť a pre ktorého je možné „obetovať“ aj vzťahy s bratmi.

Toto je výrazne sýtené absenciou zážitkov s otcom a bratmi za posledné mesiace. Matka je pre A.
primárna vzťahová osoba, ktorá jej poskytuje ochranu, zabezpečuje jej psychické a fyzické potreby.
Je pre ňu zdrojom istoty, lásky a bezpečia. Matka s diagnózou zmiešanej poruchy osobnosti s črtami
schizoidnými, závislými a paranoidnými (zvýšené riziko psychotickej dekompenzácie – narušeného
kontaktu s realitou), čo maloletá A. prijíma za vlastné v zmysle identifikácie, konkrétne postavu otca

ako agresora (nebezpečného a ohrozujúceho). Existuje riziko, že správanie matky môže prestavovať
hrozbu pre správny a zdravý psychický vývoj A. a jej emocionálnu bezpečnosť. Vo výchove A. má otec
nezastupiteľnú rolu, napriek tomu, že v súčasnosti je u A. na periférii. A. má tendenciu sa mu vyhnúť,
čo nevyplýva z jej reálnych zážitkov s ním. A. postoj umocňujú posledné mesiace, keďže bola výhradne
s matkou. Osobnosť otca je bez výraznej patológie. Neurotická symptomatika je na tolerovateľnej

úrovni a neznižuje jeho funkčnosť. Príslušnosť ku kresťanskému spoločenstvu formuje jeho postoje
k rodičovstvu a k manželstvu. Vyšetrením nebolo zistené problémové alebo ohrozujúce správanie, ktoré
by malo nasvedčovať na psychické príkorie u detí, ktoré by bolo dôsledkom jeho správania. Udalosti,
keď otec presadzoval svoju vôľu nadmerne expresívne, až agresívne, sú maloletou A. hyperbolizované
a narastajúce konflikty medzi rodičmi vnímala hypersenzitívne. Otcovi na svojich deťoch záleží, snaží

sa budovať vzťah so synmi, a aj s dcérou. V rodine vznikla koalícia otca so synmi a matky s dcérou,
na vznik ktorej malo vplyv najmä správanie matky. Tesné zoskupenie s matkou u A. spôsobuje, že
rola muža u nej nevzbudzuje dôveru, naopak skôr ohrozenie. Žena je vnímaná pasívne, bezmocne
voči mužom. Toto je dôsledkom dynamiky v rodine a je pravdepodobné, že ak by izolácia A. a otca
pretrvávala, bude formovať jej vnímanie budúcich interpersonálnych partnerských vzťahov. Vzťah matky

s dcérou, a aj vzťah otca s dcérou je jedinečný a dôležitý. Nie je vhodné, aby A. ostávala vo výhradnej
prítomnosti matky a izolácie od otca s bratmi a širšej rodiny, a tiež interakcií s rovesníkmi. Inak by
mohlo dôjsť k patologizácii súčasných osobnostných čŕt. Matka je pre A. zdrojom istoty a bezpečia,
tento vzťah je pre A. dôležitý, nesie prvky závislosti. V prípade výrazného zásahu do neho (odlúčenia,
dlhodobej fyzickej absencie matky), by sa mohli u A. zvýrazniť pocity skľúčenosti a psychickej nestability.

Vplyv otca je dôležitý. Vyšetrením nebolo zaznamenané nevhodné správanie, ktoré by mohlo nejakým
spôsobom dcéru ohroziť. Subjektívne pocity ohrozenia u dcéry sú dôsledkom identifikácie s matkou
a jej osobnostnými predpokladmi a dôsledkom dlhodobej absencie aktívneho vzťahu s otcom a bratmi.
Otcova osobnosť je bez výraznej patológie a nepredstavuje vo výchove zvýšené riziko negatívneho
vplyvu. Vzťah matky so synom, aj vzťah otca s dcérou je jedinečný a dôležitý. Súrodenecká väzba

medzi A. a J. je emocionálne blízka napriek tomu, že J. vnímal, že v očiach matky je uprednostňovaná
sestra, nebola táto väzba konfliktná. Obaja majú voči tomu druhému mierne ambivalentný postoj, majú
sa radi, ale každý má potrebu stáť pri svojej bezpečnej primárnej osobe. Na tomto je potrebné pracovať
(psychoterapeutická podpora), aby sa medzi súrodencami mohol naďalej rozvíjať blízky a podporný
vzťah. Znalkyňa zdôraznila potrebu začatia psychoterapeutickej starostlivosti s matkou a dcérou. Je

potrebné, aby sa maloletá A. začala stretávať s otcom a bratom. Brat J. jej pre ňu blízka osoba, ktorej
prítomnosť môže pôsobiť ako zmierňovať jej strachu. Nie je vhodné, aby boli pri tomto kontakte prítomné
cudzie osoby, lebo umocňujú a potvrdzujú potrebu udržiavať sa v strachu. Znalkyňa odporučila postupné
navyšovanie spoločne stráveného času.21. Súd je povinný konať v najlepšom záujme detí. Deti nemajú byť vystavované situáciám
vyvolávajúcim v nich konflikt lojality k rodičom. Deti majú právo zachovať a rozvíjať vzťah s obidvomi

rodičmi a súrodencami, najmä ak im nehrozí od rodičov žiadne reálne nebezpečenstvo. Maloletá A.
mú najužšiu citovú väzbu s matkou. Prijala názor matky na otca za svoj. Názor A. na otca nevychádza
v podstatnej miere z vlastných prežitých skúseností, ale z postojov matky. Na vzťah matky k otcovi a
maloletej vplýva porucha osobnosti matky, ktorej dôsledkom je narušené vnímanie a vyhodnocovanie
reality. Partnerské problémy rodičov vnímané z pohľadu matky sa preniesli do rodičovského vzťahu

dcéry a otca. Izolácia A. od otca nevplýva priaznivo na jej emocionálny vývoj (psychický stav) a má
potenciál negatívne sa prejaviť v budúcnosti v partnerských vzťahoch A.. Oddelenie A. od matky (zmena
výchovného prostredia) bez primeranej prípravy by mohlo ohroziť psychický stav A., ktorá je na matku
silno citovo naviazaná. A. pociťuje s otca strach, ktorý nemá reálny základ v skutočnom správaní sa otca
voči A.. Súd prihliadol aj na názor A., ktorá chce s matkou. Súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti
matky. Súd rozhodol v kontexte súčasne prebiehajúceho konania o rozvod manželstva rodičov maloletej

A., v ktorom širšie rozhodoval o úprave styku a o výchovnom opatrení. Úprava výkonu rodičovských
práv a povinností v konaní sp. zn. 9P/77/2023 platí len do právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku
o rozvode manželstva, ktoré je spojené s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva rodičov.

22. Súd nezistil žiadny dôvod, kvôli ktorému by niektorý z rodičov nemohol zastupovať maloletú A.. Preto
súd rozhodol, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok.

23. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 9P/102/2023-133 zo dňa 16. 8. 2024
začal konanie o uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/ z. č. 36/2005 Z. z. o rodine.

A. odmieta osamote tráviť čas s otcom, hoci otec pre ňu nepredstavuje hrozbu. Strach z otca nemá
pôvod v skutočne prežitých udalostiach, ale v prebratých postojoch a názoroch matky na otca. A.
nevie, či neverí, že otec ju má skutočne rád. Jeho záujem o ňu považuje za účelový. J. pociťuje
smútok (sklamanie), že ho matka opustila. V rodine už pred odchodom matky s A. došlo k spojeniu
matky s dcérou proti otcovi so synmi. Prispeli k tomu obidvaja rodičia, ale predovšetkým následky

poruchy osobnosti matky. Súd v konaní o rozvode sp. zn. 9P/102/2023 rozsudkom zo dňa 29. 11.
202) na čas po rozvode nariadil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie na dobu 4 mesiacov
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš na účely nápravy, obnovenia a upevnenia vzťahu
(spracovanie negatívnych emócií) a komunikácie medzi matkou a maloletým J. B., nar. XX. X. XXXX

a medzi otcom a maloletou A. B., nar. XX. X. XXXX, v rozsahu a v termínoch poradenských stretnutí
určených psychológom referátu. Výchovným opatrením súd chce súd dosiahnuť, aby maloletým deťom
(vrátane A.) bolo prijateľným spôsobom vysvetlené z čoho vychádza správanie rodičov, aby sa dokázali,
čo najlepšie vyrovnať s dôsledkami. Dôsledky poruchy osobnosti matky majú negatívny dopad na vzťah
A. s otcom. A. prijala postoje matky ku manželovi za svoje. Vzhľadom na jej nízky vek nie je schopná

odlíšiť prejavy partnerských problémov rodičov (hnev, hádky, krik) od rodičovského vzťahu otca ku nej
(dieťaťu), keďže sa stotožnila s matkou. A. má problém oddeliť správanie rodičov voči sebe v konflikte od
správania otca voči nej napr. otec nemá rád matku a ako by mohol mať skutočne rád ju (A.), keď matka
je v jej očiach tá dobrá. Matka v dôsledku poruchy osobnosti dôsledne dbala, aby otec nemohol bez jej
prítomnosti tráviť čas s A.. Matka sa stotožnila s A. a chránila ju pred neexistujúcim nebezpečenstvom

spôsobom, akým ju v jej detstve nik nechránil. Extrémne blízky vzťah A. k matke a prebraté negatívne
postoje k otcovi už narušili súrodenecký vzťah A. s bratmi, ktorí podľa matky stoja na strane otca a tým
sú určitou hrozbou (donášajú otcovi a pod.).

24. Súd upravil styk A. s otcom (na čas do rozvodu) vo forme asistovaného styku, keďže v konaní

o rozvode manželstva súd uložil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie, ktoré účelom je
zmiernenie vnútorného konfliktu A. k otcovi a konflikt lojality k matke, čo umožní následne širší styk A.
s otcom v neprítomnosti matky. A. by mala postupnými krokmi získať pocit bezpečia a istotu, že zo strany
otca jej nič nehrozí a má ju rád.

25. Súdu je známe z jeho úradnej činnosti, že Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom sp. zn.
1Pc/16/2024 zo dňa 1. 10. 2024 uložil matke povinnosť prispievať na výživu E. B. nar. XX. X. XXXX od
17. 4. 2024 do 31. 8. 2024 po 135 EUR mesačne a od 1. 9. 2024 po 160 EUR mesačne. Uznesením
sp. zn. 9P/77/2023 zo dňa 5. 9. 2023 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým okrem iného súd uložilotcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX. X. XXXX po 50 EUR mesačne, vždy do
každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, do vykonateľnosti rozhodnutia o výživnom vo veci
samej (v konaní o výkone rodičovských práv a povinností). Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť 19.

9. 2023. Rodičia sú povinní plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Výška výživného závisí najmä od potrieb maloletých detí, možností a schopností rodičov,
rozsahu osobnej starostlivosti poskytovanej rodičmi maloletým deťom. Rodičia majú spolu tri deti, z toho
dve maloleté. Matka sa osobne stará iba o maloletú A., otec sa osobne stará o maloletého J. a žije
v spoločnej domácnosti s plnoletým E.. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 23.8. 2023. Otec

je živnostník. Podľa daňového priznania otca k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2022 boli príjmy
otca zo živnosti 25.656,88 EUR, výdavky 18.437,23 EUR, základ dane 7.219,65 EUR (rozdiel príjmov
a výdavkov), základ dane znížený o nezdaniteľnú časť 2.640 EUR a daň zo základu dane 396,06 EUR.
Otec zaplatil poistné z príjmov vo výške 3.043,10 EUR. Podľa správy daňového úradu daňového k dani
z príjmu fyzických osôb za rok 2023 boli príjmy otca zo živnosti 31.794,01 EUR, výdavky 22.269,46 EUR,
základ dane 9.524,55 EUR (rozdiel príjmov a výdavkov). Otec uplatňuje výdavky percentom z príjmov

(paušálne) podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (t. j.
daňovník neuplatní preukázateľné - skutočné daňové výdavky, ale môže uplatniť výdavky vo výške 60%
z úhrnu príjmov). Otec v roku 2023 poberal nemocenské 10/2023 vo výške 270.40 EUR a 11/2023 vo
výške 82,10 EUR, úhrnne 352,50 EUR. Otec do svojich výdavkov zahrnul splátky leasingu za motorové
vozidlo 473, 64 EUR mesačne. Otec predložil prehľad platieb na čerpacích staniciach v roku 2023

s úhradami úhrnne vo výške približne 1.679 EUR. a v roku 2024. Z predložených prehľadov nie je možné
presne zistiť, či išlo vždy o platbu za pohonné hmoty, ale aj iný tovar zakúpený na čerpacej stanici. Otec
predložil súbor faktúr, ktorými vyúčtoval poskytnutie plnení v období od januára 2024 do augusta 2024
v úhrnnej sume 18.209,45 EUR. Otec predložil výpisy z účtu o úhradách platieb do Sociálnej poisťovne
v roku 2023 a zdravotnej poisťovne. Matka je zamestnaná od 1. 9. 2024 na Základnej škole E. G. E. v D.

E. s hrubým príjmom približne 1.281,97 EUR, čo je v čistom približne 1.039,29 EUR. V minulosti bola
matka zamestnaná od 21. 9. 2022 do 31.8. 2023 v K. O. R. H. K. L. D. E. s priemerným hrubým príjmom
1.033,40 EUR a od 15. 10. 2023 do 30. 6. 2024 v COOP Jednota S., K. P. L. S. s priemerným hrubým
príjmom 1.087 EUR t. j. čistým priemerný mesačný príjem 898,91 EUR. Matka poberala ošetrovné
v roku 2023 od 01/2023 do 06/2023 (vrátane) úhrnne vo výške 186 EUR. Matka bola vedená v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 1. 7. 024 do 31. 7. 2024. Matka poberala podporu v nezamestnanosti
za 07/2024, 08/2024 približne po 574 EUR mesačne. Čistý mesačný príjmu matky bol / je od 15. 10.
2023 do 30. 9. 2024 (od 15. 10. 2023 do 30. 6. 2024 - 9 mesiacov vo výške približne 898,91 EUR, od
1. 7. 2024 do 31. 8. 2024 - 2 mesiace vo výške približne 574 EUR, a od 1. 9. 2024 - 1 mesiac vo výške
približne 1.039,29 EUR, spolu za 12 mesiacov je 10.277,48 EUR :/ 12 mesiacov = 856,45 EUR). Čistý

priemerný mesačný príjem matky za predchádzajúcich 12 mesiacov je približne 856,45 EUR. Matka od
1. 3. 2012 poberá prídavky na jedno dieťa (v roku 2023 a 2024 vo výške po 60 EUR mesačne). Podľa
potvrdenia zamestnávateľa COOP Jednota S. matka poberala daňový bonus. K daňovým bonusom súd
uvádza, že rodičovi, ktorý ich poberá zvyšujú jeho čistý priemerný mesačný príjem. Prídavky na deti sú
štátna dávka určená na priame uspokojovanie potrieb maloletých detí. Plnoletý syn manželov E. študuje

na strednej odbornej škole v D. T. a má určené výživné od matky vo výške 160 EUR mesačne. Všetky
ostatné životné potreby mu zabezpečuje otec. Otec má neodkladným opatrením určené výživné na
maloletú A. 50 EUR mesačne (vykonateľné 19. 9. 2023). Všetky ostatné životné náklady jej zabezpečuje
matka. J. je žiak na druhom stupni základnej školy. Náklady a potreby maloletého J. a A. sú obdobné.
A. má výdavky na stravné v škole 50 EUR na začiatku školského roka a následne po 10 EUR mesačne,

príspevok do ZRPŠ na začiatku školského roka a priebežne vynakladané náklady na školské pomôcky.
Ostatné náklady zodpovedajú obvyklým nákladom na zdravé dieťa v rovnakom veku (ošatenie, obuv,
vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, strava, hygiena, kultúrne a spoločenské potreby). Súd zohľadnil,
že otec ostal žiť v spoločnom byte manželov a matka si prenajala byt. Úhrnné náklady otca za byt sú
350 EUR mesačne. Otec tvrdí splátky hypotekárneho úveru 250 EUR mesačne. Matka vyčíslila náklady

na bývanie v období 23. 8. 2023 do 31. 7. 2024 vo výške 117,23 EUR mesačne a od 1. 9. 2024 vo
výške 400 EUR mesačne (nájomné). Matka do práce dochádza verejnou dopravou za približne 35 EUR
mesačne. Pri určovaní výživného na maloletú A. s použitím metodickej príručky MS SR pre výpočet
výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné súd vychádzal z príjmu otca za rok 2023 (za rok 2024
otec nepodal daňové priznanie). V roku 2023 otec dosiahol príjmy z podnikania 31.794,01 EUR. V roku

2023 otec zaplatil úhrn poistného 2.173,75 EUR (zdroj Sociálna poisťovňa) a vznikla mu povinnosť
platiť zdravotné (mesačné) poistné 14 % z vymeriavacieho základu 605,50 EUR t. j. 84,77 EUR x
12 mesiacov = 1.017.24 EUR. Hrubý príjem otca za rok 2023 znížený o úhrn poistného do Sociálnej
poisťovne a zdravotnej poisťovne je 31.794,01 EUR - 2.173,75 EUR -1.017.24 EUR = 28.603,02 EUR.Mesačná splátka leasingu za motorové vozidlo otca používaného aj na podnikanie je 473,64 EUR t.
j. ročne 5.683,68 EUR. Náklady na pohonné hmoty v roku 2023 sú približne 1.679 EUR. O vyššie
uvedené náklady sa znižuje príjem otca na sumu 21.240,34 EUR. Daň z príjmu fyzickej osoby, ktorej

príjmy z podnikania v roku 2023 nepresiahli 49.790 EUR je 15 % zo základu dane 9.524,55 EUR t. j.
najviac 1.428,68 EUR. Súd ustálil čistý ročný príjem otca na 19.811,66 EUR, čomu zodpovedá priemerný
mesačný príjem 1.650,97 EUR. Otec má 3 vyživovacie povinnosti a výška výživného je 13 % na dieťa na
druhom stupni základnej školy t. j. 214,62 EUR. Otec má vyživovaciu povinnosť aj J. (v rovnakej výške
podľa rovnakých kritérií veku a etapy dieťaťa ako ku A., čo zodpovedá sume 214,62 EUR a k plnoletému

E. 15 %, čo zodpovedá sume 247,50 EUR). Súčet výživných na deti je 676,74 EUR a prevyšuje 30
% z príjmu otca (495,29 EUR). 30 % z príjmu otca je suma 495,29 EUR rozdelená na tri deti po 165
EUR na každé z detí. Rozdiel medzi sadzbou výživného na E. a A. s J. sú 2 % (15 % - 13%). 2%
zo sumy 165 EUR je 33 EUR a táto suma by pripadla na E. v úhrnnej výške 198 EUR. Na A. a J. by
pripadla suma po 148 EUR (495,29 EUR – 198 EUR = 297,29 EUR :/ 2 = 148 EUR. Súd určil výživné na
maloletú A. vo výške 148 EUR mesačne. Otcovi vzniklo zameškané výživné na maloletú A. za obdobie

od začatia konania 30. 8. 2023 do 30. 11. 2024 vypočítané nasledovne 148 EUR x 16 mesiacov = 2.368
EUR (09/2023-11/2024) a od 30. 8. 2023 do 31. 8. 2023 t. j. za dva dni 148 EUR :/ 31 dní = 4,77 EUR,
spolu 2.372,77 EUR. Otec platil výživné určené súdom na základe nariadeného neodkladného opatrenia
po 50 EUR, vykonateľného od 19. 9. 2023, čo je suma (10/2023-11/2024) 50 EUR x 15 mesiacov =
750 EUR a od 19. 9. 2024 do 30. 9. 2024 50 EUR :/ 30 dní = 1,66 EUR x 12 dní = 20 EUR, spolu

výživné priznané neodkladným opatrením 770 EUR. Zameškané výživné znížené o výživné priznané
neodkladným opatrením je 1.602,77 EUR. Súd povolil otcovi splátky zameškaného výživného po 200
EUR mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc od vykonateľnosti (doručenia) rozsudku.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52, § 57 a § 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v počte vyhotovení pre každého účastníka a súd. Odvolanie môže podať účastník, v
neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia,ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému podľa § 370 a nasl. CMP.