Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100504
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100504.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z. so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice- mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so
sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania:

1/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00
313 271, 2/ Saleziáni don Bosca – Slovenská provincia, so sídlom Miletičova 7, 821 08 Bratislava,
IČO: 00 586 421, 3/ Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 056 006, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-BB-OOP3-2024/001930-019 zo dňa 30.04.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 07.07.2024,
sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2024/001930-019 zo dňa 30.04.2024, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru

starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-026 zo dňa 05.09.2023, vo veci
povolenia uskutočnenia vodnej stavby: SO 02- Dažďová kanalizácia + ORL stavebníkovi Mesto Banská
Bystrica, so sídlom ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, k.ú. A., na pozemkoch parc.č.:
KN-C 2495/1 ( KN-E 484/1), 2699/4, 2699/14, 2699/34, 2699/36, druh stavby: inžinierska stavba, účel
stavby: Odvádzanie vôd z povrchového odtoku z parkovísk.

2. Súčasťou podanej správnej žaloby je aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že v prípade
2 3S/37/2024

okamžitého výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového orgánu verejnej správy) hrozí závažná ujma
a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti („vigilantibus iura scripta sunt“)
a uviedol, že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanózneho výkonu práva, keďže svojím
postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Žalobca dal taktiež správnemu
súdu do pozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy

a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední,
ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú dopopredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca potom argumentoval, že tieto
princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby
v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade

vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia
sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť,
no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej
žalobca poukázal na to, že pri priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd okrem
vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp právnej istoty, ako aj princíp prezumpcie správnosti

rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné
a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Orgány verejnej správy však podľa názoru
žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc
sa na princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a na nazeranie ostatných
orgánov verejnej moci na správne orgány spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v
skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej

istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí a
preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné
postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z menovaných možností, ale aby
iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému – v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť
formalistický princíp zákonnosti oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom

ohrození životného prostredia. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR
zakazujúcu prílišný formalizmus, má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby. Žalobca uviedol, že prepäté, až formalistické bazírovanie správnych
súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, spôsobuje v slovenskej
aplikačnej praxi známe nedostatky, a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné

prostredie, čo je tiež nespochybniteľný verejným záujmom a jedným z dôvodov na priznanie odkladného
účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP. Ďalej žalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii
správnostirozhodnutíorgánovverejnejsprávy,akžalovanérozhodnutiesaprávnymaspektomkonaniaa
odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal
nato,ževzmysleustálenejjudikatúryÚstavnéhosúduSRmusíbyťrozhodnutieorgánovverejnejsprávy

nie len zákonné, ale sa ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo.
Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak, je
len formalistickým
3 3S/37/2024

imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Preto žalobca tvrdil, že prevažuje požiadavka na aplikáciu
predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Žalobca poukázal aj
na § 189 SSP, v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez
návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli

dané dôvody, alebo tie medzičasom odpadli. Správny súd má priznať požiadavke ochrany životného
prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo
žiadateľa, ani realizácia zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia
vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný
účinok. Právoplatné stavebné rozhodnutie umožňuje takú ujmu životnému prostrediu, ktorá je nad rámec

zákona a povinností stavebníka uložených mu v súlade so zákonom, ako aj pre porušenie ústavného
imperatívu účinnej ochrany životného prostredia zo strany orgánu verejnej moci podľa čl. 44 Ústavy
Slovenskej republiky. Na záver návrhu žalobca poukázal na záujmy životného prostredia, a to povinnosť
poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona
EIA v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA eurokonformným spôsobom. Žalobca ďalej poukázal

na ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov, nakoľko okamžitým výkonom
žalobou napadnutého rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy SR“) na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa
suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria účastníkovi konania žiadne ústavné práva,
len sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne

s poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod
opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru a
to až do rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho právaa voľnej dispozície ním definitívne vyrieši. Žalobca poukázal na právo verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktoré je verejným záujmom.

3. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 26.08.2024 vyzval žalovaného,
aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2024 uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť
takéhoto návrhu. Žalovaný poukázal na potrebu konkretizovať a odôvodniť takýto návrh, k čomu zo
strany žalobcu nedošlo. Podľa názoru žalovaného, žiadna závažná ujma a iný nenapraviteľný následok

nehrozia, nakoľko na základe predložených dokladov bolo možné prvostupňovým správnym orgánom
vydať rozhodnutie, ktorým stavebníkovi podľa § 26 ods. 1 a 4 zákona č. 364/2004 Z.z. vodného zákona
v spojení s § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) povolil uskutočnenie vodnej stavby „SO 02-Dažďová kanalizácia +ORL“ na pozemkoch parcelné
č. KN-C 2495/1 ( KN-E 484/1), 2699/4, 2699/14, 2699/34, 2699/36 v k.ú. A.. V druhej časti výroku
rozhodnutia určil podmienky na vypúšťanie vyčistených vôd z povrchového odtoku, ako aj v súlade s

§ 26 ods. 2 vodného zákona a § 66 ods. 1, 3 a 4 stavebného zákona určil záväzné podmienky pre
uskutočnenie vodnej stavby. Žalovaný ďalej uviedol, že neexistuje žiadna rozumná pochybnosť o hrozbe
poškodenia životného prostredia, ak sa začne so stavebnými prácami, k dispozícii bolo dostatočné
množstvo presných a
4 3S/37/2024

jednoznačných informácií o možných dôsledkoch rozhodnutia pre životné prostredie a to od dotknutých
orgánov,ktorísineuplatniližiadnevýhrady,resp.pripomienky.Vzhľadomnauvedenéžalovanýnavrhuje,
aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku žaloby zamietol. Žalovaný zároveň uviedol,

že do času vyjadrenia sa k správnej žalobe mu neboli vrátené administratívne spisy prvostupňového
správneho orgánu, ani žalovaného, nakoľko sa t.č. nachádzali na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica.
Podaním zo dňa 08.10.2024, doručeným správnemu súdu dňa toho istého dňa žalovaný osobne
do podateľne súdu predložil administratívne spisy žalovaného č. OU-BB-OOP3-2024/001930, ako aj
prvostupňového orgánu verejnej správy č. OU-BB-OSZP3-2023/003433, ktoré obdržal od Krajskej

prokuratúry Banská Bystrica dňa 07.10.2024.

4. Správny súd v súlade s ustanovením 105 písm. a) SSP výzvou zo dňa 26.08.2024 vyzval ďalších
účastníkov konania 1/ až 3/, aby sa písomne vyjadrili k obsahu žaloby, ktorej súčasťou je aj návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ďalší účastník konania 1/ v písomnom

vyjadrení zo dňa 09.09.2024 uviedol, že s názorom žalobcu nesúhlasí, nakoľko prvostupňový orgán,
ako aj odvolací orgán rozhodli ako vecne a miestne príslušné správne orgány a v celom konaní
postupovali v súlade so zákonom. Nakoľko rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy, základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný

účinok je okrem iného stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca žiadny takýto stav, t. j.
existenciu závažnej ujmy dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by

takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. Žalobca v návrhu dostatočne neosvedčil, že výkon napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok ohrozenie životného prostredia,
resp. že ním uvedené negatívne následky by mali konkrétne (nie len hypotetické) dopady na životné
prostredie a tieto negatívne následky ani nešpecifikoval. Na základe uvedeného navrhol, aby správny
súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

5. Ďalší účastníci konania 2/ a 3/ sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyjadrili.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

5 3S/37/2024

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním

na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

9. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia

správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore

s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia

plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

12. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným
rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného

správneho aktu, na ktorý - pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov
verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku musí byť
6 3S/37/2024

preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm.
a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyšších súdnych autorít,
prezentované napr. v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako

kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho
súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko
návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí
obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosťplynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú
identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba
závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného

účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj
súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší
súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej

ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,
osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením
nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu,
ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti
poukazuje správny súd aj na obsahovo zhodné závery obsiahnuté v odseku 13. odôvodnenia uznesenia

Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku
- poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného
účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by
pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním

spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah
jeho odôvodnenia.“

13. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP
sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie
hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdiť a osvedčiť
zákonný predpoklad pozitívneho rozhodnutia správneho súdu, že okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný

vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej
žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v
príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z
rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu
7 3S/37/2024

bolomožnéoznačiťza"závažnúujmu,"akojuzákonodarcaexpressisverbisvymedzil.Bremenotvrdenia
má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení v čom
konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný

nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne
nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma
reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav
danej veci a zároveň ich hodnoverne osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v

dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv a právom chránených záujmov,
ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. V
tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie

odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185
SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti
s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a
rozsah jeho odôvodnenia.“

14. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziachžalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

15. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

16. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil najmä tým, že podľa
jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, nie
sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny
súd má za to, že len pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako

dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstoja a nie
sú postačujúce. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by
bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných
rozhodnutí či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej
žaloby je nesporne tvrdenie

8 3S/37/2024

žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

17. Žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, v záujme ochrany životného prostredia, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z
ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na životnom prostredí. Žalobca neosvedčil
negatívne následky, ktoré by skutočne hrozili a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na životné

prostredie a tieto ani nešpecifikoval.
Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný
následok na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok má ísť, ide tak len o tvrdenie vo všeobecnej rovine, ktorý nemá pre správny

súd z dôvodu jeho neurčitosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcu.
Tvrdené dôvody musí navyše žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež
dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených
konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci
poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou

správneho súdu nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov konania a „hľadať“ eventuálne dôvody pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca taktiež neosvedčil príčinnú súvislosť medzi
okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia a nepriaznivými vplyvmi výkonu vlastníckeho
práva smerujúcemu k poškodeniu životného prostredia takým spôsobom, ktorý by mohol privodiť
životnému prostrediu závažnú ujmu. Žalobcom tvrdené možné zneužitie vlastníckeho práva na podklade

vydaného stavebného povolenia bez podloženia relevantnými argumentmi a dôkazmi tak ostáva iba v
rovine hypotézy. Žalobca poukázal na právo verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktoré je verejným
záujmom. Žalobca pritom nijako nešpecifikoval a neosvedčil, aká závažná ujma na životnom prostredí
by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila a ako by bolo právo verejnosti na priaznivé
životné prostredie závažne ohrozené.

18. Správny súd uvádza, že ani z vyjadrenia žalovaného, ani ďalšieho účastníka konania 1/, ako ani
z administratívneho spisu, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí z dôvodu okamžitého výkonu
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva.

19. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené

v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia.
Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok
výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci správny súd individuálne posúdil
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobcu ako zainteresovanej verejnostiv rozsahu materiálnej ochrany životného prostredia a verejného záujmu s ním spojeného. Žalobca vo
svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol a neosvedčil také skutočnosti,
z

9 3S/37/2024

ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy
prvého stupňa by mal taký dopad na životné prostredie, ktorý by pre životného prostredie predstavoval

závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok
a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Skutočnosti uvedené žalobcom
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neboli ničím preukázané a sú len v rovine
nešpecifických úvah, či všeobecných tvrdení.

20. Správny súd pre úplnosť poukazuje aj na to, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom

prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva
nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na
existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené. Argumentácia žalobcu, že
právoplatné stavebné povolenie umožňuje takú ujmu životnému prostrediu, ktorá je nad rámec zákona
a povinností stavebníka uložených mu v súlade so zákonom, žiadnym spôsobom nevysvetľuje, ani

nepreukazuje závery žalobcu, že by dochádzalo, alebo hrozilo porušenie ústavného imperatívu účinnej
ochrany životného prostredia zo strany orgánu verejnej moci podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.

21. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci –
závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

22. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho
nekonkretizovaných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej ujmy na
životnom prostredí v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správ a
preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

23. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.

(§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)