Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Bystrianska

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sf/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100287
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov

senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu:
VA GROUP, s.r.o., Námestie osloboditeľov č. 65, 071 01 Michalovce, IČO: 46 997 571, právne
zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102383473/2019 zo 17. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného konania n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102383473/2019 zo 17.10.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) ako

odvolací správny orgán na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol podľa § 74 ods.
4 Daňového poriadku tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice
č. 101510972/2019 z 19.06.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, 6 Daňového poriadku určil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 80.456,37 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2017 a
nepriznal zároveň žalobcovi nadmerný odpočet v sume 864,20 Eur a zároveň mu vyrubil daň z pridanej

hodnoty v sume 79.592,17 Eur.

2. Stotožňujúc sa s dôkaznými zisteniami a so skutkovými a právnymi závermi správcu dane žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia zo 17.10.2019 konštatoval, že správca dane - Daňový úrad Košice na
základeOznámeniaodaňovejkontroleč.100523478/2018zodňa09.03.2018vykonalužalobcudaňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 až august 2017, o výsledku
ktorej vyhotovil Protokol č. 100569726/2019 z 05.03.2019. Na základe vyjadrenia žalobcu z 28.03.2019

(č. 6/05501879/2019) k obsahu protokolu z 05.03.2019 správca dane uskutočnil 05.06.2019 ústne
pojednávanie vo vyrubovacom konaní a následne vydal prvostupňové rozhodnutie č. 101510972/2019
z 19.06.2019, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane určil rozdiel dane v sume 80.456,37 Eur na daniz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 864,20 Eur
a vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 79.592,17 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2017.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane boli jeho závery o porušení
ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), a to v súvislosti so žalobcom deklarovanými obchodmi
- nákupom pohonných látok - nafty a benzínu a ich predajom vo vlastných čerpacích staniciach v
Michalovciach a v Hunkovciach, alebo priamym odberateľom, ktorým žalobca pohonné látky prepravoval

vlastnými cisternami.

4. Žalobca si za zdaňovacie obdobie apríl 2017 odpočítal daň z nákupu tovarov a služieb v sume
124.020,29 Eur, pričom správca dane mu neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 80.456,37
Eur z faktúr vystavených:
a) deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou EU Trucker SK s. r. o., Račianska 71,831 02 Bratislava,

IČ: 50337505, DIČ: 2120286718, IČ DPH: SK2120286718 (ďalej len „EU Trucker SK s.r.o.“ alebo
„dodávateľ“), a to zo 16 faktúr (č. 2017 272 - 2017 370) za Diesel (Nafta motorová) v sume základ dane
(ďalej len „ZD“) 349 613,03 Eur, DPH 20% 69.922,60 Eur,
b) deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou LICHTENFELD AVIATION Co. LTD organizačná zložka,
Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50295608, IČ DPH: SK4120043125 (ďalej len

„LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka“ alebo „dodávateľ“), ktorá v preverovanom
zdaňovacom období vystavila daňovému subjektu:
- faktúru č. 2017 037 zo dňa 07.04.2017 za „Motorový benzín BA-95N“ v sume ZD 7.593,83 Eur,
DPH 20% 1 518,77 Eur a
- faktúru č. 2017 038 zo dňa 11.04.2017 za „Motorový benzín BA-95N“ v sume ZD 9.649,69 Eur,

DPH 20% 1929,94 Eur,
c) deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou L-Air SK s. r. o., (od 09.02.2018 TF-AIR s.r.o.), Račianska
71,831 02 Bratislava, IČO: 50540378, DIČ: 2120371847, IČ DPH: SK2120371847 (ďalej len „L-Air SK
s.r.o.“ alebo „dodávateľ“), ktorá v preverovanom zdaňovacom období vystavila daňovému subjektu:
- faktúru č. 2017 001 zo dňa 13.04.2017 za „Motorový benzín BA-95N“ v sume ZD 4.830,17 Eur,

DPH 20% 966,03 Eur,
- faktúru č. 2017 002 zo dňa 21.04.2017 za „Motorový benzín BA-95N“ v sume ZD 8.881,13 Eur,
DPH 20% 1.776,23 Eur,
- faktúru č. 2017 006 zo dňa 27.04.2017 za „Motorový benzín BA-95N“ v sume ZD 21.743,90 Eur,
DPH 20% 4.348,78 Eur.

5. Žalovaný ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo 17.10.2019 zhrnul dôkazné zistenia
týkajúce sa žalobcom deklarovaných dodávok od dodávateľských spoločností EU Trucker SK s.r.o.,
LICHTENFELD AVIATION Co. LTD a L-Air, s.r.o., vrátane obsahu a záverov daňových kontrol
vykonaných u označených dodávateľských subjektov žalobcu dožiadanými správcami dane. Poukázal

na obsah dokladov predložených v rámci daňovej kontroly samotným žalobcom na základe výzvy č.
102329544/2018 z 23.11.2018 a obsah výpovede konateľa žalobcu A. B. C.. V ďalšom žalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na zistenia správcu dane.

6. Reagujúc na obsah odvolania žalobcu z 26.07.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane

z 19.06.2019 žalovaný konštatoval, že pri preverovaní sa správca dane neobmedzil len na predložené
doklady a skutočnosti deklarované daňovým subjektom (pri ktorých mal pochybnosti o ich vierohodnosti,
úplnosti a pravdivosti), ale zisťoval aj súvisiace skutočnosti (napr. prepravu tovaru, miesto jeho dodania,
miesto nakládky - načerpania a vykládky tovaru - pohonných hmôt, či spôsob úhrady faktúr), a to formou
dožiadaní zasielaných miestne príslušným správcom dane, výzvy na predloženie dôkazov zaslanej

daňovému subjektu, či ústnych pojednávaní s daňovým subjektom. Mal za to, že konanie správcu
dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je plne v súlade s procesno-právnou normou a
výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku,
zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z
hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

7. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 zákona
o DPH v nadväznosti na § 51 cit. zákona. Podstatnou skutočnosťou bolo, že deklarované dodávky tovaru
od dodávateľov LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka, EU Trucker SK s.r.o. a L-AirSK, s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku, a preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa §
19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Žalobca
podľa žalovaného spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal skutočnosti uvedené na

faktúrach vystavených dodávateľskými spoločnosťami, čím neuniesol dôkazné bremeno. Záver správcu
dane má podľa žalovaného oporu v zaobstaraných a vykonaných dôkazoch.

8.Vovzťahuknámietkežalobcutýkajúcejsaprocesnéhopochybeniasprávcudane(námietkydaňového
subjektu uvedené v jeho vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole nechal správca bez povšimnutia,

v napadnutom rozhodnutí sa obmedzil len na reprodukciu záverov uvedených v protokole, týmto
postupom došlo k mareniu účelu vyjadrenia k protokolu a daňového konania), žalovaný zistil, že
vo vyrubovacom konaní bola so žalobcom a jeho splnomocneným zástupcom spísaná Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 101363576/2019 zo dňa 05.06.2019. V predmetnej zápisnici je uvedené, že
po oboznámení sa správcu dane so skutočnosťami uvedenými daňovým subjektom v jeho vyjadrení
boli pripomienky k protokolu s daňovým subjektom prerokované. Pokiaľ mal daňový subjekt výhrady k

spôsobu prerokovania jeho pripomienok, či k obsahu spísanej zápisnice, nič mu nebránilo vzniesť voči
jej obsahu námietku a požadovať od správcu dane, aby spôsob vysporiadania sa s jeho pripomienkami
bol v predmetnej zápisnici podrobne uvedený. Konateľ daňového subjektu - D. E. F., ani splnomocnený
zástupca daňového subjektu však voči obsahu zápisnice nenamietali, a na znak súhlasu s jej obsahom
ju podpísali. Tvrdenie daňového subjektu, že vec bola po právnej stránke posúdená nesprávne, a

že zistenia uvedené v protokole sú v rozpore s obsahom zmlúv, neboli podľa žalovaného podložené
relevantnými dôkazmi. Nakoľko z obsahu vyjadrenia žalobcu k protokolu nevyplynuli žiadne skutočnosti,
ktoré by mali vplyv na hodnotenie dôkazov, vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti,
nepredložil žiadny nový dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenia, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie,
správca dane podľa žalovaného nemal dôvod odchýliť sa od svojej právnej argumentácie uvedenej

v protokole č. 100569726/2019, a teda na záveroch v ňom uvedených zotrval. Z uvedeného dôvodu
považoval tieto odvolacie námietky za neopodstatnené.

9.Knámietke,žezrámcovýchzmlúvnevyplývajúskutočnostitvrdenésprávcomdane, žalovanýuvádza,
že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca mal so svojimi dodávateľmi uzatvorené

rámcové kúpne zmluvy - zo dňa 04.10.2016 (LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka),
zo dňa 16.12.2016 (EU Trucker SK s.r.o.) a zo dňa 10.04.2017 (L-Air SK, s.r.o.), v ktorých sa predávajúci
(dodávatelia) zaviazali, za podmienok dohodnutých v týchto rámcových zmluvách, dodať kupujúcemu
(daňovému subjektu) objednané množstvá pohonných hmôt, pričom jednou z týchto podmienok bolo, v
zmysle čl. VI. „Realizácia dodávok“ 3. bode, aby miesto dodania spojeného s dopravou tovaru, bolo na

území SR „v zmysle predpisov o DPH“ a v zmysle 4. bodu uvedeného čl. mal byť tovar považovaný za
dodaný kupujúcemu (daňovému subjektu) okamihom jeho dopravenia z Lobau na územie SR.

10. Správca dane zistil, že žalobca mal so svojimi dodávateľmi uzatvorené zmluvy o zabezpečovaní
prepravy PHM z Lobau zo dňa 04.10.2016 (LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka),

zo dňa 16.12.2016 (EU Trucker SK s.r.o.)a zo dňa 10.04.2017 (L- Air SK s.r.o.), podľa ktorých sa
zaviazal prepraviť pohonné hmoty z miesta nakládky Lobau na Slovensko pre objednávateľov prepravy
(dodávateľov daňového subjektu). Podľa čl. V. „Vlastníctvo a zodpovednosť za PHM“ prepravných zmlúv
mal byť daňový subjekt ako prepravca v plnej miere zodpovedný za pohonné hmoty počas prepravy a
manipulácie pričom táto zodpovednosť sa mala začať vo chvíli prevzatia na mieste nakládky a končiť

vo chvíli odovzdania príjemcovi na mieste určenia a potvrdeného prevzatia. V zmysle uvedených zmlúv
odberateľ tovaru - pohonných hmôt od dodávateľov, ktorým mal tovar prepraviť. Záver správcu dane o
tom, že miestom dodania tovaru pre žalobcu bolo Rakúsko, nie je založený na tom, že by sa to uvádzalo
v predmetných kúpnych zmluvách, ale na základe zistení, že:
- tovar - pohonné hmoty bol dodávaný v zistenom zmluvnom a fakturačnom reťazci spoločností: OMV

Rakúsko - OMV Slovensko, s.r.o. - LICHTENFELD AVIATION Co. LTD organizačná zložka / L-Air
Sk s.r.o. / EU Trucker SK s.r.o. - daňový subjekt VA GROUP, s.r.o. (- koneční odberatelia daňového
subjektu),
- spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o nadobudla tovar v Rakúsku a pri dodaniach tovaru spoločnostiam
LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka, L-Air SK s.r.o., EU Trucker SK, s.r.o.

vystupovala pod rakúskym IČ DPH,
- dodávateľské spoločnosti LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka, L-Air SK S.r.o., EU
Trucker SK s.r.o. predloženými dokladmi (uzatvorenými rámcovými kúpnymi zmluvami, elektronickými
sprievodnými dokumentmi, vystavenými faktúrami s uvedenou sadzbou dane platnou v tuzemsku)deklarovali, že tovar - pohonné hmoty od OMV Slovensko, s.r.o. nadobudli v tuzemsku - na adrese ich
sídiel v Bratislave,
- tovar bol prepravovaný z miesta nakládky: RAFF LAGER LOBAU, Wien, Rakúsko na Slovensko -

priamo do Michaloviec alebo Hunkoviec, kde mal daňový subjekt čerpacie stanice, resp. na miesta,
ktoré si určili odberatelia daňového subjektu VA GROUP, s.r.o., t.j. od prvého dodávateľa v reťazci až
k daňovému subjektu, v niektorých prípadoch k jeho konečným odberateľom auto-cisternami daňového
subjektu,
- v prípade všetkých preverovaných dodávok tovaru - pohonných hmôt ide o jednu prepravu tovar sa

nikde neprekladal, prepravu vykonala tá istá cisterna (daňového subjektu) až ku daňovému subjektu,
resp. jeho odberateľom a tovar nebol v žiadnom prípade reálne dodaný do sídiel dodávateľov (v
Bratislave), ako to zapojené spoločnosti uvádzali v elektronických sprievodných dokumentoch,
- žalobca fakturoval prepravu v zmysle uzatvorených zmlúv o zabezpečovaní prepravy pohonných hmôt
z Lobau spoločnostiam LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka, EU Trucker SK s.r.o.
a L-Air SK s.r.o., Bratislava, ale svojim konečným odberateľom prepravné náklady nefakturoval.

11. Žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené aj ďalšie námietky týkajúce sa nesprávneho
hmotnoprávneho posúdenia veci - správca dane zistenému skutkovému stavu pripísal nesprávny
právny význam (ID kód je doklad nevyhnutne potrebný na odber tovaru, daňový subjekt pri preprave z
Lobau po slovenské hranice vystupoval ako prepravca cudzieho tovaru), správca dane nesprávne určil

miesto dodania (ako miesto určenia v sprievodných dokumentoch sú uvedené sídla dodávateľských
spoločnosti, prepravca - daňový subjekt fakturoval dodávateľom prepravu tovaru z Lobau v Rakúsku do
Bratislavy), správca dane nesprávne posúdil otázku prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník (zákon o DPH ponecháva úpravu prevodu práva medzi zdaniteľnými osobami na oblasť práva
súkromného). Konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a

s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, mal za to, že miestom dodania tovaru žalobcovi
nebola Slovenská republika, nakoľko žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako
sa tovar začal fyzicky prepravovať, teda v Rakúsku.

12. Poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a konštatoval, že

nesúhlasístvrdenímodvolávajúcehosa,ževýkladpojmuprevoduprávanakladaťstovaromakovlastník
je možné uskutočniť iba s akceptovaním skutočností dohodnutých zmluvnými stranami, ktoré bolo v
preverovanom prípade dohodnuté tak, že „predávajúci prevedie na kupujúceho vlastnícke právo tak,
aby miesto dodania v zmysle predpisov o DPH bolo na území SR“. Zo slovného spojenia „ako vlastník“
vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho

vlastníctva k tovaru kupujúcim, tak ako to v odvolaní prezentuje daňový subjekt z pohľadu súkromného
práva. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu (dodaním tovaru) je rozhodujúce, aby došlo k prevodu
ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne
vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak
ako to bolo správcom dane preukázané v predmetnej veci. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva

zo smernice o DPH a dôvodom, prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho
vlastníctva k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k
tovaru je rozdielna, a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva
by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi.

13. Nárok na odpočítanie DPH patrí podľa žalovaného do kategórie verejného práva, kde vystupuje
na jednej strane štát ako nositeľ štátnej moci a na druhej strane fyzické osoby, alebo isté spoločnosti.
V zmysle uvedeného nie je možné obísť kogentné ustanovenia zákona o DPH a nahradiť ich
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane, je jeho
základnou povinnosťou preukázať, že má na takéto odpočítanie právny nárok. Preukázať to môže len na

základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre
priznanie uplatneného nároku. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho
zdaniteľný obchod.

14.Žalovanýpoukázalnato,ževygenerovanýIDkódjenevyhnutnepotrebnýnaodbertovaruvrafinériiv
Lobau vo Viedni. Poskytnutím ID kódu zo strany spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. nadobudol dodávateľ
právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník. Miestom dodania tovaru spoločnostiam EU Trucker
SK s.r.o., LICHTENFELD AVIATION CO. LTD - organizačná zložka a L-Air SK s.r.o. bolo teda Rakúsko,a nie Slovensko (sídla dodávateľov v Bratislave). Daňová povinnosť dodávateľom nevznikla v tuzemsku
- na území Slovenskej republiky ale v Rakúsku. Dodávatelia žalobcu ID kód nevyhnutne potrebný na
odber tovaru poskytli žalobcovi po tom, čo im zaslal objednávku na dodanie tovaru v požadovanom

množstve, zrealizoval úhradu zálohových faktúr, teda po tom, čo zrealizoval všetky kroky potrebné k
tomu, aby pohonné hmoty nadobudol ako vlastník.

15. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pri čerpaní pohonných hmôt do svojich autocisterien
nevystupoval v postavení odberateľa tovaru, ktorý ho čerpal pre seba, ale v pozícii prepravcu, ktorého

si objednali dodávateľské spoločnosti. Z vykonaného dokazovania, z vyjadrenia A. D. G., ktorá bola
prepojená so všetkými troma dodávateľskými spoločnosťami, vyplýva opak. A. D. G. za miesto nakládky
tovaru vo všetkých preverovaných prípadoch označila rafinériu OMV v Lobau, Rakúsko, čo potvrdzujú
aj predložené doklady - uzatvorené rámcové kúpne zmluvy, zmluvy o preprave, elektronické sprievodné
dokumenty. Miesto vykládky tovaru však nebolo špecifikované ani v rámcových kúpnych zmluvách,
ani v zmluvách o preprave tovaru, a nebolo známe ani A. D. G., ktorá uviedla, že miesto vykládky

si určil žalobca. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako prepravca
tovar neprepravoval a nekonal podľa pokynov objednávateľov prepravy, ale o mieste vykládky tovaru
sám rozhodoval a tovar z Lobau v Rakúsku vykladal (resp. odčerpal) buď vo svojich čerpacích
staniciach v Michalovciach, či Hunkovciach, alebo u svojich odberateľov, o čom svedčia aj záznamy
jázd autocisterien zo systému online.gpsmonitor.sk predložené samotným žalobcom. Konštatoval, že

žalobca počas daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, ale ani k samotnému odvolaniu nepredložil
taký nespochybniteľný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o tom, že pri načerpaní tovaru do
vlastných autocisterien bol len prepravcom tovaru.

16. Fakturácia tovaru - pohonných hmôt podľa žalovaného prebiehala nasledovne: OMV Rakúsko ›OMV

Slovensko, s.r.o. › LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka / L-Air SK s.r.o./EU Trucker
SK s.r.o. › daňový subjekt VA GROUP, s.r.o. (› koneční odberatelia daňového subjektu). Tovar bol
prepravovaný z miesta nakládky, ktorým bol daňový sklad prevádzkovateľa OMV Rakúsko v Lobau,
Rakúsko na Slovensko, t.j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi autocisternami
daňového subjektu. Ako miesto určenia boli v elektronických sprievodných dokumentoch, ktoré pre

oprávneného príjemcu vypĺňala spoločnosť OMV Rakúsko, uvádzané sídla spoločnosti LICHTENFELD
AVIATION Co. LTD - organizačná zložka, EU Trucker SK s.r.o. a L Air SK, s.r.o.. Mal za to, že ak je ten istý
tovar predmetom dvoch alebo viacerých za sebou idúcich dodávok tovaru, ale s jedným pohybom tovaru
v rámci Spoločenstva, a to od prvého dodávateľa tovaru priamo k poslednému odberateľovi v reťazci,
potom ide o tzv. reťazový obchod. To znamená, že dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, tak ako

to bolo aj v danom prípade (Lobau-7 Hunkovce 1 Michalovce 1 odberatelia žalobcu) sú považované za
časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode, môže
previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým
získal od svojho dodávateľa.

17. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-245/04 (EMAG Handel Eder OHG proti
Finanzlandesdirektion fúr Kamten) a konštatoval, že v prípade daňového subjektu ide o tzv. reťazový
obchod medzi subjektami, ktoré obchodovali s tým istým tovarom, ktorý je predmetom len jediného
pohybu tovaru od prvého dodávateľa k poslednému kupujúcemu. V rámci týchto zmluvných vzťahov sa
uskutočnila len jedna preprava - z Lobau Rakúsko do čerpacích staníc žalobcu, resp. k jeho konečným

odberateľom. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa potom považuje
za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ďalšie zmluvné vzťahy sa
považujú za tzv. nepohyblivé dodávky, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza
v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

18. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania správcom dane je zrejmé,
že preprava bola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi
LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka, EU Trucker SK s.r.o. a L -Air Sk, s.r.o.. Uvedení
dodávatelia nenadobudli tovar na území Slovenskej republiky, pretože im bol tovar predaný ešte na

území iného členského štátu bez prepravy. Tovar sa v čase, kedy sa jeho preprava (daňovému subjektu)
začínala uskutočňovať, nachádzal v Rakúsku, a teda v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. bolo miestom dodania Rakúsko. Keďže miestom dodania tovaru pre žalobcu neboloúzemie Slovenskej republiky, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z. a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

II.

Správna žaloba

19. Všeobecnou správnou žalobou (§ 177 - § 193 SSP) podanou v zákonom stanovenej lehote (§
181 ods. 1 SSP) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo 17.10.2019 a jeho
zrušenia, prípadne aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane z 19.06.2019 a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.

20. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zhodne s dôvodmi odvolania z 26.07.2019 proti

prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane z 19.06.2019 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že jeho dodávateľské subjekty (EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná
zložka Bratislava a L -Air Sk, s.r.o.) nakupovali pohonné hmoty od dodávateľa OMV Slovensko, s.r.o.,
ktorý ich nakupoval od dodávateľa OMV Refining & Marketing GmbH, Wien, Rakúsko. Nestotožnil sa so
závermi správcu dane a žalovaného, podľa ktorých v rámci deklarovaných obchodov medzi žalobcom

ako odberateľom a jeho troma hore uvedenými dodávateľmi došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1,
2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

21. V rámci uvedených obchodov dodávateľ OMV Rakúsko vydal zo svojho daňového skladu v Rakúsku
pohonné hmoty, ku každej preprave vystavil v systéme EMCS elektronický sprievodný dokument

pre odberateľa, oprávneného príjemcu OMV Slovensko, s.r.o. Ako miesto určenia v elektronickom
sprievodnom dokumente sa vždy uviedlo sídlo dodávateľskej spoločnosti v Slovenskej republike.
Odberateľské spoločnosti (dodávatelia žalobcu - poznámka súdu) si prepravu z daňového skladu OMV
Rakúsko realizovali vlastným prepravcom. Žalobca si pritom objednal pohonné hmoty u troch hore
uvedených dodávateľských spoločností. Potom ako bol vygenerovaný ID kód, ktorý bol potrebný na

odber tovaru v sklade Lobau vo Viedni (sklad pohonných hmôt rafinérie OMV) naplnil žalobca svoje
autocisterny pohonnými hmotami v Rakúsku, teda nie v tuzemsku (Slovenská republika). Žalobca s
tovarom v Rakúsku prevzal nákladný list, ktorý bol podkladom pre vystavenie faktúr dodávateľských
spoločností pre žalobcu. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností správca dane aj s prihliadnutím na
nadväzujúce dokumenty prijal záver, že žalobca po odbere tovaru do vlastnej autocisterny, mal právo

nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý mu bol dodaný jeho dodávateľmi na území iného členského štátu
EÚ v Rakúsku.

22. S danými konštatovaniami správcu dane sa žalobca nestotožnil, namietajúc zároveň ďalšie jeho
závery opierajúce sa o ustanovenia § 11, § 13 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Poukázal na obsah svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane z 19.06.2019
a tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nemá oporu v zákone a boli ním porušené práva
a právom chránené záujmy žalobcu. Ďalej tvrdil, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá
oporu a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, tvrdiac zároveň, že zistenie

skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Dané tvrdenia
žalobca konkretizoval žalobnými námietkami.

23. Z obsahu spisu považoval žalobca za zrejmé, že ťažiskovou, spornou medzi účastníkmi súdneho
konania ostala otázka, kde došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dodávateľskými spoločnosťami a

žalobcom. Primárne však je podľa žalobcu potrebné objasniť, či rámcové kúpne zmluvy a zmluvy
o preprave tovaru medzi žalobcom a dodávateľskými spoločnosťami sú, alebo nie sú v rozpore so
zákonom o DPH, objasniť prepravu tovaru a to, kde, komu a kedy vzniklo právo nakladať s tovarom
ako vlastník.

24. V súvislosti so závermi žalovaného, že kogentné ustanovenia zákona o DPH nie je možné obísť,
resp. nahradiť ustanoveniami Obchodného zákonníka žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sžf/90/2015 z 24. 01. 2017 a konštatoval, že ak tvrdil, že výklad pojmu prevod práva
nakladať s majetkom ako vlastník je možné uskutočniť iba s akceptovaním konkrétnych skutočnostídohodnutých medzi zmluvnými stranami zdaniteľného obchodu, neobchádzal a ani nenahrádzal
kogentné ustanovenia zákona o DPH ustanoveniami Obchodného zákonníka.

25. Podľa žalobcu zo zmlúv vyplýva, že dopravu má zabezpečovať predávajúci alebo kupujúci, tak
aby miesto dodania v zmysle predpisov o DPH bolo na území SR a tovar je považovaný za dodaný
kupujúcemu v okamihu jeho dopravenia z Lobau na Slovensko. Namietal, že v rámcových kúpnych
zmluvách nie je stanovené, ako to uvádza správca dane, že miestom plnenia je sklad OMV Lobau
(Rakúsko), tovar sa po naplnení do autocisterny kupujúceho stáva jeho majetkom. Žalobca namietal, že

ak mu dodávatelia poskytli ID kód, to neznamená, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Vo vygenerovanom ID kóde išlo len o doklad nevyhnutne potrebný na odber tovaru na jeho prepravu.
Žalobca síce zaslal dodávajúcim spoločnostiam objednávku na dodanie tovaru, zrealizoval úhradu
zálohových faktúr a všetky kroky potrebné k tomu, aby pohonné hmoty nadobudol ako vlastník v zmysle
rámcových kúpnych zmlúv. Teda tak, že tovar prepraví pre dodávateľské spoločnosti na Slovensko a
následne na Slovensku mu dodávateľské spoločnosti tento tovar dodajú. Žalobca za prepravu tovaru z

Lobau do Bratislavy plne zodpovedal, ako by za prepravu zodpovedal každý iný prepravca a pri preprave
z Lobau do Bratislavy konal podľa pokynov objednávateľov prepravy. Podľa žalobcu správnym orgánom
bez toho, aby skúmali úmysel konajúcich osôb neprináležalo aby zásadným spôsobom vôľu zmluvných
strán menili. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

26. Žalobca ďalej konštatoval, že pri reťazových obchodoch sú dve, alebo viaceré po sebe nasledujúce
dodávky tovaru spojené len jediným pohybom tovaru. Za pohyblivú dodávku, teda za dodávku ktorá je
v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH spojená s odoslaním, alebo prepravou tovaru je možné
určiť len jednu dodávku a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) o DPH.

Uvedené vyplýva z toho, že v prípade reťazových obchodov len jedna zdaniteľná osoba môže tovar
skutočne odosielať alebo prepravovať. Ak dodávka tovaru, ktorá zakladá prepravu tovaru je prvou
z dvoch, alebo viacerých po sebe nasledujúcich dodávok, druhá dodávka a ostatné dodávky sa považujú
za dodávky s miestom dodania v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava, alebo odoslanie tovaru.
V rámci zisteného reťazca bolo potrebné skúmať v rámci ktorého zmluvného vzťahu bola dodávka

tovaru spojená s prepravou tovaru. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH dodanie tovaru je
oslobodené od dane vtedy, ak je tovar odoslaný, alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu
predávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebonaichúčetaakjenadobúdateľosobouidentifikovanou
pre DPH v inom členskom štáte. Obdobná právna úprava je aj v Rakúsku.

27. Zo zmlúv o preprave tovaru a z fakturácie podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca pri čerpaní
pohonných hmôt do svojich autocisterien nevystupoval v postavení odberateľa tovaru, ale v pozícii
prepravcu, ktorého si objednali dodávateľské spoločnosti na prepravu tovaru nakúpeného od dodávateľa
OMV Slovensko, s. r. o.. Podmienky uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. neboli
splnené, pretože preprava tovaru z Lobau do Bratislavy sa neuskutočňovala osobe, ktorej mal byť tovar

dodaný, teda žalobcovi. Išlo o prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko pre dodávateľské spoločnosti,
ktoré si prepravu objednali a žalobca za uvedenú prepravu plne opodstatnene vyhotovil faktúry. Pojem
„na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa“ znamená, že ide o osobu, ktorá znáša prepravné náklady,
teda súčasťou tohto zmluvného vzťahu je aj fakturácia resp. platby za prepravu, a teda dodanie tovaru
spojené s jeho prepravou. Ak prepravu tovaru nakúpeného od dodávateľa OMV Slovensko, s. r. o.

z Lobau do Bratislavy si objednali dodávateľské spoločnosti a znášali prepravné náklady, potom v
dodávke medzi OMV Slovensko, s. r. o. a dodávateľskými spoločnosťami išlo o dodávku pohyblivú a v
dodávke medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom išlo o dodávku nepohyblivú na Slovensku,
teda dodávku v tuzemsku (Pozn. žalobca nevie, ako boli upravené zmluvné vzťahy medzi OMV Rakúsku
a OMV Slovensko, s. r. o., a je možné, že už táto dodávka bola spojená s prepravou tovaru, čo by

znamenalo, že už aj v dodávkach medzi OMV Slovensko, s. r. o. a dodávateľskými spoločnosťami by
išlo o dodávky nepohyblivé na Slovensku, teda dodávky v tuzemsku.)

28. Žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-245/04 EMAG, C-430/09 Euro Tyre Holding
BV, C-587/10 VSTR) a uviedol, že z uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pre posúdenie

toho, kde nastalo zdaniteľné plnenie má zásadný význam zisťovanie v rámci ktorého zmluvného vzťahu
o predaji pohonných látok bola dohodnutá preprava tovaru z Rakúska na Slovensko. Keďže správne
orgány sa uvedeným vôbec nezaoberali, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo
podľa žalobcu dostačujúce na riadne posúdenie veci.III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

29.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobezodňa13.02.2020uviedol,žesžalobnýmidôvodminesúhlasí
a trval na tom, že v danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovi nevzniklo

právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľských spoločností EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFELD
AVIATION Co. LTD - organizačná zložka a L-Air SK s. r. o., pretože týmto dodávateľom nevznikla v
tuzemsku daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH.

30. Poukázal na žalobný dôvod (ako aj odvolaciu námietku žalobcu), že zo zmlúv o preprave
tovaru a z fakturácie vyplýva, že žalobca pri čerpaní pohonných hmôt do svojich autocisterien

nevystupoval v postavení odberateľa, ale v postavení prepravcu, ktorého si objednali dodávateľské
spoločnosti na prepravu tovaru nakúpeného od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., a poukázal na
nijako nespochybnenú skutočnosť, že tovar nebol prepravený do Bratislavy, ako to bolo deklarované
predloženými dokumentami, a ako to uvádza žalobca v podanej žalobe, ale bol prepravený zo skladu
Lobau v Rakúsku priamo ku žalobcovi (bez zastavenia), z čoho podľa žalovaného vyplýva, že žalobca

nevystupoval len v pozícii prepravcu tovaru, ale aj v pozícii odberateľa, keďže sa neriadil podľa pokynov
objednávateľov prepravy, ale o mieste vykládky rozhodoval sám. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že
osobou, ktorej mal byť tovar dodaný, bol teda žalobca, a nie jeho dodávateľské spoločnosti EU Trucker
SK s. r. o., L-Air SK s. r. o. a LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka a preprava tovaru
sazačalavRakúsku(nievBratislave,resp.poprejdeníslovenskýchhraníc).Uvedenépodľažalovaného

potvrdzuje aj výpoveď A. D. G. (bývalá konateľka oboch dodávateľských spoločností), ktorá sa taktiež
jednoznačne vyjadrila, že miesto vykládky si určoval žalobca sám.

31. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že aj keby prepravu tovaru nevykonal žalobca
(v postavení prepravcu), ale iná prepravná spoločnosť (či už na účet predajcu - v danom prípade

spoločností EU Trucker SK s. r. o., L-Air SK s. r. o. a LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná
zložka, alebo na účet nadobúdateľa - v danom prípade žalobcu VA GROUP, s.r.o.), aj v takom
prípade by bola pohyblivá dodávka (ktorej je možné prisúdiť oslobodenie od dane v členskom štáte
dodania) priradená vzťahu medzi dodávateľskými spoločnosťami EU Trucker SK s. r. o. / LICHTENFELD
AVIATION Co. LTD - organizačná zložka/ L-Air SK s. r. o. a žalobcom, a nie medzi spoločnosťou

OMV Slovensko, s.r.o. a spoločnosťami EU Trucker SK s. r. o., L-Air SK s. r. o. a LICHTENFELD
AVIATION Co. LTD - organizačná zložka, keďže k fyzickej preprave tovaru v rámci zmluvného vzťahu
medzi spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. a spoločnosťami EU Trucker SK s. r. o., L-Air SK s. r. o.
a LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka ešte nedošlo a nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by preprava tovaru bola dohodnutá v rámci tohto zmluvného vzťahu, resp. v rámci

niektorého z predchádzajúcich zmluvných vzťahov.

32. Žalovaný považoval poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/90/2015
(v ktorom uvedený skutkový stav nie je zhodný so skutkovým stavom v danej veci - nešlo o
intrakomunitárne dodanie tovaru, alebo o u určenie pohyblivej dodávky v rámci reťazového obchodu, ale

o určenie časového okamihu dodania tovaru, ktorý bol fyzicky prepravený neskôr, ako bolo deklarované
jehododanievzmysleustanovenia§19ods.1zákonač.222/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov)za
neopodstatnené. Žalovaný v žiadnom prípade nespochybňoval právo žalobcu ako účastníka zmluvných
vzťahov upravovať si podmienky obchodu, ale vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním
preukázal, že tieto dojednané podmienky neboli v súlade so skutočnosťou a miesto, kde sa tovar

nachádzal v čase, keď sa jeho preprava osobe, ktorej mal byť dodaný, začínala uskutočňovať, nebolo
v Bratislave, resp. na hraniciach Slovenskej republiky, ale vo Viedni v Rakúsku (kde sa nachádza
sklad Lobau), správca dane nemohol žalobcovi uznať nárok na odpočítanie dane, ktorý mu na základe
zisteného skutkového stavu neprináležal. Tento záver správcu dane podporila aj skutočnosť, že nakoľko
si tovar prevážal sám žalobca (v pozícii prepravcu), mal vedomosť o tom, že miestom dodania v

zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o DPH nebolo miesto, ktoré bolo deklarované predloženými
dokumentami.33. Považoval záver správcu dane, že spoločnosti EU Trucker SK s. r. o., L-Air SK s. r. o. a
LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka neboli nadobúdateľom tovaru (pohonných
hmôt) na území Slovenskej republiky, pretože tovar bol týmto spoločnostiam predaný ešte na území

Rakúskej republiky bez prepravy do Slovenskej republiky (teda miestom dodania nebolo tuzemsko),
bol na základe všetkých zistených skutočností logický a správny. Pretože dodanie tovaru nebolo na
území Slovenskej republiky, EU Trucker SK s. r. o., L-Air SK s. r. o. a LICHTENFELD AVIATION Co.
LTD - organizačná zložka uskutočnili predmetné dodanie tovaru žalobcovi bez vzniku daňovej povinnosti
v tuzemsku. Ak teda dodávateľským spoločnostiam žalobcu nevznikla daňová povinnosť v zmysle

ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, žalobcovi ako odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Považuje žalobné dôvody za neopodstatnené a zotrval
na svojich záveroch tak, ako ich uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí.

IV.

Žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe

34. Žalobca v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP v žalobe navrhol priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, o ktorom návrhu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8S/111/2019-41 z 10.03.2020

rozhodol tak, že predmetnému návrhu vyhovel.

V.

Replika žalobcu

35. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe a to podaním zo dňa 12.05.2020, v ktorom
zopakoval skutočnosti z predchádzajúcich písomných prednesov. Konštatoval, že osobou, ktorej mal byť

tovar dodaný, bol žalobca a nie jeho dodávateľské spoločnosti a preprava tovaru sa začala v Rakúsku
(nie v Bratislave, resp. po prejdení slovenských hraníc). Uviedol, že úhradu za vygenerovanie ID kódu
nezaplatil žalobca, ale odberateľské spoločnosti. Tovar podľa žalobcu nebol prepravený zo skladu
Lobau v Rakúsku bez zastavenia priamo k žalobcovi, ale bol priamo prepravený len dodávateľským
spoločnostiam do Bratislavy. Zo zmlúv a z faktúr za prepravu je podľa jeho názoru zrejmé, že žalobca

v postavení prepravcu prepravoval tovar pre dodávateľské spoločnosti z Lobau do Bratislavy, riadil sa
ich pokynmi a nemohol sa rozhodnúť, kde bude tovar vyskladnený. Preprava tovaru pre dodávateľské
spoločnosti bola ukončená v Bratislave. Miesto dodania tovaru žalobcovi bolo podľa čl. IV bod 4
rámcových zmlúv v zmysle predpisov o DPH na území SR. Tovar bol považovaný za dodaný žalobcovi
v okamihu dopravenia tovaru z Lobau na Slovensko. Žalobca až po ukončení prepravy v Bratislave

vystupovalvpozíciiodberateľa.NaďalšiuprepravutovaruzBratislavysaužuvedené zmluvyopreprave
nevzťahovali, žalobca už nebol v pozícií prepravcu, ale odberateľa a sám sa mohol rozhodnúť, kde,
kedy a komu bude tovar prepravený a kde bude vyskladnený. Podstatným žalobným dôvodom podľa
žalobcu bolo to, že správne orgány rámcové kúpne zmluvy a zmluvy o zabezpečení prepravy vyhodnotili
v zásadnom rozpore s vôľou zmluvných strán. Ustanoveniu § 266 Obchodného zákonníka podľa žalobcu

neodporuje ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pretože aj podľa tohto ustanovenia v daňovom
konaní sa musí skúmať skutočný obsah právneho úkonu účastníkov zmluvného vzťahu. Žalobca mal
za to, že žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav. Miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa
jeho preprava osobe, ktorej mal byť dodaný, začínala uskutočňovať bolo vo Viedni (sklad Lobau), no
osobou, pre ktorú sa začínala preprava tovaru z uvedeného miesta nebol žalobca. Preprava tovaru pre

dodávateľské spoločnosti bola ukončená v Bratislave, neexistovala žiadna zmluva o preprave tovaru
od dodávateľských spoločností pre žalobcu. Žalobca konštatoval, že správne orgány, a ani krajský
súd vôli zmluvných strán nevenovali, rovnako ako v prípade ža1obcu, dostatočnú pozornosť, čo bolo
rozhodujúcim dôvodom k zmene rozsudku krajského súdu.

VI.

Skoršie rozhodnutie správneho súdu a kasačné konanie.36. Krajský súd v Košiciach skorším rozsudkom č.k. 8S/111/2019-60 zo dňa 15.10.2020 zrušil
preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal

voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

37. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší
správny súd SR (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/15/2021 zo dňa 26.04.2023 a to
tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 8S/111/2019-60 zo dňa 15.10.2020 zrušil a vec

vrátil správnemu súdu (Správnemu súdu v Košiciach) na ďalšie konanie. Kasačný súd mal za to, že
na prejednávanú vec je potrebné aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/18 zo dňa
23.04.2020, ako aj ďalšiu ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá precizovala pojem dodanie
tovaru. Zároveň kasačný súd v zrušujúcom rozsudku konštatoval, že žalovaný ako aj správny orgán
prvého stupňa v prejednávanej veci vykonali dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu a náležite zistili
skutkový stav veci. Preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane podľa kasačného súdu

obsahujú všetky zákonom naň kladené náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí
vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a rozobral predložené
dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na uvedené kasačný súd dospel
kzáveru,žepreskúmavanérozhodnutiežalovaného,akoajrozhodnutiesprávcudanesúvecnesprávne.

VII.

Relevantná právna úprava

38. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom
v príslušnom zdaňovacom období (ďalej len ,,zákon o DPH“) predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

39. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným

majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň

predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

40. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom, alebo nadobúdateľom, alebo na ich účet

do tuzemska z iného členského štátu.

41. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je
predmetom dane, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá

nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, a
b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za
protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a
okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.

42. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru ak je dodanie tovaru spojené s
odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b)
(ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto,

kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný), odseku 2 a § 14 (miesto dodania tovaru pri predaji tovaru
na diaľku).43. Podľa § 13 ods. 2 zákona o DPH ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho
štátu, považuje sa za miesto dodania tovaru dovozcom (§ 69 ods. 8) a za miesto prípadných ďalších
dodaní tohto tovaru členský štát dovozu.

44. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

45. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d)zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

46. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

49. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie, alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov, alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu, alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti, alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

50. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

VIII.

Konanie pred správnym súdom

51.Súčinnosťoukudňu1.júna2023začal svojučinnosťSprávnysúdvKošiciach. Vsúlades§3ods.3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná právomoc
správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v

Košiciach.

52. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mupredchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba žalobcu nie je dôvodná a je ju preto potrebné zamietnuť (§ 190 SSP).

53.Správnysúdvovecirozhodolnapojednávaní,ktorésakonalodňa14.novembra2024.Pojednávania
sa nezúčastnil žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní
podaním doručeným správnemu súdu dňa 04.11.2024. Žalobca zároveň súhlasil s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Pojednávania sa nezúčastnil ani
žalovaný, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným správnemu súdu dňa

13.11.2024. Žalovaný zároveň taktiež súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

IX.

Právny názor správneho súdu

54. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102383473/2019
zo 17.10.2019, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice č.
101510972/2019 z 19.06.2019, ktorým správca dane určil žalovanému rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2017 v sume 80.456,37 Eur, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume

864,20 Eur a vyrubil mu daň z pridanej hodnoty v sume 79.592,17 Eur.

55. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty bola u žalobcu vykonaná správcom dane za zdaňovacie
obdobie január 2017 až august 2017 a o jej výsledku bol vyhotovený Protokol č. 100569726/2019 z
05.03.2019. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane a následne rozhodnutia

žalovaného v danej veci boli závery správcu dane o porušení ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1, 2
zákona o DPH. V kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal nákupom pohonných látok
- nafty a benzínu a ich predajom vo vlastných čerpacích staniciach, alebo priamo odberateľom, ktorým
pohonné látky prepravoval vlastnými autocisternami.

56. Žalovaný zo zisteného skutkového stavu vyvodil v súlade so závermi správcu dane závery, že v
danom prípade išlo o reťazové obchody, časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol prepravený
odprvéhododávateľavreťazciažkposlednémuodberateľovivtomistomobjeme,vrovnakýdeň,pričom
žalobca si prepravu zabezpečoval sám a mal vedomosť o mieste nakládky, ako aj o mieste vykládky
tovaru. Zmluvné ustanovenie, ktorým si žalobca dohodol so svojimi dodávateľmi miesto dodania na

Slovensku (Bratislava) nie je v súlade so zákonom o DPH, ktorý priamo vymedzuje miesto dodania
tovaru určeného v ustanovení § 13 zákona o DPH a neurčuje sa svojvoľne podľa dohody obchodných
partnerov.

57. Pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky vnútroštátnej právnej úpravy pre posúdenie žalobcom

uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, správny súd v zhodne s ich právnym
vymedzením v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia
správcu dane vychádza z ustanovení § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, § 13 ods. 1 písm.
a), § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

58. Správny súd reagujúc na obsah žalobných námietok v prvom rade konštatuje, že preskúmavaná
právna problematika týkajúca sa dovozu pohonných látok z jedného členského štátu EÚ do iného
členského štátu bola predmetom dvoch súdnych konaní, vedených pred Súdnym dvorom EÚ v právnych
veciach C-414/17 - AREX CZ a. s. proti Odvolacímu finančnému ředitelství, kde Súdny dvor EÚ rozhodol
rozsudkom z 19.12.2018 v prejudiciálnom konaní podľa článku 267 ZFEÚ a taktiež vo veci C-401/18

-Herst, s. r. o. proti Odvolacími finančnému ředitelství, v ktorej bol rozsudok Súdneho dvora EÚ k
preskúmavanej právnej problematike vydaný 23.04.2020.

59. Správny súd v preskúmavanej právnej veci ďalej konštatuje, že pri posudzovaní zmlúv ako právnych
inštitútov občianskeho a obchodného práva, v nadväznosti na prísny právny režim zákona o DPH, je

potrebné vychádzať z toho, že zmluvy, ktorých je žalobca účastníkom ako právne úkony a inštitúty
súkromného práva presahujú do verejnoprávnych vzťahov v daňových veciach týkajúcich sa daňového
subjektu a tým aj jeho nárokov na odpočítanie DPH v tom rozsahu, v akom svojou výpovednou hodnotou
vyplývajúcou z ich obsahu potvrdzujú, resp. odzrkadľujú realitu. Práve reálny obsah, priebeh a ďalšieokolnosti deklarovaných dodávok, tak ako vyplývajú z dokazovania v danej daňovej veci totiž tvoria
hmotnoprávny dôkazný základ pre priznanie, alebo nepriznanie nároku na odpočítanie DPH z obchodov
deklarovaných daňovým subjektom pred správcom dane, z ktorých odvodzuje svoj nárok na odpočet

DPH.

60. V preskúmavanom prípade sa predovšetkým jedná o posúdenie právnej otázky, či z obsahu
dokazovania možno vyvodiť záver v súlade s tvrdeniami žalobcu, že v prvej fáze deklarovaných
reťazových obchodov figuroval iba ako dopravca, a až následne nadobudol právo nakladať s tovarom

ako vlastník, po nadobudnutí vlastníckeho práva k tovaru od troch deklarovaných dodávateľov, ktorí v
danom obchodnom reťazci vystupovali ako v poradí druhí odberatelia tovaru v tuzemsku, t. j. na území
Slovenskej republiky po nákupe tovaru v Rakúsku a jeho preprave do iného členského štátu Európskej
únie.

61. Z obsahu argumentácie správcu dane a žalovaného správneho orgánu okrem iného vyplýva

zásadné konštatovanie, že k vyrubeniu DPH u žalobcu došlo v dôsledku vyhodnotenia posudzovaných
transakcií ako intrakomunitárnych plnení s počiatkom prepravy v Rakúsku a jej skončením v Slovenskej
republike u žalobcu. Prevažná väčšina odvolacích a následne žalobných námietok smerovala k
žalobcom tvrdenému chybnému posúdeniu miesta zdaniteľného plnenia správcom dane. Kým žalobca
je presvedčený, že toto miesto sa nachádzalo v tuzemsku, daňové orgány dospeli k záveru, že miestom

zdaniteľného plnenia bolo Rakúsko.

62. Správny súd zastáva názor, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplývajú dostatočné
závery na to, aby bola táto vec vyhodnotená v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veciach
C-414/17 a C-401/18.

63. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-401/18 článok 20 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba,
ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva v režime podmienečného oslobodenia
od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude

prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom
ako vlastník v zmysle tohto ustanovenia, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia
spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho.

64. Správny súd vo svojom skoršom rozsudku č. k. 8S/111/2019 zo dňa 15.10.2020 (ktorý bol zrušený

kasačným súdom a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie) vychádzal z
predpokladu, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom
ako vlastník v Rakúsku, pretože takéto závery sú predčasné a nemožno ich vyriecť bez toho, aby
žalovaný správny orgán opätovne nepreskúmal Rámcové kúpne zmluvy zo 04.10.2016, 16.12.2016 a
10.04.2017, ako aj Zmluvu o zabezpečení prepravy PHM z Lobau z 10.04.2017. Až po ich právnej

analýze má žalovaný správny orgán opätovne rozhodnúť.

65. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na právny názor kasačného súdu, ktorý vyslovil vo svojom
rozsudku sp. zn. 6Sžfk/15/2021 zo dňa 26.04.2023, ktorým rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k.
8S/111/2019-60zodňa15.10.2020(skoršírozsudoksprávnehosúdu)zrušilavecvrátilsprávnemusúdu.

V tomto kasačný súd konštatoval, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-401/18 zo dňa 23.04.2020, ako aj ďalšiu ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ,
ktorá precizovala pojem dodanie tovaru. Uvedený právny názor kasačného súdu je pre správny súd po
zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie v zmysle § 469 SSP záväzný.

66. Správny súd po zrušení veci kasačným súdom a vrátení veci zastáva názor, že právny výklad
spomínaných zmlúv (v tomto súdnom konaní ide o Rámcové kúpne zmluvy zo 10.04.2017, 16.12.2016,
ako aj Zmluvy o zabezpečení prepravy PHM zo 10.04.2017, 16.12.2016) zo strany žalovaného
správneho orgánu nemôže prispieť k objasneniu skutkového stavu a následne zmene právneho názoru,
nakoľko skutkové zistenia, ktoré sú zachytené aj v preskúmavanom rozhodnutí na str. 15 ods. 3 - 16 ods.

1 sú vecou právneho posúdenia správneho súdu. Skorší rozsudok správneho súdu č. k. 8S/111/2019
zo dňa 15.10.2020 taktiež vychádza z rovnakého predpokladu (bod 35): „Na druhej strane však
nemožno správnemu súdu odoprieť právo formulovať isté východiskové právne závery pre ďalšie právne
posúdenie veci, čo správny súd uskutočnil v odôvodnení tohto rozhodnutia. Týkajú sa predovšetkýmzásadnej právnej otázky posúdenia okamihu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Záver
týkajúci sa miesta zdaniteľného plnenia je podľa názoru správneho súdu otázkou rýdzo právnou. Takúto
právnu otázku je potrebné vždy posúdiť na základe skutkového stavu v danej právnej veci.“ Správny

súd teda považoval skutkové zistenia žalovaného správneho orgánu za dostatočne objasnené na to,
aby bolo možné zaujať právny názor v súlade s vyššie citovanom judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

67. V posudzovanom prípade ide teda o výklad pojmu prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník,
nakoľko žalobca tvrdí, že uvedené právo nadobudol až na Slovensku. Na základe skutkových zistení

žalovaný správny orgán založil svoj právny názor na tom, že v preverovanom období je zrejmé, že
žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte v Rakúsku predtým, ako sa tovar začal
fyzicky prepravovať. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vychádzal z toho, že zistený fakturačný reťazec
považoval za fiktívny, nakoľko žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že s tovarom mohol počas
prepravy právne disponovať aj niekto iný (dodávatelia).

68. Žalovaný správny orgán uviedol okolnosti, na základe ktorých založil svoj právny názor a v tejto
súvislosti poukázal na to, že:
- žalobca svojím odberateľom nefakturoval dopravu, hoci svojím dodávateľom áno,
- žalobca sa nezastavil a nevyložil tovar počas prepravy v sídle svojich dodávateľov, ale prepravil tovar
rovno do svojich skladov, resp. priamo svojím odberateľom, hoci dodávateľské spoločnosti deklarovali,

že tovar nadobudli v ich sídlach v Bratislave,
- žalobca objednal telefonicky, alebo e-mailom u dodávateľov požadované množstvo tovaru, zrealizoval
úhrady za pohonné látky formou úhrady zálohovej faktúry, na základe čoho obdŕžal ID kód potrebný na
odber tovaru v sklade Lobau vo Viedni, čo ho oprávňovalo s tovarom právne nakladať ako vlastník,
- miesto vykládky tovaru nebolo špecifikované ani v rámcových kúpnych zmluvách, ani v zmluvách o

preprave tovaru a nebolo známe ani zástupcom dodávateľom, čo správny orgán posúdil ako právo
svedčiace právu nakladať s tovarom ako vlastník.

69. Správny súd sa s uvedeným dôvodmi a zistenými skutočnosťami žalovaného stotožňuje, na tieto
odkazuje a zároveň tieto dopĺňa.

70. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-401/18 okolnosť, že táto zdaniteľná osoba mala od počiatku
v úmysle nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného
obehu v členskom štáte určenia, predstavuje okolnosť, ktorú musí vnútroštátny súd zohľadniť v rámci
svojho celkového posúdenia všetkých osobitných okolností prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje,

aby určil, ktorému z po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci
Spoločenstva.

71. V zmysle vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ správny súd zohľadnil okolnosti v
prejednávanej veci a dospel k záveru, že v danom fiktívnom reťazovom fakturačnom obchode bola len

jedna preprava a to preprava, ktorú uskutočnil žalobca, a teda došlo len k jednému nadobudnutiu tovaru
priamonažalobcuatotakýmspôsobom,žemalprávosnimdisponovaťakovlastník.Vadministratívnom
konaníneboliprodukovanétakédôkazy,nazákladktorýchbybolomožnéprávneuzavrieť,žepredmetný
tovar bol prevádzaný, resp. že s ním mohol počas prepravy právne disponovať aj niekto iný okrem
žalobcu. Samotné tvrdenie žalobcu, že jeho dodávatelia po právnej stránke držali tovar ako vlastníci a

následne ho na neho previedli, je v rozpore s vykonaným dokazovaním.

72. Pokiaľ teda žalobca už momentom prevzatia tovaru na prepravu v inom členskom štáte rozhodoval
o právnom osude tovaru tým, že ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta, ktoré sám určil
a od počiatku prepravy, ktorú organizoval a vykonával vlastnými prostriedkami, rozhodoval kedy, odkiaľ,

ako a kam bude tovar prepravený, pričom tovar nadobudol a prepravil do tuzemska za účelom výkonu
vlastnej ekonomickej činnosti, fakticky tak s tovarom od počiatku nakladal ako vlastník a miesto dodania
tovarutrebaurčiťvtomtoinomčlenskomštáte,hocipodľazmluvnýchustanoveníkúpnychaprepravných
zmlúv uzavretých medzi sťažovateľom a deklarovanými dodávateľmi malo byť miesto dodania tovaru
v tuzemsku.

73. Ohľadom žalobnej námietky, že kogentné ustanovenia zákona o DPH nie je možné obísť, resp.
nahradiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, kde žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sžf/90/2015 z 24.01.2017, správny súd uvádza, že nejde o skutkovo zhodnú vec. V tejtosúvislosti však je potrebné dodať, že zákon o DPH neustanovuje podmienky, za ktorých sa prevod práva
nakladať s tovarom ako vlastník medzi zdaniteľnými osobami realizuje, ale ponecháva túto úpravu na
oblasť práva súkromného, avšak daňový subjekt je povinný voliť také obchodno-právne prostriedky,

ktoré preukážu jeho nárok v daňovom konaní. Je vecou daňového subjektu, akú formu a obsah právneho
úkonu zvolí.

74. Z vyššie uvedených dôvodov a skutočností správny súd zastáva názor, že skutkový stav, ktorý
žalovaný správny orgán náležite zistil, jednoznačne preukazuje právne závery žalovaného správneho

orgánu, ktoré ustálil v preskúmavanom rozhodnutí. Ani výkladom a právnou analýzou rámcových
zmlúv, resp. zmlúv o preprave by nebolo možné dôjsť k inému záveru ako k takému, ktorý judikoval
žalovanýsprávnyorgán.Tomuprávnemuzáverukorešpondujúajpopísanéokolnostiavykonanédôkazy
(svedecké výpovede), za ktorých prebehlo zdaniteľné plnenie a ktoré osvetľujú priebeh obchodu na
základe rámcových zmlúv a zmlúv o preprave.

75. Správny súd pri tomto svojom právnom názore odkazuje opätovne aj na právny názor kasačného
súdu, ktorý vyslovil vo svojom rozsudku sp. zn. 6Sžfk/15/2021 zo dňa 26.04.2023 v bode 45., podľa
ktorého: „...správne orgány v prejednávanej veci vykonali dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu
a náležite zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom naň kladené
náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými

námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne
právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane sú vecne správne.“ Správny súd opätovne
zvýrazňuje, že uvedený právny názor kasačného súdu je pre správny súd po zrušení a vrátení veci na
ďalšie konanie v zmysle § 469 SSP záväzný.

76. Správny súd zároveň poukazuje na obdobné právne veci rozhodované Krajským súdom v Košiciach,
u ktorých bola žaloba zamietnutá na rovnakých skutkových a právnych základoch ako je tomu v tejto
právnej veci a tieto rozhodnutia boli následne aj potvrdené kasačným súdom (a to rozhodnutie sp.
zn. KE-6S/177/2019 potvrdené rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 1Sfk/46/2022, rozhodnutie sp.

zn. KE-7S/93/2019 potvrdené rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/46/2021, rozhodnutie sp.
zn. KE-7S/95/2019 potvrdené rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/53/2022, rozhodnutie sp. zn.
KE-7S/96/2019 potvrdené rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/47/2021, rozhodnutie sp. zn.
KE-8S/113/2019 potvrdené rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 4Sžfk/49/2021 a rozhodnutie sp. zn.
KE-8S/139/2020 potvrdené rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 5Sžfk/31/2022 ).

77. S poukazom na uvedené považuje správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj
procesný postup žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa za súladný so zákonom, a preto žalobu
žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

78. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal

právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného konania. Žalobca v konaní
pred správnym súdom ani v kasačnom konaní nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané.

79. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto zákonom stanovené povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.