Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Tos/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010451
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8324010451.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.12.2024,
v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr.
zákona a iné formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné sp. zn. 4Nt/1/2024 zo dňa 02.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku návrh odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, E., t.č. v ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 670/19, 920 41
Leopoldov,napovolenieobnovykonaniavedenéhonaOkresnomsúdeHumennépodsp.zn.1T/59/2012
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice odsúdený sťažnosť, ktorú následne prostredníctvom
svojho obhajcu písomne odôvodnil tým, že bol novelizovaný Trestný zákon a podľa jeho názoru sú v
novelizovanom Trestnom zákone výrazne menšie trestné sadzby za lúpež a za § 47. Už si odsedel svoj
trest v trvaní 12 rokov a 9 mesiacov a súd by mu mal uložiť trest podľa novelizácie v rozmedzí sadzby
7 až 12 rokov, nakoľko páchateľ musí byť súdený podľa zákona, ktorý je k nemu priaznivejší. Poukázal

na skutočnosť, že v minulosti podal mimoriadny opravný prostriedok, a to návrh na povolenie obnovy
konania. Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 4Nt/15/2013 zo dňa 14.05.2014 právoplatným dňa
10.09.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Tos/26/2014 podľa § 399 ods.
2 Tr. poriadku, jeho návrh na povolenie obnovy konania vedeného na OS Humenné pod sp. zn.
1T/59/2012 zamietol. Novelizácie trestných kódexov z roku 2024 sú novou právnou skutočnosťou, ktorá
umožňuje súdu zmenu pôvodného rozsudku sp. zn. 1T/59/2012 minimálne v časti uloženého trestu,

a to z nasledujúcich dôvodov. V zmysle aktuálneho právneho stavu po novele trestných kódexov bol
do Trestného zákona vsunutý nový § 33a – Všeobecné zásady ukladania sankcií. Podľa § 33a ods.
1, páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Podľa § 33a ods. 3 tam, kde postačuje
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej

slobode páchateľa. Cieľom týchto ustanovení je bez pochýb to, aby páchateľovi neboli ukladané
neprimerané sankcie, aby tieto sankcie postihli páchateľa menej citeľne a súčasne, pokiaľ je to možné,
aby bola uložená sankcia nespojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Podľa § 34 ods. 4 Tr.
zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd okrem iného prihliadne aj na dobu, ktorá uplynula od
spáchania trestného činu. Novelizáciou trestných kódexov došlo súčasnej aj k zmenám v ustanovení §
47 ods. 2 Tr. zákona. V čase ukladania sankcie bol v tomto ustanovení okrem iného uvedený trestný čin

lúpeže podľa § 188 bez ohľadu na kvalifikačne momenty uvedené v jednotlivých odsekoch. Sťažovateľ
poukázal na to, že bol odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona aprečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Z pohľadu vtedy platnej
právnej normy sa ktorýkoľvek čin lúpeže podľa § 188 posudzoval aj v nadväznosti na ustanovenie § 47
ods. 2 Tr. zákona. Po novelizácii trestných kódexov je však v ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zákona explicitne

uvedený už len trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 3 alebo 4, teda nie ods. 1 a ods. 2, teda skutok,
ktorý spáchal. Ak by spáchal uvedené skutky za súčasného právneho stavu, v jeho prípade by nedošlo
pri ukladaní sankcii k posudzovaniu podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona, a teda bez pochýb by mu nehrozila
tak vysoká sankcia, ako tomu bolo za účinnosti právnej normy, podľa ktorej mu bol ukladaný trest.
Rozhodne by mu nehrozila tak vysoká drakonická sankcia, ktorá aj po uzatvorení dohody o vine a treste

predstavovala úhrnný trest v trvaní 16 rokov a 8 mesiacov. V nadväznosti na vyššie uvedené všeobecné
zásady ukladania sankcií, resp. zásady ukladania trestov, má sťažovateľ za to, že v súčasnej dobe sa
javí jeho trest v tomto kontexte ako neprimeraná sankcia, ktorá ho postihuje viac citeľne, pričom má za
to, že účel sankcie je možné dosiahnuť aj uložením trestu nespojeného s ujmou na osobnej slobode.
Novelizácie trestných kódexov priniesli aj nové ustanovenia, napríklad § 65a Tr. zákona. Odsúdený
je toho názoru, že z hľadiska nového ustanovenia § 65a Tr. zákona v danom prípade prichádza do

úvahy aj premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. V súvislosti s novelizáciou
trestného kódexu tak zákonodarca zaviedol nové ustanovenie § 65a Tr. zákona, sťažovateľ má za to, že
spĺňa podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia. Sťažovateľ má tiež za to, že vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Zvyšok jeho nevykonaného trestu odňatia
slobody nepresahuje 5 rokov a ako odsúdenému mu nebol premenený trest domáceho väzenia na trest

odňatia slobody. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase
bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť a navrhol,
aby mu súd premenil zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Zdržiaval by u svojho
brata F. G., bytom H. XXXX, E.. V C. býva aj jeho sestra, pani I., u ktorej by sa taktiež mohol zdržiavať.
Na základe uvedeného je odsúdený toho názoru, že súd by mal preskúmať právoplatné rozhodnutie

sp. zn.1T/59/2012 zo dňa 30.05.2012 podľa aktuálneho právneho stavu, najmä čo sa týka uloženého
trestu, keďže uložený trest ešte nebol vykonaný. Naďalej trvá na tom, že novelizácie trestných kódexov
sú novou skutočnosťou, na základe ktorej je možné mu uložiť sankciu tak, aby ho postihovala menej
citeľnejšie oproti sankcii, ktorú má právoplatne uloženú teraz a ktorú aktuálne považuje za neprimeranú.

Odsúdený v ním podanej písomnej sťažnosti dôvodil tým, že po novelizácii Trestného zákona jeho
trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona vypadol z ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zákona,
a teda po novele by myl byť súdený v rozsahu 7 až 12 rokov. Bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 16 rokov a 8 mesiacov po schválenej dohode o vine a treste, pričom takto uložený trest sa,
podľa názoru sťažovateľa, ani nepribližuje k maximálne možnému trestu, ktorý by mu bolo možné uložiť

po novele. Na základe vyššie uvedeného považuje tento trest za neprimeraný, priam až drakonický.
Sťažovateľ je presvedčený, že nové ustanovenia dovoľujú súdu preskúmať rozhodnutie, najmä čo do
výšky trestu. Svoj skutok oľutoval, chce sa zaradiť do života, preto navrhol aj premenu zvyšku trestu na
domáce väzenie, alebo nahradenie trestu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie,
ktoré napadnutému výroku uznesenia predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Krajský súd na základe prieskumnej povinnosti konštatuje, že v posudzovanej veci bolo pred okresným
súdom vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr.
poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Dokazovanie vykonané na verejnom
zasadnutí bolo vykonané zákonným spôsobom, pričom bolo zamerané na objasnenie všetkých
relevantných skutočností, potrebných pre správne rozhodnutie o návrhu odsúdeného. Posudzované

uznesenie teda vychádza z náležite objasneného skutkového stavu, pričom sa súd vysporiadal so
všetkými zistenými okolnosťami, tieto správne a výstižne vyhodnotil.

Z predloženého spisového materiálu je nepochybné, že Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa
30.05.2012 sp. zn. 1T/59/2012 schválil dohodu o vine a treste uzavretú s odsúdeným 1/ A. B., 2/ ml. J.

K. a prokurátorom Okresnej prokuratúry Humenné, pričom uznal odsúdeného 1/ A. B. vinným v bode 1/
zo zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. e/ Tr. zákona, v bode 2/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona. Za to odsúdenému A. B. uložil úhrnnýtrest odňatia slobody vo výmere 16 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Prešove sp. zn. 3To/24/2020 uznesením zo dňa 09.09.2020
odvolanie odsúdeného A. B. proti uvedenému rozhodnutiu zamietol.

Podľa § 394 ods.1 Tr. poriadku, sa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, povolí,
ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by sami osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na
ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie
od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odseku 1 až 3 je aj
strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy

voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho prepisu, jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol vykonaný.

Krajský súd zdôrazňuje, že v rámci prieskumnej povinnosti v sťažnostnom konaní o návrhu na povolenie
obnovykonania,aleanisúduvkonaníprvéhostupňa,neprislúchaopätovneposudzovaťnáležitézistenie

skutkového stavu veci, či dôkazy boli zabezpečené zákonným spôsobom, ale ani spôsob, akým boli
vyhodnotené dôkazy, ktoré už súdom v základnom konaní boli známe, avšak len za predpokladu, ak by
spoločnesdôkazminovými,ktorénebolipredmetomposudzovaniavpôvodnomkonaní,neodôvodňovali
predpoklad na možnú zmenu pôvodného rozhodnutia, v danom prípade vo výroku o vine.

Krajský súd sťažnostné námietky odsúdeného, ktoré sú totožné so skutočnosťami uvádzanými v návrhu
odsúdeného na obnovu konania, vyhodnotil ako nedôvodné, a to z nasledujúcich dôvodov.

Odsúdený sa domáhal povolenia obnovy konania primárne z dôvodu zmeny právnej úpravy § 47 ods.
2 Tr. zákona, ktorá nastala po právoplatnosti rozsudku v pôvodnom konaní prijatím zmien a doplnení

Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06.08.2024. Odsúdený zdôraznil, že z pohľadu vtedy
platnejprávnejnormy,saktorýkoľvekčinlúpežepodľa§188posudzovalajvnadväznostinaustanovenie
§ 47 ods. 2 Tr. zákona. Po novelizácii trestných kódexov je však v ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zákona
explicitne uvedený už len trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 3 alebo 4, teda nie ods. 1 a ods. 2, teda
skutok, ktorý spáchal. Ak by spáchal uvedené skutky za súčasného právneho stavu, v jeho prípade by

nedošlo pri ukladaní sankcii k posudzovaniu podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona.

Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného
zákona účinnou od 06.08.2024 nebolo prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia
slobody, ktorý bol uložený podľa platných a účinných predpisov do 06.08.2024, čo vyplýva aj

z prechodného ustanovenia § 438k ods. 7 Tr. zákona, ktorý upravuje právnu situáciu v prípade, že
došlo k právoplatnému uloženiu trestu pred účinnosťou novely Trestného zákona za čin, ktorý už nie
je definovaný ako trestný čin. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že zločin lúpeže podľa § 20 k § 188 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona, za ktorý bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody, je trestným činom aj po
06.08.2024, pričom nedošlo k zániku trestnosti a trest odňatia slobody mu bol uložený podľa v tom čase

platných a účinných ustanovení Trestného zákona.

Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov
skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych,
ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných

podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky Tpj 44/2013). S poukazom na citované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zmena Trestného zákona, ktorá nastala po vynesení rozsudku, nepredstavuje novú skutočnosť súdu
skôr neznámu, keďže táto skutočnosť v čase vynesenia rozsudku ani neexistovala, preto neboli splnené
podmienky na obnovu konania. Obnova konania z dôvodu zmeny Trestného zákona s účinnosťou od

06.08.2024 tak nie je dôvodná. Za skutočnosť súdu skôr neznámu totiž nemožno považovať prípadné
zmeny hmotného práva (I. ÚS 142 /2018).Pokiaľ sa odsúdený domáha toho, aby bol súdený podľa priaznivejšieho Trestného zákona, krajský
súd v danom pripomína, že aplikácia neskoršieho, pre páchateľa priaznivejšieho zákona, prichádza do
úvahy len do okamihu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, resp. odvolacieho súdu v merite veci,

teda do právoplatného rozhodnutia o obžalobe. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania
nie je možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je
možné bez relevantných nových dôkazov či nových skutočností súdu skôr neznámych (ktoré odsúdený
nepredložil), nanovo posudzovať trestnosť činu, primeranosť trestu uloženého v pôvodnom konaní a ani
dopad právoplatného odsúdenia za obzvlášť závažný zločin na lehotu podmienečného prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody. V rámci povolenia obnovy konania sa skúma len, či vyšli najavo
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy
osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť
iné rozhodnutie o vine, alebo v rámci ktorých by bol uložený trest v zrejmom nepomere s účelom trestu.

K sťažnostnej námietke, resp. k návrhu odsúdeného obsiahnutého v písomnom odôvodnení sťažnosti

na premenu zvyšku trestu odňatia slobody na domáce väzenie, a to s poukazom na novelizované
ustanovenie § 65a Tr. zákona, má krajský súd za potrebné uviesť, tak ako už vyššie konštatoval, že
predmetom rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania je skúmanie správnosti právoplatného
rozhodnutiavtomrozsahu,činovéskutočnosti alebo dôkazysúduskôrneznámevspojenísdôkazmiuž
skôrznámymi,odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozhodnutiavydanéhosúdomv

základnom konaní. Predmetom konania o návrhu na povolenie obnovy konania teda nie je rozhodovanie
o premene zvyšku trestu na trest domáceho väzenia, ktorej sa odsúdený v sťažnostných námietkach
domáhal. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 414a Tr. poriadku, z ktorého vyplýva,
že o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia rozhoduje súd na návrh riaditeľa
ústavu na výkon trestu, v ktorom sa trest vykonáva na verejnom zasadnutí. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia,

na rozhodnutie o návrhu podľa ods. 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody
vykonáva.

Záverom krajský súd dopĺňa, že v posudzovanom prípade sa nejedná o prípad vyplývajúci z ustanovenia
§ 394 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky nevyslovil nesúlad žiadneho

z ustanovení Trestného zákona, ktoré bolo aplikované na trestný čin, za ktorý bol odsúdený v pôvodnom
konaní s Ústavou Slovenskej republiky, pričom len samotná zmena príslušných ustanovení Trestného
zákonavčaseponadobudnutíprávoplatnostirozsudkuvyhlásenéhovpôvodnomkonaníniejedôvodom
na povolenie obnovy konania.

Vzhľadom k tomu, že nebola zistená existencia takých nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr
neznámych, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného alebo na ktoré by pôvodne uložený trest odsúdeného bol
v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol
v zrejmom rozpore s účelom trestu, okresný súd postupoval v súlade so zákonom, ak návrh odsúdeného

zamietol podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku, a preto krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.