Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 18Sas/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106175
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14 18Sas/6/2023

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 590 629

6066 0 zo dňa 17.07.2023, takto

r o z h o d o l :

14 18Sas/6/2023

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 590 629 6066 0 zo dňa 17.07.2023
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2023 z r
u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

14 18Sas/6/2023

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 20.03.2023 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa Zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“). Starobný dôchodok žiadal žalobca priznať od 29.04.2022.

2. O žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 20.03.2023 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 590 629 6066
0 zo dňa 16.05.2023, ktorým bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok podľa § 60 ods. 2, § 65, §

65a a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení zamietnutá (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa § 65 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej
15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 293fw, prílohy č. 3a a § 65a Zákona o sociálnom poisteníje dôchodkový vek žalobcu 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek žalobca dovŕšil
29.04.2022. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 15
rokov. K dátumu 29.04.2022 žalobca získal 5 150 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 14 rokov

a 40 dní. Žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na
vznik nároku na starobný dôchodok, a preto orgán verejnej správy prvého stupňa žiadosť žalobcu
zamietol. Žalobcovi bol od 01.05.2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“). Na vznik nároku

na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od
01.10.1980 do 08.10.1982 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča od 01.03.1987 do
31.12.1999 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča od 01.01.2000 do 31.12.2003 v III.
pracovnej kategórii a doba výkonu služby hasiča od 01.01.2004 do 30.04.2016 bez kategórie. Žalobcovi
nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nakoľko nezískal v období služby zaradenej do I. alebo
II.kategóriefunkcií.Orgánverejnejsprávyprvéhostupňakonštatoval,žežalobcaobdobievýkonuslužby

v Hasičskom a záchrannom zbore vrátane základnej vojenskej služby od 01.10.1980 do 08.10.1982 a od
01.03.1987 do 30.04.2016 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa
Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Predmetné obdobie nie je možné považovať za
obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 26.05.2023, doručené orgánu
verejnej správy prvého stupňa dňa 30.05.2023. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 590 620 6066 0 zo dňa 17.07.2023, vydaným prostredníctvom
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla
a prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok potvrdila (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla tie isté skutočnosti,
ako sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako i to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu,
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pričom v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona
o sociálnom poistení doba služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto mu pre
nárok na starobný dôchodok doba služby v rozsahu 31 rokov a 77 dní nebola hodnotená. Žalovaná

tiež uviedla, že počas výkonu služby žalobca pracoval ako hasič. Nakoľko doba pracovnej činnosti
príslušníka Hasičského a záchranného zboru nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia
podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií a súčasne podľa § 21 a § 14 Zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamestnanie zaradené do
III. pracovnej kategórie nezakladá nárok na znížený dôchodkový vek, nie je možné príslušnú dobu

výkonu služby hodnotiť, a teda ani aplikovať § 274 Zákona o sociálnom poistení v znení Zákona č.
140/2015 Z. z., ani článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, uvedenom v Zbierke zákonov č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“). Zamestnanie –
funkcia hasič, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných
zoznamoch I., ani v II. kategórii funkcií. Zamestnanie, ktoré žalobca vykonával v služobnom pomere

od 01.10.1980 do 08.10.1982 a od 01.03.1987 do 30.04.2016 v III: pracovnej kategórii, sa nepovažuje
za zamestnanie v I. ani v II. kategórii funkcií. Žalovaná tiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedla, že v období trvania služobného pomeru žalobcu v Hasičskom a záchrannom zbore nebol
žalobca zaradený do I. alebo II. kategórii funkcií, pričom na nárok na priznanie výsluhového dôchodku
od 01.05.2016 bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom

zbore, zaradená do III. pracovnej kategórie. Obdobie, ktoré žalobcovi založilo nárok na výsluhový
dôchodok, nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení, nakoľko bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu,
a to Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Žalovaná skonštatovala, že na nárok na
starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia,

a to na základe údajov, uvedených v žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, priložených dokladov
aúdajov,nachádzajúcichsavinformačnomsystémeSociálnejpoisťovne.Ďalšieobdobiedôchodkového
poistenia preukázané nebolo a keďže žalobca bez doby služby nesplnil jednu z podmienok nároku na
starobný dôchodok, podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, a to podmienku získania potrebnej doby
dôchodkového poistenia, v rozsahu najmenej 15 rokov, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne

orgánom verejnej správy prvého stupňa zamietnutá. Odkaz žalobcu na Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 žalovaná považovala za bezpredmetný,
nakoľko v predmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v prípade, kedy poistenec
získal dobu služby v I. kategórii funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkovéhoveku. Ďalej žalovaná poukazovala na to, že rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a súdov Slovenskej republiky sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Žalovaná tiež uviedla,

že inak bolo rozhodnuté v individuálnych prípadoch, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky
Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí,
pričom právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca
v odvolaní poukazoval, neboli doposiaľ zovšeobecnené, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu
prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach. K zákonným ustanoveniam,

vsúvislostisnárokomnastarobnýdôchodokžalovanákonštatovalaichkogentnýcharakteranemožnosť
odchýliť sa od nich a nemožnosť ich nerešpektovať. Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej správy,
vykonávajúci agendu sociálneho poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení je platnou právnou
úpravou viazaná. Postup orgánov verejnej správy prvého stupňa žalovaná považovala za správny.
Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 21.07.2023.

Správna žaloba

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (12.09.2023) na Správny súd v Banskej
Bystrici, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie

konanie. Žalobca namietal, že rozhodnutia orgánu verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33
Dohovoru č. 128, ktorý má prednosť pred Zákonom o sociálnom poistení a taktiež v rozpore s ustálenou
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že splnil podmienku dôchodkového
veku, pričom vyjadril presvedčenie, že § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení nebráni vzniku jeho
nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že

mu bol priznaný výsluhový dôchodok ako príslušníkovi Hasičského a záchranného Slovenskej republiky.
Zápočet doby, ktorá mu bola posudzovaná pre vznik nároku na výsluhový dôchodok považoval bez
vplyvu na výpočet starobného dôchodku. Žalobca ďalej poukázal na čl. 39 Zákona č. 460/1992 Z.
z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) Slovenskej republiky, podľa
ktorého majú občania nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeranému hmotnému

zabezpečeniu môže zodpovedať podľa žalobcu iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá
celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme alebo iba
vo všeobecnom systéme poistenia. Po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného
systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej
dávky vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobca poukázal na

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011, sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn.
10So/21/2015, sp. zn. 9So/74/2014, sp. zn. 5Sžo/195/2010, sp. zn. 10So/21/2015, Rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Sd/98/2013 a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL US 36/95,
II. US 80/99, III. US 192/06, III. US 341/07). Ďalej namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa
mal v jeho veci pri rozhodovaní o žiadosti o priznaní starobného dôchodku primerane krátiť starobný

dôchodok v dobe trvania jeho služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového
dôchodku. Poukázal na to, že zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bolo až
do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom
poistení. Príslušník Hasičského a záchranného zboru a jeho zamestnávateľ (služobný úrad) až do
31.12.2007 odvádzal poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky

(starobný dôchodok) do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade so Zákonom o sociálnom
poistení, ktoré po schválení Zákona č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov zostane naďalej v Sociálnej poisťovni, teda neboli prevedené na
osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho
výplatu mal orgán verejnej správy prvého stupňa podľa Zákona o sociálnom poistení zhodnotiť

nielen dobu dôchodkového poistenia, získanú do 31.12.2007, ale aj dobu trvania služobného pomeru,
ktorú žalobca získal od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru, t. j. zhodnotiť celkovú dobu
dôchodkového poistenia. V ďalšom žalobca poukázal na Metodické usmernenie Sociálnej poisťovne
vydané 20.05.2013 pod č. 16/23, ako aj na novelu Zákona o sociálnom poistení, ktorá bola vo vzťahu
k bývalým príslušníkom Hasičského a záchranného zboru vykonaná Zákonom č. 466/2019 Z. z.. Žalobca

považoval zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy za nedostatočné na riadne posúdenie
veci. Žalobca podaním zo dňa 09.01.2024, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 11.01.2024 (čl.
34) požiadal vo veci o nariadenie pojednávania.Vyjadrenie žalovanej

5. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19.10.2023 navrhla, aby správny súd správnu žalobu

žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. Žalobca podľa žalovanej
v správnej žalobe uviedol totožné námietky ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaná
sa v plnom rozsahu pridržiavala právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok, ktoré bolo
uvedené v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí. Uviedla, že z potvrdenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č.p.: SPSČ-OSZ-49842-6/2023-VZ zo dňa 25.04.2023 vyplynulo, že

žalobcovi bol od 01.05.2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bolo žalobcovi zhodnotené obdobie
31 rokov a 77 dní. K dovŕšeniu dôchodkového veku (29.04.2022) žalobca získal 5 150 dní dôchodkového
poistenia, t. j. 14 rokov a 40 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok,
a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Žalovaná tiež uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax so

všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových
nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby, zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií
a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nakoľko žalobca
získal dobu služby v III. pracovnej kategórii, žalovaná nemohla zvoliť iný postup, pričom pre nárok
na dôchodok žalobcovi započítala všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vymeriavacie

základy dosiahnuté v rozhodujúcom období. Žalovaná sa pridrživala skutkových a právnych dôvodov,
uvedených v napadnutom rozhodnutí a zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne
totožné s prvostupňovým rozhodnutím.

Replika žalobcu

6. Žalobca v replike zo dňa 09.12.2023 uviedol, že žalovaná neuviedla vo vyjadrení k správnej žalobe
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na predmetnú vec. Nesprávnym aplikovaním
všeobecne záväzného právneho predpisu, a to Zákona o sociálnom poistení, ako aj záväzných právnych
názorov a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaná dospela k nesprávnemu záveru,

keď žalobcovi zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Žalobca zotrval na tvrdení, že
splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku, stanovené Zákonom o sociálnom poistení, a to
dôchodkový vek a poistnú dobu minimálne 15 rokov. Žalobca opakovane poukázal na judikatúru
uvedenú v správnej žalobe s tým, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo vydané v rozpore s čl.
33 Dohovoru č. 128, ktorý má prednosť pred Zákonom o sociálnom poistení a v plnom rozsahu

sa vzťahuje na vec žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že sa žiadosťou domáhal priznania starobného
dôchodku za odpracované roky (tzv. časť civilnú), t.j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby
služby v Hasičskom a záchrannom zbore (a jeho predchodcoch), ktorá mu nebola zhodnotená pre
výsluhový dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zákon o sociálnom
poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia

aj napriek tomu, že bol žalobcovi priznaný tzv. výsluhový dôchodok ako príslušníkovi Hasičského
a záchranného zboru. Ku dňu žiadosti o starobný dôchodok, podanej 20.03.2023 žalobca dovŕšil vek
63 rokov a 8 mesiacov, pričom dôchodkový vek žalobcu na priznanie starobného dôchodku je 62 rokov
a 10 mesiacov. Zároveň žalobca poukázal na nezákonnú diskrimináciu starobných dôchodcov z radov
bývalých profesionálnych hasičov. V žiadosti o priznaní starobného dôchodku sa žalobca nedomáhal

priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií tak, ako to
uvádza žalovaná vo vyjadrení, ale z dôvodu, že splnil dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v § 65
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a dovŕšil fyzický vek ustanovený v § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom
poistení.

7. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny
súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovanej,
ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetnýchrozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná.

9. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach

podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

10. Žalobca na nariadenom pojednávaní dňa 17.12.2024 zotrval na správnej žalobe a dôvodoch v nej
uvedených. Zdôraznil, že odpracoval 45 rokov a nielen 14 rokov a 40 dní, ktoré boli zhodnotené orgánmi
verejnej správy za obdobie dôchodkového poistenia na účely poúdenia vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení. Postup orgánov verejnej správy označil za diskriminačný

voči jeho osobe, pričom v zmysle Dohovoru č. 128 Sociálna poisťovňa priznáva starobné dôchodky aj
tým dôchodcom, ktorí boli v zahraničí. Žalobca tiež uviedol, že by si mohol dopracovať jeden rok do
obdobia dôchodkového poistenia, avšak rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nesprávne a pokiaľ
by k takému konaniu pristúpil prišiel by spätne o dávky dôchodkového poistenia. Napokon navrhol,
aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovne ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Súčasne si uplatnil i nárok na
náhradu trov konania.

11.Poverenázástupkyňažalovanejnanariadenompojednávanídňa17.12.2024navrhlasprávnužalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnila. Pridŕžala sa všetkých

skutkových a právnych dôvodov, ktoré boli uvedené v rozhodnutiach orgánov verejnej správy ako i vo
vyjadrení žalovanej k správnej žalobe. Poukázala na to, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok,
a preto mu bola zhodnotená ako doba dôchodkového poistenia len doba dosiahnutá v civilnom
zamestnaní, t.j. 14 rokov a 40 dní. Zotrvala na argumentácií, že žalobca bol v období trvania jeho
služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradený v III. kategórii funkcii, a preto nie

je možné pristúpiť k aplikácii Dohovoru č. 128. Uviedla, že je možné, že žalobca získal ďalšiu dobu
dôchodkového poistenia po dátume 29.04.2022, ktorá by sa mu mohla napočítať v dôsledku čoho by
mohlo dôjsť k tomu, že dosiahne potrebné obdobie dôchodkového poistenia na účely priznania nároku
na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

16. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme

primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe
možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla
ustanovený počet odpracovaných rokov.

17. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach
azákladnýchslobodách,ktoréSlovenskárepublikaratifikovalaabolivyhlásenéspôsobomustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku
a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú

sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

20. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

21. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

23. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

24. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje

rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení tento zákon upravuje aj výkon starobného

dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

26. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených

príslušníkov finančnejsprávy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b)
vojakov mimoriadnejslužby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je
upravené osobitnýmpredpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

28. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

30. Podľa § 293fw Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom
1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa

nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch
1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods.
6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.31. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu. 55)

32. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní

do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.

33. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vydané
prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

34. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 20.03.2023
požiadal orgán verejnej správy prvého stupňa o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal
priznať od 29.04.2022. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych
a sociálnych činností a osobný úrad odbor sociálneho zabezpečenia č. p.: SPOU-OSZ-49.842-1/2016-

VZ zo dňa 17.08.2016 vyplýva, že žalobcovi bol podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac
ods. 1 písm. a) a § 58 v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov priznaný od 01.05.2016 výsluhový dôchodok vo výške 1 005,22 eur mesačne. Pod pojmom
„policajt“ je podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov potrebné rozumieť
aj príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Z oznámenia údajov Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia na účely konania
odôchodkovejdávkeč.SPSČ-OSZ-49842-6/2023-VZzodňa25.04.2023správnysúdzistil,žežalobcovi
bola na určenie sumy priznaného výsluhového dôchodku zhodnotená doba v rozsahu 31 rokov a 77 dní.
Žalobca dôchodkový vek podľa § 293fw, prílohy č. 3a a § 65a Zákona o sociálnom poistení dosiahol
dovŕšením 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov, dňa 29.04.2022.

35. V konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový
vek a ani to, že žalobca je od 01.05.2016 poberateľom výsluhového dôchodku. Spornou bola otázka
započítania doby 31 rokov a 77 dní, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia
dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola

zo strany žalovanej pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba
základnej vojenskej služby od 01.10.1980 do 08.10.1982 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby
hasiča od 01.03.1987 do 31.12.1999 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča od 01.01.2000
do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii a doba výkonu služby hasiča od 01.01.2004 do 30.04.2016
bez kategórie. Doba v rozsahu 31 rokov a 77 dní nebola hodnotená pre účely nároku na starobný

dôchodok. Žalovaná zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 5 150 dní, t. j. 14 rokov
a 40 dní, získaných vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

36. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia
orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti

žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť
všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný
dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku
výsluhového dôchodku.

37. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia)
vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok
vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/
služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravustarobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania

ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec
získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo
všeobecnéhosystémusociálnehopoisteniaarozsahupoistnéhokrytiazosobitnéhosystémusociálneho
zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje
úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje

iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala
dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových
dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,

zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom
prípade) nárok na starobný dôchodok. Od dovŕšenia dôchodkového veku žalobcom (29.04.2022) má
výsluhový dôchodok žalobcu charakter dávky v starobe, a preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu
uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, akým postupovali orgány verejnej správy je porušením
ústavne zaručeného práva žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy

Slovenskej republiky a súčasne viedlo k znevýhodneniu žalobcu v rozpore s citovaným Dohovorom.

38. Podľa právneho záveru, ktorý cituje i žalobca v správnej žalobe, vysloveného v Rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 platí, že: „Primeraným
je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie

bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

39. Správny súd poukazuje na to, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby
služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku

nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie
jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky sa zaoberal opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti,
na čo poukazoval v správnej žalobe i žalobca. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti najmä
rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako aj ďalšie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 9So/176/2015 z 27.09.2017, sp. zn.
10So/59/2014 z 15.04.2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp.

zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29.10.2019 a podporne aj judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05
a IV. ÚS 481/2011).

40. Za všetky rozhodnutia správny súd cituje časť Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku
zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté
hrubézárobky.Ažpotakomtostanovenívýškystarobnéhodôchodkumožnosumustarobnéhodôchodku
krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového

príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“ S citovaným právnym záverom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu
stotožnil. Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku, mala
žalovaná žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom,

ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia
mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby
dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného
dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku,ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu
bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej

dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na
starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku,
na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo
všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre
účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť

najviac vo výške výsluhovej dávky.

41. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia na str. 3 a zopakovaná i na nariadenom pojednávaní, že žalobca v období trvania
služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií,
je irelevantná, pretože výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo

zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené
v § 60 Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia
zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého
výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje.
Žalobca v podanej replike zo dňa 09.12.2023 zdôraznil, že sa vo svojej žiadosti o priznanie

starobného dôchodku nedomáhal jeho priznania z titulu tzv. „kategórie funkcií“, ale preto, že splnil dobu
dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení a dovŕšil fyzický dôchodkový vek, pričom
z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku
orgánu verejnej správy prvého stupňa až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov a 10 mesiacov.

42. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne
založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií
v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo
všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ

získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná
len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v
rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z..“

43. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným

obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona
o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

44. Pokiaľ žalobca poukazoval i na diskrimináciu starobných dôchodcov z radov bývalých
profesionálnych hasičov, správny súd uvádza, že predmetná argumentácia je dôvodná, nakoľko

nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia
tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava
mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich
služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme

všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr.
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

45. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení pre účely
posudzovania nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Vylúčenietohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného
dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca,

ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.
Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie,
počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch
neukráti. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012).
V posudzovanom prípade sa však o uvedený prípad nejedná, keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový

dôchodok a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa Zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov.

46. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté
rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny
súd zároveň vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

47. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného
právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný

dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 29.04.2022
s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom
správneho súdu viazaný.

48. Správny súd ako obiter dictum dodáva, že príslušná právna otázka týkajúca sa aplikácie čl. 33

ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v postavení obdobnom ako u žalobcu bola už
vyriešená ustálenou rozhodovacou praxou. Keďže žalovaná bola účastníkom týchto súdnych konaní, tak
ich výsledky jej museli byť nevyhnutne známe. Napriek tomu žalovaná prezentovala v preskúmavanom
rozhodnutí odlišné právne závery od ustálenej rozhodovacej praxe. Takýto postup žalovanej nie je
možné akceptovať, nakoľko je v rozpore s požiadavkami právneho štátu a predstavuje zásah do právnej

istoty žalobcu.

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny

súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

2 18Sas/6/2023

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správnom súde v
Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods.
1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení

(§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonnýzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).