Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100301
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100301.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej
veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Smrečanoch, so sídlom Smrečany 032 05, IČO:
00 195 758, právne zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina,

so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, IČO: 35 993 499, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného
č. IZA-25-50-2.2/P-J1-2023 zo dňa 16. júna 2023 v znení Dodatku č. 1 ku protokolu žalovaného č.
IPZA_OBOZP/KON/2023/1306-2023/8641 zo dňa 21. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté opatrenie

1. Žalovaný vykonal u žalobcu v dňoch 25.01.2023, 26.012023, 30.01.2023, 16.02.2023 a 15.05.2023
šetrenie príčin vzniku pracovného úrazu podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene
a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) zamerané na vyšetrenie príčin vzniku
pracovného úrazu s následkom smrti v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
aochranezdraviapripráciaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších predpisov(ďalej
len „zákon o BOZP“). O výsledku inšpekcie vydal žalovaný dňa 16. júna 2023 protokol č. IZA-25-50-2.2/
P-J1-2023 v spojení s dodatkom č. 1 z 21. júna 2023 (ďalej len „protokol“).

2. V časti „Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu“ bod G) 1. až. 3.
protokolu boli uvedené zistené nedostatky, a to zo strany poškodeného, ako aj zo strany zamestnávateľa
poškodeného – žalobcu.

3. Poškodený porušil na pracovisku zamestnávateľa „Poľnohospodárske družstvo v Smrečanoch, 032
05 Smrečany” právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany
zdravia pri práci a zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými
bol riadne a preukázateľne oboznámený a náležite nepoužíval bezpečnostné a ochranné zariadenia,
napriek tomu, že bol skúsený pracovník a preukázateľne vedel o svojich povinnostiach (dbajte na to,
aby bol kryt vývodového hriadeľa namontovaný na správnom mieste a aby kryt koncovky vývodového
hriadeľa bol namontovaný, pokiaľ sa hriadeľ používa, dbajte na všetky kryty a bezpečnostné značky, aby

boli riadne namontované a pod.) s ktorými bol oboznámený a nedodržal ich, čím porušil ustanovenie 12
ods. 2 písm. a) a e) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na 81 písm. c) zákona NR
SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

4. Zo strany kontrolovaného zamestnávateľa poškodeného boli zistené následné nedostatky:
- Žalobca v čase vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti poškodeného sústavne
nekontroloval a nevyžadoval dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a
bezpečného správania sa na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmi nekontroloval riadne

používanie ochranných zariadení na poskytnutom pracovnom prostriedku - hnací kĺbový hriadeľ, ktorým
je poháňaný fekálny voz značky FLIEGL, vin č. F43157, evidenčné číslo: A. XXX B.) pripojený k traktoru
typNEWHOLLANDkateg.T1,vinč.ZCBN20806,ev.číslo:A.XXXB.,ktorýbolvčasevznikuzávažného
pracovného úrazu s následkom smrti bez ochranného zariadenia. Hnací kĺbový hriadeľ, nebol v čase
vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti opatrený príslušným krytom, ktorý zabráni
prístupu do zóny nebezpečenstva. Uvedené je v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 1 písm. d) zákona

NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a Príloha č. 1 bod 2.8
nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych file_0.jpg

file_1.wmf

bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
- Žalobca tiež v čase vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti poškodeného, v záujme
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti
týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci tým, že nevykonal potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok - hnací kĺbový
hriadeľ, ktorým je poháňaný vyššie špecifikovaný fekálny voz, poskytnutý poškodenému na používanie,
bol na prácu vhodný a prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana
zdravia pri práci poškodeného. Uvedené je v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1 písm. a) zákona NR SR
č. 124/2006 Z. z a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 3 ods. 1 nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
- V protokole žalobcovi inšpektor práce v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona o
inšpekcii práce nenariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bodoch 2. a 3. protokolu, pretože
žalobca vybavil hnací kĺbový hriadeľ, ktorým je poháňaný vyššie špecifikovaný fekálny voz, ochranným

krytom.
- Žalobcovi ako zamestnávateľovi bola v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložená
povinnosť prijať opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. Zároveň mu bola
uložená povinnosť doručiť inšpektorátu práce správu o vyšetrení príčin okolnosti vzniku registrovaného
pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného

pracovného úrazu.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd
domáhal zrušenia protokolu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca tiež žiadal priznať
právo na úplnú náhradu trov konania. V rámci žalobných bodov namietal nezákonnosť protokolu v znení
dodatku, spočívajúcu najmä v tom, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom protokole v znení
dodatku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ Správny súdny

poriadok), protokol v znení dodatku je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm.
d/ Správny súdny poriadok), protokol v znení dodatku je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
(§ 191 ods. 1 písm. d/ Správny súdny poriadok), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ Správny súdny poriadok), a tiež
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/
Správny súdny poriadok).6. Žalobca namietal nesprávne posúdenie vykonaného šetrenia zo strany žalovaného, ktorý
skonštatoval, že žalobca porušil povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalobca tvrdí, že pravidelne vykonával kontrolu bezpečnostných

pracovných postupov, čo preukázal predložením 8 písomných záznamov o vykonaných kontrolách,
ktoré potvrdzujú, že bezpečnostné predpisy boli dodržiavané bez zistených závad. Podľa žalobcu
žalovaný nesprávne vyložil ustanovenie o "sústavnej" kontrole, pretože zákon nestanovuje povinnosť
vykonávať kontroly v konkrétnych časových intervaloch, a záznamy o kontrolách boli pravidelne
vyhotovované. Žalobca tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 15/2008

zo dňa 23.11.2009, ktorý zdôrazňuje povinnosť zamestnávateľa pravidelne kontrolovať dodržiavanie
bezpečnostných predpisov. Žalobca tvrdí, že preukázal vykonávanie sústavnej kontroly, a preto by mal
byť zbavený zodpovednosti za pracovný úraz spôsobený porušením predpisov zamestnancom, ktorý
bol riadne oboznámený s predpismi a kontrolovaní, ako to vyžaduje zákon.

7. Žalobca ďalej namietal vnútornú rozporuplnosť záverov uvedených v protokole a Dodatku zo strany

žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný na jednej strane konštatuje, že poškodený porušil bezpečnostné
predpisy a nezabezpečil používanie ochranných zariadení, no zároveň v protokole tvrdí, že žalobca
porušil rovnaké predpisy. Podľa žalobcu toto vyhodnotenie je právne nesprávne, vzájomne rozporné
a nejasné, pretože žalovaný neobjasnil, na akom základe a z akého právneho dôvodu konštatuje
porušenie predpisov zo strany žalobcu a poškodeného súčasne. Žalobca argumentoval, že poškodený

bolriadneoboznámenýsbezpečnostnýmipredpismiapracovnýmipostupmi,aletietoporušil,čomaloza
následok vznik pracovného úrazu. V protokole žalovaný zároveň uvádza, že poškodený mal vedomosť
o nekompletnom ochrannom kryte kardánového hriadeľa, čo potvrdzuje, že bol zodpovedný za vznik
úrazu, keď nezabezpečil odstránenie tejto závady. Žalobca predložil dôkazy, ako je správa o vyšetrení
príčin pracovného úrazu, ktorá potvrdzuje, že konanie poškodeného bolo priamou príčinou vzniku úrazu.

Žalobca tvrdí, že zodpovednosť za úraz nesie výlučne poškodený, ktorý porušil svoje povinnosti, a nie
žalobca, ktorý dodržiaval všetky zákonom stanovené predpisy.

8. Žalobca namietal i nesprávne posúdenie porušenia ustanovení § 3 a 4 nariadenia vlády č. 392/2006
Z. z. zo strany žalovaného. Žalobca zdôraznil, že pravidelne vykonával kontroly zariadení a strojov

v súlade s právnymi predpismi a, ak by tieto zariadenia nespĺňali požiadavky, výsledky kontrol by
obsahovali negatívne hodnotenie a závady. Žalobca tvrdil, že v jeho prevádzke boli používané len stroje
a zariadenia, ktoré prešli kontrolami a neboli zistené žiadne závady. Výpoveď pána C. C. potvrdzuje,
že kontroly zariadení sa vykonávali denne a všetky nedostatky boli ihneď riešené. Okrem toho žalobca
predložil výpisy z diára vedúcich zamestnancov, ktoré dokladajú, že kontroly boli vykonávané sústavne.

Tieto dôkazy vyvracajú záver žalovaného o porušení nariadenia, pretože nebolo preukázané, že by
žalobca uviedol do prevádzky stroj so závadou, ktorý by predstavoval riziko vzniku úrazu. Žalobca
tiež namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vyvodil záver len na základe subjektívnej úvahy a
nepreukázal porušenie predpisov zo strany žalobcu. Tvrdil, že žalovaný nevykonal dostatočné šetrenie
vzniku pracovného úrazu, a preto jeho závery v protokole nemajú právnu relevanciu a objektívnu oporu.

Podľa žalobcu sú tieto zistenia nezákonné a zakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

9. Žalobca namietal taktiež nedostatočné a nepodložené odôvodnenie protokolu žalovaného. Žalobca
tvrdil, že žalovaný neuviedol dostatočné dôvody, ktoré by podporili jeho záver o porušení právnych
predpisov, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a súdnu ochranu, ako je zaručené

v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca poznamenal, že odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu musí spĺňať základné požiadavky na jasné, logické a zrozumiteľné vyjadrovanie,
ktoré sa musí opierať o relevantné dôkazy a právne argumenty. Tieto požiadavky neboli podľa žalobcu
splnené,keďžeodôvodnenieneobsahovalodostatokdôvodovnavysvetlenieprávnychzáverovanebolo
dostatočne presvedčivé. Podľa žalobcu sú závery žalovaného arbitrárne a nepriehľadné, čo znižuje

právnu relevantnosť rozhodnutia. Žalobca tiež odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu (III. ÚS 311/01,
III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 311/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09,) ktoré zdôrazňujú,
že právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia správnych orgánov boli dobre odôvodnené
a transparentné, čo je nevyhnutné pre zaručenie spravodlivosti. Pokiaľ tieto požiadavky nie sú splnené,
je to podľa žalobcu porušením základného práva na právnu ochranu podľa ústavy.

10. Žalobca namietal nezákonnosť protokolu, konkrétne formálnych a obsahových náležitostí, ktoré sú
podľa jeho názoru nedostatočne špecifikované. V protokole bola žalobcovi uložená povinnosť prijať
opatrenianazabránenieopakovaniupracovnéhoúrazu,akoajpovinnosťzaslaťsprávuovyšetrenípríčinúrazu a prijatých opatreniach. Protokol však neuvádza konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať na
odstránenie porušení predpisov. Tento nedostatok je v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 písm. a)
zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého musí byť uložená povinnosť vykonaná konkrétnym spôsobom.

Žalobca odkázal na judikatúru, konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/150/2015
zo dňa 16.06.2016, ktoré potvrdzuje, že protokol musí obsahovať presné a vykonateľné opatrenia na
nápravu zistených porušení. V protokole žalovaného však tieto konkrétnosti chýbajú. Podobne aj Krajský
súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 26S/57/2012 zo dňa 18.07.2013 upozornil na formalistický prístup, ktorý
viedol k nezrozumiteľnosti v konkrétnych zisteniach protokolu.

11.Zároveňžalobcavyslovil,ženezákonnosťprotokoluspočívavnesplneníformálnychnáležitostí,ktoré
sú požadované zákonom o inšpekcii práce, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Tento nedostatok je považovaný za dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g)
Správneho súdneho poriadku, pričom protokol je označený aj za nepreskúmateľný podľa § 191 ods. 1
písm. d) z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku konkrétnych informácií. Žalobca mal za to, že protokol

je nezákonný, pretože neobsahuje zákonom požadované náležitosti, čím došlo k porušeniu procesných
pravidiel, čo vedie k jeho zrušeniu.

12. Žalobca v závere správnej žaloby namietal absenciu prerokovania dodatku k protokolu zo strany
žalovaného, čo považuje za porušenie zákonných povinností podľa § 13 ods. 2, § 14 ods. 3 písm. a) a

§ 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce. Podľa týchto ustanovení je žalovaný povinný prerokovať protokol
aj s jeho dodatkom so zamestnávateľom. Neprerokovanie dodatku so žalobcom považuje žalobca za
porušenie zákona, čo sa potvrdzuje aj rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/150/2015 zo
dňa 16.06.2015, ktorý vo svojej judikatúre potvrdil, že dodatok k protokolu je neoddeliteľnou súčasťou
protokolu a musí byť prerokovaný so zamestnávateľom.

13. Žalobca záverom uviedol, že protokol v znení dodatku a postup Inšpektorátu práce Žilina
sú nezákonné, pretože porušujú základné ústavné a medzinárodné princípy právneho štátu. Tieto
porušenia sa týkajú najmä princípu materiálnej spravodlivosti, ochrany zákonnosti, právnej istoty,
predvídateľnosti práva a ochrany legitímnych očakávaní. Žalobca skonštatoval, že postup orgánov

verejnej moci v tomto prípade umožňuje svojvoľné konanie nad rámec zákona, čo je v rozpore s
princípom právnej istoty a očakávaním, že štátne orgány budú konať v súlade s platnými právnymi
predpismi.

14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29. septembra 2023 popísal situáciu, ktorá sa

týka pracovného úrazu a vyšetrovacích postupov súvisiacich s vypracovaním protokolu inšpektorátom
práce. Žalovaný tvrdil, že protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu je iba administratívnym
dokumentom, ktorý nepredstavuje rozhodnutie v právnom zmysle slova, a preto podlieha súdnemu
preskúmaniu len v prípade, ak by sa týkal uloženia konkrétnych povinností pre kontrolovaný subjekt.
Žalovaný rozporoval názor žalobcu, že protokol by mal byť považovaný za rozhodnutie, a uvádza, že

inšpektor práce je oprávnený vyhodnocovať zistenia z pracovných úrazov, no nie je povinný podrobne
vykonávať dokazovanie alebo odôvodňovať právne závery, ktoré by sa týkali porušenia zákona. Podľa
žalovaného protokol nie je konštitutívnym rozhodnutím o právach žalobcu, aj keď môže zasiahnuť do
jeho právneho postavenia, napríklad v prípade uloženia preventívnych opatrení. Ďalej žalovaný uviedol,
že vyšetrovanie príčiny úrazu, pri ktorom zahynul zamestnanec, bolo vykonané v súlade s platnými

právnymi predpismi, najmä so zákonom o inšpekcii práce. Žalovaný trvá na tom, že protokol a jeho
dodatok obsahujú správne zistenia a vychádzajú zo spoľahlivo zistených faktov, ktoré sú podložené
dôkazmi. K samotnému obsahu vyšetrovania, žalovaný vysvetlil, že žalobca, ako zamestnávateľ,
nesplnil svoju povinnosť kontrolovať používanie ochranných zariadení na pracovnom prostriedku, čo
malo priamy vplyv na vznik úrazu. V tomto prípade nebol hnací kĺbový hriadeľ opatrený ochranným

krytom, čím došlo k porušeniu bezpečnostných predpisov, najmä zákona o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci. Podľa žalovaného malo byť zabezpečené, aby všetky pohybujúce sa časti pracovného
prostriedku, ako napríklad hnací kĺb, boli chránené pred nebezpečenstvom úrazu. Žalovaný tiež vyjadril
pochybnosti o tom, že žalobca vykonával dostatočne pravidelnú kontrolu pracovných prostriedkov, ako
sa uvádza v jeho predložených dokumentoch. Zápisnice a výpovede zamestnancov naznačujú, že

kontrola bola vykonávaná skôr neformálne a že zamestnanci nehlásili závady včas. Týmto spôsobom
žalovaný poukazuje na to, že žalobca nezabezpečil sústavnú kontrolu, čo viedlo k tomu, že chýbajúci
ochranný kryt na pracovnom prostriedku nebol včas zistený.15. Žalobca v rámci svojho predpisu "Smernica č. 1 Koncepcia a politika BOZP" určil, že kontrolu BOZP
vykonávajú vedúci pracoviska a ABT, pričom kontroly sú vykonávané pravidelne a zaznamenávané
v protokoloch. Podľa žalovaného však v prípade šetrenia závažného pracovného úrazu s následkom

smrti p. D. C. bolo zistené, že zamestnávateľ vykonával len priebežné kontroly, ktoré nezistili žiadne
nedostatky, pričom chýbalo pravidelné a dostatočne časté overovanie bezpečnosti na všetkých
pracoviskách. V protokoloch o vykonaných kontrolách na rôznych pracoviskách (mechanizácia, dielňa,
zemiakáreň, živočíšna výroba atď.) sa vždy uvádza, že neboli zistené závady, pričom kontrola sa
vykonávala na základe § 9 zákona č. 124/2006 Z. z., čo sa týkalo bezpečných pracovných postupov a

zákazu fajčenia. Všetky tieto kontroly však nezohľadnili konkrétny problém pri pracovnom prostriedku,
ktorý bol poskytnutý p. C., konkrétne hnaciemu kĺbovému hriadeľu bez ochranného krytu. Keby
bola kontrolná činnosť vykonávaná pravidelne a dôsledne, zrejme by tento problém bol odhalený a
zamestnávateľ by nenarušil bezpečnosť zamestnanca.

16. Žalovaný sa odvolával na § 196 Zákonníka práce, ktorý upravuje možnosť zbavenia sa

zodpovednosti zamestnávateľa, tzv. "liberáciu", ak preukáže, že zamestnanec svojím konaním spôsobil
škodu. Žalovaný však tvrdil, že žalobca nesplnil podmienky na úplnú liberáciu, keďže kontrolná
činnosť zamestnávateľa bola nedostatočná. Žalovaný trval na tom, že zamestnávateľ mal pravidelne
kontrolovaťazabezpečovať,abypracovnéprostriedky,akonapríkladhnacíkĺbovýhriadeľ,bolivybavené
ochrannými krytmi, čo nebolo splnené. V rámci analýzy rizík, ktorú žalobca predložil, sa spomínalo

nebezpečenstvozachyteniamedzirotujúcimičasťami,akojehnacíkĺbovýhriadeľ.Rizikospojenéstouto
činnosťou bolo identifikované, ale opatrenia na jeho prevenciu, ako napríklad povinnosť chrániť hnací
kĺbový hriadeľ pevným krytom, neboli riadne implementované v praxi. Tieto nedostatky v prevencii sú v
rozpore s požiadavkami zákona o bezpečnosti práce, konkrétne s § 5 ods. 1 a 2, ktorý hovorí o povinnosti
zamestnávateľa odstrániť nebezpečenstvá a predchádzať rizikám pri vykonávaní pracovných činností.

17. Žalovaný tiež tvrdil, že aj keď sa zamestnávateľ mohol oboznámiť so skutočnosťami, ktoré mohli
viesť k úrazu, včasné a účinné opatrenia neboli vykonané. Tým pádom zamestnávateľ neplnil povinnosti,
ktoré sú stanovené v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a preto sa nemôže zbaviť
zodpovednosti za úraz zamestnanca. Žalovaný upozornil, že pravidelné kontroly a zabezpečenie

bezpečnosti technických zariadení, ako aj správne zabezpečenie ochrany proti rotujúcim častiam, sú
kľúčové pre prevenciu pracovných úrazov.

18. Žalovaný popísal situáciu týkajúcu sa pracovného úrazu spôsobeného nedostatočne chráneným
pracovnýmprostriedkom– kardánovýmhriadeľombezochrannéhokrytu,pričomuviedol,žepriinšpekcii

pracovného miesta bolo zistené, že kardánová tyč traktora, ktorý bol pripojený k fekálnemu vozu, nebola
dostatočne chránená, keďže časti tyče smerom k traktoru nemali ochranný kryt. To prispelo k úrazu,
ktorý sa stal 25. januára 2023, keď zamestnanec p. D. C. vošiel do blízkosti pohybujúcej sa kardánového
hriadeľa a utrpel zranenie. Po vyšetrení bolo dňa 25. januára 2023 zamestnávateľovi ústne zakázané
používanie vozidla, pretože nebol vybavený potrebným ochranným krytom, čo ohrozovalo bezpečnosť

zamestnancov. Tento zákaz bol potvrdený rozhodnutím Inšpektorátu práce dňa 27. januára 2023. Podľa
inšpektorov práce mal žalobca vykonať kontrolu pracovného prostriedku, aby sa uistil, že je opatrený
ochranným krytom, ešte predtým, ako ho poskytol zamestnancovi na prácu. Neposkytnutie bezpečného
pracovného nástroja viedlo k smrteľnému pracovnému úrazu, ktorého príčinou bolo chýbajúce ochranné
zariadenie. Po vzniku úrazu, žalobca odstránil zistené nedostatky (nainštaloval ochranný kryt) a prijal

opatrenia na zabránenie opakovaniu podobného úrazu v budúcnosti. Inšpektorát práce následne uložil
povinnosť zamestnávateľovi zaslať správu o vyšetrení príčin a prijatých opatreniach. V tejto súvislosti
žalovaný skonštatoval, že mu bol žalobcom dňa 02.02.2023 doručený doklad „Správa o vyšetrení príčin
a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatrenia v zmysle § 17
ods. 7 písm. b) zákona č. 124/2006 v znení neskorších predpisov“, ale žalovaný upriamil pozornosť

na skutočnosť, že žalobca vychádzal z toho, že poškodený si odstránil alebo nepoužíval predpísané
bezpečnostné zariadenia.

19. Ďalej žalovaný reagoval na námietky žalobcu týkajúce sa doručenia protokolu o pracovnom úraze,
neurčitosti opatrení a neprerokovania dodatku k protokolu. K neurčitosti opatrení žalovaný poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018 a na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 31S/99/2020 zo dňa 12.10.2022, ktoré potvrdzujú, že inšpektor práce nie
je povinný presne určiť spôsob nápravy, ale je na kontrolovanom subjekte, ako dosiahne požadované
výsledky v súlade so svojimi podmienkami. Žalovaný mal za to, že protokol a opatrenia v ňom stanovenésú dostatočne konkrétne a určité na to, aby žalobca vedel, aké nedostatky je potrebné odstrániť. K
neprerokovaniu protokolu sa žalovaný odvolal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/13/2019
zo dňa 27.07.2020 a opäť i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa

30.05.2018, podľa ktorých neexistuje povinnosť prerokovať dodatok k protokolu so subjektom. Poukázal
i na rozhodnutie sp. zn. 5Sžk/12/2019 zo dňa 05.05.2020, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že dodatok
k protokolu je len úkonom vo vzťahu k vyjadreniam kontrolovaného subjektu, nie rozhodnutím správneho
konania. Inšpektor práce postupoval v súlade s právnymi predpismi a metodickými usmerneniami
nadriadeného orgánu, ktoré stanovujú, že dodatok sa neprerokováva a výkon inšpekcie sa považuje za

ukončený doručením dodatku.

20. Žalovaný považoval námietky žalobcu za nedôvodné a mal za to, že skutkový stav bol inšpektorom
práce dostatočne a spoľahlivo zistený a v argumentácii žalobcu nevidí dôvod na zrušenie protokolu.
Žalovaný preto navrhol, aby správny súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

21. Žalobca v replike reagoval na námietku žalovaného týkajúcu sa protokolu Inšpektorátu práce Žilina
č. IZA-25-50-2.2/P-J1-2023, ktorý žalovaný považuje za nezáväzný dokument, na ktorý sa nemajú
vzťahovať ustanovenia zákona o správnom konaní (Správny poriadok). Žalobca tvrdil, že táto námietka
je rozporuplná, pretože žalovaný zároveň pripustil, že protokol môže zasiahnuť do práv žalobcu, čím
sa podľa žalobcu jasne napĺňa podmienka na aplikáciu Správneho poriadku. Žalobca poukázal na

to, že podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje na konania, v ktorých správne
orgány rozhodujú o právach alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak to neustanovuje
iný predpis. Preto má žalovaný povinnosť postupovať podľa tohto zákona pri vypracovaní protokolu,
ktorý môže ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný v tomto prípade
neuviedol žiadne právne argumenty na podporu svojej námietky, a preto považuje túto námietku za

nerelevantnú. Zároveň argumentoval, že žalovaný mal vykonať dokazovanie podľa pravidiel Správneho
poriadku, aby jeho rozhodnutia (v tomto prípade protokol) neboli arbitrárne a neporušovali spravodlivý
proces. Argumentácia žalovaného, že inšpektor práce nemusí vykonávať dokazovanie na preukázanie
porušenia zákona, je podľa žalobcu neprijateľná a právne neudržateľná, pretože by to umožnilo
inšpektorom vydávať rozhodnutia bez objektívnych dôkazov, čo by mohlo viesť k nezákonným a

neodôvodneným zásahom do práv kontrolovaných subjektov. V závere žalobca zdôraznil, že protokoly,
ktoré zasahujú do práv subjektov, musia byť vypracované v súlade so zákonom a nesmú byť výsledkom
subjektívneho rozhodovania inšpektora.

22. Žalobca ďalej kritizoval postup žalovaného pri prerokovaní dodatku k protokolu. Podľa žalobcu

žalovaný nesprávne tvrdí, že dodatok k protokolu bol riadne prerokovaný, aj keď žalobca najprv podal
písomné podanie, v ktorom sa nezhodol so závermi protokolu a požiadal o lehotu na konzultáciu s
právnikom.Napriektomužalovanývypracovaldodatokkprotokolubeztoho,abyrešpektovalpožiadavku
žalobcu. Žalobca zdôraznil, že podľa zákona o inšpekciách môže byť fikcia prerokovania protokolu
aplikovaná len v troch špecifických prípadoch, ktoré v tomto prípade nenastali. Tým, že žalovaný

nevykonal riadne prerokovanie dodatku, podľa žalobcu porušil zákon, a tým aj jeho práva. Žalobca tiež
poukázal na to, že ako neodborný účastník konania mal právo na právnu pomoc pri oboznámení sa
s protokolom, čo žalovaný nerešpektoval. Tento postup považuje za porušenie jeho ústavného práva
na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR, čo mu znemožnilo adekvátne sa brániť voči
rozhodnutiam žalovaného.

23. Žalobca poukázal na rozpornosť v argumentácii žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdil, že
pri vypracovaní protokolu v znení dodatku postupoval v súlade so zákonom o inšpekcii a zohľadnil
súvisiace právne predpisy, no na druhej strane v predchádzajúcich častiach tvrdil, že sa na tento
protokolnevzťahujúustanoveniaSprávnehoporiadku.Žalobcavyslovil,žežalovanývjednejčastineguje

aplikáciu iných právnych predpisov, ako je zákon o inšpekcii, a v inej časti, keď mu to vyhovuje, tieto
predpisy naopak aplikuje. Takýto postup považuje za právne nekonzistentný a nepravdivý.

24. Ďalej žalobca vo svojej replike namieta tvrdenia žalovaného ohľadom splnenia jeho zákonných

povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobca mal za to, že preukázal, že
vykonávalpravidelnékontroly,akovyžadujezákon.Tietokontrolysúpodloženélistinnýmidôkazmi(napr.
záznamami o vykonaných kontrolách). Žalobca odmietal tvrdenie žalovaného, že tieto kontroly neboli
sústavné alebo vykonávané správne. Podľa žalobcu poškodený, ktorý bol skúseným pracovníkom aoboznámený s bezpečnostnými predpismi, sám zanedbal kontrolu pracovného zariadenia (hnacieho
kĺbového hriadeľa), čo viedlo k úrazu. Žalobca argumentoval, že poškodený porušil svoje povinnosti
a mal byť zodpovedný za vzniknutý úraz, pretože nepreveril stav zariadenia pred jeho použitím.

Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný vo svojich vyjadreniach vznáša protichodné tvrdenia, čím si sám
protirečí. Na jednej strane tvrdí, že žalobca nevykonával kontroly pravidelne, na druhej strane
priznáva, že kontroly boli vykonávané, ale nie sústavne, čo žalobca považuje za nesprávny výklad
zákona. Žalobca opakovane zdôraznil, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce z predpisov na ochranu
zdravia a bezpečnosti pri práci, vrátane delegovania zodpovednosti na zamestnancov (vrátane

poškodeného). Podľa žalobcu nemôže byť zodpovedný za úraz, ktorý sa stal v dôsledku zanedbania
povinností poškodeného. Žalobca poznamenal, že žalovaný nevykonal dostatočné šetrenie a vyšetrenie
skutkových okolností, napríklad otázku, či bol ochranný kryt na hnacom kĺbovom hriadeli deň pred
úrazom. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný sa nesprávne opiera o domnienky, ktoré nie sú
podložené relevantnými dôkazmi. Žalobca vyslovil, že poškodený je výlučne zodpovedný za úraz a že
žalovaný nesprávne preložil zodpovednosť na žalobcu bez právneho a faktického podkladu.

25. Žalobca zotrval na tom, že na rozhodovanie žalovaného sa vzťahuje Správny poriadok, pretože
žalovaný je subjekt verejnej správy, ktorý môže zasiahnuť do práv kontrolovaného subjektu (žalobcu).
Podľa žalobcu musí byť rozhodnutie žalovaného riadne podložené dôkazmi a v súlade s právnymi
predpismi, aby bola zachovaná právna istota a spravodlivosť. V opačnom prípade by žalovaný mohol

zasahovať do práv subjektov bez právnych obmedzení. Ďalej žalobca vyslovil, že uložené opatrenia sú
prílišvšeobecnéanešpecifikované,čoznemožňujeichvykonanie.Vtomtosmeretvrdil,žerozhodovacia
prax sa môže líšiť v závislosti od individuálnych okolností každého prípadu, a preto nesúhlasí s právnym
záverom žalovaného a odôvodnením napadnutého protokolu. Na záver žalobca zdôraznil, že protokol
vychádza z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho

posúdenia, čo je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Záverom žalobca zopakoval svoj žalobný návrh
zo správnej žaloby a opätovne požiadal o zrušenie protokolu žalovaného v znení dodatku a vrátenie
veci žalovanému na ďalšie konanie.

26. Žalovaný v duplike reagoval na argumentáciu žalobcu, ktorý v replike poukázal na rozpor medzi

tvrdením žalovaného, že protokol podlieha súdnemu prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, a
zároveň žalovaný vylúčil aplikáciu Správneho poriadku pri výkone inšpekcie práce. Žalovaný trval na
tom, že výkon inšpekcie práce sa riadi lex specialis, konkrétne zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce, ktorý upravuje postupy pri vyšetrovaní pracovných úrazov. Protokol vypracovaný na základe
tohto zákona môže byť predmetom súdneho prieskumu, ale sám o sebe nie je „rozhodnutím“ v zmysle

Správneho poriadku. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade závažného pracovného úrazu bola vykonaná
inšpekcia, na základe ktorej bol vydaný protokol a rozhodnutie o zákaze používania nebezpečného
pracovného prostriedku. Proti protokolu žalobca podal žalobu, ale rozhodnutie o zákaze používania
pracovného prostriedku nie je predmetom tohto súdneho prieskumu.

27. Žalovaný zhrnul v replike obsiahnutú žalobcovu námietku o spôsobe prerokovania dodatku k
protokolu, ktorý tvrdil, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu fikcie prerokovania podľa zákona,
najmä že neboli dodržané lehoty ani požiadavka na právnu pomoc. Tiež tvrdil, že žalovaný mu znemožnil
účinnú obhajobu, keď nevzal do úvahy jeho požiadavku na právnu pomoc a vydal dodatok bez riadneho
prerokovania. Poukázal na porušenie ústavného práva na právnu ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR).

Žalovaný na predmetnú námietku odpovedal, že v zmysle § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. postupoval
správne. Po prerokovaní protokolu s predstaviteľmi kontrolovaného subjektu mal žalobca lehotu na
vyjadrenie, ktorú využil a predložil vyjadrenie, v ktorom neuviedol nové skutočnosti. Dodatok bol
následne vypracovaný bez potreby ďalšieho prerokovania. Žalovaný tvrdil, že žiadne právo žalobcu
nebolo porušené, a že právo na právnu pomoc a súdny prieskum bolo zachované. Odmietol tvrdenia

žalobcu o porušení ústavného práva.

28. Žalovaný poukázal na žalobcovu námietku, že žalovaný nekonzistentne aplikuje Správny poriadok,
keď na jednej strane tvrdí, že sa na postup inšpektorátu vzťahuje lex specialis (zákon č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce), a na druhej strane odkazuje na ustanovenia Správneho poriadku v súvislosti so

zistením skutkového stavu. Žalovaný sa s touto námietkou nestotožnil a tvrdil, že zákon č. 125/2006
Z. z. je špeciálnym predpisom, ktorý upravuje postup inšpektorátu pri šetrení pracovného úrazu, a
Správny poriadok sa použije len v prípade, ak špeciálny predpis neustanovuje inak. Žalovaný považoval
argumentáciu žalobcu za nezrozumiteľnú a vysvetlil, že odkaz na Správny poriadok nebol myslený akoaplikácia tohto predpisu, ale ako všeobecné vyjadrenie, že protokol je podložený dôkazmi a zisteniami
získanými počas šetrenia.

29. Žalovaný sa vyjadril k žalobcovej námietke, kde žalobca tvrdil, že žalovaný nepredložil relevantné
dôkazy o porušení zákonných povinností zo strany žalobcu a snaží sa prekrúcať skutkové okolnosti.
Žalobca trval na tom, že si splnil všetky povinnosti a že úraz vznikol kvôli porušeniu bezpečnostných
predpisov zamestnancom, nie zo strany zamestnávateľa. K uvedenému žalovaný mal za to, že
vychádzal z právnych predpisov a komentára k zákonu o BOZP a tvrdil, že zamestnávateľ mal povinnosť

vykonať pravidelnú kontrolu pracovných prostriedkov, vrátane zabezpečenia pracovného prostriedku
ochrannými krytmi. Podľa žalovaného bola kontrola zo strany žalobcu nedostatočná, čo viedlo k
tomu, že pracovný prostriedok nebol vybavený krytom, čo prispelo k úrazu. Žalovaný pripomenul, že
zodpovednosť za úraz nesie aj poškodený zamestnanec, ktorý porušil bezpečnostné predpisy.

30. Žalovaný odmietol, že by zodpovednosť za úraz v plnej miere pripísal žalobcovi a uviedol, že zistenia
vychádzajú z administratívnych dokladov, ktoré podporujú jeho závery. Pokračoval v argumentácii, že
pracovný prostriedok mal byť kontrolovaný pred použitím, a preto aj žalobca nesie časť zodpovednosti
za vznik úrazu. Žalovaný sa nezhodol s tvrdením žalobcu, že kontroly vykonávali iba zamestnanci,
a argumentoval, že kontrolná činnosť bola stanovená ako povinnosť zamestnávateľa a vedúcich

pracovníkov. Odmietol obvinenia z procesného manévru pri dopĺňaní argumentov.

31. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku, ktorý opätovne trvá na svojom stanovisku, že na protokol v znení
dodatku sa vzťahuje Správny poriadok, žalovaný uviedol, že k tejto veci už vyjadril svoj postoj. Pokiaľ
ide o uložené opatrenia, žalovaný tiež odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie k žalobe. Záverom

žalovaný zotrval na svojom názore, že protokol v znení dodatku vychádza z riadne zisteného skutkového
stavu a správneho právneho posúdenia. Podľa žalovaného pri jeho vyhotovení postupoval v súlade s
platnými právnymi predpismi a závery, ku ktorým dospel, sú podložené vykonaným dokazovaním.

32. Žalovaný považoval argumentáciu žalobcu za neodôvodnenú a je presvedčený, že nie je dôvod

na zrušenie napadnutého protokolu v znení dodatku č. 1, ani na vrátenie veci žalovanému na ďalšie
konanie. Žalobu opäť navrhol v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, a tiež si uplatnil nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Posúdenie veci správnym súdom

33. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

35.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a

opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.37. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

38. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
je neprípustná.

39. Správny súd v prvom rade skúmal, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným

v správnom súdnictve. V tejto otázke existovali v praxi správnych súdov aj Najvyššieho správneho súdu
SR odlišné právne názory až do vydania uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4. decembra 2023 (ďalej len „uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR“)
ktorý rozhodovaciu prax zjednotil.

40. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 19SVs/2/2022 rozhodol: Opatrenie inšpektora práce

obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je
spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho
práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1
písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či

osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatrenieukladákontrolovanémukonkrétne
povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

41. Z odôvodnenia (odseky 16. a 17.) uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že opatrenia
podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré

by sa vzťahoval Správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne
prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú
žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne
formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré
kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv.

Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát
práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však
spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného
záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona
o inšpekcii práce kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho,

že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo
oprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívnehoprávakontrolovaného.Takétovšeobecnéopatrenie
totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa
§ 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy
predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych

právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98
ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú
osobunaurčitomsubjektívnompráveaakjezrejmé,žetakétosubjektívneprávonemôžeexistovaťalebo
že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za
opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

42. V odseku 18. uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR Veľký senát pripustil prieskum opatrení
uložených v protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12 ods. 2
písm. b) zákona o inšpekcii práce, ale svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12
ods.2písm.c)ažj)zákonaoinšpekciipráce.Okremtohokonkrétnaskutkovásituáciauzamestnávateľa,

resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona
o inšpekcii práce môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom,
čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.
Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom
prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm.

e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

43. V súlade s vyššie uvedeným zjednocujúcim záverom, správny súd konštatuje, že aktuálna
rozhodovacia činnosť v zásade nepripúšťa prieskum protokolu z inšpekcie práce, ktorým bolo uloženévšeobecné opatrenie odstrániť zistené nedostatky podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce,
pretožeideoopatreniepredbežnej,procesnejaleboporiadkovejpovahy,ktorénemohlomaťzanásledok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania podľa § 7 písm. e) SSP. Výnimku predstavujú len

prípady, ak uložené opatrenia obsahovo zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c)
až j) zákona o inšpekcii práce alebo, že vzhľadom na konkrétny zistený nedostatok môže kontrolovaný
subjektsplniťuloženéopatrenialencelkomkonkrétnymikrokmispresnýmobsahom,čomôžeznamenať
zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.

44. V predmetnej veci postupoval žalovaný v protokole v časti opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 12
ods. 3 zákona o inšpekcii práce tak, že žalobcovi nenariadil odstrániť nedostatky skonštatované v časti
G, písm. b), bod 2. a 3. protokolu a uložil mu len povinnosť prijať opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu
podobného pracovného úrazu a doručiť inšpektorátu práce správu o vyšetrení príčin okolnosti vzniku
registrovaného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu
podobného pracovného úrazu. Správny súd má za použitia argumentu a maiori ad minus za to, že ak

podľa ustálenej rozhodovacej praxe uloženie všeobecne formulovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona o inšpekcii práce v zásade nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chráneným
záujmov alebo povinností kontrolovaného (okrem vyššie uvedených výnimiek), o to menej môže dôjsť
k dotyku na subjektívnych právach účastníka konania v prípade nenariadenia žiadneho opatrenia.

45. Uložené opatrenie v podstate len všeobecne žalobcovi ukladá povinnosť prijať opatrenia aby sa
zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu a doručiť inšpektorátu práce správu o vyšetrení
príčin okolnosti vzniku registrovaného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach
na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu, ale nijako sa nemení právne postavenie
žalobcu. Žalobca v správnej žalobe síce uviedol, že protokol je spôsobilý zasiahnuť do jeho práv a na

týchto právach ho ukrátiť, avšak žiadnym spôsobom zásah do jeho subjektívnych práv nekonkretizoval
a neosvedčoval. Správny súd si je vedomý toho, že v čase podania správnej žaloby nemohol žalobca
predpokladať uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 19SVs2/2022 zo dňa 4. decembra
2023 a to, aký dôraz bude toto uznesenie klásť na vymedzenie námietok o zásahu do subjektívnych
práv v dôsledku uložených opatrení. Správny súd ale po vyhodnotení v tejto veci uloženej povinnosti

nedospel k takému záveru, že by z nej vyplývali pre žalobcu konkrétne povinnosti, ktoré by mal plniť,
a ktoré by zároveň boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.

46. Keďže samotný výsledok administratívneho konania – protokol nepredstavuje zásah do
subjektívnych práv žalobcu, nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu ani v dôsledku porušenia

procesných povinností pri jeho vyhotovovaní (absencia náležitostí protokolu, nedostatky dokazovania,
nepreskúmateľnosť protokolu) vytýkaných žalobcom v správnej žalobe.

47. Žalobná argumentácia žalobcu spočívala aj v tom, že popiera, že v príčinnej súvislosti so vznikom
pracovného úrazu s následkom smrti porušil právne predpisy, pričom má za to, že právne predpisy

porušil poškodený a práve on je subjektom zodpovedným za vznik pracovného úrazu. Správny súd
uvádza, že v časti G, písm. b), bod 2. a 3. protokolu sú síce uvedené zistené nedostatky na strane
žalobcu ako zamestnávateľa, no otázka zodpovednosti žalobcu za pracovný úraz a s tým súvisiace
posudzovanie porušenia právnych predpisov z jeho strany a príčinnej súvislosti medzi porušením
povinností a pracovným úrazom nie je autoritatívne vyriešená v protokole. Táto otázka môže byť

predmetom buď následného samostatného správneho konania o uložení pokuty žalobcovi za správny
delikt podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce (za porušenie pracovnoprávnych a súvisiacich
predpisov) alebo samostatného konania o nárokoch poškodeného (resp. jeho právnych nástupcov) z
pracovného úrazu (civilného alebo sociálneho). Protokol môže byť v uvedených následných konaniach
použitý nanajvýš ako jeden z dôkazných prostriedkov. Samotné konštatovanie porušenia právnych

predpisov zo strany žalobcu v protokole nie je nijako vynútiteľné. Preto ani pokiaľ by bolo porušenie
povinností zo strany žalobcu ako zamestnávateľa v protokole nesprávne právne posúdené, samotné
vydanie protokolu nie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.
48. Správny súd tiež dodáva, že je vylúčené, aby nerešpektovanie protokolu viedlo k uloženiu pokuty
podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2. zákona o inšpekcii práce (za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením

podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) uvedeného zákona) práve z dôvodu, že žalobcovi v protokole žiadna
povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) až i) zákona o inšpekcii práce uložená nebola. Preto v
predmetnej veci nemôže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu ani v tomto smere.49. Žalobca tiež v žalobných bodoch argumentuje, že v protokole nie je jasne a zrozumiteľne
špecifikované, aké konkrétne opatrenia má žalobca prijať za účelom zabránenia opakovaniu podobného
pracovného úrazu, a preto má za to, že žalovaný uložil žalobcovi nevykonateľné opatrenia a povinnosti.

Táto argumentácia žalobcu len podporuje záver správneho súdu o nemožnosti súdneho prieskumu
protokolu, pretože žalovaný vydaním protokolu nijakým spôsobom nezasiahol do jeho práv, právom
chránených záujmov a povinností. K samotnému nenariadeniu opatrení správny súd uvádza, že
žalovaný v protokole riadne vysvetlil, prečo nenariadil odstránenie nedostatkov podľa § 12 ods. 2 písm.
b) a § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, keď uviedol, že žalobca vybavil hnací kĺbový hriadeľ, ktorým

je poháňaný vyššie špecifikovaný fekálny voz, ochranným krytom. Takýto záver žalovaného je logický
a neuloženie žiadnych opatrení je v súlade so zákonom.

50. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že nebol správne vyhodnotený skutkový stav. Správny
súd vo vzťahu k týmto námietkam žalobcu poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 7 Ssk/141/2022 zo dňa 27. marca 2024, v ktorom najvyšší správny súd uviedol,

že už v predchádzajúcej judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR bol pri
preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet súdneho prieskumu, keď možnosť prieskumu
bola obmedzená len na časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu
protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do
časti protokolu „Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu“, boli reálne,

respektíve či boli dostatočne preukázané.

51.Vzhľadomnavyššieuvedenédospelsprávnysúdkzáveru,ževpredmetnejvecipredstavujeprotokol
opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve

podľa § 7 písm. e) SSP. V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa §
98 ods. 1 písm. g) SSP.

52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

53. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1

mesiac od jeho doručenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.