Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 19Saz/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101791
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101791.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XX, D., E.,
číslo cestovného dokladu: F., právne zastúpený advokátskou kanceláriou REKEN & PARTNERS Law
firm, s. r. o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, konajúcej prostredníctvom JUDr.
Jozefa Harakaľa, advokáta a konateľa, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície
Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

PPZ-HCP-BA2-2024/066531-009 zo dňa 21.11.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave priznáva správnej žalobe v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2024/066531-009 zo dňa 21.11.2024 odkladný účinok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 05.12.2024, domáhal,

aby správny súd zrušil rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-
HCP-BA2-2024/066531-009 zo dňa 21.11.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a rozhodnutie
o administratívnom vyhostení Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. PPZ-HCP-
BA9-52-005/2024-AVa zo dňa 22.04.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napadnutým
rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. Prvostupňovým rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície
Policajného zboru Trnava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) bol žalobca administratívne
vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 77 ods. 1 tretej vety zákona č. 404/2011
Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 404/2011 Z. z.“), pričom správny orgán neurčil krajinu, do ktorej sa účastník vyhosťuje.
Zároveň správny orgán prvého stupňa týmto rozhodnutím uložil žalobcovi podľa § 82 ods. 3 písm. b)

zákona č. 404/2011 Z. z. zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských
štátov na dobu 5 rokov a určil žalobcovi podľa § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. povinnosť vycestovať
z územia Slovenskej republiky v lehote 10 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že žalobca mal na území Slovenskej republiky

priznanú ochranu – dočasné útočisko, a to spolu s manželkou a maloletými deťmi, ktorí sú odkázaní na
jeho vyživovaciu povinnosť. Keďže žalovaný určil žalobcovi lehotu na vycestovanie, ktoré by bolo možné
jedine do krajiny pôvodu žalobcu, kam sa však nemôže vrátiť z obavy o svoj život a zdravia, je podľa
žalobcu zrejmé, že výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila závažná ujma, a to tak žalobcovi, ako
aj jeho rodine, keďže žalobca by sa po vycestovaní nemohol vrátiť späť a starať sa o rodinu, čím by
hrozil celej rodine nenapraviteľný následok. Žalobca zároveň poukázal na to, že žiadnym spôsobom

neporušuje právny poriadok Slovenskej republiky. Jediné porušenie sa žalovaný snaží vykresliť ako
závažné, hoci je v skutočnosti nepodstatné, čím je zrejmé, že priznanie odkladného účinku žalobe nieje v rozpore s verejným záujmom. Poukázal na to, že hoci konanie o administratívnom vyhostení trvalo
viac ako 8 mesiacov, žalobca žiadnym spôsobom neporušoval povinnosti dané právnymi predpismi.
Priznanie odkladného účinku správnej žalobe posilňuje aj vyjadrenie vo všeobecne známej formule

Európskeho súdu pre ľudské práva neskorá spravodlivosť – žiadna spravodlivosť, keďže žalobca by
sa po vycestovaní nemohol vrátiť na územie Slovenskej republiky. Za zásadnú považuje okolnosť,
že správny orgány sa nezaoberali a pri rozhodovaní nevzali do úvahy, že žalobca je občanom štátu,
v ktorom prebieha vojna a jemu aj členom jeho rodiny (manželke a dvom maloletým deťom) bolo na
území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko, pričom tieto skutočnosti majú podľa ustálenej

rozhodovacej praxe zásadný význam pri rozhodovaní o prípadnom administratívnom vyhostení a/alebo
pri uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a/alebo členských štátov.
3. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa vyjadril k žalobe a k návrhu žalobcu na priznania odkladného účinku
správnej žalobe, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2024 uviedol, že nesúhlasí, aby bol správnej žalobe
zostranysprávnehosúdupriznanýodkladnýúčinok,pretoženaňnevidíreálnyapodstatnýdôvod,keďže
žalobca sa môže na území Slovenskej republiky zdržiavať na základe udeleného dočasného útočiska.

4. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 SPP „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.“
5. Podľa ustanovenia § 237 ods. 2 SPP „Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva
žalobcaspolusosprávnoužalobou.Narozhodovaniesprávnehosúduoodkladnomúčinkusaprimerane
použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do

15 dní od jeho podania.“
6. Podľa § 185 SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.“
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.“

8. Podľa § 186 ods. 2 SSP „Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.“
9.Podľa§189SSP„Uznesenieopriznaníodkladnéhoúčinkumôžesprávnysúdibeznávrhuuznesením
zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo
tie medzičasom odpadli.“

10. Podanie správnej žaloby vo veciach administratívneho vyhostenia nemá priamo zo zákona odkladný
účinok len v prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný právny
predpis. V konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno aplikovať oba dôvody pre priznanie
odkladného účinku uvedené v § 185 SPP. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, podanom spolu so správnou žalobou, žiada o priznanie odkladného účinku z dôvodu hrozby

závažnej ujmy resp. z dôvodu, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozil iný vážny
nenapraviteľnýnásledok(obavyoživotazdravievprípadenutnostivycestovaťnaúzemiekrajinypôvodu
– Ukrajiny, v ktorej je vojnový konflikt a nemožnosť zabezpečiť svoju rodinu – manželku a dve maloleté
deti, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky a bolo im poskytnuté dočasné útočisko).
Žalobca zároveň tvrdí, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným

záujmom, pretože žalobca žiadnym spôsobom neporušuje právny poriadok Slovenskej republiky.
11. Správny súd po zhodnotení dôvodov uvedených žalobcom v správnej žalobe a jej prílohách
a skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k záveru, že vo veci sú splnené podmienky
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však

osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Správny súd sa
stotožňuje s tvrdením žalobcu, že s ohľadom na jeho osobné a rodinné pomery, ako boli žalobcom
uvedené v správnej žalobe a v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, by nútené
opustenie územia Slovenskej republiky pre neho a členov jeho rodiny mohlo znamenať hrozbu závažnejujmy. Zo spisu vyplýva, že manželke žalobcu a ich dvom maloletým deťom bolo udelené dočasné
útočisko (tolerovaný pobyt) do 04.03.2025, pričom žalobca tvrdí, že sú na neho odkázaní výživou.
Zároveňžalobca,aleajsamotnýžalovanývnapadnutomrozhodnutíavovyjadreníkžalobeuvádzajú,že

žalobcovi je udelené dočasné útočisko na území Slovenskej republiky (a práve preto žalovaný žalobcu
nevyhostil do jeho domovskej krajiny, v ktorej prebieha vojnový konflikt).
13. Správny súd je zároveň presvedčený, že pre výkon žalobcovho ústavného práva na spravodlivý
proces je potrebné, aby žalobca mohol ostať na území Slovenskej republiky do skončenia konania
o správnej žalobe vo veci preskúmania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Hoci je žalobca

v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, správny súd podotýka, že k právu na
spravodlivý proces patrí aj právo účastníka vystupovať v konaní osobne a byť v kontakte so svojim
právnym zástupcom.
14. Správny súd posúdil návrh na priznania odkladného účinku správnej žalobe aj z hľadiska možného
rozporu s verejným záujmom. Správny súd dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže v administratívnom spise sa nenachádza žiaden

doklad svedčiaci o tom, že by sa žalobca na území Slovenskej republiky dopustil trestnej činnosti alebo
iného spoločensky nebezpečného konania. Predloženie falošných potvrdení o zostatku na bankovom
účte v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré vo svojich dôsledkoch viedlo k vydaniu
napadnutého rozhodnutia, bude predmetom posúdenia v tomto súdnom konaní, keďže ide o otázku,
ktorá je medzi účastníkmi sporná a bola kľúčovým dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie

prechodného pobytu a vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu.
15. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nevidí
dôvod na priznanie odkladného účinku, pretože žalobca sa môže na území Slovenskej republiky
zdržiavať na základe udeleného dočasného útočiska. V tomto smere upriamuje správny súd pozornosť
žalovaného na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Szak/2/2024 zo dňa 12.06.2024,

v ktorom sa Najvyšší správny súd SR k dočasnému útočisku ako prekážke vyhostenia vyjadril
nasledujúco: „Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. sa odídenec (ktorému bolo poskytnuté
dočasné útočisko) považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt (pozn. v znení účinnom do
30.06.2024; aktuálne upravené v ustanovení § 36 ods. 8 zákona č. 480/2002 Z. z.). Podľa § 36 ods. 1
prvá veta zákona č. 480/2002 Z. z. sa na neho primerane vzťahuje aj ustanovenie § 22 ods. 1 citovaného

zákona, podľa ktorého je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie (§ 22 ods. 1 cit. zák.) príkladmo odkazuje
(poznámkou č. 11a) na Trestný poriadok. Právo osoby zdržiavať sa na území Slovenskej republiky teda
nie je neobmedzené (ergo status dočasného útočiska negarantuje cudzincovi a priori nevyhostiteľnosť)
naopak,ustanoveniazákona(napr.explicitneuvedenýTrestnýporiadok,aleajinázákonnánorma)môžu

jehoprávozdržiavaťsanaúzemíSlovenskejrepublikylimitovať.Vsúladesvyššiekonštatovanýmpotom
napríklad ustanovenie § 60 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. za jeden z dôvodov zániku tolerovaného
pobytustanovujeadministratívnevyhostenieštátnehopríslušníkatretejkrajiny(text„bolštátnypríslušník
tretej krajiny administratívne vyhostený“). Zo znenia zákonnej úpravy (viď predošlá veta) je teda zrejmé,
že procesu administratívneho vyhostenia nebráni skutočnosť, že subjekt, na ktorý sa toto vyhostenie

vzťahuje má tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky. Rovnako tak potom nemožno súvisiace
zaistenie cudzinca považovať za neúčelné, pokiaľ o ňom bolo rozhodnuté v súlade s aplikovateľným
právnym predpisom. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. sa dočasné útočisko poskytuje na
účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej
katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu. Vo

svojej podstate tak ide o formu poskytovania ochrany adresnej avšak de facto nepersonalizovanej, kde
nosným kritériom jej udelenia nie je ani tak osoba cudzinca ako skôr priestor, ktorý cudzinec z vyššie
uvedených dôvodov opúšťa. Na druhej strane je vyhostenie navýsosť personalizovaný inštitút, čo je
reflektované napr. v ustanovení § 82 zákona č. 404/2011 Z. z., ktoré asociuje dôvody administratívneho
vyhostenia výlučne s konaním/nekonaním tejto osoby. Zároveň ustanovenie § 81 cit. zák. explicitne

nekvalifikuje status dočasného útočiska ako prekážku administratívneho vyhostenia, pričom najvyšší
správny súd ani nevzhliadol takú interpretáciu tejto normy, ktorá by mohla viesť k opačnému záveru.“
16. Vzhľadom na žalobcom osvedčenú hrozbu závažnej ujmy správny súd podľa ustanovenia § 237
ods. 2 v spojení s § 185 písm. a) SSP návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
vyhovel.

17. Správny súd dáva zároveň do pozornosti, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nejde
o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych
následkov uvedených v ustanovení § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobounapadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd tiež dodáva, že uznesenie o priznaní odkladného
účinkumôžesprávnysúdibeznávrhuuznesenímzrušiť,aksavpriebehukonaniaukáže,ženapriznanie
odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).