Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4PP/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010130
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124010130.2

Uznesenie

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
4PP/6/2024-31
IČS: XXXXXXXXXX

U z n e s e n i e

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a sudcov prísediacich
JUDr.LadislavaMarasaaBc.RóbertaČižikanaverejnomzasadnutíkonanomdňa21.03.2024,onávrhu
odsúdeného D. E., nar. XX.XX.XXXX v Hnúšti, trvale bytom F. XXX, okr. Rimavská Sobota, toho času
ÚVTOS Prešov na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, v spojení s § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
súd zamieta žiadosť ods. D. E., nar. XX.XX.XXXX v Hnúšti, trvale bytom F. XXX, okr. Rimavská
Sobota o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/145/2015 zo dňa 14.12.2016 právoplatný dňa 22.5.2017 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/27/2017 zo dňa 22.5.2017 vo výmere 10
rokov.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Dňa 26.01.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh ods. D. E. na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený bližšie neodôvodnil.

Na prejednanie tohto návrhu súd v zmysle § 415 ods. 1 Trestného poriadku nariadil na deň 21.03.2024
verejné zasadnutie, na ktorom v rámci dokazovania vykonal výsluch odsúdeného a oboznámil obsah
listinných dôkazov, vrátane pripojeného súvisiaceho spisu.
Odsúdený D. E. vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí uviedol, že je dosť starý, má 58 rokov a ľutuje,
čo spravil. Bude sa snažiť viesť riadny život. Počas výkonu trestu pracuje a bol 9 krát disciplinárne

odmenený. Je rozvedený, má 4 deti a po prepustení z výkonu trestu by mal mať prácu. V minulosti bol
podmienečne prepustený v roku 2005.

Z odpisu Registra trestov SR generovanému elektronicky ku dňu 29.01.2024 vyplýva, že odsúdený D.
E. bol doposiaľ 16 krát súdne trestaný, pričom z toho mu bol 7 krát uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody,zktoréhobolužvminulostitrikrátpodmienečneprepustený,naposledyrozhodnutímOkresného

súdu Košice I zo dňa 29.06.2005 (trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov uložený rozsudkom Okresnéhosúdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 64/2003). Z lustrácie trestných stíhaní Generálnej prokuratúry SR
vyplýva, že voči odsúdenému sa v súčasnej dobe nevedie žiadne trestné stíhanie alebo trestné konanie.

Z hodnotenia odsúdeného vypracovaného riaditeľom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Prešov zo dňa 30.01.2024 vyplýva, že odsúdený D. E. je slobodný, nevyučený,
pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bol bez trvalého pracovného pomeru. Odsúdený
bol doposiaľ šestnásťkrát súdne trestaný, v súčasnosti vykonáva piaty nepodmienečný trest odňatia
slobody. Odsúdený nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody sám dňa 30.05.2017 do Ústavu na

výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, odkiaľ bol dňa 20.06.2017
premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica—Králová. Z hľadiska
vnútornej diferenciácie ústavu bol umiestnený do oddielu s „B” diferenciačnou skupinou v ústave so
stredným stupňom stráženia. Možno podľa riaditeľa konštatovať, že správanie a vystupovanie voči
personálu ústavu i k ostatným odsúdeným bolo bezkonfliktné a slušné. Zásadám osobnej ako aj
kolektívnej hygieny odsúdený venoval náležitú pozornosť. V dodržiavaní ústavného poriadku, právnych

noriem platných vo výkone trestu odňatia slobody a časového rozvrhu dňa bol prevažne pozitívne
hodnotený. Menovaný sa aktívne a pravidelne zúčastňoval aktivít zameraných na prevenciu závislostí
a iných patologických javov v spoločnosti, bol tiež členom diskusných skupín zameraných na nácvik
komunikačných zručností. Odsúdený nebol členom žiadneho záujmového krúžku. Voľný čas trávil
primerane veku, ľahko posilňoval, nepravidelne hral stolný tenis, najviac času však venoval počúvaniu

rádia, sledovaniu televíznych programov a čítaniu knižnej a časopiseckej literatúry. Odsúdený spočiatku
nebol zaradený do pracovného procesu, vykonával však činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného, do výkonu ktorých bol zaradzovaný podľa potrieb ústavu. Išlo predovšetkým o výkon
čistiacich a iných pomocných prác, ktoré vykonával k spokojnosti personálu. Evidovaných je niekoľko
kladných poznatkov spojených s výkonom tejto činnosti a tri udelené disciplinárne odmeny. Menovaný

bol v období od 18.04.2018 do 21.08.2018 pracovne zaradený vo väzenskej kuchyni. Pracovná morálka
bola spravidla na požadovanej úrovni, o čom svedčia viaceré zaznamenané poznatky, týkajúce sa
jeho zodpovedného prístupu k plneniu povinností odsúdeného počas sanitačného dňa, či plnenia
pracovných povinností nad rámec povinného. Zo záznamu evidovaného dňa 13.8.2018 však vyplýva,
že u odsúdeného bol zaznamenaný pokles pracovnej morálky a zníženie kvality odvedenej práce.

Dňa 21.8.2018 z dôvodu nepozornosti odsúdeného došlo pri výdaji potravinových článkov odsúdeným
k pochybeniu, na základe čoho bol z práce vyradený. Po uvedenom zistení vykonával činnosti
pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdených so zameraním na čistotu v ubytovacích a spoločných
priestorov ústavu, neskôr aj vo väzenskej kuchyni, kde vykonával pomocné práce súvisiace s prípravou
stravy bez nároku na pracovnú odmenu. Pracovnú disciplínu, zásady bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, protipožiarne a hygienické predpisy dodržiaval, pracovné úlohy vykonával aj nad rámec
bežných povinností. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol dňa 10.06.2020 opätovne zaradený do kuchyne
odsúdených, pričom jeho pracovná morálka bola na požadovanej úrovni a v súvislosti s príkladným
plnením pracovných povinností bol disciplinárne odmenený. Dňa 3.3.2020 bol zistený nedostatok, keď
odsúdený nesplnil pokyn vydaný príslušníkom zboru, keď si neuložil osobné veci v skrinke podľa

predpísaného vzoru. Ďalší menej závažný nedostatok bol zaznamenaný dňa 14.9.2020, keď odsúdený
počas výdaja raňajok nedodržal protiepidemiologické opatrenie a nemal nasadené ochranné rúško.
Uvedené nedostatky boli vyriešené pohovorom a neskôr sa nezopakovali. Sociálny kontakt nadviazal
a udržiaval s deťmi, matkou, vnúčatami a manželkou prostredníctvom všetkých dostupných foriem.
Odsúdený bol v ústave celkovo štyrikrát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty z uvedeného

obdobia vykázané nemá. Rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Nt 67/2020 zo dňa
27.11.2020 bol odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody preradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený bol následne dňa 15.12.2020 premiestnený do oddelenia
výkonu trestu s miestom výkonu služby v B. Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Prešov. Po absolvovaní pobytu v nástupnom oddiele mu bola v ústave s minimálnym

stupňom stráženia stanovená diferenciačná skupina „B”. Správanie a vystupovanie odsúdeného je od
zmeny stupňa stráženia a jeho následného premiestnenia na požadovanej úrovni, svoje povinnosti
odsúdeného, pokyny a príkazy príslušníkov plní, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava.
V osobných veciach udržiava predpísaný poriadok a čistotu, zásady osobnej a kolektívnej hygieny
má osvojené, zásady jednotnej úpravy zovňajška dodržiava. Voľný čas trávi sledovaním televízneho

vysielania, počúvaním rozhlasu a čítaním literatúry. V ústave bol členom športovo-kombinovaného
krúžku. Do skupinových foriem práce zaradený nebol. Odsúdený v ústave spočiatku nebol zaradený
do práce, vykonával však činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Išlo prevažne o výkon
rôznych prác zameraných na čistotu priestorov ústavu. V tejto súvislosti sú v pedagogickej dokumentáciiodsúdeného zaznamenané viaceré kladné poznatky. V období od 14.4.2021 do 11.12.2023 bol zaradený
na pracovisku v ústave s dohľadom A. — B., B., kde vykonával pomocné krajčírske práce. Jeho prístup
k plneniu pracovných povinností bol dlhodobo hodnotený kladne, evidovaných je niekoľko kladných

poznatkov, z ktorých vyplýva, že odsúdený kvalitne vykonával svoju prácu a riaditeľ ústavu mu za
dosahované pracovné výsledky opakovane priznal osobné príplatky v rôznej výške a niekoľkokrát mu
boli udelené naturálne pôžitky vo forme rôznych komodít. Od 11.12.2023 je pracovne zaradený na
nestráženom pracovisku mimo ústavu s dohľadom Lavaton, s.r.o., pričom pracovné zaradenie trvá. Pre
krátku dobu pracovného zaradenia nie je možné objektívne hodnotiť dosahované pracovné výsledky

odsúdeného na uvedenom pracovisku. V súvislosti s príkladným plnením povinností boli odsúdenému v
tunajšom ústave udelené štyri disciplinárne odmeny. Jedenkrát bol disciplinárne odmenený v súvislosti
s výkonom činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Celkovo bolo počas výkonu trestu
odňatia slobody odsúdenému udelených deväť disciplinárnych odmien, disciplinárne tresty nemá
vykázané. Kontakt s vonkajším svetom udržiava naďalej prostredníctvom všetkých dostupných foriem,
predovšetkým s dcérou a matkou. Odsúdený s odstupom času zaujíma voči spáchanej trestnej činnosti

kritický postoj, svoje skutky ľutuje. Resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá, riziko
recidívy je stredné. Vzhľadom na vyššie uvedené riaditeľ ústavu odporučil podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a pripojil sa k návrhu odsúdeného.

Zástupca ústavu na výkon trestu odňatia slobody na verejnom zasadnutí k tomuto dôkazu uviedol, že

toho hodnotenie odsúdeného D. E. je aktuálne aj ku dňu konania verejného zasadnutia.

Súd pripojil a na verejnom zasadnutí v rámci dokazovania oboznámil podstatný obsah spisu vedeného
na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2T 14/2015, z ktorého vyplýva, že dňa 24.07.2015 bola na
obžalovaných D. E. a F. G. podaná obžaloba pre skutok, ktorý prokurátor v podanej obžalobe právne

kvalifikoval ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2013
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 14.12.2016
súd uznal týchto obžalovaných za vinných zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a pri zachovaní
právnej kvalifikácie skutku z podanej obžaloby uložil obžalovanému D. E. trest odňatia slobody v trvaní

10 rokov, pričom na výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3To 27/2017 zo dňa
22.05.2017 odvolanie oboch obžalovaných, vrátane obžalovaného D. E. voči tomuto rozsudku zamietol.
Následne súd nariadil výkon uloženého trestu.

Podľa § 415 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo
riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia
občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné
prepusteniezamietnutý,môžehoodsúdenýopakovaťažpouplynutíjednéhorokaaakideoodsúdeného

na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že
návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Ak podmienečné prepustenie navrhne
riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený
vykonávatrest,alebosaktakémunávrhupripojí,môžerozhodnutieotom,žeodsúdenýsapodmienečne
prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu. O návrhu podľa odsekov 1 až 3 rozhodne

súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody aleborozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 5 Trestného zákona opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu
nie je možné.

Súd predovšetkým preskúmal splnenie formálnych podmienok na podmienečné prepustenie
odsúdeného D. E. z výkonu trestu odňatia slobody a zistil, že odsúdený tieto podmienky spĺňa, pretože
dve tretiny trestu odňatia slobody uloženého Okresným súdom Revúca v konaní pod sp. zn. 2T 145/2015
za zločin vykonal dňa 30.01.2024, čo vyplynulo z obsahu pripojeného spisu.

Zákonným predpokladom podmienečného prepustenia odsúdeného, okrem splnenia formálnych kritérií,
ktorým je uplynutie požadovanej dĺžky výkonu trestu v závislosti od závažnosti trestného činu, je
posúdenie, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Splnenie tejto materiálnej
podmienky sa tiež (okrem iných) viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a

jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného. S ohľadom na povahu
a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného
svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú
z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov
Zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a

plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu
odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod. Okrem toho je potrebné
posudzovať aj osobu odsúdeného, jeho osobnostné predpoklady, rodinné zázemie a podobne. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo
výlučne bezproblémové, pretože odsúdený mal počas výkonu trestu negatívne poznatky, ktoré síce

neboli riešené ako disciplinárne previnenia ale svedčia o nie vždy konformnom správaní sa odsúdeného
vo výkone trestu. Ak totiž odsúdený už vo výkone trestu, ktorý je spojený s oveľa formálnejším režimom,
ako „režim“ na slobode a zvýšenou mierou potreby dodržiavania vnútro - ústavných noriem, tieto
nedodržiava a ich aj porušuje, nie je podľa presvedčenia súdu predpoklad, že tomu tak bude aj na
slobode, t.j. nemôže prijať záver o pozitívnej prognóze, že v prípade prepustenia na slobodu povedie

odsúdený riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

„Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje
v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé osebe
automatickyneznamená,žesaodsúdenýpolepšil,pretožemôžebyťajlenprejavomvonkajšejadaptácie

odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Dosiahnutý
stupeň nápravy je preto potrebné posudzovať nielen podľa správania sa odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody, ale je nutné skúmať, či sa odsúdený zbavil záporných vlastností, charakterových čŕt,
sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestný čin spáchať“ (uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Urtos/7/2020 z 19.11.2020).

Judikatúra týkajúca sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody bola zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022. „Ústavný
súd nespochybňuje, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom

prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený
predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť
ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol
po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania
trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na

strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec
odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky
podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo kspáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho
výkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život“.

Zmyselpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyniejevtom,abyzadobrésprávanie
bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel
trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým
súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou

rizika jeho recidívy (IV. ÚS 85/2011, IV. ÚS 321/2013). Zmyslom podmienečného prepustenia teda nie
je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu – nejde o dobrodenie pre odsúdeného,
a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií odsúdených, napr. recidivistov, ako
špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu je
namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší pobyt odsúdeného vo výkone
trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený

povedie aj na slobode riadny život, čo ale v tomto prípade splnené nie je. Súd okrem porušení ústavného
poriadku odsúdeným zohľadnil aj jeho postoj k trestnej činnosti, ktorého vyjadrením je podané odvolanie.
Prijatie svojej viny a trestu, ako spravodlivého následky svojich činov je základným predpokladom
úspešnej resocializácie a tým aj zaradenia sa odsúdeného po výkone trestu do riadneho života.
Odsúdený však toto prijal len formálne, uvedomujúc si, že opačný postoj by mohol byť vnímaný súdom

pri rozhodovaní o jeho návrhu na podmienečné prepustenie negatívne. Ďalším kritériom, ktorý súd
posudzoval, je opätovná recidíva odsúdeného, ktorý už bol trikrát v minulosti podmienečne prepustený
ale napriek tomu opätovne páchal závažnú trestnú činnosť. Je teda recidivistom, ktorý v minulosti
„nevyužil šancu“ v podobe podmienečného prepustenia a vo výkone trestu sa ocitol znova. Je pravdou,
že prvé dve podmienečné prepustenia boli realizované ešte v rokoch 1986 a 1987 ale aj po nich

odsúdený opätovne páchal trestnú činnosť vo veľkej intenzite, teda ani toto dobrodenie zo strany
štátu nemal na neho žiadne účinok. Je tiež pravda, že posledné podmienečné odsúdenie vo vzťahu
k odsúdeniu Okresným súdom Rimavská Sobota v konaní pod sp. zn. 3T 64/2003, bolo v roku 2005
a odsúdený sa v roku 2010 v skúšobnej dobe tohto podmienečného prepustenia osvedčil, ale už v roku
2016 bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Revúca pod sp. zn. 2T 14/2015 za skutok spáchaný

v roku 2010, teda hneď po osvedčení sa, kedy spáchal závažnú formu zločinu, čo bolo vyjadrené aj
výškou uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov pri absencii priznania alebo úprimnej ľútosti
odsúdeného v tomto súdnom konaní, ktorú ani raz neprejavil.

Navyše je tu trestná minulosť odsúdeného, ktorá je relevantným faktorom pri rozhodovaní o

podmienečnom prepustení odsúdeného. Aj keď predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti
nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca,
je ale potrebné zdôrazniť, že D. E. bol celkovo 16 krát súdne trestaný a je teda zrejmé, že dodržiavanie
noriem spoločnosti nebolo v minulosti jeho prioritou. Odsúdený mal dostatok času a priestoru už pri
prvom podmienečnom prepustení ako aj pri ďalšom priebehu svojho života preukázať, že chce žiť

slušným životom. To ale v minulosti nevyužil a nie je podľa presvedčenia súdu predpoklad, že sa
tak stane aj v budúcnosti. Preto hoci trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol
jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil
podmienky podmienečného prepustenia, jeho predchádzajúce odsúdenia nútia súd pri komplexnom
hodnotení odsúdeného k záveru odlišného od záveru riaditeľa ústavu uvedeného v jeho hodnotení

o strednom riziku recidívy a menej priaznivej resocializačnej prognóze, pretože na tento záver nie je
vzhľadom na osobu odsúdeného žiaden dôvod. Je potrebné zdôrazniť, že odsúdený vykonával pôvodne
trest v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd komplexne preskúmal nielen závažnosť trestných činov, za ktorého

bol D. E. odsúdený, početnosť jeho záznamov v odpise registra trestov, zaradenie do stredného stupňa
stráženia a dospel k záveru, že na odsúdeného je potrebné v záujme dovŕšenia jeho prevýchovy
a ochrany spoločnosti naďalej pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody, pretože nie je možné od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. O tom totiž nič nesvedčí, okrem tvrdenia odsúdeného,
ktorý ale v minulosti v súlade so svojim tvrdením takto nekonal.

Preto súd návrh odsúdeného zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Poučenie:Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosťdo3pracovnýchdníododňajehooznámenia
na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.