Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 23, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/149/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124206455
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5124206455.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci navrhovateľky
(manželky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, zast.
advokátkou JUDr. Lilianou Smieškovou Kazerooni, so sídlom Mariánske námestie 21, Žilina, proti osobe
povinnej platiť výživné (manžel): D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F. G., štátny občan Českej

republiky a Spojených štátov amerických, zast. JUDr. Josef Zubek, advokát, ulice 1. máje 398, Třinec,
v konaní o návrhu na určenie výživného na manželku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súd Žilina č.k. 3Pc/28/2024-119 zo dňa 1. júla
2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súd Žilina č.k. 3Pc/28/2024-119 zo dňa 1. júla 2024 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 31.05.2024 zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podala dňa 31.05.2024
návrh na určenie výživného na manželku, ktorým žiada, aby súd zaviazal manžela povinnosťou
prispievaťnavýživumanželkysumou2.500eurmesačne,povinnosťouvyplatiťmanželkespätnévýživné
za obdobie máj 2024 a taktiež, aby súd určil, že počas manželstva je manželka oprávnená používať
osobné motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je manžel, a to VW Touareg EČV: XXXXXXX. Súčasne

s návrhom na rozhodnutie vo veci samej navrhla navrhovateľka nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým
žiada, aby súd rovnako zaviazal manžela povinnosťou prispievať na výživu manželky sumou 2.500 eur
mesačne, aby predmetné výživné vyplatil aj spätne za mesiac máj 2024 a taktiež, aby súd určil, že počas
manželstva je manželka oprávnená používať osobné motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je manžel,
a to VW Touareg, EČV: XXXXXXX.

2. Okresný súd zistil, že podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bola navrhovateľka v období od 11.09.2023
do 21.11.2023 zamestnaná v spoločnosti SPICYBROWN s.r.o. s vymeriavacím základom za mesiac
09/2023 vo výške 194,29 eur a za mesiace 10/2023 a 11/2023 vo výške 0 eur. V období od 18.03.2024
do 07.06.2024 bola zamestnaná v spoločnosti WeNet SK, s.r.o. s vymeriavacím základom za mesiac
03/2024 vo výške 206,20 eur a za mesiace 04/2024 a 05/2024 vo výške 0 eur a v období od
21.05.2024 do súčasnosti je navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti MEDIA/ST, s.r.o. Navrhovateľke

bola vyplatená dávka za tehotenské v mesiaci 05/2024 vo výške 205,80 eur. Zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 06.06.2024 vyplýva, že navrhovateľka bola poberateľkou
rodičovského príspevku do 31.03.2024 v sume 473,30 eur mesačne, v súčasnosti je poberateľkou
prídavku na deti vo výške 180 eur mesačne. Navrhovateľka v období od 01.05.2023 do súčasnosti
nepoberala úrazové, dôchodkové dávky ani dávky v nezamestnanosti, avšak poberala nemocenské za
mesiac 06/2023 vo výške 344,20 eur, mesiac 07/2023 vo výške 333,10 eur, za mesiac 08/2024 vo výške

344,20 eur, za mesiac 09/2023 vo výške 344,20 eur, za mesiac 10/2023 vo výške 166,70 eur, za mesiac
11/2023 vo výške 344,20 eur, za mesiac 12/2023 vo výške 233,20 eur a za mesiac 05/2024 vo výške204,20 eur. Navrhovateľka od 08.05.2024 poberá tehotenské, ktoré jej ku dňu podania správy nebolo
vyplatené.

3. Okresný súd uviedol, že rozsah výživného, ktorý možno navrhovateľke priznať v konaní vo veci
samej o určenie manželského výživného, nie je možné stotožňovať s rozsahom výživného podľa § 366
CMP o nariadení neodkladného opatrenia. Kým ustanovenie § 71 zákona o rodine sleduje zásadne
rovnakú životnú úroveň manželov, ustanovenie § 366 CMP pojednáva o nevyhnutnej miere platenia
výživného, ktoré prednostne slúži na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby.

Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je teda rozsah výživného, ktoré sa
zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné
aj vo väčšom rozsahu. Za nevyhnutné náklady pritom možno vo všeobecnosti považovať výdavky
na ubytovanie, stravu a hygienu. Okresný súd potom nemal za splnenú podmienku naliehavosti veci
a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Nie je účelom

neodkladného opatrenia v skrátenom konaní nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktorému by malo
predchádzať riadne dokazovanie, ktoré pri inštitúte neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho charakter
a krátkosť času nie je možné.

4. Z návrhu vyplýva, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka vo svojom

návrhu uviedla, že je matkou troch maloletých detí, ktoré jej boli rozhodnutím súdu zverené do
starostlivosti. Z návrhu a príloh mal okresný súd osvedčené, že manželka v súčasnosti býva v rodinnom
dome, ktorý je v jej vlastníctve. Otec maloletých detí (bývalý manžel navrhovateľky) jej prispieva na ich
výživu sumou 900 eur mesačne. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo preukázané, že navrhovateľka
je od 21.05.2024 zamestnaná v spoločnosti MEDIA/ST, s.r.o. Zo správy Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Žilina vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou rodinných prídavkov vo výške 180
eur. Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd osvedčené, že navrhovateľka je od 08.05.2024 zároveň
poberateľkou tehotenskej dávky, ktorá jej zatiaľ nebola vyplatená, no skutočnosťou všeobecne známou
je, že tehotenská dávka na rok 2024 sa vypláca minimálne v sumách od 257,30 eur do 398,80 za 30
dní (§ 186 ods. 1 CSP). Preto podľa názoru súdu v danej veci navrhovateľka nie je v stave núdze,

nakoľko je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva. Pokiaľ navrhovateľka argumentuje, že je povinná
splácať hypotekárny úver splátkami v sume 690 eur mesačne, k tomu je potrebné poznamenať, že
splátkuhypotekárnehoúveruspravidlanemožnopovažovaťzavýdavoknabývanie,nonajmäuvedeným
výdavkom nezabezpečuje len svoje bývanie, ale aj bývanie svojich 3 detí z predošlého manželstva, ku
ktorým jej súčasný manžel nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Navyše manželka ani nie je bez príjmu,

poberá tehotenskú dávku, od 21.05.2024 je zamestnaná, k jej rukám sú vyplácané rodinne´ prídavky
na mal. deti vo výške 180 eur a bývalý manžel jej prispieva na výživu maloletých detí sumou 900 eur.
Vsúčasnostisúpretopodľanázorusúdunevyhnutnévýdavkynauspokojovaniejejpríjmunaubytovanie,
stravu a hygienu zabezpečené. Navrhovateľka tak neosvedčila ohrozenie uspokojovania jej základných
životných potrieb, čo vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že
napadnuté uznesenie je okrem iného aj nepreskúmateľné. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd
cituje ustanovenia, z ktorých následne vychádzal pri rozhodovaní v danej veci, pričom odkazuje aj na
ustanovenie § 366 CMP, ktoré však v sumáre použitých ustanovení absentuje. Z uvedeného dôvodu má

navrhovateľka za to, že ona ako osoba neznalá práva nevie, čo uvedené ustanovenie obsahuje, ani čo
za skratku bola súdom použitá. V súčasnosti je navrhovateľka len poberateľkou tehotenského príspevku
vo výške 257,30 €, rodinných prídavkov vo výške 180,- € (3 deti) a vyplácané výživné vo výške 750,- €.
Mesačné náklady matky predstavujú: bývanie (alikvotná časť na matku pripadajúca) – elektrina 33,75,-
€, voda 8,75 €, smeti 30,- € (ročne), úver 172,25 € (celkovo 689,- €), spolu: cca 215 €, strava 250-300,-

€, hygiena 70,- € zvýšená v dôvodu vysoko rizikového tehotenstva a častých hospitalizácií s tým
súvisiacich. Náklady matky sú vo výške cca 555,- € mesačne, t.j. nevyhnutné náklady matky presahujú
o 1 matkinu tehotenskú dávku. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že za nevyhnutné náklady sa
považuje len strava, bývanie a hygiena. Z návrhu bolo zrejmé a aj navrhovateľkou osvedčené, že je
tehotná-vysokorizikovétehotenstvo,pričommanželjejodmietolposkytnúťakúkoľvekpomoc,naopakju

poslalnapotratvčase,keďtoužnebolomožné.Vsúvislostistýmtotehotenstvom,kedymatkamávsebe
toho času jeden živý a jeden mŕtvy plod, čím je sama matka ohrozená na živote, sú spojené podstatne
zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorú si matka nemôže sama dovoliť, a je odkázaná
na pomoc tretích osôb. Matka musí každý týždeň (1 návšteva 20,- €, t.j. mesačne 80,- €) navštíviťgynekológaD.H.,ktorýsledujestavživéhoploduamatku,podstúpilarôznemorfologickésoná(1.5.2024
MUDr. B. 150, - €, MUDr. E. 60,- €, ako aj trisomy testy 530,- €). Matka rovnako musí užívať lieky –
progestenalle 12,- € mesiac, femibion 20,- €, globifer 15,- €, musela podstúpiť amniocentézu v Bratislave

(hospital. od 3.-5.6 2024, kde len cesta ju stála 40,- €), ďalej v Prahe operačný výkon - rádiofrekvenčná
ablácia pupočnej šnúry, kde len cesta ju stála cca 80,- € plus hygiena do nemocnice 100,- €. Medzi
nevyhnutné náklady by tak mali byť zahrnuté aj náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ktoré
matke činia mesačne cca 250,- €, teda spolu sú navrhovateľkine nevyhnutné náklady mesačne cca 800,-
€, pričom ona poberá len tehotenský príspevok 250,- €, prídavky a výživné patria jej maloletým deťom,

a hoc by ich súd chcel zarátať, tak aj tak celkové náklady matky na ňu (aj napr. mobil, poistky, šošovky,
3x deti) sú násobne vyššie ako to, čo dokopy navrhovateľka mesačne dostane. Povinný z výživného
žiadnym spôsobom neprispieva navrhovateľke, a to ani na zdravotnú starostlivosť napriek skutočnosti,
že nascitur je jeho dieťa, ktoré je ohrozené na živote, rovnako aj samotná navrhovateľka tým, že stále má
v sebe doslova mŕtve dieťa. Mesačný príjem povinného umožňuje dočasne hradiť výživné navrhovateľke
aj v sume vyššej ako bolo navrhnuté bez toho, aby ho to čo i len čiastočne obmedzilo na jeho právach.

Podľa R 45/1986: „Za primeranú výživu sa nepovažujú len nevyhnutné náklady na stravovanie, ale tiež
nauspokojovaniepotriebďalšíchnevyhnutnýchpotriebrozvedenéhomanželavyplývajúcichzjehoveku,
zdravotného stavu, spôsobu života a pod.“ Analogicky možno z toho dovodiť, že pokiaľ pri rozvedenom
manželovisazanevyhnutnýnákladpovažujeajzdravotnástarostlivosť,takprimanželskomvýživnomby
to mala byť primárny náklad, ktorý však súd v danom prípade doslova odignoroval, a nedal vysvetlenie,

prečo za daného skutkového stavu neuznal ako nevyhnutný náklad aj náklady na zdravotnú starostlivosť
a nevysporiadal sa s pôžičkami navrhovateľky na úhradu základných potrieb či nákladov súvisiacich s
hospitalizáciou v Prahe (ablácia) a ostatnými nákladmi súvisiacimi s tehotenstvom (ako napr. 530,- € za
genetické testy, amniocentéza a pod uvedené v návrhu), ktoré jednoznačne dávajú záver o tom, že toto
všetko nie je schopná navrhovateľka sama uhradiť bez jej zadlženia, s čím samozrejme je spojená aj

výrazná psychická nepohoda, pričom navrhovateľka musí byť toho času v čo možno najväčšom kľude.
Navrhovateľka navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť, návrhu vyhovieť a priznať jej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Manžel vo vyjadrení uviedol, že slovenský súd v Žiline nie je príslušným súdom na prejednanie žaloby

manželky o jej výživné a ďalej o nariadení predbežného opatrenia, a to predovšetkým s ohľadom na
všeobecnú príslušnosť súdu. Podľa Nariadenia Rady (EU) číslo 2019/1111 je vo veciach týkajúcich sa
rozvodu, rozkladu alebo vyhlásenia manželstva za neplatné príslušný súd členského štátu, na ktorého
území mali manželia posledný obvyklý pobyt, ak tu jeden z nich býva. Príslušným na prerokovanie
nárokov manželky je tak Okresný súd vo Frýdku-Místku v Českej republike. K veci samej manžel uviedol,

že uzavretie manželstva a následné umelé oplodnenie (keď žalobkyňa má už vo svojej starostlivosti 3
deti) sú rýdzo účelovými krokmi, ktorých cieľom bolo a je dosiahnuť finančné zabezpečenie žalobkyne.
So žalobkyňou nikdy neuvažoval o začatí spoločného žitia a ani spolu nezačali žiť, nezačali viesť
spoločnú rodinnú domácnosť. Všetko, čo možno považovať za spoločnú potrebu, ba dokonca za potrebu
iba žalobkyne, hradil manžel zo svojich finančných prostriedkov. Vznesený nárok na výživné manželky

je zásadne neprijateľný z dôvodu krajného rozporu s dobrými mravmi. Žalobkyňa mu zatajila pred
uzavretím manželstva svoj zlý psychický stav, užívala totiž psychiatrické lieky. Súd prvého stupňa
starostlivo a priliehavo odôvodnil vo svojom rozhodnutí, prečo návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nemožno vyhovieť. Žalobkyňa nie je osobou nemajetnou, pretože vlastní rodinný dom nemalej
hodnoty, je zamestnaná, a preto má pravidelný príjem, poberá z úradu práce rodičovské prídavky a od

zdravotnej poisťovne poberá tehotenské dávky. Aj keď má žalobkyňa zverené 3 svoje deti do svojej
starostlivosti, v skutočnosti sa o ne stará jej bývalý manžel. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že
nevyhnutné výdavky žalobkyne na uspokojenie jej príjmu na bývanie, stravu a hygienu sú zabezpečené,
a že žalobkyňa neosvedčila, že sú tu právne vzťahy vyžadujúce operatívnu úpravu, ktorá by bola
potrebná na ochranu pred nebezpečím bezprostredne hroziacej ujmy. Manžel navrhol v prípade, ak

nebude vyslovená nepríslušnosť Okresného súdu Žilina, napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote
(§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až 67 CMP

a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario,
za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) uznesenie okresného súdu potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a stotožnenie sa
s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2

CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387
ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a
rozsudkomNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2Cdo170/2005niejepripotvrdenírozhodnutia
okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

14.KrajskýsúdpovažujepredovšetkýmzapotrebnévyjadriťsakotázkemiestnejpríslušnostiOkresného

súdu Žilina, keď manžel namietal, že súdom príslušným na prejednanie veci je Okresní soud vo Frýdku-
Místku. Manžel argumentoval Nariadením Rady (EU) číslo 2019/1111, podľa ktorého je vo veciach
týkajúcich sa rozvodu, rozkladu alebo vyhlásenia manželstva za neplatné príslušný súd členského štátu,
na ktorého území mali manželia posledný obvyklý pobyt, ak tu jeden z nich býva.

15. Krajský súd k tejto námietke poukazuje na znenie Kapitoly 1. čl. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111
z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, podľa ktorej sa nariadenie uplatňuje
vo veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie,
obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Zároveň sa podľa kapitoly I., článok I.,

bod 4 toto nariadenie nevzťahuje okrem iného na vyživovaciu povinnosť, pričom z ods. 13 úvodných
ustanovení tohto nariadenia explicitne vyplýva, že: „Vyživovacia povinnosť je vylúčená z rozsahu
pôsobnosti tohto nariadenia, keďže táto povinnosť je už upravená v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 z
18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo
veciach vyživovacej povinnosti.“ Uvedené nariadenie tak nie je možné aplikovať na daný prípad, ktorý

sa týka vyživovacej povinnosti medzi manželmi.

16. Vo veciach vyživovacej povinnosti tak platí Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008
o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti, ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 18. júni 2011 a ktoré sa podľa znenia kapitoly I.,

článok I., bod 1. vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva,
manželstva alebo švagrovstva. Podľa kapitoly II., článok 3 tohto nariadenia je v členských štátoch
právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu,
alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho
právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je

spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého
z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských
právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ
sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov. Tento článok tedaumožňuje založiť právomoc na základe jedného zo štyroch alternatívnych kritérií právomoci, pričom
platí, že oprávnený, ktorý iniciuje konanie, má vždy možnosť konať v štáte svojho obvyklého pobytu.
Ak je žalobcom oprávnený, môže žalovať tak v mieste svojho obvyklého pobytu, ako aj v mieste

obvyklého pobytu povinného. Účelom ustanovení o právomoci je tak zvýhodniť oprávneného (Haťapka,
M. Cezhraničné výživné v Európskej únii po novom – dopad na slovenskú justičnú prax, In. Justičná
revue, č. 5, 2011, https://www.epi.sk/odborny-clanok/Cezhranicne-vyzivne-v-Europskej-unii-po-novom-
dopad-na-slovensku-justicnu-prax.htm). Je preto daná právomoc Okresného súdu Žilina určená podľa
článku 3 písm. b) nariadenia ako súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. Zároveň je daná

aj právomoc tohto súdu na konanie o neodkladnom opatrení, ktorá je upravená v článku 14, podľa
ktorého je možné predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa práva
jedného členského štátu, na súdoch tohto štátu navrhnúť aj vtedy, keď má na rozhodovanie o veci
samej právomoc na základe tohto nariadenia súd iného členského štátu. Z vyššie uvedeného tak
možno dospieť z záveru, že súd prvej inštancie mal právomoc konať aj vo veci neodkladného opatrenia
týkajúceho sa výživného medzi manželmi.

17. Čo sa týka otázky príslušnosti konajúceho okresného súdu, podľa názoru Súdneho dvora Európskej
únie určuje článok 3 rozoberaného nariadenia medzinárodnú aj miestnu príslušnosť súdov na konanie
podľa tohto nariadenia. „Článok 3 písm. b) nariadenia č. 4/2009 určuje kritérium, ktoré umožňuje určiť
súd, ktorý má právomoc rozhodovať o cezhraničných veciach týkajúcich sa vyživovacej povinnosti,

a to podľa „miesta obvyklého pobytu oprávneného“. Toto ustanovenie, ktoré určuje medzinárodnú
a miestnu príslušnosť, sleduje cieľ harmonizácie noriem konfliktu právomocí“ (rozsudok Color Drack,
C-386/05, EU:C:2007:262, bod 30). „Nariadenie č. 4/2009 obmedzuje slobodu členských štátov určovať
súdnu právomoc v rozsahu, v akom musí ísť o miestnu príslušnosť spojenú s obvyklým pobytom
oprávnených. Z tohto dôvodu určenie príslušného súdu v rámci organizácie súdnictva dotknutého

členského štátu musí byť založené na racionálnej väzbe medzi týmto súdom a miestom obvyklého
pobytu oprávneného“ (rozsudok SD EÚ z 18. decembra 2014 vo veci C-400/13, Sanders a Huber).

18. Argumentáciu právneho zástupcu manžela uplatnenú v podanom vyjadrení k odvolaniu tak nemožno
vyhodnotiť ako dôvodnú, keďže pri vyhodnocovaní právomoci a príslušnosti Okresného súdu Žilina na

konanie vo veci nároku manželky na nariadenie neodkladného opatrenia tykajúceho sa výživného je
potrebné aplikovať ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 4/2009. Článok 3 tohto nariadenia vymenúva
alternatívy súdov, ktoré môžu vo veci konať, pričom je vecou voľby oprávneného, či návrh na určenie
výživného podá na súde svojho obvyklého pobytu alebo na súde obvyklého pobytu povinného. V danom
prípade manželka podala návrh na určenie výživného na súde jej obvyklého pobytu, teda na Okresnom

súde Žilina, ktorý je zároveň aj miestne príslušný na prejednanie veci vrátane rozhodnutia o návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia.

19. Vo vzťahu k podanému odvolaniu krajský súd uvádza, že nepovažoval za relevantnú odvolaciu
námietku nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Možno vo všeobecnosti konštatovať, že

odôvodnenie rozhodnutia je tou jeho časťou, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti,
logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods.
CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výroku rozhodnutia a myšlienkový postup okresného
súdu je z odôvodnenia dostatočne zrejmý. Námietka nedostatočného odôvodnenia preto neobstojí.
Rovnako neobstojí námietka, že okresný súd uviedol ustanovenie § 366 CMP, ktoré však v sumáre
použitých ustanovení absentuje, a preto má navrhovateľka za to, že ona ako osoba neznalá práva nevie,
čo uvedené ustanovenie obsahuje, ani čo za skratku bola súdom použitá. K otázke použitej skratky

odvolací súd poukazuje na ods. 7 odôvodnenia uznesenia okresného súdu, kde je pri citácii ust. § 2
uvedený zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok s tým, že v zátvorke je uvedená skratka
CMP, ktorá bude ďalej v texte použitá. K absencii citácie použitého ustanovenia možno poukázať na
úpravu§15zákonač.400/2015otvorbeprávnychpredpisovaoZbierkezákonovSlovenskejrepublikya
o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené,

sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.

20. K meritu prejednávanej veci krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že neodkladné opatrenie je
jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorý nemá charakter konečného rozhodnutiaa ktorého účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Možno ho nariadiť len ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v
prípade konania podľa CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Nevyhnutným predpokladom pre

vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Súd v konaní o
nariadení neodkladného opatrenia zisťuje len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre
jeho nariadenie.

21.Zospisovéhomateriáluplynie,ženavrhovateľkasapodanýmnávrhomdomáhalauloženiapovinnosti

odporcovi prispievať jej mesačne na výživu sumou 2500 eur. Návrh odôvodnila tým, že manžel jej
nijakým spôsobom na výživu neprispieva. Krajský súd vo vzťahu k vyživovacej povinnosti medzi
manželmi vo všeobecnosti uvádza, že táto povinnosť vzniká uzavretím manželstva a končí sa jeho
zánikom. Rozsah vyživovacej povinnosti je podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine stanovený tak, aby
hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Zásada rovnakej životnej úrovne
platí predovšetkým vtedy, ak žijú manželia v spoločnej domácnosti. Nie je preto vylúčené, že v

niektorých prípadoch, ak manželia spolu nežijú, bude od zásady rovnakej životnej úrovne upustené.
Preto zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi a je potrebné
okrem príjmov manželov zisťovať nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z manželov,
ale aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z
manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami, a predovšetkým prihliadnuť na odôvodnené potreby

oprávneného. Zároveň platí, že v prípade určenia povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením
sa v zmysle ustanovenia § 366 CMP môže nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere.
Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných a životných potrieb
oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj výživné vyššie. Výživné
priznanéneodkladnýmopatrenímjelimitovanénanevyhnutnúmierujehoplateniazaúčelomuhrádzania

základných životných potrieb oprávneného. V prípade, ak sa určuje výživné v nevyhnutnej miere, tak sa
takáto výška výživného môže odlišovať od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí.

22. V prípade, ak súd rozhoduje o výške manželského výživného neodkladným opatrením prevláda
požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Na to, aby návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia mohlo byť vyhovené, je však potrebné, aby tvrdené skutočnosti boli
aspoň osvedčené, teda, aby sa javili aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom
smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.

23. V prejednávanom prípade navrhovateľka tvrdila, že jej aktuálne príjmy nepostačujú na úhradu jej

nevyhnutných nákladov spojených s uspokojovaním základných potrieb a s úhradou nákladov, ktoré
vynakladá v súvislosti so svojím rizikovým tehotenstvom. Navrhovateľka pritom v odvolaní uvádzala,
že je odkázaná na pomoc tretích osôb a že okresný súd sa nevysporiadal s pôžičkami navrhovateľky
na úhradu jej základných potrieb a nákladov súvisiacich s hospitalizáciou v Prahe. Vo vzťahu k týmto
tvrdeniam odvolací súd uvádza, že zo strany navrhovateľky neboli predložené doklady, ktoré by tieto

tvrdenia osvedčovali. Aj vo vzťahu k ďalším navrhovateľkou tvrdeným výdavkom je potrebné zvýrazniť,
že navrhovateľka listinnými dôkazmi osvedčila len niektoré z tvrdených výdavkov (cestovné výdavky,
náklady na ultrazvukové vyšetrenie v Prahe a náklady spojené s trisomy testami). Ďalšie výdavky, ktoré
navrhovateľka uvádzala a ktoré má vynakladať na pravidelnej báze v podobe pravidelných vyšetrení
či nákladov na užívané lieky, z jej strany osvedčené neboli. Rovnako zo spisového materiálu nie je

možné mať za osvedčené ani ďalšie navrhovateľkou tvrdené výdavky vyčíslené v podanom odvolaní
sumou vo výške 555,- Eur. Krajský súd potom s prihliadnutím na vyššie uvedené zásady rozhodovania
o návrhu na uloženie povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením zvýrazňuje, že výživné môže
byť neodkladným opatrením určené len v miere nevyhnutnej na uspokojovanie základných životných
potrieb oprávneného. Ako vecne správne konštatoval okresný súd, výživné, ktoré má byť poskytované,

má v takomto prípade postačovať iba na uhrádzanie základných životných potrieb, a to bez ohľadu
na skutočné oprávnené potreby oprávnenej osoby. Aj s prihliadnutím na obsah podaného odvolania
nie je možné konštatovať, že by bolo osvedčené tvrdenie navrhovateľky, že by jej finančná situácia
bola taká nepriaznivá, aby boli naplnené predpoklady pre možnosť uloženia povinnosti odporcovi
prispievať na jej výživu neodkladným opatrením. Ako už bolo konštatované krajským súdom, nemožno

pri skúmaní rovnakej životnej úrovne vychádzať z predpokladu mechanickej rovnosti medzi manželmi.
Na určenie odôvodnenosti a rozsahu vyživovacej povinnosti manžela je potrebné posúdiť osobné,
rodinné, majetkové pomery manželov a tiež odôvodnené potreby oprávneného manžela pokiaľ ide
o povahu jeho práce spôsob života, zdravotný stav manželov a iné závažné okolnosti. Posúdenietýchto rozhodujúcich skutočností bude predmetom konania vo veci samej, ktoré prebieha na základe
návrhu navrhovateľky. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je možné vychádzať len z príjmu
manželky a z ňou tvrdených nákladov na uspokojovanie jej potrieb. Nemožno preto len na základe

tvrdení navrhovateľky, z ktorých mnohé ani v konaní navrhovateľkou neboli osvedčené, bez overenia
zákonných predpokladov uložiť nariadením neodkladného opatrenia odporcovi povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľky v ňou požadovanej výške. Bola to práve navrhovateľka, ktorá bola povinná
preukázať, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi manželmi. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu z obsahu spisového materiálu nevyplýva potreba vyhovieť návrhu navrhovateľky, a preto krajský

súd ako súd odvolací uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

24. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, keďže v prípade rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nejde o konečné rozhodnutie. O trovách konania bude
rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.