Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-28Cb/209/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110248596
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1110248596.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobkyne Agentúra PREKLADY A TLMOČENIE, L.L.C. (do
23.08.2019 Agentúra PREKLADY A TLMOČENIE, s.r.o. v likvidácii), so sídlom 14/B Naseby Road,
Birmingham B8 3HE, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (do 23.08.2019 Kopčianska
8-10,Bratislava-mestskáčasťPetržalka85101,IČO:45411875),protižalovanejMetroMedia,s.r.o.,so
sídlom Račianska 66, Bratislava 831 02, IČO: 36 664 936, o zaplatenie 4.253,64 eura s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 34Rob/169/2010 z 09.05.2011 v
plnom rozsahu.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo 07.12.2010 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 4.253,64 eura s
príslušenstvom. Okresný súd Bratislava I vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 34Rob/169/2010 z
09.05.2011, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanej
doručiť. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/32/2011 zo 04.08.2011 bol na majetok

úpadcu (žalovanú) vyhlásený konkurz. Prvá schôdza konkurzných veriteľov sa konala 26.10.2011. Tieto
údaje súd zistil z Obchodného vestníka.

2. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve

správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.

3.Podľa§206jvetadruháZoKR,ustanovenie§47ods.4druhejažštvrtejvetysapoužijeajvkonkurzoch
vyhlásených pred 1. januárom 2020.

4. Podľa § 266 ods. 3 C. s. p. ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd
platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.5. Podľa § 256 ods. 1 a 2 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

6. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

8. Z dôvodu, že sa platobný rozkaz sp. zn. 34Rob/169/2010 z 09.05.2011 nepodarilo doručiť žalovanej,
súd platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.

9. V rámci konania súd ustálil, že v prejednávanej veci došlo podľa § 47 ods. 4 ZoKR k účinkom

späťvzatia žaloby. K tomuto záveru súd dospel po tom, čo výzvou zo dňa 15.08.2023 vyzval správcu
úpadcu, ako aj samotného úpadcu - dlžníka (žalovanú) postupom podľa § 47 ods. 4 ZoKR (v znení
zákona č. 390/2019 Z.z. účinného od 1.1.2020) na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30
dní od doručenia výzvy, ktorá bola správcovi úpadcu doručená dňa 15.08.2023 a úpadcovi (žalovanej)
dňa 31.08.2023, avšak návrh na pokračovanie v konaní nebol v stanovenej lehote podaný ani zo strany

správcu úpadcu a ani zo strany žalovanej ako úpadcu - dlžníka. Novelou ZoKR realizovanou zákonom
č. 390/2019 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú
vetu, v zmysle ktorých v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze
veriteľov súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca
v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak

pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v
určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za
procesnej situácie, pokiaľ dlžník - úpadca, príp. jeho nerozluční spoločníci a správca úpadcu nepodajú
návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj z dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZoKR
uvádza, že „jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj

tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach.
Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom
a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od
rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie
ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť

situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd,
ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka.Aksadlžníknevyjadríalebonebude
súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní
pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr.
plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia

však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade
pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla
neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie
môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov),
resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“.

10. V konaniach, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od
1.1.2020, nastávajú však účinky späťvzatia žaloby ex lege tým, že správca úpadcu - dlžníka alebo
dlžník samotný, prípadne jeho nerozluční spoločníci, nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Teda
zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 4 ZoKR ustanovuje podmienky, za naplnenia ktorých

dochádza k nahradeniu dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby - v dôsledku tam uvedených
procesnoprávnych skutočností. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana
(žalobkyňa) tento zákonný účinok zmariť tým, že by vyjadrila prípadný nesúhlas.

11. Nakoľko v danej veci bol na majetok úpadcu - dlžníka vyhlásený konkurz a na výzvu súdu dlžník,

ako ani jeho správca nepodali návrh na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote, nastali podľa §
47 ods. 4 vety poslednej ZoKR v znení účinnom od 1.1.2020 v spojení s § 206j vetou druhou ZoKR
účinky späťvzatia žaloby (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/125/2020 z
28.10.2021). Súd preto konanie zastavil.12. Okrem toho je vyslovený právny názor plne v súlade s R 41/2022 (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/82/2021 z 28. 07. 2022), ktorého právna veta znie: „nepodanie

návrhunapokračovanievkonanívurčenejlehotevsúlades§47ods.4zákonač.7/2005Z.z.okonkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia
dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom.“. Najvyššia súdna autorita v uvedenom
rozhodnutí uviedla, že „uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá
s účinnosťou od 01.01.2020 zákonom č. 390/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Dôvodová správa k ust. § 47 ods. 4 ZKR obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s
ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz
bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca
je žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava
predradzovala konkurz pred iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní

dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,
často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a
efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej
schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené.
Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca

neprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka.
Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. V prípade pasívnych
sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne),
ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť
uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp.

môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. Ako vyplýva z citovanej
právnej úpravy, vyhlásením konkurzu sa zo zákona prerušujú všetky súdne konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Keďže správca a ani žalovaný nepodali návrh
na pokračovanie v prerušenom konaní, najvyšší súd aplikoval poslednú vetu ust. § 47 ods. 4 ZKR, podľa
ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby. Z

právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k ust. § 47 ods. 4 ZKR nevyplýva, že by mal súd pri
aplikáciipredmetnéhoustanoveniapostupovaťodlišnevprípadetzv.pasívnychsporov,tedakeďúpadca
je v procesnom postavení žalovaného.“. S týmito závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa
konajúci súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

13. Ustanovenie § 257 C. s. p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C. s.
p.)ajzozásadyzodpovednostizazavinenie(§256C.s.p.).Súdpodľanehonemusízaviazaťneúspešnú
stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva

na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Zmyslom
predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán
(ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Na účely moderácie nie je rozhodujúce,
na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy
zastaveného konania.

14. Na účely rozhodovania o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že v prípade späťvzatia žaloby
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na stranu sporu ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C. s.
p. bez priznania náhrady trov konania, pretože nejde o zavinené zastavenia konania, ktoré by malo mať
sankčný vplyv na trovy konania. Z uvedeného dôvodu prichádza do úvahy postup podľa § 257 C. s. p.,

keďže strany sporu procesne nezavinili zastavenie konania - k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia
žaloby (nastali účinky späťvzatia žaloby priamo zo zákona) došlo z dôvodu, že na majetok úpadcu bol
vyhlásený konkurz a oprávnené subjekty nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Pre prebiehajúci
spor je vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu objektívnou skutočnosťou, ktorá bránila pokračovaniu v
ňom.Zároveňplatí,žerozhodovanieotrováchkonaniajevpodstatedruhotnýmaspektomkonania,preto

z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nie je nevyhnutné, aby súd za každých okolností
poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 C. s. p., čo platí o to
viac, keď žiadna zo strán sporu nenesie procesnú vinu na zastavení konania.15. Z uvedených dôvodov súd podľa § 257 C. s. p. v spojení s článkom 17 C. s. p. rozhodol o náhrade
trov konania tak, že stranám sporu jej náhradu nepriznal, pretože sú splnené podmienky podľa § 257
C. s. p. na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, t.j. vyhlásenia

konkurzu na majetok úpadcu (k obdobnému záveru dospel Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn.
1Cob/125/2020 z 28.10.2021 - „o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd
podľa § 257 CSP, keď za dôvody hodné osobitné zreteľa považoval skončenie predmetného konania
jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, teda
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty

a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní.“).

Poučenie:

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia možno podať v lehote 15 dní
od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.