Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/94/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200792
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200792.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr.

Petry Vysaníkovej a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,
o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč
& Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A,
831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OVBP2-2020/045426-002 zo dňa 15.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Obec Petrovany ako príslušný stavebný úrad podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej v texte ako „Stavebný zákon“) vydala dňa
21.07.2020 rozhodnutie č. SÚ/7205/108558/2020-Mk podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „Správny poriadok“), ktorým

rozhodla, že žalobca nie je účastníkom územného konania oznámeného listom zo dňa 03.06.2020
vo veci stavby: „Záhrada umenia, Kmeťovo stromoradie Prešov“ na pozemkoch parc. č. KN C 568/2,
571/1, 571/2, 572, 711, 9676, 9677/1, 9677/2, 9678, 9679/1, 9679/2, 9679/3, 9679/4, 9741, k. ú. A., pre
navrhovateľa Mesto Prešov, Mestský úrad, odbor územného rozvoja, architektúry a výstavby, Hlavná
č. 73, 080 01 Prešov. V dôvodoch rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že realizácia plánovanej činnosti
nie je predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa § 18 ods. 2
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej ako zákon č. 24/2006 Z.z.), ani predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti
podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., teda daná stavba nemá vplyv na životné prostredie. Voči
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

2. Žalovaný (pôvodne Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej
stavebnej správy) rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2020/045426-002 zo dňa 15.10.2020 podľa § 59
ods. 2 Správneho poriadku zmenil výrok rozhodnutia stavebného úradu tak, že znenie uvedené vo

výroku rozhodnutia: „Obec Petrovany, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa ... vydáva
podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ... rozhodnutie: Združenia domových
samospráv, so sídlom Rovniakova 14, ...“, zmenil na znenie: „Obec Petrovany, ako vecne a miestne
príslušný stavebný úrad podľa ... vydáva podľa ustanovenia § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, toto rozhodnutie: Združenie
domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, ...“, s tým, že v ostatnom ostal výrok nezmenený.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca svoje právo byť účastníkom
územného konania odôvodnil účelom kontroly plnenia verejných záujmov vyplývajúcich zo zákona č.

17/1992 Zb. o životnom prostredí, čo nie je zákonným dôvodom v zmysle Stavebného zákona na
priznanie práva byť účastníkom územného konania.

4. K námietke žalobcu, že žiada byť oboznámený s podkladmi na rozhodnutie odvolacieho orgánu pred
samotným vydaním rozhodnutia, aby sa mohol k nim vyjadriť,, žalovaný uviedol, že osobám uvedeným
v § 23 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný umožniť realizovať ich procesné právo v

ktoromkoľvek štádiu správneho konania, len čo o to požiadajú. Správny poriadok síce neupravuje postup
správneho orgánu v súvislosti s realizáciou týchto procesných práv, avšak v právnej praxi sa ustálil taký
postup, že realizácia týchto práv prebieha v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Zo Správneho
poriadku nevyplýva právny nárok na to, aby bol spis účastníkovi konania zaslaný na nazretie na ním
určené miesto a taktiež nevyplýva zákonná povinnosť správneho orgánu, aby sám na základe žiadosti a

bezodplatne robil výpisy alebo odpisy zo spisov. Žalobca ako účastník konania, do doby právoplatnosti
rozhodnutia o jeho vylúčení, mal právo prísť kedykoľvek nazrieť do spisu týkajúceho sa predmetu
konania a dostať výpisy, odpisy a kópie z neho u pôvodného žalovaného, kde sa predmetný spis v
priebehu odvolacieho konania nachádzal. V danom prípade odvolací orgán nevykonával dokazovanie
a v priebehu odvolacieho konania neboli doložené nové dôkazy. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že

aplikácia § 33 ods. 2 Správneho poriadku v tomto prípade nemá svoje opodstatnenie.

5. Žalobca v predmetnom územnom konaní nie je navrhovateľom, ani stavebníkom, nemá vlastnícke
ani iné práva k pozemkom, ani k susediacim pozemkom a postavenie účastníka konania mu nevyplýva
ani z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z., keďže navrhovaná činnosť nepodlieha

posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a preto žalobca nemá postavenie účastníka územného
konania ani podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Stavebného zákona.

6.PredmetnástavbabudeumiestnenánapozemkochvkatastrálnomúzemímestaPrešovanebudúňou
priamo dotknuté práva žalobcu, keďže tento nemá vlastnícke ani iné právo k pozemkom alebo stavbám,

ani k susedným pozemkom a stavbám, a ani mu právo byť účastníkom územného konania nevyplýva
z iného právneho predpisu.

III.
Správna žaloba

7. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 14.12.2020 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na
nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

8. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca na skutočnosť, že žalovaný mal postupovať podľa § 140c
ods. 8 až 10 Stavebného zákona, ktorý je osobitnou úpravou k ustanoveniu § 59 Stavebného
zákona. Nie je relevantné, či žalobca bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, ale podstatnou okolnosťou je, že obsahom odvolania boli námietky nesúladu vydaného
povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Podľa názoru žalobcu pritom predmetná

stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Žalovaný sa relevantným spôsobom
nevysporiadal s námietkou, že k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie podľa osobitného
predpisu, toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi a preto má znaky svojvôle
správneho orgánu.9. Žalobca ďalej tvrdil, že pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania nemožno reštriktívne
vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať
aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo

dotknuté. Žalobca si za jeden z hlavných cieľov svojej existencie stanovil ochranu životného prostredia
a jeho právnu ochranu, ako aj kontrolu verejných záujmov životného prostredia tam, kde mu to právny
poriadok umožňuje.

10. Podaním odvolania žalobcovi z ustanovenia § 140c ods. 8 a 10 Stavebného zákona vyplýva

postavenie účastníka konania a úlohou stavebného úradu bolo zrejme zahladiť porušovanie životného
prostredia. Postup správneho orgánu v tejto veci je zároveň v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 zákona
č. 43/2006 Z.z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a
usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom
procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať
ich procesné práva, obzvlášť, ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práva za účastníka

konania.

11. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

12. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 17.03.2021 a navrhol podanú žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. Uviedol, že územným rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,

umiestnenie stavby na ňom a podmienky na projektovú prípravu stavby. Podmienky na umiestnenie
stavby musia byť vymedzené priamo vo výroku rozhodnutia a vyznačené v grafickej prílohe, ktorá tvorí
jeho neoddeliteľnú súčasť. Stavebný úrad pri ich určovaní vychádza zo stanovísk dotknutých orgánov,
ktoré spolu pôsobili v územnom konaní a z oprávnených námietok účastníkov. Obsah rozhodnutia
o umiestnení stavby môže stavebný úrad upraviť podľa charakteru stavby alebo zložitosť územia. V

textovej časti územného rozhodnutia je vymedzená veľkosť stavebného pozemku, umiestnenie stavby
na ňom a sú v ňom uvedené podmienky pre spracovanie projektovej dokumentácie stavby pre stavebné
povolenie. Podmienky na umiestnenie stavby sú výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s
prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu
urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vo vzťahu

k susedným stavbám a výšky stavby. Osobitne sú vymedzené požiadavky vyplývajúce zo stanovísk
dotknutých orgánov štátnej správy.

13. Poukázal na skutočnosť, že z § 140 Stavebného zákona vyplýva, že ustanovenia Správneho
poriadku, ktorý je všeobecným predpisom pre správne konanie, platia v správnych konaniach podľa

Stavebného zákona výlučne subsidiárne. Nakoľko Stavebný zákon v ustanovení § 34 vymedzuje okruh
účastníkov územného konania jednoznačne, ustanovenie § 14 Správneho poriadku možno v územnom
konaní uplatniť len podporne, a to v zmysle, že stavebný úrad je povinný priznať postavenie účastníka
konania každému, kto sa toho domáha, a to až dovtedy, kým nebude rozhodnutím z konania vylúčený.
Ustanovením § 140c ods. 8 Stavebného zákona sa posilnilo postavenie verejnosti, ktorá môže v

uvedených prípadoch podať odvolanie v 15-dňovej lehote od zverejnenia uvedených v povolení, ale len
v rozsahu, v akom namieta nesúlad rozhodnutia alebo povolenia s obsahom rozhodnutia podľa § 19
ods. 1, § 29 ods. 12 alebo § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. V danom prípade žaloba nesmeruje proti
rozhodnutiu vo veci samej, ktoré je výsledkom konania o návrhu na vydanie územného rozhodnutia o
umiestnení stavby, čo vylučuje aplikáciu § 140c ods. 8 Stavebného zákona.

14. Zdôraznil, že žalobca v predmetnom konaní o návrhu na vydanie územného rozhodnutia na
umiestnenie stavby nebol navrhovateľom, nemá vlastnícke, ani iné práva k pozemkom, ani k susediacim
pozemkom a postavenie účastníka konania mu nevyplýva ani z osobitného predpisu, ktorým je
zákon č. 24/2006 Z.z., keďže navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné

prostredie. Uvedenú skutočnosť stavebný úrad zistil v predmetnom konaní a uviedol ju aj v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania. Stavebný úrad vymedzil okruh
účastníkov konania o návrhu na vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby v súlade s § 34
Stavebného zákona, keď zistil, že žalobca nemá postavenie účastníka predmetného konania.15. Žalovaný ďalej uviedol, že v územnom konaní bol posúdený vplyv predmetnej stavby na okolitú
zástavbu, a to na základe vyjadrenia Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie,

spolupôsobiaceho v konaní, ktorý sa v konaní podľa Stavebného zákona vyjadruje práve z jeho
sledovaných hľadísk podľa osobitných predpisov za účelom ochrany verejných záujmov v oblasti
životného prostredia (§126 ods. 1 v spojení s § 140b ods. 1 Stavebného zákona).

16. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že výkonom prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná ujma na

životnom prostredí a že žalovaný umožnil poškodzovanie životného prostredia v rozpore s posúdením
vplyvov na životné prostredie, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie o
umiestnení stavby nezakladá právo navrhovateľa stavbu realizovať, ani prevádzkovať. Napadnutým
rozhodnutímžalovaného,anirozhodnutímstavebnéhoúraduonepriznanípostaveniaúčastníkakonania
reálne nemôže dôjsť k ujme na životnom prostredí, ani k poškodzovaniu životného prostredia.

V.
Replika žalobcu

17. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 26.4.2021 zotrval na svojej žalobnej argumentácii s tým, že
aj z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie

za účelom výstavby navrhovanej stavby vykonal proces posudzovania a konanie o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie (ďalej v texte ako „EIA“), ako aj vydal rozhodnutie. Zároveň podľa názoru žalobcu
vydaním rozhodnutia v konaní EIA vzniklo žalobcovi účastníctvo na konaní o EIA, bez ohľadu na to, že
sa vydalo rozhodnutie, že stavba nie je predmetom zisťovacieho konania. Vydanie tohto rozhodnutia je
tiež rozhodnutím v rámci konania EIA a teda zakladá účastníctvo žalobcu.

18. Taktiež považoval za potrebné uviesť, že § 178 ods. 3 SSP v súvislosti s § 19 zákona č. 17/1992
Zb. o životnom prostredí (ďalej v texte ako „zákon č. 17/1992 Zb.“) zakladá ekologickým občianskym
združeniam kompetencie kontroly zákonnosti verejných záujmov ochrany životného prostredia, pričom
je tu badať snahu zákonodarcu o čo najširší prístup verejnosti k ochrane práva na priaznivé životné
prostredie. Pri výklade právnych predpisov je nutné sa okrem gramatického výkladu zamerať na čo

najširšiu účasť verejnosti na konaní, pričom tento princíp okrem iného vychádza z práva Európskej únie,
ktoré je priamo účinné na území Slovenskej republiky, alebo sa Slovenská republika zaviazala nepriamo
účinné predpisy transponovať do svojho právneho poriadku. Povinnosť aplikácie a transpozície práva
Európskej únie nie je možné chápať izolovane z pohľadu legislatívneho, ale je potrebné ich vnímať z
pohľadu aplikačného a z pohľadu súdnej praxe.

19. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému na vyjadrenie dňa 5.5.2021, žalovaný svoje právo podať
vyjadrenie nevyužil.

VI.

Relevantná právna úprava

20. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že

môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

21. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

22. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

23. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.24. Podľa § 34 ods. 1 a ods. 2 Stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ,
obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z
osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere

a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

25. Pod3a § 18 ods. 1 písm. a) zákona e. 24/2006 Z.z, predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej

einnosti alebo jej zmeny musí by? každá navrhovaná einnos? uvedená v prílohe e. 8 easti A, ak nejde
o einnos? realizovanú na úeely uvedené v písmene b).

26. Pod3a § 18 ods. 2 zákona e. 24/2006 Z.z, predmetom zis?ovacieho konania o posudzovaní vplyvov
navrhovanej einnosti alebo zmeny navrhovanej einnosti (ialej len "zis?ovacie konanie") musí by? každá
a) navrhovaná einnos? uvedená v prílohe e. 8 easti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na úeel

rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali
viac ako dva roky,
b) navrhovaná einnos? uvedená v prílohe e. 8 easti B,
c) zmena navrhovanej einnosti uvedenej v prílohe e. 8 easti A, ktorá nie je zmenou pod3a odseku 1
písm. d) a môže ma? významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o einnos? už posúdenú,

povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie,
d) zmena navrhovanej einnosti uvedenej v prílohe e. 8 easti B, ktorá môže ma? významný nepriaznivý
vplyv na životné prostredie, ak ide o einnos? už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu
realizácie.

27. Pod3a § 19 zákona e. 17/1992 Zb., každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo
že k nemu už došlo, je povinný urobi? v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie
hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlási? tieto skutoenosti orgánu štátnej správy;
povinnos? zasiahnu? nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.

VII.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

28. V súlade s § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu

v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.

29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a tiež postup, ktorý ich vydaniu
predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
žalovaného a vec verejne prejednal dňa 21.11.2024.

30. Predmetná stavba „Záhrada umenia, Kmeťovo stromoradie Prešov“ pozostáva v zmysle

prvostupňového rozhodnutia zo stavebných objektov ako sú spevnené plochy a pešie komunikácie,
pešia lávka, terénne, sadové a parkové úpravy, drobná architektúra, parkánový múr, vodný prvok,
fontána, studňa a úžitkový vodovod, dažďová kanalizácia, pitný vodovod, verejné osvetlenie, kamerový
systém, prípojky a rozvody.

31. Podstatou žalobných námietok bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal postupova? pod3a § 140c
ods. 8 až 10 Stavebného zákona, ktorý je osobitnou úpravou k ustanoveniu § 59 Stavebného zákona,
eím by žalobcovi vzniklo postavenie úeastníka konania, keiže pod3a názoru žalobcu mala predmetná
stavba podlieha? posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. K uvedenému tvrdeniu správny súd
uvádza, že ustanovenie § 140c ods. 8 Stavebného zákona sa týka práva pod3a odvolanie proti

územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému
povoleniu a kolaudaenému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie pod3a zákona e. 24/2006 Z.z.,
zo strany toho, kto nebol úeastníkom konania v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s
obsahom rozhodnutia pod3a osobitného predpisu.32. Logickým predpokladom, aby mohli by? uložené opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie
vplyvov pod3a § 29 ods. 13 zákona e. 24/2006 Z.z. je to, že navrhovaná einnos? vôbec takéto vplyvy

má, alebo môže ma?. Orgány verejnej správy vychádzali zo skutkového zistenia, že umiestnenie
navrhovanej stavby nevyvolá nové významné vplyvy na životné prostredie, a to aj kumulatívne, vrátane
vplyvov na zdravie obyvate3ov, prieom zoh3adnili aj súeasný stav životného prostredia v dotknutom
území. Dôkazom toho, že zmena navrhovanej einnosti nevyvolá významné vplyvy sú aj stanoviská od
dotknutých subjektov, ktoré dali kladné stanoviská a nepožadovali posudzovanie navrhovanej einnosti.

Pokia3 teda žalobca namietal, že sa malo vykona? posudzovanie vplyvov na životné prostredie, nie
je zrejmé, ako by sa týmito opatreniami mali eliminova? alebo zmieroova? nezistené negatívne vplyvy
na životné prostredie. Zo záverov dotknutých orgánov vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne
vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvate3ov
v predmetnej lokalite v porovnaní s existujúcim stavom.

33. Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej einnosti alebo jej zmeny a predmetom zis?ovacieho
konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej einnosti alebo jej zmeny v zmysle § 18 zákona e.
24/2006 Z.z. musí by? predovšetkým každá navrhovaná einnos? uvedená v prílohe e. 8 tohto zákona.
Konkrétne ide o einnosti v ?ažobnom priemysle, v energetickom priemysle, v hutníckom priemysle,
v chemickom, farmaceutickom a petrochemickom priemysle a iných odvetviach, kedy navrhovaná

einnos? môže ma? závažný negatívny dopad na zdravie 3udí a kvalitu životného prostredia. V easti 14
tejto prílohy sú uvedené aj úeelové zariadenia pre šport, rekreáciu a cestovný ruch, ako sú športové
a rekreaené prístavy, zjazdové trate, lanovky, trvalé pretekárske trate, športové a rekreaené areály,
avšak stavby typu záhrady sa v prílohe e. 8 nenachádzajú. Nako3ko navrhovate3 požiadal stavebný
úrad o umiestnenie stavby „Záhrada umenia, Kme?ovo stromoradie Prešov“, prieom táto einnos? sa

v prílohe e. 8 nenachádza, posudzovanie vplyvov navrhovanej einnosti v zmysle zákona e. 24/2006 Z.z.
sa na uvedenú stavbu nevz?ahuje, žalobná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.

34. Pokia3 ide o námietky žalobcu týkajúce sa otázky priznania mu postavenia úeastníka
konania, správny súd poukazuje na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 3Sžp/1/2010 z 29.03.2011, z ktorého vyplýva, že okruh úeastníkov územného konania
vymedzuje Stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ialším právnickým ei fyzickým
osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie úeastníkov konania, ak ich
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám
vrátane bytov môžu by? rozhodnutím priamo dotknuté. Vzh3adom k tomu, že Stavebný zákon ako lex

specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu úeastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14
ods. 1 veta pred bodkoeiarkou Správneho poriadku vylúeené. Z uvedeného vyplýva, že ialším osobám
priznáva Stavebný zákon práva úeastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení
stavby mohli by? priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj
k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav

znaenej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý.
Tento stav musí by? v konaní úeastníkmi preukázaný. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS/752/2017 zo doa 12.12.2017, bod 17.

35. Pod3a § 14 ods. 1 Správneho poriadku easti vety pred bodkoeiarkou je úeastníkom konania ten, o

koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má kona? (tzv. prvá alternatíva)
alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu by? rozhodnutím priamo dotknuté
(druhá alternatíva). Samo posudzovanie vplyvov ureitej navrhovanej einnosti sa pod3a § 22 ods. 1
zákona e. 24/2006 Z. z. zaeína predložením zámeru, ktorý predkladá navrhovate3, a pod3a § 37
ods. 1 cit. zák. sa koneí vydaním závereeného stanoviska, ktoré oprávouje navrhovate3a poda?

návrh na zaeatie príslušného povo3ovacieho konania. Pri posudzovaní vplyvov sa tak priamo koná
o (subjektívnom) práve navrhovate3a navrhovanej einnosti na to, aby mohol žiada? o jej povolenie v
povo3ovacích konaniach. Naopak, pri posudzovaní vplyvov sa nerozhoduje o povolení navrhovanej
einnosti, teda nerozhoduje sa ani o tom, že by iné osoby bez ialšieho museli trpie? jej realizáciu. O tom,
ei sa takáto einnos? aj naozaj zrealizuje, sa rozhoduje až v následných povo3ovacích konaniach (porov.

zhodne uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 71/2021).

36.Keižežalobcavpredmetnomúzemnomkonaníniejenavrhovate3om,stavebníkom,nemávlastnícke
ani iné práva k pozemkom, ani k susediacim pozemkom a postavenie úeastníka konania mu nevyplývaani zo zákona e. 24/2006 Z.z., stavebný úrad správne rozhodol, že žalobca nemá postavenie úeastníka
konania a žalovaný postupoval správne, kei rozhodnutie stavebného úradu nezrušil.

37. K odkazu žalobcu §19 zákona e. 17/1992 Zb. a na ustanovenia Aarhuského dohovoru správny
súd uvádza, že sa jedná o všeobecné východiská, vo svojej samotnej podstate v sebe zahaoajú
princíp únosnej zá?aže, princíp uvážlivého hospodárenia s prírodnými zdrojmi, princíp prevencie, princíp
obozretnosti, princíp minimalizácie zásahov do životného prostredia, princíp priamej zodpovednosti,
princíp sanácie a obnovy.

38. Tieto východiská je však nevyhnutné chápa? v kontexte na konkrétnu realizovanú einnos? a jej
možné dopady na stav životného prostredia. V tomto smere zásadnú úlohu plnia dotknuté orgány, ktoré
sa v rámci svojej pôsobnosti vyjadrujú ku konkrétnemu zámeru a jeho možným dopadom na jednotlivé
zložky životného prostredia, ktoré tieto orgány štátnej správy zastupujú a chránia. V predmetnej veci
predmet posúdenia predstavoval zámer umiestnenia stavby vo veci stavby: „Záhrada umenia, Kme?

ovo stromoradie Prešov“. Z uvedeného je možné prija? záver, že dotknuté orgány stanovia podmienky,
ktoré eliminujú alebo zmieroujú vplyv na životné prostredie, prieom tieto podmienky vo svojej podstate
odkazujú na osobitné právne predpisy vzh3adom na konkrétnu povahu právom chránených záujmov.
Nepochybnetakdochádzakzoh3adoovaniuprahovýchhodnôtajpod3aosobitnýchprávnychpredpisov.

39. Pokia3 ide o žalobný dôvod pod3a § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pod3a správneho súdu napadnuté
rozhodnutie netrpí nedostatkom nepreskúmate3nosti, resp. nedostatkom dôvodov, pod3a názoru
správneho súdu žalovaný postupoval v intenciách ustanovení Správneho poriadku, ktoré zakladajú
povinnos? orgánu verejnej správy svoje rozhodnutia riadne odôvodni? a napadnuté rozhodnutie spaoa
nevyhnutné limity zrozumite3ného, ureitého a logicky odôvodneného rozhodnutia, s ktorého závermi sa

stotožouje aj správny súd.
VIII.
Záver

40. Vzh3adom na uvedené skutoenosti správny súd žalobu ako nedôvodnú pod3a § 190 SSP zamietol.

41. Vo veci trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd pod3a § 168 SSP a keiže žalobca
nemal v konaní úspech a úspešnému žalovanému nevznikli také úeelne vynaložené trovy, ktoré by bolo
možnéodžalobcuspravodlivopožadova?,správnysúdžalovanémunároknaichnáhraduvoeižalobcovi
nepriznal.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.