Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200411
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anity Filovej,

sudkyneMgr.KristínyBabiakovejasudcuJUDr.RastislavaDlugoša,PhD.(sudcaspravodajca)vprávnej
veci žalobcu (sťažovateľa): Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151653,právnezastúpenýAKJUDr.MarekHic,s.r.o.,sosídlomP.O.Hviezdoslava10625/23B,Martin,
IČO: 36 865 036, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Komenského 52, Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: F. H., bytom N. O. XX, XXX XX W. O., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. Xo 3/2019, sp. zn. OU-KE-OOP5-2019/013581/
SUC zo dňa 25.03.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Košiciach č. k. 8S/57/2019-189 zo dňa 28.10.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Z administratívneho spisu vyplýva, že v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu so súpisným číslom XX na sídlisku B.. T.. K. vo O. N. bolo na zabezpečenie pohľadávky v
katastri nehnuteľností zapísané záložné právo pod číslom Z-356/05, č. z. 431/05, a to na byt č. XX

nachádzajúci sa na B., vchod XX, v obytnom dome súp. č. XX, na pozemku registra H. parc. č. XXXX,
so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
7027/196716, evidovaný na LV č. XXXX, katastrálne územie (k. ú.) O. N. (ďalej len „dotknutý byt“ alebo
„vydražený byt“).
2. Záložné právo žalobcu k dotknutému bytu bolo zapísané pod č. V-498/2015, vklad povolený dňa
24.09.2015.
3. Dňa 01.03.2018 bola Okresnému úradu Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany

(ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) predložená notárska zápisnica a potvrdenie o splatení
ceny dosiahnutej vydražením v dobrovoľnej dražbe konanej dňa 15.02.2018 na návrh Vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového domu so súpisným číslom XX na sídlisku B.. T.. K. vo O. N.. Z
predloženýchdokumentovvyplývalo,žecenadosiahnutávydraženímdotknutéhobytubolavplnejvýške
zaplatená po udelení príklepu, čím boli splnené všetky zákonné podmienky na prechod vlastníckeho
práva k vydraženému bytu na G. W..
4. V záznamovom konaní č. Z-152/2018 vykonanom na základe predloženej notárskej zápisnice došlo

k zápisu vlastníckeho práva na vydražiteľa G. W., pričom na liste vlastníctva č. XXXX v časti C:
Ťarchy k predmetnému bytu bolo vymazané záložné právo evidované v prospech Slovenskej sporiteľne,
a. s. zriadené na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 21.08.2015, zapísané pod č.
V-498/2015.5. Dňa 20.07.2018 bol Okresnému úradu Michalovce, katastrálnemu odboru, pracovisko Veľké
Kapušany,doručenýnávrhSlovenskejsporiteľne,a.s.nazačatiekonaniaoopravechybyvkatastrálnom
operáte. Žalobca požadoval obnovu zápisu záložného práva k vydraženému bytu, ktoré bolo zriadené v

prospechžalobkynenazákladeZáložnejzmluvyzodňa21.08.2015avkladpovolenýpodč.V-498/2015.
Žalobkyňa dôvodila, že jej záložné právo nemohlo zaniknúť, nakoľko žiadnym dokumentom nebolo
preukázané, že by zákonné záložné právo zriadené podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v bytovom dome č. XX bolo v čase udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe prednostným záložným
právom, alebo že by bolo záložným právom v poradí predchádzajúcim záložnému právu žalobkyne.
6.Prvostupňovýsprávnyorgánnazákladenávrhužalobcunaopravuchybyvkatastrálnomoperátezistil,
že dotknutý byt bol zapísaný na LV č. XXXX k. ú. O. N., na základe návrhu na zápis spoluvlastníckych
podielov v obytnom bloku č. XX zo dňa 19.09.1997 (Z-894/97), zapísaného v katastri nehnuteľností
pod číslom zmeny (ďalej len č.z.) 818/1997. Na základe žiadosti o zápis zákonného záložného práva

pre vlastníkov bytov v obytných domoch s príslušnými LV zo dňa 15.06.2005 (Z-356/2005), zapísanej
v katastri nehnuteľností pod č. z. 431/2005 bolo medzi ostatnými aj k všetkým bytom v bytovom dome
č. s. XX na parcele C KN XXXX bez výmery, do časti C: Ťarchy LV č. XXXX k. ú. O. N. zapísané
zákonné záložné právo.
7. V čase, keď vlastníkmi dotknutého bytu boli Z. W. r. Z., a Z. F. r. V., v celosti, bolo k predmetnému

bytu zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava na
základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 21.08.2015 (dlžníci N. Y., nar. XX.XX.XXXX a X. G.,
nar. XX.XX.XXXX) - V 498/2015 zo dňa 24.09.2015, zapísanej v KN pod č. z. 870/2015. Následne na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2015, Dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 18.11.2015, Dodatku ku
kúpnej zmluve zo dňa 02.05.2016, vklad povolený pod č. V 606/2015 zo dňa 06.07.2016, zapísanej v

KN pod č. z. 568/2016, vlastnícke právo k bytu č. XX, prízemie, vchod č. XX bolo zapísané v prospech
vlastníkov N. Y. r. N., nar. XX.XX.XXXX v podiele X a X. G. r. O., nar. XX.XX.XXXX v podiele X.
8. Vlastnícke právo k dotknutému bytu bolo neskôr zmenené v prospech nového vlastníka - vydražiteľa
G. W. v celosti, na základe návrhu na zápis vydražiteľa ako vlastníka vydraženého predmetu dražby a
návrhu na výmaz poznámok a záložných práv zapísaných na LV č. XXXX k. ú. O. N.. PDS-049/27-2017-

SJ zo dňa 28.02.2018, potvrdenia o splatení ceny dosiahnutej vydražením č. PDS-049/26-2017-SJ zo
dňa 28.02.2018, oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby č. PDS č. 049/22-2017 zo dňa 15.02.2018
a notárskej zápisnice (osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby) podľa § 20 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.

z.“) zo dňa 15.02.2018 (Z-152/2018), zapísaných v katastri nehnuteľností pod č. z. 127/2018.
9. V čase, kedy bola na zápis do katastra nehnuteľností doručená notárska zápisnica o vykonaní
dobrovoľnej dražby, spolu s ďalšími listinami vyhotovenými dražobníkom, boli na LV č. XXXX, k. ú. O.
N. k predmetnému bytu zapísané v časti C: Ťarchy tieto údaje:
?Vecné bremeno - zriadené podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z. z. - a záložné právo v prospech

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - č. z. 857/97
?Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - v zmysle § 15
zákona č. 367/2004 Z. z. (Z-356/2005), č. z. 431/2005
?Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava - Záložná zmluva k nehnuteľnostiam
zo dňa 21.08.2015 (V-498/2015) zo dňa 24.09.2015, č. z. 870/2015.

10. Následne (podľa čl. IV. ods. 2 notárskej zápisnice o vykonaní dobrovoľnej dražby) mali byť z listu
vlastníctva vymazané všetky ťarchy viaznuce na predmete dražby ku dňu udelenia príklepu, okrem
vecného bremena zriadeného podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z. z. V 288/99 a zákonného
záložného práva evidovaného pod č. Z-356/2005, bol vykonaný zápis citovanej notárskej zápisnice o
dražbe tak, že na liste vlastníctva bol ponechaný zápis tiarch:

?Vecné bremeno - zriadené podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z. z. - a záložné právo v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - č. z. 857/97
?Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - v zmysle § 15
zákona č. 182/1993 Z. z. (Z-356/2005), č. z. 431/2005.
11. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.03.2018 vydražiteľ previedol vlastnícke právo k dotknutému bytu na F.

H.. Vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 10.04.2018 pod č.
V-132/2018, a zapísaný pod č. z. 236/2018.
12. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X-11/2018La zo dňa 06.12.2018 podľa § 59a ods.
3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápisevlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 162/1995 Z. z.“ alebo „katastrálny zákon“) zamietol návrh Slovenskej sporiteľne, a.s.,
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte

zaevidovaný pod č. k. X-11/2018La.
13. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním nezistil nesúlad
údajov katastra s listinami zapísanými v katastri nehnuteľností a konštatoval, že z návrhu na vykonanie
záznamu, ako aj z verejnej listiny - notárskej zápisnice s poukazom na čl. IV. ods. 2 vyplýva, že
predmetnou dobrovoľnou dražbou došlo k výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa, a

preto budú vymazané všetky ťarchy okrem vecného bremena v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995
Z. z. a záložného práva k bytu podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., t. j. výmaz sa vzťahuje aj na
záložnéprávoV-498/2015zapísanévprospechSlovenskejsporiteľne,a.s.Prvostupňovýsprávnyorgán
dodal, že notárska zápisnica osvedčujúca vykonanie dobrovoľnej dražby je verejná listina potvrdzujúca
nadobudnutie vlastníckeho práva, ktorá sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom (§ 34 ods. 1
katastrálneho zákona). Katastrálny zákon v § 36 ods. 1 vymedzuje oprávnenie okresného úradu len na

posúdenie, či je verejná listina bez chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností a či obsahuje
potrebné náležitosti. Preskúmaním spôsobilosti týchto listín okresný úrad vykoná záznam do katastra (§
36 ods. 2 katastrálneho zákona). Záznam je úkon, ktorý má evidenčný účinok. Okresný úrad je povinný
vykonať záznam (zápis) do katastra v súlade s listinou. Právomoc správneho orgánu je obmedzená len
na skúmanie súladnosti údajov v listine s § 42 katastrálneho zákona.

14. Prvostupňový správny orgán tiež poukázal na skutočnosť, že prednosť na uspokojenie má ten
záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez ohľadu na to, kedy vznikla
pohľadávka.
15. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. k.: Xo 3/2019, sp. zn.: OU-KE-OOP5-2019/013581/SUC dňa 25.03.2019 (ďalej

aj ako „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil.
II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie
16. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. V správnej žalobe:
- Namietol nedoručenie mu preskúmavaného rozhodnutia v súlade so zákonom (t. j. do elektronickej

schránky);
- Zotrval na tvrdení o nemožnosti zániku jeho záložného práva k dotknutému bytu, argumentujúc, že
v notárskej zápisnici (žalobcovi nepredloženej) nie je uvedené žiadne konštatovanie o tom, že sa má
vymazať záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s. Ak orgán, ktorý ako jediný zodpovedá za zápis
práv do katastra nehnuteľností, postupuje tak, že vykoná výmaz záložného práva bez akéhokoľvek

relevantného podkladu (listiny), dopúšťa sa porušenia ústavného príkazu zákazu ľubovôle;
- Namietol, že nakoľko notár v notárskej zápisnici neuvádza žiadne konštatovanie o akomkoľvek zániku
akéhokoľvek záložného práva, nie sú splnené nielen materiálne, ale ani formálne požiadavky kladené
v súvislosti s ustanovením § 42 katastrálneho zákona na záznamovú listinu. V notárskej zápisnici nie je
o zániku záložného práva pod V-498/2015 uvedené vôbec nič a už vôbec nie formálne vyžadovaným

spôsobom. Správny orgán teda vo svojom rozhodnutí podľa názoru žalobcu tvrdí skutočnosti, ktoré z
písomnej notárskej zápisnice vôbec nevyplývajú a ani vyplývať nemôžu, a teda nemá žiadnu relevantnú
podkladovú listinu;
- Namietol neúplnosť, nesprávnosť a arbitrárnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktoré vychádzajú z
neexistujúceho skutkového stavu;

- Poukázal na to, že obligatórnou prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu je podľa § 5 ods. 2 zákona
č. 182/1993 Z. z. i vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním
bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky a údržby. V čase rozhodovania o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech Y.. N. a G.. X., t. j. v čase po tom, ako už bol povolený vklad

záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., nemohli existovať žiadne nedoplatky/dlhy, splnenie ktorých
je zabezpečené záložným právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a tak tu s ohľadom na
charakter akcesority nemohlo byť ani žiadne záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.
z. a ak aj neskôr takéto záložné právo vzniklo a vykonalo sa, nemôže mať uvedená skutočnosť žiaden
vplyv na existenciu záložného práva, vklad ktorého bol povolený pod V-498/2015 v prospech záložného

veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. (teda žalobcu). Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé,
že v čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., tu nebola žiadna zabezpečovaná
pohľadávka vlastníkov bytov, a tak v súlade s ustanovením § 151md ods. 1 pís. a) Občianskeho
zákonníka ani záložné právo registrované pod Z-356/05; uvedené zaniklo najneskôr v čase po vznikuzáložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. (v čase povolenia vkladu v prospech Y.. N. a G.. X.),
a to z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. Dodal, že nemožno sa domáhať uspokojenia zo
záložného práva, ktoré neexistuje (zaniknuté pod Z-356/05). Je teda nepochybné, že v registri (katastri

nehnuteľností) záložné právo navrhovateľa dražby registrované nebolo a je tak vylúčené, aby sa tento
dovolával poradia (a z neho vyplývajúcich oprávnení) z neexistujúcej registrácie. Poukázal pritom na
právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp.
zn. 6MCdo 8/2010 zo dňa 27.07.2011, kde bolo konštatované, že existencia záložného práva podľa §
15 zákona č. 182/1993 Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení.

17. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 8S/57/2019-189 zo dňa
28.10.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. Zdôraznil, že je nesporné, že
v danom prípade bola na vykonanie záznamu predložená notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej
dražby dotknutého bytu. Z jej obsahu, ako aj údajov katastra nehnuteľností v rozhodnom čase vyplývalo,
že dražba bola realizovaná na základe záložného práva, ktoré bolo zapísané v poradí ako prvé. Na
základeuvedenéhoorgánkatastravykonalzáznamtak,žezapísalvydražiteľazavlastníkapredmetného

bytu a zároveň tiež vykonal výmaz záložného práva registrovaného pod V-498/2015.
18. Správny súd ďalej dôvodil, že v súlade s § 34 ods. 1 katastrálneho zákona sa do katastra
nehnuteľností záznamom zapisujú aj práva k nehnuteľnosti vzniknuté príklepom licitátora na verejnej
dražbe teda aj v rámci tzv. dobrovoľnej dražby. Z uvedeného správnemu súdu súčasne vyplynulo, že
s nadobudnutím vlastníctva spojeným s výkonom záložného práva v poradí prvým záložným veriteľom

je zo zákona (§ 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka) súčasne spojený aj zánik záložného práva
ostatných záložných veriteľov, pričom tento zánik ostatných záložných práv, ku ktorému dochádza ex
lege, sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.
19. Správny súd súčasne poznamenal, že záznam do katastra nehnuteľností, ako jeden zo zápisov
práv k nehnuteľnostiam má evidenčné účinky, čo znamená, že jeho vykonaním právo k nehnuteľností

nevzniká, nemení sa a ani nezaniká. Z toho dôvodu preto orgán katastra záznam vykoná buď na návrh
alebo aj bez návrhu. Rovnako to znamená, že pokiaľ je na vykonanie záznamu predložený návrh,
prílohouktoréhojenotárskazápisnicaovykonanídobrovoľnejdražbyazjehoobsahu,alepredovšetkým
zo zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že sa jedná o výkon záložného práva zapísaného ako
prvého v poradí, čo v danom prípade bolo splnené, má orgán katastra povinnosť nielen zapísať

do katastra nehnuteľností vlastníctvo vydražiteľa nadobudnuté dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať
prípadné ostatné záložné práva a to aj v prípade, ak formálne takýto ich výmaz nebol v návrhu na
vykonanie záznamu požadovaný, nakoľko pokiaľ by orgán katastra uvedeným spôsobom nepostupoval
a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by stav, keď by bol zápis v katastri nehnuteľností v rozpore
so skutočným stavom. Správny súd tiež zdôraznil, že notár nie je oprávnený osvedčiť zánik záložného

práv, čo sa v danom prípade ani nestalo.
20.Správnysúdtiežupriamilpozornosťnato,žesporoto,akémábyťporadiezáložnýchprávzapísanév
katastri nehnuteľností, respektíve spor o existencii alebo neexistencii záložného práva, je vecnoprávnym
sporom, na riešenie ktorého je oprávnený jedine súd v civilnom sporovom konaní, pričom jedine tento
súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, ak takýto postup náležite zdôvodní.

Rozhodovanie vecnoprávnych sporov nepatrí orgánom katastra a následne preto ani správnemu súdu.
Ak sa preto záložný veriteľ, ktorého záložné právo bolo zapísané ako druhé v poradí, domnieval, že jeho
záložné právo má byť zapísané ako prvé, mohol sa takéhoto určenia domáhať určovacou žalobou podľa
§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Rovnako má uvedený záložný veriteľ možnosť domáhať
sa určenia existencie tohto záložného práva aj v súčasnosti za použitia totožného žalobného typu.

21. Správny súd doplnil, že je tiež vhodné vziať zreteľ na ochranu dobrej viery spojenú so zápismi
v katastri nehnuteľností, teda na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. V tomto smere možno
konštatovať, že vydražiteľ bol nesporne dobromyseľný, že zápis poradia záložných práv vyznačený
na liste vlastníctva zodpovedá skutočnosti, a teda že nadobudne vlastníctvo vydraženého bytu bez
zaťaženia záložným právom žalobcu podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri pomerovaní

dobromyseľnosti vydražiteľa a pasivity záložného veriteľa je vzhľadom na zásadu proporcionality
potrebné poskytnúť ochranu práve vydražiteľovi.
22. Podľa správneho súdu žalovaný v rámci argumentácie reagoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.6MCdo8/2010,keďsasozávermiuvedenýmivtomtorozhodnutínestotožnil
a naďalej zotrval na názore, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, tak ako

to vyplýva z ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie čas ich vzniku. K rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo dňa 18.10.2018 správny súd uviedol, že
tam išlo o namietanú nečinnosť orgánu katastra pri zápise zákonného záložného práva, čo znamená,
že nejde o skutkovo a právne obdobnú vec v porovnaní s prejednávanou vecou.23. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu a námietkou
nedostatočného zdôvodnenia záverov, ku ktorým žalovaný dospel. Rozhodnutia správnych orgánov
sú riadne a dostatočne odôvodnené a závery z nich vyplývajúce sú jasné a presvedčivé. Zároveň z

odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sa dostatočne vysporiadal aj s odvolacími
námietkami žalobcu.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej
24. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, požadujúc
zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodov

podľa § 440 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. g), písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Hoci kasačná sťažnosť obsahovala až 579 bodov v
rozsahu 140 strán písaného textu, kasačný súd z nej vyabstrahoval ako relevantné nasledovné kasačné
námietky:
- Žalobcovi neboli pred vydaním rozhodnutia doručené podklady, z ktorých správny orgán vychádzal.
- Z chronológie zápisov do katastra vyplýva, že v čase vzniku záložného práva žalobcu tu neboli žiadne

existujúce nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním vydraženého bytu. Záložné právo
registrované pod Z-365/05 preto v danom čase už nemohlo existovať, nakoľko neexistovala pohľadávka,
ktorú malo zabezpečovať. Ak bolo na vydražený byt registrované záložné právo, muselo vyplývať z inej
pohľadávky, ktorá vznikla neskôr, ako bolo do katastra nehnuteľností zapísané záložné právo Slovenskej
sporiteľne, a.s.

- Správny orgán nezisťoval, kedy a v akej výške vznikli údajné nedoplatky na platbách spojených s
užívanímbytuatakanito,kedyvzniklozáložnéprávoakedy(ačivôbec)bolozapísané,čímaninemohol
riadne zistiť skutkový stav. Ak by postupoval zákonne, musel by zistiť, že záložné právo ostatných
vlastníkov mohlo vzniknúť až po vzniku záložného práva žalobcu, pričom záložné právo registrované v
roku 2005 muselo nepochybne zaniknúť skôr, t. j. ešte pred vznikom záložného práva žalobcu z dôvodu

zániku zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca poukázal na akcesorickú povahu záložného práva, ktoré
môže vzniknúť až vtedy, keď vznikne pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Záložné právo podľa § 15 zákona
č. 182/1993 Z. z. vzniká až v okamihu vzniku pohľadávky vyplývajúcej z právnych úkonov týkajúcich sa
domu,spoločnýchčastídomu,spoločnýchzariadenídomuapríslušenstvanazabezpečeniepohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil

vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Správa katastra mala vykonať zápis záložného práva
opätovne.
- Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo dňa 18.10.2018, podľa ktorého
ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. predpokladá na vznik zákonného záložného práva
už vzniknuté, t. j. existujúce pohľadávky, nie pohľadávky budúce a preto v tomto prípade nie je možné

použiť všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje zabezpečiť aj budúcu pohľadávku
(§ 151c ods. 2 OZ). V prípade uvedenom v § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniká záložné právo k bytu
až vznikom pohľadávky.
- Podľa žalobcu je povinnosťou žalovaného správneho orgánu náležite reagovať na žalobné body.
Reakcia žalovaného v konaní pred správnym súdom bola všeobecná, vôbec sa nezaberala konkrétnou

argumentáciou žalobcu. Zo zásady, že ak žalobca neuvedie žalobné body, nie je so svojou žalobou
úspešný, sťažovateľ vyvodil, že v súlade so zásadou rovnosti to musí platiť aj pre žalovaného, t. j. ak
riadne neuvedie popretie žalobných bodov, musí byť naopak žalobca so svojou žalobou úspešný.
- Pri doručovaní preskúmavaného rozhodnutia žalobcovi nebol dodržaný zákon č. 305/2013 Z. z. o e-
governmente a rozhodnutie nebolo žalobcovi doručené do elektronickej schránky.

- V notárskej zápisnici nie je žiadna zmienka o zániku záložného práva žalobcu na základe inej právnej
skutočnosti, čo je podmienkou aplikácie § 34 katastrálneho zákona a už vôbec nie s formálnymi
náležitosťami vyžadovanými týmto ustanovením. Notárska zápisnica vo vzťahu k zániku záložného
práva žalobcu nespĺňa požiadavky katastrálneho zákona na spôsobilú záznamovú listinu.
- Neboli splnené podmienky na vykonanie pojednávania správneho súdu dňa 28.10.2021 o 11:30 hod.,

nakoľko sťažovateľ dňa 26.10.2021 adresoval správnemu súdu riadne odôvodnenú žiadosť o odročenie
pojednávania, resp. jeho zrušenie z dôvodu zlej epidemiologickej situácie pre chorobu COVID-19
a správny súd to nielenže neakceptoval, ale oznámenie o neakceptovaní dôvodov, pre ktoré bolo
žiadané odročenie pojednávania, bolo sťažovateľovi doručené až dňa 27.10.2021, t. j. nie bezodkladne.
Dňa 28.10.2021 ešte pred pojednávaním bola správnemu súdu doručená druhá žiadosť sťažovateľa,

v ktorom právny zástupca žalobcu namietal postup správneho súdu a znovu požiadal o odročenie
pojednávania, resp. jeho zrušenie. Prezentoval názor, že nebol dodržaný postup podľa § 183 ods. 4
CSP: „Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne
o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.“ Podľa sťažovateľa reakcia správneho súdu, ktoráprišla 24 hodín po jeho žiadosti, nebola bezodkladná a preto podľa neho platí prezumpcia, že dôvod
na odročenie pojednávania bol považovaný za dôležitý a žiadosť o odročenie dôvodná. Namietal tiež,
že správny súd sa až do konania pojednávania vôbec nezaoberal jeho druhou žiadosťou o odročenie

pojednávania, čím došlo tiež k porušeniu jeho práv. V ďalšom texte kasačnej sťažnosti poukázal na
výnimočnosť situácie, pre ktorú žiadal o odročenie, t. j. mimoriadnu situáciu a núdzový stav.
- Namietol, že hoci o to výslovne požiadal, nebola mu poskytnutá kópia zvukového záznamu z
pojednávania zo dňa 28.10.2021. Bola mu doručená odpoveď, že súd jeho žiadosti nevyhovie, nakoľko
zvukový záznam z pojednávania zo dňa 28.10.2021 z technických príčin nebol vyhotovený.

- Namietol, že správny súd nepribral za účastníka správneho súdneho konania aktuálneho vlastníka
vydraženého bytu pána F. H., ktorý bol účastníkom administratívneho konania. Hoci s ním správny
súd konal, za účastníka ho uznesením nepribral, čím konal zmätočne. F. H. sa vyjadril, toto vyjadrenie
správny súd žalobcovi nezaslal.
- Namietol nepreskúmateľnosť rozsudku a odklon od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe.
25. Žalovaný ani ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadrili.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou
(§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.
27. Vec bola náhodným výberom pridelená do siedmeho senátu Najvyššieho správneho súdu. Na
základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia
č. 5 a 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v
zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

28. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
29. Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak v ňom chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov
rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno
považovať za skutočnosť preukazujúcu dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn.
II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Kasačný súd
poznamenáva,žezobsahukasačnejsťažnostivyplýva,ževnejskôrideopolemikusnázormisprávneho

súdu a tiež názormi správnych orgánov, ktoré podľa sťažovateľa mal správny súd vyvrátiť podľa návodu
daného mu sťažovateľom v správnej žalobe, ale tak neučinil.
30. V súvislosti s otázkou kvality, argumentačnej korektnosti a vecnej dôslednosti odôvodnenia
napadnutého rozsudku kasačný súd poukazuje na to, že jeho písomné vyhotovenie zodpovedá kritériám
vyjadreným ustanovením § 139 ods. 2 SSP, zakladajúcim povinnosť správnym súdov svoje rozhodnutia

riadne odôvodniť. Napadnutý rozsudok s prehľadom spĺňa limity zrozumiteľného, určitého a logicky
odôvodneného rozsudku. Kasačný súd tu pripomína ustálenú rozhodovaciu činnosť národných aj
nadnárodných súdnych autorít, podľa ktorých všeobecný súd (teda aj správny súd) nemusí dať detailné
odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či
argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi
konania (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS
115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04, tiež rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Georgidias
v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri
bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV.
ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či sp. zn. II. ÚS 537/2010). Vzhľadom na to
námietku nepreskúmateľnosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.

K nedoručeniu podkladov, z ktorých správny súd vychádzal
31.Kuvedenejnámietke,ktorábolasúčasťoužalobnýchbodov,skonštatovalužsprávnysúdskutočnosti
vyplývajúce z administratívneho spisu, a to, že listom zo dňa 07.09.2018 prvostupňový správny orgán
oznámil účastníkom konania začatie konania o oprave chyby č. X-11/2018La. Obsahom tejto listiny bolnávrh sťažovateľa na opravu chyby v katastrálnom operáte, opis skutkového stavu, podstatný obsah
jednotlivých listín uložených v zbierke listín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Účastníci konania
boli tiež upovedomení o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a o povinnosti oznámiť

skutočnosti, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Sťažovateľ sa k veci
vyjadril listom zo dňa 22.10.2018, v ktorom nepožadoval ani nahliadnutie do spisu ani doručenie listín,
ktoré boli podkladom rozhodnutia. Kasačný súd zdieľa názor, že nie je povinnosťou správneho orgánu
proaktívne zasielať účastníkom konania listiny a dokumenty (alebo ich úplné kópie) tvoriace podklad
rozhodnutia správneho orgánu.

K nedodržaniu ustanovení zákona o e-governmente pri doručovaní rozhodnutia
32. Doručovanie do elektronickej schránky v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. je možné aplikovať
vtedy, ak je plne funkčný a bezporuchový technický systém na to určený. Z vyjadrenia žalovaného
je zrejmé, že softvér, prostredníctvom ktorého sa realizuje odosielanie rozhodnutí žalovaného, nebol
v rozhodnom období, t. j. ku dňu vydania a zasielania preskúmavaného rozhodnutia plne funkčný
predovšetkým pre technické problémy s vyznačovaním právoplatnosti elektronických rozhodnutí a pre

nefungujúce prepojenie na ústredný portál verejnej správy. Preto bolo preskúmavané rozhodnutie
doručované sťažovateľovi v listinnej podobe poštou v zmysle § 25 ods. 5 správneho poriadku.
Posúdením uvedenej námietky dospel kasačný súd k záveru, že nedodržanie ustanovení zákona č.
305/2013 Z. z. nebolo zo strany žalovaného svojvoľné, ale voľba alternatívneho spôsobu doručovania
bola vyvolaná technickou poruchou. Napriek tomu je potrebné konštatovať, že uvedeným nedostatkom

v procese doručovania nebol sťažovateľ negatívne zasiahnutý na svojich právach, nakoľko mal možnosť
sa s obsahom preskúmavaného rozhodnutia oboznámiť a včas naň reagovať podaním správnej žaloby.
K absencii uznesenia o pribratí ďalšieho účastníka do správneho súdneho konania
33. Sťažovateľ namietal, že správny súd nepribral za účastníka správneho súdneho konania aktuálneho
vlastníka vydraženého bytu pána F. H., hoci tento bol účastníkom administratívneho konania. Napriek

tomu s ním správny súd fakticky konal, čím mal konať zmätočne. Kasačný súd preskúmaním súdneho
spisu správneho súdu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že pán F. H. bol
účastníkom administratívneho konania a v takom prípade vyplýva jeho účastníctvo v správnom súdnom
konaní iniciovanom správnou žalobou sťažovateľa priamo zo zákona (§ 32 ods. 3 písm. a) SSP), preto
nebolo potrebné vydávať osobitné uznesenie správneho súdu podľa § 33 SSP. Navyše sťažovateľ v

tejto kasačnej námietke nevysvetlil a ani nenaznačil, aký dopad na sťažovateľove procesné práva pred
správnym súdom mal namietaný nedostatok (nevydanie uznesenia podľa § 33 SSP) mať. Kasačný súd
dopĺňa, že správny súd s pánom F. H. ako ďalším účastníkom správneho súdneho konania aj fakticky
konal, čo vyplýva najmä z toho, že mu doručoval na vyjadrenie správnu žalobu, predvolával ho na súdne
pojednávaniaadoručovalmuajrozsudoksprávnehosúdu.RovnakokasačnýsúdsF.H.akoúčastníkom

kasačného konania koná (§ 448 SSP), čo sa vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi prejaví v doručení mu
rozhodnutia kasačného súdu.
K nedoručeniu vyjadrenia ďalšieho účastníka sťažovateľovi
34. Zo súdneho spisu vyplýva, že na výzvu, aby sa vyjadril k správnej žalobe, doručil ďalší účastník F. H.
správnemu súdu písomné vyjadrenie (viď č. l. 158 súdneho spisu). S obsahom tohto vyjadrenia správny

súd sťažovateľa neoboznámil. Za účelom posúdenia dôvodnosti tejto kasačnej námietky sa kasačný súd
oboznámil s predmetným vyjadrením. Jeho obsahom je oznámenie, že
- F. H. nebol účastníkom dobrovoľnej dražby konanej dňa 15.02.2018 a sám seba nevníma ani ako
účastníka konania o oprave chyby v katastrálnom operáte,
- k správnemu konaniu nevie poskytnúť žiadne informácie,

- vydražený byt nadobudol v dobrej viere, čo doplnil informáciami o kúpnej zmluve a dátume povolenia
vkladu,
- v čase prevodu podľa listu vlastníctva neviazli na dotknutom byte žiadne ťarchy, vecné bremená alebo
záväzky, ktoré by prevod na neho obmedzovali,
- ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní a navrhuje, aby správny súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia ďalšieho účastníka k správnej žalobe kasačný súd zastáva názor,
že uvedené podanie F. H. je argumentačne neutrálne. Ďalší účastník v ňom nereaguje na žiadnu zo
žalobných námietok, čo si zrejme všimol aj správny súd, keď z jeho rozsudku vyplýva, že pre obsahovú
irelevanciu tohto vyjadrenia vo vzťahu k žalobným námietkam vyjadrenie F. H. nepojal do odôvodnenia
rozsudku a ani čiastočne na tomto vyjadrení nezaložil svoju právnu argumentáciu. Kasačný súd preto

konštatuje, že vytýkaný nedostatok nebol mierou svojej závažnosti spôsobilý negatívne zasiahnuť do
procesných práv sťažovateľa v rámci konania pred správnym súdom.
K nesplneniu podmienok na vykonanie pojednávania dňa 28.10.202135. Pri vyhodnocovaní relevancie tejto kasačnej námietky sa kasačný súd oboznámil s chronológiou
procesných úkonov sťažovateľa a naň nadväzujúcich úkonov správneho súdu, pričom zistil nasledovné:
Pôvodne bolo pojednávanie senátu správneho súdu nariadené na deň 30.09.2021. Pokynom sudcu

spravodajcu zo dňa 22.09.2021 bol termín pojednávania zmenený a určený nový, a to na deň
28.10.2021 o 11:30 hod. z dôvodu zmeny organizácie práce v senáte. Dňa 26.10.2021 o 14:21
hod. bola správnemu súdu doručená prostredníctvom jeho právneho zástupcu žiadosť sťažovateľa o
zrušenie (odročenie) pojednávania s odkazom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vyvolanú šírením
ochorenia COVID-19 (viď č. l. 159 súdneho spisu). Predsedníčka senátu správneho súdu v reakcii na

túto žiadosť dala dňa 27.10.2021 súdnej kancelárii pokyn na odoslanie oznámenia o neakceptovaní
dôvodov pre odročenie pojednávania. Informácia bola právnemu zástupcovi sťažovateľa operatívne
zaslaná na mail [email protected] dňa 27.10.2021 o 14:25 hod. (č. l. 169-170 súdneho spisu). Z
úradného záznamu (č. l. 171 súdneho spisu) vyplýva, že dňa 27.10.2021 bol právny zástupca s týmto
stanoviskom správneho súdu oboznámený aj telefonicky. Dňa 28.10.2021 o 10:25 hod. bol na e-mailovú
adresu zapisovateľky senátu správneho súdu doručený mail, v ktorom právny zástupca sťažovateľa

namietal postup správneho súdu a znovu požiadal o odročenie pojednávania, resp. jeho zrušenie.
Na opätovnú žiadosť sťažovateľa správny súd smerom k sťažovateľovi do otvorenia pojednávania
nereagoval. Pri otvorení pojednávania predsedníčka senátu oboznámila opätovnú žiadosť sťažovateľa
o odročenie pojednávania, prezentovala nesúhlas senátu s právnym názorom sťažovateľa uvedeným v
opätovnej žiadosti o odročenie pojednávania a skonštatovala, že sú splnené podmienky na vykonanie

pojednávania v stanovenom termíne.
36. Posúdením chronológie úkonov jednak sťažovateľa na strane jednej ako aj správneho súdu na
stranedruhejkasačnýsúdkonštatuje,žesprávnysúdposkytolsťažovateľovisvojnázornane/dôvodnosť
odročenia pojednávania bezodkladne. S odchýlkou niekoľkých minút by sa dalo povedať, že tak správny
súd učinil do 24 hodín. Postup správneho súdu v otázke žiadosti sťažovateľa o odročenie pojednávania

bol preto realizovaný v intenciách ustanovenia § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku. Sťažovateľ
bol včas a najmä ešte pred uskutočnením pojednávania oboznámený s právnym názorom správneho
súdu k tejto otázke, čo napokon vyplýva aj z jeho opätovnej žiadosti, ktorú správnemu súdu doručil len 65
minút pred začiatkom pojednávania. Kasačný súd považuje za pochopiteľné, že v tak krátkom časovom
rámci správny súd prakticky nemal objektívnu možnosť na opätovnú žiadosť sťažovateľa relevantne

reagovať, najmä ak možno dôvodne predpokladať, že dňa 28.10.2021 predchádzali pojednávaniu veci
sťažovateľa aj iné kauzy, ktorých prejednanie na ten istý deň v čase predchádzajúcom 11:30 hod. si
senátsprávnehosúduvytýčilaktorýchprejednaniuvpojednávacejmiestnostimuselvenovaťsústredenú
pozornosť. Ak kasačný súd vezme do úvahy, že právny zástupca sťažovateľa odosielal opätovnú žiadosť
o odročenie pojednávania dňa 28.10.2021 o 10:25 hod. zo svojej kancelárie (Martin), na otázke jeho

faktickej ne/účasti na pojednávaní pred správnym súdom (Košice) dňa 28.10.2021 o 11:30 hod. by
akákoľvek odpoveď správneho súdu z dôvodu vzdialenosti v podstate už nič nezmenila.
37. Kasačný súd posúdil postup správneho súdu ako dôvodný aj s ohľadom na to, že išlo o reštančnú
vec, teda takú, ktorej prejednanie malo prednosť a kde posudzovanie dôvodnosti žiadostí o odročenie
pojednávania podlieha prísnejším kritériám. Vykonávanie pojednávaní v rozhodnej dobe (október 2021),

t. j. v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, upravoval § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony v spojení s § 1 ods. 2
vyhlášky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v
čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. V zmysle uvedenej právnej úpravy sa tam vymedzené

úkony súdov za účasti účastníkov konania alebo procesných strán vykonávali vo všetkých agendách
s výnimkou vecí, ktoré zniesli odklad. Reštančnú vec bolo dôvodné vyhodnotiť ako takú, ktorá odklad
nezniesla.
K neposkytnutiu kópie zvukového záznamu z pojednávania správneho súdu
38. Sťažovateľ identifikoval porušenie svojich procesných práv aj v tom, že mu na jeho výslovnú žiadosť

nebola poskytnutá kópia zvukového záznamu z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý
rozsudok. Zo súdneho spisu vyplýva, že dňa 28.10.2021 po pojednávaní asistentka (zapisovateľka)
senátu správneho súdu spísala úradný záznam (č. l. 182 súdneho spisu), podľa ktorého zvukový
záznam z pojednávania nebol vyhotovený z dôvodu zlyhania nahrávacieho zariadenia. Kasačný súd
uvedený nedostatok, ktorý sa následne logicky prejavil v zamietajúcom stanovisku správneho súdu

k žiadosti sťažovateľa o poskytnutie mu kópie zvukového záznamu z pojednávania, nepovažuje
za porušenie procesných práv sťažovateľa, nakoľko vyhotovovanie zvukového záznamu z priebehu
súdneho pojednávania je otázkou technickou a prípadné zlyhanie nahrávacieho systému predstavuje
vždy iba technický nedostatok a nie nedostatok procesný. Uvedené logicky vyplýva zo skutočnosti,že o chybe takéhoto charakteru, t. j. poruche pri zaznamenávaní priebehu pojednávania technickými
prostriedkami určenými na záznam zvuku, má súd možnosť sa dozvedieť spravidla až po skončení
pojednávania. Kasačný súd nenašiel také ustanovenie Správneho súdneho poriadku, ktoré by technickú

poruchu nahrávacieho zaradenia inštalovaného v pojednávacej miestnosti umožňovalo dať do príčinnej
súvislosti s porušením práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
39. Pokračujúc v kontexte rozoberanej námietky kasačný súd dopĺňa, že o priebehu pojednávania
konaného dňa 28.10.2021 bola vyhotovovaná pomerne podrobná zápisnica v písomnej forme, a to
prostredníctvom diktovania predsedníčkou senátu, ktorá po oboznámení obsahu administratívneho

konania a súdneho spisu dala prítomnému zástupcovi žalovaného možnosť (v súlade s procesnými
predpismi), aby predniesol svoju argumentáciu priamo do zápisnice a táto bola doslovne zaznamenaná
na str. 2 predmetnej zápisnice (viď č. l. 185 súdneho spisu). V prípade záujmu teda sťažovateľ mohol
alternovať svoju žiadosť o poskytnutie kópie zvukového záznamu z pojednávania žiadosťou o kópiu
zápisnice, ktorej obsah by mu poskytol relevantné a postačujúce informácie o priebehu pojednávania
konaného vo veci sťažovateľa dňa 28.10.2021 o 11:30 hod. Preto kasačný súd námietku vyhodnotil ako

nedôvodnú.
K námietke porušenia rovnosti strán
40. Sťažovateľ tvrdil, že keď sa žalovaný nevyjadrí k niektorým žalobným bodom, je treba tieto žalobné
body považovať z procesného hľadiska za zistené a dôvodné. Túto myšlienku finalizoval úvahou, že ak
v takejto situácii, t. j. pri argumentačnej pasivite žalovaného, dá žalobcovi negatívnu odpoveď na jeho

žalobné body až (alebo len) správny súd, dochádza k porušeniu rovnosti strán. Kasačný súd dáva do
pozornosti, že správne súdne konanie je založené na odlišných princípoch oproti civilnému sporovému
konaniu. Predovšetkým, pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnený druh žaloby, nie je potrebné znova zisťovať
skutkový stav veci a správny súd, až na výnimky, vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy. Pri správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy môže žalobca namietať

vady pri hodnotení dôkazov, nedostatočnosť skutkových zistení a dokonca aj nedostatok podkladov
v administratívnom spise. Taktiež orgán verejnej správy spravidla musí skutkové zistenia aj právne
posúdiť a rozhodnutie odôvodniť, čo ho v podstate núti zaujať určitú záväznú pozíciu pred samotnou
správnou žalobou. Zároveň platí, že žalobca je pri správnej žalobe aktívnou stranou, ktorá sa snaží
zmeniť právoplatný stav, preto ho ťaží bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu vo vzťahu k jeho námietkam,

že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Správny súd posudzuje samostatne argumentáciu
žalobcu a dáva na ňu kvalifikovanú odpoveď, pričom podľa kasačného súdu takéto odpovede sťažovateľ
v súdenej veci dostal. Správny súd nevytváral nové odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, ako sa
sťažovateľ snažil naznačiť. Voľba procesného postoja žalovaného v správnom súdnom konaní, najmä
spôsob či rozsah vyjadrenia žalovaného k žalobným bodom alebo faktické (konkludentné) vzdanie sa

tohto práva formou nezaslania žiadneho vyjadrenia nemá procesný potenciál akokoľvek zmeniť právnu
pozíciu žalobcu (tu sťažovateľa) v konaní pred správnym súdom, neukracuje ho na jeho právach ani
mu žiadne práva alebo povinnosti nepridáva. Kasačný súd preto považuje uvedený sťažnostný bod za
nedôvodný.
K spornej otázke zániku či trvania záložného práva sťažovateľa

41. Úvodom svojich úvah k rozhodujúcej sťažnostnej námietke kasačný súd poznamenáva, že
predmetom konania orgánov verejnej správy ani správneho súdu nebolo v tejto veci záväzne rozhodnúť
spor o existenciu záložného práva sťažovateľa, ktorá otázka patrí do právomoci civilného súdu. V
administratívnom konaní bolo úlohou orgánov katastra posúdiť, či je na liste vlastníctva evidovaný stav v
rozpore s verejnými listinami a inými listinami, s poukazom na § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v znení

účinnom do 30.09.2018, keďže zmyslom katastra nehnuteľností je čo najpresnejšie evidovať existujúce
vecno-právne a iné súvisiace vzťahy k nehnuteľnostiam.
42. Kasačný súd už v obdobnej veci, kde predmetom konania bola totožná sporná právna otázka,
rozsudkom sp. zn. 10Sžrk/6/2020 zo dňa 27.04.2022 vyslovil myšlienku, že „k zvýšeniu právnej istoty
a predchádzaniu takémuto typu sporov by nepochybne prispelo, keby boli záložné práva do katastra

zapisované s podrobnejším popisom, než predpokladá § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona,
teda nielen „záložné práva (označenie záložného veriteľa)“, pričom zákon tu vylučuje uvedenie výšky
zabezpečenej pohľadávky. V praxi sa tak (mimo zbierky listín) spravidla bližšie neidentifikuje ani právny
titul vzniku záložného práva ani pohľadávka, od ktorej existencie je závislá existencia záložného práva
ako vecného práva. V súdenej veci činil sťažovateľ spornou práve identitu zabezpečenej pohľadávky a

tým aj identitu (a z nej plynúce poradie) záložného práva ostatných vlastníkov, ktoré vznikalo podľa vtedy
účinného znenia zákona o vlastníctve bytov zo zákona na zabezpečenie jednotlivých pohľadávok.“
43. Orgány verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností okrem iného zosúlaďujú údaje katastra so
skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných listín a iných listín, pričom vo veci bolo sporné práve to, ktoréúdaje majú považovať za záväzné pri svojom postupe, resp. do akej hĺbky má siahať nimi vykonávané
zisťovanieskutkovéhostavuajehohodnotenie.Podľanázorukasačnéhosúduúlohousprávnehoorgánu
na úseku katastra nehnuteľností nie je riešenie hmotnoprávnych sporov o vecné právo medzi účastníkmi

administratívneho konania, čím sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom, že záväzne rozhodnúť
o poradí záložných práv ako aj o ich samotnej existencii alebo neexistencii patrí civilnému súdu.
44. Možno zhrnúť, že argumentácia sťažovateľa k ústrednej meritórnej právnej otázke, t. j. z akých
zistení orgán katastra v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte môže a musí vychádzať,
sa v podstate koncentrovala okolo tvrdenia, že bolo potrebné zistiť skutočné poradie zapísaných

záložných práv, keďže v dôsledku závislosti (akcesority) záložného práva na pohľadávke závisí toto
(aj) od okamihu vzniku zabezpečenej pohľadávky. Naopak správne orgány a správny súd vychádzali z
toho, že neprináleží správnemu orgánu posudzovanie a riešenie otázky okamihu vzniku zabezpečenej
pohľadávky, ale v tejto časti sa jeho úlohy pri úkonoch súvisiacich s evidenciou výsledku dobrovoľnej
dražby redukujú v podstate len na to, aby overil, či zo samotného zápisu záložného práva v katastri
nehnuteľností vyplýva, že navrhovateľ dražby je prednostným veriteľom v zmysle § 151ma ods. 3

Občianskeho zákonníka.
45. Kasačný súd eviduje vo svojej rozhodovacej činnosti rozsudok iného senátu kasačného súdu,
konkrétne rozsudok sp. zn. 1Svk/44/2022 zo dňa 30.09.2024, týkajúci sa totožného sťažovateľa a
totožného predmetu kasačného konania s prakticky totožnými ťažiskovými kasačnými námietkami, z
ktorého postupom podľa § 464 ods. 1 SSP cituje nasledovné:

„27. Záznam predstavuje spolu s vkladom a poznámkou jeden z troch zápisov do katastra nehnuteľností
(§ 4 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona). Práva k nehnuteľnostiam (§ 1 ods. 1 katastrálneho zákona),
medzi ktoré patrí aj vlastnícke právo, sa pritom do katastra nehnuteľností zapisujú len vkladom alebo
záznamom. Na rozdiel od vkladu má zápis vlastníctva záznamom (v zásade) len evidenčné účinky, čo
znamená, že vlastnícke právo vzniká právnymi skutočnosťami vymedzenými v § 34 ods. 1 katastrálneho

zákona a jeho zápis do katastra záznamom má iba evidenčnú povahu. Tejto evidenčnej povahe
preto následne zodpovedá aj normatívna úprava záznamového konania vrátane rozsahu prieskumu
vykonávaného orgánom katastra. Orgán katastra v rámci záznamového konania vychádza z predloženej
záznamovej listiny, prípadne aj (len) z návrhu na vykonanie záznamu, pričom nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť, resp. zákonnosť záznamovej listiny.

28. V zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona sa záznam vykoná aj pri vlastníckom práve vzniknutom
príklepom licitátora na verejnej dražbe. O takýto vznik vlastníctva ide aj pri dobrovoľnej dražbe podľa
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 527/2002 Z. z.“). Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. ak uhradil vydražiteľ cenu

dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza naňho vlastnícke právo k predmetu dražby (v
zásade) udelením príklepu.
29. Pokiaľ je uskutočnenie dobrovoľnej dražby spojené s výkonom prednostného záložného práva
(§ 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.), potom je vznik vlastníctva vydražiteľa ex lege spojený so
zánikom záložných práv ostatných záložných veriteľov, a to s odkazom na znenie prvej vety § 151ma

ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého
záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len
"prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných
veriteľov.?“
30. Záznamovou listinou v takomto prípade je notárska zápisnica osvedeujúca priebeh dobrovo3nej

dražby (§ 20 ods. 13 zákona e. 527/2002 Z. z.), ktorá formálne neosvedeuje právo ako také, ale
osvedeuje právny úkon, resp. priebeh dobrovo3nej dražby.
31. To znamená, že ak je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárske
osvedeenie o vykonaní dobrovo3nej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri
nehnute3ností vyplýva, že sa jedná o výkon prednostného záložného práva, má orgán katastra (pri

splnení zákonom ustanovených podmienok) povinnos? nielen zapísa? do katastra nehnute3ností
vlastníctvo vydražite3a nadobudnuté dobrovo3nou dražbou, ale i vymaza? prípadné ostatné záložné
práva, a to aj v prípade, ak formálne takýto ich výmaz nebol v návrhu na vykonanie záznamu
požadovaný. Pokia3 by orgán katastra uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by
nevymazal, nastal by stav, kei by bol zápis v katastri nehnute3ností v rozpore so skutoeným stavom.

32. Zároveo a predovšetkým orgán katastra nie je pri zápise vlastníctva vydražite3a a výmaze ostatných
záložných práv oprávnený preskúmava?, ei poradie v katastri nehnute3ností zapísaných záložných práv
zodpovedá skutoenému stavu. Inak povedané orgán katastra striktne vychádza zo stavu vyznaeeného
v katastri nehnute3ností. Zapísané záložné práva a ich poradie totiž predstavujú v zmysle § 70 a §71 katastrálneho zákona hodnoverné a záväzné údaje katastra nehnute3ností, prieom táto materiálna
publicita katastra nehnute3ností zaväzuje pri rozhodovaní aj samotné orgány katastra (§ 71 ods. 2
katastrálneho zákona) s tým, že v zásade sa od nej môže odchýli? pri náležitom odôvodnení tohto

postupu jedine súd v civilnom sporovom konaní.
33. Opísané teoretické východiská pritom vyplývajú aj s odbornej spisy (porovnaj Feeík, M., Jakubáe,
R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 70, 603).“
46. Na základe vyššie uvedeného bol preto prvostupňový správny orgán pri vykonaní záznamu
vlastníckeho práva vydražiteľa Tomáša Matuša k vydraženému bytu oprávnený a povinný zapísať

do katastra nehnuteľností nielen jeho vlastnícke právo nadobudnuté v dôsledku udelenia príklepu
na dražbe, ale súčasne aj vymazať ďalšie v poradí zapísané záložné právo sťažovateľa, pretože
dobrovoľnou dražbou bolo vykonávané (realizované) v poradí skôr zapísané záložné právo. Vzhľadom
na evidenčnú povahu záznamu a materiálnu publicitu katastra nehnuteľností nebol prvostupňový orgán
pri výmaze záložného práva sťažovateľa oprávnený preskúmavať, či toto záložné právo bolo v katastri
nehnuteľností pred zápisom vlastníctva vydražiteľa správne zapísané ako ďalšie (následné) v poradí

a či teda malo byť s odkazom na znenie § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka vymazané, ale bol
viazaný stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
47.Kspornejotázkeohľadnetoho,zakýchzisteníorgánkatastravkonaníoopravechybyvkatastrálnom
operáte môže a musí vychádzať, kasačný súd predosiela, že oprava chyby v katastrálnom operáte je
špecifickým právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie súladu medzi skutočným právnym stavom

a stavom vyznačeným v katastri nehnuteľností. Prostredníctvom uvedeného inštitútu dochádza k
posilneniu materiálnej publicity katastra nehnuteľností.
48. Pre posúdenie procesnej korektnosti konania o oprave chyby v katastrálnom operáte bolo potrebné
s poukazom na prechodné ustanovenie § 79l ods. 1 katastrálneho zákona vychádzať z ustanovenia §
59 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.09.2018.

49. Z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.09.2018 vyplýva, že
predmetom opravy je chybný údaj katastra nehnuteľností. Pod termínom „chybný“ je potrebné rozumieť
predovšetkým taký údaj, ktorý je v rozpore s listinou, na podklade ktorej bol zapísaný do katastra
nehnuteľností.
50. K otázke, čo môže byť predmetom opravy, čo v rámci tohto konania správny orgán musí alebo

nemusí posudzovať a ako sa takáto oprava uskutočňuje, zaujal iný senát kasačného súdu stanovisko v
už citovanom rozsudku sp. zn. 1Svk/44/2012 zo dňa 30.09.2024, z ktorého pre potreby zodpovedania
spornej otázky v prejednávanej veci možno postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukázať na nasledovné
úvahy a z nich vyplývajúce závery:
„43. Predmetom opravy môžu byť všetky údaje katastra nehnuteľností vymedzené v § 7 katastrálneho

zákona, t. j. aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. To znamená, že na podklade rozhodnutia o oprave
chyby v katastrálnom operáte možno opraviť, t. j. zmeniť aj vlastnícky alebo iný vecnoprávny zápis v
katastri nehnuteľností, teda aj zapísať záložné právo, ak toto bolo záznamom nezákonne vymazané z
katastra nehnuteľností alebo naopak vymazať záložné právo, ktorého zápis bol na základe záznamu
nezákonne v katastri nehnuteľností ponechaný. Vykonaná zmena zápisu záložného práva však nikdy

nemá povahu titulu, t. j. skutočnosti, na základe ktorej záložné právo vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo,
pretože takýmto titulom bude vždy pôvodná skutočnosť, ktorá vyplýva z verejnej alebo inej listiny,
prípadne zo zákona, na podklade ktorej bol do katastra nehnuteľností vyznačený pôvodný chybný zápis.
44. Oprava chyby v katastrálnom operáte sa uskutočňuje v rámci administratívneho (katastrálneho)
konania, pričom pri oprave vlastníckeho alebo vecnoprávneho zápisu ako údajov uvedených na liste

vlastníctva má toto konanie povahu správneho konania (§ 59 ods. 5 katastrálneho zákona v znení
účinnom do 30.9.2018), keďže sa naň subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok). Vždy sa však jedná o nesporové konanie, predmetom ktorého nemôže byť riešenie
vlastníckych alebo iných vecnoprávnych (súkromných) sporov, na rozhodovanie ktorých sú príslušné
výlučne súdy v civilnom sporovom konaní (§ 3 CSP). Ak orgán katastra zistí nesúlad medzi údajom

katastra nehnuteľností týkajúcim sa práva k nehnuteľnosti a verejnou, či inou listinou alebo právnou
skutočnosťou, na podklade ktorej bol tento údaj zapísaný, či zakreslený do katastrálneho operátu,
rozhodne o oprave, pričom v opačnom prípade návrh na opravu zamietne alebo konanie začaté ex offo
zastaví.
45. Práve nesporová povaha je pre pochopenie inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte zásadnou.

Má dopad nielen na právomoc orgánov katastra ale i na rozsah preskúmavaných skutočností. Inak
povedané orgán katastra v konaní o oprave chyby nebude môcť preskúmavať, či zápis záložného práva
v katastri nehnuteľností zodpovedá skutočnému stavu, ale (len) či je v súlade so záznamovou listinou,
ktorá bola podkladom pre jeho vyznačenie.46. Prvostupňový orgán a ani žalovaný preto nemohli v rámci konania o oprave chyb v katastrálnom
operáte preskúmavať, či zákonné záložné právo bolo správne zapísané ako prednostné, resp. či záložné
právo žalobcu bolo správne zapísané ako druhé v poradí.

47. Skutočnosti namietané žalobcom v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte mali jednoznačne
povahu súkromnoprávneho sporu týkajúceho sa prioritne správnosti zápisu poradia záložných práv a
od tejto skutočnosti sa odvíjajúcej eventuality zániku záložného práva žalobcu v zmysle § § 151ma ods.
3 Občianskeho zákonníka.
48. Takýto súkromnoprávny spor však nie sú oprávnené rozhodovať orgány katastra ani v záznamovom

konaní, ani v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte a následne potom ani súdy správneho
súdnictva.
49. Žalobca sa však môže domáhať ochrany svojich práv v tomto smere na (všeobecnom) súde v
civilnom sporovom konaní.“
51. S uvedenými závermi sa kasačný súd stotožňuje. Požiadavka sťažovateľa, že v konaní o oprave
chyby v katastrálnom operáte bolo potrebné skúmať aj identitu a existenciu zabezpečenej pohľadávky

a podľa toho posudzovať aj existenciu a poradie ostatných registrovaných záložných práv, presahuje
kompetenciu orgánu verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností, ako aj rozsah údajov o záložnom
práve do katastra zapisovaných. Prípadné následné spory, napríklad o neplatnosť dražby, o zánik či
trvanie (zachovanie) záložného práva, ako aj zodpovednosť záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby
v zmysle § 33 zákona č. 527/2002 Z. z. či v dôsledku porušenia povinností záložného veriteľa v zmysle

Občianskeho zákonníka, patria do právomoci civilného súdu.
52. Zohľadniac tieto úvahy ani kasačný súd nepovažuje za dôvodné námietky sťažovateľa proti
nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Žalovaný (a pred ním prvostupňový správny orgán) sa
zaoberal v preskúmavanom rozhodnutí tými skutkovými a právnymi otázkami, ktorých riešenie mu
prislúchalo, pričom vychádzal aj zo záväzných údajov katastra. Kasačný súd v rozhodujúcej časti

súhlasí s právnym posúdením správneho súdu a námietky sťažovateľa proti jeho právnemu posúdeniu
a odôvodneniu rozsudku nepovažuje za dôvodné.
53. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že aj keby prvostupňový orgán pri vykonávaní záznamu č.
Z-152/2018 (zápis vlastníckeho práva k vydraženému bytu na vydražiteľa G. a výmaz záložného práva
k dotknutému bytu evidovaného v prospech sťažovateľa) pochybil, takéto pochybenie by nebolo možné

odstrániťvrámciopravychybyvkatastrálnomoperátepotom,akobolpovolenývkladvlastníckehopráva
k vydraženému bytu v prospech F. (vklad povolený dňa 10.04.2018). Keďže tento vlastník nadobudol
vydražený byt formálne nezaťažený záložným právom žalobcu, zodpovedal v katastri nehnuteľností
vyznačený stav listine, ktorá bola podkladom pre jeho vyznačenie.
54. Zistenie, že posledný aktuálny zápis v katastri nehnuteľností je v súlade s listinou, na podklade

ktorej bol vykonaný, v zásade vylučuje vykonanie opravy chyby. Inak povedané prípadný chybný údaj
v katastrálnom operáte nemožno opraviť, ak bol následne dotknutý ďalšou právnou zmenou. Povahu
takejto ďalšej právnej zmeny v danom prípade má nesporne aj nadobudnutie vlastníctva k vydraženému
bytu zo strany tretej osoby, ktorá sa vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností mohla dôvodne
domnievať, že nadobúda vydražený byt nezaťažený záložným právom žalobcu.

55. Opísané vnímanie opravy chyby v katastrálnom operáte s akcentom na nemožnosť riešenia
vlastníckych a vecnoprávnych sporov a zohľadňovanie ďalšej právnej zmeny je súčasne plne v
súlade s predchádzajúcou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp.zn.
3Sžrk/5/2019 z 25.11.2019 a sp.zn. 6Sžrk/16/2018 z 3.9.2019) ako aj odbornou spisbou (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár.

II. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 983, Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 817, 824, 826, 827, 836, 837).
K odklonu od ustálenej judikatúry
56. Vyššie uvedené závery nie sú v rozpore so sťažovateľom v správnej žalobe alebo kasačnej sťažnosti
citovanou judikatúrou v civilných veciach, ktorá zdôrazňuje akcesoritu záložného práva. V súdenej veci

sa totiž nerozhodovalo s definitívnou platnosťou o tom, či záložné právo sťažovateľa zaniklo, ale o
tom, čo vyplynulo z predložených listín po aplikácii zákonných ustanovení a zohľadnení záväzných
údajov katastra. Kasačný súd závery žalovaného aj správneho súdu považuje za súladné s právnym
poriadkom účinným v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Pri rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo dňa 18.10.2018 išlo o odlišnú situáciu, pričom v danej

veci bola posudzovaná nečinnosť orgánu verejnej správy pri zápise zákonného záložného práva.
57. Aj pri námietke odklonu správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačný súd poukazuje
na právne závery vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Svk/44/2022 zo dňa 30.09.2024, z ktorých postupom
podľa § 464 ods. 1 SSP cituje nasledovné:„54. ...kasačný súd zdôrazňuje, že namietaný odklon ani objektívne existovať nemôže, pretože
posúdenie veci je plne súladné s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10 Sžrk 6/2020 z 27.4.2022, publikovaným aj Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky pod č. 26/2022, ktorý predstavuje v tomto smere ustálenú rozhodovaciu
prax kasačného súdu. Práve týmto rozsudkom bola pritom zamietnutá kasačná sťažnosť podaná proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019 z 9.7.2020, na ktorý poukázal v napadnutom
rozsudku aj krajský súd. Publikovaná právna veta uvedeného zbierkového rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky pritom znie nasledovne „Pri vykonaní záznamu o vlastníckom

práve k nehnuteľnosti do katastra príklepom licitátora na dražbe na základe realizácie záložného práva
prednostného veriteľa je potrebné do katastra nehnuteľností zapísať i zánik záložného práva ostatných
záložných veriteľov. V prípade viacerých registrovaných záložných práv k tej istej nehnuteľnosti je
pre postup orgánu katastra záväzné ich poradie zapísané v katastri nehnuteľností. Skúmanie identity
a existencie zabezpečenej pohľadávky v súvislosti s poradím registrovaných záložných práv patrí v
takomto prípade do právomoci civilného súdu.“ Z uvedenej citácie je teda nesporné, že odkaz krajského

súdu v napadnutom rozsudku na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019 z 9.7.2020
bol plne namieste.“
58. K uvedenému kasačný súd dopĺňa, že pokračovanie v judikatórnej línii, nastolenej rozsudkom sp.
zn. 10Sžrk/6/2020 zo dňa 27.04.2022, predstavuje aj samotný rozsudok sp. zn. 1Svk/44/2022 zo dňa
30.09.2024, z ktorého senát 8S kasačného súdu v rozhodujúcej spornej otázke vychádzal.

V. Záver
59. S poukazom na argumentáciu prednesenú vyššie kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, keď nezistil existenciu žiadneho zo sťažovateľom prezentovaných
sťažnostných dôvodov.
60. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ustanovenia § 168 SSP v spojení s

§ 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
Žalovanému v prípade procesného úspechu náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch,
ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne, ktoré
podľa obsahu súdneho spisu nenastali a žalobca v kasačnom konaní úspech nemal.
61. Pre možnosť priznať ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania neboli splnené

zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 169 SSP, nakoľko mu kasačný súd neuložil žiadnu z
povinností predvídaných týmto ustanovením, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy.
62. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.