Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200320
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v
právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DIAMON, s.r.o., so sídlom Scherffelova 53/3017, Poprad, IČO: 36
478 628, právne zastúpený: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanova 1243/18,
Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná63,BanskáBystrica,IČO:42499500,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhočíslo:
100528295/2021 zo 6. apríla 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove č. k. 2S/32/2021-172 z 22. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku sa z a m i e t a .

III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej aj ,,správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu

na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie január, február, marec, apríl, jún a september roku 2017, o
výsledkochktorejvyhotovilprotokolč.100807085/2020z24.04.2020(ďalejlen„protokol“).Rozhodnutím
č. 101964461/2020 z 11.12.2020 správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi
rozdiel dane vo výške 59 842,34 € za zdaňovacie obdobie apríl 2017 z faktúr vystavených dodávateľom
- spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o., Hroncova 5, Košice, predmetom ktorých malo byť dodanie mäsa
a mäsových výrobkov.

2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu účasti na
transakciách, vykazujúcich znaky podvodného konania, keď žalobca neprijal všetky potrebné opatrenia,
ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho
účasti na podvode. Správca dane identifikoval fakturačný reťazec: Zakłady Mięsne Silesia S.A. (Poľsko)
- T-FLEX s.r.o. (Slovenská republika) - deklarovaný dodávateľ JJ & BETROM s.r.o - žalobca, pričom
dospel k záveru, že spoločnosť T-FLEX s.r.o. a ani deklarovaný dodávateľ JJ & BETROM s.r.o. neboli
nikdy skutočnými príjemcami tovaru a nenadobudli tak právo nakladať s tovarom ako vlastník a dodávať

tento tovar ďalej žalobcovi.

3. Správca dane definoval predmetné konanie ako daňový podvod, spočívajúci v nastrčení „zmiznutého
obchodníka“ - T-FLEX s.r.o., ako prvého pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a „nárazníka“ -JJ & BETROM s.r.o., ako ďalšieho v reťazci dodávok za účelom uplatnenia odpočítania dane žalobcom,
s.r.o, pričom žalobca neprijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby
sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Správca dane zároveň zistil,

že v spoločnosti
T-FLEX, s.r.o. došlo k daňovému úniku, keď táto spoločnosť si nesplnila svoju daňovú povinnosť a
neodviedla vybranú daň, ktorú si posledný odberateľ - žalobca započítal, čím si umelo ponížil svoj vzťah
k štátnemu rozpočtu.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 100528295/2021 z 06.04.2021 tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Postup a závery správcu dane vyhodnotil žalovaný ako zákonné a vecne správne.
Uzatvoril, že správcovi dane prináležalo nepriznať právo na odpočet DPH v zdaňovacom období apríl
2017 z faktúr vystavených dodávateľom JJ & BETROM s.r.o. v celkovej výške 59 842,34 € z dôvodu
účasti na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na DPH.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Žalobou z 15.06.2021 doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100528295/2021 z 06.04.2021 ako aj prvostupňového

rozhodnutia správcu dane, priznania odkladného účinku správnej žalobe a náhrady trov konania. O
podanejžaloberozhodolsprávnysúdrozsudkomč.k.2S/32/2021-172z22.09.2022(ďalejaj„napadnutý
rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) tak, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú a účastníkom
konania v zmysle § 167 a nasl. SSP náhradu trov konania nepriznal.

6. Vychádzajúc z preskúmavaných rozhodnutí a obsahu administratívneho spisu správny súd mal
preukázané, že žalobcovi správca dane nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie apríl
2017 z faktúry vystavenej dodávateľom JJ & BETROM s.r.o. nepriznal z dôvodu, že žalobca nesplnil
hmotnoprávne podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1

písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“), keď rozsiahle
dokazovanie bezpochyby preukázalo, že žalobca bol zapojený do podvodného reťazca, do ktorého
boli umelo vsadené spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o.. Správny súd stotožňujúc sa s
právnym posúdením a zisteným skutkovým stavom, v zmysle ktorého nedošlo reálne k dodaniu tovaru
deklarovaným dodávateľom, ale tovar bol dodávaný priamo poľským dodávateľom do skladov žalobcu,

vyzdvihol argumentačnú líniu správcu dane, ktorý podporil svoje závery judikatúrou Súdneho dvora EÚ
v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling C-439/04 a C-440/04.

7. Správny súd zdôraznil, že deklarovaná dodávateľská spoločnosť T- FLEX s.r.o. bola neaktívna, bez
akéhokoľvek materiálneho a personálneho vybavenia, s virtuálnym sídlom v Bratislave, nedisponovala

žiadnymi skladovacími, ani administratívnymi priestormi, jej nový konateľ - občan Bulharskej republiky
sa vyjadril, že spoločnosť T- FLEX s.r.o. nepozná, nikdy o nej nepočul, nemá žiadne doklady, v Košiciach
sa raz stretol s osobou, ktorej meno nepozná, a s touto pri notárovi podpísal nejaké dokumenty. Takisto
v prípade deklarovaného dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. sa jednalo o jednoosobovú spoločnosť,
ktorá bola bez majetku a personálneho vybavenia, účtovné doklady správcovi dane nepredložila a

analýzou kontrolných výkazov a porovnaním údajov z daňových priznaní spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ
& BETROM s.r.o. za rovnaké zdaňovacie obdobia roku 2017 bolo zistené, že tieto nevykázali žiadnu
maržu tovaru a uvedený obchod tak nemal ani ekonomické opodstatnenie.

8. Vedomosť žalobcu o priebehu transakcií preukazovali viaceré skutočnosti, a to okrem Dohody o

vyplňovacom práve k zmenke a Zmluvy o ručení zo dňa 01.04.2016, uzatvorenými medzi veriteľom
Zakłady Mięsne Silesia S.A., dlžníkom T-FLEX s.r.o. a žalobcom i to, že sám žalobca pravidelne
ohlasoval príchod zásielok, produktov živočíšneho pôvodu z iných členských štátov regionálnej
veterinárnej a potravinovej správe za nadobúdateľa T- FLEX s.r.o.

9. K argumentácii žalobcu, že pri nadobudnutí tovaru priamo od poľského dodávateľa by bola jeho
daňová povinnosť nulová a nulová bola, aj keď odobral tovar od slovenského dodávateľa, správny súd
uviedol, že tým, že v dodávateľskom reťazci u spoločnostiT-FLEX s.r.o. došlo k daňovému úniku, keď táto neodviedla daň, ktorú si posledný odberateľ - žalobca
započítal, umelo tým ponížil svoju daňovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu. K ďalšej námietke žalobcu,
že nekonal podvodne a nárok mu vznikol preto, že sám zaplatil na základe dodávateľskej faktúry

spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. platbu i s DPH, poukazujúc na zásadu daňovej neutrality, správny súd
konštatoval, že uvedená zásada v danom prípade nemá opodstatnenie, nakoľko nárok na odpočítanie
dane vzniká až ak vznikla daňová povinnosť skutočným dodaním tovaru a v tomto konkrétnom prípade
daňová povinnosť u dodávateľa nebola preukázaná.

10. K argumentácii žalobcu ohľadom absencie vymedzenia konkrétneho trestného činu v zmysle
Trestného zákona správny súd uviedol, že konštatovanie, či sa daňový subjekt dopustil trestného činu
v zmysle Trestného zákona nie je v kompetencii správcu dane ani žalovaného, ale orgánov činných v
trestnom konaní. Úlohou správcu dane je preukázať, či daňový subjekt v rámci svojej obchodnej činnosti
dostatočne zabezpečil svojím konaním a svojím preverovaním to, aby sa nedostal do podvodného
konania a aby nebol súčasťou podvodu ako takého.

11. K správnymi orgánmi vytýkanému nesplneniu si povinnosti subdodávateľov registrovať sa ako
prevádzkovateliapotravinárskychpodnikovsprávnysúduviedol,žeideoskutočnosť,ktorúsprávcadane
v rámci vykonanej daňovej kontroly preukázateľne zistil, pričom subdodávatelia ako prevádzkovatelia
potravinárskych a krmivárskych podnikov musia byť schopní identifikovať akúkoľvek osobu, dodávajúcu

im potraviny a krmivo.

12. Čo sa týka namietanej dĺžky vyrubovacieho konania osem mesiacov, správny súd akcentoval, že
daňová kontrola bola ukončená 30.04.2020, avšak žalobca neuviedol, že predložil ešte 07.07.2020
vyjadrenie k doručenému protokolu a zároveň v ten deň žiadal o prerušenie vyrubovacieho konania

v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej
oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších
predpisov. Správca dane preto vyrubovacie konanie prerušil do 30.09.2020, kedy skončila pandémia
a vo vyrubovacom konaní pokračoval od 01.10.2020, keď 16.10.2020 prerokoval so žalobcom podané
pripomienky k protokolu a v súlade s § 68 Daňového poriadku vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH

za zdaňovacie obdobie apríl 2017 dňa 11.12.2020. Okrem iného správny súd poukázal aj na prerušené
konanie z dôvodu vyžiadania MVI z Poľska a Bulharska v čase od 19.11.2018 do 21.06.2019.

13. Správny súd vyhodnotil, že žalovaný sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia dostatočným
spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému

rozhodnutiu. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nešpecifikovali dôkazy, ktoré by
okrem už predložených mal predložiť na preukázanie svojho nároku, správny súd uviedol, že určenie,
aké dôkazy má na svoje tvrdenia daňový subjekt predložiť, či ako má pri svojej podnikateľskej činnosti
preverovať svojich obchodných partnerov nie je úlohou správcu dane.

14. V súvislosti so žalobnou námietkou nedôvodného prenesenia dôkazného bremena správny súd
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/27/2018 zo dňa 11.06.2019, týkajúce sa
tých istých účastníkov konania.

15. K žalobnej námietke ohľadom prekročenia zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej

kontroly poukázal správny súd na rozsiahle dokazovanie, ktorého súčasťou boli dožiadania o MVI
adresovanépoľskejfinančnejspráve,poukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžfk/34/2018,
ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vyslovený vo veci
C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021, konkrétne jeho bod 23.

16. K právu Európskej únie a jej judikatúre správny súd dodal, že vyžadovanie primeranej obozretnosti
je s ňou súladné a daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu

17. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu danea vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal náhradu trov konania.

18. Sťažovateľ namietal, že správca dane ani žalovaný neuviedli, ako a v akej výške sa na podvode
opísanom správcom dane obohatil sťažovateľ a v akej výške mal z konštatovaného podvodu sťažovateľ
daňový, príp. iný prospech, príp. daňovú výhodu. Uviedol, že z daného reťazca nemal žiadny prospech
a nemal z neho ako profitovať. Argumentoval ďalej, že je síce pravdou, že ponižoval vlastnú daňovú
povinnosť, ale výlučne len preto, že spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. uhradil vystavené faktúry vrátane

príslušného DPH, čiže sťažovateľ uhradil faktúry s príslušnou DPH v plnej výške a bol oprávnený si
takto zaplatenú DPH zohľadniť následne pri vlastnej daňovej povinnosti. Zdaniteľné plnenie sa reálne
uskutočnilo, tovar od spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. riadne zaplatil a keďže tento nadobudnutý tovar
použil pri svojej podnikateľskej činnosti, bol oprávnený si uplatniť odpočet DPH. Z predložených dôkazov
vyplýva, že profit z neodvedenia dane mal úplne iný platiteľ - spoločnosť T-FLEX s.r.o., resp. niekto,
kto s prostriedkami tejto spoločnosti nakladal v rozpore so zákonom. Správca dane tak pochybil, keď

neskúmal, čo sa skutočne stalo s finančnými prostriedkami, ktoré dodávateľ T-FLEX s.r.o. dostal na svoj
bankový účet, neskúmal pohyby na bankovom výpise, nezisťoval, ako boli tieto prostriedky použité a
kto s nimi disponoval.

19. Správca dane ani žalovaný, ani správny súd nepreukázali, že by na strane žalobcu išlo o vedomú a

aktívnu účasť na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu a je irelevantné, či sám žalobca nadobudne
tovar intrakomunitárne, t.j. priamo od poľského dodávateľa, alebo prostredníctvom tretej osoby, nakoľko
obe možnosti sú v súlade so zákonom, a to najmä s poukazom na to, že sťažovateľ si všetky svoje
povinnosti riadne plnil (podal daňové priznanie, zaplatil daň a pod.), pričom v konečnom dôsledku
mala byť jeho výsledná daňová povinnosť z tejto transakcie úplne rovnaká, t.j. nulová. Správca dane

a žalovaný zároveň nebrali do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ svojmu dodávateľovi fakturovanú daň
musel zaplatiť. Popiera tak, že by sa vedome a aktívne zúčastnil na akomkoľvek podvodnom konaní, čo
správca dane, žalovaný a ani správny súd dostatočným spôsobom nepreukázali.

20.Uviedol,žemunebolopreukázanéorgánmičinnýmivtrestnomkonaníspáchaniežiadnehotrestného

činu, vrátane trestného činu podvodu, prípadne akéhokoľvek iného trestného činu na úseku daní.

21. Sťažovateľ má za to, že správca dane, žalovaný a aj správny súd nesprávne vykladali § 19 zákona
o DPH, ako aj ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nakoľko pri vzniku daňovej povinnosti je potrebné
skúmať, kedy kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, resp. kedy bola prijatá platba

t.j. nie samotné „fyzické“ dodanie tovaru. Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o., aj spoločnosť T-FLEX s.r.o.
sa stali vlastníkmi tovaru, a to bez ohľadu na to, že nebol u nich fyzicky na sklade. Za tovar bolo riadne
zaplatené spoločnosťami JJ & BETROM s.r.o., a T-FLEX s.r.o., a preto sú závery správneho súdu v
bode 41 rozsudku nesprávne.

22. Podľa sťažovateľa si správca dane vo svojom rozhodnutí (a aj správny súd vo svojom rozsudku)
odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že sťažovateľ sa vedome zúčastnil na podvode ohľadom DPH a na
druhej strane tvrdí, že žalobca neprijal potrebné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať,
aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Sťažovateľovi nie je teda
zrejmé, čo bolo skutočným dôvodom neuznania odpočtu DPH. Navyše správca dane ani žalovaný a

správny súd sami neuviedli, aké potrebné opatrenia mal žalobca podľa ich názoru prijať, aby sa uistil, že
uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Sťažovateľ vykonal všetky potrebné úkony
na to, aby sa uistil, že sa žiadneho podvodného konania nezúčastňuje.

23. Záver správneho súdu považuje sťažovateľ za tendenčný a účelový; ak raz správca dane

konštatoval, že sa daňový subjekt aktívne a vedome zúčastnil na podvode na DPH, môže tak urobiť
iba v prípade, že je naplnená skutková podstata trestného činu v zmysle ust. § 277a ods. 1 zákona č.
300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Ak má byť „obvinený“ z podvodu, musí sa tak
stať na základe konkrétnej právnej normy, čo sa v jeho prípad nestalo, čím zároveň došlo k porušeniu
čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50

ods. 1 Ústavy SR.

24. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázal sťažovateľ na výpovede svedkov X. X. a H.. Y. O. a na
to, že obidvaja svedkovia potvrdili, že v kontrolovanom zdaňovacom období bola dodávateľom tovarovpre odberateľa spoločnosť JJ & BETROM s.r.o., spoločnosť T-FLEX s.r.o. a zároveň, že všetky dodania
spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. boli riadne zaplatené a riadne dodané a DPH riadne odvedená.

25. Správca dane ani žalovaný dostatočným a ústavne udržateľným spôsobom nepreukázali vedomú a
aktívnu účasť sťažovateľa na podvodnom konaní, ale naopak, vyžadovali od sťažovateľa, aby preukázal,
že o žiadnom podvode nevedel. K uvedenému sťažovateľ poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 76/2016 zo dňa 24. októbra 2017.

26. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili, že zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo a
nespochybnili ani účtovnú evidenciu sťažovateľa. Sťažovateľ konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí,
v rozhodnutí správcu dane ako i napadnutom rozsudku chýba vyhodnotenie výsluchu svedka H.. P.
Y., ktorá vykonáva vedenie účtovníctva pre JJ & BETROM s.r.o., ako aj T-FLEX s.r.o. a presvedčivé
odôvodnenie toho, prečo túto výpoveď správca dane nevzal do úvahy a rovnako chýba i vyhodnotenie
tvrdení svedkov X. X. a H.. Y. O..

27. Svoj nesúhlas vyjadril sťažovateľ aj so zistením správcu dane, že subdodávatelia nie sú
registrovanými prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, pričom správca dane neskúmal, či im
povinnosť takejto registrácie vôbec vznikla, keďže do kontaktu priamo s potravinárskym tovarom neprišli.
Podľa neho zákon neprikazuje subdodávateľovi sa registrovať. Skutočnosť, že subdodávatelia nesplnili

podmienky registrácie, v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za dôkaz znalosti sťažovateľa o jeho
účasti na daňovom podvode.

28. Záverom dodal, že riadne vysvetlil, prečo sa rozhodol odoberať tovar od spoločnosti JJ & BETROM
s.r.o., a prečo to bolo pre neho ekonomicky výhodnejšie. Na tieto zistenia správca dane žalovaný a ani

správny súd nereflektoval, rovnako ako ani na ďalšie skutkové zistenia a argumentáciu, na ktorej ďalej
zotrval, a ku ktorej sa podľa neho správny súd vôbec nevyjadril. Sťažovateľ v závere podal návrh na
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

29. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 19.12.2022 zopakoval svoju predchádzajúcu

argumentáciu a skutkové zistenia s tým, že všetky námietky uvedené v kasačnej sťažnosti považuje za
nedôvodné, a preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s §

452 ods. 1 SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že
podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou a včas. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému
rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

31. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom prípade bolo, či správca
dane, žalovaný a správny súd dospeli na základe zisteného skutkového stavu k správnemu záveru,
keď sťažovateľovi odmietli priznať odpočet DPH z dôvodu, že bol súčasťou obchodného reťazca
poznačeného daňovým podvodom.

32. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli skutkovo aj právne
obdobnéveciidentickýchúčastníkovkonania.KasačnýsúdpretopoukazujenarozhodnutiaNajvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/17/2023 z 26.06.2024, sp. zn. 2Sfk/4/2023 z 26.06.2024, sp. zn.
3Sfk/5/2023 z 28.03.2024, sp. zn. 4Sfk/5/2023 z 27.03.2024, sp. zn. 4Sfk/4/2023 z 27.03.2024 a

5Sfk/20/2023 z 25.09.2024, v ktorých považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú
a kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.33. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd preto v súlade s

§ 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 3Sfk/5/2023 z 28.03.2024. S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát v plnom
rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza:
,,46. Vychádzajúc z administratívneho spisu možno uzavrieť, že v predmetnej veci správca dane
ako aj žalovaný pri nepriznaní práva sťažovateľky na odpočítanie dane zo sporných obchodov

argumentovali, že sťažovateľka sa spornými obchodmi či už vedome alebo v dôsledku zanedbania
primeranej obozretnosti zúčastnila na plnení poznačenom daňovým podvodom. Keby túto obozretnosť
dodržala, mala a mohla vedieť, že sa zúčastňuje obchodu poznačeného daňovým podvodom. Najmä
tento záver žalovaného aj sťažovateľka vo svojej správnej žalobe a kasačnej sťažnosti spochybňuje.
Takto žalovaným a správcom dane vymedzeným dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo
sporných obchodov bol tak správny súd ako aj kasačný súd viazaný.

47. Pokiaľ teda správny súd v napadnutom rozsudku poukazuje na skutočnosť, že dôvodom nepriznania
uplatneného daňového oprávnenia v predmetnej veci bolo aj nepreukázanie jeho materiálnych
podmienok zo strany sťažovateľky, ide o zmätočnú argumentáciu, prekračujúcu rámec a obsah tak
žalobných bodov ako aj rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Kasačný súd na túto zmätočnú
argumentáciu správneho súdu neprihliadal a (sťažovateľka ani nenamietala nedostatočné odôvodnenie

napadnutého rozsudku v tomto smere) v medziach sťažnostných bodov ďalej posudzoval správnosť
nosnej a relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovaným a správcom dane
deklarovanej účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
48. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci (s ohľadom na argumentáciu sťažovateľky) nie je
medzi účastníkmi sporné, že v obchodnom reťazci týkajúcom sa obchodovania s mäsom a mäsovými

výrobkami došlo k daňovému úniku (na strane subdodávateľa - spoločnosti
T-FLEX s.r.o.). Toto zistenie správcu dane a žalovaného sťažovateľka žiadnym spôsobom nenamietla.
Rovnako nie je sporné, že k daňovému úniku došlo v dôsledku daňového podvodu, ktorý mal byť
spáchaný v nadväznosti na činnosť predmetnej spoločnosti.
49. Správca dane a žalovaný aj podľa názoru kasačného súdu riadne objasnili mechanizmus daňového

podvodu v predmetnej veci (body 10 a 14 tohto rozsudku). Podstatou tohto podvodu bolo, že poľská
spoločnosť Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna hoci fakticky prepravovala tovar pre sťažovateľku
a do jej skladov, fakturačne tovar predala s oslobodením od dane pri intrakomunitárnom dodaní (pozri
režim podľa § 43 a nasl. zákona o DPH) spoločnosti T-FLEX s.r.o. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. preto
mala tovar dodaný na územie Slovenskej republiky zdaniť (§ 11 ods. 1, 2 a nasl. zákona o DPH).

Spoločnosť T-FLEX s.r.o. však takto nepostupovala, nepriznala súvisiace intrakomunitárne dodania
od poľského dodávateľa a tieto na území Slovenskej republiky nezdanila (bod 10 tohto rozsudku).
Tým vznikol aj daňový únik na DPH podvodného charakteru a narušenie princípu neutrality DPH (daň
nebola do štátneho rozpočtu odvedená, hoci mala byť). Rovnako nesporná je aj skutočnosť, že obchody
sťažovateľky boli s podvodným konaním spoločnosti T-FLEX s.r.o. spojené. Je tomu tak preto, že sporný

tovar bol ďalej fakturačne prevedený na spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. a následne na sťažovateľku,
tejto bol aj fakticky doručený priamo poľským subdodávateľom, pričom sťažovateľka si v nadväznosti
na obchodný reťazec, v ktorom došlo k daňovému úniku a narušeniu princípu neutrality dane, uplatnila
právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov (§ 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH). Kasačný súd v
zhode so správnym súdom považuje vyššie uvedené skutočnosti za riadne preukázané.

50. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti sťažovateľky, že vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že
účasť na daňovom podvode, resp. daňový podvod ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane
v podstatnej časti kreovaný judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je pojmom odlišným od daňového
podvodu podľa trestného práva Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/16/2019 zo dňa 28. februára 2022, bod 32). Právnym ustanovením

umožňujúcim jeho aplikáciu v právnom poriadku Slovenskej republiky je § 3 ods. 6 Daňového poriadku,
v dôsledku ktorého sa na právne úkony (obchodné vzťahy) poznačené daňovým podvodom na daňové
účely neprihliada, a preto ani nemožno z takýchto právnych úkonov (obchodov) priznať uplatnené
oprávnenia podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Výklad a podmienky uplatnenia § 3 ods. 6 Daňového
poriadku, či už z pohľadu tzv. daňového podvodu alebo zneužitia práva, je potrebné vykladať v súlade s

príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, princípmi, zásadami a mantinelmi, ktoré aplikácii
§ 3 ods. 6 Daňového poriadku nastavuje. Argumentácia sťažovateľky v smere, v ktorom namietala (i)
nepriliehavé použitie slovného spojenia daňový podvod, (ii) skutočnosť, že nebol preukázaný trestný čin
daňového podvodu orgánmi činnými v trestnom konaní, (iii) že neboli naplnené podmienky skutkovejpodstaty trestného činu daňového podvodu či to, že (iv) nie je zrejmé, aké ustanovenie zakladá
sankcionovateľnosť daňového podvodu v právnom poriadku Slovenskej republiky na úseku správy daní,
je preto v prejednávanej veci irelevantná.

51. Z doteraz uvedeného je tiež zrejmé, že právo na odpočítanie dane z obchodov so spoločnosťou JJ &
BETROM s.r.o. nebolo sťažovateľke nepriznané z dôvodu spáchania daňového podvodu, ale z dôvodu
jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Medzi sťažovateľkou a žalovaným
bolo sporné práve to, či sťažovateľka s ohľadom na všetky okolnosti vedela alebo aplikujúc primeranú
obozretnosť mohla vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní obchodného reťazca poznačeného

daňovým podvodom.
52. Z hľadiska nastolených právnych otázok dáva kasačný súd sťažovateľke za pravdu v tom, že
medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo či mohla (mala) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje
obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je naozaj rozdiel. Ako správne podotýka
sťažovateľka, pokiaľ je jej vyčítané, že o podvodnom konaní vedela, ide o úmyselné konanie a
ak je jej vyčítané, že o podvodnom konaní mohla (mala) vedieť, je jej vyčítaná nedbanlivosť. Na

druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie a vyslovenie
záveru o účasti na podvodnom reťazci podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní
skutočností, z ktorých sa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje,
stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej
účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie

sťažovateľky v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie
medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na
výsledok daňového konania - uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné
diferencovanie (zo strany daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla

vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho
preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej
stránkyúčastinadaňovompodvodevdaňovomkonaní,takpodľakasačnéhosúdunemôžebyťdôvodom
pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).

53. Pre úplnosť kasačný súd k tejto námietke sťažovateľky dodáva, že z rozhodnutia žalovaného
je zrejmé, že tento sťažovateľke vyčíta najmä zanedbanie primeranej obozretnosti a starostlivosti
daňového subjektu, resp. neprijatie dostatočného množstva opatrení pre uistenie, že pri realizácii
sporného obchodu sa nebude zúčastňovať plnenia poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami,
správcadaneažalovanýtaksťažovateľkevyčítajú(napodkladezistenýchskutočností),žesavdôsledku

svojej neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostala do podvodného obchodného
reťazca. Vyplýva z toho, že ak by sťažovateľka postupovala náležite, tak pri zistenom skutkovom stave
mala a mohla vedieť, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
54. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného
podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom

reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska
daňového práva), dáva kasačný súd do pozornosti, že relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým
aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa
očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov
v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych

okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie,
že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis
mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa
21. novembra 2023, body 58 a 59).
55. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom

je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca.
56. Kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci postupovali správne
a preukázali, že s ohľadom na zistené podozrivé okolnosti samotných obchodov a obchodných
vzťahov sťažovateľky s poľským dodávateľom a spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o., mala a mohla

sťažovateľka vedieť, že sa uskutočneným obchodom zúčastní obchodného reťazca poznačeného
daňovým podvodom.
57. Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľka bola dlhodobým
partnerom poľského dodávateľa, pričom podľa vlastných vyjadrení, obsiahnutých v správnej žalobe av kasačnej sťažnosti, musela túto spoluprácu ukončiť z dôvodu vyššej ceny dodávaných produktov
(bod 22 tohto rozsudku). Rovnako má kasačný súd z administratívneho spisu (zo zmenky vystavenej
sťažovateľkou pre poľského odberateľa v prospech spoločnosti

T-FLEX s.r.o. a dokumentov - dohôd s ňou súvisiacich - bod 5 a 22 tohto rozsudku) za preukázané, že
sťažovateľka mala vedomosť o celom obchodnom reťazci (teda o všetkých subdodávateľoch, vrátane
poľskéhododávateľa)atentoobchodnýreťazecsamazabezpečilazmenkou-ručilatedazajehopriebeh
a riadne zaplatenie ceny tovarov poľskému dodávateľovi. Správca dane a žalovaný tiež preukázali
priebeh obchodu, keď obchod s tovarom bol spojený len s jednou prepravou, ktorá smerovala od

poľského subdodávateľa priamo do skladov sťažovateľky, a to bez ingerencie ďalších deklarovaných
dodávateľov - spoločností JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. (bod 5 tohto rozsudku).
58. Práve tieto skutočnosti považoval kasačný súd za kľúčové z pohľadu preukázania vedomostnej
stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom v predmetnej
veci. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka (i) mala vedomosť (z predchádzajúcich priamych
obchodných vzťahov) o cenových reláciách tovarov dodávaných poľským dodávateľom a jeho

platobných požiadavkách v priamom obchodnom styku a (ii) zároveň mala vedomosť o celom novom
obchodnom reťazci ako aj o tom, že jej noví dodávatelia a subdodávatelia (spoločnosti JJ & BETROM
s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) jej dokážu od toho istého pôvodného poľského dodávateľa dodať rovnaké tovary
za lepších cenových či platobných podmienok, malo jej vzniknúť minimálne podozrenie, aký benefit z
takéhoto obchodu môžu mať jej dodávatelia, čo bolo ich úlohou v obchodnom vzťahu, a to osobitne v

kontexte skutočnosti, že išlo o intrakomunitárne dodanie a tovar putoval priamo od poľského dodávateľa
do skladov sťažovateľky.
59. Primeranú obozretnosť sťažovateľky mala nepochybne aktivovať aj samotnou sťažovateľkou
konštatovaná požiadavka poľského dodávateľa na zabezpečenie obchodného reťazca zmenkou od
konečného odberateľa - sťažovateľky (bod 22 tohto rozsudku). Kasačný súd zastáva názor, že

požadovanie zabezpečenia obchodného reťazca zmenkou od posledného odberateľa je nezvyčajnou
požiadavkou, ktorá indikuje nedôveru obchodného partnera - poľského dodávateľa k obchodnému
reťazcu, s ktorým obchodovala sťažovateľka. Takáto nedôvera zo strany prvotného poľského
subdodávateľa mala byť dostatočným podnetom a impulzom pre aktivovanie primeranej obozretnosti
sťažovateľky v predmetnom obchodnom vzťahu. Správca dane a žalovaný pritom nezistili (a ani

sťažovateľka nepreukázala), že by bol takýto typ zabezpečenia či jeho požadovanie typický pre daný
sektor obchodovania, obchodovanie sťažovateľky vo všeobecnosti či pre jej ďalšie obchodné spolupráce
s inými obchodnými partnermi.
60. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že nemohla vedieť o cenách tovarov dohodnutých medzi jej
dodávateľmi (spoločnosťami JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) a poľským subdodávateľom, kasačný

súd kontruje vyjadreniami samotnej sťažovateľky, že (i) priamu spoluprácu s poľským dodávateľom
ukončila z dôvodu nevyhovujúcich cien tovarov a (ii) obchodný reťazec cez spoločnosť JJ & BETROM
s.r.o. využila z dôvodu výhodnejších platobných podmienok, ako jej vedel poskytnúť poľský dodávateľ.
Už z týchto tvrdení sťažovateľky je zrejmé, že musela mať predstavu o cenových reláciách tovarov
od poľského dodávateľa a o jeho platobných podmienkach, napriek tomu sa rozhodla pre výhodnejšiu

alternatívu - tovar od toho istého pôvodného dodávateľa cez dvoch slovenských subdodávateľov, ktorý
navyše zabezpečila zmenkou. Pričom nebolo zrejmé, aký iný ako daňový benefit z takéhoto obchodu
mohli dvaja ďalší slovenskí dodávatelia získať. Takéto vysvetlenie neposkytli ani bývalí konatelia
spoločností JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Navyše
sama sťažovateľka svojím obchodným postupom vyvrátila svoje tvrdenia o výhodnejšej spolupráci so

svojimi slovenskými obchodnými partnermi (subdodávateľmi), za ktorých sa priamo zaručila zmenkou
a za obchod platila úhrady skôr, ako prvý dodávateľ na území Slovenskej republiky (T-FLEX, s.r.o.)
realizoval úhrady poľskému dodávateľovi tovaru.
61. V predmetnom prípade ide tak o obchod sťažovateľky s jej dlhoročným obchodným partnerom
v Poľsku (s ktorým ukončila spoluprácu z dôvodu nevyhovujúcej ceny a platobných podmienok),

ktorý bol realizovaný cez ďalších slovenských subdodávateľov, pričom za podmienok, ktoré mali byť
pre sťažovateľku cenovo a platobnými podmienkami výhodnejšie ako priama spolupráca s poľským
obchodným partnerom, bez akejkoľvek faktickej účasti deklarovaných slovenských subdodávateľov na
obchode a za súčasného zabezpečenia celého obchodného vzťahu v obchodnom reťazci zmenkou
sťažovateľky na požiadavku poľského partnera. Kasačný súd v zhode so správnym súdom, žalovaným

a správcom dane zastáva názor, že vyššie uvedené preukázané okolnosti obchodného vzťahu v
predmetnej veci sú samé o sebe pochybné a spôsobilé vyvolať podozrenie u primerane svedomitého
obchodníka, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Rovnako
kasačnýsúddodáva,žeideookolnosti,ktorénastalipriamovdispozičnejsféresťažovateľky,ktorésamauvádzala či z vykonaného dokazovania vyplýva objektívna vedomosť sťažovateľky o nich. Ide teda o
skutočnosti, o ktorých sťažovateľka mala a mohla vedieť.
62. Pokiaľ sťažovateľka uvádza, že si preverila svojich obchodných partnerov cez verejne dostupné

registre, kasačný súd uvádza, že takéto preverovanie je len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti
a starostlivosti podnikateľa. Podozrenie podnikateľa, že sa môže stať súčasťou podvodného konania v
oblasti DPH, totiž nemusia vyvolať len záznamy vo verejných registroch, ale aj mimoriadne neobvyklé
obchodné podmienky či okolnosti uskutočňovaného obchodu. Napríklad aj také okolnosti, o aké ide
práve v tejto veci.

63. Napriek už vyššie uvedeným a pomenovaným pochybnostiam o samotnom obchode a jeho
korektnosti, sťažovateľka neprijala žiadne osobitné opatrenia, nevykazovala bližší záujem o svojich
obchodných partnerov a ich záujmy v rámci obchodného vzťahu, o kroky poľského dodávateľa a jeho
požiadavky na garancie a zabezpečenie celého obchodného reťazca od sťažovateľky a podobne.
Kasačný súd dodáva, že nie je jeho úlohou a ani úlohou žalovaného vymedzovať, aké opatrenia mala
sťažovateľka prijať, avšak z toho, čo bolo v daňovom konaní preukázané, nemožno konštatovať, že by

sťažovateľka konala v dobrej viere.
64.Zhrňujúcvyššieuvedenékasačnýsúdkonštatuje,žeobchodnývzťahsťažovateľkysospoločnosťami
JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. bol sám o sebe pochybný a podozrivý. Kasačný súd nespochybňuje
právo sťažovateľky napriek týmto pochybnostiam uzavrieť obchodný vzťah. Ak však podnikateľský
subjekt, aj za takto pochybných podmienok a bez ďalších relevantných opatrení, uskutoční obchodnú

transakciu, preberá na seba riziko, že jeho plnenie môže byť spojené s daňovým podvodom a z tohto
dôvodu mu nemusí byť uznané právo na odpočítanie dane z uskutočneného obchodu. Práve k tomu
došlo aj v prípade sťažovateľky.
65. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na to, že správca dane a žalovaný jej nepreukázali, aký neoprávnený
benefit získala z daňového podvodu, kasačný súd konštatuje, že táto skutočnosť (aj v súlade s

judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie) nezohráva pri dokazovaní účasti daňového subjektu na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ako dôvode neuznania uplatneného práva na
odpočítanie dane, žiadnu rolu (bod 41 tohto rozsudku).
66. Ak sťažovateľka namietala, že za tovar zaplatila sumu, v ktorej bola zahrnutá DPH a nepriznaním
odpočítania dane došlo k narušeniu princípu neutrality DPH, kasačný súd sa s touto námietkou

nestotožnil. Je potrebné uviesť, že v prípade účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom dochádza k narušeniu princípu neutrality dane v širšom kontexte na iných častiach
obchodného reťazca (v predmetnom prípade u spoločnosti
T-FLEX s.r.o.), a to riadnym nesplnením daňovej povinnosti - neodvedením dane. Deklarovaná -
formálna neutralita na ďalších parciálnych úsekoch obchodného reťazca (spoločnosť JJ & BETROM

s.r.o. a sťažovateľka) je v tomto celkovom kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná.
67. Kasačný súd sa s ohľadom na zistený dôvod neuznania uplatneného odpočítania dane zo strany
žalovaného a správcu dane stotožnil aj s ich argumentáciou vo vzťahu k dôkazom akcentovaným
sťažovateľkou. Ani kasačnému súdu nie je zrejmé, aké relevantné dôkazy by malo do konania priniesť
pátranie po skutočných finančných tokoch na účtoch spoločností zapojených do obchodného reťazca

či po skutočnosti, kde predmetné peniaze skončili. Tieto dôkazy sú z hľadiska daňového v predmetnej
veci irelevantné, nepreukazujú, že by sťažovateľka nezanedbala svoju starostlivosť pri vstupe do
obchodného vzťahu s potenciálom poznačenia daňovým podvodom. Rovnako irelevantné sú aj apely
sťažovateľky na výpovede bývalých konateľov spoločností JJ & BETROM, s.r.o. a T-FLEX s.r.o. Kasačný
súd berie na vedomie, že títo potvrdili dodanie tovarov sťažovateľke a vystavenie sporných faktúr, tieto

skutočnosti však nie sú sporné a nemajú žiadnu relevanciu z pohľadu zisteného dôvodu nepriznania
súvisiaceho daňového oprávnenia. Žalovaný a správca dane v predmetnej veci totiž nespochybňujú
splnenie materiálnych podmienok uplatneného práva, ale to, že v zistenom obchodnom reťazci došlo k
podvodnému daňovému úniku a na tomto reťazci participovala aj sťažovateľka.
68. Z pohľadu kasačného súdu na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani výpoveď účtovníčky

spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. H.. P. Y.. H.. Y. vykonávala zaúčtovanie dokladov, ktoré
jej boli odovzdané osobami konajúcimi za spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. Na druhej
strane však nebola prítomná pri obchodných jednaniach, nebola prítomná pri dodávkach tovaru, nemala
vedomosti o zmluvných a iných právnych vzťahoch medzi všetkými zainteresovanými subjektami či
dôvodoch, prečo spoločnosť T-FLEX s.r.o. nepriznala a neodviedla daň pri intrakomunitárnom dodaní.

Preto jej hodnotenie, či v predmetnom obchodnom reťazci došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu a
či o ňom sťažovateľka vedela alebo nie, je len subjektívnym hodnotením, ktoré nie je schopné prevážiť
nad skutočnosťami zistenými správcom dane a žalovaným.69. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené uzatvára, že správcovi dane a žalovanému sa podarilo
preukázať, že sťažovateľka prehliadla pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného obchodného vzťahu,
neprijala dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavila riziku, že sa stane súčasťou obchodného

reťazca poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami nepostupovala primerane obozretne, pričom
s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že objektívne mohla vedieť, že svojím
plnením sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Závery kasačného súdu
v spojení so závermi správneho súdu, žalovaného a správcu dane sú pritom postavené na zisteniach
a dôkazoch predložených správcom dane. Nemožno preto konštatovať, že by sťažovateľka bola

neprimerane zaťažená dôkazným bremenom, práve naopak, sú to orgány finančnej správy, na ktorých
ležalo v predmetnej veci dôkazné bremeno, pričom toto svoje dôkazné bremeno uniesli.
70. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že nezistil odchýlenie sa správneho súdu od ustálenej
rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Rozhodnutie žalovaného považuje aj kasačný súd za
dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. Poskytuje odpovede na všetky podstatné otázky
predmetného prípadu. Pochybnosti ohľadom povinnosti registrácie deklarovaných dodávateľov na

účely obchodovania s mäsom a mäsovými výrobkami nepovažoval kasačný súd v predmetnej veci za
významné pre rozhodnutie orgánov finančnej správy, správneho a ani kasačného súdu.
71. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na neprimeranú dĺžku vyrubovacieho konania kasačný súd dáva
do pozornosti, že samotná dĺžka vyrubovacieho konania (rešpektovanie procesnej lehoty) nemá za
následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Takýto záver totiž nevyplýva z

príslušných právnych predpisov (Daňový poriadok či zákon o DPH) a ani z judikatúry kasačného súdu.
Išlo preto o irelevantnú námietku a odpovede, ktoré na ňu poskytol žalovaný a správny súd, považuje
kasačný súd za dostačujúce.

34. S citovaným právnym posúdením a rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

ktorý v plnom rozsahu vyčerpal všetky námietky žalobcu, sa kasačný súd bezvýhradne stotožnil, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP
kasačný súd zamietol. Urobil tak z dôvodu, že kasačnej sťažnosti sťažovateľa prislúchal odkladný účinok

už priamo zo zákona (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) a nebolo potrebné ho osobitne priznávať rozhodnutím
kasačného súdu.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

36. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a
preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 a § 168. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom

konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní
úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné
dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.