Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821201401
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5821201401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. - F., právne zastúpenej spoločnosťou JUDr. Dušan
Serek advokátska kancelária, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lúčna 6100/1, Námestovo, IČO:
47 258 781, proti žalovaným: 1/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. I. XX, E., právne zastúpeného
JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom Mieru 312/13, Námestovo, IČO: 14 223 961 a 2/ J. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, E., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/40/2021-189 zo dňa 24. novembra

2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyni voči žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalobkyni voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním

napadnutým rozsudkom určil, že pozemky EKN parc. č. 802/1 – trvalý trávny porast vo výmere 15.039
m2 a EKN parc. č. 1357 – orná pôda o výmere 1.226 m2 , ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec
a k. ú. L. M., patria do dedičstva po poručiteľke N. D., O. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom G. H. I. XX, E. (výrok I. napadnutého rozsudku) a žalovanému 1/ uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, ktorých výška bude vyčíslená v uznesení vydanom
po právoplatnosti rozsudku (výrok II. napadnutého rozsudku).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie posúdil darovaciu zmluvu,
ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 1783/2019, ako neplatnú podľa ust. § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že darkyňa (poručiteľka) N. D. uzatvorila
predmetnú darovaciu zmluvu, ktorou na žalovaného 1/ previedla dotknuté nehnuteľnosti pri duševnej
chorobe/poruche, pre ktorú nebola spôsobilá tento úkon uskutočniť. Súd prvej inštancie pri svojom
rozhodnutí vychádzal zo Znaleckého posudku F. I. P. – znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie psychiatria, číslo posudku 22/2023, z ktorého zistil, že nebohá N. D. – matka žalobkyne

a žalovaných 1/ a 2/, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, v čase podpisu dotknutej darovacej zmluvy
trpela takou duševnou poruchou/chorobou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Poukázal
na to, že menovaná v čase podpisu darovacej zmluvy trpela demenciou pri Alzheimerovej chorobe
stredne ťažkého stupňa zmiešaného typu, následkom ktorej si nebola schopná uvedomiť svojekonanie, a toto svoje konanie nebola schopná ovládať. Poukázal na závery znaleckého posudku
vychádzajúce zo zdravotnej dokumentácie N. D., podľa ktorých možno u menovanej datovať duševné
ochorenie (demencia pri Alzheimerovej chorobe stredne ťažkého stupňa zmiešaného typu) minimálne

od 16.01.2019, pričom podľa znalca sa jednalo o ťažkú duševnú poruchu v pravom slova zmysle,
pričom poukázal na to, že Alzheimerova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie,
pri ktorom dochádza k úbytku neurónov v mozgu, ktorého klinickým prejavom je vždy dementný
syndróm prejavujúci sa ťažkými poruchami orientácie, výrazným spomalením psychomotorického
tempa, vymiznutím chápavosti, úsudkových schopností, ťažkým narušením pamäti, neschopnosťou

osvojenia si nových informácií. Znalec poukázal na to, že u menovanej došlo k prvým nešpecifickým
príznakom zhruba v roku 2017, kde v popredí bola afektívna labilita a porucha pamäti, neschopnosť
zapamätať si nové veci. MMSE je 22b, čo podľa znalca je patologická hodnota. Ďalej poukázal na to, že
dňa 16.01.2059 (poznámka odvolacieho súdu: z obsahu spisu vyplýva, že správne malo byť uvedené
„16.01.2019“) boli prítomné už výrazné poruchy pamäte, výrazný pokles MMSE na 13, čo podľa znalca
poukazovalo na stredný stupeň demencie, pričom zdôraznil, že pokiaľ sú prítomné znaky demencie, ide

o prejavy trvalého rázu a v tejto súvislosti nemožno z lekárskeho hľadiska uznať tzv. lucídny interval.
V kontexte záverov predmetného znaleckého posudku súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to,
že na psychiatrickom vyšetrení dňa 06.02.2019 darkyňu (poručiteľku) N. D. sprevádzal žalovaný 1/, a
ten uviedol, že matka má výrazne znížené pamäťové schopnosti, nič si nezapamätá, niekedy je úplne
mimo a súčasne uviedol, že matka sa už sama neoblečie, má už aj problémy s udržiavaním hygieny,

neudrží moč, viacej spí v noci aj cez deň a že svoju matku sprevádzal aj na psychiatrickom vyšetrení
dňa 10.04.2019, kde ošetrujúcemu lekárovi svojej matky uviedol, že táto býva dezorientovaná v čase,
pošpinila sa močom a stolicou. V tejto súvislosti neopomenul, že uvedené je v rozpore s vyjadrením
žalovaného1/kžalobe,vktoromuviedol,žejehomatkabolavčaseuzavretiadarovacejzmluvyrelatívne
samostatná, sama sa najedla, umyla, dodržiavala hygienu a jediný výraznejší problém mala v pohybe.

Súd prvej inštancie uzavrel, že závery znaleckého posudku F. P. nemohol vyvrátiť ani výsluch notárky
Q. F. N., u ktorej bola uzavretá darovacia zmluva, a ktorá v rámci svojho výsluchu uviedla, že pri
spísaní darovacej zmluvy postupovala tak, že keď sa účastníci darovacej zmluvy ku nej dostavili, tak
ich oboznámila s obsahom zmluvy a po oboznámení pristúpili k jej podpisu, pričom ona darovaciu
zmluvu prečítala darkyni a darkyňa si ju nečítala sama. Táto svedkyňa uviedla, že to, či je účastník

orientovaný, ona zisťuje tak, že sa opýta, či vie, prečo tu je a či vie, aký úkon sa chystá uzavrieť a len
vtedy, ak jej odpovedá kladne, tak k danému úkonu pristúpi, pričom darkyňa predmetný úkon podpísala,
z čoho svedkyňa vyvodila, že poručiteľka mu rozumela a súhlasila s ním. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že svedkyňa ako notárka, ktorá spísala darovaciu zmluvu, si len veľmi zbežne (navyše laicky,
keďže nie je odborníčka na psychiatriu) utvorila názor, že matka subjektov na strane sporu je spôsobilá

uskutočniť daný právny úkon, avšak si neurobila žiadne cielené zisťovanie mentálnych schopností. Súd
prvej inštancie potom vyhodnotil výpoveď menovanej svedkyne ako nepresvedčivú.

1.2 Vo vzťahu k námietke žalovaného 1/ o tom, že znalec sa nevysporiadal s tým, že na psychiatrickom
vyšetreníuF.J.dňa17.07.2019neboháN.D.spomínalaprávedotknutýprávnyúkon,zčohovyvodzoval,

že si naň pamätala a bola si vedomá toho, že ho urobila, súd prvej inštancie poukázal na znalecký
posudok F. I. P., v ktorom je uvedené, že nebohá N. D. na predmetnom vyšetrení uviedla, „všetko mi
vzali, nevesta so synom“, avšak neuvádzala, že pred vyše mesiacom prepísala majetky na syna, tak
ako to tvrdil zástupca žalovaného 1/ v záverečnej reči pred vyhlásením rozsudku. Súd prvej inštancie
v tejto súvislosti konštatoval, že na uvedenom vyšetrení to, že poprepisovala majetky na syna pred vyše

mesiacom, neuviedla N. D., ale samotná žalobkyňa (čo vyplýva z textu „heteroanamnestické údaje dňa
dcéra p. B. D.“), pričom súd navyše zdôraznil, že zo znaleckého posudku vyplýva, že aj na tom vyšetrení
nebohá N. D. nebola orientovaná časom, nakoľko uviedla, že je rok 1990, marec, deň nevedela.

1.3 Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 1/, že nebohá N. D. by vzhľadom na svoje ochorenie pri

stredne ťažkej Alzheimerovej demencii nemala podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa
19.12.2019 ani priznaný invalidný dôchodok, pretože pri tomto ochorení je miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť od 30 do 40 %, ako aj vo vzťahu k rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych
vecíarodinyNámestovoč.NO3/OPPNKAPČ/SOC/2020/33066-6zodňa28.01.2020akukomplexnému
posudku č. NO3/OPPNKAPČ/SOC/2020/31859 zo dňa 20.01.2020, z ktorých vyplýva, že nebohá N.

D. v oblasti mobility a orientácie mala zníženú pohybovú a orientačnú schopnosť a bola odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, súd prvej inštancie konštatoval, že s týmito
listinnýmidôkazminebolivyvrátenézisteniaznalca,žemenovanávzhľadomnaochorenie,ktorýmvčase
uzavretia darovacej zmluvy trpela, nebola schopná tento právny úkon uskutočniť.1.4 Výhrady žalovaného 1/ k znaleckému posudku F. I. P. spočívajúce v tom, že znalec nevysvetlil, ako
dospel k svojmu záveru a nevysporiadal sa s otázkou osoby nebohej N. D., a tiež s výpoveďou notárky,

ktorá dotknutú zmluvu spísala, považoval súd prvej inštancie za nedostatočne konkrétne, nakoľko
žalovaný 1/ neuviedol, aký konkrétny postup podľa neho znalec porušil/nedodržal pri vypracovaní
znaleckého posudku a či toto porušenie/nedodržanie objektívne mohlo mať dopad na vecnú správnosť
posudku. Podľa názoru súdu prvej inštancie možno zo znaleckého posudku zistiť, akým spôsobom
znalec dospel k odpovediam na položené otázky, pričom vychádzal z údajov zdravotnej dokumentácie

nebohej N. D., spisového materiálu a zistení, ktoré
z nich získal a na ktoré následne aplikoval odborné poznatky z odboru psychiatrie a aj svoje klinické
skúsenosti. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ nešpecifikoval, akým spôsobom sa mal
znalec „vysporiadať s otázkou osoby nebohej N. D.“ a prečo by tak mal urobiť, resp. aký by takéto
„vysporiadanie“ malo vplyv na vecnú správnosť posudku. Vo vzťahu k námietke žalovaného 1/, že
znalec sa nevysporiadal s výpoveďou notárky, ktorá zmluvu spísala, odvolací súd nepovažoval za

dôvodnú, pričom zdôraznil, že znalec sa v posudku zaoberal predovšetkým zisteniami zo zdravotnej
dokumentácie nebohej N. D., ktoré majú odbornú povahu, pretože ich spísali lekári, naproti čomu
preverovanie spôsobilosti vykonať dotknutú darovaciu zmluvu notárkou JUDr. Martinou Klinovskou súd
vyhodnotil ako povrchné a laické, vyvolávajúce otázky, či sa vôbec nejaké preverenie aspoň vo forme,
ktorú možno od osoby, ktorá nie je odborníkom na otázky duševného zdravia ľudí očakávať, udialo.

1.5 Súd prvej inštancie neuznal ako dôvodnú ani námietku žalovaného 1/, že znalec neuskutočnil vlastné
vyšetrenie nebohej N. D., nakoľko toto vyšetrenie sa nemohlo uskutočniť práve z dôvodu, že N. D. už
nežijeanežilaanivčasevyhotoveniaznaleckéhoposudku.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciepoukázal
na to, že žalovaný 1/ nepreukázal, že by táto skutočnosť spôsobila nemožnosť vypracovať znalecký

posudok alebo jeho vecnú nesprávnosť. Pokiaľ žalovaný 1/ mal výhrady aj k odbornej stránke posudku,
a tento považoval za neodborný v tom, že podľa neho odborná literatúra pripúšťa tzv. lucídne intervaly v
prípadeAlzheimerovejchoroby,súdprvejinštanciekonštatoval,žežalovaný1/žiadnuodbornúliteratúru,
ktorá by spochybnila tento záver znalca, nepredložil a ani nekonkretizoval, a preto výhrady žalovaného
1/ voči znaleckému posudku vyhodnotil ako nedôvodné a vedúce k záveru o neunesení dôkazného

bremena ohľadne obrany proti žalobe.

1.6 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súčasne vyplýva, že súd zamietol návrh žalovaného 1/ na
výsluch znalca F. I. P. ako oneskorený a nadbytočný, pričom zdôraznil, že tento znalecký posudok
bol žalovanému 1/ doručený dňa 12.05.2023 a žalovaný 1/ k nemu nedoručil žiadne vyjadrenie a až

04.10.2023 žalovaný 1/ doručil súdu návrh na výsluch znalca a uviedol, že so záverom znaleckého
posudku nesúhlasí, pričom však svoj návrh na výsluch a nesúhlas so znaleckým posudkom nijako
neodôvodnil a až na pojednávaní dňa 25. 10. 2023 žalovaný 1/ konkretizoval dôvody svojho nesúhlasu.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovanému 1/ nič nebránilo, aby svoj nesúhlas so znaleckým
posudkom konkretizoval podstatne skôr, než až na pojednávaní dňa 25.10.2023. Súd prvej inštancie

potom aj vzhľadom na dôvody, pre ktoré žalovaný 1/ navrhol výsluch znalca, zamietol tento návrh na
vykonanie dôkazu, keď upriamil pozornosť na to, že výsluch znalca sa vykonáva predovšetkým vtedy,
keď znalec v znaleckom posudku opomenul odpovedať na nejaké otázky a je potrebné výsluchom
fakticky znalecký posudok doplniť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ netvrdil,
žebyznalecnaniečoopomenulodpovedať,aležežalovaný1/lennesúhlasilsospôsobomvypracovania

znaleckého posudku a s jeho záverom.

1.7 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“), keď ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná a z dôvodu, že
žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania len voči žalovanému 1/ a voči žalovanému 2/ nechcela

priznaťnáhradutrovkonania,pretožetensožalobousúhlasil,súdpriznalžalobkynináhradutrovkonania
len voči žalovanému 1/.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v celom rozsahu, podal odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov
prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Žalovaný 1/ považoval rozsudok súdu prvej

inštancie za nesprávny, vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný 1/ súčasne namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnene zamietol
návrh na výsluch znalca F. P., ktorý žalovaný 1/ navrhol, a taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa
nevyporiadal komplexneso všetkými dôkazmi vykonanými vo veci, najmä s výpoveďou notárky Q. F. N., ktorá dotknutý úkon
Darovaciu zmluvu zo dňa 06.06.2019 spísala formou notárskej zápisnice na svojom notárskom úrade
v Trstenej za prítomnosti nebohej N. D.. Žalovaný 1/ poukázal v odvolaní na to, že súd prvej inštancie

odvodzoval svoje rozhodnutie zo Znaleckého posudku č. 22/2023 znalca F. I. P., so záverom ktorého
žalovaný 1/ nesúhlasil a žiadal, aby súd vykonal výsluch znalca, ktorú žiadosť súd zamietol a navrhnutý
dôkaz bez náležitého vysvetlenia a odôvodnenia nevykonal. V odvolaní poukázal na to, že úlohou znalca
bolo spätné posúdenie stavu nebohej N. D., teda jej duševného stavu k dátumu 06.06.2019, pričom mal
za to, že znalec vychádzal výlučne zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, a teda vyšetrení

nebohej N. D. u jej obvodného lekára, resp. psychiatra F. J. a z týchto podkladov urobil svoj záver.
Namietal záver znalca, ktorý vo svojom posudku na str. 23 uviedol, že „pokiaľ sú prítomné známky
demencie, ide o prejavy trvalého rázu, v tejto súvislosti nemožno
z lekárskeho hľadiska uznať tzv. lucídny interval“. Poukázal na to, že pri vyšetrení nebohej N. D. dňa
22.05.2019 v ambulancii F. J. sa udáva MMSE 14 - 13 bodov, čo predstavuje miernu až stredne ťažkú
demenciu pri Alzheimerovej chorobe. Poukázal na to, že pri vyšetrení dňa 22.05.2019 sa uvádza „všetko

by bolo dobré keby vládala“, pričom zdôraznil, že úkon darovacej zmluvy urobila menovaná o 15 dní
po tomto vyšetrení, t. j. dňa 06.06.2019. Upriamil pozornosť na objektívny nález lekárskej správy:
„kontaktne usmerniteľná bez faktických porúch“ ... vnímanie „intaktné“ .. čo v odbornej terminológii
znamená neporušený, celistvý. Žalovaný 1/ má potom za to, že v tomto období jeho matka mala viac-
menej problémy pohybového charakteru a jej duševný stav nebol v tomto čase taký, že bola schopná

samostatne posudzovať a sa rozhodovať. Jeho o spísanie darovacej zmluvy požiadala sama matka a
on jej povedal, že ju nedá do domova, ale že sa bude ňu starať, keď žalobkyňa a žalovaný 2/ odmietli
osobnú starostlivosť o ňu. Poukázal na závery odbornej literatúry, podľa ktorých MMSE 24 – 10 bodov
predstavuje u pacienta miernu až stredne ťažkú demenciu, pričom u nebohej N. D. MMSE v období
jún 2019 predstavovala MMSE 14 – 13 bodov a júl 2019 11 - 14 bodov, z čoho vyplýva, že menovaná

trpela miernou až stredne ťažkou demenciou, čo ju podľa jeho názoru nerobilo nespôsobilou urobiť
právny úkon darovacej zmluvy, aby si pritom neuvedomila dôležitosť a význam právneho úkonu. Podľa
jeho názoru sa zdravotné ťažkosti v kritickom čase, t. j. 06.06.2019 u jeho matky prejavovali najmä
čo do pohybového aparátu a nie duševného stavu. Poukázal aj na prílohu č. 4 (kapitola V – Duševné
choroby a poruchy správania ) zákona č. 461/2004 Z.z. o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že pri

zdravotnom postihnutí - stredne ťažkej formy - pri Alzheimerovej demencii sa miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ohodnocuje na 30 - 45 %, a teda posudzovaná osoba môže vykonávať aj
zárobkovú činnosť. Na základe uvedeného má žalovaný 1/ za to, že dňa 06.06.2019 nebol stav nebohej
N. D. taký, ktorý by ju robil neschopnou vykonať právny úkon – darovaciu zmluvu, čo možno vyvodiť aj
z výsluchu notárky JUDr. Klinovskej. Žalovaný 1/ súčasne poukázal na to, že znalec mal k dispozícii

aj Znalecký posudok č. 18/2021 F. Q. R., ktorá N. D. osobne vyšetrila v jej domácom prostredí, kde
na strane 14 posudku: Klinika: uvádza, cit.: „vedomie lucídne, zachovaná orientácia vlastnou osobou,
vie kde sa nachádza...,“ ktoré vyšetrenie sa uskutočnilo dňa 21.01.2021, teda dva roky po napadnutom
úkone darovacej zmluvy, keď stav N. D. bol oproti roku 2019 zhoršený. Žalovaný 1/ potom zdôraznil,
že znalkyňa ešte v januári roku 2021 konštatovala u vyšetrovanej osoby lucídne vedomie, čo znamená

„vedomie je stav, v ktorom prebiehajú psychické funkcie, ktoré si jedinec uvedomuje a je schopný ich
vzťahovať k svojmu „ja“. Je to jednak uvedomovanie si seba samého, jednak bdelosť – stav centrálnej
nervovej sústavy, schopnosť reagovať na podnety. Vedomie fyziologické sa nazýva vedomie lucídne
(jasné, čisté).“ Z uvedeného dôvodu sa nestotožnil so záverom znaleckého posudku F. P., ktorý vylučuje
aj tzv. svetlú chvíľku, ktorá však podľa názoru žalovaného 1/ môže nastať aj u osoby duševne chorej.

Má za to, že znalec svoje závery neoprel o žiadne iné dôkazy, odbornú literatúru a vychádzal výlučne zo
správ zdravotnej dokumentácie nebohej N. D. a vlastných úvah. Zdôraznil, že pokiaľ navrhoval výsluch
znalca, tak on mal zámer položiť mu otázky týkajúce sa zásadných nedostatkov znaleckého posudku,
resp. nevyporiadania sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre urobenie záveru znaleckého
posudku, nakoľko znalec vychádzal zo správ z jednotlivých vyšetrení bez toho, aby podrobne uviedol,

na základe akých záverov dospel k záveru, že N. D. práve dňa 06.06.2019 nebola schopná vykonať
darovací úkon.

2.1 Žalovaný 1/ sa súčasne nestotožnil ani s odôvodnením súdu, v ktorm súd poukázal na to, že na
vyšetrení dňa 17.07.2019 údajne vetu „poprepisovala tiež majetky na syna“ mala povedať nie nebohá

N. D., ale žalobkyňa, jej dcéra. Má za to, že z uvedeného nie je možné jednoznačne usúdiť, či sú to
slová samotnej vyšetrovanej alebo žalobkyne ako doprovodu, pretože logicky nedávajú zmysel, že slová
„poprepisovala tiež majetky na syna, dcéra sa bude viacej zaujímať o zdravotný stav matky“ neboli
slovami vyšetrovanej. Žalovaný 1/ má za to, že ak by túto vetu mala povedať žalobkyňa ako doprovod,potom by logicky uviedla, že matka poprepisovala majetky na brata, teda na neho, nakoľko on je jej
bratom a nie na syna a že sa bude viac zaujímať o zdravotný stav matky.

2.2 Na základe uvedeného má žalovaný 1/ za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom znalca, ktorý vo veci
vyhotovil znalecký posudok a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Taktiež má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením
opretým o jediný dôkaz, a to znalecký posudok, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvoinštančného súdu ako vecne nesprávny zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie. V ostatnom žalovaný 1/ sa pridržal svojich písomných podaní a prednesov na súde prvej
inštancie.

2.3 K odvolaniu žalovaného 1/ učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu pripojil svoje
vyjadrenie samotný žalovaný 1/, v ktorom uviedol, že dňa 11.01.2019, keď navštívil F. S. za účelom

predpísania liekov pre jeho mamu, medzi ktorým bol aj Frontin, táto mu povedala, že lieky nemôže
predpísať kvôli neplatnosti preskripcie. Do tohto dňa bol zdravotný stav jeho mamy z jeho pohľadu
uspokojivý. Po vysadení lieku Frontin, keď ho už nemala, sa jej stav zhoršil. Dňa 16.01.2019 prišiel
s mamou na kontrolu k F. J. za účelom predpísania lieku Frontin, lebo mama si ho žiadala. F. J. mu
však mal povedať, že Frontin nemôže predpísať. Dňa 25.01.2019 urobili jeho mame CT vyšetrenie,

dňa 06.02.2019 boli na kontrole u F. J., ktorý určil diagnózu a nasadil liečbu. Jeho mama si stále
pýtala Frontin, ako sa vyjadril na kontrole 06.02.2019. Uviedol, že po vzájomnom rozhovore, bez
prítomnosti matky, ho F. J. informoval, že priebeh Alzheimerovej demencie sa u každého pacienta
prejavuje inak a súčasne ho informoval, že keď sa jej zdravotný stav zhorší zo súčasne stredne ťažkej
demencie (MMSE 20 – 10) na ťažkú demenciu (MMSE 9 – 0), môže požiadať o obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony, aby v tom prípade mohol riešiť umiestnenie matky v domove sociálnych služieb.
Súčasne uviedol, že po odznení abstinenčných príznakov a nasadení liečby sa jej stav radikálne zmenil
k lepšiemu, pričom niektoré svoje vyjadrenia, ako sú napísané v zdravotnej dokumentácii zo dňa
10.04., nepovedala. Nebohá mala predpísanú francúzsku barlu a neskôr jej predpísali G aparát, a preto
potrebovala pri niektorých úkonoch samoosbluhy pomôcť. Čo sa týka dezorientácie v čase, ona sa ho

niekedy opýtala, aký je dnes deň kvôli seriálom, ktoré pozerala v TV, mala inkontinenciu, predpisovali jej
vložky. Pomočovať sa však začala až približne tri týždne pred smrťou a čo sa týka stolice, mávala hnačky
a robievalo je to problémy už dlhodobo niekoľko rokov. Mala problémy s rýchlou chôdzou, nestíhala na
WC, tak je raz troška ušlo niekoľko dní pred kontrolou u F. J.. Ďalej uviedol, že neskôr zistil, že jej hnačky
spôsoboval liek Thioctacid ako vedľajší účinok. Doktor sa ho mal pýtať, či ich neobviňuje, či jej niečo

brali, aj on mu povedal, že nie. Čo sa týka vyšetrenia z 22.05.2019, dezorientácia spočívala v tom istom,
ako uviedol 10.04.2019 a problémy so stolicou sa nezopakovali (asi to lekár odpísal z predchádzajúceho
záznamu). Uviedol, že jeho mama nemala žiadny elektronický prístroj, ktorý by jej ukazoval, aký je deň
a dátum. Pokiaľ ide o deň 17.07.2019, on išiel s mamou na kontrolné vyšetrenie k F. J., v čakárni už
čakala žalobkyňa a on nešiel s mamou dovnútra k lekárovi a išla s ňou žalobkyňa. Uviedol, že 40 dní od

podpisu darovacej zmluvy žalobkyňa neuvádza na vyšetrení F. J. žiadne psychické problémy, ktorými
by trpela ich mama, v čom vidí dôkaz, že mama bola spôsobilá na právne úkony. Domnieva sa, že
žalobkyňa sa u F. J. pýtala, či je mama spôsobilá na právne úkony a predpokladá, že jej lekár povedal
to isté čo jemu, a teda že jej musí klesnúť MMSE na 9 – 0. Na základe uvedeného si žalovaný 1/ myslí,
že žalobkyňa čakala s podaním žaloby, kým sa mame stav zhorší. Uviedol, že žalobkyňa a žalovaný 2/

mu stále vyčítajú, že zneužil maminu chorobu na uzatvorenie darovacej zmluvy, avšak po otcovej smrti
v roku 1998 sa počas konania o dedičstve dohodli, že vyplatí celý dom a sľúbili mame, že ju nedajú
do domova sociálnych služieb. Uviedol, že ich mama sa obávala, že chorobu zdedí po svojej mame.
On vyplatil celý dom, pričom žalobkyňa obdržala do 275.000,- Sk a žalovaný v druhom rade taktiež
275.000,- Sk. Keď ich mama zistila, že ju chcú dať do DSS a on nie, tak sa rozhodla, že mu tie pozemky

daruje. Vo vzťahu k odseku 7. odôvodnenia rozsudku uviedol, že zástupca žalobkyne tvrdí, že zbytočne
nečakala s podaním žaloby, pričom uviedla, že hneď, ako sa dozvedela o uzatvorení darovacej zmluvy,
dala návrh na začatie konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony svojej matky, keď on tvrdí,
že o darovacej zmluve sa žalobkyňa dozvedela 06.06.2019 v deň jej uzatvorenia, lebo jej to oznámil
žalovaný 2/ a na prvom pojednávaní to nepoprela. Uviedol, že návrh poslala 18.12.2019, čiže 194 dní

od uskutočnenia darovacej zmluvy a z toho dôvodu žiada dôkaz vylúčiť.

2.4 K odseku 8. odôvodnenia rozsudku žalovaný 1/ uviedol, že súd sa riadil Znaleckým posudkom
č. 22/2023 F. I. P., pričom znalec mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu a Znalecký posudok F.R. č. 18/2021 vyhotovený dňa 08.02.2021. Znalec vo svojom posudku cituje aj čerpá niektoré vety
z posudku F. R. a z toho žalovaný 1/ usudzuje, že ho znalec čítal. Zdôraznil, že pri vyšetreniach
spomínal, že mama je závislá na Frontine, avšak znalec to vôbec nebral do úvahy. Žalovaný 1/ uviedol,

že po preštudovaní príbalového letáku k lieku Frontin 0,25 mg, ktorý priložil k spisu, dospel k záveru,
že problémy spôsobovalo dlhodobé užívanie Frontinu a rýchle ukončenie liečby, následkom ktorej
vznikli abstinenčné príznaky a rebound fenomén. Jeho matke predpisovali Frontin podľa dostupnej
dokumentácie od 03.05.2017 do 22.11.2018 a liečba bola ukončená dňa 11.01.2019, kedy sa jeho mame
minuli lieky. Ona užívala Frontin viac ako 20 mesiacov, avšak tento sa má užívať krátkodobo 2 – 4

týždne. Preto si žalovaný 1/ myslí, že znalec si vybral zo zdravotnej dokumentácie to, čo mu vyhovovalo
a odvolával sa na jeho vyjadrenia. Má za to, že znalec F. P. si v posudku protirečí, nakoľko uvádza, že
mama mala stredne ťažký stupeň a na konci strany 22 ťažkú duševnú poruchu.

2.5 Súčasne poukázal na to, že podľa zákona 382/2004 § 17 ods. 4e a ods. 5 je znalec povinný
priložiť prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. Tieto prílohy neboli

k znaleckému posudku priložené, a preto žiadal súd predvolať F. P., aby vysvetlil, ako k tomu rozhodnutiu
prišiel. To mu však nebolo umožnené, a preto žiadal vylúčiť znalecký posudok z dôkazov, lebo nespĺňa
zákonné podmienky. Uviedol, že na strane 23 sa uvádza, že lucídny interval nemožno uznať, pričom
v posudku F. R. č. 18/2021, z ktorého znalec čerpal, je uvedené na strane 14 KLINIKA: VEDOMIE
LUCÍDNE, ZACHOVANÁ ORIENTÁCIA VLASTNOU OSOBOU. Má za to, že uvedené je dôkazom, že

06.06.2019 mala poručiteľka vedomie lucídne, keďže ho mala lucídne aj 28.01.2021, kedy jej F. R. robila
vyšetrenie k posudku.

2.6 Nesúhlasil so záverom súdu, že nemožno konštatovať žiadne dôkladné preverenie schopnosti
spôsobilosti danej osoby uskutočniť právny úkon notárom, nakoľko ak účastník vie odpovedať na

to, prečo tu je a aký úkon sa chystá uzavrieť, čo sú otázky, na ktoré jeho mama odpovedala pri
podpisedarovacejzmluvy,jejednoznačnejasné,žeodpovedalanakomplikovanejšiuotázkuvporovnaní
s otázkami, kedy sa narodila a ako sa volá, ktoré postačujú na lucídne vedomie, ako uvádza F. R.
v posudku na strane 14.

2.7 K odseku 9. odôvodnenia rozsudku poukázal na to, že on predložil súdu ako dôkaz tabuľku kapitola
V – Duševné choroby a poruchy správania zo zákona č. 461/2003, príloha č. 4, na ktorú rukou napísal
zákon 461/2003 príloha č. 4 a podčiarkol Alzheimerova demencia stredne ťažkej formy 30 – 45 %
a počas výsluchu odpovedal, že to zistil včera večer (večer pred pojednávaním), že je to zákon č.
461/2003 a že je to fakt. V tejto súvislosti zdôraznil, že súd návrh na výsluch znalca zamietol pre jeho

oneskorený návrh, on však obdržal znalecký posudok 24.05.2023 a mal na nájdenie dôkazu 150 dní.
Uviedol, že súd mu dôkaz zamietol a keď namietal, že žalobkyňa mala dosť času na podanie žaloby
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony od podpísania darovacej zmluvy 06.06.2019 do podania
žaloby 18.12.2019, jej to súd uznal. Má za to, že v prípade duševnej choroby sa posudzuje duševná
spôsobilosť, ktorej súčasťou sú právne úkony a nie fyzická spôsobilosť a jeho mama mala 22.05.2019

MMSE 13 – 14, priemer 13,5, pričom po prepočte mu vyšlo 39,75 % miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v súvislosti s duševnou spôsobilosťou, keď čiastočný invalidný dôchodok začína na
41 % podľa zákona 461/2003. Aj v uvedenom vzhliada dôkaz, že človek s takouto diagnózou musí
pracovať aj duševne, a teda byť spôsobilý na právne úkony. Ďalej poukázal na to, že z posudku Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že posudkový lekár na základe zdravotnej dokumentácie urobil

posudok 28.11.2019 približne 5 mesiacov po uzatvorení darovacej zmluvy a rozhodol sa pre časť III.8.d.
prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 a nie pre IV – Duševné poruchy a poruchy správania 7.c – ťažká porucha
50 – 80 %. Uviedol, že podľa 7.b. 30 – 40 % by jeho mama nemala nárok ani na preukaz ZŤP, nakoľko
nárok na preukaz vzniká až od 50 %.

2.8Vovzťahukodseku10.odôvodneniarozsudkužalovaný1/uviedol,žeonnerozumie,prečosúdtvrdí,
že výhrady voči tomu, že znalec nevysvetlil, ako dospel k svojmu záveru, sú nedostatočne konkrétne,
nakoľko bolo namietané, že znalecký posudok nemá povinné prílohy a v Zápisnici o pojednávaní zo dňa
25.10.2023 na strane 2 na konci vyjadrenia jeho právneho zástupcu je uvedené, že „znalec len opísal
spis, nepriložil k nemu žiadnu prílohu“, pričom v zákone č. 382/2004 je napísané podľa § 17 ods. 4 a 5,

čo musí znalecký posudok obsahovať. Súčasne poukázal na ust. § 2 ods. 2 a § 36 ods. 1 a § 47 ods.
1 písm. d) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Má za to, že
verbálny prejav účastníka pri podpise zmluvy na požiadanie notára, že je spôsobilý na právne úkony, je
dostatočne komplikovaný a vyžaduje lucídne vedomie, a preto by si nedovolil spochybňovať notára.2.9 Vo vzťahu k odseku 11. rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný 1/ poukázal na to, že znalecký
posudok o duševnom zdraví nemožno zrovnávať s posudkom o hodnote nehnuteľností, nakoľko

znalecký posudok na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony rieši Civilný mimosporový poriadok,
kedy v zmysle § 243 ods. 1 súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná a v zmysle § 243 ods.
2 súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav a ak je
výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť a v takomto prípade súd osobu, o ktorej
spôsobilosti sa koná, vzhliadne. Má za to, že súd nie je viazaný znaleckým posudkom a nemôže v jeho

prípade postupovať podľa Civilného mimosporového poriadku, nakoľko nemôže osobu vzhliadnuť. Má
za to, že podľa Civilného sporového poriadku, čl. 4 ods. 1, je podľa jeho názoru najbližší zákon, podľa
ktorého sa dá postupovať, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch, keď má za to, že notár ako verejný činiteľ
určený štátom pri podpise darovacej zmluvy osobu vzhliadol a potvrdil správnosť vykonaného právneho
úkonu.

2.10 Vo vzťahu k odseku 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku má žalovaný za to, že bol porušený
čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko on nemal rovnaké práva ako žalobkyňa.

2.11 Žalovaný 1/ má potom za to, že je nespochybniteľné, že zástupca žalobkyne v rozsudku v odseku
7. nehovoril pravdu, v odseku 8. znalec chybne vypracoval znalecký posudok, čím uviedol súd do omylu

a súčasne súd uprednostnil dôkaz neúplného znaleckého posudku pred svedectvom notárky, ktorá ako
jediná z trojice notárka, znalec a sudkyňa N. D. v daný moment vzhliadla a vyhodnotila ako právne
spôsobilú, čo vo svojej svedeckej výpovedi uviedla.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu argumentovala, že znalec F. P. v Znaleckom posudku č. 22/2023

dostatočne zistil skutkový stav a dostatočne vyčerpávajúco ozrejmil, aký bol zdravotný stav poručiteľky
v čase uzavretia darovacej zmluvy, neplatnosti ktorej sa domáha v prejednávanom spore. Má súčasne
za to, že aj súd prvej inštancie sa dostatočne v odseku 8. predmetného rozsudku vysporiadal so závermi
vyplývajúcimi z výpovede notárky JUDr. Klinovskej a skutočnosti, že jej laický pohľad na poručiteľku
askutočnosť,čivôbecaakozisťovala,čiporučiteľkavčaseuzatváraniaprávnehoúkonujehonásledkom

rozumela,nemoholvyvrátiťjednoznačnýzáverznalcaF.P.ohľadnenespôsobilostiporučiteľkynaprávne
úkony v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy. Poukázal na to, že žalovaný 1/ vo svojom odvolaní
„vypichol“ len určitú časť lekárskej správy z 22.05.2019 vypracovanej psychiatrickou ambulanciou F. J..
Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že v uvedenej správe je jednoznačne napísané, že vnímanie
poručiteľky bolo intaktné, žalobkyňa má za to, že bez ohľadu na závery vyplývajúce zo znaleckého

posudku sú tieto tvrdenia žalovaného 1/ v rozpore s ostatnými lekárskymi správami (dokonca so
skoršími dátumami, než bolo vyšetrenie 22.05.2019), pričom už na vyšetrení dňa 16.01.2019 samotný
žalovaný 1/ (ako doprovod matky na vyšetrenie) uvádza, že má aktuálne výrazne znížené pamäťové
schopnosti a nič si nepamätá a na vyšetrení dňa 06.02.2019 žalovaný 1/ doplnil, že niekedy je „matka“
úplne „mimo“ a ďalej uviedol, že sa dokonca ani nemôže sama obliecť a neskôr na vyšetrení dňa

10.04.2019 doplnil, že (matka) býva aj dezorientovaná v čase. Žalobkyňa má potom za nepochybné,
že v čase ešte pred uzavretím darovacej zmluvy dňa 06.06.2019 poručiteľka, t. j. matka strán sporu
netrpela „iba“ problémami pohybového charakteru, čo vylučuje anamnéza daná samotným žalovaným
1/. Zdôraznila, že na vyšetrení 17.07.2019, t. j. mesiac po uzavretí spornej darovacej zmluvy, poručiteľka
na psychiatrickom vyšetrení už nevedela ani uviesť, aký je rok, pričom uviedla rok 1990.

3.1 Žalobkyňa má potom za to, že už len pri laickom prečítaní týchto správ a v nadväznosti na ostatné
dôkazy (znalecký posudok F. R. vypracovaný pre účely konania 4Ps/25/2019 a znalecký posudok F.
P. vypracovaný pre toto konanie) nemožno konštatovať, že uvedenie „vnímanie intaktné“ v správe
z psychiatrického vyšetrenia z 22.05.2019 by malo znamenať, že by poručiteľka netrpela duševnou

poruchou.

3.2 Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný ďalej „vypichol“ zo znaleckého posudku
F. R. zo strany 114 posudku konštatovanie znalkyne, že vedomie poručiteľky bolo lucídne, že je
zachovanáorientáciavlastnouosobouavie,kdesanachádza...Žalobkyňamázato,žeajtototvrdenieje

účelovo vybraté z celkového kontextu a napokon záveru, ktorý znalkyňa v tomto posudku konštatovala.
Žalobkyňa uviedla, že išlo o konanie o obmedzenie spôsobilosti poručiteľky (v tom čase ešte žijúcej) na
právne úkony, pričom je zrejmé, že poručiteľka vedela odpovedať iba na otázky týkajúce sa jej dátumu
a miesta narodenia a miesta, kde sa aktuálne nachádza, avšak na ostatné otázky, ako konštatovalaznalkyňa, už poručiteľka nevedela odpovedať a od kladenia ďalších otázok/úloh už znalkyňa upustila,
nakoľkobadalauporučiteľkyvyčerpanieaúnavu.Žalobkyňamázato,žepriprečítaníceléhoznaleckého
posudku F. R., z neho zisteného skutkového stavu ku dňu 28.01.2021, kedy poručiteľku vyšetrila

v domácom prostredí, je zrejmé, že poručiteľka už nemohla ani v najmenšom mať lucídny moment
v zmysle, že by mohla rozumieť právnym následkom svojho konania. Žalobkyňa upriamila pozornosť
na stranu 17 tohto posudku, na ktorej znalkyňa konštatovala, že poručiteľka mala síce vedomie lucídne
a bola zachovaná orientácia vlastnou osobou a vedela, kde sa nachádza, avšak mala nesprávnu časovú
orientáciu a situáciu už nepostihovala. Na základe uvedeného znalkyňa v závere vylúčila akúkoľvek

možnosť právne konať, dokonca aj pre prípad obstarávania vecí bežnej potreby (strana 18 posudku)
azuvedenéhodôvoduodporučilaobmedziťjejspôsobilosťnaprávneúkonyvnajširšommožnorozsahu.
Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že žalovaný 1/ účelovo abstrahuje časti lekárskych správ
a znaleckých posudkov, ktoré však treba hodnotiť v celkovom kontexte.

3.3 Žalobkyňa má súčasne za to, že žalovaný 1/ mal dostatok času, aby svoje výhrady k znaleckému

posudku F. P. zaslal súdu včas, a preto podľa jej názoru súd prvej inštancie dôvodne v danom prípade
aplikoval sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko žalovaný 1/ až na pojednávaní dňa 25.10.2023
konkretizoval svoje výhrady voči znaleckému posudku, ktorý mu bol doručený už 12.05.2023.

3.4 Vo vzťahu k lekárskej správe zo dňa 17.07.2019 žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie správne

vyhodnotil, že údaje v druhom odseku sú skutočnosti uvádzané nie pacientkou ale doprovodom
(v tom čase bola doprovodom ona). Uviedla, že rovnakú štruktúru majú aj všetky ostatné správy
z psychiatrického vyšetrenia, v ktorých sú najprv skutočnosti vety uvádzané samotnou pacientkou
a následne skutočnosti uvádzané doprovodom žalovaným 1/, resp. žalobkyňou a následne samotný
lekársky nález vypracovaný ošetrujúcim lekárom. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa uviedla, že

žalovaný 1/ nenamietal štruktúru ostatných lekárskych správ, a teda že ide najskôr o vyjadrenie matky
– pacientky a až potom o vyjadrenie doprovodu (rodinného príslušníka) už nespochybňuje a účelovo
prekrúca iba lekársku správu zo 17.07.2019 a tvrdí, že to, čo povedala ona (ako doprovod), v skutočnosti
povedala matka strán sporu. Žalobkyňa sa potom stotožnila so záverom súdu prvej inštancie v odseku
8. napadnutého rozsudku, ktorý podľa nej správne vyhodnotil údaje v tejto lekárskej správe, t. j. to, čo

a kto pri tomto vyšetrení povedal.

3.5 Pokiaľ žalovaný 1/ vo svojom odvolaní odkázal na nekonkrétnu odbornú literatúru a odbornú
terminológiu, žalobkyňa namietala, že žalovaný 1/ žiadnu odbornú literatúru, resp. odborný názor
nepredložil, a teda sa jedná iba o jeho ničím nepodložené laické tvrdenia.

3.6 Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v oboch
výrokových častiach potvrdil a priznal jej voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný 1/ v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na svojom odvolaní a jeho dôvodoch,
pričom tvrdenia o vyjadrení žalobkyne považoval za účelové. Vo vzťahu k znaleckému posudku F. R.
opätovne poukázal na to, že znalkyňa F. R. vo svojom posudku vychádzajúcom z vyšetrenia N. D.
zo dňa 28.01.2021 a nehodnotila stav vyšetrovanej spätne ku konkrétnemu obdobiu, t. j. k spísaniu
darovacej zmluvy, ale ku dňu vyšetrenia. Podľa žalovaného 1/ nie je možné ignorovať jej vyjadrenie

v časti „Klinika“, nakoľko je to takto v znaleckom posudku uvedené, a to na základe osobného kontaktu
znalkyne s vyšetrovanou osobou. Žalovaný 1/ opätovne poukázal na to, že on už v úvode svojho
vyjadrenia k odvolaniu popisuje, že v období od 11.01.2019 po vysadení lieku Frontin, na ktorom bola
matka strán sporu závislá, po odznení abstinenčných príznakov a nasadení inej liečby sa jej stav zlepšil
a k tomuto prechodnému obdobiu nadužívania Frontinu sa vyjadrovala aj znalkyňa F. R. na strane 17

Znaleckéhoposudkuč.18/2021,avšakznalecF.P.satýmtovôbecnezaoberal.Vovzťahukargumentácii
žalobkyne, že žalovaný 1/ v odvolaní odkazuje na nekonkrétnu odbornú literatúru, odbornú terminológiu,
žalovaný 1/ uviedol, že on sa neodvoláva na odbornú literatúru, ale cituje zo všeobecne dostupných
zdrojov, pričom výklad pojmu lucídne vedomie je konštatované v znaleckom posudku F. R.. Žalovaný 1/
vyčíta znaleckému posudku F. P., že v posudku sa neodvolal na žiadnu odbornú literatúru a posudok je

podľa jeho názoru nepreskúmateľný. Žalovaný 1/ nepovažuje za náležité vyjadrenie žalobkyne k jeho
návrhu na uskutočnenie výsluchu znalca, pričom má za to, že on dostatočným spôsobom vysvetlil súdu,
ako a z akého dôvodu nežiadal výsluch znalca skôr a podľa jeho názoru nič nebránilo súdu akceptovať
jeho návrh a znalca predvolať, hoc by pôvodne určený termín pojednávania bol z toho dôvodu odročený.Má za to, že je obvyklé, že súdy vyhovejú návrhu strany sporu na vykonanie dôkazu, aj keď bol navrhnutý
neskôr, pretože sa strane sporu nepodarilo zabezpečiť si z objektívnych dôvodov súkromný znalecký
posudok. Domnieva sa, že ak súd zamietol návrh na výsluch znalca, postupoval príliš formalisticky,

pričom účelom civilného procesu je spory riešiť a prinášať spravodlivosť a nie cez rôzne arbitrárne
procedurálne rituály a „prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho
konania“ znemožniť účastníkovi účelné bránenie svojho práva.

4.1 Žalovaný 1/ zotrval na tom, že súd vo svojom rozhodnutí prihliadol len a výlučne na znalecký posudok

F. P., hoc tento znalecký posudok je podľa neho len jedným z dôkazov. Má za to, že ak súd v odôvodnení
rozsudku uvádza, že postup notárky Q. F. N. pri preverení spôsobilosti N. D. uzavrieť dotknutú darovaciu
zmluvu vyhodnotil ako povrchný, laický, hoc táto má dlhodobú prax v notárskej činnosti, tak uvedené
svedčí o jednostrannom hodnotení dôkazov súdom a povýšení znaleckého posudku nad iné dôkazy.
Vtejtosúvislostižalovaný1/zdôraznil,žeznaleckýposudokjelenjedenzdôkazov,ktorémudôkazuvšak
podľa názoru žalovaného 1/ odporuje osobný výsluch Q. F. N., ktorá dotknutý úkon darovacej zmluvy

spísala do notárskej zápisnice v prítomnosti strán právneho úkonu, teda darkyne N. D. a obdarovaného,
t. j. žalovaného 1/ a bola v osobnom kontakte s N. D. v daný deň a čas. Zdôraznil, že on vysvetlil súdu, že
dotknutý právny úkon pre zabezpečenie právnej istoty vykonal na notárskom úrade, teda za prítomnosti
notára, a to práve z dôvodu choroby svojej matky, kde notár má povinnosť zisťovať spôsobilosť osoby
na právne úkony.

4.2 Zdôraznil, že aj keď znalecké dokazovanie má špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi
dôkaznými prostriedkami, zostáva len jedným z možných dôkazov, pričom tak ako ostatné dôkazy
znalecký posudok súd musí podrobiť hodnoteniu. Podľa názoru žalovaného 1/ napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie však trpí nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením opretým o jediný dôkaz, a to

znalecký posudok.

4.3 K odvolacej replike pripojil žalovaný svoje osobné vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že znalec F. P.
v znaleckom posudku nedostatočne zisťoval skutkový stav a ako odborník vo svojom odbore nebral do
úvahy príčinu abstinenčných príznakov, ktoré jeho matka mala v období od 11.01.2019 do 06.02.2019,

spôsobených náhlym vysadením lieku Frontin. Uviedol, že znalec sa odvoláva na lekárske správy z tohto
obdobia a na jeho výroky: niekedy je mimo a má znížené pamäťové schopnosti, avšak podľa neho to
boli len vedľajšie účinky náhleho ukončenia liečby Frontinom popísané v príbalovom letáku, nie príznaky
spôsobené demenciou. Opätovne poukázal na to, že znalec jeho matku nevyšetril, tak ako to urobila
znalkyňa F. R. v posudku 18/2021, a preto posudok F. P. 22/2023 nemôže byť rovnocenný s posudkom

F. R.. Z posudku F. P. sa nedá preskúmať a overiť, či je jeho vyjadrenie v súlade so zákonom, a preto
je taký posudok nezákonný.

4.4Opätovnepoukázalnato,žedňa06.06.popodpisedarovacejzmluvyúmyselneoznámilžalovanému
2/ a žalobkyni, že s matkou podpísali darovaciu zmluvu, aby sa nemohli vyhovárať, že o tom nevedeli

a žalobkyňa si mohla overiť 17.07.2019 u F. J., či je mama spôsobilá na právne úkony. Zdôraznil, že
vo vyjadrení počas vyšetrenia 17.07.2019 žalobkyňa neuvádza žiadne psychické problémy, ktorými by
trpela ich matka a vyjadruje len fyzické problémy. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa na uvedenom vyšetrení
neuviedla psychické problémy, je vzhliada v tom, že ich matka v danom čase nemala také problémy,
ktoré by ju robili neschopnou urobiť právny úkon. Opätovne poukázal na to, že žalobkyňa konala až

18.12.2019, a to po hádke s mamou v novembri 2019.

4.5 Žalovaný 1/ zopakoval, že znalec úmyselne zaprel možnosť lucídneho vedomia vo svojom posudku,
aj keď vedel, že podľa posudku F. R. poručiteľka mala vedomie lucídne. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že mal
dosť času na výhrady k posudku, uviedol, že on nie je právnik, aby vedel tak rýchlo reagovať a sudkyňa

si pýtala od žalobkyne súhlas s predvolaním znalca, čo žalobkyňa odmietla. Podľa žalovaného 1/ jej nič
nebránilo v tom, aby to využila a dokázala, že má v spore pravdu.

4.6 Ďalej uviedol, že on podával na pojednávaní 25.10.2023 dôkaz, že posudok nemá zákonom
predpísané prílohy, pričom podľa § 188 ods. 1 CSP sa dôkazy podávajú na pojednávaní, keď on

neodkazoval na nekonkrétnu odbornú literatúru ale na zákon č. 461/2003 Z. z., prílohu č. 4, ktorou sa
pri posudzovaní riadi aj znalec. Súčasne upriamil pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS 548/2022-15, v zmysle ktorého znalecké dokazovanie nemôže nahrádzať dôkazy a ani
voľné hodnotenie dôkazov vo veci samej.4.7 Žalobkyňa v odvolacej duplike poukázala na to, že sporná darovacia zmluva medzi poručiteľkou
a žalovaným 1/ bola uzavretá dňa 06.06.2019, pričom žalovaný 1/ v zázname z psychiatrického

vyšetrenia zo dňa 06.02.2019 uviedol, že v tom čase už jeho matka neužívala liek Frontin, že má výrazne
znížené pamäťové schopnosti, že si nič nepamätá a niekedy je úplne mimo, a že sa ani sama nevedela
obliecť a mala aj problémy s udržiavaním hygieny. Žalobkyňa súčasne poukázala na to, že žalovaný 1/ aj
v zázname z vyšetrenia dňa 10.04.2019 sám (po vysadení lieku Frontin) uvádzal, že matka mala horšiu
samoobsluhu a bývala dezorientovaná v čase, pričom sa pošpiní močom a stolicou a veľmi podobný

zdravotný stav uvádzal žalovaný 1/ aj pri vyšetrení dňa 22.05.2019 s tým rozdielom, že matka už bola
menej agresívna. Žalobkyňa taktiež uviedla, že na vyšetreniach dňa 01.03.2017, 16.01.2019 bolo MMSE
(hodnota orientačného diagnostického testu) poručiteľky hodnotené 22 bodmi a následne dňa 06.02. (po
vysadení Frontinu) taktiež 22 bodmi, avšak v deň 10.04.2019 (ešte pred uzavretím darovacej zmluvy)
a rovnako aj na vyšetrení dňa 22.05.2019 došlo k poklesu na 13 bodov a následne dňa 17.07.2019 po
uzavretí darovacej zmluvy bolo ustálené na 14 bodov. Žalobkyňa má potom za zrejmé, že vysadenie

lieku Frontin, ako to uvádza žalovaný 1/, nemalo vplyv na psychický stav ich matky, resp. skôr, ako sa
uvádza v jednotlivých správach, tento stav mal progredientný priebeh, čomu napokon zodpovedalo aj
bodovanie MMSE (pokles z 22 bodov na 13, resp. 14 bodov, aj napriek vysadeniu lieku Frontin). Podľa
žalobkyne je pravdepodobnejšie, že vysadenie tohto lieku, tak ako to uvádzal aj žalovaný 1/ na vyšetrení
22.05.2019, malo vplyv iba na zníženú agresivitu poručiteľky a nie aj na jej schopnosť uvedomovať si

právne následky svojho konania.

5. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 08.04.2024 uviedol, že on vo svojom vyjadrení zo dňa
04.01.2024 namietal, že znalec nebral do úvahy, že mama mala abstinenčné príznaky, ktoré spôsobilo
náhle ukončenie dlhodobo užívaného lieku Frontin, ktorý prestala užívať dňa 11.01.2019, keď ho F.

S. nechcela predpísať. O 5 dní 16.01.2019 ho F. J. vyradil z užívaných liekov a v tomto období
bola matka vulgárna, podráždená, naplno sa prejavovali jej abstinenčné príznaky. Dňa 06.02.2019
abstinenčné príznaky popísal v správe aj F. J., v kontakte naliehavá, chvíľami vulgárna. Ďalej uviedol,
že dňa 10.04.2019 F. J. už naliehavosť a vulgárnosť nespomína, abstinenčné príznaky ustúpili.
Žalovaný 1/ súčasne uviedol, že on zotrváva na vyjadrení zo dňa 05.12.2023 k lekárskym správam zo

dňa 10.04.2019 a 22.05.2019. On nikdy netvrdil, že Frontin je zodpovedný za demenciu jeho matky, ale
že po jeho náhlom vysadení bola mama vulgárna, podráždená, agresívna atď. Zdôraznil, že v tomto
období vznikli výroky: niekedy je mimo a má znížené pamäťové schopnosti. Má za to, že žalobkyňa
a znalec sa snažia presvedčiť súd, že za to mohla demencia, avšak v tomto období mala jeho mama
MMSE 22, čiže ľahkú demenciu (ľahká demencia pri MMSE 25 – 21). Nakoľko ľahká demencia sa

v zákone 461/2003 Z. z. príloha č. 4, kapitola V – Duševné poruchy a poruchy správania ani nenachádza,
bola jeho matka podľa zákona takmer zdravá. Preto sa domnieva, že znalec vyhotovil nepravdivý
znalecký posudok, keď sa odvolával na jeho vyjadrenia z obdobia.

5.1 Zopakoval, že hodnotenie testu MMSE 13 – 14 v období 22.05.2019 je bez nároku na invalidný

dôchodok, to znamená, že podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je takýto človek práceschopný a s prácou sú
spojené aj právne úkony a takýto človek podľa zákona nemôže byť obmedzený na právne úkony. Na
doplneniepoukázalnato,žejehomatkaužívalaliekyTritico150mg,Tiapridal100mgapriužívaníoboch
liekov sa neodporúča viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje. Ďalej uviedol, že dňa 06.02.2019 F.
J. mame predpísal nový liek Marixino 10 mg a aj pri užívaní tohto lieku sa neodporúča viesť motorové

vozidlo a obsluhovať stroje. Nakoľko od 06.02.2019 užívala jeho matka tri druhy liekov, pri užívaní
ktorých sa neodporúča viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje, je podľa neho otázne, či pod vplyvom
utlmujúcich liekov, aké brala, je test MMSE objektívny a podľa jeho názoru bez užívania utlmujúcich
liekov by mala vyššiu hodnotu MMSE. V tejto súvislosti citoval z vyšetrenia F. J. zo dňa 10.04.2019 (syn
pozoruje, že pri menších dávkach TLMIACEJ LIEČBY je viac primeranejšia v kontakte). Žalovaný 1/ má

za to, že uvedené je odpoveďou, prečo mala jeho matka 10.04.2019, 22.05.2019 a 17.07.2019 zníženú
hodnotu MMSE 13 – 14, nakoľko jej robili testy v čase, keď mala utlmenú myseľ. On jej večer 05.06.2019
a ráno 06.06.2019 lieky nedal, aby nebola pri podpise zmluvy utlmená a lieky dostala, až keď sa vrátili
od notárky po podpise darovacej zmluvy.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok na základe
podaného odvolania žalovaného 1/ v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§ 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku I., ako aj v súvisiacom výroku o práve na náhradu trov konania (výrok
II. napadnutého rozsudku) v celom rozsahu potvrdil.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodu prezumovaného
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.

§ 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne
predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne
vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak
nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie

právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich
účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné.

9. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by
inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd nevzhliadol v konaní také vady, ktoré by sa týkali podmienok konania,
na ktoré by bol povinný prihliadať ex offo.

10. Krajský súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním alebo vykonaním dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani
právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. V kontexte uvedeného odvolací súd vyhodnotil námietky žalovaného 1/ k spôsobu vyhodnotenia

dokazovania okresným súdom ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
presvedčivo uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, pričom k svojim záverom dospel v kontexte
vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá
povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale aj

na relevantné argumenty strán. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným súdom,
ktorý je popísaný v odôvodnení rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia.
Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 352/2009
Z. z. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „...odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu

konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008 a IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor
zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov
(tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané
v priebehu príslušného súdneho konania...“. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:13. Žalovaný 1/ v odvolaní primárne namietal, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na výsluch
znalca F. P. ako oneskorený a nadbytočný.

13.1 Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo poukazuje na inštitút
sudcovskej koncentrácie konania, ktorý je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného
v čl. 5 Základných zásad Civilného sporového poriadku, podľa ktorého môže súd (v rozsahu
ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k neodôvodneným prieťahom v konaní.
Uvedený inštitút nachádza svoje zákonné vyjadrenie v § 153 CSP, v zmysle ktorého sú strany

povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas (odsek 1), pričom
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (odsek
2). Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia).
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by
konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Uplatnenie § 153 ods. 2 CSP prezumuje, že na prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať,
najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej (§ 153 ods. 3 CSP). Ak potom neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí,
že predloženie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov krátko pred pojednávaním, prípadne až na

pojednávaní, nie je včasné. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali
včas. Koncepcia Civilného sporového poriadku zvýšila v tejto súvislosti zodpovednosť strany sporu za
uplatňovanie jej práv a vytvára tak tlak na dodržiavanie určených lehôt. Dôsledné použitie koncentračnej
zásady je namieste predovšetkým v prípadoch zastúpenia sporových strán advokátmi, ktorí sú ako

vysokokvalifikovaní odborníci v oblasti práva povinní v duchu procesnej ekonómie prezentovať tvrdenia
a dôkazy včas, v lehotách určených zákonom a súdom a vždy vtedy, keď ich objektívne majú
k dispozícii. Nerešpektovaním týchto zásad sa tak žalobca či žalovaný vystavujú riziku neúspechu
v spore. K oprávneniu sudcu vychádzať v jednotlivom prípade z ustanovenia § 153 CSP odvolací
súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 530/2018, podľa ktorého keďže sudcovskú

koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie
rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. Napriek tomu,
že je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné
splnenie povinnosti predniesť podstatné a rozhodujúce tvrdenia, navrhnúť, resp. predložiť dôkazy na ich

preukázanie, odvolací súd sa v konkrétnostiach prejednávanej veci stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie uvedeným v odseku 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie
dostačujúco vysvetlil, prečo zamietol návrh žalovaného na výsluch znalca F. I. P. ako oneskorený
a nadbytočný. Odvolací súd iba opakuje, že znalecký posudok F. I. P. bol strane žalovaného 1/ doručený
dňa 12.05.2023, a táto k nemu nedoručila žiadne vyjadrenie. Vo vzťahu k predmetnému dôkazu až dňa

04.10.2023 strana žalovaného 1/ súdu doručila návrh na výsluch znalca s tým, že uviedla, že so záverom
znaleckého posudku nesúhlasí, avšak tento nesúhlas nijakým spôsobom neodôvodnila. Odvolací súd
potom v zhode so záverom súdu prvej inštancie uzatvára, že žalovanému 1/ nič nebránilo v tom, aby
v tomto (časovo rozsiahlom) období predložil súdu kvalifikovaný návrh na výsluch znalca, v ktorom
by dostatočne konkretizoval svoje námietky voči správnosti predmetného znaleckého posudku. V tejto

súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný 1/ ani netvrdil, že mu v čase od doručenia predmetného
znaleckého posudku do termínu pojednávania bránili nejaké okolnosti učiniť kvalifikovaný návrh na
vykonanie dôkazu výsluchom znalca. Uvedené platí o to viac, že žalovaný 1/ bol v konaní zastúpený
právnym zástupcom. Žalovaný 1/ však takto nepostupoval a svoje námietky voči správnosti znaleckého
posudku vymedzil až na pojednávaní zo dňa 25.10.2023, na ktorom došlo k vyhláseniu uznesenia

o skončení dokazovania.

13.2. Odvolací súd súčasne (v zhode so záverom súdu prvej inštancie) dospel k záveru, že žalovaným
1/ uvedené výhrady voči znaleckému posudku učinené na pojednávaní zo dňa 25.10.2025 nie súd
dôvodné.

13.2.1 Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že znalec sa v posudku nijako nevyhodnotil psychiatrické vyšetrenie
u F. J. zo dňa 17.07.2019 odvolací súd poukazuje na to že predmetný znalecký posudok na strane 17obsahuje prepis z predmetného vyšetrenia, a preto nemožno konštatovať, že by závery z uvedeného
vyšetrenia nebral znalec do úvahy.

13.2.2 Pokiaľ žalovaný 1/ v tejto súvislosti namietal, že na predmetnom vyšetrení si poručiteľka N.
D. spomínala na predmetný právny úkon (darovaciu zmluvu), z čoho vyvodzoval, že si bola vedomá,
že tento úkon urobila, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil, pričom v celom rozsahu sa
stotožňuje s posúdením súdu prvej inštancie vyjadreným v závere odseku 8. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a tvrdenie žalovaného 1/, že uvedené mala povedať práve poručiteľka, považuje za jeho

ničím nepodloženú domnienku, ktorá je v neposlednom rade v zjavnom rozpore so samotnou správou
z predmetného vyšetrenia, z ktorej (z hľadiska obsahovej štruktúry) je zrejmé, že uvedené mala povedať
práve žalobkyňa, ktorá poručiteľku sprevádzala na predmetnom vyšetrení; k tomu porovnaj aj odsek 15.
odôvodnenia tohto rozsudku (odvolacieho súdu).

13.2.3 Žalovaný 1/ súčasne namietal, že znalec nepripojil k znaleckému posudku žiadnu prílohu.

V týchto súvislostiach odvolací súd upriamuje pozornosť na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2014, sp.zn. 1Sžd 4/2014, podľa ktorých ...Formálny
obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok
ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom pre zadávateľa tvoria viaceré jeho

časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie
jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo
jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré
by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. Predmetný znalecký posudok obsahuje prepis
zdravotnej dokumentácie poručiteľky, z ktorého/ktorej znalec pri zodpovedaní znaleckých otázok

vychádzal. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v rámci Psychopatologického súhrnu
a rozboru znalec na uvedené správy z vyšetrení poukazuje a analyzuje ich a sám v závere posudku
uvádza, že vychádzal zo spisového materiálu, ako aj zdravotnej dokumentácie, čo rozhodne umožňuje
preskúmateľnosť znaleckého posudku.

14. Vo vzťahu k námietke žalovaného 1/ týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a v tejto
súvislosti namietanej nesprávnosti záverov znaleckého posudku F. P. odvolací súd východiskovo
poukazuje na to, že znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Tento dôkaz sa však od
iných líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom podľa zásad
prezumovaných § 191 Civilného sporového poriadku. Súd teda nemôže preskúmavať vecnú správnosť

odborných záverov znalca, pričom závery znalca musí podrobiť kritickému skúmaniu z hľadiska ich
súladnosti s logickým myslením. V prípade, ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého
posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie,
posudok doplnil, alebo inak odstránil jeho nedostatky. V prípade, ak sa nepodarí rozptýliť pochybnosti
o správnosti znaleckého posudku ani po vypočutí znalca, ani inými dôkazmi, je daná dôvodnosť zadať

revíznyznaleckýposudok.Vprejednávanejvecivšakpochybnostiovecnejsprávnostiposudkuzostrany
súdu nevznikli a pokiaľ žalovaný tieto vzhliadal, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam riadne
a včas také relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by boli spôsobilé odborné závery znalca spochybniť.

14.1. Žalovaný 1/ taktiež v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí

vychádzal výlučne zo Znaleckého posudku F. I. P. č. 22/2023, pričom namietal správnosť záverov
znalca a zdôraznil, že znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku výlučne zo zdravotnej
dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, t. j. z vyšetrení nebohej N. D. a jej obvodného lekára, resp.
psychiatra F. J. a z týchto podkladov urobil svoj záver, avšak sa vôbec nezaoberal výpoveďou notárky
Q. N., ktorá úkon darovacej zmluvy spísala, a podľa ktorej sa jej poručiteľka N. D. nejavila ako

osoba, ktorá nie je schopná posúdiť a ovládať svoje konanie. Tak ako to už uvádza samotný žalovaný
1/, znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie N. D., ktorá
nepochybne (vzhľadom na úmrtie menovanej) bola jediným dostupným objektívnym zdrojom informácií
na vyhotovenie predmetného znaleckého posudku. Samotná výpoveď Q. N. je iným dôkazom v konaní,
keď znalcovi nenáleží hodnotiť dôkazy vykonané v súdnom konaní, a toto oprávnenie prislúcha výlučne

súdu. Súd prvej inštancie sa k uvedenej otázke vyhodnotenia záverov znaleckého posudku v kontexte
výpovede Q. F. N. podrobne vyjadril v odsekoch 8. a 10. odôvodnenia svojho rozsudku a odvolací súd
sa s týmito závermi stotožňuje. Iba na doplnenie predmetného záveru súdu prvej inštancie odvolací súd
upriamuje pozornosť na výpoveď Q. N., ktorá uviedla, že ju žalovaný 1/ pred vykonaním predmetnéhoprávneho úkonu zo strany poručiteľky N. D. neinformoval o jej zdravotnom stave, z čoho možno
vyvodiť, že menovaná svedkyňa Q. N., notárka nebola v čase spisovania notárskej zápisnice, ktorej
obsahom bola darovacia zmluva medzi poručiteľkou a žalovaným 1/, oboznámená s psychickým stavom

poručiteľky,čoznačneoslabujerelevanciuvýpovedetejtosvedkyneohľadnementálnehostavu,vktorom
sa v rozhodnom čase nachádzala poručiteľka.

15. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal záver súdu prvej inštancie ohľadne skutočností, kto mal na vyšetrení zo
dňa 17.07.2019 u F. J. vysloviť vetu „poprepisovala tiež majetky na syna pred vyše mesiacom“, odvolací

súd opakovane poukazuje na záver súdu prvej inštancie uvedený v závere odseku 8. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a argumentáciu
žalovaného 1/ v tomto smere vyhodnocuje ako účelovú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na to, že samotný žalovaný 1/ ani nebol prítomný na predmetnom vyšetrení, keď z kontextu tohto
vyjadrenia a samotnej správy je zrejmé, že uvedené uviedla práve žalobkyňa ako sprievod poručiteľky
na predmetnom vyšetrení.

16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal závery znaleckého posudku F. P. poukazujúc na zákon č.
461/2004 Z. z. o sociálnom poistení, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
v zmysle ktorého posúdenie schopnosti vykonávať určitú zárobkovú činnosť, prípadne posúdenie
odkázanosti na pomoc druhej osoby nemožno stotožňovať so spôsobilosťou fyzickej osoby vykonať

určitý právny úkon z dôvodu duševnej poruchy, keď relevantnými podkladmi pre posúdenie tejto
schopnosti bolo práve diagnostikovanie duševnej poruchy u poručiteľky a vážnosť tejto poruchy
v zmysle záznamov uvedených v zdravotnej dokumentácii. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na to, že menovanému znalcovi bol za účelom vypracovania znaleckého posudku predložený spis
v prejednávanom spore, ako aj spis Okresného súdu Námestovo 4Ps/25/2019, pričom obsahom

súdneho spisu bolo aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo č. NO3/
OPPNKAPČ/SOC/2020/33066-6 zo dňa 28.01.2020, ako aj komplexný posudku č. NO3/OPPNKAPČ/
PČ/SOC/2020/31859 zo dňa 20.01.2020 zo dňa 18.10.2022.

17. Odvolací súd súčasne poukazuje na „snahu“ žalovaného 1/ sústrediť (rozšíriť) svoju skutkovú

argumentáciu v odvolacom konaní, ktorá však absentuje v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 366 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa
týkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c)mábyťnímpreukázané,ževkonanídošlo

k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na to, že žalovaný 1/ v rámci svojich úkonov vykonaných v odvolacom konaní ani len netvrdí, že by
tieto prostriedky procesnej obrany nemohol bez vlastnej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej
inštancie. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd nebol oprávnený prihliadnuť na tieto v odvolacom

konaní novo uplatnené prostriedky. Navyše v podaniach žalovaného 1/ učinených v odvolacom konaní
sa jedná skôr o domnienky, predpoklady, ktoré žalovaný 1/ vyslovuje k odborným otázkam, ku ktorým
sa už vyjadril znalec F. P. v predmetnom znaleckom posudku.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyne voči žalovanému 1/ rozhodol krajský
súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni
ako úspešnej procesnej strane v odvolacom konaní priznal voči žalovanému 1/, ktorý v odvolacom
konaní nebol úspešný ani len čiastočne, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ rozhodol krajský
súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá

bola v tomto štádiu konania úspešná, nepriznal voči žalovanému 2/ nárok na ich náhradu, nakoľko si
náhradu trov konania voči nemu neuplatnila. Z obsahu spisového materiálu navyše vyplýva, že žalovaný
2/ bol v odvolacom konaní absolútne nečinný a v konaní pred súdom prvej inštancie súhlasil s podanou
žalobou. Žalobkyni potom žiadne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením právaako trovy konania majúce sa nahradiť voči žalovanému 2/ nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý
súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd) mohol rozhodnúť nielen
o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom

rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách
konania predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods.
1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký
zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku

u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva aj
z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018
zo dňa 28.02.2018.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].