Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/117/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718200729
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:2718200729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: BEAU TYPE s.r.o., so sídlom
Pod hájkom 2181/24, 909 01 Skalica, IČO: 46 545 590, právne zastúpeného: JUDr. Ľubomír Vanek,
advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovaným: 1. Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom
Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, 2. Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému: AK JUDr.
Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 3. MIDIAL
s. r. o., so sídlom Obchodná 2601/4, 921 01 Piešťany, IČO: 46 197 311, 4. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o určenie neplatnosti dražby a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. SI-3Cb/14/2018-358 zo dňa 13.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e číslo konania a záhlavie rozsudku Okresného súdu Senica
č. k. SI-3Cb/14/2018-358 zo dňa 13.07.2023 v časti čísla konania tak, že správne má znieť:,,...č.k.
SI-3Cb/14/2018-358...“, v časti označenia žalobcu tak, že správne má znieť:„...BEAU TYPE s.r.o., so
sídlom Pod hájkom 2181/24, 909 01 Skalica, IČO: 46 545 590...“, v časti označenia žalovaného 4 tak,
že správne má znieť:,,...A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E....“ a v časti

označenia právneho zástupcu žalovaného 2 tak, že správne má znieť: „...AK JUDr. Marek Hic, s. r. o.,
so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036...“.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Senica č. k. SI-3Cb/14/2018-358 zo dňa
13.07.2023 p o t v r d z u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému 1, žalovanému 2, žalovanému 3 a žalovanému 4 voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a vo
výroku II. priznal žalovanému 1, žalovanému 2, žalovanému 3, žalovanému 4 voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 150 ods. 1, ods. 2,
§ 151 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, ods. 2, § 265, § 388 ods. 1, § 402, § 408 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 112, § 151a, § 151h
ods. 2, § 151j ods. 1, ods. 2, § 151l ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 151md ods. 1, § 853 ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 11 ods. 4, ods. 5, § 13
ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 21 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 22
ods. 1, ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“).2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd rozhodol o neplatnosti dražby konanej dňa 20.02.2018 v Trnave, ktorej predmetom
bola dražba nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre obec a katastrálne územie E., na LV

č. XXXXX, a to pozemku parcela registra C, parcela č. XXXXX/X - ostatné plochy vo výmere 462 m2 a
pozemku parcela registra C, parcela č. XXXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 448 m2. Žalobu odôvodnil
tým, že predmetná dražba bola vykonaná neoprávnene a nezákonne, a to najmä z dôvodu premlčania
záložného práva, teda nezákonnosti jeho výkonu, keď na premlčanie žalobca riadne a včas upozornil.
Splatnosť pohľadávky bola v záložnej zmluve dohodnutá na 31.10.2013 s tým, že právo mohlo byť

prvýkrát vykonané dňa 01.11.2013. Trojročná lehota preto uplynula dňa 01.11.2016. Ak je záložné právo
premlčané, môže sa záložca dovolať premlčania a odvrátiť výkon záložného práva. Dražba je neplatná
aj z dôvodu postupu dražobníka v rozpore so ZoDD, keď na svojich webových stránkach dražobník
uverejnil neaktuálny list vlastníctva dražených nehnuteľností, na ktorom neboli zapísané súdne konania
iniciované žalobcom. Taktiež neaktuálne údaje boli uvedené v Oznámení o dobrovoľnej dražbe DD PSO
110/16zodňa11.01.2018(§17ods.1písm.d)ZoDD).Nebolasplnenáoznamovaciapovinnosťvzmysle

§ 17 ods. 5 ZoDD, keď nebola dodržaná 30 dňová lehota na odoslanie oznámenia o dražbe príslušným
subjektom. Bolo porušené ustanovenie § 19 písm. h) ZoDD, nakoľko žalobca mal zákaz scudzenia
predmetných nehnuteľností uvedený v poznámke listu vlastníctva na základe uznesenia Okresného
súdu Skalica sp. zn. 3Cb/67/2016-51 zo dňa 29.11.2016. Ďalej nebola splnená povinnosť v zmysle §
11 ods. 4, ods. 5 ZoDD - zverejnenie oznámenia o dražbe alebo o opakovanej dražbe na úradnej tabuli

obce a tiež v periodickej tlači. Žalovaný 1 porušil aj ustanovenie § 7 ods. 2 ZoDD, t.j. písomné vyhlásenie
záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva.
Žalobca rozšíril žalobu dňa 23.09.2019 aj o žalovaného 4 (č.l. 183) z dôvodu, že A. B. C. sa stal
vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby. O rozšírení žaloby súd prvej inštancie rozhodol
uznesením č. k. 3Cb/14/2018-193 zo dňa 09.11.2022.

3. Žalovaný 1 žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že ZoDD nebol žiadnym spôsobom
porušený a na určenie dražby za neplatnú neexistuje dôvod. Nesúhlasil s právnou teóriou žalobcu,
že je možné uplatniť námietku premlčania mimosúdne u dražobníka v rámci prípravy dražby podľa
ZoDD. K premlčaniu záložného práva nedošlo, nakoľko bolo začaté s jeho výkonom v zákonnej

premlčacej lehote. Z notárskej zápisnice o dražbe vyplýva, že žalobca vzniesol námietku premlčania
pohľadávky zabezpečenej záložným právom, nie však námietku premlčania záložného práva. K
tvrdenému porušeniu povinnosti zaslať oznámenie o dražbe 30 dní pred dňom konania dražby uviedol,
že ZoDD viaže všetky lehoty spojené s doručovaním zásielok na okamih zaslania predmetnej zásielky,
nie jej doručenia. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe musí byť v 30-dňovej lehote zaslané, nie doručené.

Táto povinnosť bola splnená.

4. Žalovaný 2 k podanej žalobe uviedol, že nemôže byť splnená ani druhá podmienka prípadnej
neplatnosti dražby - ujma na právach, keďže zmyslom oznámenia je notifikácia, pričom žalobca sa na
dražbe zúčastnil a vznášal námietky, a preto nemohol byť poškodený na právach. Zaslanie, či nezaslanie

oznámenia o výkone záložného práva, nemá žiaden vplyv na prípadnú neplatnosť dražby, keďže nejde o
povinnosť podľa ZoDD, ale podľa OZ. Žalobca účelovo zmiešal výšku úveru a obsah základnej úverovej
povinnosti, ktorou je nielen splatiť úver, ale predovšetkým aj príslušenstvo v podobe úrokov. Vzhľadom
na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný 3 a žalovaný 4 sa k žalobe nevyjadrili a v konaní boli nečinní.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že žaloba o určenie neplatnosti dražby
predstavuje osobitný typ určovacej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, ktorou sa môže dotknutá osoba
domáhať určenia právnej skutočnosti (v danom prípade neplatnosti dražby), a to jednak z dôvodu,

ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo ak boli porušené ustanovenia ZoDD. Prekluzívna
lehota na podanie žaloby bola podľa súdu prvej inštancie zachovaná, keďže v prejednávanej veci bol
príklep udelený dňa 20.02.2018, pričom žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 18.05.2018.
Súd prvej inštancie zároveň uzavrel, že žalobca ako aktívne vecne legitimovaný subjekt na podanie
žaloby (ako predchádzajúci vlastník, resp. osoba dotknutá na svojich právach) označil na strane

žalovaných dražobníka, navrhovateľa dražby a vydražiteľa, z čoho podľa súdu prvej inštancie bolo
zrejmé, že pasívna vecná legitimácia žalovaných 1 až 3 bola daná. Súd prvej inštancie skúmal
premlčanie záložného práva v čase uskutočnenia dražby. Záložné právo na predmetné nehnuteľnosti
zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy č. 43/AUOC/12-ZZ/2 zo dňa 24.02.2012 (č.l. 10) nezaniklo žiadnym zo spôsobov uvedených v § 151md OZ a
žalobca túto právnu skutočnosť v konaní dôkazmi nepreukázal. Zánikom pohľadávky nie je v zmysle
§ 151md ods. 1 písm. a) OZ premlčanie pohľadávky. Záložné právo existovalo aj v čase uskutočnenia

dražby dňa 20.02.2018. Záložný veriteľ sa preto môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo
zálohu aj vtedy, ak by pohľadávka zabezpečená záložným právom bola premlčaná (§ 151j ods. 2
OZ). Daná pohľadávka pritom podľa súdu prvej inštancie nebola riadne a včas splnená. V konaní
nebolo podstatné, či zabezpečená pohľadávka je premlčaná, nakoľko uhradenie tejto pohľadávky bolo
zabezpečené záložným právom. Účelu inštitútu záložného práva by odporovala povinnosť uplatniť

pohľadávku na súde (na zamedzenie premlčania pohľadávky), a to popri existencii možnosti uplatnenia
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že vznesená
námietka premlčania pohľadávky nemohla mať za následok premlčanie záložného práva a nemožnosť
jeho výkonu v rámci dobrovoľnej dražby. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania
taktiež vyplynulo, že žalovaný 2 ako záložný veriteľ právo vyplývajúce zo záložnej zmluvy uplatnil v
premlčacej dobe pohľadávky. Zabezpečenou pohľadávkou bola v danej veci pohľadávka žalovaného

2 vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. 43/AUOC/12 zo dňa 24.02.2012, ktorej splatnosť nastala dňa
31.10.2013 (v zmysle dodatkov). Premlčacia doba pohľadávky tak začala plynúť nasledujúcim dňom
(dňa 01.11.2013) a uplynula by dňa 01.11.2016, nakoľko premlčanie záložného práva sa riadi OZ
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/250/2011-30 zo dňa 08.12.2011). Súd prvej
inštancie preto skonštatoval, že žalovaný 2 ako záložný veriteľ realizoval výkon záložného práva

počas plynutia premlčacej doby pohľadávky a predmetného záložného práva. Za moment prerušenia
plynutia premlčacej doby záložného práva je potrebné považovať začatie výkonu záložného práva na
základe Oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 4 OZ zo dňa 01.06.2016
(č.l. 9 - poznámka), ktoré bolo Okresnému úradu Skalica, katastrálnemu odboru doručené a zapísané
pod č. P 197/2016 - 1288/16. Súd prvej inštancie za moment začatia výkonu záložného práva a

zároveň prerušenia plynutia premlčacej doby záložného práva považoval deň doručenia predmetného
oznámenia katastru nehnuteľností. Súd prvej inštancie uviedol, že Oznámenie o výkone záložného
práva podľa § 151l ods. 1 OZ zo dňa 01.06.2016 bolo doručené aj žalobcovi, žalobca uvedenú
skutočnosť v konaní nepoprel, a preto ju považuje za nespornú. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie skonštatoval, že záložný veriteľ, t.j. žalovaný 2 si uplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej

pohľadávky v premlčacej dobe pohľadávky a aj výkonu záložného práva. Po začatí výkonu záložného
práva došlo dňa 16.12.2016 k upusteniu od dražby a výkon záložného práva bol úspešne realizovaný
až na základe opakovanej dobrovoľnej dražby konanej dňa 20.02.2018. Žalovaný 2 ako záložný veriteľ
pokračoval vo výkone záložného práva a od začatia výkonu záložného práva premlčacia doba spočívala.
K upusteniu od dražby došlo z dôvodu uznesenia Okresného súdu Skalica č. k. 7Cb/63/2016-57

zo dňa 02.12.2016, ktorým bola Slovenskej sporiteľni, a.s. (t.j. žalovanému 2) uložená povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese E., obci E., k.
ú. E., zapísanými na LV č. XXXXX Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom. Následne po
skončení konania o neodkladnom opatrení (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/46/2017-166 zo dňa 29.05.2017 zamietnutý), bolo pokračované

vo výkone záložného práva (napr. sprístupnenie nehnuteľnosti a pod.), t.j. vo výkone záložného práva
sa pokračovalo nepretržite na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 01.06.2016.
Z uvedeného dôvodu podľa súdu prvej inštancie daná námietka žalobcu nerobí dražbu neplatnou.
K námietkam porušenia ZoDD, ktoré mali mať za následok neplatnosť dražby, súd prvej inštancie po
uvedení skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania uviedol, že dražba bola vykonaná

v súlade s právnymi predpismi, t.j. najmä so ZoDD. Súd prvej inštancie k námietke žalobcu o porušení §
17 ods. 1 písm. d) ZoDD uzavrel, že táto povinnosť bola splnená, pričom povinnosť dražobníka zverejniť
na webových stránkach len aktuálny list vlastníctva nevyplýva. K ďalšiemu dôvodu neplatnosti dražby,
ktorým malo byť porušenie povinnosti dražobníka upravenej v ustanovení § 17 ods. 5 ZoDD, súd prvej
inštancie skonštatoval, že uvedené ustanovenie vyžaduje zaslanie, t.j. odoslanie oznámení najmenej

30 dní pred konaním dražby, nie ich doručenie v danej lehote. Dražba sa konala dňa 20.02.2018,
odoslanie oznámenia nastalo najneskôr dňa 21.01.2018. Z listín tvoriacich dražobný spis bolo zistené,
že uvedená lehota bola dodržaná, keďže žalobcovi bolo doručené oznámenie dňa 26.01.2018, pričom
prvé doručovanie bolo vykonané dňa 22.01.2018 (č.l. 334), takže na poštu muselo byť podané najneskôr
dňa 21.01.2018. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že práva žalobcu porušené

neboli. Takisto v notárskom centrálnom registri dražieb bolo oznámenie uverejnené dňa 17.01.2018
(č.l. 308), t.j. v zákonom požadovanej lehote. K námietke porušenia § 19 písm. h) ZoDD súd prvej
inštancie uviedol, že Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21Cob/44/2017-163 zo dňa 15.6.2017
zmenil uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 3Cb/67/2016-51 zo dňa 29.11.2016, na základektorého bol na liste vlastníctva zaznamenaný zákaz scudzenia predmetných nehnuteľnosti tak, že
návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, takže v čase konania dražby žiadne neodkladné
opatrenie, ktoré by obmedzovalo žalovaného 2, neexistovalo. K povinnosti dražobníka v zmysle §

11 ods. 4, ods. 5 ZoDD súd prvej inštancie uviedol, že z listín tvoriacich súčasť dražobného spisu
vyplynulo, že oznámenie o opakovanej dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli F. E. od 22.01.2018 do
21.02.2018(č.l.320)ataktiežbolozverejnenévperiodickejtlačidodávateľaregionPRESS,s.r.o.Trnava.
Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že na predmete dražby bolo umiestnené označenie
podľa prílohy ZoDD (t.j. páska s označením DRAŽBA DRAŽBA DRAŽBA) a zároveň oznámenie o

opakovanej dražbe (č.l. 305-306), t.j. mal preukázané splnenie si povinnosti dražobníka v zmysle §
17 ods. 5 ZoDD (správne malo byť uvedené § 17 ods. 7 ZoDD). K námietke porušenia § 7 ods. 2
ZoDD súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť stanovená uvedeným ustanovením bola splnená, čo
vyplýva z Vyhlásenia navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby zo dňa 02.06.2016 (č.l. 253), ako aj zo Zmluvy o
realizácii dražby zo dňa 11.01.2018 (č.l. 292-293). Súd prvej inštancie uviedol, že ujmu na svojich

právachnemôžežalobcazaložiťnaargumentácii,žemunebolaoznámenávýškapohľadávkyzáložného
dlžníka (t.j. obchodnej spoločnosti RESTA GROUP, s.r.o.), a to s poukazom na listinu predloženú
žalovaným 1 Oznámenie o výške pohľadávky zo dňa 13.02.2018, adresovanú pre MIDIAL, s.r.o. (č.l.
303) a doručenku podpísanú žalobcom (č.l. 335 strana 2). Súd prvej inštancie dodal, že namietané
porušenia ZoDD neboli takej intenzity, aby boli spôsobilé vyvolať následok v podobe neplatnosti dražby.

Žalobcovi vykonaním predmetnej dražby nemohla žiadna ujma vzniknúť. Žalobca sa zúčastnil dražby,
na ktorej aj aktívne vystupoval na obranu svojich práv. Súd prvej inštancie na záver zhrnul, že žalobu
v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v konaní nebolo
preukázané premlčanie výkonu záložného práva, ako ani porušenie ZoDD, ktorým by bol žalobca reálne
dotknutý na svojich právach, teda neexistovala príčinná súvislosť medzi takýmto porušením konkrétnej

povinnosti ustanovenej citovaným právnym predpisom a vznikom ujmy na strane žalobcu, ktorú navyše
žalobca nešpecifikoval. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému 4 aj z dôvodu, že
uvedená fyzická osoba ako subjekt nebola účastníkom dražby, pričom táto osoba nadobudla vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam až po nadobudnutí vlastníctva žalovaným 3 na základe predmetnej
dražby.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovanému 1, žalovanému 2, žalovanému 3, žalovanému 4,
ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že predmetná dražba je neplatná, ako aj priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na
náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne.

9. Odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie nedostatočne
odôvodnil napadnuté rozhodnutie v časti premlčania výkonu záložného práva a nesprávne ho právne
posúdil. Odvolateľ namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu momentu
prerušenia plynutia premlčacej doby začatia výkonu záložného práva na základe Oznámenia o začatí
záložného práva podľa § 151l OZ zo dňa 01.06.2016, ktoré bolo doručené (nie je zrejmé kedy, súd

prvej inštancie v rozhodnutí neuvádza) Okresnému úradu Skalica, katastrálnemu odboru, keďže tento
záver je v rozpore s § 110 OZ a § 112 OZ. Podľa dikcie zákona nemohlo prísť k spočívaniu premlčacej
doby v zmysle § 112 OZ, už vôbec nie k jej prerušeniu. Z aprobovaných odborných výkladov súvisiacich
predpisov a rozhodovacej praxe súdov plynie, že podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby
nemá vplyv na plynutie premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky, a teda logicky ani záložného práva

(Števček, M. a kol., Občiansky zákonník I. § 1-450, komentár. Praha C.H. Beck, 2015, str. 1201).
Analogicky nemožno pre účinky podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby podporne použiť
aplikačné pravidlá pre výkon záložného práva prostredníctvom exekúcie, nakoľko sa jedná o druhovo
zásadneodlišnékonania,nakoľkopodmienkousamotnéhovýkonuexekúciejeexistenciavykonateľného
právneho titulu, ktorý v prípade dobrovoľnej dražby absolútne absentuje. Súd prvej inštancie v tomto

smere dostatočne neodôvodňuje prijaté závery. Zákon hovorí o povinnosti uplatnenia práva na súde
alebo u iného príslušného orgánu, pričom závery súdu prvej inštancie o tom, že oznámenie o začatí
výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností možno považovať za jeho uplatnenie u príslušného
orgánu sú v rozpore so zákonom a rozhodovacou praxou súdov. Z účelu zákona je nepochybne nutnévyvodzovať úmysel zákonodarcu uplatniť právo u orgánu, ktorý má právomoc rozhodnúť o práve, pričom
kataster nehnuteľností, resp. príslušný katastrálny úrad túto právomoc zverenú zákonom nemá. Pod
uplatnením práva na účely § 112 OZ je potrebné rozumieť taký úkon oprávneného, ktorý smeruje

k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté. V tomto prípade uvedený úkon (oznámenie katastru)
nemožno podradiť ani gramatickým výkladom zákona pod uplatnenie práva u iného príslušného orgánu,
pretože uvedeným úkonom nie je autoritatívne rozhodované o práve, ktorého sa premlčanie týka.
Jedná sa len o zápis poznámky bez vplyvu na beh premlčacej doby. Taktiež v zmysle zákona za
„iný príslušný orgán“ nemožno považovať ani subjekt notifikačnej povinnosti. Uplatnenie práva má byť

adresným úkonom smerujúcim voči konkrétnym osobám, teda v prípade uplatnenia práva na súde
smerujú prípadné účinky premlčacej doby výhradne voči účastníkom konania, nikdy nemajú vplyv na
subjekty, ktoré nie sú účastníkmi. Preto analogicky, ak by aj oznámenie o začatí výkonu záložného
práva katastrálnemu úradu malo účinky uplatnenia práva, nikdy by nemohlo mať účinky uplatnenia voči
žalobcovi, a už vôbec nie v prípade, keď v konaní nebolo preukázané žalovaným 2, že by záložný veriteľ
v roku 2016 doručil žalobcovi oznámenie o výkone záložného práva. Žalovaný 2 preukázal doručenie

výhradne katastru nehnuteľností. Súd prvej inštancie vyhodnotil neurčité tvrdenie žalovaného 2 ohľadom
skutočnosti, že údajne doručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcovi tiež niekedy v
roku 2016 ako nesporné, z dôvodu, že údajne nebolo žalobcom popreté. Žalobca v konaní niekoľkokrát
uviedol, že zo strany žalovaných nebolo preukázané doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného
práva, naposledy tiež v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 13.07.2023 priamo do zápisnice

o pojednávaní a nebolo preukázané dodržanie zákonných lehôt k doručeniu uvedeného oznámenia.
Súd teda nesprávne v rozpore s obsahom spisu vyhodnotil tvrdenie žalovaného 2 v tomto smere ako
nesporné. Neurčité tvrdenie žalovaného 2 nepodložené dôkazom, i v prípade keby nebolo výslovne
popreté,nemožnopovažovaťzanesporné,nakoľkovprvomradenebolažalovaným2splnenápovinnosť
tvrdenia určitých konkrétnych skutočností a už vôbec nebolo unesené dôkazné bremeno. V závere

odôvodnenia súd prvej inštancie oznámenie o začatí výkonu záložného práva považuje za riadne
pokračovanie vo výkone záložného práva. Pokiaľ súd prvej inštancie považuje oznámenie o výkone
za uplatnenie práva a s ním spojuje spočívanie alebo pretrhnutie premlčacej doby, tak potom by sa
mal v odôvodnení vysporiadať s tým, že upustením od dobrovoľnej dražby pokračuje beh premlčacej
doby. S týmto sa však súd prvej inštancie absolútne nezaoberal, i keď je táto skutočnosť rozhodná

pre meritórne rozhodnutie, v prípade, ak súd prvej inštancie považoval oznámenie o začatí výkonu
záložného práva za uplatnenie práva s vplyvom na beh premlčacej doby. Teda i z dôvodu absencie
odôvodnenia v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Zároveň je v tejto súvislosti
dostatočne neodôvodnený záver súdu prvej inštancie o riadnom pokračovaní v konaní, keď len bez
ďalšieho uvádza, že postup záložného veriteľa považuje za riadne pokračovanie v konaní (i keď

vlastne žalovaný 2 v súlade so zákonom žiadne konanie, ktoré by malo vplyv na beh premlčacej doby
nezahájil), napriek skutočnosti, že až za 9 mesiacov od zrušenia neodkladného opatrenia o zákaze
nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami bola naplánovaná prvá dražba. Odvolateľ sa vyjadril aj
k porušeniu § 17 ods. 5 ZoDD (bod 48. odôvodnenia súdu prvej inštancie), keď súd prvej inštancie
uzavrel, že oznámenie o dražbe bolo odoslané dňa 21.01.2018, keďže prvé doručovanie žalobcovi

bolo dňa 22.01.2018, z čoho vyvodzuje, že práva žalobcu neboli porušené. S uvedeným záverom
by bolo podľa odvolateľa možné aj súhlasiť, avšak za splnenia ďalších skutočností predpokladaných
zákonom. Súd prvej inštancie sa v danej súvislosti absolútne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu,
že oznámenie o začatí výkonu záložného práva nebolo záložným veriteľom nikdy doručené žalobcovi.
Judikatúra a odborné komentované znenie zákona prijímajú závery, že dražba síce nebude neplatná

z dôvodu nedoručenia oznámenia záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva, ale len v
prípade, ak sa dražba uskutočnila v 30 dňovej lehote od doručenia oznámenia dražobníka o dražbe
(Števček, M. a kol., Občiansky zákonník I. § 1-450, komentár. Praha C.H. Beck, 2015, str. 1217).
Na počítanie 30-dňovej lehoty nemá vplyv zápis poznámky o začatí výkonu záložného práva do
katastra nehnuteľností. Právnym následkom nedodržania ochrannej 30 dňovej lehoty, resp. nedoručenia

(neplatného doručenia) oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom záložcovi je
to, že záložnému veriteľovi nevznikne oprávnenie záloh predať. Ak ide o predaj na dobrovoľnej dražbe,
neplatné doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva je zhojené len v prípade, ak došlo
k riadnemu doručeniu oznámenia dražobníka o dražbe podľa § 17 ZoDD, a ak sa zároveň dražba
konala po uplynutí 30 dní od oznámenia dražobníka (Števček, M. a kol.. Občiansky zákonník I. §

1-450, komentár. Praha C.H. Beck, 2015, str. 1221). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nebolo
preukázané, že by žalobcovi bolo niekedy záložným veriteľom doručené oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, ako to predpokladá § 1511 a §151m OZ a zároveň toto nedoručenie, nebolo zhojené
riadnym doručením oznámenia dražobníka o dražbe podľa § 17 ZoDD, nakoľko dražba sa nekonala pouplynutí 30 dní odo dňa oznámenia dražobníka. Dražba sa konala dňa 20.02.2018, pričom oznámenie
dražobníka o dražbe bola žalobcovi doručené dňa 26.01.2018, teda pred uplynutím lehoty 30 dní od
oznámenia dražobníka. Záložnému veriteľovi preto ani nevznikol nárok na predaj zálohu a s ohľadom

na vyššie uvedené vyplýva, že dražba musí byť vyhlásená za neplatnú.

10. Žalovaný 1 sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu
v otázke premlčania, keď podľa jeho názoru žalobca zmiešal premlčanie zabezpečenej pohľadávky
a premlčanie záložného práva k zálohu zabezpečujúceho pohľadávku. To vyplýva aj z neúplnej a

žalobcom pozmenenej citácie komentára k Občianskemu zákonníku autorov Števček a kol. Citovaná
veta predmetného komentára totiž neobsahuje slová „a teda logicky ani záložného práva“, ktoré uviedol
žalobca v odvolaní. To vyplýva aj z podstaty veci, nakoľko premlčanie pohľadávky a záložného práva
nie je na sebe bez ďalšieho závislé, nemusí sa ukončiť v rovnaký časový moment a prerušenie plynutia
premlčacej doby oboch práv spôsobuje rôzne právne skutočnosti. K prerušeniu, resp. pretrhnutiu
premlčacej lehoty (doby) pohľadávky skutočne dôjde iba jej uplatnením na súde, resp. podaním návrhu

na exekúciu. Avšak v prípade záložného práva, prerušenie jeho premlčania spôsobí iba začatie jeho
výkonu záložným veriteľom. To vyplýva napr. aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II.ÚS/250/2011-30 zo dňa 08.12.2011, na ktoré odkazuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
ktoré k tejto otázke uvádza: „V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal
s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť

domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.“
Opačný výklad žalobcu v tejto otázke vedie prakticky k nemožnosti záložného veriteľa svojim úkonom
zabrániť premlčaniu svojho záložného práva, keďže uplatnenie záložného práva na súde žalobou
nie je možné a ani prípadný určujúci rozsudok o existencii, resp. nepremlčaní práva (podľa účinnej
procesnoprávnej úpravy neprípustný) nebude mať vplyv na spočívanie premlčacej doby. Tvrdenia

žalobcu, že počas konania žalobca tvrdil, že doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva
nebolo žalovaným 2 preukázané, neznamená, že žalobca tvrdil, že žalovaný 2 oznámenie o začatí
výkonu záložného práva nezaslal, ani že k doručeniu nedošlo. Žalobca iba tvrdil, že predmetná
skutočnosť nebola žalovaným 2 preukázaná. Avšak vzhľadom k tomu, že pre určenie dobrovoľnej
dražby za neplatnú sú podľa § 21 odsek 2 ZoDD určujúce iba dva okruhy skutočností, a to 1)

porušenie ZoDD, alebo 2) neplatnosť záložnej zmluvy, nemôže prípadné porušenie Občianskeho
zákonníka žalovaným 2 spôsobiť neplatnosť predmetnej dražby. Žalobcove tvrdenia v odvolaní o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia záverov súdu
prvej inštancie súvisiacich s plynutím premlčacej doby sú neopodstatnené, keď táto otázka vôbec netvorí
otázku podstatnú a nevyhnutnú pre určenie dražby za neplatnú, nakoľko táto otázka nespadá do okruhu

skutočností podľa § 21 odsek 2 ZoDD a navyše z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že pre existenciu práva záložného veriteľa speňažiť záloh v tejto súvislosti
je podstatné iba začatie predaja zálohu pred uplynutím premlčacej doby, ktoré bolo v konaní nesporne
preukázané. V súvislosti s lehotou 30 dní, po uplynutí ktorej môže záložný veriteľ predať záloh podľa §
151m odsek 1 OZ, prípadné porušenie tohto ustanovenia nemá vplyv na platnosť dražby podľa ZoDD

a jeho skúmanie v danom prípade nemá význam. Zároveň bolo v konaní preukázané, že oznámenie
o dražbe bolo zaslané žalobcovi v súlade s § 17 ZoDD, pričom aj samotný žalobca cituje komentár k
Občianskemu zákonníku autorov Števček a kol. opomína však, že „doručenie“ oznámenia o dražbe „v
súlade s § 17 ZoDD“ znamená jeho zaslanie v uvedenej lehote. Zaslanie oznámenia o dražbe žalobcovi
v súlade s § 17 ZoDD bolo v konaní preukázané. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

11. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

12. Vzhľadom na to, že v písomnom vyhotovení čísla konania a záhlavia rozsudku Okresného

súdu Senica č. k. SI-3Cb/14/2018-358 zo dňa 13.07.2023 došlo k zrejmej nesprávnosti, keď súd
prvej inštancie nesprávne označil číslo konania tak, že v čase vyhláseného rozsudku malo správne
znieť:,,...č.k. SI-3Cb/14/2018-358...“ (bližšie pozri čl. 8, bod 5 Inštrukcie č. 19/2022 Ministerstva
spravodlivosti SR) a v časti označenia žalobcu, resp. sídla podľa výpisu z Obchodného registra SR
tak, že správne malo znieť:„...BEAU TYPE s.r.o., so sídlom Pod hájkom 2181/24, 909 01 Skalica,

IČO: 46 545 590...“, v časti označenia žalovaného 4, resp. trvalého pobytu podľa Registra obyvateľov
tak, že správne malo znieť:,,...A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E....“
a v časti označenia právneho zástupcu žalovaného 2 s ohľadom na absenciu IČO tak, že správne maloznieť: „...AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO:
36 865 036...“ odvolací súd tieto zrejmé chyby opravil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého

rozsudku.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa odseku 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

15. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak súd na prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa

spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

21. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

22. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

25. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

26. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.). Podľa ods. 2, ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia
zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

27. Podľa § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť
záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach
registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu

záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu. Podľa ods. 4, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný
jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu,
ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

28. Podľa § 151md ods. 1 písm. a) OZ záložné právo zaniká podľa písm. a) zánikom zabezpečenej
pohľadávky.

29. Podľa § 17 ods. 1 ZoDD vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie
dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú

dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis
stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a
minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky,
spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená,

čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či
je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob
úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady
ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum
a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky

a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú
jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno,
priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje
tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.

30. Podľa § 17 ods. 2 ZoDD oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní
pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 17 ods. 3 ZoDD ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie

o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez
zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.32. Podľa § 17 ods. 5 ZoDD v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o
dražbe podľa písm. a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby,
ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, podľa písm. b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia

navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v
Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii podľa osobitných zákonov 15) alebo v
listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním.

33. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná

len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Podľa ods. 4 účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2. Podľa odseku 5 ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu
za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

34. Podľa § 22 ods. 1 ZoDD opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom,
ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba
zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak
má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní

opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo
vyrozumení o zmarení dražby. Podľa ods. 2 opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník
upustil od dražby alebo ak bola dražba neplatná.

35. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje

vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a
dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom

premietnutým do výrokovej časti zamietajúceho výroku rozsudku, teda neopodstatnenosti žalobcovho
nároku, keď skonštatoval, že namietané porušenia ustanovení ZoDD neboli preukázane a rovnako
tak, že nedošlo k premlčaniu výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu
dostatočne zaoberal procesným útokom žalobcu, keď v otázke premlčania výkonu záložného práva
skonštatoval, že toto nezaniklo ani jedným zo spôsobov v zmysle § 151md OZ, pričom premlčanie

pohľadávky neznamená jej zánik v zmysle § 151md ods. 1 písm. a) OZ. Súd prvej inštancie vysvetlil,
že záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak by pohľadávka zabezpečená
záložným právom bola premlčaná v zmysle § 151j ods. 2 OZ. V nadväznosti na uvedené, súd prvej
inštancie správne uzavrel, že žalovaný 2 ako záložný veriteľ realizoval výkon záložného práva počas
plynutia predmetného záložného práva, keď pred uplynutím premlčacej doby (tak pohľadávky) výkonu

záložného práva, teda pred dňom 01.11.2016, začal výkon záložného práva na základe Oznámenia
o začatí výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie správne posúdil aj odvolateľom namietané
porušenie povinnosti dražobníka v zmysle § 17 ods. 5 ZoDD, keď uviedol, že citované ustanovenie
vyžaduje zaslanie, t.j. odoslanie oznámenia o dražbe najmenej 30 dní pred konaním dražby, nie
doručenie tohto oznámenia v danej lehote.

36. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného
procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere
stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa
nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.37. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k námietke odvolateľa týkajúcej sa
premlčania výkonu záložného práva, keď podľa žalobcovho názoru, podanie návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby nemá vplyv na záložné právo, čo možno vyvodiť z premisy, že toto podanie nemá

vplyv ani na plynutie premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky. V tomto smere ďalej namietal odvolateľ
záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu momentu prerušenia plynutia premlčacej doby začatia
výkonu záložného práva na základe Oznámenia o začatí záložného práva podľa § 151l OZ zo dňa
01.06.2016, ktoré bolo doručené Okresnému úradu Skalica, katastrálnemu odboru, keďže tento záver
je v rozpore s § 110 OZ a § 112 OZ.

38. Na danom mieste odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 27/2023, ktoré predstavuje ustálenú judikatúru k výkladu premlčania výkonu záložného
práva. Právna veta publikovaného rozhodnutia uvádza, že: „Iným príslušným orgánom“ v zmysle § 112
OZjetieždražobníkdobrovoľnejdražby.Počasdražobnéhokonanianeplyniedoba,vktorejsapremlčuje

záložné právo“.

39. V odôvodnení citovaného rozhodnutia najvyšší súd vysvetlil, že „záložné právo plní uhradzovaciu
funkciu, ktorá nastupuje potom, čo zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Výkon
záložného práva si môže záložný veriteľ uplatniť v rámci postupu upraveného v ustanovení § 151j OZ,

tzn., že sa môže uspokojiť spôsobom určeným v záložnej zmluve alebo predajom zálohu na dobrovoľnej
dražbe alebo predajom zálohu v exekúcii. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ
má právo voľby, ktorý spôsob výkonu záložného práva využije a že všetky tri spôsoby sú rovnocenné.
Predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe upravuje zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
Dobrovoľnú dražbu vykonáva dražobník na návrh záložného veriteľa, v ktorom tento vyhlasuje, že

má splatnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom v určitej výške. Pre vykonanie dobrovoľnej
dražby je bezvýznamné, či záložný veriteľ disponuje exekučným titulom, na rozdiel od exekúcie, kde
pred jej začatím musí prebehnúť základné súdne, prípadne iné konanie a oprávnený musí disponovať
exekučným titulom. Právo záložného veriteľa na výkon záložného práva sa môže premlčať, a to vo
všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz (§ 101 OZ), teda

po márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je však modifikované
druhou vetou ustanovenia § 100 ods. 2 OZ, podľa ktorej záložné práva sa nepremlčujú skôr než
zabezpečená pohľadávka. Občiansky zákonník § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého
podstata spočíva v tom, že okamihom nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť a
po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby

sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho
práva domáha na súde alebo u iného orgánu. Právnym dôvodom spočívania premlčania je uplatnenie
práva veriteľom na súde alebo inom príslušnom orgáne. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje
žiadne podmienky. Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán,
ktorý je kompetentný uplatnené právo zrealizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie

na základe exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe“.

40. Následne sa najvyšší súd v citovanom rozhodnutí zaoberá osobou dražobníka zabezpečujúceho
organizáciu a vykonanie dražby, ktorá musí spĺňať podmienky podľa zákona o dobrovoľných dražbách,
ako aj podmienky ustanovené živnostenským zákonom. Na základe uvedeného, potom najvyšší súd

uzatvára, že „dražobník je teda subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného
veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho
možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie
dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie. To neplatí
vo vzťahu k pohľadávke záložným právom zabezpečenej. Vo vzťahu k nej premlčacia doba plynie,

pretože jej spočívanie v zmysle § 112 OZ môže nastať iba v prípade jej uplatnenia na súde, resp. v
rozhodcovskom konaní, pretože iba tieto orgány majú kompetenciu uložiť povinnosť povinnej osobe
pohľadávku zaplatiť veriteľovi, teda zabezpečiť exekučný titul, ktorý môže oprávnený vykonať v exekúcii.
Ako už bolo povedané, pre výkon záložného práva však exekučný titul nie je potrebný, pričom záložný
veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená

pohľadávka premlčaná“.

41. Z ustálenej judikatúry je potom potrebné vychádzať aj v rámci posúdenia námietok žalobcu
o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie premlčania výkonu záložného práva. V tomtosmere je preto možné skonštatovať, že záver súdu prvej inštancie, že žalovaný 2 ako záložný veriteľ
realizoval výkon záložného práva počas plynutia predmetného záložného práva, keď pred uplynutím
premlčacej doby výkonu záložného práva, teda pred dňom 01.11.2016, začal výkon záložného práva na

základe Oznámenia o začatí výkonu záložného práva, je v danej časti správny. Odvolací súd len dopĺňa,
že nie je rozhodné, kedy bolo predmetné oznámenie doručené Okresnému úradu Skalica, ani prípadné
následné premlčanie zabezpečovanej pohľadávky, podstatným je práve začatie výkonu záložného práva
uplatnením u iného orgánu, a to dražobníka, kedy v zmysle § 112 OZ prestala plynúť premlčacia doba
výkonu záložného práva, a to pred jej uplynutím dňa 01.11.2016.

42. K predmetnej námietke odvolateľ poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané doručenie
oznámenia o výkone záložného práva žalobcovi, avšak táto námietka nemá žiaden vplyv na posúdenie
behu premlčacej doby, resp. okamihu, kedy táto v zmysle § 112 OZ prestala plynúť, keďže rozhodným
momentom je v tomto smere uplatnenie začatia výkonu záložného práva u dražobníka dňa 01.06.2016,
čo sporným medzi stranami konania ani nebolo. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi v tom, že

súd prvej inštancie „nesprávne vyhodnotil tvrdenie žalovaného 2, že Oznámenie o výkone záložného
práva bolo doručené aj žalobcovi ako nesporné“. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.11.2022 (č.l. 198),
ako aj v záverečnom stanovisku na pojednávaní výslovne poprel doručenie Oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, z čoho je zrejmé, že predmetné tvrdenie bolo podľa § 151 CSP sporným. Predmetné
pochybenie súdu prvej inštancie však nemá žiaden vplyv na správnosť právneho záveru potvrdeného

odvolacím súdom, a to, že k premlčaniu výkonu záložného práva nedošlo. Tak ako bolo uvedené vyššie,
premlčacia doba prestala plynúť začatím výkonu záložného práva bez ohľadu na doručenie Oznámenia
o začatí výkonu záložného práva žalobcovi. Z rovnakého dôvodu (táto skutočnosť nie je rozhodná pre
meritórne rozhodnutie) je irelevantná aj námietka absencie odôvodnenia v tejto časti.

43. Odvolateľ namietal aj neodôvodnený záver súdu prvej inštancie o riadnom pokračovaní v konaní,
keď súd prvej inštancie uviedol, že považuje postup záložného veriteľa za riadne pokračovanie v konaní,
napriek tomu, že až za 9 mesiacov od zrušenia neodkladného opatrenia o zákaze nakladania s
predmetnými nehnuteľnosťami bola naplánovaná prvá dražba. V prvom rade odvolací súd nepovažuje
predmetné konštatovanie súdu prvej inštancie za neodôvodnené, keď vysvetlil, že po začatí výkonu

záložného práva došlo dňa 16.12.2016 k upusteniu od dražby a výkon záložného práva bol úspešne
realizovaný až na základe opakovanej dobrovoľnej dražby konanej dňa 20.02.2018, pričom žalovaný
2 ako záložný veriteľ pokračoval vo výkone záložného práva a od začatia výkonu záložného práva
premlčacia doba spočívala. Rovnako tak, sa súd prvej inštancie zaoberal tým, z akých dôvodov došlo
k upusteniu od dražby, a to nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bola uložená povinnosť

zdržať sa akéhokoľvek nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami. Následne po rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktorým došlo k zamietnutiu predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo
pokračované vo výkone záložného práva, čo podľa súdu prvej inštancie znamená, že vo výkone
záložného práva sa pokračovalo nepretržite na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 01.06.2016.

44. S predmetným odôvodnením súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a opätovne odkazuje na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, zverejnené pod č. R 27/2023,
ktorý riešil v druhej dovolacej otázke s poukazom na § 112 OZ, že „účinok spočívania premlčacej doby
má uplatnenie práva na príslušnom orgáne, za predpokladu, že sa v konaní riadne pokračuje, teda

vtedy, ak ten, kto svoje právo uplatnil, svojimi úkonmi nebráni náležitému priebehu konania. V danom
prípade záložný veriteľ výkon záložného práva uplatnil na dobrovoľnej dražbe u dražobníka. V dôsledku
nariadeného neodkladného opatrenia súdom, ktorým zakázal záložnému veriteľovi - navrhovateľovi
dražby zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej (žaloba
o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve), dražobník upustil od vykonania dražby podľa § 19 ods.

1 písm. h) ZoDD. K realizácii dražby teda nedošlo v dôsledku zásahu súdu autoritatívnym rozhodnutím,
ktoré záložný veriteľ iba rešpektoval. Z uvedeného potom vyplýva, že zákaz výkonu záložného práva
uložený neodkladným opatrením nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento
„riadne nepokračoval“ (§ 112 OZ) v začatom dražobnom konaní. Obdobne aj v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/41/2021 zo dňa 27.02.2023 je uvedené, že „premlčacia doba spočíva po celú

dobu súdneho alebo obdobného konania za predpokladu, že oprávnený v začatom súdnom alebo
inom konaní riadne pokračuje. Riadne pokračuje v konaní ten, „kto nebráni svojimi procesnými úkonmi
jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím“ (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky sp. zn. Cpj 35/78 zo dňa 24.10.1979, R 22/1979)“.45. V danej konkrétnej veci, došlo rovnako tak k autoritatívnemu zásahu po začatí výkonu záložného
práva dňa 01.06.2016, a to nariadením neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorého malo dôjsť

k upusteniu od dražby a výkon záložného práva bol úspešne realizovaný až na základe opakovanej
dobrovoľnej dražby konanej dňa 20.02.2018, potom čo predmetné neodkladné opatrenie bolo
zamietnutéodvolacímsúdom.Predmetnéautoritatívnerozhodnutieniejemožnépovažovaťzaokolnosť,
ktorá ide na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že by riadne nepokračoval v dražobnom konaní.
Okrem toho, žalobca ani nepopísal, akým spôsobom mali žalovaní brániť svojimi procesnými úkonmi

náležitému priebehu dražobného konania. Predmetnú námietku preto odvolací súd nepovažuje za
dôvodnú.

46. Odvolateľ namietal aj porušenie § 17 ods. 5 ZoDD, keď oznámenie o začatí výkonu záložného práva
nebolo záložným veriteľom nikdy doručené žalobcovi. Na druhej strane samotný žalovaný uviedol, že
„judikatúra a odborné komentované znenie zákona prijímajú závery, že dražba síce nebude neplatná z

dôvodu nedoručenia oznámenia záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva, ale len v prípade,
že sa dražba uskutočnila v 30 dňovej lehote od doručenia oznámenia dražobníka o dražbe (Števček,
M. a kol., Občiansky zákonník I. § 1-450, komentár. Praha C.H. Beck, 2015, str. 1217)“. V konaní vo
veci samej bolo súdom prvej inštancie ustálené, že lehota podľa § 17 ods. 5 ZoDD bola dodržaná,
keďže oznámenie dražobníka o dražbe bolo žalobcovi zaslané najneskôr dňa 21.01.2018, keďže prvé

doručovanie bolo poštou uskutočnené dňa 22.01.2018, pričom oznámenie bolo nakoniec žalobcovi
doručené dňa 26.01.2018. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle
ustanovenia § 17 ods. 5 ZoDD, je potrebné zaslanie oznámenia dražobníka o dražbe v lehote najmenej
30 dní pred konaním dražby, nie jeho doručenie žalobcovi, čo splnené bolo. Namietané nedoručenie
oznámenie o začiatku výkonu záložného práva v zmysle § 151l v spojení s § 151m ods. 1 OZ nemá vplyv

na porušenie povinnosti dražobníka v zmysle § 17 ods. 5 ZoDD. V tejto spojitosti odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03.10.2013, v zmysle ktorého, „ak
ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok
výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní vopred, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 151l v spojení s §
151m ods. 1 OZ. Porušenie tejto povinnosti veriteľom síce nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle

ZoDD môže však byť spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu“.
Z uvedeného vyplýva, že aj napriek namietanému nedoručeniu Oznámenia o začatí výkonu záložného
práva, oznámenie o dražbe podľa § 17 ods. 5 ZoDD zaslané v zmysle citovaného ustanovenia v lehote
30 dní pred konaním opakovanej dražby bolo, a preto je odvolací súd názoru, že námietka žalobcu nemá
vplyv na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

47. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods.
1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1, 2, 3, 4 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešní.

49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).