Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Csp/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123336056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6123336056.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Csp/81/2023

– 2 –

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v konaní zastúpený
Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava – Petržalka, konajúca prostredníctvom advokátov a konateľov A. A. B., JUDr. Marek Baraník,
JUDr. Ján Dolejš,, proti žalovanému C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX E.,

v konaní zastúpený advokátom JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5,
010 01 Žilina, IČO: 47445092, o zaplatenie 14.377,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

15Csp/81/2023
– 2 –

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 18.716,50 Eur spolu s 5% ročným úrokom
z omeškania

zo sumy 15.135,51 Eur od 03.06.2022 do 22.11.2022,
zo sumy 14.610,45 Eur od 23.11.2022 do 16.03.2023,
zo sumy 14.377,09 Eur od 17.03.2023 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný p
o v i n n ý uhradiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

15Csp/81/2023

– 11 –

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08.06.2023 žiadal žalobca zaviazať
žalovaného k povinnosti zaplatiť dlžnú sumu, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 14.377,03 Eur,
vyčísleného úroku vo výške 2.943,74 Eur, úroku z omeškania vo výške 1.395,67 Eur, ako aj zákonného
úroku z omeškania z dlžnej istiny a náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom
konaní platobným rozkazom zo dňa 22.06.2023 žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný po doručení

platobného rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal písomný odpor voči žalobe.
.
1.1. Žalobou žalobca uplatňoval zaplatenie dlžnej sumy na základe zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril
dňa 14.09.2018 s právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s.. Medzi právnympredchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva č. 236532511140918, súčasťou ktorej
boli aj všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasledujúcich občianskeho zákonníka dňa 13.11.2020 medzi

postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom a na základe žiadosti o postúpenie a prevod
zo dňa 02.06.2022 postúpil postupca (VÚB, a.s.) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol
v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením
čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Podľa uvedenej zmluvy uzavretej medzi postupcom a žalovaným mal žalovaný poskytnutý úver vo výške

20.000,-- Eur ako spotrebiteľský úver VÚB pôžička bezúčelová. V rámci úveru bola dohodnutá fixná
6,9% ročná úroková sadzba, úver bol poskytnutý jednorazovo dňa 14.09.2018, boli dojednané splátky
k 15-temu dňu v kalendárnom mesiaci vo výške 273,88 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.10.2018,
v počte splátok 95, s konečnou splatnosťou 15.08.2026, pri dojednanej RPMN 7,73%, priemernej RPMN
8,34% s tým, že celková čiastka spojená s úverom, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť predstavovala sumu
26.418,60 Eur. Žalovaný porušoval povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, neplnil splátky v dohodnutých

termínoch, čím sa dostal do omeškania, na základe čoho bol opakovane vyzývaný na úhradu dlžnej
sumy. Tretia upomienka pokus o zmier zo dňa 26.06.2020 zostala bezúspešná a postupca v tom
čase evidoval nesplatené splátky vo výške 705,05 Eur. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ
v spojení s ustanovením § 565 OZ došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a žalovaný bol vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške

19.474,92 Eur a to dlh na istine 15.135,51 Eur, úrok vo výške 2.943,74 Eur, úrok z omeškania vo výške
1.395,67 Eur. Po postúpení pohľadávky evidoval žalobca úhrady 525,06 Eur zo dňa 22.11.2022 a 233,36
Eur zo dňa 16.03.2023.

1.2. V dôsledku podaného písomného odporu žalobca uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky

náležitosti v zmysle zákona. Tvrdenia žalovaného o absencii predpokladov na výpočet RPMN považoval
za nesprávne. Súčasťou zmluvy je formulár, informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a zmluva
o úvere v ods. 3 má uvedené vstupné údaje do výpočtu pre prípad poskytnutia zľavy z úrokovej
sadzby aj pre prípad jej neposkytnutia. Súčasne zmluva obsahuje údaj o úrokovej sadzbe, ktorá je
fixná a ako fixná bola v rámci zmluvy dojednaná. K ďalšej námietke týkajúcej sa platnosti zosplatnenia

poukázal žalobca na ustanovenia občianskeho zákonníka, ako aj článok V., písm. b/ zmluvy o úvere
ačlánokVIII.Všeobecnýchobchodnýchpodmienok.Postupcasimožnosťvyhlásiťmimoriadnusplatnosť
dohodol so žalovaným v zmluve. Výzvou zo dňa 26.06.2020 vyzval žalovaného v súlade s ustanovením
§ 53 ods. 9 OZ na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Súčasne žalobca poukázal na poštový podací hárok, ktorý tvoril prílohu podanej žaloby

a ktorý preukazuje doručovania uvedenej výzvy. Z číselného kódu zásielky je zrejmé, že zásielka
bola vyhotovená 26.06.2020 kedy bola odovzdaná na poštovú prepravu. Následne bola zásielka dňa
03.07.2020 vydaná na Pošte Zvolen kedy začala plynúť 15-dňová lehota na plnenie, pričom táto uplynula
18.07.2020.Nedošlozostranyžalovanéhokúhradeomeškanejsumy,pretopodanímzodňa27.08.2020
vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru a túto zásielku si prevzal žalovaný 08.09.2020. Ďalšia

námietka sa týkala splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a aktívnej
vecnej legitimácie, kde žalobca uviedol, že bolo preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi
v omeškaní, ako aj dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, čím došlo k naplneniu
zákonnej požiadavky a na strane postupcu v zmysle ustanovení zákona o banke k platnému postúpeniu
pohľadávky.Zmluvaopostúpenípohľadávkymalapísomnúformuadlžníkbolvýzvouzodňa27.08.2020

vyzvanýnasplneniepohľadávky.Knesplneniuoverovaniabonitydlžníkažalobcapoukázalnaexistujúce
záväzkyspotrebiteľovkedysioverujeklientovdopytomdoúverovéhoregistra,čodeklarovalapreukázal.
V žiadosti o úver samotný spotrebiteľ – žalovaný deklaroval zamestnanie u zamestnávateľa Slovenská
autobusová doprava, a.s. od augusta 2009. Neuviedol žiadne vyživované dieťa a rodinný stav uviedol
rozvedený. Údaj o príjme evidoval postupca v rámci interných informácií, ktoré mal k dispozícii.

Vzhľadom k tomu mal za to, že si splnil aj túto povinnosť.

2. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietol viacero skutočností uvádzaných
žalobcom v žalobe. V prvom rade namietal skúmanie a overovanie bonity klienta v zmysle § 7 ods.
1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou

starostlivosťou, preto poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch s tým,
že v prípade porušenia povinností overovania bonity klienta sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Ďalšou námietkou v zmysle písomného odporu žalovaného bola námietka, že zmluva o úvere
neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch,konkrétne písm. j/, pričom odcitoval časť z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.08.2019, sp.
zn. 8Co/49/2019. Ďalej uviedol, že tým, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity
s odbornou starostlivosťou nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru

a preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle
ustanovenia § 39 OZ a keďže došlo k postúpeniu tzv. živého úveru postúpenie pohľadávky je neplatný
právny úkon, lebo je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1, písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
V tejto súvislosti ďalej namietal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a nesplnenie podmienok
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

2.1. Následne po vyjadrení žalobcu na písomný odpor žalovaný zotrvával na vyjadreniach týkajúcich
sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách
s tým, že samotné relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho
zakladá aktívnu legitimáciu postupníka za predpokladu, že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade
so zákonom. Žalobca preukazuje splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách

s odkazom na tretiu upomienku, ktorá však neobsahuje žiaden text, ktorý by dlžníka upozorňoval na
možnosť postúpenia pohľadávky a táto upomienka predstavuje výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, nie však výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Mal za to, že sa
vyžaduje samostatná výzva na naplnenie predpokladov postupu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
Zákona o bankách. Keďže postupca takýmto spôsobom nepostupoval mal za to, že došlo k neplatnému

postúpeniu pohľadávky z dôvodu absencie splnenia zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 Zákona o bankách a teda, že postúpenie pohľadávky nebolo platné, čím žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu v spore. Ďalej namietal doručenie tretej upomienky s tým, že poštový podací hárok
a poštový podací lístok bez presného označenia a identifikácie zásielky nepreukazuje odoslanie ani
doručenie tretej upomienky. Mal za to, že žalobca nepreukázal ani odoslanie a ani doručenie tejto

upomienky žalovanému.

3. Žalobca k žalobe pripojil rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2020 uzavretú medzi
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom. Uvedená rámcová zmluva bola uzatvorená medzi
uvedenými subjektami vzhľadom na to, že postupca si želá predať a postúpiť pohľadávky postupcu

vyplývajúce mu z hodnoty zmlúv dlžníkom, ktorých presné identifikačné údaje sú uvedené v príslušnom
zozname pohľadávok. Postupník si želá kúpiť a nadobudnúť pohľadávky postupcu vyplývajúce mu
z hodnoty zmlúv s dlžníkom, ktorých presné identifikačné údaje sú uvedené v príslušnom zozname
pohľadávok. Postupník zároveň prehlasuje, že je vlastníkom licencie na poskytovanie spotrebiteľských
úverov podľa rozhodnutia NBS zo dňa 05.08.2016, pod č. ODB-1627/2016-12. Ďalej zmluva obsahuje

definíciuavýkladypojmov,údajetýkajúcesapostúpenia,kúpnejceny,ohláseniaaodovzdaniadokladov,
povinnosti jednotlivých zmluvných strán. Zmluva bola riadne podpísaná. Súčasťou zmluvy je aj príloha
a to žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 a príloha k zmluve o postúpení pohľadávok
medzi VÚB, a.s. a žalobcom zo dňa 02.06.2022, z ktorej bolo zistené, že predmetom postúpenia bola
pohľadávka voči žalovanému na základe spotrebného úveru.

3.1. K uvedenej rámcovej zmluve a prílohe bolo pripojené aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
09.06.2022 adresované žalovanému od postupcu a tiež výzva od právneho zástupcu žalobcu zo dňa
13.03.2023 označená ako pokus o zmier.

4. Ďalšími listinami doloženými do spisu bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru VÚB pôžička,
registračné č. 236532511140918 uzavretá v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch medzi VÚB,
a.s. a žalovaným. V článku I. sa veriteľ zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v zmluve a vo
všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým
osobám – občanom peňažné prostriedky ako spotrebiteľský úver a dlžník sa zaväzuje, že poskytnutý

úver vráti, zaplatí úroky, poplatky, resp. náklady, ako aj dohodnuté sankcie pre prípad porušenia
jeho povinností a rovnako splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. V prípade ak bolo zmluvou dohodnuté
poskytnutie úveru na konkrétny účel tak sa dlžník zaviazal použiť úver len na dohodnutý účel. V bode
1. boli dojednané základné podmienky úveru s tým, že vzhľadom na námietky vznesené zo strany
žalovaného súd poukazuje na dohodu, výška úrokovej sadzby: 6,90% p.a. (vo výške so zľavami ak boli

poskytnuté), platnej ku dňu schválenia úveru. Ďalej bola dojednaná výška úrokovej sadzby bez zľavy
z voliteľnej služby 8,90% ročne platnej ku dňu schválenia úveru. Zmluva obsahovala všetky zákonné
náležitosti s tým, že v časti 3. bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov 7,73% vypočítaná
z nasledujúcich údajov, ktoré boli presne rozpísané, ako aj ročná percentuálna miera nákladov bezzľavy z voliteľnej služby 9,91% opätovne vypočítaná z nasledujúcich údajov presne rozpísanej. Ďalej
boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán, cenník ku dňu uzavretia zmluvy. V časti II. boli
prehlásenia dlžníka a veriteľa, v časti III. dohoda o platnosti účinnosti. Zmluva bola datovaná 14.09.2018

o 15.35 hod. a bola riadne stranami podpísaná. Súčasne k zmluve boli pripojené európske informácie
o spotrebiteľskom úvere s presnými údajmi na výšku splátky a výšku istiny pri dojednanej úrokovej
sadzbe,typeúrokovejsadzby,ktorábolafixnápočascelejlehotysplatnostiúveru,akoajúdajeohodnote
RPMN a o priemernej RPMN k spotrebiteľskému úveru na údaje týkajúce sa poskytnutého úveru
žalovanému. Dátumované 14.09.2018 v čase 15.35 hod..

4.1. Súčasťou žaloby boli aj všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie
spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom.

4.2. Žalobca k žalobe pripojil žiadosť o VÚB pôžičku bezúčelovú adresovanú postupcovi, z ktorej
vyplýva, že 14.09.2018 požiadal žalovaný o poskytnutie úveru vo výške 20.000,-- Eur so splatnosťou

96 mesiacov. Pri informáciách o žiadateľovi žalovaný okrem základných údajov týkajúcich sa mena,
priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu uviedol pri rodinnom stave
rozvedený,vzdelaniestredoškolskébezmaturityapoisteniežiadateľabezpoistenia.Ďalejkinformáciám
o bývaní uviedol adresu trvalého bydliska, uviedol, že je v pozícii rezidenta, korešpondenčnú adresu
uviedol adresu bydliska, ďalej údaje týkajúce sa mobilu a e-mailu. Pri údajoch zamestnania a finančnej

situácii uviedol zamestnávateľa SAD Zvolen, a.s. s adresou, kde je zamestnaný od 08/2009 v trvalom
pracovnom pomere v profesii prevádzkoví pracovníci v službách a obchode. Zároveň vyhlásil, že nie je
osobou s osobitným vzťahom k VÚB, a.s. a nesúhlasil s návrhom VÚB na prejednávanie sporov Stálym
rozhodcovským súdom.

5. Po doplnení údajov týkajúcich sa skúmania bonity a to dáta dopytu v interných informáciách
predstavujú skúmanie obratu na účte žalovaného u postupcu za roky 2018 obdobie marec – august
2018, ako aj údaje z interného registra klientských informácií, z ktorého vyplynulo, že evidoval celkovo
právny predchodca žalobcu B01 tri zmluvy, ďalej iný typ zmlúv 13 v celkovej čiastke 63.022,-- Eur, počet
exekúcií zmlúv 7, počet ukončených zmlúv 6, kreditné karty dve s úverovým rámcom 7100, zostatkovou

hodnotou 6.446, celkovo bolo 13 odmietnutých splátkových kontraktov, nesplátkových dve, ukončených
deväť, jedna kreditná karta existujúca, jeden nesplátkový úver, výška celkových mesačných splátok
evidovaných 600,-- Eur, zoznam kontraktov, spotrebný úver existujúci, dátum začiatku 03.02.2017,
dátum ukončenia 20.02.2019, ďalej nasledujú profily splácania jednotlivých peňažných úverov, ďalej
bol vedený a evidovaný úver na stavebné sporenie ako existujúci s dátumom začiatku 02.05.2014,

s dátumom ukončenia 15.05.2040.

6. Výzvou zo dňa 26.06.2020 označenou ako tretia upomienka – pokus o zmier vyzval postupca
žalovaného na úhradu pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej výške 705,05 Eur, ktorá pozostávala
z istiny 365,68 Eur, úrokov 332,68 Eur, úrokov z omeškania 2,69 Eur a poplatkov 4,-- Eur. Dátum

predchádzajúcej upomienky bol 26.05.2020. Uvedenou výzvou vyzval právny predchodca žalobcu
žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy o úvere. V opačnom prípade bude
požadovať, aby bola vrátená celá poskytnutá suma úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti
dohodnutým v zmluve o úvere a zároveň upozornil žalovaného na právo banky odstúpiť od zmluvy
o úvere. Súčasťou tejto upomienky zo dňa 26.06.2020 je výpis z poštového podacieho hárku o zasielaní

uvedenej zásielky na adresu bydliska žalovaného v uvedený deň. Vzhľadom na námietky zo strany
žalovaného pripojil žalobca k žalobe potvrdenie z Pošty Zvolen, z ktorej vyplynulo, že uvedená zásielka
bola vydaná na Pošte Zvolen 7, dňom 03.07.2020 o 13.28 hod. (čl.89 spisu).

7. Žalobca k žalobe pripojil výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa

27.08.2020, z ktorej vyplynulo, že nedošlo k úhrade aj napriek výzve dlžnej pohľadávky. Z uvedeného
dôvodu v súlade s ustanoveniami VOP a zmluvy o úvere dňom 27.08.2020 vyhlásil veriteľ predčasnú
splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 17.119,81 Eur. Zároveň vyzval žalovaného na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy. V prípade
neuhradenia dlžnej pohľadávky banky v uvedenej lehote pristúpia k vymáhaniu pohľadávky s využitím

dostupnýchprávnychprostriedkov.Kuvedenejvýzvejepripojenáajkópiadoručenkyoprevzatíuvedenej
výzvy dňom 08.09.2020.8. K špecifikácii postúpenej pohľadávky žalobca uviedol, že táto pozostávala z postúpenej istiny vo
výške 15.135,51 Eur. Uvedená istina bola stanovená z celkovej sumy peňažných prostriedkov, ktoré
čerpalžalovaný14.09.2018vovýške20.000,--Eur.Podľaprehľaduúhradaplatobnejdisciplínyžalovaný

po odpočítaní poplatkov na istinu, ktoré uhradil a odpočítaní vyúčtovaných poplatkov za poskytnutie
úveru a za upomienky tak ku dňu postúpenia pohľadávky na istine dlhoval 15.135,51 Eur. Úhrady
boli vykonané v celkovej výške 7.371,56 Eur, z toho na istinu bolo pripísaných 4.864,49 Eur, čo bolo
odpočítané spolu s poplatkami z celkového úveru. Ďalej bola postúpená čiastka 2.943,74 Eur čo
predstavuje postúpené úroky vo výške, ktoré mali byť ku dňu postúpenia, teda zosplatnenia 5.039,01

Eur na úhradách na základný úrok bolo započítaných 2.095,27 Eur, teda zostatok bol postúpený. Ďalšou
čiastkou je úrok z omeškania do zosplatnenia vyčíslený v sume 5,65 Eur a po zosplatnení vo výške
1.390,02 Eur. Vyčíslený bol v zmysle predpisov pri sadzbe 5% ročne, čo je maximálne prípustná výška
úroku z omeškania k jednotlivým omeškaným splátkam.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

13. Podľa ustanovenia § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Je zrejmé, že podanou žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na vrátenie dlžnej sumy,
ktorá pozostávala jednak z nezaplatenej istiny na základe poskytnutého spotrebného úveru, ako aj

úroku a úroku z omeškania. Je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
žalovanému za podmienok dojednaných v zmluve. Žalovaný v rámci obrany a písomného odporu
namietol nesplnenie zákonných povinnosti právneho predchodcu žalobcu s tým, že uvedená zmluva
o úvere, ktorú mal mať s právnym predchodcom žalobcu uzatvorenú nemala spĺňať obligatórne

náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nespochybnil uzatvorenie zmluvy
ani čerpanie finančných prostriedkov v rámci uvedenej úverovej zmluvy. Okrem námietky týkajúcej sa
náležitostí v zmysle § 9 ods. 2, písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch inú náležitosť chýbajúcu
v úverovej zmluve žalovaný žalobcovi nevytkol.

15.1. V zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
t.j. k 14.09.2018, § 9 ods. 2, písm. j/ uvádzal: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: právo spotrebiteľa vyžiadaťsi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 ak sa amortizuje istina na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere“.

15.2. Nie je zrejmé absenciu akého výpisu mal mať žalovaný na mysli, keď namietal v písomnom odpore
nedostatokalebonesplnenieobligatórnychnáležitostívzmysleuvedenéhoustanovenia,keďopakovane
namietal práve porušenie povinností v zmysle písm. j/. Následne poukazoval najmä citáciou rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove absenciu údajov týkajúcich sa výpočtu RPMN. V tejto súvislosti dáva súd do

pozornosti žalovanému, že zmluva o spotrebiteľskom úvere tak ako bola doložená k žalobe obsahuje
presný popis informácií o spotrebiteľskom úvere s označením „Európske informácie o spotrebiteľskom
úvere“, kde v časti 2. opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru sú uvedené aj údaje týkajúce sa
poskytnutého úveru, v časti 3. rozpísané náklady spojené so spotrebiteľským úverom vrátane RPMN,
úrokovej sadzby a tiež v časti iné dôležité právne aspekty časť 4., ako aj v časti 5. pri dodatočných
informáciách.ĎalejbolsúčasťouzmluvyúdajohodnoteRPMNaopriemernejRPMNkspotrebiteľskému

úveru opätovne rozpísaný na konkrétny úver pri splátkach, rozložení splátok, dĺžke trvania úveru
poskytnutého žalovanému a tiež údaj o hodnote RPMN a o priemernej RPMN k spotrebiteľskému úveru
bez zľavy z voliteľnej služby. Rovnaké údaje boli uvedené aj v časti I., 1. základné podmienky zmluvy
o poskytovaní spotrebiteľského úveru VÚB pôžička, ktorú žalovaný podpísal a kde bol oboznámený
s časťou 3. článku I.. Preto pokiaľ žalovaný namietal nesplnenie podmienok v zmysle ustanovení zákona

o spotrebiteľských úveroch a konkretizoval nesplnenie podmienky v zmysle § 9 ods. 2, písm. j/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch, súd túto námietku neakceptoval a považoval ju za nedôvodnú. V závere
súd uvádza, že tieto námietky sú štandardne cyklostilované v jednotlivých písomných odporoch, ktoré
vo veci podáva právny zástupca aj pri iných spotrebiteľoch, bolo by preto na mieste zvážiť obranu
a uvádzať konkrétne skutočnosti týkajúce sa konkrétneho sporu a nie všeobecné námietky, ktoré

absolútne s uvedeným sporom nesúvisia.

15.3. Ďalšou námietkou, ktorú právny zástupca žalovaného v rámci konania uvádzal bolo nesplnenie
povinností v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a to overovanie
bonity klienta. V tejto súvislosti, keďže mal žalovaný za to, že nebola hodnoverným spôsobom

overovaná bonita, úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. k 14.09.2018 uvádzal:
„Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský

úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru“.

15.4. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, kde je uvedené:
„Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom“.

15.5. Žalovaný vo všeobecnosti namietal nesplnenie povinností žalobcu overovať bonitu klienta.
Žalovaný po doručení písomného odporu podrobne poukázal na splnenie tejto povinnosti a doložil listiny

preukazujúce dopyt do úverového registra. Súčasne doložil listiny preukazujúce žiadosť žalovaného
s údajmi, ktoré v rámci žiadosti žalovaný uviedol ohľadom jeho osobných a majetkových pomeroch.
Vtejtosúvislostižalobcapoukázalnaznenieustanovenia§7ods.24,písm.b/Zákonaospotrebiteľských
úveroch kedy sa ustanovenia ods. 19 – 23 (realizovanie výpočtu schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver) nevzťahujú na úver, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa

a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov
veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo
externých zdrojov“. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že práve v prípade žalovaného išlo o takýto
úver, kde sa jednalo o výnimku z povinností skúmať a počítať ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, nakoľko išlo o prípad upravený v § 7 ods. 24, písm. b/, kde výška úveru

bola určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a to na základe historických údajov o finančnej
situácii spotrebiteľa, ktoré získali z interných zdrojov veriteľa o čom doložili doklady preukazujúce
skúmanie bonity práve v interných údajoch banky. Išlo tu o výnimku kedy sa nerealizoval výpočet
ukazovateľa. Z listín doložených do spisu mal súd za to, že odborná starostlivosť pri posudzovaníschopnostižalovanéhosplácaťúverbolazachovaná.Priposúdeníbonityžalovanéhobolidoúvahyvzaté
všetky dostupné informácie vrátane údajov z úverového registra, ktorého výsledkom bol jednoznačný
záver o platobnej spôsobilosti splácať úver. Právny predchodca žalobcu posudzoval bonitu spôsobom

upraveným v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nemohlo dôjsť k porušeniu povinností
veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou. Pred poskytnutím úveru disponoval
právny predchodca žalobcu dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol schopný
získať objektívny obraz o finančnej situácii a schopnosti žalovaného splácať predmetný úver. § 7
ods. 17 poukazuje na to čo je vynaložením odbornej starostlivosti s tým, že podľa písm. a/ veriteľ

poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa písm.
b/ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. To
znamená, že nepostačuje tu zo strany spotrebiteľa poskytnúť informácie len o výške svojich príjmov
a výdavkov, ale vyžaduje sa od veriteľa, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa
a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka

aká bude potrebná pre splácanie úveru. Cieľom bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj ním

preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných odstupných zdrojov. Za dostatočné sa považujú
také informácie o príjmoch a výdavkoch, ako aj o rodinnom stave, z ktorých je veriteľ schopný získať
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Právny predchodca žalobcu takýmito informáciami
disponoval a tieto vyhodnotil. Prihliadol najmä na okolnosti týkajúce sa osobného, rodinného stavu,
trvalého pracovného pomeru, obratu na účte žalovaného za posledných päť mesiacov, ako aj k údajom

týkajúcim sa ostatných peňažných záväzkov, či už v peňažnom ústave právneho predchodcu žalobcu
alebo v iných peňažných ústavoch. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca, resp. právny
predchodca žalobcu si vyžiadal informácie z bankového registra, tieto údaje vyhodnocoval, skúmal
tak bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zároveň nemožno opomenúť aj povinnosť samotného žalovaného poskytovať pravdivé

úplné informácie týkajúce sa svojich osobných, majetkových pomerov. Preto k uvedenej námietke
nedostatočného skúmania bonity žalovaného zo strany právneho predchodcu žalobcu súd neprihliadol.
Mal za to, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s ustanoveniami zákona
o spotrebiteľských úveroch a túto povinnosť dodržal. Ani k tejto námietke súd neprihliadol.

15.6. Ďalšou námietkou bola platnosť zosplatnenia s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 v spojení
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a článku V., písm. b/ zmluvy o úvere. V tejto súvislosti
súd uvádza, že právny predchodca žalobcu dodržal zákonný postup pri zosplatnení úveru, postupoval
v zmysle vyššie citovaných ustanovení občianskeho zákonníka, keď výzvou zo dňa 26.06.2020, ktorá
bola doručená na Pošte Zvolen dňa 03.07.2020 prevzal. Súčasne nesplnil povinnosť v zmysle uvedenej

výzvy s tým, že bol upozornený na možnosť zosplatnenia, ku ktorému došlo 27.08.2020 a ktoré prevzal
žalovaný o čom svedčí pripojená doručenka dňa 08.09.2020. Zosplatnenie bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami občianskeho zákonníka. Ani táto námietka žalovaného neobstojí.
15.7. Ostatnou námietkou vznesenou žalovaným bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
na podanie žaloby z dôvodu porušenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti

poukazoval na vyjadrenia žalobcu s tým, že žalobca mal za to, že podmienka v zmysle zákonného
ustanovenia je splnená doručovaním tretej upomienky, kde mal byť vyzývaný na úhradu nesplatenej
dlžnej sumy. Žalovaný naopak namietal, že výzva na predčasné splatenie úveru nie je výzvou v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Táto upomienka neobsahuje žiaden text, ktorý by dlžníka
upozorňoval na možnosť postúpenia pohľadávky. Je to výzva v zmysle § 53 ods. 9 a nie výzva v zmysle

ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti, keďže absentuje splnenie zákonnej
povinnosti v zmysle ustanovení zákona o bankách, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.
Naopak žalobca namietal porušenie tejto povinnosti, mal za to, že riadnym spôsobom vyzval a splnil si
povinnosť v zmysle ustanovení zákona o banke, kde vo výzve zo dňa 26.06.2020 označenom ako „tretia
upomienka – pokus o zmier“ vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na okamžité zaplatenie

dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru
s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Zároveň upozornil žalovaného
na právo banky odstúpiť od zmluvy o úvere. Táto výzva bola doručená tak ako je už vyššie konštatované
žalovanému dňa 03.07.2020. Súčasne výzvou zo dňa 27.08.2020 doručenou žalovanému 08.09.2020bol po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru opätovne žalovaný vyzvaný na splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom.

15.8. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ. Dochádza tu k zmene osoby veriteľa. Táto zmena sa
nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku a preto sa na platnosť zmluvy
o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok
v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na

platné postúpenie potrebné. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného v čase
postúpenia uplatnenej pohľadávky ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta... . V zmysle dôvodovej

správy k zákonu o bankách mal zákonodarca uvedenou úpravou na mysli oprávnenie banky postúpiť
časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky
v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banky motivovať k tomu, aby podnikli určité kroky smerujúce
k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemali by len počas
celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania

a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval.

15.9. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí všeobecných súdov SR ako R 60/2018 jednoznačne určilo,
že zákon č. 483/2001 Z.z. je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého § 92

ods. 8 zároveň veľmi presne upravuje za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru
na inú banku a tiež aj na tretiu osobu a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka.
Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 musí banka po a/ písomne
vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a po b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako
90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť.

Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Len v prípade ak by tieto podmienky podľa §
92 ods. 8, prvá veta Zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt neboli
splnené, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 OZ vylúčené a len v takomto prípade by išlo o neplatný právny úkon v zmysle § 39

OZ. Uvedené rozhodnutie teda jasne definovalo podmienky pre platné postúpenie pohľadávky a to
po a/ preukázateľne zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi a po b/ dlžníkovo následné nepretržité
omeškanie dlhšie 90 dní.

15.10. Žalovaný nenamieta nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, namieta nezaslanie písomnej výzvy

banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách kedy uvádza, že má ísť o samostatnú výzvu, ktorá
má byť doručená dlžníkovi – žalovanému do vlastných rúk. Tak ako je niekoľkokrát vyššie uvedené
žalovaný, bol vyzývaný písomne upomienkou, kde bol upozornený na nepretržité omeškanie, možnosť
zosplatnenia vrátane postúpenia pohľadávky. Uvedenú výzvu riadne prevzal o čom svedčí potvrdenie
z Pošty Zvolen 7. Následne opätovne bol vyzývaný na úhradu dlžnej sumy pri vyhlásení mimoriadnej

splatnosti a táto výzva a zosplatnenie bola riadne do vlastných rúk žalovaného doručená o čom svedčí
vrátená podpísaná doručenka. To znamená, že obe písomnosti boli žalovanému riadne doručované na
adresu uvedenú v zmluve o úvere a žalovaný si ich v odbernej lehote prevzal. Súd sa nestotožňuje
s tvrdením žalovaného, že sa vyžaduje vo výzve podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách povinnosť
banky informovať klienta o možnosti postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Zákon o bankách v tomto

ustanovení vyžaduje splnenie dvoch podmienok a to omeškanie trvajúce aspoň 90 dní a preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy. Keďže súd v danej veci mal za preukázané písomné oznámenie o nepretržitom
omeškaní dlžníka a zasielal písomnú výzvu preukázateľne žalovanému, kde ho upozornil na omeškanie
so splácaním poskytnutého úveru, boli podľa názoru súdu splnené podmienky predpokladané § 92 ods.
8 Zákona o bankách a preto došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Zo žiadnych ustanovení tak

občianskeho zákonníka, ako aj špeciálneho zákona k občianskemu zákonníku, t.j. zákona o bankách
nevyplýva povinnosť samostatnej písomnej výzvy a zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že táto výzva
banky na omeškanie nemôže byť súčasťou výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, prípadne
zosplatnenia, kde opätovne banka vyzývala žalovaného na úhradu dlhu, s ktorým je žalovaný alebobol žalovaný v omeškaní. Ak banka klienta písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej
sumy možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť
aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie

s úhradou jeho peňažného záväzku (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo
dňa 27.09.2023).

15.11. Vzhľadom k tomu, že námietky žalovaného súd vyhodnotil v kontexte vyššie uvedeného ako
nedôvodné, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti splatiť dlžnú

istinu, úroky a úroky z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný žiadnym spôsobom
nenamietal výšku uplatňovanej istiny, vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania. Následne boli priznané
úroky z omeškania zo zvyšku dlžnej istiny tak ako bola splácaná priebežne po postúpení pohľadávky.
Výška úrokov z omeškania bola priznaná v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ
v spojení s § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. v maximálne prípustnej 5% ročnej výške z omeškania
so splatením dlžnej sumy.

16. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté súdnou úradníčkou
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

15Csp/81/2023
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).