Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204420
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123204420.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., B. X, 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. X, 3. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D.
X, 5. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. X, 6. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. X, 7. G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. X, 8. mal. H. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., B. X, zastúpená zákonnými
zástupcami žalobcami v 1. a 2. rade, všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária LEGALITAS s.r.o.,
Hlavná 24, 040 01 Košice, IČO: 54887224, proti žalovanému: ALLIANZ – Slovenská poisťovňa, a.s.,
Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu nemajetkovej ujmy a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1.rade 15.000 Eur, žalobcovi v 2.rade 13.000 Eur a žalobcom

v 3. až 8. rade každému z nich po 7.000 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len
z prisúdenej istiny.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 4.5.2023 uplatnili voči žalovanému náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku
smrti ich syna a brata A. B. pri dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič osobného motorového vozidla
značky Opel Corsa evidenčné č. H. XXX I. dňa 23.4.2022. Nárok uplatnili voči žalovanému ako

poisťovateľovi tohto motorového vozidla podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“).
V žalobe uviedli, že s poškodeným A. mali silné sociálne, morálne a citové putá vytvorené v rámci ich
súkromného a rodinného života. Nebohý pomáhal svojim rodičom – žalobcom v 1. a 2. rade pri výchove
mladších súrodencov. Z jeho nečakanej smrti žalobcovia prežívajú pocity úzkosti, smútku, zúfalstva
a šoku, došlo k nenávratnej deštrukcii ich medziľudských a rodinných väzieb a tým k neoprávnenému
zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život. Žiadali preto priznať náhradu nemajetkovej ujmy

žalobcom v 1. a 2. rade (rodičom nebohého) po 45.000 Eur a žalobcom v 3. až 8.rade (súrodencom
nebohého) po 15.000 Eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že je poisťovateľom povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s evidenčným č. H. XXX I.,
poukázal však na to, že pre splnenie základného predpokladu zodpovednosti za škodu je potrebné
zistiť zodpovednosť konkrétneho subjektu právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní, čo v čase

tohto písomného vyjadrenia nebolo splnené, keďže trestné konanie voči vinníkovi dopravnej nehody
nebolo právoplatne ukončené. Obžalovaný A. A. podal voči rozsudku súdu I. inštancie odvolanie, v
ktorom uviedol, že nebohý v motorovom vozidle, ktoré riadil obžalovaný, nebol pripútaný bezpečnostným
pásom. Ohľadom výšky náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na to, že závažnosť ujmy sa odvíja odintenzity citového vzťahu nebohého a pozostalých. V čase udalosti mal nebohý syn žalobcov v 1. a
2. rade 15 rokov, bol v štádiu výchovy rodičov a je vylúčené, aby v takom veku pomáhal pri výchove
mladších súrodencov, navyše nebohý mal len jednu mladšiu sestru narodenú XX.XX. XXXX. Zohľadniť

by sa mala aj skutočnosť, že úmrtie syna a brata žalobcov závažne nezasiahlo ich ekonomickú a
sociálnu integritu, keďže nešlo o jediné dieťa a súrodenca a vo veku, v ktorom došlo k úmrtiu neboli
na neho odkázaní ani pomocou ani výživou. Žalovaný v súlade s judikatúrou SR zdôraznil potrebu
rešpektovať určitú líniu rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v obdobných prípadoch.
Konkrétne poukázal na právoplatné rozsudky Krajského súdu v Prešove 12Co/89/2013, 13Co/60/2020,

Krajského súdu v Trenčíne 17Co/243/2015 o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy rodičom po 10.000
Eur a plnoletému súrodencovi 5.000 Eur (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne bolo prerokované aj
Ústavným súdom SR v konaní I. ÚS 474/2016), rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 3Co/3/2020 a
Najvyššieho súdu SR 7Cdo 154/2018, v ktorom pre rodiča bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
15.000 Eur a pre súrodencov 5.000 Eur. Rozhodujúci je pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej
ujmy atribút primeranosti tak, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie a na druhej strane pri zachovaní

proporcionality výšky peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom na neprípustné obohacovanie sa a
pôsobiť na škodcov likvidačne, čo vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 13Co 12/2021.

3. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaného uviedli, že výrok o vine A. A. nadobudol už
právoplatnosť, preto základ nároku je daný. Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na to, že smrť ich syna

im spôsobila psychické problémy a silne traumatizuje jeho súrodencov a preto v celom rozsahu zotrvali
na svojej žalobe.

4. Na svojej argumentácii v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval aj žalovaný, ktorý ju doplnil o citáciu z
rozsudku Krajského súdu v Prešove 13Co/12/2021 zo dňa 20.04.2021, ktorým bola priznaná náhrada

nemajetkovej ujmy rodičom nebohej 17.000 Eur a jej sestre 7.000 Eur.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcov, písomným vyjadrením
žalobcu v 4.rade, lekárskymi správami zo dňa 06.05.2022 a 17.10.2022, psychologickou správou zo dňa
14.10.2022, spisom tohto súdu 4T/60/2022 a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 23.04.2022 riadil A. A. motorové vozidlo Opel Corsa evidenčné č. H. XXX I. rýchlosťou cca 98 km/
hod. (na úseku s najvyššie dovolenou rýchlosťou 90 km/hod.), kde počas prejazdu ľavotočivej zákruty sa
plne nevenoval vedeniu vozidla, dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke a tiež neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, ani

stavu a povahe vozovky, následkom čoho vozidlo dostalo šmyk a prešlo do protismeru, kde sa zrazilo
s protiidúcim motorovým vozidlom značky Toyota Proace evidenčné č. H. XXX I., ktoré viedol E. D..
SpolujazdecA.A.A.B.,nar.XX.XX.XXXXutrpelpritomzranenia-kardiorespiračnézlyhaniepriodtrhnutí
mozgového kmeňa a zlomenine 1. krčného stavca, ktorým na mieste podľahol. Zranenia utrpeli aj ďalší
spolujazdec A. A. – J. K., ako aj vodič a spolujazdkyňa vozidla L. E. D. a M. N. D..

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 4T/60/2022 - 479 z 20.01.2023 bol A. A. za skutok uvedený
vyššie uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ako aj
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) a § 158 Trestného zákona a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ako aj zákaz činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na 5 rokov a bol tiež zaviazaný k náhrade škody matke zomrelého A. B. vo výške
5.294 Eur z titulu pohrebných nákladov a tiež k náhrade škody trom zdravotným poisteniam v úhrnnej
výške 2.893,57 Eur. V dôsledku odvolania žalovaného, ale len voči výroku o treste, bol napadnutý
rozsudok súdu I. inštancie zmenený a obžalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu štyroch rokov, obžalovanému bola

uloženápovinnosťnahradiťvskúšobnejdobespôsobenúškoduauloženýmubolajtrestzákazučinnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu piatich rokov a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove
9To/11/2023 - 519 zo dňa 26.07.2023. Rozsudok o vine tak nadobudol právoplatnosť 26.07.2023.

8. Z trestného spisu tohto súdu 4T/60/2022 súd zistil, že obžalovaný sa ku skutku priznal už počas

vyšetrovania a úprimne ho oľutoval. Už pri svojom prvom výsluchu 28.04.2022 (č.l. 406) uviedol, že A. B.
nepoužívalbezpečnostnýpás.Priďalšomsvojomvypočutí23.09.2022(č.l.39)uviedol,žepoškodenému
hovoril, aby si zapol pás. Svedok J. K. bol vypočutý 28.04.2022 (č.l. 58) a vo svojej výpovedi uviedol,
že A. B. asi nemal zapnutý pás a pri ďalšom výsluchu 23.09.2022 (č.l. 72) prehlásil, že A. nepoužívalpás. V trestnom konaní však nebol vykonaný žiadny ďalší dôkaz o tom, či skutočne A. B. nemal zapnutý
bezpečnostný pás a ak ho nemal, či táto okolnosť mala význam pri jeho zranení a následnej smrti. V
trestnom rozsudku sa uvádza ako jediná príčina smrti zlá technika jazdy A. A..

9. Súd vypočul všetkých žalobcov okrem žalobcu v 4. rade, ktorý z dôvodu ochorenia sa nemohol
pojednávania zúčastniť, ale predložil svoje písomné vyjadrenie. Výpovede žalobcov boli veľmi emotívne,
zhodne uviedli, že A. bol veľmi dobrý chlapec, ktorý sa venoval športu, pomáhal pri starostlivosti o
mentálne postihnutú sestru F. a o mladšiu sestru H. a bol veľkou oporou pre svoju matku. Bol pre

ňu jej pravou rukou, pomáhal jej s nákupmi, drobnými opravami, ako aj pri výchove a starostlivosti o
sestru F. a mladšiu H.. Neboli s ním žiadne výchovné problémy. Jeho náhlu smrť prežívali, ale aj v
súčasnosti ešte stále prežívajú s veľkým bôľom, denne na neho myslia a nedokážu sa vyrovnať s jeho
stratou. Nemuseli síce vyhľadať lekársku pomoc, okrem žalobkyne v 1.rade, ktorá sa ambulantne lieči na
psychiatrii. Pred smrťou syna mávala depresie, po nej sa jej psychický stav zhoršil. Predtým brávala len
lexaurin na ukľudnenie, po tragickej smrti A. boli jej predpísané iné lieky – Neurol, Mirzaten a Kventiax.

Tieto skutočnosti ohľadom zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne v 1.rade v dôsledku smrti jej syna
vyplývajú z lekárskych správ psychiatričky A. O. D. zo dňa 06.05.2022 a 17.10.2022. Podľa týchto správ
žalobkyni bola stanovená ako diagnóza akútna stresová reakcia. Žalobkyňa v 1.rade vyhľadávala určitý
čas aj pomoc psychologičky E. A. P. v Starej Ľubovni, čo bolo preukázané zo psychologickej správy
zo dňa 14.10.2022. Žalobkyňa však uviedla, že v súčasnosti upustila od týchto konzultácií, pretože

psychicky ich neprežívala dobre.

10. Nárok žalobcov je potrebné odvodiť od § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

12. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka
(1)Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva

na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2)Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3)Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

13.Ochranaosobnostipatrímedzizákladnéprávazakotvenéajvčlánku19ods.2ÚstavySRachránená
je aj článkom 8 ods. 1 a článkom 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Do rámca ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie, ktorého súčasťou je aj rodinný život
zahrňujúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy v rodine
a v ich rámci naplňovať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje
neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. Uvedenou problematikou sa zaoberal

Najvyšší súd SR v uznesení 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.2.2011, v ktorom vyslovil záver, že ak medzi
fyzickýmiosobamiexistujúsociálne,morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromného
a rodinného života, môže porušením práva na život jedného z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do
práva na súkromie druhých osôb. Takýmto protiprávnym konaním tretej osoby do práva na súkromie
resp. rodinného života môže byť účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo

úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru
osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma. Ak dôjde k smrti jedného
z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty
blízkej osoby a vzťahu s blízkou osobou. Ak preto došlo k zásahu do tohto práva, možno využiť právne
prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka.

15. Právo rodičov či súrodencov požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade úmrtia
člena rodiny súdy priznávajú. Potrebné si je uvedomiť, že v prípade smrti žiadne zadosťučinenie nemôže
odčiniť skutočne vzniknutú ujmu. Zmyslom tejto relutárnej náhrady je preto iba túto ujmu zmierniť.Uvedená satisfakcia pre žalobcov však nemôže byť likvidačná pre pôvodcu zásahu. Primárny význam
náhrady nemajetkovej ujmy je poskytnúť satisfakciu tomu, do osobnostných práv koho bolo zasiahnuté.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy je vecou voľnej úvahy súdu a z hľadiska proporcionality by mala

rešpektovať určité spoločné všeobecné kritéria. Mala by byť primeraná závažnosti (podstate, intenzite,
trvalosti, šírke a oblasti negatívneho dopadu, možnostiam eliminácie dôsledkov a podobne) vzniknutej
ujmy a musí zohľadňovať okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva (napr. rozsudky Najvyššieho
súdu SR 1Cdo/47/2011 zo dňa 21.11.2013, 3Cdo/228/2012 zo dňa 26.9.2013).

16. V dôsledku úmrtia najbližšieho rodinného príslušníka žalobcov – ich syna a brata došlo k závažnému
zásahu do osobnostných práv žalobcov, ktorého následok nie je možné žiadnym spôsobom reparovať.
Došlo k trvalej deštrukcii rodinných väzieb tvoriacich základ súkromného života žalobcov. Smrť ich
syna a brata bola nečakaná a tragická. V konaní súd mal za preukázané silné citové a rodinné putá
žalobcov k nebohému. Z jeho nečakaného úmrtia prežívali, ale aj prežívajú všetci žalobcovia pocity
smútku a depresie.

17. Niet pochybnosti o tom, že smrť syna, resp. brata žalobcov spôsobila vážny zásah do ich
súkromného a rodinného života. Nečakaným úmrtím poškodeného pri dopravnej nehode, ktorú zavinil
vodič motorového vozidla poisteného u žalovaného, došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov,

pričom následok zásahu je nezvratný. Rodinné väzby žalobcov s poškodeným boli týmto neoprávneným
zásahom definitívne ukončené. Došlo k mimoriadne citlivému zásahu do emocionálnej sféry rodičov
a súrodencov poškodeného, ktorí s ním tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu a v dôsledku tragickej
udalosti stratili možnosť s ním rozvíjať vzájomné citové, morálne a sociálne väzby. Strata člena rodiny,
navyše vo veľmi mladom veku, predstavuje nenávratnú deštrukciu medziľudských väzieb vytvárajúcich

základ rodinného života.

18. Strata dieťaťa v dôsledku jeho úmrtia v mladom veku je pre rodičov najzávažnejšia životná ujma.
Stratu nenahraditeľného - stratu života finančne nemožno nahradiť. Priznanie nemajetkovej ujmy nie
je reparáciou, keďže žiadna suma nenahradí žalobcom ich blízkeho, no môže zmierniť následky ich

straty. Výšku nemajetkovej ujmy určuje súd vlastnou úvahou tak, aby bol zachovaný atribút primeranosti
a princíp proporcionality. Určitým vodítkom pre stanovenie výšky nároku môže byť limit odškodňovania
obetí násilných - úmyselných trestných činov podľa § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach
trestných činov, kde je stanovený zákonný limit pre priznanie nemajetkovej ujmy v prípade smrti vo
výške 25 násobku minimálnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje 17.500 Eur (700 x 25). Pokiaľ pri smrti

zavinenej úmyselným trestným činom možno priznať náhradu nemajetkovej ujmy maximálne 17.500
Eur, potom v prípade nedbanlivostného zavinenia o aké išlo aj v prípade zavinenia smrti A. B., by táto
náhrada mala byť nižšia.

19. V konkrétnom prípade však určitá satisfakcia pre žalobcov bola daná aj právoplatnosťou trestného

rozkazu, ktorým bol vodič motorového vozidla právoplatne odsúdený. Pri rozhodovaní o výške náhrady
súd zohľadnil aj to, že išlo o nedbanlivostný trestný čin a nie úmyselný.

20. Určitým vodítkom môže byť aj česká právna úprava v § 444 ods. 3 Občianskeho zákonníka platná
do 31.12.2013, ktorá upravovala jednorazové odškodnenie pozostalých a to pre manžela, deti a rodičov

vo výške 240.000 Kč (9832 Eur) a pre súrodenca 175.000 Kč (7169 Eur).

21. Ďalším podporným argumentom pri ustálení výšky náhrady môže byť aj rozhodnutie ESĽP v prípade
Kontrová proti Slovenskej republike, ktorým bola sťažovateľke priznaná nemajetková ujma 25.000 Eur
za to, že nekonaním štátnych orgánov bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv usmrtením jej oboch

maloletých detí, pričom v danom prípade došlo k absolútnemu rozvráteniu jej rodinného života, keďže
boli usmrtené obe jej dcéry a sťažovateľka žiadne iné deti nemá. Európsky súd jej za stratu jedného
dieťaťa priznal náhradu nemajetkovej ujmy 12.500 Eur.

22. Pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadňovať princíp proporcionality

a preto súd bral do úvahy aj iné právoplatné súdne rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy v dôsledku
smrti pri dopravnej nehode vodičovi a poisťovni. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
7C/69/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 6Co/609/2014 bola priznaná náhrada
manželke 17.000 Eur a dvom plnoletým deťom po 4.500 Eur. Vecou sa pritom zaoberal aj Najvyšší súdSR v konaní 1Cdo/523/15 a Ústavný súd SR III.ÚS 666/16. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
5C/351/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Nitra 8Co/470/2014 bola priznaná náhrada
trom deťom po 10.000 Eur, aj v tomto prípade sa vecou zaoberal Ústavný súd SR v konaní III. ÚS

646/2015. V ďalšom spore vedenom na Okresnom súde v Senici pod sp. zn. 10C/9/2013 a následne
na Krajskom súde Trnava 10Co/566/2015 bola právoplatne priznaná náhrada manželovi a deťom
po 8.000 Eur, rozsudkom Okresného súdu Martin bol priznaný nárok manželke a dvom deťom po
5.000 Eur, rozsudkom Okresného súdu Prešov 11C/80/2014 bola matke priznaná náhrada 10.000
Eur, otcovi a 4 súrodencom po 3.000 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava 9C/131/2014, ktorý

bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6Co 148/2018 zo dňa 4.12.2018 bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy pozostalej manželke 10.000 Eur a deťom po 5.000 Eur. Okresný súd
Humenné rozsudkom 15C/214/2014 z 12.12.2019 určil nemajetkovú ujmu rodičom poškodeného po
7500 Eur a súrodencom po 2.000 Eur, tento rozsudok bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v
Prešove 13Co/60/2020 zo dňa 24.11.2020 tak, že rodičom bola priznaná suma po 10.000 Eur a
súrodencom po 3.300 Eur a to po zohľadnení spoluzavinenia poškodených v rozsahu 33 %, ktorí si

sadli k vodičovi do auta napriek tomu, že pred tým spolu popíjali. Rozsudkom Okresného súdu Poprad
17C/19/2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 12Co 89/2013 z 26.06.2014
bola priznaná rodičom nemajetková ujma po 10.000 Eur. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 13Co
12/2021 zo dňa 20.04.2021 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Svidník 6C/48/2019 a rodičom
poškodeného bola priznaná náhrada po 17.000 Eur a maloletej sestre 7.000 Eur. Rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne 17Co/243/2015 zo dňa 22.03.2016 v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu
Považská Bystrica 6C/51/2014 súd priznal rodičom poškodeného po 10.000 Eur a bratovi 5.000 Eur.
Rozsudkom Krajského súdu Trnava 10Co 566/2015 z 29.06.2016 bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Senica 10C/9/2013 o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy manželovi a synovi poškodenej po
8.000 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV 12C/385/2008 z 15.06.2011, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 6Co 111/2011 zo 04.06.2012 bola priznaná žalobcovi za smrť
jeho manželky a 23 ročného syna náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 23.000 Eur. Rozsudkom
Okresného súdu Trnava 37C/178/2009 z 28.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
11Co 90/2010 zo dňa 16.03.2011 bola v dôsledku smrti chodkyne pri dopravnej nehode priznaná jej
rodičom nemajetková ujma po 15.000 Eur súrodencom po 2.000 Eur. Právoplatným rozsudkom tohto

súdu 11C/10/2019 zo dňa 05.02.2020 bola priznaná deťom zomrelého nemajetková ujma 3.000 až
4.000 Eur a súrodencom po 2.000 Eur po zohľadnení spoluzavinenia poškodeného ako chodca, ktorý
bol v ťažkom stupni opilosti. Keďže však zákon neupravuje žiadne limity ohľadom výšky nemajetkovej
ujmy existujú aj rozhodnutia, ktorými boli priznané vyššie sumy, napríklad rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne 6Co 810/2014 zo dňa 07.07.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom 7C/151/2008 o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy manželovi poškodenej 70.000
Eur a dvom deťom po 100.000 Eur alebo rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 12Co 465/2014 z
30.07.2015potvrdzujúcirozsudokOkresnéhosúduBrezno2C/61/2010opriznanínáhradynemajetkovej
ujmy manželke poškodeného a jeho deťom po 33.500 Eur. Súd však konštatuje, že takéto vyššie sumy
náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku dopravnej nehody sú ojedinelé. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne 4Co/658/2014 zo dňa 21.05.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Trenčín 27C/107/2012 (na ktoré poukázali žalobcovia) a ktorým bola manželovi poškodenej priznaná
suma 50.000 Eur, išlo o 2 nároky, jeden za neoprávnený zásah do práva žalobcu na súkromie a rodinný
život (ako aj v tomto spore) a druhý za neoprávnený zásah do práva nebohej manželky žalobcu na život
a zdravie ako jej dediča.

23. Nepochybne teda každý prípad súd posudzuje samostatne, zohľadňuje všetky konkrétne okolnosti
prípadu a preto súd poukázal na porovnanie (vzhľadom na princíp proporcionality) na tie súdne
rozhodnutia, ktorými sa riešila nemajetková ujma v dôsledku smrti pri dopravnej nehode tak ako aj
v tomto prípade a súd nevychádzal z rozhodnutí, ktoré sa týkali iných prípadov smrti, napríklad pri

zanedbaní riadnej zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotníckych pracovníkov, ktorí ako profesionáli
zlyhali.

24. Žalovaný poukázal na vyjadrenie vodiča motorového vozidla o tom, že A. B. nemal zapnutý
bezpečnostný pás. Toto tvrdenie však súd v tomto spore nemal za preukázané, žalovaný nenavrhol

vypočuť ako svedkov osoby, ktoré by to mohli v tomto spore potvrdiť, ale predovšetkým aj keby súd
mal za preukázanú skutočnosť, že A. B. nemal zapnutý bezpečnostný pás, čo bolo jeho povinnosťou,
nie je preukázané, že ak by ho mal zapnutý, k jeho smrti by nedošlo. Súd dáva do pozornosti aj §
193 CSP, podľa ktorého je súd v tomto spore viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čina o tom kto ho spáchal, teda aj skutkom, ktorý je uvedený vo výroku o vine obžalovaného A. A.. Z
uvedeného výroku o vine vyplýva, že smrť A. B. zavinil A. A. nesprávnym riadením motorového vozidla.
Nepripútanie sa bezpečnostným pásom počas jazdy je síce porušením právnej povinnosti podľa § 8

zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ale neznamená automaticky spoluzavinenie poškodeného
na následkoch dopravnej nehody, ktoré by bolo možné ustáliť len na základe znaleckého dokazovania.
Nepripútanie sa bezpečnostným pásom poškodeným preto bez ďalšieho dokazovania a zistenia, že
ovplyvnilo zranenia a smrť poškodeného nemôže byť dôvodom pre zníženie náhrady nemajetkovej
ujmy pre spoluzavinenie poškodeného. K obdobnému záveru, kde sa však posudzovala skutočnosť, že

zomrelá chodkyňa pri dopravnej nehode bola pod vplyvom alkoholu, ale nebolo preukázané, že by táto
skutočnosť ovplyvnila priebeh dopravnej nehody, dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku 4Cdo 139/2011
zo dňa 30.10.2012.

25. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného súd mal za preukázané, že vodič motorového vozidla,
ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného zavinil smrť A. B. a tým neoprávnene zasiahol

do súkromia žalobcov chráneného v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka. Jeho konanie bolo
protiprávne a preto bolo právne dôvodné uznať základ uplatneného nároku žalobcov, keďže nepochybne
úmrtie ich blízkej osoby - syna a brata predstavuje závažný zásah do ich práva na súkromie a rodinného
života. Zodpovednosť žalovaného ako poisťovateľa vyplýva z § 4 ods. 1, 2 písm. a/ a § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.

26. Pasívna legitimácia žalovaného v 2.rade vyplýva z § 4 ods. 1, 2 písm. a/ a § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.

27. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého kto zodpovedá

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistenej zmluve.

28. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona poistený má za poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

29. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

30. Žalovaný dôvodne nenamietal nedostatok svojej vecnej legitimácie v tomto spore vzhľadom na
aktuálnu rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej je potrebné pojem „škoda“, ktorý sa uvádza v zákone
o povinnom zmluvnom poistení je potrebné vykladať eurokomformne a teda extenzívne v tom zmysle, že
zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých v dôsledku usmrtenia
blízkej osoby pri dopravnej nehode a z toho dôvodu pri takýchto nárokoch je pasívne legitimovaný aj

poisťovateľ (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/143/2017, 6Cdo 206/2017, 8Cdo/6/2018,
6MCdo/1/2016 z 31.7.2017 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 61).

31. Súd v tomto prípade nemal žiadne pochybnosti o vzniku nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej
ujmy v dôsledku smrti ich syna a brata, čím došlo k násilnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb,

ktoré s poškodeným boli veľmi silné. Niet pochýb o tom, že všetci žalobcovia intenzívne pociťujú stratu
Mária s veľkým žiaľom a bolesťou a sú z tejto skutočnosti traumatizovaní. Žalobcovia dostatočným
spôsobom v rámci svojho výsluchu, resp. v písomnom vyjadrení preukázali aký negatívny vplyv mala
smrť ich syna, resp. brata na ich život a ako intenzívne prežívajú jeho stratu. Stratou dieťaťa najviac trpia
jeho rodičia. Aj keď každý človek sa so stratou blízkej osoby nevyrovnáva rovnako, v tomto prípade súd

dospel k záveru, že dôsledky traumy zo smrti Mária sú najvýraznejšie u žalobkyni v 1.rade, ktorá sa musí
liečiť u psychiatra. Súvisí to aj s tým aký silný vzťah bol medzi ňou a nebohým A., ktorý jej bol veľkou
oporou v jej každodennom živote, nakoľko manžel bol pracovne vyťažený a pracoval mimo domova a A.
pomáhal aj pri opatere o svoju invalidnú sestru a mladšiu H.. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a závery považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu v 1.rade vo

výške 15.000 Eur, žalobcu v 2. rade vo výške 13.000 Eur a pre súrodencov nebohého - žalobcov v 3.
až 8. rade po 7.000 Eur. Túto výšku považoval za súladnú s princípom primeranosti a proporcionality
a preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.32. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcov, ktoré odznelo až v záverečnom prednese a ktorým žiadal
zohľadniť požitie omamných a psychotropných látok odsúdeným A., čo uviedol prokurátor vo svojom
záverečnom prednese na pojednávaní v trestnej veci súd uvádza, že prokurátor uviedol aj to, že kedy

k tomu malo dôjsť zistené nebolo a zároveň potvrdil, že vplyv tejto skutočnosti na priebeh dopravnej
nehody nebolo možné objektívne posúdiť. Preto aj súd v tomto spore považuje túto argumentáciu
právneho zástupcu žalobcov za irelevantnú a opäť poukazuje na viazanosť trestným rozsudkom,
v ktorom pri výroku o vine odsúdeného sa vôbec uvedená skutočnosť neuvádza.

33. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na to, že rozhodnutie súdu záviselo od jeho vlastnej úvahy podľa ustálenej rozhodovacej praxe sa má
za to, že žalobcovia boli v spore v celom rozsahu úspešní a preto súd im priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť
len výnimočne.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.