Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200376
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Občianske združenie
ČISTÁ LIGA, so sídlom Trieda SNP 24, Košice, IČO: 51 157 063, právne zastúpený: HUSAR AND
PARTNERS S.R.O., advokátska kancelária, so sídlom Vojenská 14, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1Sprl/117/2018 zo dňa 16.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žiadosťou zo dňa 19.07.2018, ktorá bola doručená Okresnému súdu Košice II dňa 20.07.2018,
žiadateľ (žalobca) požadoval sprístupnenie informácií, konkrétne: ,,poskytnutie prehľadného výpisu
všetkých súdnych konaní, v ktorých ako strana sporu, či už ako žalobca alebo žalovaný vystupuje pani

A. B. C., trvale bytom D. XX, E. F. G. H. XX, E., a to od roku 2006.“ Okresný súd Košice II rozhodnutím
zo dňa 30.07.2018 sp. zn. 1SprI/43/2018 nevyhovel žiadosti žiadateľa (žalobcu) o poskytnutie informácií
špecifikovaných v žiadosti.

2. Okresný súd Košice II po citácii článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1
písm. d), § 18 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) nevyhovel o žiadosti

žalobcu s odôvodnením, že na poskytnutie požadovaných informácií sa vzťahuje obmedzenie prístupu
k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, pretože ide o informácie týkajúce
sa rozhodovacej činnosti súdu a tie nie sú informáciami, ktoré sa sprístupňujú podľa § 82a zákona č.
757/2004Z.z..Zároveňvyslovilnázor,žeposkytnutímžiadanýchinformácií,bydošlokohrozeniuprávom
chránených záujmoch a zásahu do súkromia dotknutej fyzickej osoby.

3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice II zo dňa 30.07.2018 podal žalobca odvolanie v ktorom

uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, ktoré povinná osoba uviedla
ako hlavný dôvod nevyhovenia jeho žiadosti na daný prípad nemožno aplikovať, pretože požadoval
„len informatívny výpis konaní bez toho, aby jeho súčasťou boli akejkoľvek citlivé osobné údaje a
pod.. Vzhľadom na uvedené teda nevidel dôvod, pre ktorý by bolo potrebné vyžiadať si k poskytnutietýchto informácií predošlý súhlas dotknutej osoby “. V odvolaní zdôraznil, že nepožadoval poskytnutie
informácií o konkrétnych súdnych rozhodnutiach ani sprístupnenie konkrétnych informácií, ktoré sa
nachádzajú v súdnych spisoch, ale len informatívny výpis, pričom mal za to, že takýmto výpisom

nedochádza k zverejneniu akýchkoľvek citlivých informácií, ktoré by mohli ohroziť ochranu práv, resp.
právom chránených záujmov dotknutej osoby. Poukázal na to, že o údajnom bydlisku pani A. B. C.
už disponuje, preto považoval za samozrejmé, že mu povinná osoba vo výpise žiadne osobné údaje
neposkytne, ak to však povinná osoba uzná za potrebné, môže žiadateľovi - žalobcovi poskytnúť údaje
o konaniach, kde ako navrhovateľ alebo odporca vystupuje označená osoba bez ohľadu na bydlisko „v

rozsahu meno a priezvisko navrhovateľa a odporcu, č. k. a druhové označenie veci“. Žalobca vyslovil
presvedčenie, že sprístupnením požadovanej informácie by sa v žiadnom prípade nejednalo o zásah
do zaručeného práva na súkromie, lebo požadované informácie sa nedotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickej osoby. Zároveň sa odvolal na to, že obdobné informácie mu na základe jeho žiadosti iný súd
bez ďalšieho už poskytol. Z týchto podstatných dôvodov preto žiadal Krajský súd v Košiciach, aby
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a požadované informácie sprístupnil, resp. aby vec

vrátil na opätovné prejednanie za účelom vydania nového rozhodnutia.

4. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 1SprI/117/2018 zo dňa 03.09.2018 po preskúmaní odvolania
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne, lebo žiadateľom - žalobcom
požadovanú informáciu možno nepochybne považovať za informáciu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti

súdu, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o
slobode informácií. Krajský súd v Košiciach skúmal, či požadované informácie (poskytnutie prehľadného
výpisu všetkých súdnych konaní, v ktorých ako strana sporu, či už ako žalobca alebo žalovaný vystupuje
pani A. B. C., trvale bytom D. XX, E., F. G. H. XX E. a to od roku 2006) spadajú pod ustanovenia zákona o
slobode informácií, či ide o informácie, ktoré je možné sprístupniť a či odmietnutím sprístupniť informáciu

nedošlo k zásahu do základných práv a slobôd žiadateľa. Krajský súd v Košiciach mal za nepochybné,
že žiadateľ svojou žiadosťou žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby,
ktorú identifikoval menom, priezviskom a bydliskom. Fyzická osoba bola v žiadosti identifikovaná údajmi
podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, a teda jednoznačne ide o informácie, na
ktoré sa vzťahujú obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Tieto žiadané

informácie nie je možné sprístupniť, lebo nejde o výnimku zo sprístupnenia § 82a ods. 5 zákona č.
757/2004 Z.z.. Takto podanej žiadosti nebolo možné sprístupňovať informácie v právnom režime zákona
o slobode informácií, pretože poskytnutím informácií by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala,
že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že konkrétne spisovej značky sa
týkajú konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 zákona o slobode informácií). Poskytnutím

požadovaných informácií (výpisu súdnych konaní s uvedením spisových značiek) by sa žiadateľovi
umožnilo zistiť, v koľkých a akých sporoch vystupovala konkrétna fyzická osoba, ktorej meno a adresa
boli uvedené v žiadosti. Týmto by bol obídený § 82a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a vyhláška
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 482/2011 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí.

5. Žalobca proti rozhodnutiu podal správnu žalobu o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom
sp.zn. KE-7S/145/2018 zo dňa 05.02.2020 tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia správny
súd uviedol, že z obsahu žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií je zrejmé, že žalobca ako oprávnená
osoba žiadal o informácie, ktoré sú obsiahnuté v súdnych registroch povinnej osoby - Okresného
súdu Košice II a nie o informácie zo súdnych spisov. Ním požadované informácie o poskytnutie

prehľadného výpisu všetkých súdnych konaní (od roku 2006) v ktorých vystupuje označená fyzická
osoba v súčasnosti, sú prístupné pre iné osoby v jej informačnom systéme súdneho manažmentu
a tieto informácie možno získať jednoduchým spôsobom a to výstupom z počítačového programu
po zadaní kľúčových parametrov vyhľadávania. Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie
je dôvodná, pretože poskytnutím informácií evidenčného charakteru - spisových značiek jednotlivých

súdnych konaní, ktorým disponovala, resp. disponuje dotknutá osoba (od roku 2006 ku dňu doručenia
žiadosti správneho orgánu prvého stupňa) by došlo k porušeniu § 9 ods. 2 zákona o slobode
informácií, pretože takýmto postupom by bolo umožnené oprávnenej osobe zistiť jednotlivé spisové
značky anonymizovaných rozhodnutí, do ktorých by vložením osobných údajov, ktorými už disponuje,
by jej boli sprístupnené rozhodnutia týkajúce sa dotknutej osoby v neanonymizovanej podobe, a teda

by došlo takýmto postupom aj k obídeniu § 82a ods. 3 zákona o súdoch, ako aj príslušnej vyhlášky o
zverejňovaní súdnych rozhodnutí Na základe uvedeného správny súd žalobu zamietol.6. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodol Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky pod sp.zn. 2Sžik/2/2020 dňa 31.03.2022. Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného

č. 1SprI/117/2018 zo dňa 03.09.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd v
odôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcavpodanejžalobenastolil2žalobnénámietky,resp.2právne
dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, ale z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach sa zaoberal len prvou žalobnou námietkou. Na túto
odpovedal tak, že síce nejde o informácie o rozhodovacej činnosti súdu, ale poskytnutie informácií je

neprípustné z dôvodu ochrany osobných údajov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je
badateľná žiadna právna argumentácia na druhú žalobnú námietku, ktorá sa týkala otázky sprístupnenia
požadovanej informácie, ktorá podľa žalobcu mala povahu už zverejnenej informácie. Pre dané konanie
bolo potrebné prijať zo strany Krajského súdu v Košiciach záver aj vo vzťahu k druhej žalobnej námietke,
či požadované informácie majú povahu zverejnenej informácie podľa § 4 ods. 3 zákona o slobode
informácií, a to či už celkom alebo sčasti, a ak áno, aký právny význam má táto skutočnosť vo vzťahu

k uplatneniu výnimky podľa § 9 zákona o slobode informácií, z dôvodu ochrany osobných údajov a vo
vzťahu k samotnému poskytnutiu žalobcom požadovanej informácie.

7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len žalovaný) po vrátení veci v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžik/2/2020 zo dňa 31.03.2022, rozhodol tak, že

opätovne zamietol odvolanie žiadateľa (žalobcu) a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice II
sp.zn. 1SprI/43/2018, ktorým povinná osoba nevyhovela žiadosti o sprístupnenie informácií. Žalovaný
vo svojom rozhodnutí sa pridŕžal svojho posúdenia už vo skôr vydanom rozhodnutí a dodal, že s
argumentom žiadateľa, že informácie, ktoré požadoval sú evidenčného charakteru a boli už zverejnené
na webovom sídle súdu, a teda majú povahu zverejnení informácií nesúhlasí. V okolnostiach prípadu

sa primárne predpokladalo objektivizovanie tvrdenia žiadateľa, že údaje o mene a priezvisku A. B. C.
už boli zverejnené prostredníctvom internetovej stránky ministerstva (alebo úradnej tabule súdu) vo
väzbe na konkrétne konanie vedené pred Okresným súdom Košice II. Žiadateľ však v tomto smere
neuviedol konkrétne overiteľné údaje (veci a súvislosti, v ktorých mali byť tieto informácie zverejnené),
ale vychádza z hypotetického predpokladu, že v každom konaní na Okresnom súde Košice II, ktorého sa

A. B. C. zúčastňuje, sa uskutočnilo pojednávanie, že bolo zverejnené a že sa tak stalo aj pokiaľ ide o jej
meno a priezvisko. Súd však informáciami o zverejnení pojednávaní na internetovej stránke Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky nedisponuje (deje sa tak automaticky zadaním údajov o pojednávaní
vaplikáciispravovanejMinisterstvomspravodlivostiSR)aužvôbecniezobsahuzverejnenejinformácie.
Obdobne to platí tiež pre informácie zverejňované v zákonom ustanovených prípadoch (napríklad

v prípade nemožnosti riadneho doručenia žaloby, alebo nariadenie verejného vyhlásenia rozsudku)
prostredníctvom úradnej tabuli súdu. Je potrebné mať na zreteli, že nie je v každom konaní muselo
nevyhnutne dôjsť k zverejneniu informácií prostredníctvom internetovej stránky ministerstva a úradnej
tabuli súdu.

8. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nemenej podstatnou je aj skutočnosť, že v
čase podania žiadosti o sprístupnenie informácií i v čase odvolania proti nevyhovujúcemu rozhodnutiu
o žiadosti o sprístupnenie informácií Okresného súdu Košice II sa ani podľa zákona (§ 82 ba
zákona č.757/2004 je účinný až od 15.10.2019), ani podľa inštrukcie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (101/2006-3, v znení inštrukcie 12089/2006-53) mená a priezviská účastníkov

občianskoprávnych konaní (žalobcu a žalovaný) sa na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti
nezverejňovali. Z toho vyplýva, že argumentácia žiadateľov o skoršom zverejnení požadovaných
informácií má len hypotetickú povahu. Vychádza z predpokladu, že požadované informácie museli
byť zverejnené v súvislosti s nariaďovaním pojednávaní, čo však so zreteľom na už uvedené
skutočnosti nemá ani právne ani faktické opodstatnenie. Na podklade týchto úvah žalovaný uzavrel,

že požadovaným informáciám bez ďalšieho nemožno priradiť status zverejnených informácií. Ak by
aj bolo preukázané, že prostredníctvom zverejnených informácií na úradnej tabuli alebo internetovej
stránky ministerstva došlo k stotožneniu mena a priezviska A. B. C. s určitým konaním prebiehajúcim na
Okresnom súde Košice II, rozhodne sa tak nestalo aj vo vzťahu k ďalšiemu osobnému identifikátoru -
bydlisku. Žalovaný zdôraznil, že istú informáciu v sebe obsahuje už samotná žiadosť a preto je potrebné

maťtútoskutočnosťnazreteliprisprístupňovaníinformáciínajejzáklade.Ikeďobeinformácieizolovane
nemusia obsahovať chránené údaje, vo svojom organickom spojení sa ich dotknúť už môžu. K takému
spojeniu údajov o mene, o bydlisku a o konkrétnom konaní by došlo poskytnutím informácií na základe
posudzovanej žiadosti, pokiaľ by aj časť týchto informácií zverejnená bola. Aj z toho dôvodu preto taktoformulovanej žiadosti nebolo možné vyhovieť. Na základe uvedeného žalovaný opätovne zamietol
odvolanie žalobcu (žiadateľa) a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice II.

II.
Správna žaloba

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a to z dôvodu, že
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

10. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal nemožnosť poskytnúť požadované informácie z dôvodu
uvedených v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a z dôvodu údajného obídenia §

82a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 482/2011 o
zverejňovaní súdnych rozhodnutí. Podľa žalobcu je právny názor žalovaného v rozpore s viacerými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj v rozpore s rozhodnutím samotného
Krajského súdu v Košiciach v obdobnej veci (3Sži/28/2013 alebo 8Sži/3/2014). Zásadnou právnou
otázkou v prejednávanom prípade bolo/je to, či poskytnúť na základe zákona o slobode informácií

žiadateľovi informácie zo súdnych registrov. V zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je poskytnutie informácií zo súdnych registrov iba informáciou evidenčného charakteru a nejde
o rozhodovaciu činnosť súdu. Ďalej žalobca uviedol, že podľa názoru žalovaného je nevyhnutné
znemožniť komukoľvek, aby mal možnosť prístupu k obsahu, prípadne existujúcich súdnych rozhodnutí
týkajúcichsafyzickejosoby,akktomuniejeudelenýsúhlasdotknutejosoby.Uvedenýnázor,alenemôže

obstáť, nakoľko ktokoľvek mohol byť na pojednávaní prítomní, ktokoľvek si súčasne z úradnej tabule
súdu vedel opísať číslo konania a následne ho spojiť s anonymizovaním rozsudkom vo veci samej,
ktokoľvek si dokonca mohol aj celý priebeh pojednávania, vrátane odôvodnenia rozsudku súdu vo veci
samej nahrávať a vypočuť. Na pojednávaní by sa pritom v prípade záujmu dozvedel aj iné osobné
údaje strán sporu a to dátum narodenia a číslo občianskeho preukazu (v rámci zisťovania totožnosti a

prítomnosti strán sporu). Podľa žalobcu v prípade, ak by mal platiť právny názor žalovaného tak by v
informačnom zákone, prípadne aj v zákone o súdoch a vyhláške o zverejňovaní súdnych rozhodnutí
muselo byť uvedené, že rozhodnutia, ktorých účastníkom je fyzická osoba sa nemôže zverejňovať
ani v anonymizovanej podobe bez súhlasu dotknutej osoby, nakoľko inak sa ktokoľvek môže dostať k
obsahu rozhodnutí, ktoré bude vedieť spojiť s konkrétnym menom a priezviskom účastníka konania,

pretože údaj o mene a priezvisku, vrátane spisovej značky pojednávania bez akýchkoľvek komplikácií
zistí napr. z úradnej tabule súdu a následne po zverejnení rozhodnutí si vložením týchto údajov, ktorými
už disponuje zabezpečí prístup k nim anonymizovanej podobe rozhodnutia. Zo žiadneho ustanovenia
právneho poriadku, ale nevyplýva zákaz zverejňovania anonymizovaných rozhodnutí, ktoré sa týkajú
fyzických osôb a aj z uvedeného dôvodu nemôže byť názor žalovaného správny.

11. Druhá žalobná námietka sa týkala tvrdenia, že požadované informácie nemajú povahu
zverejňovaných informácií. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že nie v každom prípade muselo
nevyhnutne dôjsť k zverejneniu údajov prostredníctvom internetovej stránky ministerstva a úradnej
tabuli súdu. Z uvedeného možno dedukovať, že žalovaný naznačuje, že požadované informácie

nemuseli byť zverejnené, nakoľko v súdnom spore, kde bola stranou sporu A. B. C., nebolo žiadne
pojednávanie (takáto situácia je v princípe možno iba v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania).
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale nevyplýva, že tomu tak bolo aj v prejednávanom
prípade. Ak áno, bolo namieste, aby žalovaný správny orgán uviedol, že žalobcom požadované
informácie nikdy zverejnené neboli, nakoľko nikdy v prípade sporu, kde bola účastníčkou konania A.

B. C. nebolo vo veci vytýčené pojednávanie. Žalovaný sa ale vo svojom odôvodnení obmedzil iba
na všeobecné konštatovanie o tom, že požadované informácie nemusia mať povahu zverejnených
informácií, avšak bez akéhokoľvek bližšieho vecného odôvodnenia, ktoré by malo oporu v skutkovom
stave v prejednávanom prípade. Žalobca tak nevie, či požadované informácie žalovaný neposkytol z
dôvodu, že ich považoval za nezverejnené, nakoľko v žiadnej veci, kde bola stranou sporu A. B. C.

nebolo nikdy vytýčené pojednávanie, alebo v súdnom spore bolo vytýčené pojednávanie, ale žalovaný
napriek tomu považuje takéto informácie aj tak za nezverejnené informácie. Na základe uvedeného
považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne.12. Na základe uvedeného žalobca navrhol aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.10.2022 uviedol, že žalobca vystaval svoju žalobnú
argumentáciu na existencii dvoch relatívne samostatných dôvodov nezákonnosti rozhodnutia. V prvom
rade sa jeho argumentačná pozornosť sústredila na vyjasnenie povahy informácie, o sprístupnenie
ktorej žiada, vo svetle záverov právnej praxe v otázke rozlišovania medzi rozhodovacou činnosťou a
jej evidovaním, za súčasného principiálneho odmietnutia názoru, že sprístupniť informácie zo súdnych
registrov nemožno za takých okolností, že by tým došlo k získaniu osobných údajov. V druhej

argumentačnej línii žalobca polemizuje so záverom žalovaného, že ani so zreteľom na prípadné
zverejnenie informácií o pojednávaniach na webovom sídle alebo na úradnej tabuli nemožno za
zverejnené považovať informácie tak, ako ich požaduje sprístupniť.

14. Pokiaľ ide o prvú z takto nastolených otázok žalovaný uviedol, že ťažisko jeho interpretačného

záveru spočíva na premise, že sprístupnenie požadovanej informácie zo súdneho registra, v organickej
spojitosti s obsahom žiadosti, by vo svojej komplexnosti viedlo k získaniu osobných údajov a k
obídeniu ochrany práv a oprávnených záujmov poskytovanej stranám sporu a účastníkom konania
anonymizáciou súdnych rozhodnutí. V tomto konštrukte je potrebné viac než vzťahom požadovaní
informácií k rozhodovacej činnosti, zaoberať sa otázkou výpovednej hodnoty celkového kontextu

vzájomnej komunikácie k chráneným hodnotám. Pokiaľ by totiž na základe žiadosti s osobnými
údajmi došlo k poskytnutiu informácií jednoznačne spájajúcich túto osobu s konkrétnym sporom,
ochrana osobných údajov anonymizáciu by stratila na opodstatnení. Z tohto dôvodu, ako vyplýva
aj zo žalobcom zmieňovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sži/3/2014
z 18.02.2016, ...komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobou nemôže prebiehať s obsahom

osobných údajov...

15. Žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zrušujúcom
rozhodnutí vytkol predchádzajúcemu rozhodnutiu žalovaného výlučne to, že vo svojich dôvodoch
neposkytoval odpoveď na žalobcom prednesený argument, že požadované informácie majú status

zverejnených informácií. Tento nedostatok žalovaný v ďalšom konaní odstránil argumentačnou
nadstavbou v napadnutom rozsudku, v rámci, ktorej jasne a zrozumiteľne vysvetlil prečo predstava
žalobcu o režime požadovaných informácií ako zverejnených nemôže obstáť. V podrobnostiach na túto
argumentáciu odkázali, že už zo samotnej podstaty zverejnenej informácie vyplýva, že objektivizovanie
zverejnenia požadovaných informácií by nemalo žalobcovi činiť väčšie potiaže, nakoľko ich prítomnosť

paradoxne svedčí o opaku. Na základe uvedeného, pokiaľ žalobca žiadal o sprístupnenie informácie v
režime zverejnených informácií je na ňom, aby tento status informácií presvedčivo ozrejmil a v prípade
pochybnosti aj preukázal. Žalobca sa však obmedzil na konštatovanie predpokladu zverejnenia s tým,
že svoju hypotézu neprípustne prenechal na verifikáciu povinnej osobe. Na základe týchto skutočností
navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Replika

16. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 22.10.2022, žalobca replikou na vyjadrenie
žalovaného nereagoval.

V.
Konanie na Správnom súde17. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove

na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

18. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 29.10.2024, na ktorom rozhodol za
účasti zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil.

Zástupca žalobcu zotrval na pojednávaní na podanej žalobe ako aj na všetkých jej žalobných dôvodoch.
Právny zástupca žalobcu sa v závere vyjadril k skutkovej a právnej stránke veci: „Vzhľadom na to, že
v obsahu žaloby je to pomerne podrobne uvedené chcem upriamiť pozornosť na to, že zmysle § 4
ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je s verejnou informáciou aj informácia, ktorá bola
vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu. Oznam o pojednávaniach tieto definičné
podmienky bez akejkoľvek pochybnosti spĺňa, preto zastávame názor, že išlo o zverejnenú informáciu

a krajský súd takéto informácie mal žalobcovi bez akejkoľvek polemiky poskytnúť. A správny názor
Krajského súdu v podstate by znamenal, že nikdy nie je možné poskytnúť akékoľvek informácie o
účastníkovi konania, ktorý je fyzickou osobou, čo považujeme za neprijateľné. O zvyšku poukazujem na
obsah podaného žalobného návrhu a v celom rozsahu sa ho pridržiavam.“

VI.
Relevantná právna úprava

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

21. Podľa § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií, zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže

každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom
hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s
možnosťouvoľnéhoprístupu,alebosprístupnenápomocouzariadeniaumožňujúcehohromadnýprístup,
alebo umiestnená vo verejnej knižnici.

22. Podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už
boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania
žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a
získanie zverejnenej informácie. Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia, ak žiadateľ trvá na
sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota

na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to

ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá
osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie
sú dotknuté.

24. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú

spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní
len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej
osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný
zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.25. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane

medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa
sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti
druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,
ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba
vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo
odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa
sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon
neustanovuje inak.

27. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,
osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej
osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného
identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné

údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov,
ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu
identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

28. Podľa § 82a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej,
rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia o odklade
vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na
zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.

29. Podľa § 82a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, pred zverejnením rozhodnutia podľa odseku 1 sa v nich anonymizujú
údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených
záujmov.

30.Podľa§82aods.5zákonač.757/2004 Z.z.osúdochazmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení
neskorších predpisov, súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona (pozn.
č. 42a - zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí

a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú
predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-
technických prostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa
súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia
na ochranu práv a právom chránených záujmov (pozn. č. - 42b - § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. v

znení neskorších predpisov).

31. Podľa § 1 vyhlášky č. 482/2001 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, táto vyhláška upravuje
postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a kategórie údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí
pred zverejnením vylúčia

32. Podľa § 2 vyhlášky č. 482/2001 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, na účely tejto vyhlášky
sa rozumie:
a) zverejnením publikovanie rozhodnutia na verejnosti dostupnom webovom sídle ministerstva
prostredníctvom informačných systémov, ktorých správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo,

b) anonymizáciou postup, ktorým sa vylúčia z rozhodnutia údaje, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť
alebo porušiť práva a právom chránené záujmy,
c) rozhodnutím rozhodnutie vo veci samej, rozhodnutie, ktorým sa končí konanie, rozhodnutie o odklade
vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, rozhodnutie o predbežnom opatrení, opravné uznesenietýkajúce sa zverejňovaného rozhodnutia, rozhodnutie vo veci samej vydané počas súdneho konania,
ktoré bolo zrušené, potvrdené alebo zmenené súdom vyššieho stupňa, a rozhodnutie, ktoré zrušuje
rozhodnutie súdu nižšieho stupňa,

d) právoplatným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť vo všetkých výrokoch.

VII.
Právny názor správneho súdu

33. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, ktorým ako povinná osoba nevyhovela žiadosti žalobcu o
sprístupnenie informácií. Žalobca žiadal sprístupniť informácie, konkrétne: ,,poskytnutie prehľadného
výpisu všetkých súdnych konaní, v ktorých ako strana sporu, či už ako žalobca alebo žalovaný vystupuje

pani A. B. C., trvale bytom D. XX, E. F. G. H. XX, E., a to od roku 2006.“

34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Po preskúmaní mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a nie je na mieste vyhovieť
námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. Po oboznámení sa s obsahom pripojených

administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a žaloba žalobcu
je nedôvodná a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

36. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal nemožnosť poskytnúť informácie z dôvodov uvedených
v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a z dôvodu obídenia § 82a ods. 3 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a druhou žalobnou námietkou žalobca namietal, že požadované informácie nemajú
povahu zverejňovaných informácií. V tejto súvislosti správny súd podotýka v zhode s rozhodnutím
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžik/2/2020, že Krajský súd v Košiciach
sa v rozsudku sp.zn. KE-7S/145/2018 zo dňa 05.02.2020 dostatočne vysporiadal s prvou žalobnou
námietkou a preto sa správny súd v tomto konaní predovšetkým zameral na odôvodnenosť druhej

žalobnej námietky.

37. Žalovaný sa po vrátení veci teda zaoberal druhou námietkou v napadnutom rozhodnutí, ktorá sa
týkala, či sa jednalo v danom prípade o už zverejnené informácie. V odôvodnení žalovaný správne
poukazuje na to, že v tom čase sa mená a priezviská účastníkov konania v zmysle § 82ba zákona č.

757/2004 Z.z. nezverejňovali a taktiež takáto povinnosť súdu nevyplývala ani z inštrukcií Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 101/2006-3.

38. Súd má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne reagoval na námietku žalobcu
ohľadne povahy zverejnených informácií, ako mu to prikázal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

v rozsudku 2Sžik/2/2020. Žalobca aj keď požadoval informácie evidenčného charakteru žalovaný
správne postupoval, keď neposkytol informácie s odôvodnením, že poskytnutím požadovaných údajov
za situácie, keď disponuje aj identifikačnými údajmi, by došlo k porušeniu ochrany osobných údajov
fyzickej osoby zaručenej v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Podľa súdu sú
informácie evidenčného charakteru - informácie zo súdneho registra a aj o pojednávaní, ktoré však nie

je možné zamieňať so sprístupnením informácie o ktorú žiadal žalobca.

39. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011: „právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnejrozhodovacej činnosti súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania (do procesu v
jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania, napr. porada a hlasovanie senátu) a to v záujme
objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a takisto je limitované nevyhnutnými

opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia
a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t.j. konečných
rozhodnutí súdu v danej veci (či už meritórnych, alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa v konaní pred
súdom končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo
veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z.z. o

ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Nakoniec s touto požiadavkou korešponduje
aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z logického a
systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám
vyplýva, že pojmom informácie o rozhodnutí sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci samej. “

40. V kontexte oboch námietok, kde nebolo Krajskému súdu v Košiciach vytknuté pochybenia pri

správnosti posúdenia charakteru požadovanej informácie za súčasného stavu (prvá žalobná námietka),
správne žalovaný uzavrel, keď odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa. S druhou žalobnou námietkou sa žalobca vysporiadal v rozhodnutí č. 1Sprl/117/2018
zo dňa 16.05.2022.

41. Záverom správny súd uzatvára, že námietka žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci,
ktoré malo viesť k nezákonnosti rozhodnutia je nedôvodná, keďže žalovaný v druhom rozhodnutí
(preskúmavanom rozhodnutí) sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v
správnej žalobe a dostatočným spôsobom objasnil z akých dôvodov nevyhovel žiadosti o sprístupnenie
informácií.

42. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, zmysle, ktorého účastníkom právo

na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).