Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010052
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324010052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina

Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 16.1.2024, č. k. 0T/6/2024-46, na verejnom zasadnutí konanom dňa
21.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od

6.8.2024 per analogiam sa u obžalovaného:

A. B. nar. XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom: C.

upúšťa od potrestania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 16.01.2024, č. k. 0T/6/2024-46 uznal obžalovaného A. B.
za vinného, že

dňa 13.01.2024 v čase približne o 9.15 hod. v predajni Lidl, v meste Šaľa na ulici Hlavná 5151/73
odcudzil tovar, a to 1 ks káva Tchibo gold 200 g v hodnote 5,99 €, 4 ks makový slimák celkovo v hodnote
2,76 €, 2 ks taštička javorová celkovo v hodnote 1,18 €, 1 ks kuracie nugetky v hodnote 7,99 €, 6 ks
pistácie solené celkovo v hodnote 24,90 €, 2 ks plátkový syr eidam celkovo v hodnote 8,98 €, 2 ks
hydinový hamburger Klasik celkovo v hodnote 1,58 €, takým spôsobom, že si uvedený tovar vložil do
svojho batohu čiernej farby a následne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia za uvedený tovar,
čím spoločnosti LIDL Slovenská republika, v.o.s., IČO: 35 793 783, spôsobil škodu krádežou vo výške

53,38 €, a konal tak napriek tomu, že blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčného čísla
A 2200218836, vystaveným Obvodným oddelením Policajného zboru Šaľa dňa 29.12.2023, mu bola
uložená pokuta vo výške 30 € za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
teda
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, s
poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný.

3. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil podaním zo dňa 12.2.2024 a prostredníctvom obhajcu
podaním zo dňa 17.4.2024 nasledovne (skrátene):
3.1. Trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom je neprimeraný. Obžalovaný odcudzil tovar
malej hodnoty pod spodnou hranicou malej škody a teda závažnosť prečinu obžalovaného je nepatrná.
3.2. Argumentácia súdu týkajúca s predchádzajúcich odsúdení obžalovaného nie je na mieste vzhľadom

na ich vykonanie a vedenie riadneho života v skúšobnej dobe. Ak by bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom na dlhšie časové obdobie, motivovalo by ho to k tomu, aby
sa páchaniu trestnej činnosti vyhol.
3.3. Obžalovaný učinil vyhlásenie o vine, oľutoval ju, a preto je uloženie trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti postačujúce. Dva mesiace
nedostal vyplatenú mzdu, a preto bol nútený takto konať.

3.4. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a obžalovanému uložil
primeraný trest.
4. Prokurátor sa práva podať odvolanie výslovne vzdal.
5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v neprítomnosti obžalovaného a v prítomnosti prokurátora. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
7. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako uvádzal v odôvodnení
podaného odvolania.

8.Vustanovení§317ods.1Trestnéhoporiadkujeupravenýtzv.obmedzenýrevíznyprincípodvolacieho
konania, ktorý sa týka jednotlivých výrokov napadnutého rozhodnutia ako aj chýb, na ktoré je odvolací
súdoprávnenývodvolacomkonaníprihliadnuť.Zpredmetnéhozákonnéhoustanoveniavovšeobecnosti
vyplýva, že odvolací súd meritórne preskúmava len odvolaním napadnuté výroky rozsudku a prihliada
len na chyby vytýkané v odvolaní. Ex offo prieskum napadnutých výrokov sa dotýka len tých chýb (nie
výrokov), ktoré by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len napadnutý výrok
(príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2 Trestného
poriadku,podľaktoréhoakboloodvolanieobmedzenépodľa§317ods.1alebo3,odvolacísúdzdôvodu
uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti
výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine

svoj podklad.
9. Vzhľadom na obmedzený revízny princíp odvolacieho konania, keďže žiadna oprávnená osoba
nepodala odvolanie voči výroku o vine napadnutého rozsudku (obžalovaný, z dôvodu vyhlásenia o vine
a jeho prijatia súdom, nie je oprávnený podať odvolanie voči výroku o vine), dospel odvolací súd k
záveru, že výrok o vine napadnutého rozsudku nepodlieha v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku

prieskumu odvolacieho súdu.
10. Odvolaciemu prieskumu a prípadnej revízii odvolacieho súdu tak podliehal iba výrok o treste, ktorý
bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
11. Obžalovaný vo svojom odvolaní napáda neprimeranosť uloženého trestu, ktorú odvodzuje jednak
od osoby obžalovaného a od spôsobu spáchania trestnej činnosti, za ktorú bol uznaný vinným.

Vytýka prvostupňovému súdu, že zistené skutočnosti vyhodnotil nesprávne, neprimerane, v neprospech
obžalovaného.Argumentujeajnepatrnouzávažnosťouspáchanéhoprečinu,avšaktútonámietkumožno
vztiahnuť len k výroku o vine, pretože ak by sa jednalo o nepatrnú závažnosť prečinu, nejednalo by
sa o trestný čin. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v nasledujúcich bodoch tohto rozsudku, nepovažoval
tunajší súd odvolacie námietky obžalovaného za relevantné, pretože v čase od vyhlásenia napadnutého

rozsudku do rozhodnutia odvolacieho súdu vznikli nové skutočnosti, ktoré svojou podstatou majú pri
posudzovaní správnosti napadnutého výroku prednosť pred odvolacími námietkami obžalovaného.
12. Dôvodom na zrušenie napadnutého výroku o treste, je výlučne skutočnosť, že dňom 6.8.2024
nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia

ÚstavnéhosúduSR,uverejnenéhopodč.41/2024Z.z.UvedenánovelizáciaTrestnéhozákonasadotkla
aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade zohľadniť pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného.
13. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší.
14. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, odvolací súd dospel k
záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, je pre obžalovaného ako
páchateľa trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď spáchal
trestný čin.

15. Uplatnenie vyššie uvedených právnych záverov, ktoré sa viažu k novelizácii Trestného zákona
účinnej od 6.8.2024 a v tejto súvislosti aj k aplikácii ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, realizoval
odvolací súd v preskúmavanom prípade nasledovným spôsobom.
16. Vyššie uvedenou novelou Trestného zákona, účinnou od 6.8.2024 zákonodarca zmenil obsah znenia
skutkovej podstaty prečinu krádeže uvedenej v § 212 ods. 1 Trestného zákona, keď vypustil písm. g),

ktoré pripisovalo trestnoprávnu relevanciu aj prisvojeniu si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocnil
a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to bez ohľadu na výšku
spôsobenej škody, ktorá podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024
musí prevyšovať sumu 700 eur.17.Vpreskúmavanejveciobžalovanéhobolobžalovanýuznanýzavinnéhozospáchaniaskutku,ktorým
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak škodu vo výške 53,38 eur. Z pohľadu
právnehozáveruuvedenéhovpredchádzajúcombodetohtorozsudku,bytentojehoskutok,pokiaľbybol

posudzovaný alebo meritórne preskúmavaných v odvolacom konaní v období od 6.8.2024, nemohol byť
posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona. Rovnako by neprichádzala
do úvahy ani iná právna kvalifikácia uvedená v aktuálnom § 212 ods. 1 Trestného zákona.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd nemôže v tomto prípade revidovať výrok o vine, bolo
potrebné rozhodnúť, či a ako sa táto skutočnosť (zánik trestnosti činu od 6.8.2024) môže premietnuť

do výroku o treste.
19. Pokiaľ zákonodarca novelizáciou Trestného zákona, účinnou od 6.8.2024, prejavil vôľu
neposudzovať konanie, ktorým si niekto prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak škodu,
ktorá neprevyšuje sumu 700 eur ako trestný čin, logicky z toho vyplýva, že za takéto konanie nie je
možné uložiť žiadnu trestnoprávnu sankciu podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného zákona.
20. Uvedený zámer zákonodarcu je podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade možné dosiahnuť

tým, že obžalovanému za spáchanie skutku, za ktorý bol uznaný vinným, a ktorý nie je možné v
odvolacom konaní zmeniť, nebude uložený žiaden trest.
21.NakoľkotátosituácianebolazákonodarcomnijakýmspôsobomupravenávustanoveniachTrestného
zákona, ani Trestného poriadku (ktorý umožnil preskúmavanie niektorých rozhodnutí v dôsledku zmeny
zákona podľa ustanovení § 405a až 405d), bolo potrebné pristúpiť k uplatneniu analógie vo vzťahu k

použitiu ustanovení § 40 Trestného zákona, ktorý upravuje podmienky upustenia od potrestania.
22. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola
spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho
spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu
a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom

postačí na jeho nápravu.
23.CitovanéustanovenieTrestnéhozákonamánajväčšísúvissprejednávanouvecou,sktorouhospája
rovnaký druh trestného činu (prečin), jeho charakter (nebola ním spôsobená smrť alebo ťažká ujma na
zdraví) a rovnako kladie dôraz na povahu spáchaného prečinu.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozhodnutie o treste analogicky aplikoval ustanovenie § 40

ods. 1 písm. a) Trestného zákona a po zrušení napadnutého výroku o treste z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol
tak, že u obžalovaného upustil od potrestania. Týmto rozhodnutím odvolací súd sledoval a naplnil vôľu
zákonodarcu, vyjadrenú novelizáciou Trestného zákona účinnou od 6.8.2024 vo vzťahu k posúdenie
trestnosti určitého konania a sankcie za toto konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.