Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 27Sas/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100724
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100724.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01
Kálov, IČO: 47 240 997, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8-10,
813 63 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 765 121 8498 0 zo dňa 26. 06. 2024, o návrhu žalobkyne na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06. 09. 2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) doručená
správna žaloba v sociálnych veciach, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 765 121 8498 0 zo dňa 26. 06. 2024 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým

žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 04. 2024.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 04. 2024 bola žalobkyni
uloženápovinnosťvrátiťsirotskýdôchodokjejsynavyplatenýpozánikunárokunajehovýplatuvcelkovej
sume 281,20 Eur.

2. Žalobkyňa zároveň v žalobe navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok

podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobkyňa odôvodnila, tým, že rozhodnutie
žalovaného má pre ňu rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Uplynutím lehoty na plnenie sa
tak stáva exekučným titulom, na podklade ktorého môže žalovaný ako oprávnený pristúpiť k nútenému
výkonu rozhodnutia. Žalobkyni tak podľa jej názoru eventuálne hrozí majetková ujma v rozsahu nielen
podľa napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj trov prípadnej exekúcie. Žalobkyňa má za to, že

prípadný výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného pred rozhodnutím o správnej žalobe žalobkyne
o jeho zrušení vzhľadom na výšku pohľadávky, je spôsobilý viac poškodiť žalobkyňu ako osobu povinnú
z napadnutého rozhodnutia žalovaného, než neskoršie zaplatenie priznaného nároku žalovanému.
Žalobkyňa z dôvodu, že sa musí brániť proti nezákonnému rozhodnutiu žalovaného, v súvislosti
suplatnenímsvojichprávprotinezákonnýmrozhodnutímapostupomžalovanéhomusívynaložiťnemalé
finančné prostriedky. Žalobkyňa ďalej uvádza, že sa týmto návrhom na priznanie odkladného účinku

správnej žaloby chce vyhnúť najmä tomu, aby vedenie tohto súdneho konania negatívne neovplyvnilo
tak jej výživu ako aj výživu jej rodiny. Žalobkyňa je zamestnaná v spoločnosti BRESMAN s. r. o. (predtým
TOPOS, s. r. o.) ako predavačka, pričom podľa jej pracovnej zmluvy zo dňa 31. 05. 2021 je jej mzda
tvorená základnou mzdy v sume 500 Eur, resp. táto suma sa následne odvíja od aktuálnej výšky
minimálnej mzdy a pohyblivou zložkou mzdy, ktorá závisí od celkového obratu, t. j. celkovej mesačnej
tržby predajného bodu. Okrem uvedeného uviedla, že bolo uznaná za invalidnú osobu, nakoľko má

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo
tiež nepriaznivo zasahuje do jej finančnej situácie. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že okamžitýmzaplatením sumy 281,20 Eur by bola ohrozená tak výživa jej rodiny ako aj jej samej. Poukázala na
skutočnosť, že je vdova a na záver uviedla, že na strane žalovaného nedôjde priznaním odkladného
účinku správnej žaloby k žiadnej ujme.

3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

6. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 16. 10. 2024 vyzval žalovaného,

aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Žalovaný k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôraznil, že
hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik hroziacej ujmy napokon musí byť v priamej príčinnej
súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa k správnej žalobe nepripojila žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach alebo hrozbu neželaného nezákonného
stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov napadnutého rozhodnutia priamo hrozil. K správnej žalobe
predložila iba pracovnú zmluvu zo dňa 31. mája 2021, z ktorej nie je zrejmé, aký má čistý mesačný
príjem. Okrem iného je žalobkyni vyplácaný invalidný dôchodok v sume 1 z 273 Eur, t. j. 136, 50 Eur

mesačne a vdovský dôchodok v sume 323,80 Eur mesačne, úhrnom 460,30 Eur mesačne. Žalovaný s
poukazom na ust. § 237a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov uviedol, že môže
na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené
sumy podľa § 234, § 236 až § 238, povoliť splátky dlžnej sumy, ak možno dôvodne predpokladať, že v
období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude fyzická osoba alebo právnická osoba schopná dlžnú sumu

zaplatiť. Žalovaný navrhol, aby žalobkyňou navrhnutý odkladný účinok správnej žalobe správny súd
nepriznal a návrh zamietol.

10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP stanovuje dva
predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca,
ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu
legitímne očakáva, aby v návrhu uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti a konkretizoval závažnú ujmu(iný nenapraviteľný následok), ktorú vidí a rozsah prípadnej ujmy (iného nenapraviteľného následku),
kedy súčasne k týmto tvrdeniam musí predložiť dôkazy. V tomto prípade existencia hrozby vzniku
závažnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku musí

byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej
istoty právoplatného rozhodnutia. Samotné konštatovanie, že žalobcovi hrozí „ekonomicky citeľná“
hospodárska a finančná škoda alebo že výkonom napadnutého rozhodnutia je porušené jeho ústavné
právo vlastniť majetok nie je postačujúce na osvedčenie dôvodnosti priznania odkladného účinku
správnej žalobe. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. To, že nesmie ísť

len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018.

11. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že jej eventuálne hrozí majetková ujma v rozsahu nielen podľa
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj trov prípadnej exekúcie, keďže rozhodnutie žalovaného
má pre strany sporu rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok a uplynutím lehoty na plnenie sa stáva

exekučným titulom. Žalobkyňa k správnej žalobe predložila iba pracovnú zmluvu zo dňa 31. mája
2021, z ktorej nie je zrejmé, aký má čistý mesačný príjem (č. l. 22 spisu) a rozhodnutie o vdovskom
a invalidnom dôchodku zo dňa 16. októbra 1997 (č. l. 12 spisu). Žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia
nepredložila taký dôkaz, ktorý by preukazoval hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach alebo
hrozbu neželaného nezákonného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov napadnutého rozhodnutia

priamo hrozil. Žalobkyňa len prezentovala svoj názor (obavu), že jej ,,eventuálne“ hrozí majetková
ujma v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom správnemu súdu neozrejmila
a nepreukázala ani len svoje mesačné náklady. Správny súd poukazuje aj na závery Uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022 (bod 11.), v zmysle
ktorých má návrh na priznanie odkladného účinku v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2

SSP) a okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP, pričom pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, nakoľko od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

12. Správny súd ďalej uvádza, že samotné exekučné konanie nie je samé osebe zákonným dôvodom
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Výkon rozhodnutia bez ďalšieho nie je osvedčením
vzniku ujmy, škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku pre žalobkyňu. V prípade každého
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie nastupuje možnosť jeho vymáhania, pokiaľ

povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa
dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by však samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mal
predstavovať hrozbu ujmy, či škody, akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, potom by to
zákonodarca upravil v dôvodoch pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby, čo ale tak upravené
nie je. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by

mohli nastať v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná
hrozba výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, takýmto dôvodom nie je.

13. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala návrh na priznanie odkladného účinku svojim rodinným stavom
(žalobkyňa je vdova), či sociálnym statusom (žalobkyňa je uznaná za invalidnú), správny súd uvádza,

že ani uvedené bez ďalšieho hodnoverne a presvedčivo neosvedčuje také okolnosti, z ktorých bude
hrozba daných negatívnych následkov pre žalobkyňu vzhľadom na jej finančnú situáciu a status bez
pochýb zrejmá.

14. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto konštatuje, že v predmetnej

veci žalobkyňa vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedla také
skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného
a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na žalobkyňu, ktorý by pre ňu predstavoval
závažnú ujmu, značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Tvrdenia žalobkyne
obsiahnutévnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobesúvčistohypotetickejaabstraktnej

rovine. Žalobkyňa neosvedčila, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne (nielen
hypotetické) dopady, na jej výživu, či výživu jej rodiny.14. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobkyňou podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Priznanie odkladného účinku správnej

žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je dočasné pozastavenie právnych účinkov
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť
návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, kedy žalobkyňa neosvedčila, že ňou
uvádzané negatívne následky jej skutočne hrozia a mali by podobu konkrétnych, nie len hypotetických
dopadov na jej ďalšie fungovanie, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe. Preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobkyne na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

15. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný
procesnoprávny postup), správny súd preto ani nepristúpil.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2
písm. e) SSP).