Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014953
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3119014953.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., E. F., naposledy trvale bytom G., H. XXX/X, I. G., t. č. bytom v C. D., B. X, G. XX/XXX, t. č. vo
výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b), písm. c) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 s poukazom

na § 138 písm. b) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024, prejednal na verejnom zasadnutí konanom
v Trenčíne dňa 04. decembra 2024 odvolanie obžalovanej a prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín
v neprospech obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. októbra 2024 pod sp. zn.
2T/95/2019 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolania prokurátorky a obžalovanej A. B. z a m i e t a j ú , pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. októbra 2024 pod sp. zn. 2T/95/2019 bola obžalovaná
A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaná“), na podklade podanej obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Trenčín zo dňa 12. augusta 2019 pod č. k. 2Pv 469/18/3309-21, doručenej okresnému súdu
dňa 13. augusta 2019, uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu úmyselného prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b), písm. c) Tr. zákona účinného od 06. augusta

2024 (správne od 15. marca 2024) s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona účinného od 06. augusta
2024 (správne od 15. marca 2024) na tom skutkovom základe, že

„ hoci je z ustanovenia § 62 a násl. zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
15P/207/2011 zo dňa 11.11.2011, právoplatného dňa 03.01.2012, povinná prispievať na výživu svojej
dcéry E. J. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima počnúc dňom právoplatnosti

rozsudku mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky K. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. L. J., C. XXXX/XX, ktorá bola upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
30P/58/2017zodňa01.03.2019,právoplatnýmdňa03.04.2019,ktorýmjepovinnáplatiťvýživnénasvoju
mal.dcéruE.J.B.vsume100,-€mesačnevždydo20.dňavmesiacivopredkrukámstarejmatkyspätne
od dňa 01.02.2017, pričom táto suma je rozpočítaná tak, že k sume 30 % životného minima, ktoré bola
povinná platiť, sa pripočíta suma tým spôsobom, aby celková výška výživného bola vo výške 100,- €, túto

svoju vyživovaciu povinnosť si neplní od júla 2016 až doposiaľ (vrátane výživného za mesiac november
2024, ktoré bolo splatné do 15. októbra 2024), s výnimkou obdobia od 29.11.2017 do 28.02.2018, kedy
bola vo výkone trestu odňatia slobody a riadne nahlásila vyživovaciu povinnosť, čím jej vznikol dlh na
bežnom neuhradenom výživnom v sume 9.289,91 € a v sledovanom období pracovala u viacerých
zamestnávateľov, výživné neplatila vôbec aj napriek dosahovanému príjmu, bola aj príjemcom dávky v
hmotnej núdzi a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 5T/169/2012 zo dňa 17.06.2013, právoplatným

24.07.2013, bola odsúdená za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona na trest odňatia slobody 3 mesiace, ktorý trest vykonala dňa 28.02.2018 .“Za tento trestný čin bola obžalovaná odsúdená doslovne takto :

„Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona na trest odňatia slobody 12
(dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“

Citovaný rozsudok prvostupňového okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej
pätnásťdňovej lehote od jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní, na ktorom bola osobne prítomná
obžalovaná, jej obhajca aj prokurátorka, napadla odvolaním prokurátorka v neprospech obžalovanej čo
do výroku o uloženom treste a súčasne aj obžalovaná čo do výroku o uloženom treste.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín podané odvolanie odôvodnila doslovne takto:

„Samosudca Okresného súdu Trenčín pri rozhodovaní o druhu a výmere prihliadol na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v priznaní a úprimnom

oľutovaní trestnej činnosti v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona a poľahčujúcej okolnosti v zmysle
§ 36 písmeno n) Trestného zákona teda, že obžalovaná napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti
orgánom činným v trestnom konaní a súdu tým, že urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine,
ktorý súd iba pre procesné prekážky neprijal. Súd žiadnu priťažujúcu okolnosť.
S prihliadnutím na uvedené súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie

druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako na to, že bezprostredne
predchádzajúci nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanej uložený v konaní Okresného súdu
Poprad 5T/169/2012 v trvaní 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženianeviedolknápraveobžalovanejaobžalovanápokračovalavpáchanídruhovorovnakejtrestnej
činnosti. Preto súd uložil trest dlhšieho trvania a to na dolnej hranici trestnej sadzby 12 mesiacov, ktorý

považoval za dostatočný na nápravu obžalovanej a na ochranu spoločnosti.
Výrok o treste, ktorým súd obžalovanej A. B. uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere
12 mesiacov nepodmienečne, však nezohľadňuje predovšetkým osobu páchateľky, ktorá bola doposiaľ
4-krát súdne trestaná a to jeden krát pre majetkovú trestnú činnosť a tri krát pre rovnorodú trestnú
činnosť a to prečin zanedbanie povinnej výživy. Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva,

že obžalovaná bola trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/63/2013 zo dňa
20.05.2023 právoplatného 02.08.2013 odsúdená pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207
odsek 1 Trestného zákona na podmienečný trest a dňa 06.03.2015 došlo k osvedčeniu. Rozsudkom
Okresného súdu Poprad zo dňa 17.06.2013, právoplatného 24.07.2013 bola obžalovaná odsúdená pre
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na podmienečný trest, avšak

došlo k jeho premene trestu na nepodmienečný a následne k jeho vykonaniu. Posledné odsúdenie
obžalovanej bolo taktiež pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno
b), písmeno c) Trestného zákona, ktoré spočívalo v uložení trestu povinnej práce v trvaní 200.

Obžalovaná A. B. je v súčasnosti vo výkone väzby a to rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn.

2T/95/2019 a to z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného poriadku.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že vykonané tresty u obžalovanej sa celkom zjavne minuli
účinku a neviedli ani k jej náprave a to aj s poukazom na dlhodobé vyhýbanie sa trestnému stíhaniu
obžalovanou. O uvedenom svedčí aj výpoveď poškodenej, z ktorej je zjavné, že obžalovaná má dlh na

výživnom na svoju maloletú dcéru od roku 2012 až doposiaľ vo výške 10.417,95 eur, pričom od roku
2015 obžalovaná neplatí výživné vôbec a to ani len čiastočne.

Účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľomtým,žesamuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnostiavytvorípodmienkynajehovýchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Na uvedenú všeobecnú formuláciu upravujúcu postup súdu pri ukladaní trestu nadväzuje ustanovenie §
34 odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Citovanými ustanoveniami Trestného zákona sa súd pri ukladaní trestu obžalovanej A. B. dôsledne
neriadil.

S prihliadnutím na osobu obžalovanej, ktorá bola doposiaľ opakovane súdne trestaná za rovnorodú
trestnú činnosť, pričom v minulosti vykonala aj nepodmienečný trest odňatia slobody a vzhľadom k tomu,
že sa vyhýbala trestnému stíhaniu je aktuálne väzobne stíhaná z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1
písmeno a), písmeno c) Trestného poriadku, je zrejmé, že uloženie nepodmienečného trestu na dolnej
hranici trestnej sadzby je u obžalovanej A. B. v úmere k osobe páchateľa, ktorá má sklony k páchaniu
trestnej činnosti neprimerane mierny a nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu

trestu, a ani nesplní svoj účel v zmysle § 34 Trestného zákona. Funkciu a účel trestu by mohol splniť
len nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Jedine trest v takejto forme a výmere zohľadňuje všetky skutočnosti a
kritériá rozhodné pre určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Navrhujem preto, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku Krajský súd v Trenčíne zrušil
predmetný rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 2T/95/2019 vyhlásený dňa 22.10.2024 v
časti výroku o treste voči obžalovanej A. B. a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného
poriadku vo veci rozhodol a vymeral obžalovanej A. B. zákonný, primeraný a spravodlivý trest, a to
trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 207 odsek 3 Trestného zákona so

zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.“

Odvolanie obžalovaná odôvodnila prostredníctvom ustanoveného obhajcu doslovne takto:

„Uvádzam, že na hlavnom pojednávaní som urobila vyhlásenie o tom, že som vinná zo spáchania
trestného činu, ktorý je mi kladený za vinu.
Som si vedomá toho, že som si neplnila svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére E. J.. Nemala
som dostatočne finančné prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti.
Po tom ako som bola odsúdená za prečin zanedbanie povinnej výživy som žila v Obci I., mala som

úmysel riadne sa zamestnať a platiť výživné avšak začala som mať zdravotné problémy, bola mi
diagnostikovaná cysta na mozgu, mávala som silné bolesti hlavy, a z tohto dôvodu sa mi nepodarilo
riadne zamestnať. Pracovala som v nemocnici v G., kde mi bol ukončený pracovný pomer. Z dôvodu,
že sa mi nepodarilo zamestnať na Slovensku, som odišla pracovať do Českej republiky, kde som bola
zamestnaná prostredníctvo pracovných agentúr, bývala som na rôznych ubytovniach a často sa stávalo

že som nemala dostatočný príjem ani pre seba a z tohto dôvodu som menila zamestnania. Naposledy
som pracovala stabilne v automobilke a žila som v B..
Pokiaľ ide o nepodmienečný trest odňatia slobody, tento považujem za neprimerane prísny. A to aj s
poukazom na ostatnú novelu Trestného zákona a základné zásady ukladania sankcií uvedené v § 33a
ods. 3 Trestného zákona.

Mám za to, že podmienečný odklad výkonu trestu by bol spravodlivejší a účel trestu účinnejší za účelom
plnenia vyživovacej povinnosti. V rámci tejto skúšobnej doby by ma súd mohol zaviazať uhradiť v
skúšobnej dobe zameškané výživné. Skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody by ma
nútila aby som zameškané výživné pod hrozbou premeny na nepodmienečný trest odňatia slobody
uhradila.

V prípade ponechania na slobode by som sa určite snažila zamestnať a riadne plniť vyživovaciu
povinnosť a uhradiť zameškané výživné.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/95/2019 a podľa § 322
ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám a to tak, že uloží obžalovanej trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom jeho výkonu v rozsahu podľa uváženia Krajského súdu.“

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín sa k písomnému odôvodneniu odvolania obžalovanej
vyjadrila doslovne takto:„Argumentácia obhajcu spočíva v uložení neprimerane prísneho trestu, pričom podmienečný odklad
výkonu trestu by bol podľa obhajcu spravodlivejší aj vzhľadom na úmysel obžalovanej zamestnať sa a

plniť si vyživovaciu povinnosť, ako aj uhradiť zameškané výživné.

Voči rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka 5T/95/2019 zo dňa 22.10.2024 podal taktiež
prokurátor do výroku o treste odvolanie v neprospech obžalovanej, z dôvodu uloženia neprimerane
nízkeho trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie obžalovanej
v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

Verejné zasadnutie krajského súdu sa vykonalo za splnenia všetkých procesných podmienok.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu v rámci konečného návrhu
uviedla, že sa stotožňuje s podaným odvolaním podriadenej prokurátorky a všetkými dôvodmi tohto
odvolania a navrhla rozhodnúť tam spôsobom uvedeným a odvolanie obžalovanej navrhla ako
nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zmietnuť.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí krajského súdu právom konečného návrhu poukázal na
ich písomné odôvodnenie odvolania s tým, aby odvolací súd rozhodol v súlade s ich odvolacím petitom
a odvolanie prokurátorky navrhol ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí krajského súdu právom konečného návrhu uviedla, že súhlasí s tým,
čo uviedol jej obhajca. Chce zdôrazniť, že veľmi ľutuje toho, že si neplnila svoju zákonnú povinnosť.
Veľmi chce poprosiť o to, aby jej súd dal šancu uložením podmienečného trestu odňatia slobody, aby sa
tak mohla zamestnať a čo najskôr splatiť vzniknutý dlh na výživnom a ďalej si túto zákonnú povinnosť
plniť.

Krajský súd, ako odvolací súd, na podklade podaných oboch odvolaní, ktoré jej spolu so spisom boli
predložené dňa 14. novembra 2024, nezistiac dôvody pre ich zamietnutie podľa § 316 odseku 1 Tr.
poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. decembra 2024, za splnenia všetkých zákonných procesných

podmienok pre jeho vykonanie, preskúmal postupom podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku zákonnosť a
odôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotresteobomaodvolateľmi,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie tak prokurátorky v neprospech obžalovanej
ako aj samotnej obžalovanej, hoci sú prípustné, podané oprávnenými osobami, včas i na správnom
mieste, však pritom ani jedno z nich dôvodné nie je. Súčasne nezistil pritom chyby, ktoré neboli oboma

odvolaniami vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd vykonal na
hlavnompojednávanísprávnymazákonnýmspôsobomvšetkypotrebnédôkazyvrozsahunevyhnutnom
na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,

ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odseku 10 a 12 Tr. poriadku a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel nielen o výpoveď obžalovanej, ktorá sa v celom rozsahu priznala k spáchaniu žalovaného skutku
a urobila aj na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku,
ktoré okresný súd ale správne a zákonne neprijal, ale predovšetkým o svedeckú výpoveď K. B., ale

aj o relevantné usvedčujúce listinné dôkazy tak, ako na ne v podrobnostiach okresný súd poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď o vierohodnosti (usvedčujúcich)
dôkazov nie sú žiadne relevantné pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania.
Svoje skutkové zistenia vecne správne a presvedčivo odôvodnil v súlade s § 168 odsek 1 Tr. poriadku
v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaná žalovaný skutok spáchala

spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom okresný súd správne ku dňu
svojho rozhodovania aj ustálil skutkový stav veci. Odvolací druhostupňový krajský súd po preskúmaní
veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k zhodným skutkovým zisteniam ako prvostupňový okresný
súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutéhorozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz vzájomne sa podporujúcich dôkazov, ktoré jednoznačne a
nepochybne usvedčujú obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku. Obžalovaná, hoci mala na to
celkom dlhý čas, do konania verejného zasadnutia odvolacieho krajského súdu, preukázateľne, a to

ani čiastočne dlh na výživnom neuhradila, čím by prichádzalo do úvahy oslobodenie obžalovanej spod
obžaloby pre zánik trestnosti, pri splnení ostatných zákonných podmienok.

Vychádzajúc zo správne zisteného a prvostupňovým okresným súdom správne ustáleného skutkového
stavu (bez relevantného narušenia žalovaného skutku) prvostupňový okresný súd nepochybil ani pri

právnom posúdení konania obžalovanej ako spáchanie úmyselného trestného činu prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b), písm. c) Tr. zákona v správnej účinnosti od 15.
marca 2024 s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona v už uvedenej správnej účinnosti, pričom svoje
závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež presvedčivo a zákonu zodpovedajúcim spôsobom
odôvodnil. Krajský súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym
záverom ako okresný súd.

Podstatu prieskumnej povinnosti krajského súdu, na podklade oboch podaných odvolaní, tvorilo
preskúmanie výroku o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody vo výmere na samej dolnej
hranici zákonnej sadzby (od 1 do 5 rokov). Pochybenie zo strany prvostupňového okresného súdu
nezistil odvolací krajský súd ani v tomto výroku, t. j. vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody

a určenom spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanej podľa trestnej sadzby
ustanovenej v § 207 odsek 3 Tr. zákona v už uvádzanej správnej účinnosti (odňatie slobody 1 až
5 rokov) na samej dolnej hranici, vo výmere 1 rok, keď prvostupňový okresný súd mohol pri úplne
najlepšom svojom postupe obe poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zákona uviesť
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom sa aj krajský súd stotožnil v celom rozsahu s takto

identifikovanými poľahčujúcimi okolnosťami, bez zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, je
trestom konformným s očakávaným dosiahnutím jeho účelu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona.
Okresný súd sa pritom tiež správne a zákonne vysporiadal s nepriznaním priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m) Tr. zákona, s obligatórnou aplikáciou zásady „zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti“.
Krajský súd konštatuje, že takto uložený trest odňatia slobody, s jeho správnym a zákonným zaradením

do prísnejšieho ústavu na výkon trestu, vyjadruje tiež dostatočné morálne odsúdenie protiprávneho
konania obžalovanej spoločnosťou.

Odvolacie námietky prokurátorky, ktoré mali relevantne odôvodňovať sprísnenie uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody krajský súd nepovažoval za tak adekvátne, aby viedli

k nevyhnutnému uloženiu prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej. Na
druhej strane ale aj odvolacie námietky obžalovanej nemali za následok zmiernenie uloženého
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,t.j.uloženímvýchovnéhotrestuodňatiaslobody,nespojeného
s jeho bezprostredným výkonom, a to s poukazom predovšetkým na časové súvislosti
neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovanou, tiež skutočnosť, že za totožnú trestnú činnosť už bola

v minulosti odsúdená na krátky nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý zrejme nemal na obžalovanú
dostatočný prevýchovný vplyv.

Krajský súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a preto v tomto smere odvolacie námietky

ani jedného z odvolateľov preto neakceptoval. Okresný súd napadnutý výrok oboma odvolateľmi
presvedčivoaakceptovateľne,bezarbitrárnostiodôvodnilapretokrajskýsúdodkazujevpodrobnostiach
na odôvodnenie okresného súdu v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe

náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto obe odvolania ako nedôvodné,
podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.