Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100411
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0723100411.4

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Kúpele Bojnice, a.s., so sídlom Bojnice 972
01, IČO: 31 638 694, právne zastúpený: JUDr. Ctibor Stacha, advokát, so sídlom Košovská cesta 1,
971 01 Prievidza, IČO: 42 019 575, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 35/1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti
ďalšíchúčastníkovkonania:1/HornonitrianskebanePrievidza,a.s.vskratkeHBP,a.s.,sosídlomMatice

slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 36 005 622, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
štátny podnik, Povodie dolného Váhu, odštepný závod, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 3/834, 921 01
Piešťany, IČO: 36 022 047, 3/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č.1667/14,
851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ Horský komposesorát pozemkové spoločenstvo Prievidza, so
sídlom Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza, IČO: 17 060 206, 5/ ENVIGEO, a.s., so sídlom Kynceľovská
cesta 2/8, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 31 600 891, 6/ KUBING s.r.o., so sídlom Hadovce 171, 945 01

Komárno, IČO: 36 733 482, 7/ A. B. C.- „pm“ PROJEKT, so sídlom Vtáčej záhrady 11, Nová Stráž, 945
01 Komárno, IČO: 37 195 336, 8/ MINERAL-AQUASERVIS spol. s r.o., so sídlom Školská 619/1A, 922
02 Krakovany, IČO: 36 247 227, 9/ HD s. r. o., so sídlom Brusno 551, 972 32 Chrenovec-Brusno, IČO:
45 998 698, 10/ EL-PROJEKT s. r. o., so sídlom Pod Hrádkom 866/27A, 971 01 Prievidza, IČO: 44 658
567, 11/ POLLAK, s. r. o., so sídlom sv. Cyrila a Metoda 29/773, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 44 855 702,
12/ A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 7353/2023-4.1 zo dňa 27.04.2023, o návrhu žalobcu zo dňa 28.10.2024 na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 28.10.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.07.2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7353/2023-4.1 zo dňa 27.04.2023, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-
OSZP-2022/000576-088 zo dňa 06.12.2022, ktorým povolil podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o
vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „vodný zákon“) a podľa § 66 ods. 1
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom
do 31.03.2024 (ďalej aj ako „stavebný zákon“) uskutočnenie vodnej stavby, zdroja geotermálnej vody

„Hydrogeologický vrt Š1 – NB IV s geotermálnou vodou“, určil záväzné podmienky a povinnosti na
uskutočnenie stavby, povolil podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1. vodného zákona osobitné užívanie vôd,
odber geotermálnej podzemnej vody v množstve Qmax ? 18,0 l/s, Qrok,max. ? 349 000 m3/rok, povolil
podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona v tom istom množstve osobitné užívanie vôd, vypúšťanie
odpadových geotermálnych vôd do povrchových vôd do recipientu Moštenica, určil podmienky povolení
na osobitné užívanie vôd a určil platnosť povolenia do 30.04.2032.2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Správny súd o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutom v

podanej správnej žalobe rozhodol uznesením sp. zn. 3S/8/2024 zo dňa 05.06.2024, právoplatným dňa
22.06.2024, ktorým návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

3. Dňa 30.10.2024 bol správnemu súdu doručený ďalší návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zo dňa 28.10.2024. Návrh žalobca odôvodnil tým, že v správnej žalobe uviedol,

v ktorom období sa začali negatívne prejavovať a v ďalšom období kontinuálne prehlbovať negatívne
dôsledky spustenia ťažby termálnej vody z vrtu Š1-NB II v lokalite Laskár v rozsahu 18 l/s a to
hlavne pre tzv. výrobu rajčín. Tento termálny vrt sa nachádza v blízkosti ďalšieho termálneho vrtu
Š-1-NB, ktorého evidenčný list predložil žalobca ako dôkaz súdu a v ktorom autor H. I. J., K.,
konštatuje, že voda z neho je podľa chemickej analýzy slabo alkalická, ide o termálnu vodu bojnického
typu a je s bojnickými termami v priamej hydraulickej spojitosti. Žalobca uviedol, že ide o priamy

a nevyvrátiteľný dôkaz, že vrty využívané žalobcom a Hornonitrianskymi baňami Prievidza, a.s., ako
ďalším účastníkom konania v 1. rade sú prepojené a vzájomne sa ovplyvňujú. Z toho dôvodu po
spustení masívneho čerpania termálnej vody z vrtu Š1-NB II nastal značný a kontinuálny pokles vrtov
využívaných žalobcom, čo mu následne spôsobilo problémy v režime napúšťania bazénov, obmeny
vody z hygienických dôvodov, zhoršenia režimu používania vody pri vaňových procedúrach, atď. Tento

pokles je sústavný a ak sa v takomto rozsahu znižuje výdatnosť vrtov žalobcu v dôsledku čerpania
vody v rozsahu 14 l/s Š1-NB II, tak pri čerpaní povolených 18 l/s by bol negatívny dôsledok prejavujúci
sa na slabšej výdatnosti vrtov žalobcu ešte rýchlejší. Pokračovanie tohto následku hrozí ako vážna
a nenapraviteľná ujma pri spustení čerpania z vrtu Š1-NB IV, ktorý je ako stavba predmetom konania
o tejto správnej žalobe. Pri čerpaní 18 l/s je predpokladaná a fyzikálne logická hrozba zániku výdatnosti

vrtov žalobcu tak rýchla, že vznikne absolútne nenapraviteľný následok nielen pre žalobcu, ale aj
pre celú lokalitu. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku predložil prílohy, v ktorých je
evidentný pokles výdatnosti vrtov BR1/1, BR3, BR4, BR5, NB5, pričom ide o vrty prevádzkované
žalobcom, využívané na liečebné procedúry alebo rehabilitačnú činnosť, ako aj vrty využívané pre
účely termálneho Kúpaliska Čajka. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil jednak poklesy

hladín za mnohé roky a hlavne v rokoch 2008-2024 na vrtoch, ktoré využíva žalobca a tiež písomné
vyhlásenie svedka L. G., ktorý bol a stále aj je osobou poverenou výkonom činnosti BALNEOTECHNIKA
na základe rozhodnutia Štátnej kúpeľnej komisie, ktorý uvádza, že za obdobie posledných 10 rokov
eviduje výrazný pokles hladiny termálnych vôd najmä na vrte NB5, BR4 a Termálnom jazere, pričom
predložil aj jednotlivé grafy meraní výšky hladín termálnej vody pri jednotlivých vrtoch. Jedná sa

o grafy oficiálnych meraní, ktoré p. G. vykonáva prakticky na všetkých vrtoch a to od r. 1989 a celá
táto evidencia je pravidelne zasielaná na Štátnu kúpeľnú komisiu v Bratislave. Následne žalobca
uviedol, že spustením masívneho čerpania termálnej vody z vrtu Š1-NB IV v lokalite Púšť banskou
spoločnosťou logicky spôsobí ďalší katastrofálny úbytok vody z termálnych vrtov v kúpeľoch žalobcu,
čo je dané vedeckými a odbornými poznatkami, praxou a neustálym pozorovaním a meraniami. Ďalším

dôkazom osvedčujúcim žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je dokument
spracovanýrenomovanouskupinouhydrogeológovpodvedenímH.H.,ktorýbolvyhotovenýprežalobcu
so zámerom čo najpravdivejšieho a najobjektívnejšieho posúdenia dôsledkov odberov geotermálnej
podzemnej vody spoločnosťou Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., pre potreby Ministerstva životného
prostredia. Tento dokument nazvaný ako „Žiadosť o revíziu odberov geotermálnej podzemnej vody

spoločnosťou HBP, a.s.“ absolútne odborne, vysoko profesionálne a pravdivo poukazuje na stav minulý
i súčasný a taktiež popisuje predpokladaný vývoj v budúcnosti v oblasti negatívnych vplyvov exploatácie
termálnych vôd spoločnosťou HBP, a.s., na prírodné liečivé zdroje v Bojniciach. Podľa žalobcu tento
dokument obsahuje hrozivé porovnanie o poklese výdatnosti termálnych zdrojov v Bojniciach o 50 %
oproti minulým obdobiam, pričom z obsahu dokumentu je úplne jasné a nepopierateľné, že v dôsledku

čerpania termálnej vody z vrtu Š1-NB II Laskár nastal masívny pokles výdatnosti kúpeľných vrtov
a spustením čerpania termálnej vody z nedávno realizovaného geotermálneho vrtu Š1-NB IV Púšť
v rekreačnej lokalite zariadenia HBP, a.s., sa pokles termálnych vôd v bojnických kúpeľoch ešte zväčší
a prehĺbi, a to z dôvodu, že tieto geotermálne vrty sú v tejto lokalite hydraulicky prepojené a odber
povolených 36 l/s z dvoch vrtov využívaných baňami bude s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote

pre žalobcu likvidačný. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie, že čerpanie vody z kúpeľných vrtov žalobcom
je technicky vadné, chybné a je dôsledkom nedostatočnej starostlivosti o tieto vrty, či nedostatočnej
akumulácie tejto vody v zberných nádržiach, keďže žalobca všetky doporučené opatrenia v minulých
piatich rokov vybudoval, avšak na negatívnych dôsledkoch banskej ťažby termálnej vody nič nezmenili.Taktiež je podľa žalobcu nutné ako detinský hodnotiť argument, že ide o celkový pokles hladiny vôd,
a to všeobecne v akomkoľvek prostredí z titulu zmeny klímy a nedostatočných zrážok počas obdobia
posledného jedného alebo dvoch rokov, nakoľko v prvom rade sa nedostatočné zrážky za tak krátke

obdobie na podzemných vodách v takýchto hĺbkach neprejavia a po druhé dáva žalobca do pozornosti
fakt, že výdatnosť termálnej vody na vrtoch využívaných banskou spoločnosťou je stále rovnako veľká
a pokles je evidentný a merateľný len na vrtoch využívaných žalobcom. Ako ďalší dôkaz žalobca
k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby predložil vyjadrenie generálneho riaditeľa
spoločnosti ENVIGEO, a.s., RNDr. Pavla Tupého, pre posúdenie možného použitia termálnej vody na

vykurovanie mesta Piešťany z existujúcich alebo novovybudovaných vrtov v tomto meste, pričom podľa
jeho názoru by taktiež mala zákonná ochrana prírodných liečivých zdrojov chrániť ich prioritné využitie
pre liečebné, balneologické a rekreačné účely. Žalobca následne uviedol, že v súčasnosti na rokovaní
na Ministerstve životného prostredia SR dňa 22.10.2024 po prezentovaní všetkých týchto dôkazov
navrhol žalobca Ministerstvu životného prostredia SR, aby v rámci konania ex offo či preskúmania
rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušilo svoje rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho

konania a nariadilo postup podľa zákona EIA, alebo vykonalo znalecké dokazovanie, či ustanovilo
primerane rozsiahlu odbornú vedeckú komisiu, ktorá dá na základe najvyšších odborných vedomostí
kvalifikovanú odpoveď, či ťažba termálnych vôd z banských vrtov v tomto návrhu uvedených ovplyvnila
výdatnosť kúpeľných teriem a či spustenie ťažby z vrtu Š1-NB IV toto ovplyvňovanie negatívnym
spôsobom ešte prehĺbi, alebo či podstata existujúceho a predpokladaného stavu tkvie v niečom inom. Do

vyslovenia takéhoto kvalifikovaného rozboru by nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe zrejme
znamenalo neodvrátiteľné a zrejme i nenapraviteľné poškodenie žalobcu. Z dôvodov uvedených vyššie
žalobca opätovne navrhol, aby po splnení zákonných podmienok a osvedčení potrebných skutočností,
vyplývajúcich z ustanovenia § 185 písm. a) SSP vydal správny súd uznesenie, ktorým priznáva správnej
žalobe odkladný účinok.

4. K návrhu žalobcu zo dňa 28.10.2024 na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo
dňa 09.12.2024 a uviedol, že žalobca v rámci návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nepredložil žiadny relevantný odborný posudok vypracovaný a podpísaný oprávneným hydrogeológom.
Prílohou návrhu sú údaje, tabuľky a grafy, ktorých súčasťou je aj textová časť dokumentu „Žiadosť

spoločnosti Kúpele Bojnice, a.s. o revíziu odberov geotermálnej podzemnej vody spoločnosťou
Hornonitrianske bane Prievidza, a.s.“, pričom však ide o informácie účelovo vytiahnuté z rôznych
záverečných správ geologických úloh v rámci riešenej problematiky z predchádzajúcich rokov od
rôznych spracovateľov, ktoré však nie sú podpísané oprávnenou osobou, dokument nemá žiadnu
relevantnú odborne ucelenú štruktúru, nie je z neho zrejmé, aké požiadavky vo vzťahu k napadnutému

rozhodnutiu, ktoré je preskúmavané správnou žalobou žalobcu, tento dokument obsahuje, ako sú
odôvodnené a už vôbec dokument nepreukazuje akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami a naplnením skutkových
požiadaviek uvedených v § 185 písm. a) SSP. Podstatou návrhu na priznanie odkladného účinku
by mala byť snaha žalobcu o preukázanie vplyvu čerpania geotermálnej vody z vrtu Š1-NB IV na

prevádzku bojnických vrtov. Žalobca však často odvodzuje svoje závery od svojich subjektívnych
tvrdení, ktoré potom správnemu súdu predkladá ako cit. priamy a nevyvrátiteľný dôkaz o prepojenosti
a vzájomnom sa ovplyvňovaní vrtu Š1-NB II, ktorý má z titulu žalobcom domnelej blízkosti mať
vplyv na vrty využívané spoločnosťou Kúpele Bojnice, a.s. Uvedený vrt Š1-NB II ale vôbec nie je
predmetom preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rámci tohto správneho súdneho

konania a nijako s ním nesúvisí. Žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobcu ohľadom súvislosti prevádzky
vrtu Š1-NB II (nesúvisiaci s predmetom sporu) vo vzťahu k vrtom, ktoré sú v prevádzke žalobcu a
odkazy na vedecky neucelené dokumenty nie sú spôsobilé ani na pochybnosti o vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia v rámci konania o preskúmaní jeho zákonnosti ako celku. Žalovaný si dovolil
pripomenúť, že predmetom čerpania vyššie uvedeného vrtu (Š1-NB II) je termálna voda a nie prírodná

liečivá voda ako v Bojniciach a žalobcove subjektívne prepojenia nemôžu mať vplyv na predmet tohto
súdneho preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia - povolenia na uskutočnenie vodnej
stavby, zdroja geotermálnej vody Hydrogeologický vrt Š1–NB IV s geotermálnou vodou. Dlhodobou
čerpacou skúškou na vrte Š1 – NB IV bolo preukázané, že nejde o vodu liečivú, ale len termálnu
iného chemického zloženia a mineralizácie ako je prírodná liečivá voda v Bojniciach. Žalovaný si vo

vzťahu k nedostatku žalobcom preukázanej príčinnej súvislosti medzi okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia a vznikom ujmy žalobcovi dovolil poukázať na niektoré ďalšie skutočnosti. Územia
ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach sú vyhlásené a upravené prostredníctvom
vyhláškyMinisterstvazdravotníctvaSlovenskejrepublikyč.255/2008Z.z.,ktorousavyhlasujúochrannépásmaprírodnýchliečivýchzdrojovvBojniciach(ďalejajako„vyhláškač.255/2008Z.z.“),ktoráupravuje
územia ochranného pásma I. stupňa a územia ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov
v Bojniciach a podmienky a druhy zakázaných činností v týchto ochranných pásmach. Najprísnejšiu

ochranu prikazujú/upravujú podmienky pre ochranné pásmo I. stupňa, ktorého súčasťou nie je ani
jeden zo žalobcom porovnávaných vrtov Š1-NB II a Š1-NB IV, pričom posudzovaný vrt Š1-NB IV
nie je ani v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach. Vrt Š1-NB II je
prevádzkovaný v súlade s podmienkami režimu ochrany v ochrannom pásme II. stupňa prírodných
liečivých zdrojov v Bojniciach a oba vrty v súlade s podmienkami a rozhodnutiami podľa zákona č.

364/2004 Z. z., v súlade s ktorým bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie a ďalšie vodoprávne povolenia
súvisiace s prevádzkou vrtov ďalšieho účastníka konania Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Uvedené
rozhodnutia nesmú byť a ani neboli vydané bez nevyhnutných podmienok, ktorými sú okrem iného
podmienky, podklady a rozhodnutia podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický
zákon) v znení neskorších predpisov, pričom k podkladom pre ich vydanie sa vyjadrovali všetky
relevantné orgány vrátane Inšpektorátu kúpeľ a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,

ktorý je ústredným orgánom pre ochranu prírodných liečivých zdrojov podľa zákona č. 538/2005 Z.
z. Naopak, v ochrannom pásme I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach realizuje svoju
činnosť práve subjekt žalobcu. Žalovaný poukázal predovšetkým na výstavbu nových kúpeľných domov,
zásadný nárast počtu ubytovacích lôžok a s tým spojený zvýšený odber prírodnej liečivej vody z vrtov,
ako aj ďalšia stavebná, či obdobná činnosť žalobcu v ostatnom období (výstavba parkovísk, nových

asfaltových ciest, kamenno-betónové oplotenie areálu kúpeľov, výruby stromov a drevín v lesných
porastoch s terénnymi úpravami a odvodnením územia). V týchto prípadoch ide o činnosti, ktoré svojim
charakterom vplývajú na zadržiavanie a vsakovanie dažďovej vody do terénu v oblasti ochranného
pásma I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach podľa prílohy č. 5 vyhlášky č. 255/2008
Z. z. Tvrdenia žalobcu o evidentnom poklese výdatnosti vrtov BR1/1, BR3, BR4, BR5, NB5, ako aj

vrtov využívaných pre účely termálneho kúpaliska Čajka, na preukázanie ktorých predkladá žalobca
vyhlásenie svedka, považoval preto žalovaný vo vzťahu k prejednaniu opätovného návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe za irelevantné. Rovnako neexistuje ani indícia, že by aj
prípadný klesajúci trend výdatnosti vrtov žalobcu mal mať súvislosť s činnosťou ďalšieho účastníka
HBP, a.s. Naopak, viaceré tvrdenia žalobcu majú účelovú povahu a nie sú spojené s konkrétnymi

odborne podloženými argumentmi, ani nepredkladajú žiadne poznatky, doklady alebo písomnosti,
ktoré by preukazovali vecnú alebo inú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo iných rozhodnutí.
Žalovaný ďalej k predmetnej veci uviedol, že dňa 22.10.2024 sa na ministerstve uskutočnilo stretnutie
k „Žiadosti navrhovateľa (žalobcu) o revíziu čerpania podzemných vôd spoločnosťou Hornonitrianske
bane Prievidza, a.s.“, ktorého cieľom bola revízia čerpania geotermálnych podzemných vôd. Zo

stretnutia vyplynulo, že zástupcovia ministerstva, sekcie geológie a prírodných zdrojov navrhli, aby
nezávislý hydrogeológ posúdil aktuálny stav z údajov za posledných minimálne 10 rokov, vrátane
údajov z realizovaných geologických úloh a predložil dôvod poklesu hladín, tlakov a výdatnosti
zdrojov u žalobcu aj so zohľadnením zrážkovo-klimatických pomerov, a tiež upozornili na rozhodnutie
ministerstva č. spisu: 7747/2022-5.1 zo dňa 06.06.2022, ktorým sa žalobcovi navýšilo schválené

využiteľné množstvo prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach o 5,48 l.s-1 oproti pôvodnému množstvu
schváleného rozhodnutím č. spisu: 9798/2011-7.1 zo dňa 23.12.2011, pričom bolo odporúčané zriadiť
akumulácieodoberanejminerálnejvodyazabezpečiťjejkontinuálnyodberanarozhodnutieministerstva
č. spisu: 8248/2011-7.1 zo dňa 10.10.2011, v ktorom boli ako potenciálne príčiny zmien výdatnosti
zdrojov u žalobcu označené – zlý technický stav vrtov, keďže niektoré vrty neboli vybudované ako

exploatačné vrty, nárazové využívanie zdrojov, nové vrtné a balneo-technické práce vo výverovej oblasti
ako aj nesprávne realizovaný režim odberu minerálnych vôd priamo na lokalite (t. j. nadmerné čerpanie
zdrojov žalobcom). Zo záverov stretnutia je ďalej zrejmé, že zástupcovia Štátneho geologického
ústavu Dionýza Štúra navrhli, že po preštudovaní materiálu, predloženého žalobcom (spoločnosťou
Kúpele Bojnice, a. s.) a súčasnej štúdie spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. vypracujú

a finančne vyčíslia návrh hydrogeologickej analýzy, pričom bude potrebná súčinnosť oboch sporných
strán z hľadiska poskytnutia a interpretácie údajov. Akékoľvek závery takejto analýzy však nemajú
vplyv na materiálnu správnosť napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov mal žalovaný
za to, že zo strany navrhovateľa nebol v danej veci doposiaľ predložený dôkaz, ktorý by preukazoval
jeho tvrdenia, t. j. medzi tvrdeniami uvedenými v podanom návrhu na vylúčenie odkladného účinku

správnej žaloby a následkami predpokladanými v § 185 SSP, ktoré by mali nastať vykonateľnosťou
napadnutého rozhodnutia ministerstva, neexistuje žiadna ani len teoretická príčinná súvislosť. Žalovaný
tiež poukázal na skutočnosť, že väčšina vrtov, na ktoré poukazuje žalobca, sa netýka ochranného
pásma bojnických kúpeľov, ani s činnosťou žalobcu nijako nesúvisí. Na základe vyššie uvedenýchskutočností žalovaný považoval opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe za nedostatočne odôvodnený, za neopodstatnený a v žiadnom prípade nesmerujúci k žalobcom
predkladaným dôsledkom, ktoré by odôvodňovali súvislosť medzi výkonom napadnutého rozhodnutia,

prípadne jeho inými právnymi následkami, a ujmou, ktorú deklaruje žalobca.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

9. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje

právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V

tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného
účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto

„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba
závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti

odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebov prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku

krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

10. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom
na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa
bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022,
podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh
na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu

dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého

rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne, pričom rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho
nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185

písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia. V zásade nemusí
prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu
posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), keďže
žalobné námietky obsiahnuté v žalobe budú predmetom posúdenia zo strany správneho súdu v rámci
súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného.

12. Správny súd preto v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. V návrhu na
priznanie odkladného účinku je úlohou žalobcu dostatočne konkrétne vymedziť dôvodnosť návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preukázať, doložiť dôkazmi, akým spôsobom by

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež je
povinný osvedčiť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.10.2024 odôvodnil tým,
že žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí mimoriadne
závažná ujma, obrovská hospodárska a finančná škoda a takisto vážny a nenapraviteľný následok
pre žalobcu, ktorý má byť spôsobený možnou stratou zdrojov a prameňov prírodnej termálnej liečivej
vody, ktorú žalobca vo svojich zariadeniach, prevádzkach a liečebných domoch využíva. Poukazoval

predovšetkým na negatívne dôsledky spustenia ťažby termálnej vody z vrtu Š1 –NB II v lokalite Laskár
a mal za to, že spustením čerpania z vrtu Š1 – NB IV, ktorého povolenie je predmetom napadnutého
rozhodnutia v tomto správnom súdnom konaní, by bol negatívny dôsledok v podobe slabšej výdatnosti
vrtov žalobcu ešte rýchlejší a pokračovaním tohto následku hrozí vážna a nenapraviteľná ujma, nakoľko
pri čerpaní 18 l/s je predpokladaná a fyzikálne logická rýchla hrozba zániku výdatnosti vrtov žalobcu, čo

zapríčiní, že vznikne nenapraviteľný následok pre žalobcu ako aj pre celú lokalitu.

14. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
28.10.2024 a ním predloženými dôkazmi, súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, keďže žalobca neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by

mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa názoru správneho súdu v tvrdeniach žalobcu, ktorými
odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje osvedčenie príčinnej súvislostimedzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo
iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca nepriliehavo argumentoval tým, že vrt Š1-NB II
je v blízkosti vrtu Š1-NB, ktorého evidenčný list svedčiaci o kvalite vody predložil ku svojmu návrhu,

čo má preukazovať, že vrty žalobcu a vrty ďalšieho účastníka konania 1/ sú prepojené a vzájomne
sa ovplyvňujú. Skutočnosť, či sa uvedené dva vrty navzájom ovplyvňujú, neznamená, že dôjde
k ovplyvneniu vrtov žalobcu práve vrtom Š1-NB IV. Pokiaľ žalobca poukazoval na Žiadosť žalobcu
o revíziu odberov geotermálnej podzemnej vody, nevyplýva z nej jednoznačný záver o negatívnom
vplyve využívania geotermálnej vody z vrtu Š1-NB IV na kúpele, keď sa v jej záveroch uvádza, že

„nakoľko nový geotermálny vrt Š1-NB IV v lokalite Púšť je lokalizovaný v tranzitno-akumulačnej oblasti
hydrogeologickej štruktúry prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach a Bojnické kúpele by mohli byť
v budúcnosti nepriaznivo ovplyvnené využívaním schváleného množstva 18 l.s-1 geotermálnej vody
z tohto vrtu“. Zároveň z obsahu tejto žiadosti na str. 6 vyplýva, že „bez monitorovania vhodných vrtov
a bez sprístupnenia záverečnej správy a údajov nie je možné overiť, či pri hydrodynamickej skúške
nedošlo k ovplyvneniu prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach“, teda aj predmetná žiadosť konštatuje,

že overenie ovplyvnenia prírodných liečivých zdrojov nie je možné bez monitorovania vrtov a bez
sprístupnenia záverečnej správy a údajov, čím de facto pripúšťa, že závery o vplyve vrtu Š1-NB IV na
kúpele sú hypotetické, resp. neoverené.

15. Správny súd dáva tiež do pozornosti, že absenciu príčinnej súvislosti možno vyvodiť aj zo samotného

návrhu žalobcu zo dňa 28.10.2024, v ktorom okrem iného uviedol, že na rokovaní na Ministerstve
životného prostredia SR dňa 22.10.2024 navrhol žalovanému, aby eventuálne „vykonal znalecké
dokazovanie, resp. ustanovil primerane rozsiahlu odbornú vedeckú komisiu, ktorá dá na základe
najvyšších odborných vedomostí kvalifikovanú odpoveď, či ťažba termálnych vôd z banských vrtov v
tomto návrhu uvedených ovplyvnila výdatnosť kúpeľných teriem a či spustenie ťažby z vrtu Š1-NB IV toto

ovplyvňovanie negatívnym spôsobom ešte prehĺbi, alebo či podstata existujúceho a predpokladaného
stavu tkvie v niečom inom.“ Z uvedeného teda taktiež možno vyvodiť, že aj sám žalobca doposiaľ
nedisponuje takými dôkazmi, ktoré by dostatočným spôsobom osvedčili jednak existenciu príčinnej
súvislosti medzi vrtmi ďalšieho účastníka konania 1/ a vrtom žalobcu Š1-NB IV, ako ani negatívny vplyv
na výdatnosť vrtov žalobcu v prípade odberu geotermálnych vôd z vrtu Š1-NB IV.

16. Je tiež potrebné uviesť, že žalobca v samotnom odôvodnení návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zo dňa 28.10.2024, ako ani v prílohách priložených k tomuto návrhu,
nevyčíslil a neosvedčil prípadnú závažnú ujmu, hospodársku alebo finančnú škodu. Žalobca
argumentoval všeobecným dopadom na neho a na celú lokalitu, pričom žiadnym spôsobom nerozviedol

anekonkretizovaltvrdeniaozásadnejintenzitehrozbymožnéhonásledkuvprípadenevyhovenianávrhu
na priznanie odkladného účinku jeho žalobe. Žalobca argumentoval opäť tým, že spustením čerpania
termálnej vody z vrtu Š1-NB II došlo k poklesu vrtov žalobcu a k obmedzeniu služieb poskytovaných
žalobcom v rámci kúpeľnej starostlivosti a vyslovil obavu z prehĺbenia tohto negatívneho vplyvu
spustením čerpania vody z vrtu Š1-NB IV. Správny súd má však za to, že pokiaľ žalobca neosvedčil

negatívny vplyv vrtu Š1- NB II na jeho vrty a neosvedčil súvis s vrtom Š1-NB IV, nie je možné priznať
úspech jeho argumentácii, že bez ďalšieho nastane nenapraviteľný následok.

17. Žalobca opätovne predložil súdu ako dôkaz grafy o výdatnosti jednotlivých vrtov bojnických kúpeľov
za obdobie niekoľkých rokov (ktoré žalobca priložil aj k správnej žalobe, avšak zohľadňujúce aj

rok 2024), avšak tieto nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného
rozhodnutia a tvrdeniami žalobcu o hrozbe závažnej ujmy alebo hospodárskej či finančnej škody.
Porovnaním žalobcom nameraných hodnôt výdatnosti –prielivu, hladiny, spotreby a tlaku v grafoch
priložených k správnej žalobe a v grafoch priložených k návrhu žalobcu zo dňa 28.10.2024 na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zistil, že tieto hodnoty sa vo väčšej či menšej miere

v prípade jednotlivých vrtov za konkrétne merané roky odlišujú, čo vzbudzuje oprávnenú pochybnosť
o hodnovernosti týchto meraní. V prípade ak ide o grafy oficiálnych meraní, ako to uviedol žalobca, mali
by byť namerané hodnoty za jednotlivé obdobia rovnaké a nie je zrejmé, prečo sa tieto hodnoty líšia.
Navyše napríklad v prípade vrtu BR1/1 hoci jeho výdatnosť v období od 2010 (10,00 l/s) do 2018/7 (0,20
l/s) klesala, naopak od 2018/8 (1,50 l/s) do 2024 (7,80 l/s) jeho výdatnosť stúpala, čo taktiež neosvedčuje

žalobcom tvrdený negatívny trend výdatnosti vrtu.

18. Existenciu príčinnej súvislosti medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a tvrdeniami
žalobcu o hrozbe závažnej ujmy, či hospodárskej alebo finančnej škode neosvedčuje ani vyhlásenie L.G., balneotechnika žalobcu, zo dňa 06.09.2024, ktoré žalobca predložil ako dôkaz, keďže v ňom uvádza
len to, že za posledných viac ako desať rokov nastal výrazný pokles hladiny termálnych vôd najmä na
vrte NB5, BR4 a Termálnom jazere a taktiež aj na ostatných meraných miestach, ktoré sú zachytené

na jednotlivých grafoch a tabuľkách, avšak neuvádza, že by čerpanie geotermálnej vody z vrtu Š1-NB
II malo mať negatívny vplyv na prevádzku vrtov žalobcu, ako ani to, že by eventuálne čerpanie z vrtu
Š1-NB IV malo tento negatívny vplyv prehĺbiť.

19. Takisto ďalší dôkaz predložený žalobcom, článok uverejnený v periodiku MY Trnava zo dňa

30.09.2024, ktorý zachytáva rozhovor redaktora s predsedom predstavenstva spoločnosti ENVIGEO,
a.s. (ďalší účastník konania 5/) H. B. D., nepreukazuje akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami a naplnením skutkových
požiadaviek uvedených v § 185 písm. a) SSP, keďže predmetný článok sa týka kúpeľov v Piešťanoch
a nie kúpeľov v Bojniciach, nakoľko ide o odlišné lokality, v ktorých sú odlišné hydrogeologické
podmienky. Použiteľnosť tvrdení uvedených v predloženom článku dementoval menovaný zástupca

ďalšieho účastníka konania 5/ vo svojom stanovisku zo dňa 18.11.2024 (na č. l. 174 – 176 súdneho
spisu), ktoré ďalší účastník konania 1/ pripojil k svojmu Doplňujúcemu vyjadreniu k správnej žalobe zo
dňa 26.11.2024, pričom v stanovisku uviedol, že časti rozhovoru sú vytrhnuté z kontextu a nezohľadňujú
celkové zameranie článku, ktorý sa týkal využitia termálnych vôd na vykurovanie rozsiahlejších častí
mesta Piešťany a použitie týchto záverov na podporu tvrdenia o negatívnom vplyve Š1-NB II Laskár

a Š1-NB IV na zdroje termálnych vôd v Bojniciach je nevhodné, neodborné a nepoužiteľné.

20. Tvrdiť a osvedčiť zákonný predpoklad pozitívneho rozhodnutia správneho súdu, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa

priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného
nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či
iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby
prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil.
Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných

tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a
akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať
s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich hodnoverne osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní

dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady
a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv a právom
chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce
správnej žalobe.

21.Správnysúdtedazodôvodnenianávrhuzodňa28.10.2024napriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej
žalobe ako ani z dôkazov predložených žalobcom k tomuto návrhu nemal za osvedčené, že žalobcovi
by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozili následky
uvedené v § 185 písm. a) SSP.

22. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí mu tvrdený
následok, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, a preto návrh žalobcu zo dňa 28.10.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 188 SSP zamietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).