Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119200984
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1119200984.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v spore žalobcu: OPTIMAL PARTNER s. r. o., so
sídlom Dúbravská cesta 2, 841 02 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 779 768, právne
zastúpeného: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti
žalovanému: Mgr. Milena Nosková, MBA, LL.M, PhD., so sídlom Zámocká 14, 811 01 Bratislava, správca

úpadcu: Retail Value Stores, a.s., so sídlom Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO: 47 256 770,
o určenie popretých pohľadávok a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.
k. B1-37Cbi/6/2019-447 zo dňa 20.09.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-37Cbi/6/2019-447 zo dňa
20.09.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I. zastavil
konanie a výrokom II. nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol s
poukazom na ustanovenia § 163 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia popretých pohľadávok uplatnených žalobcom v konkurze vyhlásenom na majetok žalovaného
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/39/2018. Súd prvej inštancie uznesením č.
k. 37Cbi/6/2019-442 zo dňa 09.01.2023 prerušil konanie na obdobie šesť mesiacov s poukazom na
ustanovenie § 163 ods. 1 CSP, keďže žalobca podaním zo dňa 26.10.2022 a žalovaný podaním zo

dňa 02.11.2022 navrhli odročenie pojednávania nariadeného na deň 28.11.2022 z dôvodu, že žalovaný
správca podal dňa 31.08.2022 návrh na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku.

3. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že nakoľko strany sporu nepodali do šiestich
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní, podľa
ustanovenia § 163 ods. 2 CSP konanie zastavil. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu konania došlo z

dôvodu, že žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní do šiestich mesiacov odo dňa
právoplatnosti uznesenia o prerušení konania podľa ustanovenia § 163 ods. 2 CSP, mal súd prvej
inštancie za to, že zastavenie konania procesne zavinili obe strany sporu. Z uvedeného dôvodu nárok
na náhradu trov konania v súlade s § 257 CSP nepriznal žiadnej z nich.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu elektronicky

s autorizáciou podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP. Žalobca v podanom odvolaní uviedol,
že žalovaný dňa 27.09.2022 požiadal o odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu podanéhonávrhu na zrušenie konkurzu. Žalobca na základe výzvy súdu podaním zo dňa 02.11.2022 uviedol, že
súhlasí s odročením pojednávania na neurčito, nakoľko by bolo ďalšie vedenie konania neefektívne
až do rozhodnutia súdu (pozn. konkurzného) o návrhu na zrušenie konkurzu. Obe sporové strany

tak navrhli, aby súd konal podľa § 164 CSP, podľa ktorého môže súd prerušiť konanie, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu. Žalobca v podanom odvolaní poukázal tiež na § 165 ods. 1 CSP, podľa ktorého len čo odpadne
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu. Podľa žalobcu nebolo
doposiaľ rozhodnuté o návrhu správcu na zrušenie konkurzu vo vzťahu k žalovanému, a preto stále

trvá dôvod, pre ktorý sporové strany v záujme zachovania hospodárnosti súdneho konania súhlasili
s odročením pojednávania na neurčito. Ani jedna zo strán sa nevyjadrila, že by mali prebiehať rokovania
o mimosúdnej dohode. Mestský súd Bratislava III (v tom čase ako Okresný súd Bratislava I) vydal
uznesenie o prerušení konania, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie a ktorým súd nerozhodol
o prerušení konania na neurčito do času rozhodnutia konkurzného súdu o návrhu na zrušenie konkurzu,
ale len na obdobie šesť mesiacov, čím konal v rozpore s výslovnou vôľou sporových strán, hoci

sám súd uvádza, že prerušuje konanie pre návrhy strán v súvislosti s konaním o zrušenie konkurzu
pre nedostatok majetku. Súd prvej inštancie tak na základe nesprávnych skutkových zistení dospel
k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávne interpretoval vôľu sporových strán, v dôsledku čoho
nesprávne aplikoval ustanovenie § 163 CSP namiesto § 164 CSP. Nakoľko ani jedna zo strán nežiadala
o odročenie pre údajné mimosúdne rokovania, ale obe strany zdôraznili iné prebiehajúce konanie,

ktorého výsledok bude mať vplyv na vedenie tohto súdneho konania, má žalobca za to, že došlo
k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane žalobcu, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. S poukazom na
čl. 11 CSP, podľa ktorého sa úkony strán posudzujú podľa ich obsahu a zároveň z dôvodu, že súd
prvej inštancie prerušil konanie podľa nesprávnej právnej normy, má žalobca za to, že neboli splnené

podmienky na zastavenie konania. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie
v spojení s uznesením o prerušení konania a prikázal súdu prvej inštancie prerušiť konanie podľa §
164 CSP na neurčito do rozhodnutia o súvisiacom konaní o zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku
žalovaného v zmysle návrhu správcu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, a to napriek tomu, že mu odvolanie spolu s výzvou na
vyjadrenie boli doručené dňa 10.11.2023.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v zmysle § 196a ods. 3 písm. b) zákona o konkurze
areštrukturalizácii,pooboznámenísasobsahomspisuapopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiasúdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel
k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku
zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný podaním zo dňa 27.09.2022 (č. l. 387 spisu) požiadal
o odročenie pojednávania určeného na deň 03.10.2022 z dôvodu, že žalovaný ako správca úpadcu
podal návrh na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, preto považuje nariadené pojednávanie
za neúčelné a nehospodárne, nakoľko v prípade zrušenia konkurzu bude súdne konanie zastavené.

Žalovaný požiadal o odročenie pojednávania na neurčito. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žiadosti
žalovaného o odročenie pojednávania, keď nariadené pojednávanie síce odročil, ale nie na neurčito,
ale na deň 28.11.2022 (č. l. 404 spisu). Žalovaný následne podaním zo dňa 26.10.2022 (č. l. 407 spisu)
požiadal z rovnakých dôvodov o odročenie pojednávania na neurčito s tým, že nariaďovanie ďalšíchtermínov pojednávania je neúčelné a nehospodárne. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 31.10.2022 (č.
l. 419 spisu) písomne vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k žiadosti žalovaného zo dňa 26.10.2022, ktorou
žalovaný žiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 28.11.2022. Žalobca sa písomne vyjadril

dňa 02.11.2022 (č. l. 420 spisu) a uviedol, že žalobca súhlasí s odročením pojednávania na neurčito
z dôvodu, že správca preukázal podanie návrhu na zastavenie konkurzu pre nedostatok majetku,
v dôsledku čoho by bolo ďalšie vedenie tohto súdneho konania neefektívne až do času právoplatného
rozhodnutia konkurzného súdu o návrhu správcu. Súd prvej inštancie vyhovel žiadosti žalovaného
a pojednávanie určené na deň 28.11.2022 odročil na nový termín pojednávania 23.01.2023 (č. l. 480

spisu). Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 37Cbi/6/2019-442 zo dňa 09.01.2023 prerušil
konanie na obdobie šesť mesiacov podľa § 163 CSP. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa19.01.2023.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,ženauzneseníoprerušeníkonaniajevyznačený
dátum právoplatnosti 20.01.2023, avšak v danom prípade, kedy odvolanie proti rozhodnutiu nebolo
prípustné, je rozhodnutie právoplatné jeho doručením. Z doručeniek nachádzajúcich sa v súdnom spise
pri č. l. 442 je nepochybné, že uznesenie o prerušení konania bolo doručené právnemu zástupcovi

žalobcu a žalovanému dňa 19.01.2023. Vzhľadom k uvedenému je napriek nesprávnemu zápisu v spise
nepochybné, že uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2023.

11. Odvolací súd uvádza, že právna úprava CSP rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym
prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný

prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie
konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Prerušenie konania podľa § 163 CSP je osobitným
prípadom obligatórneho prerušenia konania, t. j. súd je povinný konanie prerušiť. Osobitný charakter
má z toho dôvodu, že kým dôvody uvádzané v § 162 CSP majú charakter prekážok v konaní,
konsenzus strán sporu o prerušení alebo odročení pojednávania je prejavom dispozície s konaním, a to

predovšetkým dispozičným prejavom žalobcu. Prerušenie konania podľa § 163 CSP má teda charakter
procesnej sankcie za pasivitu v spore, preto súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. Prerušenie
konania má dva zásadné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony (to však neznamená, že by
späťvzatie žaloby nebolo prípustné) a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak ide
o prerušenie podľa § 163 CSP, súd v konaní pokračuje len na návrh ktorejkoľvek strany pričom, ak sa

návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení
konania, súd konanie zastaví.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu súvisiacu s nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 163 CSP na
prerušenie konania, keď podľa žalobcu malo byť konanie správne prerušené podľa § 164 CSP, odvolací

súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 164 CSP upravuje dôvody
fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania, kedy na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa §
162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 CSP).
Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní,
ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie

preruší. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na
prerušenie konania podľa § 164 CSP, nakoľko otázku zrušenia konkurzu na majetok žalovaného si
nemôže súd prvej inštancie vyriešiť v tomto spore ako prejudiciálnu, ale túto je možné kvalifikovane
riešiť v konkurznom spise a iba konkurzným súdom. A hoci je právne posúdenie veci vecou konajúceho
súdu, je zrejmé, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky ani na prerušenie konania podľa §

162 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko v danom prípade bolo možné v konaní pokračovať bez ohľadu na
skutočnosť, že v konkurznom spise bol podaný návrh na zrušenie konkurzu. Uvedená skutočnosť sama
o sebe nebránila v pokračovaní prejednávanej veci, avšak pre obe strany sporu sa javilo hospodárnejšie
a efektívnejšie v konaní dočasne nepokračovať.

13. Návrh žalovaného na odročenie pojednávania do času právoplatného rozhodnutia o návrhu na
zrušenie konkurzu zo dňa 26.10.2022 (č. l. 407 spisu) a súhlas žalobcu s týmto odročením zo dňa
02.11.2022 (č. l. 420 spisu) je podľa odvolacieho súdu potrebné jednoznačne vnímať ako prejav
dispozície s konaním a konsenzus strán sporu o odročení pojednávania. Za daného stavu potom súdu
prvej inštancie neostávalo iné ako konanie prerušiť v súlade s § 163 ods. 1 CSP. Postup súdu prvej

inštancie, ktorý uznesením č. k. 38Cbi/6/2019-442 zo dňa 09.01.2023 konanie prerušil podľa § 163 ods.
1 CSP, bol tak správny.14. Odvolací súd ďalej uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že odo dňa právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania, t. j. odo dňa 19.01.2023 až do rozhodnutia o zastavení konania, žiadna zo
strán sporu nepodala návrh na pokračovanie v konaní, ktorý jediný mohol vyvolať účinky potrebné

pre pokračovanie v konaní. S poukazom na § 163 ods. 2 CSP bolo možné takýto návrh podať do
šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, t. j. do 19.09.2023. Ak teda súd
prvej inštancie dňa 20.09.2023 konanie zastavil, nakoľko žiadna zo strán sporu nepodala návrh na
pokračovanie v konaní, potom je zrejmé, že súd prvej inštancie konal v súlade so zákonom a konanie
správne zastavil. V danom prípade neboli splnené podmienky na pokračovanie v konaní.

15. Zároveň nie je možné stotožniť sa s námietkou žalobcu, že aplikácia ustanovenia § 163 ods. 1
CSP je viazaná na prebiehajúce mimosúdne rokovania medzi stranami sporu. Uvedená skutočnosť
z predmetného zákonného ustanovenia nevyplýva a toto ustanovenie nie je viazané na žiadny konkrétny
dôvod, pre ktorý by malo byť konanie prerušené, resp. pre ktorý by malo byť odročené pojednávanie.
V zásade je tak možné prerušiť konanie aj bez uvedenia dôvodu na prerušenie konania. Dôvodom

na prerušenie konania podľa tohto ustanovenia je vyslovene zhoda strán sporu na prerušení konania,
resp. odročení pojednávania. Ak v prejednávanej veci bola dôvodom zhoda strán sporu na odročení
pojednávania, potom aplikácia § 163 ods. 1 CSP pri rozhodnutí o prerušení konania bola správna.
Napokon je zrejmé, že v podaniach, v ktorých žalovaný žiadal o odročenie pojednávania, resp. žalobca
súhlasil s jeho odročením, ani jedna zo strán neuvádzala, že by žiadali o prerušenie konania podľa § 164

CSP. Ak aj zákonodarca mal predmetným ustanovením snahu riešiť situáciu v prípade, ak je predpoklad
zmierlivého riešenia sporu, konečné znenie tohto ustanovenia je benevolentné v tom, že nevyžaduje
uvedenie žiadneho dôvodu, a teda ak strany navrhnú odročenie pojednávania, súd bez ďalšieho konanie
preruší.

16. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že z Obchodného registra SR vyplýva, že úpadca –
spoločnosť Retail Value Stores, a.s., bola dňa 11.07.2024 vymazaná z Obchodného registra SR, pričom
ako dôvod je uvedený „ex offo výmaz“.

17.ZObchodnéhovestníkač.109/2024zodňa06.06.2024odvolacísúdzistil,žeMestskýsúdBratislava

III vo veci sp. zn. B1-8K/39/2018 rozhodol o zrušení konkurzu na majetok úpadcu Retail Value Stores,
a.s., pre nedostatok majetku. Oznámenie o tom, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
25.06.2024, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 145/2004 zo dňa 29.07.2024, čím zanikli účinky
konkurzu.NásledneMestskýsúdBratislavaIIIrozhodoloodvolanísprávcuúpadcuMgr.MilenyNoskovej
a predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 159/2024 dňa 16.08.2024.

18. Je tak nepochybné, že v konaní by už ani aktuálne nebolo možné pokračovať v dôsledku zániku
žalovaného a konanie by muselo byť zastavené.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani

nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého uznesenia, ako
aj s poukazom na zánik žalovaného, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods.
2 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania
neuplatnil, žiadne mu ani nevznikli a v neposlednom rade aj z dôvodu, že žalovaný bol vymazaný
z obchodného registra bez určenia právneho nástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).