Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-32Cb/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116213513
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1116213513.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne BK, a.s., so sídlom

Dopravná 19, Piešťany 921 01, IČO: 36 275 522, zastúpenej CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so
sídlom Zochova 6-8, Bratislava 811 03, IČO: 36 854 972, proti žalovanej Centroom, s. r. o., so sídlom
Panenská 6, Bratislava 811 03, IČO: 36 251 607, zastúpenej JUDr. Jánom Benčurom, advokátom
so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, o zaplatenie 36.605,24 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania v
rozsahu 19,20 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 22.06.2016 domáhala proti žalovanej
zaplatenia sumy 91.513,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy
91.513,09 eura od 06.07.2015 do zaplatenia, zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40 eur a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že právny predchodca
žalobkyne (BK Construction, s.r.o.) a žalovaná uzavreli 16.11.2009 zmluvu o dielo, ktorej predmetom

bol záväzok zhotoviteľa zabezpečiť pre objednávateľa vykonanie diela - výstavbu polyfunkčného
objektu v Piešťanoch na ulici Nitrianska. V čl. IV ods. 4.3 zmluvy o dielo sa žalobkyňa zaviazala
preveriť všetky zvislé a vodorovné nosné a nenosné monolitické a murované konštrukcie, všetky
pripomienky ku kvalite, zvislosti a vodorovnosti zhotoveným zvislým a vodorovným nosným a nenosným
monolitickým a murovaným konštrukciám musia byť písomne predložené objednávateľovi najneskôr
10 dní po prevzatí stavby resp. podpisom zmluvy. Tvrdila, že si uvedenú povinnosť splnila a v listine
požiadavky na stavebnú pripravenosť a zápis z prevzatia murárskych konštrukcií poukázala na to, že

nerovnosti stropov vykazujú priehyby 4 - 5 cm. Zmluva o dielo umožňovala žalobkyni ako zhotoviteľovi
nahradenie garančného zádržného vo výške 5 % z ceny diela bankovou zárukou vystavenou v
prospech žalovanej ako objednávateľa. Bankovú záruku č. XXX/AUOC/XX-XX. na žiadosť žalobkyne
vystavila Slovenská sporiteľňa, a.s. v prospech žalovanej. Dielo bolo žalovanej riadne odovzdané, čo
potvrdzuje zápis o odovzdaní a prevzatí č. 08/2010. Žalovaná sa následne žiadosťou zo 04.05.2015
domáhala voči banke čerpania bankovej záruky v sume 38.591,85 eura a žiadosťou z 20.05.2015 v
sume 52.921,24 eura. Tieto peňažné prostriedky boli žalovanej vyplatené 07.05.2015 a 21.05.2015.

Podľa žalobkyne ale neboli splnené podmienky pre čerpanie bankovej záruky, pretože žalovaná si
uplatnila domnelé nároky. Upriamila pozornosť na okolnosť, že nenesie zodpovednosť za reklamované
vady diela, pretože tieto majú pôvod v projektovej dokumentácii, ktorú žalobkyňa nezabezpečovala.
Poukázala na odborný statický posudok č. 5/2015 zo 06.10.2015, z ktorého vyplývajú odchýlky arozpory projektovej dokumentácie s príslušnými STN. Samotné dielo má statické chyby, za ktoré
žalobkyňa nenesie zodpovednosť, pretože začala vykonávať dielo po tom, čo jeho časť už bola
zhotovená iným zhotoviteľom. Žalobkyňa nenesie zodpovednosť za nosné konštrukcie zhotovené tretím

subjektom. Zmluva o dielo vylučuje zodpovednosť žalobkyne za hĺbkové zakladanie stavby - piloty,
podkladový betón, zvislé monolitické konštrukcie, vodorovné monolitické konštrukcie a monolitické
konštrukcie schodiska. Chyby projektovej dokumentácie sú príčinou priehybov podlaží a vyvolaných
deformačných trhlín, ktoré sú prvotnou a priamou príčinou všetkých ďalších vád diela, ktoré si žalovaná
voči žalobkyni uplatnila. Žalobkyňa žalovanú opakovane na priehyby podlaží upozorňovala, táto ale

nedostatky odmietala a bagatelizovala. Dňa 10.02.2016 bolo zo strany D.. Z.. H. T. spracované
posúdenie projektu sanácie polyfunkčného objektu Centroom, v ktorom bolo potvrdené, že priehyby
stropných dosiek prekračovali limitné hodnoty. Limitné hodnoty priehybov boli prekročené už v roku 2010
a boli rozhodujúcou príčinou vzniku trhlín v murovaných nenosných konštrukciách. Všetky vady diela a
porušenia zmluvy o dielo namietané žalovanou tak boli domnelé, pretože zodpovednosť žalobkyne je
vylúčená. Banková záruka bola neoprávnene čerpaná, a preto žalobkyňa vyzvala žalovanú na vydanie

sumy čerpanej z bankovej záruky. Tvrdenia preukazovala zmluvou o dielo 2/2009 zo 16.11.2009,
dodatkom č. 1 a č. 2 a prílohami k zmluve o dielo, výzvou zo 04.05.2015 a z 20.05.2015 na zaplatenie
bankovej záruky, oznámením o plnení z bankovej záruky, reakciou na stiahnutie bankovej záruky z
26.06.2015 a odpoveďou žalovanej z 30.09.2015, výzvou na úhradu z 02.05.2015 s podacím lístkom a
doručenkou, odborným statickým posudkom č. 5/2015, posúdením z 10.02.2016, zápisom z kontrolného

dňa stavby, stanoviskom žalobkyne k prasklinám z 08.07.2010 a odpoveďou žalovanej z 19.12.2009 s
prílohami.

2. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 32Cb/93/2016 zo 17.10.2016 vyzval žalovanú na
vyjadrenie sa k žalobe žalobkyne.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žalobkyne uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva. Zotrvala na
dôvodoch uplatnenia bankovej záruky oznámenej listom z 30.09.2015. Čerpaním bankovej záruky si
žalovaná uplatnila svoje oprávnené nároky voči žalobkyni. V roku 2015 písomnou formou uplatnila u
žalobkyne opodstatnené reklamácie na diele, na ktoré žalobkyňa nereagovala. Listom z 05.03.2015

žalovaná žalobkyni doručila zoznam neodstránených reklamovaných vád na diele, na ktorý žalobkyňa
opakovane nereagovala. Žalovaná preto pristúpila k odstraňovaniu reklamácií treťou osobou a
vynaložené náklady si uplatnila z bankovej záruky výzvami zo 04.05.2015 a z 20.05.2015. Žalobkyňa
neopravila odlepenú dlažbu na balkóne č. 5, 6, neopravila praskliny na fasáde polyfunkčného domu,
neopravila zatečené rohy v byte 7.04, neopravila praskliny na 2,3,4 NP, neopravila praskliny, dilatácie,

odpadnuté omietky na 2,3,4 NP, neopravila praskliny, dilatácie a odlepené dlažby v bytoch č. 3.4, 3.6,
4.2, 4.4, 4.5, 5.1, 5.4, 7.6. Žalovaná tak musela vynaložiť sumu 786,40 eura bez DPH za odstránenie
reklamácie č. 03/02/2015 Šrl z 20.02.2015, sumu 333,51 eura bez DPH za odstránenie reklamácie č.
03/11/2012 Šr z 22.11.2012, sumu 35 eur bez DPH za odstránenie reklamácie č. 01/08/2014 Šr zo
06.08.2014asumu825eurbezDPHzazabezpečeniepasportizáciepuklínna2,3,4NPazaspracovanie

prehľadu reklamačných konaní. Tieto náklady boli uplatnené z bankovej záruky spolu so sumou
36.605,24 eura predstavujúcu zmluvnú pokutu za neplnenie povinností zhotoviteľa pri zabezpečovaní
odstraňovania reklamovaných vád v zmysle listu z 05.03.2015. Listom z 20.05.2015 si žalovaná uplatnila
sumu 3.798 eur bez DPH za opravy prasklín a dilatácií na 2,3,4 NP, sumu 10.670,24 eura bez DPH za
opravy reklamovaných vád v bytoch a sumu 125.812,70 eura predstavujúcu náhradu škody za vadné

plnenie diela (praskliny a otvorené dilatácie) v bytoch 6.01, 6.02, 6.03, 6.06, 6.08 a 6.9. Žalobkyňa bola
v zmysle čl. III ods. 1 zmluvy o dielo povinná preveriť projektovú dokumentáciu s riadnou odbornou
starostlivosťou. Podpísaním zmenového listu potvrdila, že je kompletná, bez nedostatkov a vhodná
na riadne splnenie záväzkov. Vady, nedostatky, rozpory v projektovej dokumentácii bola žalobkyňa
povinná bezodkladne oznámiť žalovanej a obstarávateľovi projektovej dokumentácie. Podľa čl. III ods.

2 zmluvy o dielo žalovaná nie je zodpovedná za vady, nedostatky a rozpory žalobkyňou prevzatej
a nereklamovanej projektovej dokumentácie. K vyjadreniu priložila listy žalovanej z 31.03.2015, z
30.09.2015, z 26.05.2016.

4. K vyjadreniu žalovanej zaujala stanovisko žalobkyňa, a to podaním z 31.05.2017. Poukázala na to,

že žalovaná si duplicitne uplatnila bankovú záruku za tie isté vady, pričom nepreukázala ich skutočné
opakovanie počas dvoch týždňov. Tvrdené vady diela navyše sú vyvolané vadami, ktoré boli vylúčené zo
zodpovednosti žalobkyne za vady. Ak žalobkyňa nebola zodpovedná za uplatnené vady diela, nemohla
sa dostať do omeškania s ich odstránením. Nie je zrejmé z akého ustanovenia zmluvy o dielo si žalovanáuplatňujezmluvnúpokutu,ktorúsianineuplatnilavočižalobkyniavlistez30.03.2015sazmluvnápokuta
nespomína. Uvedené platí aj pre uplatnenú škodu, ktorú žalovaná vôbec nešpecifikovala. Zmluvnú
pokutu označila za neplatnú a neprimerane vysokú a žiadala súd o uplatnenie moderačného práva.

Opakovane uviedla, že realizačná projektová dokumentácia vykazovala v časti statiky zásadné vady,
pretože bola v rozpore s technickými normami a nebola pripravená s riadnou odbornou starostlivosťou.
Dielo od začiatku vykazovalo zásadné vady - nadlimitné priehyby, pukliny a trhliny. Podozrenie padlo
na nerovnomerné sadanie diela, pričom až v roku 2015 sa potvrdila chyba v statike. Z chybnej statiky
sa odvíjali opakovane sa vyskytujúce vady. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej o povinnosti preskúmania

projektovej dokumentácie, pretože žalobkyňa nedostala v rámci realizačnej projektovej dokumentácie
časť týkajúcu sa statiky diela, a preto táto časť ani nemohla byť predmetom jej prieskumu. Chyby statiky
nebolo možné identifikovať bez preskúmania projektovej dokumentácie v časti statiky. Upozornením
žalovanej na vady diela došlo zároveň k liberácii žalobkyne z vád diela. Žalovaná ešte pred uzavretím
zmluvy o dielo už 11.11.2009 mala od žalobkyne informácie o nameraných priehyboch podlaží, existencii
prasklín a trhlín, pričom trvala na tom, aby žalobkyňa s výstavbou diela pokračovala.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním z 23.08.2019. Potvrdila, že pri preberaní stavby
boli priehyby konštatované, ale len všeobecne bez upresnenia podlaží. Žalobkyňa statiku nepožadovala.
Prvé trhliny vznikli v máji - júni 2010, pričom mohli vzniknúť vysúšaním murovacieho materiálu, ako aj
omietok z dôvodu netemperovania stavby. O posudku č. 4 / 2011 sa žalovaná dozvedela až zo súdneho

spisu, pričom žalobkyňu žiadala, aby práce realizovala v zmysle odporúčania posudku 1 / 2010 - bodu 2.

6. Žalobkyňa podaním z 10.05.2021 reagovala na vyjadrenie žalovanej z 23.08.2019. Podľa žalobkyne
je irelevantné, že pri preberaní stavby nebola uvedená špecifikácia, ktorých podlaží sa konštatovanie
priehybov týka. Ohľadom na svoju limitovanú odbornú spôsobilosť, žalobkyňa nemusela pri preberaní

projektovej dokumentácie žiadať statiku. Žalovaná nepovažovala za potrebné odovzdať súvisiacu
dokumentáciu žalobkyni, t.j. nerozporovala jej obmedzenú odbornú spôsobilosť v kontexte projektovej
dokumentácie, a teda vnímala obmedzenú preskúmavaciu povinnosť žalobkyne vo vzťahu k projektovej
dokumentácii. Prvé praskliny boli evidované už koncom marca/začiatkom apríla 2010, a nie až v
období máj/jún 2010 ako nesprávne uvádza žalovaná. Žalobkyňa sa zaviazala odstrániť aj také vady,

ktorých zodpovednosť za ich vznik popiera, ale len tých, ktorých odstránenie neznesie odklad. Žalovaná
nepreukázala, že išlo práve o takéto vady.

7. Dňa 02.06.2021 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany a
pridržali sa svojich doterajších podaní a vyjadrení. Žalobkyňa má za to, že nezodpovedá za vady na

stavbe, pretože stavbu prevzala po inom stavebníkovi, nebola jej odovzdaná dokumentácia k statike
stavby a z dôvodu, že o vadách na statike bola žalovaná upozorňovaná, pričom naďalej trvala na
pokračovaní stavby. Z uvedeného dôvodu nepovažuje nárok na náhradu škody a zmluvnú pokutu za
daný. Zmluvnú pokutu súčasne považuje za neplatnú a neprimeranú. Žalovaná nepreukázala príčinnú
súvislosť a zodpovednosť žalobkyne za vznik škody. Vady vznikli v súvislosti s vadami statiky a vadami

vzniknutými činnosťou predošlého stavebníka. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa zodpovedá za náhradu
škody. Zhotoviteľ prevzal kompletnú stavebnú dokumentáciu, ktorú mal s odbornou starostlivosťou
preveriť. Žalobkyňa uviedla, že projektová dokumentácia aj s časťou ohľadom statiky diela bola
odovzdaná až 30.06.2010 vychádzajúc zo zápisu kontrolného dňa stavby č. 55, pričom k prevzatiu
stavby prišlo už v novembri 2009.

8.Napojednávaníkonanom10.09.2021súdvypočulZ..W.T..Zjehovýsluchuvyplynulo,žestranysporu
sa dohodli, že stavba sa preberie v stave v akom je aj s vadami a žalobkyňa zabezpečí odstránenie
všetkých vád - zjavných a aj následne reklamovaných. Vady sa netýkali len statiky - išlo aj o poruchy
na výplňových konštrukciách, nosných konštrukciách vzniknutých z nedodržania technologických

predpisov. Spády balkónov, dvere, netesnosti okien, dopasovanie okien, vady elektroinštalácií, t. j. išlo o
vady širokého spektra - bežného spektra na stavbe. Pri murovaní z ytong alebo vápenno-cementovými
tehlami neboli dodržiavané hrúbky omietok, neboli vkladané dilatačné lišty, neboli riešené dilatácie a
styky v zmysle technologických požiadaviek a parametrov. Toto bolo potvrdené aj zo strany expertov
spoločnosti Baumit a Xella, ktorí boli pozývaní na stavbu a tieto vady boli vytknuté. Vedeli o týchto

nedostatkoch, že budú vznikať pukliny, a preto došlo k dohode, že žalobkyňa ich bude odstraňovať.
Jeden z dôležitých faktorov je, že stavba sa omietala v zime, v zime sa robili potery, stavba nebola
vykurovaná. Bolo to v zime, prišlo prudké oteplenie, stavba začala veľmi rýchlo vysychať, ako materiál
boli použité sádro-vápenné tehly, zhotoviteľ stavby vedel, že ak tento materiál nasaje vodu pri prudkomoteplení to bude vlhkosť vyžarovať von, čo spôsobilo prudké pukanie všetkých priečok, stien. V danom
období nikto nepredpokladal, že ide o chybu statiky, lebo každý vedel ako to bolo v zime realizované. V
roku 2010 stavba nesadala a keď sa hľadala príčina vzniku puklín, nemala sa hľadať v sadaní ale mala

sa hľadať iná príčina. V roku 2010 bol odborný posudok spracovaný U.m v poriadku. Y. vo svojom závere
určil spôsob ako treba riešiť pukliny a práce a žalovaná žiadala žalobkyňu, aby v zmysle tohto záveru
pokračovala na stavbe. Pukliny môžu byť rôzneho charakteru - technické pukliny z dôvodu nedodržania
technologických postupov, pukliny vplyvom zmrašťovania konštrukcií a pukliny z dôvodu statiky. Statik
a aj projektant sa vyjadrili, že pukliny boli spôsobené nedodržaním technologických postupov. Pri

niektorých vadách ako zle položená dlažba statika nemá žiadny vplyv. Zoznám vád bol odoslaný
žalobkyni, pričom je zrejmé čo bolo a čo nebolo odstránené. Žalobkyňa nemohla dokončiť hrubú stavbu,
a preto nastúpila len na dokončenie objektu. Pre dokončenie objektu dostali len dokumentáciu týkajúcu
sa ich rozsahu - bez statiky. V rámci preberania stavby boli zo strany žalobkyne vytýkané priehyby
stropov, s ktorými sa ale ráta. Žalobkyňa nevzniesla požiadavku geodetického zamerania priehybov,
nebolo zaznamenané upozornenie, varovanie pred priehybmi, či spochybňovanie priehybov. V roku

2010 o chybe statiky nikto nevedel, hovorilo sa len o sadaní stavby, pričom sadanie stavby bolo v norme.
Z.. H. U. v rámci svojho výsluchu uviedol, že keď sú praskliny vodorovné na omietkach sadá stavba ako
celok, keď sú šikmé, že idú pod nejakým uhlom tak je jasné, že niekde v podzákladí je problém a keď sú
rôzne vlásočnicové tak to je zmrašťovanie omietok. Praskliny sa opakovali, preto žiadali v stavebnom
denníku aj na kontrolnom dni, že je potrebné investorom dať zamerať stavbu, lebo sú tam zjavné

priehyby. Z jeho strany boli namerané až 7 cm priehyby. Konštrukcia stropu sa prehýbala až dosadla
na steny, ktoré praskali. Potvrdil, že pri preberaní stavby bolo poukazované na priehyby. V stavebnom
denníku aj na kontrolnom dni bolo upozorňované, že treba dať zamerať stropy lebo praskliny nie sú
vlásočnicové, ale sú povahy statickej. K čomu následne došlo, ale investor zatajil a nezverejnil merania
geodeta. Z výsluchu Z.. T. J. vyplynulo, že na jar 2010 sa začali vo väčšej miere objavovať praskliny na

stenách. Upozornili investora o vzniku prasklín a o znaleckých posudkoch, žiadali o pozastavenie stavby
a o stanovisko. Investor vydal stanovisko, že to je z dôvodu styku dvoch materiálov, vyjadrenie bolo iné
ako znalecký posudok a odporučili pokračovať v stavbe. Praskliny vznikali ešte pred odovzdaním diela,
na čo upozorňovali, bolo odsúhlasované akým spôsobom majú byť odstránené. Praskliny pokračovali
čo súviselo to s tým, že poklesli 2 piloty - tomu nasvedčovali tie praskliny. O všetkom bol upovedomený

dozor na stavbe aj konateľ žalovanej listom, reakcia bola pokračovať v stavbe.

9. Žalovaná v podaní zo 07.10.2021 opätovne uviedla, že žalobkyňa nereagovala na opodstatnené
reklamácie a vady neodstraňovala. V marci 2015 žalovaná žalobkyni doručila zoznam neodstránených
vád na objekte, ktoré musela následne odstraňovať sama, resp. prostredníctvom tretej osoby.

10. Žalobkyňa v podaní z 11.03.2022 opakovane uviedla, že za vady spojené s chybnou statikou
nezodpovedá. Sumarizácia reklamačných konaní nie je odstraňovaním vád a nárokovanie tejto položky
z bankovej záruky je nedôvodné.

11. Na pojednávaní konanom 29.04.2022, ktoré sa konalo za prítomnosti sporových strán, súd vykonal
výsluch konateľky žalovanej H.. W. U.. Tá uviedla, že v čase realizácie stavby figurovala ako konateľka
žalovanej spolu s ďalšími troma konateľmi. Po stavebno-technickej línii sa stavbou zaoberal Z.. T. a Z..
X.. Na poradách a kontrolách stavby sa zúčastňovala v menšom rozsahu. Po hrubej stavbe bolo urobené
výberové konanie, ktoré vyhrala BK Construction, ktorá mala chabé skúsenosti s akoukoľvek stavebnou

činnosťou. Pri dokončovacích prácach nedodržiavali technologické postupy, čo je aj v stavebnom
denníku a boli na to upozorňovaní. V roku 2010 bola stavba skolaudovaná, pričom tam boli vady
a nedorobky, ktoré sa stavebník zaviazal odstrániť. Spočiatku sa vady odstraňovali, až v BK Group
nastali personálne zmeny a prestali reagovať na výzvy žalovanej. Dali si v roku 2010 vyhotoviť znalecký
posudok u prof. U., ktorý riešil sadanie stavby. Ten konštatoval v posudku, že stavba sadá v rámci normy

a navrhol postup dokončenia priečok. H.. U. uviedla, že zároveň sám konštatoval, čo je aj v stavebnom
denníku, že vyhotovené priečky nespĺňajú technologické postupy. Od roku 2005 do roku 2015 riešila
žalovaná za BK group všetky vady a nedorobky prostredníctvom tretích osôb. Keďže žalovaná namiesto
BK group trávila čas obhliadkami s tretími osobami na stavbe a musela znižovať ceny bytov v stavbe,
siahla žalovaná na bankovú záruku. Žalobkyňa si vtedy dala vyhotoviť ďalší znalecký posudok u prof.

U., ktorý riešil statiku. Mesto v danom čase urobilo rozhodnutie o vyprataní stavby. Konateľka žalovanej
uviedla, že žalovaná do projektu ohľadom statiky nezasahovala, tento projekt už hotový odkúpila. Z.. U.
vyhotovil znalecký posudok ohľadom založenia stavby, čo bolo v poriadku. Následne po vyprataní stavby
prof. J. v posudku riešil aj sadanie, aj statiku a konštatoval, že na stavbe neboli dodržané technologicképostupy a STN norma. Konateľka uviedla, že žalovaná si dala vyhotoviť kontrolný posudok, časovo v
období, kedy posudok vyhotovoval doc. U. a kontroloval sa aj statický výpočet. Bol vyhotovený aj statický
výpočet u Z.. T.. R.. U. navrhol projekt sanácie objektu. Žalovaná sa následne voči vlastníkom bytov

zaviazala za tento projekt uhradiť sumu vo výške 30.000 až 40.000 eur. Chodila na schôdze a problém
riešili spoločne. R.. J. vyhotovoval posudok aj v kontexte poistnej udalosti a trestného konania. Poistnú
udalosť voči poisťovni si žalovaná uplatnila, avšak poisťovňa uviedla, že môže konať až po uzavretí
trestného spisu. Poistné plnenie poskytnuté nebolo. Konateľka ďalej uviedla, že vedomosť o vadách
statiky získala po znaleckom posudku prof. U. v roku 2015. Z.. Z. konateľka pozná, nevie presne odkedy,

vyhotovuje žalovanej posudky v iných veciach. Žalobkyňa argumentovala, že prof. J. vo svojom posudku
reagoval na vady statiky a nie na technologické postupy zo strany žalobkyne. Vyjadrenia Z.. T. označila
za tendenčné, keďže už v roku 2010-2011 boli známe vady statiky, o čom bol investor informovaný.
Išlo o vady na nosnej konštrukcii, ktoré nerealizovala žalobkyňa, pričom jej ani nebola odovzdávaná
dokumentácia k statike. Bolo nevyhnutné najprv odstrániť tieto vady, pričom ostatné vzniknuté vady sú
irelevantné. Tieto následne vzniknuté pukliny a praskliny žalobkyňa nepovažuje za vady technologických

postupov. Z posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že príčinou vzniku
prasklín sú vady statiky. Zotrvala na tvrdení, že všetky vytýkané vady sú naviazané na vadu statiky.
Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedla, že v znaleckom posudku prof. U. boli pre žalobkyňu
navrhnuté stavebné postupy na nápravu vzniknutej situácie, tieto však žalobkyňa nedodržala. Žalobkyňa
žalovanou reklamované vady neodstránila, čím porušila zmluvu, a preto si žalovaná uplatnila zmluvnú

pokutu. Žalobkyňa označila postupy navrhnuté prof. U. za irelevantné, pretože sa preukázalo, že nešlo
o vady sadania stavby, ale statiky.

12. Žalobkyňa v podaní z 26.05.2022 uviedla, že ani z jedného listinného dôkazu predloženého
žalovanou nevyplýva, že by boli realizované nové stierky (t.j. že by bola vada v stierkach odstránená).

Je tak podľa žalobkyne zrejmé, že ak by vady v podobe prasklín spočívali v nesprávne vykonaných
stierkach, bolo by potrebné nanovo vykonať stierky, pretože v opačnom prípade nie je vada v skutočnosti
odstránená. Z tohto dôvodu má za to, že listiny predložené žalovanou týkajúce sa vád v podobe prasklín
a puklín nepreukazujú, že by bola banková záruka uplatnená v súlade s právnou úpravou. Z dôvodu
vád statiky stavby bolo nutné vykonať zásadné zásahy pre zachovanie konštrukcie stavby ako takej,

pričom uvedené je zachytené v znaleckom posudku Z.. J. Z., R.. Z predmetného dôkazu vyplýva,
aké zásadné zásahy boli zrealizované - oceľové trámy (pre výstuž v takomto prípade sa využívajú
oceľové trámy), zabezpečovali, aby sa stavba nezrútila, pričom pre inštaláciu oceľových trámov boli
vykonané zásadné zásahy aj v podlahách a stropoch. Kým tento zásadný nedostatok stavby v podobe
vadnej statiky nebol odstránený, akékoľvek odstraňovanie vád súvisiacich alebo ovplyvnených vadnou

statikou bolo neúčelné a nehospodárne, pričom mnohé činnosti, ktoré boli realizované žalobkyňou v
rámci dokončovacích prác (napr. podlahy, stropy a súvisiace maliarske práce) museli byť realizované
po odstránení vady statiky ešte raz, pričom uvedené v žiadnom rozsahu nebolo spôsobené žalobkyňou
alebo z dôvodov na jej strane, ale výlučne z dôvodov na strane žalovanej. Na konštrukcii v čase, keď
došlo k prevzatiu stavby žalobkyňou boli priehyby, a teda je zrejmé, že na steny, a teda aj stierky

bol postupne vyvíjaný výraznejší tlak (keďže priehyby boli už v čase, keď stavba nebola dokončená,
pričom dokončovacie práce v podobe murovania a i. ešte zvyšujú váhovú záťaž na samotnú stavbu
a jej konštrukciu), čo spôsobilo praskliny a pukliny; pre úplnosť praskliny a pukliny boli výrazné,
v jednom prípade dokonca vypadla stena, čo ani žalovaná v rámci svojho výsluchu nepoprela, ba
dokonca uvedený stav potvrdila. Nesprávne (tenšie) stierky tak neboli vadou, ktorá by bola žalovanou

odstraňovaná. Ak žalovaná mala znalosť o vade statiky, jej postup po tomto zistení nebol v súlade s
poctivým obchodným stykom, a teda ňou uplatňované právo (v podobe požiadavky odstraňovania vád,
ktoré súvisia alebo sú ovplyvnené statickou poruchou, a to nielen v podobe vzniku ale aj možností a
hospodárnosti ich odstránenia) nepožíva právnu ochranu. V tomto smere súdu predložila prepis časti
nahrávky z pojednávania (výsluch znalca Z.. Z.) vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp.

zn. 35Cb/14/2014. Znalec uviedol, že stavbu pozná relatívne slušne od roku 2010 a vedel, že stavba má
problém. Mal teda iný názor (podozrenie ohľadom porúch statiky), než v posudku z roku 2010. Investora
informoval, ale ten už mal iný posudok. O jeho záveroch sa investor dozvedel ústne pri obhliadke.

13. Žalovaná v podaní z 31.05.2022 poukázala na to, že posudok č. 61/2016 z 20.12.2016 prof.

Majdúcha bol spracovaný za účelom overenia prezentovaných nejasností týkajúcich sa havarijného
stavu objektu Centroom. Bol vypracovaný za účelom preukázania chyby v projektovej dokumentácii
pre účely uplatnenia nároku z poistnej udalosti, ako aj pre účely trestného konania. Žalobkyňa nenesie
zodpovednosť za porušenie STN pri betónových konštrukciách preukázaných posudkom č. 16/2016v danom čase, t. j. v roku 2016. Nesie však zodpovednosť za porušenie zmluvy o dielo, v ktorej sa
zaviazala odstraňovať nedostatky na diele bez ohľadu na to, či dielo vykonala alebo nie. Po vypracovaní
odborného posudku č. 1/2010 Stavebná fakulta STU v Bratislave z 22.07.2010 a znaleckého posudku

č. 4/2011 Stavebná fakulta STU v Bratislave z 10.03.2011 nebol skúmaný stav od obdobia 22.07.2010 do
10.03.2011. Až do spracovania odborného statického posudku č. 5/2015, spoločnosťou BETONING &
Partners s.r.o. zo 06.10.2015 sa za vznik puklín poukazovalo sadanie objektu, ktoré sa ale nepreukázalo
- bolo v norme. Podľa žalovanej si žalobkyňa dohodnuté povinnosti vyplývajúce z čl. VI. ods. 5, 7, 9
zmluvy o dielo č. 2/2009 zo 16.11.2009 nesplnila a na opodstatnené reklamácie nereagovala, chyby

neodstraňovala, a to ani ako správca objektu. Ing. Z. síce bol prítomný na stavbe Polyfunkčného objektu
„Centroom Pieštany“ za účelom konzultácie, avšak presný termín obhliadky, záznam, objednávka, ani
iná písomná komunikácia dotýkajúca sa obhliadky neexistujú, pretože neboli vyhotovené. Spomenutý
znalec nebol v roku 2010/2011 oboznámený s projektovou dokumentáciou stavby a ani mu neboli v
tomto období predložené žiadne podklady. K projektovej dokumentácii stavby sa dostal až v roku 2015,
kedy bol oslovený vyšetrovateľom v trestnom konaní. Pri obhliadke Z.. Z. vzniesol verbálnu poznámku

o chýbajúcej hmote („chýba mäso“), čo znamenalo pripomienku k hrúbke konštrukcii. Chyba v hrúbke
konštrukcii nebola v žiadnom z vyhotovených posudkov preukázaná. Chyba bola neskôr preukázaná
v chybne navrhnutej a umiestnenej výstuži. Informácia Z.. Z. bez prístupu a poznania projektovej
dokumentácie stavby nie je preto možné považovať v období roku 2010/2011 za technicky a právne
relevantnú.

14. Na súdnom pojednávaní konanom 10.08.2022 súd vypočul svedka H. X., ktorý pôsobil ako
stavbyvedúci. Svedok uviedol, že nevie o vadách, ktoré sú predmetom sporu a stavbu neodovzdával. Na
stavbe pôsobil približne od roku 2009 do jari 2010. Na odovzdávanie stavby od pôvodného zhotoviteľa
sa nepamätá a nevie, aká dokumentácia bol odovzdávaná k zmluve o dielo a či jej súčasťou bola

dokumentácia k statike. Žalobkyňa zdôraznila, že banková záruka sa vzťahuje len na zmluvu o dielo
a nie na zmluvu o správe. Žalobkyňa ďalej uviedla, že niekoľko rokov sa vady stavby odstraňovali, až
do okamihu, kedy sa vady opakovali, a preto sa dali vyhotoviť znalecké posudky. Po prevzatí skeletu
stavby od predošlých stavebníkov upozorňovala žalovanú na nedostatky, pričom žalovaná trvala na
ďalšej realizácii stavby. Niektoré vady opakovane neodstraňovala, pretože si bola vedomá, že stavba

nie je v poriadku. Poukázala na rozpor medzi zoznamom vád a reklamačnými listami. Žalovaná v reakcii
na vyjadrenie žalobkyne uviedla, že z výsluchu znalca Z. nie sú zrejmé vady v statike, lebo tento bol len
na nezáväznej obhliadke stavby, nedisponoval žiadnymi dokumentami a k vadám statiky nevydal žiadny
záver. O vadách statiky sa dozvedela v čase vypratania nehnuteľnosti. Pri reklamovaní vád na stavbe v
roku 2015 nemala vedomosť o vadách statiky. Podľa žalobkyne ale žalovaná mala vedomosť o vadách

statiky, pričom vychádzala zo zápisov z kontrolných dní stavby a stavebných denníkov z pred roka 2015,
kde sa uvádza, že žalovaná rieši problémy statiky, keďže sa v danom čase riešili vznikajúce praskliny.

15. Žalobkyňa v podaní z 26.08.2022 podala sumarizáciu skutkových tvrdení s odkazom na jej
konkrétne podania. Žalovaná podaním z 31.08.2022 súdu oznámila, že v roku 2010 a ani v roku 2011

nezabezpečovala vypracovanie znaleckého posudku, ktorý by určil príčinu vzniku trhlín objektu v chybe
statikeatakýmtoposudkomaninedisponovala.AkznalecZ..J.Z.,R..vosvojejvýpovedinapojednávaní
v konaní Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 35Cb/14/2017 29.03.2022 uviedol, že „mal iný názor,
ako bol záver posudku v roku 2010 odborného alebo neviem, aký to bol ... nechceli posudok odo mňa,
lebo mali iný ...“, tak mohlo ísť len o Odborný posudok č. 1/2010 z 22.07.2010, ktorého na základe

objednávky objednávateľa BK construction s.r.o. vyhotovil kolektív doc. Dipt. Z.. T. U., R.. Zadaním
objednávateľa bolo určenie príčin vzniku trhlín na výplňovom murive a omietkach, pričom záver bol, že
trhlinynanenosnýchkonštrukciáchvzniklizdôvodunerovnomernéhosadaniastĺpovskeletu.Rovnakoaj
Znalecký posudok č. 4/2011 vypracovaný Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
dňa 10.03.2011 konštatuje, že trhliny na nenosných konštrukciách vznikli z dôvodu nerovnomerného

sadania stĺpov skeletu.

16. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že bola uzavretá zmluva o dielo 2/2009 zo 16.11.2009 v znení
jej dodatku č. 1 z 30.06.2010 a dodatku č. 2 z 02.02.2011. Spornosť spočívala v oprávnení žalovanej
uspokojiť svoje nároky z bankovej záruky, t. j. predmetom sporu je posúdenie, či žalovaná oprávnene

získala plnenie z bankovej záruky, pretože v opačnom prípade je povinná toto plnenie žalobkyni vrátiť.

17. V spore rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 32Cb/93/2016 zo 16.11.2022 tak,
že výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 54.539,34 eura spolu s úrokom zomeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 54.539,34 eura od 14.05.2016 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol a výrokom III.
rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu

19,20 %, pričom o výške tejto náhrady mal rozhodnúť konajúci súd samostatným uznesením.

18. V odôvodnení rozhodnutia súd (okrem iného) uviedol (konajúci súd na toto odôvodnenie v plnom
rozsahu poukazuje a preberá ho, pretože je stále relevantné), že strany sporu uzavreli zmluvu o
dielo 2/2009 16.11.2009. Dodatok č. 1 k tejto zmluve bol uzatvorený 30.06.2010 a Dodatok č. 2 k

tejto zmluve bol uzatvorený 02.02.2011. V čl. V ods. 4 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli,
že 5 % z ceny diela (bez DPH) je zádržné a 5 % z ceny diela (bez DPH) je garančná zábezpeka.
Zádržné a garančnú zábezpeku podľa tejto zmluvy je objednávateľ oprávnený zadržať za účelom
zabezpečenia záväzku zhotoviteľa na riadne a včasné plnenie predmetu tejto zmluvy. Zmluvné strany
sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený uspokojiť si jednostranným zápočtom zo zádržného a z
garančnej zábezpeky svoje nároky z vád diela, nároky na zmluvnú pokutu, náhradu škody, dodatočné

náklady a straty objednávateľa plynúce z nedodržania doby výstavby zhotoviteľom a náklady vzniknuté
objednávateľovi v dôsledku odstúpenia od tejto zmluvy. Garančné zádržné vo výške 5 % z ceny diela je
zhotoviteľoprávnenýnahradiťbankovouzárukouvystavenouvprospechobjednávateľa.Vrámcidohody
o urovnaní zo 04.02.2011 objednávateľ a zhotoviteľ v čl. III ods. 7 vyhlásili, že správna výška garančnej
zábezpeky podľa čl. V bod 19 písm. b) zmluvy o dielo je 91.513,09 eura. Banka v liste z 26.05.2015

potvrdila, že žalovaná listom zo 04.05.2015 a listom z 20.05.2015 požiadala banku o plnenie z bankovej
záruky spolu vo výške 91.513,09 eura (04.05.2015 38.591,85 eura a 20.05.2015 52.921,24 eura). Banka
07.05.2015 a 21.05.2015 žalovanej poskytla plnenie z bankovej záruky.

19. Súdu nebola predložená záručná listina č. 377/AUOC/05-52 podpísaná príslušnými subjektami,

avšak banka v liste z 26.05.2015 uviedla, že žalovaná žiadala vyplatiť bankovú záruku výzvami na
plnenie s náležitosťami v súlade s obsahom bankovej záruky. Pri sporoch z bankovej záruky je totiž
potrebné skúmať výlučne tie skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v samotnej bankovej záruke a plnenie
môže byť poskytnuté iba vtedy, ak budú splnené všetky tam stanovené podmienky. Relevantnou
skutočnosťou je aj okolnosť, či objednávateľovi skutočne vznikla škoda, resp. už vynaložil náklady na

odstránenie porušenia zhotoviteľa. Pre vznik oprávnenia dlžníka (zhotoviteľa) požadovať od veriteľa
(objednávateľa) vrátenie plnenia, ktoré na jeho úkor neoprávnene získal na základe bankovej záruky
podľa § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. - ďalej len „Obchodný zákonník“),
resp. pre vznik povinnosti objednávateľa takto získané plnenie zhotoviteľovi vrátiť, nie je podmienkou,
aby zhotoviteľ najprv uhradil banke to, čo v súlade s bankovou zárukou plnila objednávateľovi. V tomto

smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/3936/2016 z
12.09.2018, podľa ktorého „Lze souhlasit s tím, že právo dlužníka na plnění dle § 321 odst. 4 obch. zák.
je logickým důsledkem ustanovení § 321 odst. 2 obch. zák. Jestliže dlužník uzavřel smlouvu s bankou
o vystavení bankovní záruky ve prospěch věřitele a věřitel v souladu s touto listinou získal od banky
ujednané plnění, pak vzniká nepochybně dlužníkovi povinnost (dle podmínek uvedených ve smlouvě

mezi bankou a dlužníkem) zaplatit bance to, co plnila věřiteli na základě záruční listiny, jejíž obsah je
v souladu se smlouvou uzavřenou mezi bankou a dlužníkem. Pokud dlužníku vznikl závazek zaplatit
bance to, co plnila věřiteli (za podmínek obsažených v bankovní záruce) a současně bylo zjištěno, že
věřitel získal v souladu s bankovní zárukou plnění, na něž neměl vůči dlužníkovi nárok, lze za logický
důsledek vzniku popsané situace považovat vznik povinnosti věřitele takové plnění dlužníkovi vrátit a

nahradit mu škodu tím způsobenou. Z pouhého konstatování, že právo žalobce na plnění dle § 321
odst. 4 obch. zák. je logickým důsledkem ustanovení § 321 odst. 2 obch. zák., však nelze dovozovat, že
předpokladem pro uplatnění tohoto práva je splnění povinnosti obsažené v § 321 odst. 2 obch. zák.“.

20. Ak žalovaná dosiahla na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemala nárok podľa svojho

vzťahu k žalobkyni, je žalobkyňa oprávnená požadovať, aby jej toto plnenie bolo vrátené. V tomto
smere súd nespochybňuje dohodu medzi stranami sporu v čl. V ods. 4 zmluvy o dielo oprávňujúce
uspokojiť jednostranným zápočtom z bankovej záruky nárok na zmluvnú pokutu, náhradu škody, nároky
z vád diela. Uvedené potvrdzuje aj čl. VI ods. 5 zmluvy o dielo, v ktorom je upravené právo žalovanej
uspokojiť tieto nároky z bankovej záruky. Súd poukazuje na tvrdenie žalobkyne (bod 4. tohto rozsudku),

že žalovaná voči nej nikdy neuplatnila nárok na náhradu škody a ani nárok na zmluvnú pokutu.
Tieto námietky nemajú právnu relevanciu, pretože v konaní nebolo tvrdené, že banková záruka bola
viazaná na iné podmienky než na zaplatenie na prvú výzvu a bez námietok. V zmluve o dielo rovnako
nie je žiadne ustanovenie o tom, že pred uspokojením sa žalovanej z bankovej záruky je potrebnéžalobkyňu osobitnou výzvou vyzývať na úhradu zmluvnej pokuty či náhrady škody. Uvedené potvrdzuje
aj Obchodný zákonník v § 317, kde ustanovuje, že predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj záväzok,
sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina. Súdu síce bola predlžená banková záruka, ale len ako

nevyplnené tlačivo, v ktorom sa uvádza, že banka plní po prijatí prvej písomnej výzvy bez námietok. Ak
žalobkyňa tvrdila neoprávnenosť čerpania bankovej záruky bolo jej povinnosťou súdu predložiť vyplnené
tlačivo bankovej záruky, pretože obsah spisu nasvedčuje jedine tomu, že išlo o bankovú záruku na prvú
výzvu a bez námietok. Súd ale zdôrazňuje, že ak žalobkyňa namieta neoprávnený postup žalovanej
pri siahnutí na bankovú záruku, zaťažuje dôkazné bremeno predovšetkým žalovanú preukázať, že na

uspokojenie svojich nárokov bola oprávnená, pretože z týchto tvrdení vyvodzuje priaznivé dôsledky pre
seba.

21. V zmysle listu z 20.05.2015 si žalovaná uplatnila bankovú záruku okrem iného na úhradu náhrady
škody z vadného plnenia diela (praskliny a dilatácie) v bytoch 6.01, 6.02, 6.03, 6.06, 6.08 a 6.9 vo
výške 125.812,70 eura. Podklad náhrady škody je podľa spomenutej listiny v čl. VI ods. 5 zmluvy

o dielo. Zmluva o dielo v tomto ustanovení síce umožňuje uplatniť žalovanej náhradu škody, ale
toto oprávnenie viaže výlučne na odstraňovanie následkov vadného plnenia žalobkyne. Bolo preto
povinnosťou žalovanej súdu preukázať výšku vzniknutej škody a v čom presne táto škoda spočíva. V
podaní zo 07.10.2021 žalovaná uviedla, že náhrada škody predstavuje poskytnutú zľavu z ceny bytov
kupujúcim v dôsledku neodstránených závad bytov 6.01, 6.02, 6.03, 6.06, 6.08, 6.09. Za týmto účelom

predložila súdu tabuľku ceny bytov pred a po zľave spolu s čestným vyhlásením AMD Partners, s. r.
o. z 05.10.2021 o tom, že tejto spoločnosti žalovaná poskytla zľavu z ceny bytu vo výške 26.734,70
eura. Tieto dôkazy nepostačujú na preukázanie výšky škody, pretože ide len o tvrdenia žalovanej, ktoré
podporuje nič nepreukazujúcou tabuľkou s číslami, ktoré nemajú oporu v iných dôkazoch. Predovšetkým
ale je tento postup žalovanej v rozpore so samotnou zmluvou o dielo, pretože táto síce v čl. V ods. 4

oprávňujúce žalovanú uspokojiť jednostranným zápočtom z bankovej záruky nárok na náhradu škody,
ale toto oprávnenie je potrebné vykladať v súlade s čl. VI ods. 5 zmluvy o dielo, kedy nárok na náhradu
škody zmluva viaže na odstraňovanie následkov vadného plnenia žalobkyne. To znamená, že žalovaná
ak vynaložila náklady na odstránenie vád, ktoré mala odstrániť žalobkyňa, tak jej týmto postupom
vznikne škoda, ktorú si môže vykryť uspokojením sa z bankovej záruky. V žiadnom prípade nemožno

uvedené vykladať tak, že náhrada škody má pokrývať ušlý zisk žalovanej z predaja bytov so zľavou
pre neodstránené vady. Keďže zmluva o dielo podľa súdu nepripúšťa takto široko koncipovanú náhradu
škody bolo uspokojenie sa žalovanej z bankovej záruky titulom náhrady škody neoprávnené a žalovaná
musí tieto prostriedky žalobkyni vrátiť.

22. V zmluve o dielo sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ (právny predchodca žalobkyne) zabezpečí
pre žalovanú výstavbu polyfunkčného objektu v Piešťanoch (čl. I ods. 1 zmluvy o dielo), a to v rozsahu
a za podmienok podľa zmluvy podľa autorizovanej projektovej dokumentácie obstaranej žalovanou a
podľa požiadaviek žalovanej - realizačnej projektovej dokumentácie stavby, ktorej obsah je určujúci pre
stanovenie rozsahu predmetu zmluvy a zameraní na stavbe (čl. I ods. 2 zmluvy o dielo). Čl. I ods. 3

zmluvy o dielo ukladal žalobkyni povinnosť ukončiť stavbu podľa realizačnej projektovej dokumentácie
okrem základových vodotesných konštrukcií, základových pätiek a pásov, zvislých a vodorovných
nosných a nenosných monolitických a stavebne neukončených murovaných konštrukcií, vodorovnej
izolácie nachádzajúcej sa pod obvodovým murivom a deliacimi priečkami v šírke 500 mm. Z uvedeného
ustanovenia zmluvy vyplýva, že žalobkyňa tieto časti diela nevykonávala, a však podľa čl. I ods. 4.3

mala preveriť všetky zvislé a vodorovné nosné a nenosné monolitické a murované konštrukcie. Písomné
námietky mali byť predložené žalovanej najneskôr do 10 dní po prevzatí stavby resp. podpisom zmluvy.

23. V čl. III ods. 1 zmluva o dielo uvádza, že žalobkyňa pred podpisom zmluvy prevzala realizačnú
projektovú dokumentáciu týkajúcu sa diela, pričom je povinná ju preveriť s riadnou odbornou

starostlivosťou. Podpísaním zmenového listu žalobkyňa potvrdzuje, že podľa projektovej dokumentácie
je predmet zmluvy vykonateľný, projektová dokumentácia je kompletná, bez nedostatkov a je vhodná na
riadne a včasné splnenie jej záväzkov. Ods. 2 čl. III ukladá povinnosť žalobkyni všetky vady, nedostatky
a rozpory v projektovej dokumentácii, ako aj vady a nevhodnosť pokynov žalovanej zistených po podpise
zmluvy bezodkladne oznámiť žalovanej a obstarávateľovi projektovej dokumentácie písomne, a to bez

zbytočného odkladu po tom, čo ich žalobkyňa mohla pri riadnej odbornej starostlivosti zistiť. Žalovaná
nezodpovedá za žiadne vady, nedostatky a rozpory žalobkyňou prevzatej a nereklamovanej projektovej
dokumentácie.24. Súdu bolo predložené potvrdenie o odovzdaní realizačnej projektovej dokumentácie stavby „SO
110 Polyfunkčný objekt - Piešťany“ zo 16.11.2009. Z tohto potvrdenia ale nevyplýva, že žalobkyni
bola odovzdaná aj časť o statike. Uvedené potvrdil aj svedok Ing. W. T.. Z jeho výpovede vyplynulo,

že žalobkyňa nemala ľudí a nemohla dokončiť výstavbu hrubej stavby. Nastúpila len na dokončenie
objektu. Čiže pre dokončenie objektu dostala dokumentáciu týkajúcu sa ich rozsahu - architektúru a
všetky profesie. Nebola jej odovzdaná statika, tú ani nepožadovala. Rovnako v zápise z kontrolného
dňa stavby č. 26 z 26.11.2009 sa uvádza, že žalobkyni bola odovzdaná projektová dokumentácia bez
statiky. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že ustanovenia zmluvy o dielo nedopadajú na tento

spor pokiaľ ide o chyby v statike, resp. povinnosti žalobkyne vo vzťahu k statike. Žalobkyňa vykonávala
len dokončovacie práce, nerealizovala hrubú stavbu, a preto ani nebolo potrebné jej predkladať statiku.
Zmluva o dielo teda vylučuje, aby žalobkyňa vykonávala práce na diele, kde je potrebná statika .
Z uvedeného dôvodu je potom logickým následkom, že žalovaná žalobkyni neodovzdala projektovú
dokumentáciu v časti statiky. Súdu bola predložená aj listina z 21.04.2010 „výkony dodávok, ktoré nie
sú predmetom záruky podľa ZoD“, v ktorej sa výslovne uvádza, že zo zodpovednosti za vady diela sú

vyňaté všetky výkony stavebných prác a dodávok, ktoré boli zrealizované do 11.11.2009, alebo neboli
zrealizované zhotoviteľom stavby podľa tejto zmluvy o dielo, a to konkrétne hrubé terénne úpravy,
piloty, podkladový betón, ležaté rozvody pod podkladovým betónom, zvislé monolitické konštrukcie,
vodorovné monolitické konštrukcie, monolitické konštrukcie, murivo Porotherm v určenom rozsahu,
murivo Y. v určenom rozsahu a priečky Ytong v určenom rozsahu. V zápise o odovzdaní a prevzatí

budovy alebo stavby z 26.11.2009 je uvedené, že došlo k prevzatiu a odovzdaniu hrubej stavby skelet,
obvodovej steny, priečky bytov (Silka) a ostatné priečky (Ytong). Žalobkyňa teda v rámci predloženej
projektovej dokumentácie statiku nedostala a nebol ani dôvod jej statiku predkladať, pretože hrubú
stavbu nerealizovala - realizovala len dokončovacie práce. Nemožno sa preto dovolávať čl. III zmluvy
o dielo - presnejšie povinnosti preskúmať projektovú dokumentáciu a hlásiť jej chyby žalovanej, a to v

časti, ktorú žalobkyňa od žalovanej nedostala (statika) a pre svoju činnosť ani nepotrebovala.

25. Pokiaľ ide o chyby v statike súdu bol predložený odborný statický posudok zo 06.10.2015
číslo 5/2015, ktorý si objednala žalobkyňa a spracovateľom bola BETONING & PARTNER, s.r.o.
Posudok vypracoval prof. U., prof. F. a Z.. S.. Pri stropnej doske nad 2. a 3. nadzemným podlažím

posudok konštatuje vysokú pravdepodobnosť, že v miestach nad stĺpmi s otvormi okolo nebolo možné
konštrukčne dodržať potrebné plochy výstuží podľa priložených výkresov. V posudku je uvedené,
že problémy s trhlinami v nenosných konštrukciách boli už v roku 2010, a preto sa mali body na
spodnej hrane stropnej dosky 2. nadzemného podlažia geodeticky zamerať a vyhodnotiť, aby sa overil
nárast priehybov v jednotlivých poliach stropnej dosky, ktorý hlavne vplyvom dotvarovania stropných

konštrukcií mohol byť pôvodcom škôd na nenosných konštrukciách. Vzhľadom na priebeh šikmých
trhlín sa predpokladalo nerovnomerné sadnutie niektorých stĺpov nosnej konštrukcie. Spracovateľ
dospel k záveru o nárastu priehybov v jednotlivých poliach a prekročenie limitných hodnôt stanovených
normovými predpismi. V posudku je ďalej uvedené, že v oblastiach pripojenia stropných dosiek na
zvislé nosné steny je nedostatok hornej výstuže, resp. úplne chýba. To vedie k vytváraniu širokej

trhliny pri hornom povrchu ak zmene statickej schémy pôsobenia stropných dosiek. Následkom je
presun namáhaní od stredných oblastí v poli dosky. Potrebná plocha výstuže v smere osi „x“ a „y“ je
asi dvojnásobná. V odbornom posudku je konštatované porušenie normy STN 73 12 01 v niektorých
prípadoch niekoľkonásobne. Tieto chyby sú obzvlášť závažné, pretože v ich dôsledku môže nastať
„krehké“ porušenie alebo zlyhanie konštrukcie. Tieto vady sa nedajú zistiť vizuálne a môže dôjsť k

reťazovému zrúteniu budovy. Je nevyhnutná okamžitá sanácia. Priehyby prekračujú limitné priehyby pre
nepoškodenie nenosných konštrukcií spolu s nerovnomerným sadaním stĺpa v osi B/2 a B/4 v priebehu
času od roku 2010 do 2015 zrejme spôsobovali poškodzovanie neduklitných nenosných konštrukcií.
Poškodzovanie nenosných konštrukcií môže pokračovať v okolitých poliach okolo spomenutých stĺpov
až do času zastavenia sadania. Napokon posudok konštatuje nepriaznivosť zníženia stropnej dosky

nad druhým nadzemným podlažím v oblasti lódžií o 180mm na tuhosť dosky, na vystužovanie v týchto
oblastiach a na veľkosť priehybov v priľahlých poliach stropnej dosky.

26. Tomuto posudku ale predchádzalo vyjadrenie BETONING & PARTNER, s.r.o. z 13.07.2010, podľa
ktorého je príčinou trhlín nerovnomerné sadanie zvislých nosných konštrukcií. Pokiaľ sa nepreukáže

pôvodtrhlín,akoajprípadnézastavenietohtoprocesu,spomenutáspoločnosťneodporúčalakozmetické
úpravy murovaných priečok. Po vyjadrení bol vypracovaný odborný posudok číslo 1 / 2010 z 22.07.2010
s jednoznačným záverom, že najzávažnejšou príčinou vzniku trhlín na nenosných murovaných
konštrukciách je nerovnomerné sadnutie najviac zaťažených stĺpov železobetónového skeletu v strednejosi B oproti krajným osiam A a B. Riešitelia predpokladali ďalšie poškodenie nenosných konštrukcií v
objekte a neodporúčali kozmetické úpravy murovaných priečok. K rovnakému záveru dospeli aj riešitelia
vznaleckomposudkučíslo4/2011z10.03.2011,ktorývypracovalaStavebnáfakultaSTUvBratislave.S

odstupomčasuvroku2018prof.XXXXvpredloženejlistine(príčinyvznikutrhlínnenosnýchmurovaných
stien v júli 2010) uviedol, že jedinou príčinou vzniku trhlín na murovaných konštrukciách v roku 2010
bolo nerovnomerné sadanie objektu Centroom v osi B.

27. Na vyššie označený posudok zo 06.10.2015 číslo 5/2015 nadväzuje posúdenie projektu sanácie

polyfunkčného objektu Centroom z 10.02.2016 vypracované Z.. H. T.. V stanovisku sa uvádza, že
stropné dosky nad 4. až 7. nadzemným podlažím majú tie isté alebo podobné parametre ako doska nad
3. nadzemným podlažím, a preto je ich potrebné preskúmať alebo ich automaticky zahrnúť do sanácie.
Limitné hodnoty priehybov boli prekročené už v roku 2010 a boli rozhodujúcou príčinou vzniku trhlín v
murovanýchnenosnýchkonštrukciách.Nerovnomernésadanieneprekračovaloprípustnéhodnotypodľa
normy, a teda nemohlo spôsobovať škody - nemohlo byť príčinou trhlín v nenosných stenách.

28. Súdu bol predložený aj znalecký posudok číslo 61/2016 znalca Z.. J., R.. z 20.12.2016, ktorý
skonštatoval nesprávny statický výpočet vypracovaný Z.. W., pričom udáva aj rozpor s požiadavkami
STN. Uvedený záver o nesprávnom, resp. nedostatočnom posúdení statického zaťaženia polyfunkčnej
budovy Centroom potvrdil aj znalecký posudok číslo úkonu 113/2017 vypracovaný Ústavom súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

29. V rámci požiadaviek na stavebnú pripravenosť a zápis z prevzatia murárskych konštrukcií z
26.11.2009 je ako „závada č. 8 uvedené nerovnosti stropov vykazujú priehyby 4 - 5 cm“. V stavebnom
denníku je 26.11.2009 dňom, kedy žalobkyňa prevzala rozostavanú hrubú stavbu. Uvedené potvrdzuje

aj zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby z 26.11.2009. V zápise z kontrolného dňa stavby č.
35 z 10.02.2010, č. 36 zo 17.02.2010, č. 37 z 24.02.2010, č. 38 z 03.03.2010 bola žalobkyňa požiadaná,
aby zrealizovala opatrenia, ktoré zamedzia vzniku trhlín. 12.03.2010 boli namerané priehyby stropu na 3.
nadzemnom podlaží od 5 cm do 9 cm. 28.03.2010 došlo k nameraniu priehybov aj na 4. a 5. nadzemnom
podlaží. V zápise z kontrolného dňa stavby č. 41 z 24.03.2010, č. 43 zo 07.04.2010 žiadala žalovaná,

aby bol prizvaný statik na obhliadku novovzniknutých trhlín na 2. nadzemnom podlaží. Podľa zápisu z
kontrolného dňa stavby č. 43 zo 07.04.2010, č. 44 zo 14.04.2010, č. 45 z 21.04.2010, č. 46 z 29.04.2010,
č. 47 z 05.05.2010, č. 48 z 12.05.2010, č. 49 z 19.05.2020, č. 50 z 26.05.2010, č. 54 z 23.06.2010,
č. 55 z 30.06.2010, č. 58 z 21.07.2010, č. 59 z 28.07.2010 mali byť praskliny sledované a zo strany
žalobkyne vyspravené. Nasledovali zápisy, kedy bola žalobkyňa vyzvaná k opravám prasklín v bytoch

na 3. nadzemnom podlaží (31.05.2010), na sledovanie prasklín na 3. nadzemnom podlaží a na opravu
rohov bytov na 3., 4. a 5. nadzemnom podlaží (10.06.2010). Podľa stavebného denníka boli 22.06.2010
urobené v byte 3.B2.02 tri terče na praskline. V zápise z kontrolného dňa stavby č. 56 zo 07.07.2010
je v bode 52.4 konštatovaná existencia prasklín na omietkach bytov 3. nadzemného podlažia; žalovaná
bude riešiť otázku prasklín samostatne reklamáciou. V bode 55.1 je uvedené, že žalovaná zabezpečila

geodetické zameranie priehybu stropu 2. nadzemného podlažia, bola zvolaná obhliadka stavby za
účelom zistenia príčin prasklín stien bytov na 2. až 7. nadzemnom podlaží za účasti zodpovedného
zástupcu GP, zodpovedného statika a účastníkov kontrolných dní stavby. Žalovaná sa vyjadrila, že
uvažuje nad nezávislým statikom, ak statik zaujme negatívne stanovisko k problematike nadmerného
praskania stien a priehybu stropov. Obdobné konštatovanie je uvedené aj v zápise z kontrolného

dňa stavby č. 57 zo 14.07.2010 (bod 52.4). Žalobkyňa v liste z 08.07.2010 zaujala stanovisko k
prasklinám s tým, že praskliny pracovných špár (strop - stena; monolit - murivo) bude odstraňovať ako
vady v zmysle zmluvy o dielo. Praskliny vykazujúce znaky statických porúch si vyžadujú nestranný
znalecký posudok. Do času rozhodnutia o pôvodne prasklín nie je možné opravovať problémové plochy.
V stavebnom denníku je 19.07.2010 zaznamenaná žiadosť, aby žalobkyňa odstraňovala praskliny

ihneď. Listom z 21.07.2010 žalobkyňa žalovanej oznámila, že na diele sa objavili trhliny výplňových
murovaných konštrukcií, pričom podľa vyjadrenia BETONING & PARTNER, s.r.o. sa neodporúča
kozmetické riešenie kozmetickými úpravami murovaných priečok do doby pokiaľ sa nepreukáže pôvod
vzniku trhlín, pretože tieto sa s najväčšou pravdepodobnosťou znova objavia. Žalobkyňa preto prerušila
proces realizácie diela a žiadala žalovanú o zmenu pokynov na vykonanie diela. Rovnako listom z

29.07.2010 žalobkyňa žalovanej oznámila, že trvá na stanovisku uvedenom v liste z 21.07.2010. Na
list z 21.07.2010 reagovala žalovaná tak, že deformačné trhliny sú spôsobené dosychaním muriva,
nedodržaním technologického postupu pri realizácii priečok, chýbajúcou sieťkou pod omietkou a
nedostatočnou hrúbkou omietky. Žalovaná listom z 19.12.2009 (správne najskôr 19.12.2010 - poznámkasúdu) vylúčila statický ráz trhlín a opakovane zastávala názor, že deformačné trhliny sú spôsobené
dosychaním muriva, nedodržaním technologického postupu pri realizácii priečok, chýbajúcou sieťkou
pod omietkou a nedostatočnou hrúbkou omietky. Listom z 09.08.2010 vyzvala žalovaná žalobkyňu na

pokračovanie v prácach. Vychádzala pritom z vyjadrenia statika Z.. W. z 15.07.2010, podľa ktorého
trhliny v žiadnom prípade nenarušujú celkovú statiku stavby. Pôvod ich vzniku je v postupom dosychaní
muriva a nevystužením pomocou mrežoviny. Za smerodajné zobrala aj vyjadrenia Baumit, spol. s r. o. z
08.07.2010 a Xella Slovensko, spol. s r.o. z 13.07.2010, ktoré len pri trhlinách väčšieho rozsahu pripustili
ako príčinu dotvarovanie a deformáciu staticky nosnej konštrukcie. Pokyn na pokračovanie v práci zo

strany žalovanej v rámci svojho výsluchu potvrdil aj Z.. J..

30. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že žalovaná nesprávne posúdila vznik trhlín (prasklín,
puklín) na diele. Dielo malo od začiatku problém s tým ako bola postavená hrubá stavba. Vyjadrenia
odborníkov spočiatku vychádzali z nerovnomerného sadania stavby, čo XXXX ešte v roku 2018 označil
zasprávnyzáver.Sodstupomčasuvroku2015,vroku2016avroku2017vypracovanéposudkydospeli

k záveru o chybnej statike stavby. Pre posúdenie tohto sporu nie je smerodajné, či išlo o nerovnomerné
sadanie stavby alebo chyby v statike, pretože aj jedno aj druhé vylučuje zodpovednosť žalobkyne za
vzniknuté vady (listina z 21.04.2010 „výkony dodávok, ktoré nie sú predmetom záruky podľa ZoD), ktoré
majú pôvod či už v nesprávnej statike alebo v nerovnomernom sadaní stavby. Žalovaná síce v roku
2010 nemohla mať vedomosť o chybnej statike stavby, ale mala vedomosť o odbornom posudku číslo

1 / 2010 z 22.07.2010 s jednoznačným záverom, že najzávažnejšou príčinou vzniku trhlín na nenosných
murovaných konštrukciách je nerovnomerné sadnutie najviac zaťažených stĺpov železobetónového
skeletu v strednej osi B oproti krajným osiam A a B. Riešitelia pritom predpokladali ďalšie poškodenie
nenosných konštrukcií v objekte a neodporúčali kozmetické úpravy murovaných priečok. Žalovaná
síce poukazovala na vyjadrenia Baumit, spol. s r. o. z 08.07.2010 a Xella Slovensko, spol. s r.o. z

13.07.2010, ale aj tieto pri trhlinách väčšieho rozsahu pripustili ako príčinu dotvarovanie a deformáciu
statickynosnejkonštrukcie.Žalovanásíceargumentovala,žepostupovalapodľaodporúčaniavposudku
číslo 1 / 2010 z 22.07.2010, t. j. spôsob realizácie priečok, ale tento bod zároveň hovorí, že ide o
realizáciu bez odstránenia príčiny vzniku trhlín. Žalobkyňa pritom opakovane upozorňovala na trhliny
a priehyby a odmietala svoju zodpovednosť za vzniknutý stav. Podľa zmluvy o dielo (čl. VI ods. 9)

je síce žalobkyňa povinná odstrániť aj vady, zodpovednosť za vznik ktorých popiera, ale len v tom
prípade, že odstránenie neznesie odklad. Žalovaná v rámci súdneho konania nijako nešpecifikovala,
odstránenie ktorých vád neznieslo odklad - predovšetkým pri prasklinách. Okrem toho čl. VI ods. 1
zmluvy o dielo vylučuje zodpovednosť žalobkyne za vady, ktoré boli spôsobené použitím podkladov a
vecí vypracovaných žalovanou a žalobkyňa ani pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti nemohla

zistiť ich nevhodnosť ani pri realizácii diela alebo na ne písomne upozornila žalovanú do 7 pracovných
dní odo dňa, keď ich pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti mala zistiť, ale žalovaná na ich
použitítrvala.Žalobkyňaupozornilažalovanúnapriehyby26.11.2009,pričomstatikukdispozíciinemala.
Opakovane boli zaznamenávané pukliny, pričom žalovaná vydala pokyn na pokračovanie v prácach.
Uvedená situácia preto podľa súdu vylučuje zodpovednosť žalobkyne za statické vady.

31. Za daného stavu potom v roku 2010 nastala situácia, kedy opakovane sa na diele vyskytovali
trhliny a pukliny, čo jednoznačne preukazujú zápisy v stavebnom denníku, kde už vo februári 2010 je
konštatovaná existencia puklín a následne je opakovane uvádzaná v predložených zápisoch do júla
2010. V tomto mesiaci už mala žalobkyňa k dispozícii vyjadrenia BETONING & PARTNER, s.r.o. z

13.07.2010 a odborný posudok číslo 1 / 2010 z 22.07.2010, ktoré jej neodporúčali kozmetické úpravy
murovaných priečok. Je preto pochopiteľné, že žalovanú vyzvala na preukázanie vzniku trhlín. Žalovaná
statickú príčinu, resp. príčinu nerovnomerného sadania stavby odmietla a trvala na realizácii diela.
Keďže je dostatočne preukázané (listinami spracovanými odborníkmi), že stavba polyfunčkného objektu
Centroommalaproblémysostatikouanerovnomernýmsadanímvylučujetozodpovednosťžalobkyneza

vady,ktorémajúpôvodprávevtýchtookolnostiach.AjkeďsvedokY.T.uvádzal,žesadaniebolovnorme,
tak toto vyjadrenie má význam len pre posúdenie charakteru vád. Súd sa stotožňuje s tvrdením svedka
U., že pukliny môžu byť rôzneho charakteru - technické pukliny z dôvodu nedodržania technologických
postupov, pukliny vplyvom zmrašťovania konštrukcií a pukliny z dôvodu statiky, t. j. súd súhlasí, že nie
každá puklina = puklina z dôvodu statiky. Bolo preto povinnosťou žalovanej preukázať, že vzniknuté

pukliny sú bez akýchkoľvek pochybností puklinami technickými a puklinami v dôsledku zmrašťovania.
Uvedené sa podľa súdu žalovanej preukázať nepodarilo, t.j. žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že
si uplatnila bankovú záruku za vady, ktoré nie sú vadami statickými (s výnimkami uvedenými nižšie).32. Súd zároveň považuje postup žalobkyne za správny. Žalobkyňa si splnila svoje povinnosti, keď
už 26.11.2009, teda v deň prevzatia rozostavanej hrubej stavby poukázala na nerovnosti stropov
vykazujúcich priehyby 4 - 5 cm. Treba si uvedomiť, že toto vyjadrenie nie je neurčité a žalovaná si

musela byť vedomá tohto nedostatku. Žalovaná žalobkyni ani len neodovzdala statiku diela, a preto
očakávať od žalobkyne dôkladné zhodnotenie statiky je nedôvodné. Navyše ako už súd opakovane
uviedol, žalobkyňa neniesla zodpovednosť za statické vady, resp. za vady vzniknuté v dôsledku
nerovnomerného sadania stavby, pretože je to vylúčené listinou z 21.04.2010 „výkony dodávok, ktoré nie
sú predmetom záruky podľa ZoD“. V stavebnom denníku sú následne riadne zaznačované vzniky puklín,

pričom žalovaná trvala na realizácii diela. Je preto naplnená aj dikcia § 551 Obchodného zákonníka,
kedy žalobkyňa listom z 21.07.2010 upozornila objednávateľa na nevhodnú povahu vecí prevzatých
od objednávateľa a pokynov na vykonanie diela. Keďže žalovaná trvala na vykonaní diela nemôže
žalobkyňa zodpovedať za tie vady diela, ktoré majú pôvod v statike. Za daných okolností sú naplnené
aj podmienky § 561 Obchodného, čo tiež vylučuje zodpovednosť žalobkyne za vady statického rázu.

33. Vychádzajúc z listov žalovanej adresovaných banke na zaplatenie bankovej záruky zo 04.05.2015 a
z 20.05.2015 žalovaná tvrdila neodstránenie nasledujúcich vád: a) oprava odlepenej dlažby na balkóne
č. 5.6, b) oprava prasklín na fasáde polyfunkčného domu, c) oprava zatečených rohov v byte č. 7.04,
d) oprava prasklín na 2., 3. a 4. nadzemnom podlaží, e) oprava prasklín, dilatácií, odpadnutých omietok
na 2., 3., 4. nadzemnom podlaží a f) oprava prasklín, dilatácií a odlepených dlažieb v bytoch č. 3.4,

3.6, 4.2, 4.4, 4.5, 5.1, 5.4, 5.1, 7.6. Podaním z 23.08.2019 a zo 07.10.2021 žalovaná špecifikovala, že
vada b) je reklamácia č. 03/02/2015 Šr z 20.02.2015 - odstránenie 786,40 eura, vada a) je reklamácia
č. 03/11/2012 Šr z 22.11.2012 - odstránenie 335,51 eura, vada c) je reklamácia č. 01/08/2014 Šr z
06.08.2014 - odstránenie 35 eur. Žalovaná pripočítala aj sumu 825 eur za pasportizáciu puklín na 2., 3.
a 4, nadzemnom podlaží a za spracovanie prehľadu reklamačných konaní. Spolu ide o sumu 1.979,91

eura, pričom žalovaná si z bankovej záruky uplatnila sumu 1.981,61 eura. Pri zvyšných vadách žalovaná
nešpecifikovala o aké reklamácie (číselné označenie) išlo. Uviedla však, že vynaložila sumu 3.798 eur a
10.670,24 eura. V zmysle prehľadu reklamácií reklamácia č. 03/02/2015 spočíva v pukline na fasáde (v
liste č. 03/02/2015 Šr je uvedené na fasáde polyfunkčného domu v rohoch okien sa vytvorili pukliny na
zatepľovacom systéme, na 3. a 4. nadzemnom podlaží vznikli aj horizontálne pukliny na miestach styku

tehlového muriva a stropnej betónovej dosky), reklamácia č. 03/11/2012 spočíva v odlepenej dlažbe v
byte 5.6 a reklamácia č. 01/08/2014 v zle spádovanom balkóne a zavlhnutej stene (byt 7.4). Odlepenie
dlažby v byte 5.6 a zatečenie rohu v byte 7,04 považuje súd za dostatočne určitú reklamáciu, námietka
žalobkyne je preto v tomto smere nedôvodná.

34. Keďže pri vadách uvádzaných v liste z 20.05.2015 a ani počas súdneho konania žalovaná
nešpecifikovala presne o aké vady ide (presné vymedzenie), neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná
nepoukázala na konkrétnu reklamáciu, reklamačný list, ale len všeobecne uviedla, že vady spočívajú
v oprave prasklín, dilatácií, odpadnutých omietok na 2., 3., 4. nadzemnom podlaží a oprave prasklín,
dilatácií a odlepených dlažieb v bytoch č. 3.4, 3.6, 4.2, 4.4, 4.5, 5.1, 5.4, 5.1, 7.6 + náhrada škody. Súd

z tohto vyjadrenia nedokáže posúdiť oprávnenosť čerpania bankovej záruky žalovanou, pričom vyššie
súd ustálil, že za statické vady žalobkyňa nezodpovedá. Rovnako súd ustálil, že ak žalovaná namietala
rôzny pôvod puklín, bolo jej povinnosťou preukázať, že predmetom vád, kvôli ktorým siahla na bankovú
záruku boli nestatické vady. Za daných okolností preto žalovaná, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno,
nepreukázala, že na bankovú záruku z tohto dôvodu siahla oprávnene. Je preto jej povinnosťou peňažné

prostriedky získané z bankovej záruky na základe výzvy z 20.05.2015 žalobkyni vrátiť. Ide o sumu
52.921,24 eura.

35. V liste zo 04.05.2015 žiadala žalovaná banku o vyplatenie bankovej záruky v sume 38.591,85 eura
za a) opravu odlepenej dlažby na balkóne č. 5.6, b) opravu prasklín na fasáde polyfunkčného domu, c)

opravuzatečenýchrohovvbyteč.7.04,d)opravuprasklínna2.,3.a4.nadzemnompodlaží+e)zmluvnú
pokutu. Pri písmenách b) a d) žalovaná nepreukázala oprávnenosť použitia bankovej záruky, pričom pri
písm. d) žalovaná opätovne neoznačila reklamačné listy a preto neuniesla dôkazné bremeno. Uplatnená
suma 825 eur za pasportizáciu puklín na 2., 3. a 4, nadzemnom podlaží a za spracovanie prehľadu
reklamačných konaní je požadovaná v rozpore so zmluvou o dielo, t. j. bolo siahnuté na bankovú záruku

neoprávnene, pretože tá kryje náklady na odstraňovanie vád diela a nie ich skúmanie, evidenciu a
spracovanie prehľadu reklamačných konaní. Suma za opravu fasády (reklamácia č. 03/02/2015 Šr z
20.02.2015 - odstránenie 786,40 eura) je neoprávnene čerpaná, pretože žalovaná nepreukázala, že ide
o puklinu, ktorá nemá statický pôvod. Pri zvyšných dvoch reklamáciách, t. j. reklamácia č. 03/11/2012spočívajúca v odlepenej dlažbe v byte 5.6 a reklamácia č. 01/08/2014 spočívajúca v zle spádovanom
balkóne a zavlhnutej stene žalovaná preukázala vynaloženie sumy 35 eur za vysprávku zatečených
rohov v bytovom dome Centroom byt 7.04 na základe faktúry 3/2015 uhradenej 29.05.2015 dodávateľovi

J. J. - J.. Dohodou o náhrade nákladov za odstránenie reklamovaných závad preukázala žalovaná
úhradu sumy 340,21 eura Ing. H. H., ktorý si opravil odlepujúcu sa dlažbu na balkóne č. 5.06. Súdu
bol predložený výpis z banky preukazujúci úhradu sumy 340,21 eura, ako aj faktúra č. 201210 znejúca
na sumu 300 eur za prácu a blok v sume 40,21 za materiál. Žalovaná si ale zo sumy 340,21 eura
uplatnila len 333,51 eura. Tieto vady žalobkyňa preukázateľne neodstránila, pričom v danom prípade

ju zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že odlepená dlažba na balkóne a zatečený roh v byte sú
statickými vadami, čo žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa tak porušila svoju povinnosť v zmysle čl. VI
ods. 5 zmluvy o dielo odstrániť reklamovanú vadu bez zbytočného odkladu. V rovnakom ustanovení
zmluva o dielo dáva oprávnenie žalovanej odstrániť vadu inou osobou na náklady žalobkyne, pričom
ods. 5 čl. VI zmluvy o dielo oprávňuje náklady súvisiace s odstraňovaním vadného plnenia žalobkyne
uspokojiťzbankovejzáruky.Uplatnenásuma333,51euraa35eur,t.j.368,51eurabolapretozbankovej

záruky čerpaná dôvodne.

36. Zmluva o dielo v čl. VI ods. 5 zároveň pre prípad neodstránenia vád zo strany žalobkyne upravuje
nárok žalovanej na zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2 % z ceny diela, t. j. podľa zmluvy 37.140,40
eura (podľa čl. V ods. 2 cena diela je 1.857.020,05 eura). Ako bolo uvedené v predchádzajúcom

bode žalobkyňa neodstránila vady - zatečené rohy v byte a odlepená dlažba, pričom nepreukázala,
že išlo o statické vady. Žalovaná cez tretie osoby tieto vady odstránila, čím jej vznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorej sa so žalobkyňou v zmluve výslovne dohodli. Zmluvnú pokutu
považuje súd za platne dojednanú, a preto žalovaná bola oprávnená siahnuť na bankovú záruku aj
titulom zmluvnej pokuty. Neplatnosť zmluvnej pokuty nespôsobuje jej výška, pretože tá ma motivovať

žalobkyňu k riadnemu plneniu svojich povinností zo zmluvy o dielo. Žalobkyňa nepreukázala, že by
v rámci kontraktačného procesu namietala výšku zmluvnej pokuty, práve naopak, motivovaná cenou
za dielo zmluvu o dielo podpísala (a ako v zmluve o dielo v čl. X ods. 16 vyhlásila - na základe
slobodnej, vážnej, určitej vôle, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok). Zmluvná
pokuta zabezpečuje splnenie povinnosti žalobkyne odstrániť akúkoľvek vadu v akejkoľvek sume, a preto

nemusela byť dohodnutá výška pre konkrétne vady ako sa mylne žalobkyňa domnieva. Zmluvná pokuta
nezabezpečovala len riadne vykonanie prác naviazaných na statiku. Žalobkyňa predsa dokončovala
dielo ako celok, pričom vykonávala množstvo stavebných úprav, pri ktorých statika nemá žiadny vplyv.
Argumentácia odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/172/2007
je nenáležitá, pretože skutkový stav je úplne odlišný - nejde o zmluvu o pôžičke. Súd zdôrazňuje,

že predmetom tohto konania je oprávnenosť čerpania bankovej záruky zo strany žalovanej a nie
posudzovanie množstva čiastkových pre vec absolútne nepodstatných námietok žalobkyne. Celková
oprávnenásumačerpaniabankovejzárukyjetak333,51eura+35eur+36.605,24eura(zmluvnápokuta
požadovaná žalovanou - uvedená vo výzve banke zo 04.05.2015). Žaloba žalobkyne je preto v časti
istiny 36.973,75 eura nedôvodná a súd ju zamietol. Vo zvyšku je žaloba žalobkyne dôvodná (91.513,09

eura - 36.973,75 eura) a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 54.539,34 eura žalobkyni, pretože
v tomto rozsahu čerpala bankovú záruku nedôvodne, a preto túto sumu musí žalobkyni vrátiť.

37. Ako právne irelevantné (podanie žalobkyne z 31.05.2017) posúdil súd námietky žalobkyne o
neprimeranosti zmluvnej pokuty, pretože moderovať môže súd zmluvnú pokutu uplatnenú v konaní, nie

zmluvnú pokutu už zaplatenú. Rovnako sú nedôvodné všetky námietky žalobkyne o premlčaní nároku
žalovanej, pretože žalovaná žiadny nárok voči žalobkyni neuplatňuje a okolnosť, či v čase siahnutia na
bankovú záruku bol nárok žalovanej premlčaný alebo nie je pre tento spor nepodstatná. Okrem toho na
premlčanie súd prihliada v rámci súdneho sporu, ak je táto námietka vznesená, a vtedy nemožno právo
priznať. Súd ale žalovanej žiadne právo nepriznáva, ale len posudzuje oprávnenosť použitia bankovej

záruky, na ktorú premlčanie nemá žiadny vplyv. Táto námietka by mala význam len v tom prípade, ak
by sa strany sporu v zmluve dohodli, resp. v záručnej listine, že z bankovej záruky nemožno uspokojiť
premlčané pohľadávky, čo nie je tento prípad. Za právne irelevantnú považuje súd argumentáciu
žalobkyne in eventum, pretože nie je zrejmé čo ňou žalobkyňa sleduje. Žalobkyňa si uplatňuje nárok
voči žalovanej, pričom žalovaná si žiadny nárok neuplatňuje, a preto nie je zrejmé čo sa žalobkyňa snaží

započítavať. Kompenzačná námietka je prostriedkom procesnej obrany a nie procesného útoku, a teda
pokiaľ žalobkyňa neformulovala v rámci argumentácie in eventum konkrétny návrh na zaplatenie sumy
(ale len nejasný započítací prejav), súd nemal dôvod sa touto argumentáciou zaoberať, pretože nemá
právny význam pre tento spor. Postup žalovanej nemožno hodnotiť ako rozporný s poctivým obchodnýmstykom, pretože realizuje oprávnenia zo zmluvy o dielo, na ktorých sa so žalobkyňou vyslovene dohodla.
Uvedené platí o to viac, že v rámci dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa neodstránila zatečené
rohy v byte a odlepenú dlažbu, a teda bola to práve žalobkyňa, ktorá porušila zmluvu o dielo, pričom

nároky žalovanej z toho plynúce už označuje sa postup v rozpore s poctivým obchodným stykom. Táto
námietka žalobkyne je nedôvodná.

38. Proti tomuto rozsudku (bod 17. tohto rozsudku) podali strany sporu odvolanie, o ktorých rozhodol
Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 2Cob/60/2023 z 11.06.2024 tak, že rozsudok Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/93/2016 zo 16.11.2022 v napadnutej časti výroku I., ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 16.086,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 16.086,34 eura od 14.5.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
potvrdil a v napadnutom výroku II., ktorým zamietol žalobu v časti o zaplatenie 36.605,24 eura s
príslušenstvom a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom sporu je tak už len nárok

žalobkyne na zaplatenie sumy 36.605,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 36.605,24 eura od 14.05.2016 do zaplatenia. Táto suma predstavuje zmluvnú pokutu požadovanú
žalovanou uvedenú vo výzve banke zo 04.05.2015, ktorá bola žalovanej bankou aj vyplatená. Odvolací
súd k zmluvnej pokute uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s návrhom žalobkyne
na zníženie zmluvnej pokuty, t.j. posúdiť, či je dôvod na uplatnenie moderačného práva.

39. Po čiastočnom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, nariadil súd pojednávanie na 11.10.2024.
Žalobkyňa odkázala na svoje podanie z 09.06.2017, v ktorom sa venovala neprimeranosti zmluvnej
pokuty. Podľa jej názoru je výška zmluvnej pokuty neprimeraná, keďže preukázaná výška škody bola
len 368,51 eura. Sankčná funkcia zmluvnej pokuty je preto naplnená len v sume 368,51 eura. Žalobkyňa

vykonávala práce naviac a odstraňovala vady, za ktoré v dôsledku chybnej statiky nezodpovedala.
Tieto náklady jej neboli žalovanou refundované. Ide o okolnosti, ktoré by mali byť zohľadnené pri
moderácii zmluvnej pokuty. Podľa žalobkyne zmluvná pokuta neslúžila ako paušalizovaná náhrada
škody.Žalovanáuviedla,žezmluvnúpokutupovažujezaprimeranú,pretožesižalobkyňanesplnilasvoje
zmluvné povinnosti riadne a včas.

40. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 313 Obchodného zákonníka banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej
listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia
osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

42. Podľa § 319 Obchodného zákonníka banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to

písomnevyzvalveriteľ.Akjeplneniebankyzbankovejzárukypodmienenévzáručnejlistinepredložením
určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu
po nej.

43. Podľa § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky

plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým
spôsobenú.

44. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla

do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

45. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zákona

(ďalej len „C. s. p.“) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

49. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v

zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná

strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd preto osobitne neuvádza, ktoré ďalšie
konkrétne dôkazy nevykonal, hoci boli navrhnuté, pretože v zmysle vyššie označených rozhodnutí
najvyššej súdnej autority strany sporu vyhlásením, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania už
podané návrhy na doplnenie dokazovania zobrali späť a netrvajú na nich.

50. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo 06.03.2017
„ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo
rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

51. Podľa R 43/2019 (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Obdo 11/2019 zo
17.7.2019) pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva
súdu podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej
pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je

dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného
zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.

52. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorým sa zabezpečuje splnenie zmluvnej
povinnosti niektorou zmluvnou stranou. Účelom dohody o zmluvnej pokute je primárne zabezpečiť

záväzok pre prípad jeho nesplnenia zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie
je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si
uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť
sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu
škody pri porušení zmluvnej povinnosti. Otázka moderačného práva súdu podľa § 301 Obchodného

zákonníka už bola opakovane predmetom prieskumu najvyšším súdom. V rozsudku z 24. marca 2006,
sp. zn. 1ObdoV/93/2004 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 1/2008 pod R 8/2008) najvyšší súd vyslovil, že použitie moderačného práva
je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. Možnosť takéhoto
zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301

Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodnených
prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká. Pri posudzovaní primeranosti výšky
zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvnú pokutu vo
výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného záväzku nemožno považovať za neprimeranú(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/283/1998 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č.
18/1999). V uznesení z 8. decembra 2010, sp. zn. 2Obdo/39/2010 najvyšší súd uviedol, že pri úvahách o
primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva by sa mal súd zaoberať všetkými

relevantnými okolnosťami prípadu. Súd by sa mal zamerať aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku
pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy,
reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo
nie a podobne). V rozsudku z 29. marca 2007, sp. zn. 3Cdo/130/2006 (síce vo vzťahu k ustanoveniu
§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) najvyšší súd skonštatoval, že určenie výšky zmluvnej pokuty

je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Neznamená to však, že v každom jednotlivom
prípade môže byť dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba
posúdiťsprihliadnutímkcelkovýmokolnostiamprávnehoúkonu,jehopohnútkamaúčelu,ktorýsledoval,
ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. V rozsudku z 30. septembra 2008, sp. zn.
2Cdo/172/2007 (vo vzťahu k ustanoveniam § 544 a 545 Občianskeho zákonníka) najvyšší súd dospel
k záveru, že z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je totiž namieste hodnotiť inak zmluvnú

pokutudojednanúvoformepevnestanovenejčiastkyazmluvnúpokutudojednanúformouurčitejsadzby
za stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej
čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu) považovať
za neprimeranú právom s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou
zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní

omeškania. Rovnaké kritérium však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty
trojnásobku zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka; tu výška zmluvnej
pokuty plne závisí od doby po ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní -
čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané neprimeranosť zmluvnej
pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým

spojenýmnavyšovanímoinakprimeranú"dennúsadzbu"zmluvnejpokuty.Opačnýzáverjeneprijateľný,
lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil,
tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a
znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Taktiež v predmetnom rozhodnutí
najvyšší súd uviedol, že pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov

je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti
s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v
danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou nie však
premrštenou výškou. V uznesení z 30. septembra 2013, sp. zn. 7MCdo/9/2012 najvyšší súd vo vzťahu k
zmluvnej pokute uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie

k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že
pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané
plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti
(funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty
vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež

reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka.
Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho,
kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody.

53. Vychádzajúc z citovaných judikatórnych záverov je zrejmé, že pre správnu aplikáciu ustanovenia §

301 Obchodného zákonníka (a pre moderáciu zmluvnej pokuty) musia byť splnené viaceré predpoklady.
Súd musí pritom vyhodnocovať všetky tieto predpoklady a nemôže vychádzať len z jedného, pričom
zostávajúce ostanú zo strany súdu rozhodujúceho vo veci nepovšimnuté. Prvotným predpokladom je,
že k moderácii zmluvnej pokuty treba pristupovať podľa konkrétnych okolností prípadu v nadväznosti
na zistený skutkový stav veci. Zároveň však musí prihliadať aj na výšku dojednanej zmluvnej pokuty,

povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla
druhej strane škoda a ak vznikla, aj na jej výšku. Okrem týchto predpokladov priamo upravených v
ustanovení § 301 Obchodného zákonníka treba zohľadniť aj druh zavinenia dlžníka, jeho postoj k
ním prevzatej zmluvnej povinnosti, ako aj skutočnosť, že zaplatenie zmluvnej pokuty má predstavovať
sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Osobitne k predpokladom priamo upraveným v ustanovení §

301 Obchodného zákonníka súd uvádza, že pokiaľ ide o povahu a význam zabezpečovanej povinnosti,
je nevyhnutné pri rozhodovaní o možnej moderácii zmluvnej pokuty zohľadniť to, či je zmluvnou
pokutou zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej strany, ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy (napr.
zaplatenie ceny diela objednávateľom), alebo ide o zabezpečenie nepodstatnej (fakultatívnej) povinnostidohodnutej stranami v zmluve, a ktorej splnenie jednou zmluvnou stranou (dlžníkom) nie je nevyhnutné
pre plnenie zmluvy druhou zmluvnou stranou (veriteľom). Rovnako je potrebné posúdiť to, aká je výška
zabezpečovanej povinnosti a aký význam má jej splnenie pre druhú zmluvnú stranu. Z tohto hľadiska

môže byť podstatný rozdiel, ak je zmluvnou pokutou zabezpečené bagateľné plnenie, alebo ak je
zabezpečené plnenie vo vyššej výške, ktorého nesplnenie môže mať pre veriteľa vážne negatívne
ekonomické (prípadne až likvidačné) dôsledky. Pokiaľ ide o výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, je
nevyhnutné - ako to vyplýva aj z vyššie citovanej judikatúry - dôsledne rozlišovať medzi zmluvnou
pokutou určenou pevnou sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť bez ohľadu na závažnosť porušenia

zmluvnej povinnosť, a zmluvnou pokutou, ktorá je dohodnutá vo forme určitej sadzby za určené časové
obdobie [či už v podobe percentuálneho vyjadrenia za rok/deň, alebo v podobe určitej peňažnej čiastky
za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti (napr. omeškania)]. Osobitne v prípade zmluvnej pokuty
dohodnutej vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie treba zohľadniť to, že jej výška závisí
od postoja dlžníka, ktorý nesplnil povinnosť, ktorú na seba zmluvne prevzal. Dlžník môže kedykoľvek
zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že svoju zmluvnú povinnosť dodatočne splní, čím

dôjde k naplneniu účelu zmluvnej pokuty (t.j. splneniu zabezpečeného záväzku). Dlžník, ktorý (vedome)
dlhodobo porušuje (ignoruje) svoje záväzky (a neplní si zmluvné povinnosti), nemôže byť následne
zvýhodňovaný v súdnom konaní tým, že v dôsledku jeho nečinnosti presiahne celková výška zmluvnej
pokutyvýškuzabezpečovanejpovinnosti,vdôsledkučohopristúpisúdkuplatneniumoderačnéhopráva.
Nemožno pritom opomínať zásadu pacta sunt servanda ako aj zásadu poctivého obchodného styku, v

súlade s ktorou je plnenie zmluvných záväzkov a nie ich nerešpektovanie a porušovanie.

54. Na základe vyššie uvedeného v súlade s Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s. p. a v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít R 43/2019 súd posúdil primeranosť
zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že zmluvná pokuta je primeraná a nie je dôvod pre jej moderáciu

zo strany súdu.

55. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 11.01.2023 sp. zn. 31 Cdo
2273/2022, ktorým veľký senát občianskoprávneho a obchodného kolégia sa významne odklonil od
svojejdoterajšejrozhodovacejpraxeazásadnezmenilpohľadnapodmienkyaposudzovaniemoderácie

zmluvnej pokuty. Každá zmluvná pokuta má funkciu preventívnu, keď vytvára na druhú stranu tlak na
splnenie zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta môže ďalej plniť funkciu paušalizačnú
alebo sankčnú, prípadne obe tieto funkcie zároveň. Pri paušalizačnej zmluvnej pokute pre záver o
jej (ne)primeranosti je dôležité zistiť rozsah škody, ktorú veriteľ utrpel v dôsledku porušenia zmluvnej
povinnosti. Rozsah škody potom zásadne určuje mieru, v akej bol narušený záujem veriteľa. U čisto

sankčnej zmluvnej pokuty nemá byť výška škody významnou okolnosťou. Postup súdu pri moderácii
zmluvnej pokuty by mal podľa Najvyššieho súdu Českej republiky prebiehať v troch fázach. 1. fáze:
vymedzenie funkcie zmluvnej pokuty, 2. fáza: posúdenie (ne)primeranosti uplatneného nároku, 3. fáza:
uplatnenie/neuplatnenie moderácie zmluvnej pokuty.

56. V danom spore zmluva o dielo v čl. VI ods. 5 pre prípad neodstránenia vád zo strany žalobkyne
upravuje nárok žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 % z ceny diela, t. j. podľa zmluvy
37.140,40 eura (podľa čl. V ods. 2 cena diela je 1.857.020,05 eura). Túto zmluvnú pokutu v zmysle
zmluvy bolo žalovaná oprávnená si uspokojiť z bankovej záruky. Zároveň zmluva v tomto odseku čl.
VI ustanovuje, že žalovaná má popri zmluvnej pokute nárok na náhradu škody a na náhradu účelne

vynaložených nákladov súvisiacich s odstraňovaním následkov vadného plnenia zo strany žalobkyne.

57. V liste zo 04.05.2015 žiadala žalovaná banku o vyplatenie bankovej záruky v sume 38.591,85 eura
za a) opravu odlepenej dlažby na balkóne č. 5.6, b) opravu prasklín na fasáde polyfunkčného domu, c)
opravuzatečenýchrohovvbyteč.7.04,d)opravuprasklínna2.,3.a4.nadzemnompodlaží+e)zmluvnú

pokutu. Pri písmenách b) a d) žalovaná nepreukázala oprávnenosť použitia bankovej záruky, pričom pri
písm. d) žalovaná opätovne neoznačila reklamačné listy a preto neuniesla dôkazné bremeno. Uplatnená
suma 825 eur za pasportizáciu puklín na 2., 3. a 4, nadzemnom podlaží a za spracovanie prehľadu
reklamačných konaní je požadovaná v rozpore so zmluvou o dielo, t. j. bolo siahnuté na bankovú záruku
neoprávnene, pretože tá kryje náklady na odstraňovanie vád diela a nie ich skúmanie, evidenciu a

spracovanie prehľadu reklamačných konaní. Suma za opravu fasády (reklamácia č. 03/02/2015 Šr z
20.02.2015 - odstránenie 786,40 eura) je neoprávnene čerpaná, pretože žalovaná nepreukázala, že ide
o puklinu, ktorá nemá statický pôvod. Pri zvyšných dvoch reklamáciách, t. j. reklamácia č. 03/11/2012
spočívajúca v odlepenej dlažbe v byte 5.6 a reklamácia č. 01/08/2014 spočívajúca v zle spádovanombalkóne a zavlhnutej stene žalovaná preukázala vynaloženie sumy 35 eur za vysprávku zatečených
rohov v bytovom dome Centroom byt 7.04 na základe faktúry 3/2015 uhradenej 29.05.2015 dodávateľovi
J. J. - J.. Dohodou o náhrade nákladov za odstránenie reklamovaných závad preukázala žalovaná

úhradu sumy 340,21 eura Z.. H. H., ktorý si opravil odlepujúcu sa dlažbu na balkóne č. 5.06. Súdu
bol predložený výpis z banky preukazujúci úhradu sumy 340,21 eura, ako aj faktúra č. 201210 znejúca
na sumu 300 eur za prácu a blok v sume 40,21 za materiál. Žalovaná si ale zo sumy 340,21 eura
uplatnila len 333,51 eura. Tieto vady žalobkyňa preukázateľne neodstránila, pričom v danom prípade
ju zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že odlepená dlažba na balkóne a zatečený roh v byte sú

statickými vadami, čo žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa tak porušila svoju povinnosť v zmysle čl. VI
ods. 5 zmluvy o dielo odstrániť reklamovanú vadu bez zbytočného odkladu. V rovnakom ustanovení
zmluva o dielo dáva oprávnenie žalovanej odstrániť vadu inou osobou na náklady žalobkyne, pričom
ods. 5 čl. VI zmluvy o dielo oprávňuje náklady súvisiace s odstraňovaním vadného plnenia žalobkyne
uspokojiťzbankovejzáruky.Uplatnenásuma333,51euraa35eur,t.j.368,51eurabolapretozbankovej
záruky čerpaná dôvodne. V tejto sume je rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/93/2016

zo 16.11.2022 právoplatný, a preto súd trvá na týchto záveroch a argumentáciu súdu preberá.

58. Súd už v predchádzajúcom rozsudku tak dospel k záveru, že žalobkyňa neodstránila vady -
zatečené rohy v byte a odlepená dlažba, pričom nepreukázala, že išlo o statické vady. Žalovaná
cez tretie osoby tieto vady odstránila, čím jej vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorej

sa so žalobkyňou v zmluve výslovne dohodli. Zmluvnú pokutu považuje súd za platne dojednanú,
a preto žalovaná bola oprávnená siahnuť na bankovú záruku aj titulom zmluvnej pokuty. Neplatnosť
zmluvnej pokuty nespôsobuje jej výška, pretože tá ma motivovať žalobkyňu k riadnemu plneniu svojich
povinností zo zmluvy o dielo. Žalobkyňa nepreukázala, že by v rámci kontraktačného procesu namietala
výšku zmluvnej pokuty, práve naopak, motivovaná cenou za dielo zmluvu o dielo podpísala (a ako v

zmluve o dielo v čl. X ods. 16 vyhlásila - na základe slobodnej, vážnej, určitej vôle, nie v tiesni a nie
za nápadne nevýhodných podmienok). Zmluvná pokuta zabezpečuje splnenie povinnosti žalobkyne
odstrániť akúkoľvek vadu v akejkoľvek sume, a preto nemusela byť dohodnutá výška pre konkrétne
vady ako sa mylne žalobkyňa domnieva. Zmluvná pokuta nezabezpečovala len riadne vykonanie prác
naviazaných na statiku. Žalobkyňa predsa dokončovala dielo ako celok, pričom vykonávala množstvo

stavebných úprav, pri ktorých statika nemá žiadny vplyv. Celková oprávnená suma čerpania bankovej
záruky je tak aj v sume 36.605,24 eura (zmluvná pokuta požadovaná žalovanou - uvedená vo výzve
banke zo 04.05.2015).

59. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá zmluvná pokuta medzi stranami sporu neplní

uhradzovaciu (reparačnú, paušalizačnú) funkciu, pretože žalovaná v zmysle zmluvy má stále právo na
náhradu škody. Uvedené potvrdila aj samotná žalobkyňa na pojednávaní konanom 11.10.2024, keď
uviedla, že zmluvná pokuta neslúžila ako paušalizovaná náhrada škody. Funkcia zmluvnej pokuty je
tak čisto preventívna a sankčná. Dohodnutá zmluvná pokuta má pôsobiť na žalobkyňu, aby plnila svoje
povinnosti v zmysle zmluvy a v prípade ich nesplnenia, potrestať (sankcionovať) žalobkyňu zmluvnou

pokutou. Dohodnutá zmluvná pokuta núti žalobkyňu plniť riadne a včas svoje povinnosti pri odstraňovaní
reklamovaných (oznámených) vád diela, pretože by si mala uvedomiť hroziacu sankciu, s čím je spojený
aj výrazný motivačný prvok pre žalobkyňu a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy.

60. V tomto smere je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 2 % z ceny diela, t. j. 37.140,40 eura

(žalovanou uplatnená len v sume 36.605,24 eura) k 1.857.020,05 eura (cena diela) primeraná. Nižšia
zmluvná pokuta by nemala význam, pretože by nemala dostatočne motivačný prvok pre žalobkyňu
plniť si svoje zmluvné povinnosti. Žalobkyňa vedome svoje povinnosti odstraňovať reklamované vady
nesplnila a neodstránila zatečené rohy v byte a odlepenú dlažbu. V dôsledku tohto porušenia musela
žalovaná tieto vady odstrániť sama, pričom z bankovej záruky si stiahla sumu 368,51 eura. Nemožno

ale dávať do pomeru sumu 368,51 eura a sumu 37.140,40 eura (resp. 36.605,24 eura), pretože u čisto
sankčnej (preventívnej) zmluvnej pokuty nie je výška škody významnou okolnosťou. Je nežiadúce, aby
strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobkyňa dokončuje dielo a zároveň nesie
zodpovednosť za odstránenie reklamovaných (oznámených) vád, pričom žalobkyňa tieto reklamované
vady odmietne odstrániť s odkazom na statiku diela, hoci nepreukázala vplyv statiky na tieto vady.

Žalobkyňa tak vedome, majúc vedomosť o možnom sankcionovaní tohto správania zmluvnou pokutou,
odmietla splniť svoje zmluvné povinnosti. Následne žalovaná musela reklamované vady odstrániť
prostredníctvom tretích osôb, a to za situácie, že bola to práve žalobkyňa, s ktorou za týmto účelom
(dokončenie diela a odstraňovanie reklamovaných vád) žalovaná uzatvorila zmluvu. Pokiaľ by súd maldávať do pomeru sumu 368,51 eura k zmluvnej pokute, poprel by tým celý význam dohodnutej zmluvnej
pokuty a jej funkcie. Vedomé neodstránenie vád, t. j. vedomé porušenie zmluvy žalobkyňou nemôže
byť následne súdom akceptované s následkom zníženia zmluvnej pokuty do výšky škody 368,51 eura,

pretože takúto funkciu zmluvná pokuta plniť nemá. Nemožno opomínať zásadu pacta sunt servanda
ako aj zásadu poctivého obchodného styku, v súlade s ktorou je plnenie zmluvných záväzkov a nie
ich nerešpektovanie a porušovanie. Podľa súdu nie je preto správny pohľad žalobkyne, že má zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 36.605,24 eura za neodstránené vady v sume 368,51 eura. Správnym je
prístup, že žalobkyňa má zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 36.605,24 eura za vedomé neodstránenie

vád diela, za ktorého riadnu realizáciu sa žalovaná zaviazala zaplatiť sumu 1.857.020,05 eura.

61. Pre žalovanú je odstraňovanie vád diela spolu s realizáciou diela hlavnou povinnosťou žalobkyne,
ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy. Dielo má byť dokončené riadne a bez vád. Práve dokončenie
diela bez vád, prípadne s odstránením reklamovaných vád nezabezpečuje nepodstatnú (fakultatívnu)
povinnosť žalobkyne, pretože ide o plnenie, ktoré je nevyhnutné na naplnenie celého zmyslu zmluvy,

t. j. dokončiť výstavbu polyfunkčného objektu, za ktorú žalobkyňa od žalovanej dostane zaplatenú
sumu 1.857.020,05 eura. Pokiaľ je teda žalobkyňa motivovaná vykonávať a realizovať dielo jeho
cenou, tak potom je žalovaná motivovaná prevziať riadne vykonané dielo bez vád a očakávať, že
reklamované vady budú riadne odstránené. Zmluvná pokuta zabezpečuje povinnosť žalobkyne vykonať
dielo riadne a odstrániť reklamovanú vadu, aby ju nemusela odstraňovať žalovaná. Ide o zabezpečenie

významnej povinnosti žalobkyne, ktorá má význam pre druhú zmluvnú stranu, t. j. prevziať riadne
dokončené dielo bez vád, resp. spoľahnúť sa na riadne odstránenie reklamovaných vád žalobkyňou.
Ide tu o naplnenie samotného zmyslu celej uzatvorenej zmluvy o dielo. Z tohto hľadiska zmluvná pokuta
nezabezpečuje bagateľné plnenie, ale práve naopak zabezpečuje plnenie, ktoré môže mať pre žalovanú
negatívne ekonomické (potreba odstránenia vád vo vlastnej réžii, prípadne tretími osobami) a reputačné

(neodstránené vady) dôsledky.

62. Moderácia zmluvnej pokuty je výnimočným postupom súdu a jej použitie je na mieste len
v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká. V danom spore o
takýto prípad nejde. Vo vzťahu k cene diela 1.857.020,05 eura, ktorú sa zaviazala žalovaná žalobkyni

vyplatiť, predstavuje zmluvná pokuta 36.605,24 eura menej ako jednu päťdesiatinu. Zmluvnú pokutu vo
výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného záväzku nemožno považovať za neprimeranú
(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/283/1998 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 18/1999). Netreba pritom opomínať, že povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni faktúry je tiež
zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % z dlžnej ceny za každý deň omeškania, najviac do

výšky 10 % z ceny diela (čl. V ods. 10 zmluvy). Podstatná povinnosť žalovanej je teda tiež zabezpečená
zmluvnou pokutou a núti žalovanú plniť si svoje záväzky a v prípade ich neplnenia ju sankcionuje.

63. V danom spore žalobkyňa zavinenie porušila svoje podstatné povinnosti (odstrániť reklamované
vady)vzmyslezmluvyaneodstránilareklamovanévady,čímspôsobilažalovanejškoduvovýške368,51

eura. Žalovaná preto dôvodne siahla na bankovú záruku a titulom zmluvnej pokuty určenej pevnou
sadzbou tento svoj nárok uspokojila. Žalobkyňa si bola vedomá sankčného následku zmluvnej pokuty,
a to aj v prípade takto nízkej škody, avšak vady neodstránila s poukazom na ich v konaní nepreukázaný
statický ráz. Žalobkyňa je teda dôvodne sankcionovaná zmluvnou pokutou, ktorej výšku súd považuje
za primeranú. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že odstraňovala vady majúce pôvod v statike a robila aj

práce naviac, za ktoré nedostala zaplatené, pretože podstatné je vedomé porušenie zmluvnej povinnosti
žalobkyne zo zmluvy - neodstránenie vád diela, pri ktorých pôvod v statike preukázaný nebol.

64. Keďže súd považuje čerpanie bankovej záruky žalovanou titulom uspokojenia nároku na zmluvnú
pokutu vo výške 36.605,24 eura za dôvodné (oprávnené) a zmluvnú pokutu za primeranú, potom žalobu

žalobkyne v celom rozsahu (v rozsahu v akom ostala predmetom tohto sporu) ako nedôvodnú zamietol.

65. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s § 262
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a 2 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore po zohľadnení
celkového výsledku sporu v spojení s predošlým rozsudkom sp. zn. 32Cb/93/2016 zo 16.11.2022 a s

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/60/2023 z 11.06.2024. Žalobkyňa mala v spore
úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 54.539,34 eura, čo k pôvodne žalovanej istine 91.513,09 eura
predstavuje úspech 59,60 %. Žalovaná mala úspech v zamietajúcej časti istiny v sume 36.973,75 eura,
čo k pôvodne žalovanej istine predstavuje úspech 40,40 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 19,20% (59,60 % - 40,40 %). Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 19,20 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

66. V tomto smere súd uvádza, že žalovaná žiadala podľa § 255 ods. 2 C. s. p. nepriznať náhradu trov
konania žiadnej sporovej strane. Podľa žalovanej výnimočnosť dôvodov spočíva v porušení povinnosti
žalobkyne zo zmluvy o dielo, keď nereagovala na reklamácie a vady neodstránila. Uvedená žiadosť
žalovanej v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. neobstojí, pretože by to platilo len vtedy, ak by úspech strán v

spore bol rovnaký - žalobkyňa by vysúdila polovicu a žalovaná by sa polovici ubránila (50 % ku 50 %),
a vtedy by sa náhrada trov konania nepriznala nikomu. Pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch
súd môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo - toto ale nie je tento prípad,
pretože 59,60 % a 40,40 % celkom zjavne nie sú rovnaké čiastkové úspechy.

67. Ak by požiadavka žalovanej smerovala k aplikácii § 257 C. s. p., ide tiež o nedôvodnú požiadavku.

V danom spore nie je možné aplikovať § 257 C. s. p., pretože nejde o celkom výnimočný prípad.
Aplikácia § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní,
príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležite

odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť
voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o náhrade trov konania
je v podstate druhotným spektrom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia
Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností

poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 C. s. p. (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 113/2019 zo 06.06.2019). Súčasťou judikatúry je
konštatovanie, že toto ustanovenie "nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 z
28. januára 2010). Porušovanie zmluvných povinností zo strany žalobkyne nie je dôvodom hodným
osobitného zreteľa a nepripúšťa aplikáciu § 257 C. s. p. v danom spore. Za toto konanie bola žalobkyňa

sankcionovaná zmluvnou pokutou, ktorú si žalovaná uspokojila z bankovej záruky. Zároveň uvedené
bolo zohľadnené aj v úspechu pri nároku na náhradu trov konania. Porušenie zmluvnej povinnosti
nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom

súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.