Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222202352
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8222202352.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti o
maloletých: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, Q. Z., nar. XX.XX.XXXX a H. Z., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom I.
XXX, XXX XX U., zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D., A. W. XX, D., detí rodičov Ľ. K. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX U. a F.J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. Q. I. XXX/XX, XXX
XX I. D. O. o návrhu navrhovateľa z poberania výživného W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX
XX U., proti otcovi ako povinnému z platenia výživného F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. Q.J. I.
XXX/XX, XXX XX I. D., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Bardejov

č. k. 4P/34/2023-158 zo dňa 21. septembra 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 4P/34/2023-211
zo dňa 22. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.12.2022 domáhala, aby

súdzvýšilvyživovaciupovinnosťichotcavočimaloletémuW.nasumu250,-eurmesačne,namaloletého
H. na sumu 200,- eur mesačne, na maloletého Q. na sumu 180,- eur mesačne a na maloletú H. na sumu
160,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 1.3.2017
č. k. 6P/93/2016-58 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/55/2019-247 zo dňa
20.6.2019 bolo manželstvo rodičov rozvedené a na čas po rozvode boli deti zverené do starostlivosti
matky a otec zaviazaný prispievať na výživné sumami na maloletú C. 150,- eur, na maloletého W. 120,-
eur, na maloletého H. sumou 120,- eur, na maloletého Q. sumou 100,- eur mesačne a na maloletú H.

sumou 80,- eur mesačne. Od doby posledného rozhodovania došlo na strane maloletých k výraznej
zmene pomerov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie rozsudkom pod č. k. 4P/34/2023-158 zo dňa 21.

septembra 2023 rozhodol tak, že:

„Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P/93/2016-58 zo dňa 1.3.2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/55/2019-247 zo dňa 20.6.2019 v jeho výrokuo výživnom na navrhovateľa W. Z., nar. X.X.XXXX, maloletých H. Z., nar. X.XX.XXXX, Q. Z., nar.
XX.XX.XXXX a H. Z., nar. XX.X.XXXX tak, že otec F. Z., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý
prispievať na výživu navrhovateľa W. Z., nar. X.X.XXXX sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15.dňa

v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa od 20.12.2022 do budúcna a na výživu maloletého H. Z., nar.
X.XX.XXXX sumou 180,- eur mesačne, maloletého Q. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 160,- eur mesačne,
maloletej H. Z., nar. XX.X.XXXX sumou 140,- eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletých T. K. Z., nar. X.X.XXXX od 20.12.2022 do budúcna.

Dlžné výživné na navrhovateľa W. Z., nar. X.X.XXXX za obdobie od 20.12.2022 do 21.9.2023 vo
výške 750,96 eur je odporca F. Z., nar. X.X.XXXX p o v i n n ý zaplatiť k rukám
navrhovateľa v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Dlžné výživné na mal. H. Z., nar. X.XX.XXXX za obdobie od 20.12.2022 do 21.9.2023 vo výške
563,28 eur je otec F. Z., nar. X.X.XXXX p o v i n n ý zaplatiť k rukám

matky maloletého v lehote 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Dlžné výživné na mal. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.12.2022 do 21.9.2023 vo výške
563,28 eur je otec F. Z., nar. X.X.XXXX p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého v lehote 5
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Dlžné výživné na mal. H. Z., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 20.12.2022 do 21.9.2023 vo výške
563,28 eur je otec F. Z., nar. X.X.XXXX p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletej o v lehote 5
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil citáciou príslušných ustanovení Zákona o

rodine, konkrétne § 78 ods. 1, 3, § 26, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1. Zároveň
rozhodol o trovách konania s poukazom na ustanovenie § 52 CMP.
Z vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané za účelom ozrejmenia pomerov rodičov maloletých a
navrhovateľa W. a samotných maloletých, bolo zistené, že plnoletý syn rodičov W. mal vyčíslené výdaje
sumou 329,04 eur mesačne, maloletý H. sumou 314,12 eur mesačne, maloletý Q. sumou 302,12 eur

mesačne a maloletá H. sumou 274,12 eur mesačne. Deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá
v súčasnej dobe je na materskej dovolenke s maloletým synom E., ktorého má s manželstva so I. K..
Otec žije vo C. D., je tam zamestnaný s príjmom približne 1.876,- libier, čo predstavuje 2.150,- eur. K
vyživovacím povinnostiam, ktoré má pribudla vyživovacia povinnosť maloletému V., ktorý žije s ním a s
jeho manželkou v O.. Náklady na živobytie presahujú sumu viac ako 5.000,- libier. Zo strany otca neboli

zistené súdom prvej inštancie žiadne obmedzenia, ktoré by ho diskvalifikovali v práci, aby dosahoval
nižší príjem.
Kolízna opatrovníčka poukazovala na zmenu pomerov na strane matky a maloletých detí s tým, že
sú deti odkázané na výživné zo strany otca, pričom maloletí sú nadaní, športujú, navštevujú základné
umelecké školy s čím sú spojené zvýšené náklady. Navrhla výživné zvýšiť.

4. Súd prvej inštancie zároveň argumentoval tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného
došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Súd prvej inštancie
vychádzal zo zákonnej domnienky, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov, avšak aj
zo skutočnosti, že výdaje dieťaťa majú byť primerané a majú byť pomerné k príjmom rodičov.

Súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že prihliadal aj na to, že otec si súdom určenú vyživovaciu
povinnosť plní. Je tiež nepochybné, že od roku 2016 do 2019, kedy bolo naposledy rozhodované o
výživnom, došlo objektívne k rastu životných nákladov a súd poukázal na to, že suma 570,- eur mesačne
na výživné pre 5 detí pochádzajúcich z manželstva rodičov je nízka a matka nemôže pokryť všetky
potreby maloletých detí. Na základe zistených skutočností súd prvej inštancie nadobudol názor, že od

posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov a prihliadal na schopnosti a možnosti rodičov, ako aj
na odôvodnené a primerané potreby navrhovateľa, ktorý medzičasom dospel (maloletý W.) a ostatných
maloletých s poukazom na vek, návštevu školy, krúžkov a mimoškolských aktivít vzhľadom na vyššie
uvedené počnúc dňom 20.12.2022, dňom podania návrhu na súd. Súd do budúcna rozhodol tak, žezvýšil výživné zo strany otca ako odporcu vo veci na navrhovateľa W. na 200,- eur, maloletého H. na
sumu 180,- eur mesačne, na maloletého Q. na sumu 160,- eur mesačne a na maloletú H. na sumu
140,- eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie súd zvážil možnosti, schopnosti a
majetkové pomery otca a odôvodnené potreby detí, pričom dospel k záveru, že k zárobkovým pomerom,
možnostiam a schopnostiam otca je dôvodný návrh na zvýšenie výživného na deti v uvedených sumách.
Vzhľadom k tomu, že ku dňu rozhodnutia súdu o zvýšení výživného navrhovateľa a maloletých detí

vznikol otcovi detí dlh na výživnom, zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o dlžnom výživnom za
obdobie od 20.12.2022 do 21.9.2023, kedy súd prvej inštancie rozhodoval rozsudkom.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrenie k odvolaniu

5. Proti výrokom I., II., III., IV. a V. rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorým argumentoval
tým, že má za to, že v zmysle vykonaného dokazovanie, ktoré vykonal súd prvej inštancie v potrebnom
rozsahu, avšak dôkazy, ktoré získal vyhodnotil nesprávne a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a záverom. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že predložil špecifikáciu mesačných výdavkov a listinné
dôkazy preukazujúce jeho výdaje, pričom zdôraznil to, že tieto výdaje by mal súd vziať v úvahu napoly,

pretože sú to výdaje, ktoré sú pre neho a jeho manželku, ako aj maloletého syna V. pochádzajúceho
zo vzťahu.
Argumentoval tým, že príslušný Okresný súd v Kežmarku zvýšil výživné na navrhovateľku C., nar.
XX.X.XXXX na sumu 230,- eur mesačne, pričom zvýšenie výživného na maloleté deti a na už dospelého
syna W. sa javí odvolateľovi ako neprijateľné, zvýšené v rozpore s tým čo môže ako otec v prospech

maloletých detí a dospelých detí platiť. Argumentoval tým, že sa žiadneho tvrdeného porušenia práv
nedopustil, ako tvrdila matka na súde podaným návrhom. Naviac nezdržiava sa na území Slovenskej
republiky a nestretáva sa ani s maloletými deťmi, pričom matka maloletých detí mu bráni v stretávaní
sa s deťmi. Jeho najstarší syn W., ktorý je už toho času dospelý sa zablokoval, čo sa týka telefonického
spojenia s ním, pričom v podstate sa kontaktoval iba s týmto. Matka súdu predložila iba potvrdenia

o návšteve školy maloletých detí a nepredložila žiadne dôkazy o tom, aký príjem má ona samotná.
Poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o rodine a argumentoval tým, že deti sú odkázané ako je
uvedené v rozsudku na výživu zo strany svojho otca. Uviedol, že spoločne na deti doteraz prispieval
sumou 570 eur, čo je podľa neho dostatočná suma na výživné z jeho strany. Súhlasí so súdom, že
matka nemôže pokryť z tejto sumy potreby detí, avšak poukazuje na to, že aj ona je povinná prispievať

na výživu maloletých detí, ako aj dospelých detí a podľa najstaršieho syna matka sa vyhýba oficiálnym
príjmom, keďže by jej peniaze z účtu boli automaticky stiahnuté na exekúcie. Z minulosti je známe, že
matka mala aj vedľajšie príjmy, pričom pracovala ako fotografka a v súčasnej dobe má vedomosti o tom,
že pracuje v reštaurácii, resp. v kaviarni, ktorá sa nachádza v tej istej budove, kde nemajú s rodinou
dom. Tento príjem samozrejme matka zamlčala. Zároveň odvolateľ poukázal na to, že tieto schopnosti,

ktoré využívala minulosti a možnosti matka nespomenula.

6. Ako už uvádzal vo vyjadreniach, je hrdý na to, že deti sú nadané a úspešné, aktuálna finančná situácia
rodičov mu však nedovoľuje platiť viaceré krúžky každému dieťaťu a z platu, ktorý má a ktorý dosahuje
vo C. D. platí výživné, ktoré v súčasnej dobe môže pokrývať zo svojho platu. Čo sa týka zvýšeného

výživného, ktoré bolo určené zo strany súdu prvej inštancie je toho názoru, že ide o vysoké sumy,
ktoré nezvláda zo svojho platu financovať, nakoľko ako aj súd prvej inštancie konštatoval v rozsudku,
minimálna mzda v O. je 2 063 eur a on dosahuje výšku mesačného príjmu o 2 150 eur. Argumentoval
ďalej odvolateľ tým, že súd urobil chybu pri porovnávaní jeho príjmu s minimálnou, pretože suma 2 150
eur je čistá suma, z ktorej vlastne on platí všetky náklady a výdaje. Prišiel do O. bez znalosti anglického

jazykaapracujevoblastiIT,avšakjehopracovnýpomersazmenilvsnaheoto,abyzvládolplatiťvýživné
na deti vo vyššej sume, ako to bolo určené za roky 2017 až 2019. Čo sa týka dôvodov odvolania, nemá
možnosť pracovať okrem jedného pracovného pomeru ešte v ďalšom, pretože skoro ráno odchádza,
dve hodiny cestuje do práce a vracia sa vo večerných hodinách, takže ďalšiu prácu nemôže vykonávať.
Čo sa týka tvrdenia detí, že im skôr priniesol nejaké darčeky, teraz v poslednej dobe nenosí darčeky a

dospelý syn W. argumentoval tým, že na osemnástku jemu a jeho sestre poslal 50 eur a darčeky im nosí
iba sporadicky v tom prípade, keď prichádza na I. z O.. Náklady v O. sú oveľa vyššie ako na I. a jeho
maloletý syn chodí do štátnej škôlky, pričom platí poplatky. Keby ostal doma, tak by stratili vlastne príjem
spolu s matkou maloletého. Na spoločnú domácnosť prispieva aj matka maloletého V., nielen on sám.V odvolacom návrhu nesúhlasil so zvýšením výživného a navrhol na dospelého W. zvýšiť výživné o 20
eur mesačne, teda na sumu 140 eur mesačne, na H. o 20 eur na sumu 140 eur mesačne, na Q. o 17 eur
mesačne na sumu 117 eur mesačne a na maloletú H. o 14 eur, teda na sumu 94 eur mesačne. Spoločne

so zvýšením výživného na dcéru C. čo činí 96 eur mesačne žiada, aby sa dlžné výživné rozložilo na
mesačné splátky v rozsahu dvanásť mesiacov.

7. K podanému odvolaniu otca maloletých detí a dospelého W. sa vyjadrila matka maloletých detí
podaním zo dňa 21.11.2023, v ktorom uviedla, že dokazovanie a následné zvýšenie výživného bolo

rozsudkom súdu prvej inštancie rozhodnuté správne.
Mimosúdnu dohodu navrhla konkrétne 12. decembra 2022, kedy navrhovala stretnutie oboch rodičov.
Toto stretnutie bývalý manžel odmietol a z mailovej komunikácie vie doložiť, že na základe tejto
komunikácie dospela k záveru, že musí podať žiadosť o zvýšenie výživného, keďže sa s bývalým
manželom nedá dohodnúť. Styk otca s deťmi určený po dohode s matkou nebol a ona mu v stretnutí
s maloletými deťmi, ako aj dospelým synom a dcérou nebránila v stretnutiach. Bývalý manžel inzeruje

na sociálnych sieťach ponuku na opravy počítačov, pričom posledná recenzia bola pred pätnástimi
dňami. Ona sama má veľa známych a priateľov v O., a preto má prehľad koľko môže zarobiť i menej
jazykovo zdatný X. v O., pričom suma na hodinu je 25 libier, niekedy môže zarobiť aj 60. Čo sa týka
práce, tak už od syna W. má vedomosť, že otec maloletých detí si môže zarobiť na základe práce,
ktorú vykonáva v O. dostatok finančných prostriedkov. Ohľadom jej možnosti návratu do zamestnania

uviedla, že je na materskej dovolenke s najmladším synom, ktorý dovŕši dva roky a nakoľko vyučovací
proces v základnej umeleckej škole prebieha v popoludňajší hodinách, nemôže túto prácu vykonávať.
Zamestnala sa na čas do 01.01.2024 a zastupuje na čiastočný úväzok B. U.. Všetko robí po dohode so
súčasným manželom a deťmi, hlavne, aby to neobmedzovalo deti. Čo sa týka spoločných detí s bývalým
manželom,evidentnetentonemásnahustretávaniasasnimi, čobolopreukázanépočasceléhokonania

a počas toho obdobia, kedy odišiel do O.. Argumentovala ďalej tým, že ak mal vedomie, že v minulosti
nechávala deti samé a išla do práce, tak to bolo iba vtedy, keď boli najstaršie deti doma. Nezaoberal sa
jej bývalý manžel vtedy jej prítomnosťou, ale išlo práve o peniaze.
Vyjadrila ľútosť, že jej bývalý manžel podceňuje svoje schopnosti živiť sa zdravými rukami a svojou
počítačovou zručnosťou a zdôraznila, že mať deti nie je len radosť, ale hlavne aj zodpovednosť, a to

za ich život a za ich výživu. Nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uviedol bývalý manžel v odvolaní a navrhla
rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť.
Ku oznámeniu o strate zamestnania bývalého manžela sa písomne vyjadrila podaním zo dňa
26.10.2024, v ktorom uviedla, že ju často bývalý manžel vyzýval, aby si našla ďalšie zamestnanie, tak
teraz má on povinnosť hľadať si zamestnanie, pretože výživné je prvoradé. Zároveň uviedla, že od

podania návrhu na zvýšenie výživného ubehlo viac ako 22 mesiacov, avšak ku dňu jej vyjadrenia sa
suma dlžného výživného navyšuje do rozhodnutia odvolacieho súdu.
Poukázala na to, že list, ktorý obdržal jej bývalý manžel obsahoval 6 listov, avšak on poslal iba šiestu
stranu. Tiež argumentovala, že má nárok na primerané odstupné, k čomu sa nevyjadril v liste.

8. K podanému odvolaniu otca maloletých detí a dospelých detí sa vyjadril dospelý syn W. podaním
zo dňa 17.11.2023, v ktorom uviedol, že v návrhu požadoval výšku mesačného výživného na neho
250 eur, súd rozhodol o výške 200 eur mesačne. Pritom rešpektuje v plnom rozsahu rozhodnutie súdu
a myslí si, že v každom zamestnaní si je zamestnávateľ vedomý faktu, že riešenie výživného stojí
nad všetkým. Preto okrem financií nevidí žiadnu veľkú prekážku, ktorá by otcovi bránila zúčastňovať

sa aspoň pojednávaní a v konečnom dôsledku platiť výživné tak, ako to žiada tak matka, ako aj on.
Stretnutia s deťmi neboli len na jeho podnet, ale od začiatku, keď býval aj na otec na I., relatívne blízko
nich, vždy písal a pýtal sa on, že kedy vezme deti, ako aj jeho najstaršieho k nemu, či už na víkend
alebo na stretnutia. Nikdy to nebol záujem len z jeho strany, ale predovšetkým matka ich smerovala k
tomu, aby sa stretávali s otcom. Matka ich stretnutiam nikdy nebránila a trvala na tom, aby sa s otcom

stretávali.Argumentujeďalejvovyjadrení tým,žeodporcasiprotirečí,ženevedel,žeajostatnédetimajú
mobily, pričom im posielal správy na messenger, resp. pozháňal im obal alebo nejaké iné zabezpečenie
k mobilom, takže vedel o tom, že deti majú mobily, na ktoré sa im dá zavolať.

9. Čo sa týka ďalších vyjadrení povinného z platenia výživného v odvolaní, že on prekročil hranice

slušného dialógu otca a syna uviedol, po rozvode rodičov sa vždy otca zastával, obhajoval ho, no keď sa
dozvedel čo vlastne otec mal za sebou, a to dopustil sa trestného činu zneužívania maloletých dievčat,
zmenil svoje svoj postoj k otcovi a dospel k záveru, že matka mala pravdu, keď od otca odišla.Povinný z platenia výživného neakceptuje zvýšené výživné a dospelý syn poukazuje na to, že je v
maturitnom ročníku bilingválneho gymnázia, pričom neexistuje jeden týždeň, ktorý by mohol leňošiť, ale
má špeciálne podmienky na jednak vyučovania, ako aj na krúžky. Okrem školy sa zúčastňuje viackrát do

týždňa hodín gitary, hodín klavíra, zúčastňuje sa ako hudobný talent na rôznych koncertoch, súťažiach a
taktiež gitarového súboru. Ako dobrovoľník doučuje mladších žiakov predmety, s ktorými majú problémy.
Domov prichádza okolo 17.00 hodiny, niekedy až 19.00 hodiny, ráno odchádza do školy. Potvrdzuje, že
povedalotcoviinformáciu,žematkarobívkaviarniW.barcafé,ktorájesúčasťoudomu,vktorombývaso
svojim manželom, avšak bolo to iba v tom čase, keď matka nebola na materskej dovolenke s najmladším

súrodencom. Vyzdvihol to, že odporca sa vie chváliť, aké sú jeho deti nadané, avšak určite by každý z
detí uznal, keby namiesto rečí vedel odporca či už v minulosti alebo teraz urobiť niečo pre to, aby sa
deti dostali k takýmto úspechom. Namiesto toho odporca tvrdí, že keby žil s nimi v domácnosti, podľa
jeho návrhu by sa rozhodlo kto má na aký krúžok chodiť. Poukázal aj na to, že odporca argumentoval
tým, že má v súčasnej dobe najmladšieho syna maloletého V., na ktorého sú náklady v O. veľmi vysoké,
ale náklady na život sú aj na Slovensku vysoké.

Ďalej poukázal na to, že pôvodne otec darčeky donášal skoro pri každom stretnutí s podmienkou,
že kto príde, ten dostane darček. Stretnutia sa nezúčastnili Q., H. ani sestra H. z dôvodu, že matka
z bezpečnostných dôvodov sestru nepustila na stretnutie s otcom. Ako už uviedol vo vyjadreniach
pred súdom prvej inštancie k 18. narodeninám im otec poslal jemu aj C. 50 eur. Poukázal zároveň na
skutočnosti, ktoré sa stali počas života, keď ešte otec žil na Slovensku, resp. odišiel do O. a bolo mu

treba vybaviť pas, nakoľko odišli bývať z J. do D. a otec mu pas nechcel obnoviť ani vybaviť a následne
na to ani nedostal na návštevu k nemu do O., pretože nemal pas. Čo sa týka strachu o stratu darčekov,
skutočný dôvod prečo by mohli byť darčeky predané bol ten, že odporca v tej dobe nebol schopný
prispievať ani polovicu na okuliare, ktoré nosí z dôvodu zhoršenia zraku a matka povedala, že či má
teraz všetky tie darčeky predať, aby mali na zaplatenie na okuliare. Túto otázku zobral veľmi vážne,

a preto odporcovi oznámil úplne inak, čo je ďalší dôkaz toho, že odporca zneužíva jeho informácie na
očierňovanie matky, pričom odporca tvrdil, že darčeky, ktoré dal alebo dáva deťom chce matka predávať.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že chcel ísť do O. študovať, avšak otec a jeho manželka s
tým nesúhlasili, pretože podľa nich neovláda anglický jazyk aj napriek tomu, že študuje bilingválnom
gymnáziu a podľa jeho názoru je vie lepšie po anglicky ako otec, ktorý je tam už niekoľko rokov.

Práve na základe týchto jednotlivých tvrdení zo strany otca ako povinného z platenia výživného u
považuje za potrebné uviesť to, že pokiaľ sa otec cíti opustený, zradený a sťažuje sa, že mu jeho deti
chýbajú a že ich tak veľmi miluje, mal urobiť niekoľko krokov, aby sa tieto veci zmenili, avšak doposiaľ
tento človek neurobil nič. Sestre C. povedal, že je manipulovaná matkou, že jej všetko matka diktuje.
Podáva nepravdivé informácie, očierňuje matku a jej manžela, pričom momentálne sa správa otec ako

najväčší chudák tým, že sa nezúčastňuje na dôležitých pojednávaniach, čo odôvodňuje financiami. Otec
mu povedal, že má dodržiavať desatoro božích prikázaní a on uvažoval, že ako si má ctiť otca - človeka,
ktorý podvádzal a ponižoval jeho matku a dlhodobo klamal svojmu synovi.
Rešpektuje rozhodnutie v plnom rozsahu a nesúhlasí so zvýšením výživného o 20 eur, ako uviedol
povinný z platenia výživného v odvolaní.

Čo sa týka listu povinného z platenia výživného, v ktorom oznámil súdu prvej inštancie, že jeho
zamestnávateľ mu oznámil jeho prepustenie. Oznámením bolo otcovi uvedené, že jeho pracovný pomer
končí k 16.08.2024. Podľa oprávneného z poberania výživného uvedená informácia neznamená pre
toto konanie nič nové. Poukázal na vyjadrenie odvolacieho súdu v konaní o výživné jeho sestry sp. zn.
19CoP/6/2024. O zníženie výživného musí otec požiadať v novom konaní. Podľa neho mal možnosť

nájsť si inú prácu, resp. sa voči oznámeniu odvolať.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
a v zmysle ustanovenia § 360 ods. 1 CSP oprávneným subjektom - účastníkov konania, v ktorého
neprospech bolo vydané rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP,
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a dospel kzáveru, že je rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné potvrdiť v spojení s opravným uznesením súdu
prvej inštancie, ktorým odstránil formálne pochybenia, vytýkané mu odvolacím súdom.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je výrokoch vecne správne a zákonné. Súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a z uvedeného skutkového stavu aj správne vo veci rozhodol, pričom
odvolací súd sa s jeho rozhodnutím a stotožňuje.

12. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd ako už uviedol vyššie plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože
jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré
odvolateľ uvádza v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia
prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

14. Odvolací súd preberá pred súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre
ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok spolu s opravným uznesením považuje
odvolací súd za vecne správny a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto
argumenty.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostrené v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daných
skutkových okolností na zmenu rozsahu výživného stanoveného súdom prvej inštancie.

16. Ako vyplýva z dôvodov odvolania odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou zmeneného výživného,

ako aj časovou splatnosťou dlžného výživného, napadnuté rozhodnutie podľa neho vychádza z
nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a právne závery súdu o stanovení výšky výživného
nemajú základ vo vykonanom dokazovaní, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne a dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Poukázal na svoj zdravotný stav, ako aj ďalšiu vyživovaciu
povinnosť a všetky výdavky spojené s osobnou potrebou.

17. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd argumentuje tým, že za
situácie súdom zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletých detí H. Q. a H. Z., ako aj plnoletého navrhovateľa W. Z.. Súd
správne určil zmenu výšky primeraného výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam ako aj

majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc na osobnú starostlivosť matky.

18. S poukazom na obsah ustanovenia § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia

pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

19. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať
okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia,
pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého
dieťaťaalebonastranepovinnéhorodiča.Takoutozmenoumôžebyťpodstatnevyššívekdieťaťaastým
spojený rast nevyhnutných nákladov, prípadne trvalá zmena zdravotného stavu, resp. nástup dieťaťa do

školy vyššieho stupňa, poprípade zmeny zdravotného stavu a podobne.

20. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky však odvolací súd uvádza, že za situácie súdom
zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že zníženie výživného nezodpovedá odôvodnenýmpotrebám maloletých detí a nezodpovedá ani možnostiam a schopnostiam povinného z platenia
výživného, a to otca maloletých detí.

21. Odvolací súd zároveň vyslovil, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh na zníženie výživného
zo strany otca. Pričom dôvody, na ktoré poukázal otec maloletých detí nevzal v úvahu, nakoľko správne
poukázal na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, prihliadnuc predovšetkým
na osobnú starostlivosť matky. Správne zdôraznil snahu matky o zvýšenie svojej kvalifikácie, ako aj o
zvýšenie svojho príjmu, ktorý plne využíva pre potreby svojich maloletých detí a takýmto spôsobom sa

snaží uhrádzať všetky ich nároky, ktoré vyplývajú jednak z ich bežného života, ako aj z potrieb školských
a mimoškolských aktivít.

22. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku ohľadom
výšky výživného na maloleté deti, pričom zmenil pôvodné rozhodnutie rozsudkom Okresného súdu
Kežmarok č. k. 6P/93/2016 - 58 zo dňa 01.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešove č. k.

21CoP/55/2019 - 247 zo dňa 20.06.2019. Konkrétne o výške výživného v časti týkajúcej sa výživného
ešte v tom čase mladistvého W. Z., nar. XX.XX.XXXX, maloletých H. Z., nar. XX.XX.XXXX, Q. Z., nar.
XX.XX.XXXX a H. Z., nar. XX.XX.XXXX tak, ako je to uvedené vo výroku súdu prvej inštancie. Zároveň
ďalšími výrokmi upravil úhradu dlžného výživného na jednotlivé deti tak, že výšku dlžného výživného
zaviazal otca ako povinného z platenia výživného zaplatiť k rukám navrhovateľa, ako aj k rukám matky

maloletých v lehote u dospelého syna 6 mesiacov a u maloletých v lehote 5 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.
V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj ustanovenia § 121 a § 154 CMP z hľadiska zmeny
pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane oboch rodičov správne rozhodol rozsudkom súd
prvej inštancie o primeranej výške výživného s poukazom na ustanovenie § 62 a § 75 Zákona o rodine.

23. S poukazom na ustanovenie § 62 a § 72 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republiky nezakotvuje
povinnosť pracovať, avšak pri určení výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si
rodičov prácou, respektíve podnikaním zarobí alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu

má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj
jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. S poukazom na to, že otec ako
povinný z platenia výživného poberá mzdu vo výške 2 150 eur, ako to bolo preukázané dokazovaním.
Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zisťovanie a
vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. S poukazom na tie skutočnosti, ktoré boli bezpochyby

preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, bolo preukázanie zvýšených nákladov na strane
maloletých detí s porovnaním na potreby a výdavky otca ako povinného z platenia výživného.

24. Zákonná prednosť výživného pred ostatnými výdavkami povinného rodiča má za cieľ zvyšovať
plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď

rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispieva v primeranej miere na potreby dieťaťa. Z vykonaného
dokazovania bezpochyby vyplýva, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom riadne
neplní.

25. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného,

respektíve o zníženie alebo o zvýšenie výživného, vymedzuje kritéria ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, jeho zdravotným stavom,

vlohami, nadaním a získanými skúsenosťami. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie
správne poukázal pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča - otca.

26. Odvolací súd zároveň argumentuje tým, že Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného
vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má učiť konkrétna výška výživného.

Na strane oprávnených sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Priposudzovaní uvedených schopností a možností povinného rodiča odvolací súd tak ako to bolo v
rozhodnutí súdu prvej inštancie argumentoval týmito schopnosťami a možnosťami, ktoré sú dôležité
pre jeho reálne zárobkové a majetkové pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie

bezpochyby vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní zmeny výšky výživného.
Otecmaloletýchakopovinnýzplateniavýživnéhojeosobousukončenýmmaturitnýmvzdelanímvoveku
44 rokov bez akýchkoľvek zdravotných problémov, ktorý si môže v O. privyrábať okrem priemernej mzdy,
ktorá tu predstavuje 1876,36 libier, čo predstavuje v prepočte na eura 2150 eur. Čo sa týka možností a
schopností otca v zahraničí, jeho možnosti sú oveľa lepšie, ako je tomu na území Slovenskej republiky,

a preto s poukazom na skutočnosti, ktoré počas celého konania pred súdom prvej inštancie tvrdil a nimi
argumentoval, že nemôže viacej zarábať. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie opačného
názoru, a tak ako nabádal otec ako povinný z platenia výživného, matku celý čas o zvyšovanie počtu
zamestnaní a tým navýšenia finančných prostriedkov pre seba a pre svoje deti, takisto odvolací súd
poukazuje na to, že otec ako povinný z platenia výživného má povinnosť zabezpečiť si prácu tak, aby
vedel zabezpečiť svoje deti a výživné pre ich.

27. Pri príležitosti tejto skutočnosti zároveň sa odvolací súd vyjadruje aj k listu, ktorý predložil súdu
prvej inštancie otec ako povinný z platenia výživného, že ku 16.08.2024 mu podáva zamestnávateľ
výpoveď. Pritom odvolací súd argumentuje totožne ako to uviedol odvolací súd vo veci 19CoP/6/2024,
kedy odvolací súd poukázal na to, že je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie

a otec ako osoba povinná z platenia výživného si môže podať nový návrh na zníženie výživného.
Obdobne ako konštatoval odvolací súd v predmetnej veci je tomu tak aj v danom konaní, kedy odvolací
súd rozhoduje o zvýšení výživného jednak na navrhovateľa ako osobu dospelú W. Z., ale aj na maloleté
deti H., Q. a H., u ktorých zvýšil súd prvej inštancie výživné o nepatrné čiastky. Ide o zvýšenie na
navrhovateľa W. zo sumy 120 eur na 200 eur, u H. zo sumy 120 eur na 180 eur, u Q. zo sumy 100

eur na 160 eur a u maloletej H. zo sumy 80 eur na 140 eur. S poukazom na uvedené má odvolací
súd za to, že išlo o zvýšenia výživného s poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí a s
poukazom aj na tie skutočnosti, ktoré boli preukázané u otca ako povinného z platenia výživného,
že vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery môže uvedené výživné platiť. Ani
skutočnosť, ktorá bola oznámená súdu prvej inštancie a o ktorej má vedomosť aj odvolací súd, a to strata

zamestnania, nemôže zmeniť uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo vydané 21.09.2003.
Vzhľadom na odvolanie otca povinného z platenia výživného došlo k predĺženiu samotného konania o
zvýšenie výživného na maloleté deti, ako aj na dospelého W. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku súdu prvej inštancie, preto odvolací súd argumentuje poukazom na hospodárnosť konania a
na predovšetkým záujem maloletých detí.

28. Matka predložila súdu špecifikáciu potrieb maloletých detí, ako aj navrhovateľ W. Z. predložil súdu
prvej inštancie zvýšené potreby oproti pôvodnému stavu podľa rozsudku Okresného súdu Kežmarok
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom. Je
možné mať za osvedčené a preukázané, že zvýšené náklady súvisia so štúdiom jednak dospelého

syna, ako aj maloletých detí a následne so stravovaním, nákupom drogérie, kozmetiky a ich zdravotným
stavom. Matka poukázala na viaceré zdravotné hendikepy u maloletých detí, ktorý si vyžadujú neustále
dokupovanie jednak okuliarov, ako aj jeho ostatných zdravotných pomôcok. Súd prvej inštancie podľa
názoru odvolacieho súdu správne zistil potreby maloletých detí a pri stanovení zvýšenia výživného
zdôraznil najmä možnosti a schopnosti otca, ktorý pracuje v O.. Súd prvej inštancie vzal na vedomie aj

ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá je na strane otca, ako aj na strane matky maloletých deti.

29. Rozhodnutie o výživnom rieši otázku výživy maloletých detí na dlhšie obdobie, pričom rodič si musí
byť vedomý toho, že je jednou z najdôležitejších povinností zabezpečiť si príjem nielen pre seba, ale aj
pre svoje deti. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá rodičom podieľať sa na výžive

dieťaťa. Odvolací súd preto stanovené bežné výživné, ktoré bolo zvýšené predmetným rozsudkom súdu
prvej inštancie považuje za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám,
rozsah takto stanoveného zvýšeného výživného, ktoré je otec povinný platiť je odrazom posúdenia
individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci. Na strane maloletých detí je potrebné uviesť,
že sú vo veku, kedy ich náklady reálne vzrástli v súvislosti s ich vývinom, ako aj potrebami. Percentuálne

rozpätie výživného je od 13 - 15 %, resp. 17 % na dospelé dieťa čistého príjmu povinného rodiča, teda
zodpovedá reálnym nákladom, ktoré je nevyhnutné na maloleté deti vynaložiť.
Súd prvej inštancie pri zvýšení výživného na maloleté deti sa riadil Metodikou pre výpočet výživného
rodičov k deťom platnom pre súdy na území Slovenskej republiky.30. Súd prvej inštancie ustálil náklady na jednotlivé maloleté deti vo výške, ktorú presne vyšpecifikovala
matka maloletých detí v konaní, ako aj počas celého konania pred súdom prvej inštancie. Náklady

na maloleté deti predstavujú sumu približne 300 eur mesačne, čo bolo preukázané zo strany matky
potvrdeniami jednak na platenie na ZUŠ, ako aj na cestovné, poistenie, obuv, zdravotnú starostlivosť a
všetky ostatné náklady tak, ako ich presne uviedla vo svojich vyjadreniach. Rozdelenie týchto nákladov
bezpochyby sú medzi ňou a bývalým manželom a mali by byť rovnaké. Ako však matka uvádza, často
jej manžel, ktorý nie je otcom ich maloletých detí vypomáha pri realizácii a úhrade všetkých výdavkov

na maloleté deti H., Q. a H.. Obligatórnym základným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy
(poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011 sp. zn. IV. ÚS 489/2011).
Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o maloleté deti nastolená situácia medzi
rodičmi sa už teraz prieči zásade rovnocenného výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku
prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť

rodiča o maloleté dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú
odchýlku v neprospech otca možno racionálne odôvodniť ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine.
Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom príjem otca je z uvedeného vykonaného

dokazovania súdom prvej inštancie preukázateľne vyšší ako príjem matky. Aj vzhľadom na vyššie
uvedené by skúmanie neschopnosti matky zamestnať sa ešte v ďalšom zamestnaní neprivodilo výraznú
zmenu v jej neprospech.

31. K samotným námietkam otca a jeho návrhu na zníženie výživného, ktoré podal v rámci odvolacieho

konania odvolací súd tento návrh vyhodnotil ako nedôvodný. Oproti pôvodným predstavám otca
maloletých detí odvolací súd argumentuje tým, že zvýšené životné náklady súd prvej inštancie správne
vyhodnotil u maloletých detí, ale aj u otca s poukazom na novú vyživovaciu povinnosť k maloletému V.,
ktorý sa narodil v Anglicku. V poslednom období dvoch rokov zvýšila sa aj miera inflácie, predstavuje až
16 % zvýšených cien pri potravinách, ako aj pre pohonných hmotách a nárast cien je omnoho vyšší tak

na území Slovenskej republiky, ako aj v O.. Tento objektívny rast cien odôvodňuje zvýšenie výživného
v primeranej výške a zohľadňujúc dané objektívne zvýšenie cien tovarov a služieb v obidvoch štátoch
rovnako. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom konaní je na prvom mieste záujem maloletých detí,
a preto sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom zvýšenia výživného.

32. K otázke splatnosti dlžného výživného odvolací súd len podotkol, že s poukazom na ustanovenie §
232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni vyplývajúca zo zákona a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Tým, že súd prvej inštancie umožnil otcovi splatiť dlžné výživné v lehote šesť mesiacov u W. a v dĺžke
päť mesiacov u maloletých detí H., Q. a H. je len v prospech otca ako povinného z platenia výživného.
Dlžné výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť maloleté dieťa kompenzované za obdobie,

počas ktorého bola aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať
sa na jeho životnej úrovni. Súd pristupuje v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP k možnosti povoliť
splatiť dlh ako k výnimočnému riešeniu. Ak teda súd povolil splácanie dlžného výživného otcovi v lehote
šesť mesiacov, resp. päť mesiacov, privodil pre neho priaznivý stav, keďže od vyhlásenia vykonateľnosti
rozsudku je pomerne dlhšie obdobie umožňujúce povinnému otcovi dlžné výživné zaplatiť a vytvoriť tak

dostatočný mu priestor. Nemožno toto rozhodnutie súdu interpretovať v neprospech otca.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dal do popredia pri svojom rozhodovaní ustanovenia
Zákona o rodine, predovšetkým ustanovenie § 62 ako aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle
ktorého je možné posudzovať potencionalitu príjmov otca, pričom súd neprihliada len na skutočné príjmy

povinného rodiča, ale vychádza z príjmov, ktoré by rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný
stav, schopnosti, stupeň vzdelania, pracovnú prax a podobne.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky povinného otca vyhodnotil odvolací súd
akonedôvodné,pretožesanezakladajúnaskutočnostiach,ktorébybolivkonaníajnáslednedostatočne

overené a považované za dôvodné.
Súd prvej inštancie správne pri hodnotení príjmov, ako aj výdavkov otca povinného z platenia výživného,
ako navrhovateľa v tomto konaní, vychádzal z predložených listinných dôkazov, ako aj z vyjadrenia na
pojednávaní a správne dospel k záveru, že zníženie výživného, o ktoré žiadal otec ako povinný z plateniavýživnéhoniejedôvodné.Zvýšenievýživnéhonamaloletédetiakoajnanavrhovateľapovažujeodvolací
súd za rozhodnutie správne a v súlade so zákonom.

35. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny
v jeho napadnutých výrokoch postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh odvolateľa na zníženie vyživovacej povinnosti považoval
za rozporný s najlepším záujmom maloletých detí ohrozujúci riadne uspokojenie ich odôvodnených
potrieb, nevyváženosť plnení si rodičovských povinností k maloletým deťom zo strany oboch rodičov

rovnomerne.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastník nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle ustanovenia § 55 CMP.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).