Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100179
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100179.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuJUDr.AlenyAntalovejaMgr.MariánaŠtulajtera,vprávnejveci
žalobcu: PRIMA ŠPORT, o.z., Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 34 057 595, zast. JUDr.
Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému:
Mesto Považská Bystrica, Centrum 2/3, 017 13 Považská Bystrica, zast. advokátom: doc. JUDr. Ľubomír
Fogaš, CSc., Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia primátora Mesta
Považská Bystrica č. Odd. OP/2817/2023/20353 zo dňa 16. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení platnom
a účinnom v čase rozhodovania o infožiadosti (ďalej ako „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“
alebo „Infozákon“) doručenou Mestu Považská Bystrica (ďalej aj ako „mesto“) dňa 08.03.2023 žiadal
o poskytnutie informácií, v akej konkrétnej výške boli v jednotlivých rokoch 2018, 2019, 2020, 2021,
2022 vyplatené odmeny, prípadne iné finančné benefity konkrétnym (i) členom valného zhromaždenia,
(ii) členom dozornej rady a (iii) členom predstavenstva spoločnosti Mestská dopravná spoločnosť, a.s.

Považská Bystrica, skrátene MDS a.s. Považská Bystrica, IČO: 36 611 131 (ďalej ako „MDS a.s.“).

2. Mestský úrad v Považskej Bystrici rozhodnutím č. Odd. OP/2817/2023/9448 zo dňa 16.03.2023 vydal
podľa § 18 ods. 2 Zákona slobodnom prístupe k informáciám rozhodnutie, ktorým sčasti vyhovel žiadosti
o poskytnutie informácií (ďalej aj ako „prvé prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia
mestský úrad uviedol, že Mesto Považská Bystrica odpredalo v roku 2020 svoj podiel v spoločnosti MDS
a.s.. Mesto Považská Bystrica nemá požadované informácie k dispozícii. Z dôvodu zániku majetkovej

účasti mesta v spoločnosti MDS a.s. však už mesto ani nepostúpilo žiadosť tejto spoločnosti v súlade
s ust. § 15 ods. 1 Infozákona. Jediné informácie, ktorými Mesto Považská Bystrica disponuje, sú tie,
že do času odpredaja podielu v spoločnosti MDS a.s., bol členom valného zhromaždenia spoločnosti
primátor mesta, pričom tento za členstvo nepoberal žiadnu odmenu.3. Na základe odvolania žalobcu mestský úrad podľa § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) odvolaniu

v plnom rozsahu vyhovel rozhodnutím č. Odd. OP/2817/2023/13339 zo dňa 17.04.2023 (ďalej ako
„prvostupňové rozhodnutie“) a zmenil rozhodnutie zo dňa 16.03.2023 tak, že vo výrokovej časti
príslušného rozhodnutia text o čiastočnom sprístupnení informácií nahradil textom: Mestský úrad v
Považskej Bystrici ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám
žiadosti PRIMA ŠPORT sčasti vyhovuje a sprístupňuje iba informácie požadované v bode č. 1

žiadosti o odmenách, prípadne iných finančných benefitoch vyplatených konkrétnemu členovi valného
zhromaždenia A. B. B. C. D., B., primátorovi mesta v období od roku 2018 do času odpredaja podielu v
spoločnosti MDS a.s. v roku 2020, ktorý v danom období za uvedenú funkciu nepoberal žiadne odmeny
alebo iné finančné benefity. Informácie o ďalších členoch valného zhromaždenia požadované v bode č.
1 žiadosti a rovnako informácie požadované v bodoch č. 2 a 3 žiadosti (o odmenách členov dozornej
rady a predstavenstva) mestský úrad nesprístupňuje z dôvodu, že ich nemá k dispozícii.

4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol primátor Mesta Považská Bystrica
rozhodnutím č. Odd. OP/2817/2023/20353 zo dňa 16.05.2023 tak, že odvolaniu vyhovel a zmenil
prvostupňové rozhodnutie tak, že žiadateľovi požadované informácie za obdobie od 01.01.2018 do
zániku majetkovej účasti Mesta Považská Bystrica v spoločnosti MDS a.s. (teda do 31.10.2020)

sprístupňuje v plnom rozsahu. V prílohe rozhodnutia (Príloha č. 1, spolu 13 strán) Mesto Považská
Bystrica žiadateľovi sprístupňuje všetky požadované informácie v podobe, v akej boli mestu poskytnuté
zo strany MDS a.s.. V predmetnej prílohe sa nachádzajú informácie o všetkých konkrétnych členoch
valného zhromaždenia (akcionároch), o všetkých členoch dozornej rady a o všetkých členoch
predstavenstva za sledované obdobie od roku 2018 do zániku majetkovej účasti mesta v spoločnosti

MDS a.s. (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). Rovnako sa v predmetnej prílohe nachádzajú informácie
o všetkých odmenách a iných finančných benefitoch poskytnutých týmto osobám za výkon funkcií v
orgánochspoločnosti.Vovýrokunapadnutéhorozhodnutiejesúčasneuvedené,žeE.F.bolazačlenstvo
v predstavenstve spoločnosti v sledovanom období (01.01.2018 až 31.10.2020) vyplácaná mesačná
odmena znížená o polovicu, a to na základe rozhodnutia dozornej rady spoločnosti, teda odmena v sume

248,95 eura mesačne. K rozdeleniu zisku medzi akcionárov v sledovanom období nedošlo, pretože zisk
bol na návrh valného zhromaždenia prevedený na účet nerozdelený zisk minulých rokov. Vo valnom
zhromaždení zastupoval akcionára (Mesto Považská Bystrica) primátor mesta, ktorý za toto členstvo
nepoberal žiadnu odmenu, keďže by to bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolaniu žalobcu vyhovel a požadované informácie
sprístupnil v plnom rozsahu.

Správna žaloba – žalobné body

5. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.05.2023 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Konštatoval,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy
je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namietal, že požadoval informácie o odmenách členov

valného zhromaždenia, predstavenstva a dozornej rady spoločnosti MDS a.s. za obdobie od 01.01.2018
do 31.10.2020. Napriek tomu, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je uvedené, že tieto
informácie sa žiadateľovi sprístupňujú, z Prílohy č. 1 (13 strán) takéto informácie nevyplývajú.
Z predmetnej prílohy vyplýva, že predsedovi dozornej rady bola schválená 07.07.2008 odmena 15
000 vtedajších slovenských korún (nie je zrejmé, či mesačne alebo ročne), podpredsedovi dozornej

rady odmena 10 000 vtedajších slovenských korún a členovi dozornej rady odmena 7 000 vtedajších
slovenských korún, pričom nie je zrejmé, či odmena v tejto výške bola vyplácaná až do októbra
2020, čo je vzhľadom na jej schválenie ešte 07.07.2008 podľa žalobcu nepravdepodobné. Členom
predstavenstva bola na zasadnutí dozornej rady dňa 24.08.2006 schválená odmena nasledovne:
predsedovi predstavenstva 20 000 vtedajších slovenských korún (odmena od októbra 2008 zvýšená na

25 000 vtedajších slovenských korún), podpredsedovi predstavenstva 15 000 vtedajších slovenských
korún (od októbra 2008 zvýšená na 20 000 vtedajších sa slovenských korún), členovi predstavenstva 10
000 vtedajších slovenských korún (odmena od októbra 2008 zvýšená na 15 000 vtedajších slovenských
korún). Žalobcovi opäť nie je zrejmé, či išlo o mesačnú alebo ročnú od menu a či táto bola aktuálna ajv roku 2020. Pretože do roku 2020 bol žalovaný povinnou osobou, malo mesto sprístupniť požadované
informácie, pretože týmito informáciami disponuje, a to jednak z titulu svojho majetkového podielu
v spoločnosti MDS a.s. a tiež ako člen valného zhromaždenia i dozornej rady. Žalobca poukázal

na to, že v obdobnej veci už rozhodoval Krajský súd v Trenčíne, ktorý uviedol, že Mesto Považská
Bystrica je zakladateľom spoločnosti MDS a.s., má v nej majetkovú účasť, pričom z pohľadu súdu
je nepochybné, že je povinnou osobou rovnako ako spoločnosť MDS a.s.. Ďalej žalobca namietal
rozpor výroku napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia a príloh. Podľa žalobcu nie je predsa
možné tvrdiť, že žiadosti o sprístupnenie informácií sa vyhovuje, že informácie sa predkladajú v

prílohe, pričom samotná príloha už tieto informácie preukázateľne neobsahuje. Takéto rozhodnutie
je zmätočné a nepreskúmateľné. Taktiež žalobca konštatoval, že povinná osoba mu požadované
informácie takpovediac „dávkuje postupne“, keď najskôr nesprístupní nič, potom niečo, potom o niečo
viac, avšak nezrozumiteľne a nie v súlade s tým, čo žiadal. Žalobca poukázal na princíp dobrej
verejnej správy ako aj na skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti. Základné pravidlá
správneho konania uvedené v § 3 Správneho poriadku a aj ostatné zákony je potrebné interpretovať v

duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy
súhrne označovaných ako princípy dobrej správy. Právo na dobrú verejnú správu zahŕňa v sebe aj
princíp transparentnosti, ktorý sa spája s kontrolou činnosti verejnej správy, s právom osôb vedieť
všetko podstatné o výkone verejnej správy. Podľa žalobcu v rozpore s uvedenými princípmi žalovaný
požadované údaje nesprístupnil. Žalovaný síce rozhodol formálne tak, že požadované informácie

sprístupnil, avšak reálne ich neposkytol. Žalobca konštatoval, že žalovaný sa neriadil Zákonom o
slobodnom prístupe k informáciám, keď nepochybne je povinnou osobou (čo výslovne vyplýva z ust.
§ 2 ods. 1 citovaného zákona). Rovnako je nepochybné, že spoločnosť MDS a.s. je v zmysle ust.
§ 2 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnou osobou, pretože je založená
mestom, teda je na účely zákona považovaná taktiež za osobu povinnú. Povinnosť mesta sprístupňovať

informácie o nakladaní s majetkom mesta vyplýva výslovne navyše aj z ust. § 11 ods. 2 Infozákona. Je
nespochybniteľné,žeinformácie,ktorýchsprístupneniasažalobcadomáha,súinformáciamionakladaní
s majetkom mesta a že žalovaný s týmito informáciami disponoval, pretože sa týkajú spoločnosti, ktorej
zakladateľom je Mesto Považská Bystrica a v ktorej malo mesto majetkovú účasť. Preto spoločnosť
MDS a.s. podlieha kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra Mesta Považská Bystrica v zmysle ust. §

18d ods. 2 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra podliehajú i
právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce,
alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku.
Záver, že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáha, malo Mesto Považská Bystrica vo svojej

dispozícii,vychádzaznázoru,žeobecakopovinnáosobadisponujepožadovanýmiinformáciami,okrem
iného aj vtedy, ak požadované informácie má k dispozícii len právnická osoba, v ktorej má obec ako
povinnáosobamajetkovúúčasť.SpoločnosťMDSa.s.,akoužbolouvedené,podliehakontrolnejčinnosti
hlavného kontrolóra obce, teda niet pochýb, že obec musí mať, a aj má, možnosť disponovať s dokladmi
týkajúcimi sa nakladania s majetkom obce.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú, preto navrhol, aby

ju správny súd zamietol. Z povahy požadovaných informácií vyplýva, že povinnou osobou je MDS a.s.,
nie žalovaný, ktorý napriek tomu, že nie je povinnou osobou, poskytol žalobcovi všetky informácie, ktoré
žalobca žiadal a ktorými žalovaný reálne disponoval. Žalovaný bol minoritným akcionárom MDS a.s.
(vlastnil 34 % akcií) do 31.10.2020. Žalovaný poukázal na to, že sprístupnenie informácií týkajúcich
sa mzdových/platových pomeroch pomerov v spoločnosti MDS, a.s. už bolo predmetom súdneho

prieskumu, pričom z pohľadu žalovaného nedošlo k nijakej zmene - žalovaný vo všetkých prípadoch
sprístupnil všetky informácie, ktorými disponoval, nijaké iné informácie o platových pomeroch nemá a
nikdy nemal. Osobou povinnou na poskytnutie informácie by mala byť obchodná spoločnosť MDS a.s.. Z
tohto dôvodu žalovaný vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Informačnú povinnosť
(ak vôbec) má teda obchodná spoločnosť MDS a.s., čo možno vyvodiť aj z dostupnej judikatúry

Najvyššieho súdu SR (pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/103/2008), prípadne
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (nález sp. zn. I. ÚS 236/06). Údaje o mzdových/platových
pomeroch členov predstavenstva dozornej rady MDS a.s. boli spracovávané v informačnom systéme
MDS a.s.. Žalovaný k nim nemal prístup a ani neexistoval dôvod, aby takýto prístup mal zabezpečený.Skutočnosť, že je minoritným akcionárom, takýmto dôvodom byť nemôže a v praxi ani nie je. Ak by
žalovanýajpripustil,žejeosoboupovinnouposkytovaťúdajeomzdovýchpodmienkachuinéhosubjektu
súkromného práva, tak z ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva,

že žalovaný by bol povinný obmedziť sprístupnenie informácie, resp. informáciu nesprístupniť vtedy,
ak by mu MDS a.s. (ako osoba, ktorá nie je povinná poskytnúť údaje o mzdových podmienkach) túto
informáciupredsalenposkytla,nouviedlaby,žesosprístupneníminformácienesúhlasí.Vposudzovanej
veci však nielenže MDS a.s údaje o mzdových podmienkach neposkytla, ale žalovanému naviac
písomneoznámila,žepožadovanéinformácieneposkytnezdôvoduochranyosobnýchúdajov.Žalovaný

teda nielenže nemá právny dôvod disponovať údajmi o výške mzdy členov predstavenstva/dozornej
rady spoločnosti MDS a.s., no ak by takýmto údajom predsa len disponoval, bol by povinný, s poukazom
na odmietavé stanovisko MDS a.s., tieto údaje nesprístupniť. Podľa názoru žalovaného dochádza v
tomto prípade k nesprávnemu, až šikanózne extenzívnemu výkladu pojmu „nakladanie s majetkom
mesta“, resp. pojmu používanie verejných prostriedkov. Žalovaný nepopiera, že do 31.10.2020 bol 34
% akcionárom spoločnosti MDS a.s.. Je však potrebné uviesť, že táto spoločnosť s nijakým majetkom

žalovaného nehospodárila, ale žalovaný spoločnosti na základe koncesnej zmluvy platil za prevádzku
verejnej hromadnej autobusovej dopravy na území Mesta Považská Bystrica. Zaplatením dohodnutej
odplaty uhradené peňažné prostriedky prestávajú byť majetkom mesta a stávajú sa majetkom MDS a.s.,
teda k nijakému hospodáreniu s majetkom mesta nedochádza. V opačnom prípade by to znamenalo, že
každý subjekt súkromného práva, ktorý na základe zmluvy s obcou poskytuje obci nejaké služby alebo

dodáva nejaký tovar, by de facto hospodáril s majetkom obce a vystavoval by sa povinnosti zverejniť
údaje o mzdových podmienkach svojich zamestnancov. Žalovaný zdôraznil, že nemá nijaký konkrétny
dôvod tajiť alebo neposkytnúť údaje o mzdových podmienkach práve vo vzťahu k MDS a.s.. Žalovaný
zopakoval,žeposkytolžalobcovivšetkyinformácie,oktoréhožalobcažiadalaktorémalžalovanýreálne
k dispozícii. Uviedol, že Zákon o slobodnom prístupe k informáciám nepredpokladá, že z povinnej osoby

sa stane akýsi poštár, ktorého úlohou bude zabezpečovať od iných subjektov požadované informácie
a následne ich doručovať žiadateľom. Zmyslom právnej úpravy je zabezpečenie slobodného prístupu k
informáciám, ktoré povinné subjekty reálne majú k dispozícii a ktorých poskytnutie nebude zasahovať
do individuálnych subjektívnych práv dotknutých osôb.

Replika

7. Žalobca v replike zotrval na správnej žalobe, poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nie je
sporné, že Mesto Považská Bystrica bolo zakladateľom spoločnosti MDS a.s. a že v tejto spoločnosti
malo mesto majetkovú účasť. Rozhodnutie a postup žalovaného nie je v súlade so zákonom, pretože

podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona
sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a
fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb,
alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, to v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. V konaní
je nesporné, že žalovaný je povinnou osobou, čo výslovne vyplýva z ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona.

Žalovaný je povinný sprístupňovať informácie minimálne v takom rozsahu ako povinná osoba podľa
§ 2 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čo vyplýva z § 3 ods. 2 citovaného zákona.
Povinnosťmestasprístupňovaťinformácieonakladanísmajetkommestavyplývavýslovnenavyšezust.
§ 11 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Duplika

8. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcovi boli sprístupnené požadované informácie, čo vyplýva z
Prílohy č. 1 napadnutého rozhodnutia. Konkrétne zo strany 2 predmetnej prílohy vyplýva odmeňovanie
členov dozornej rady: 15 000 vtedajších slovenských korún/10 000 vtedajších slovenských korún/7 500

vtedajších slovenských korún, zo strany 8 vyplýva odmeňovanie členov predstavenstva: 20 000
vtedajšíchslovenskýchkorún/15000vtedajšíchslovenskýchkorún/10000vtedajšíchslovenskýchkorún
a zo strany 13 úprava odmeny členov predstavenstva: + 5 000 vtedajších slovenských korún. E. F. bola
za členstvo v predstavenstve spoločnosti MDS a.s. v sledovanom období (01.01.2018 až 31.10.2020)
vyplácaná mesačná odmena znížená o polovicu, a to na základe rozhodnutia dozornej rady spoločnosti,

teda odmena v sume 248,95 eur mesačne. Vo valnom zhromaždení MDS a.s. zastupoval akcionára
(Mesto Považská Bystrica) primátor mesta, ktorý za toto členstvo nepoberal žiadnu odmenu, pretože
by to bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona č. 357/2004 Z.z.. Z poskytnutých
informácií teda vyplýva, že ak E. F. bola ako členovi predstavenstva vyplácaná mesačná odmenavo výške 248,95 eura, tak plná odmena je vo výške cca 497,90 eura, čo predstavuje vtedajších 15
000 slovenských korún, to presne zodpovedá informáciám z prílohy napadnutého rozhodnutia. To, že
žalobca pochybuje o tom, že tento údaj bol aktuálny aj v rokoch 2018 až 2020, je už len vecou žalobcu

a táto skutočnosť nemôže zakladať porušenie zákona zo strany žalovaného. Inými slovami - žalovaný
vyžiadané informácie žalobcovi poskytol a správna žaloba nie je už len z tohto dôvodu opodstatnená.
Žalovaný poskytol všetky informácie, ktorými disponoval, resp. ktoré sa mu podarilo získať a z nich si
žalobca mohol vytvoriť ucelený prehľad o odmeňovaní členov orgánov spoločnosti MDS a.s.. Žalovaný
preto nie je povinný znášať negatívne dôsledky neochoty žalobcu „uveriť“ dôveryhodnosti informácie

alebo jeho pasivity pri vyhodnocovaní informácií, ktoré mu boli poskytnuté. Ďalej žalovaný poukázal
na rozdiel medzi pojmami majetkový podiel v obchodnej spoločnosti a vyplácanie odmien členom
orgánov obchodnej spoločnosti. Majetkový podiel v obchodnej spoločnosti predstavuje z hľadiska
kategorizácie predmetov súkromnoprávnych vzťahov tzv. inú majetkovú hodnotu vyjadrenú v nehmotnej
podobe. Nakladanie s majetkom mesta by v tomto prípade znamenalo nakladanie s obchodným
podielom (akciami), ktorá sa priamo prejaví v majetkovej sfére mesta. Na druhej strane, odmeňovanie

členov orgánov mesta je vecou samotnej obchodnej spoločnosti. Odmenu členom orgánov obchodnej
spoločnosti nevypláca mesto, ale obchodná spoločnosť a už len z tohto dôvodu mala byť primárnym
adresátom žiadosti o poskytnutie informácie priamo obchodná spoločnosť a nie obec, najmä, ak bola v
tom čase len minoritným akcionárom spoločnosti. Na vyplácanie odmien nie sú použité zdroje mesta,
ani základné imanie spoločnosti, ktorej spoločníkom/akcionárom je mesto. Stotožňovať rozhodovaciu

činnosť mesta alebo nakladanie s majetkom mesta a vyplácanie odmeny členom orgánov obchodnej
spoločnosti považuje žalovaný za nesprávne, mimoriadne skratkovité, zjednodušujúce a rozporné s
účelom Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

9. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu orgánu
verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté

rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná.

10. Na prejednanie veci správny súd nariadil na základe žiadosti žalobcu pojednávanie podľa § 107 ods.
1 písm. a) SSP na deň 05.12.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právny zástupca

žalovaného.

11. Zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe, poukázal
na skutočnosti v nej uvedené a žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného.

12. Zástupca žalovaného zotrval na tom, že žalovaný nie je povinnou osobou. Nad rámec zákona
však poskytol žalobcovi ním požadované informácie, pričom mu poskytol všetky informácie, ktorými
disponoval.

13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby
a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

15. Podľa § 2 ods. 3 druhá veta Zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnými osobami sú
ďalej aj právnické osoby, ak v nich povinné osoby podľa odsekov 1 a 2 majú samostatne alebo spoločne
aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, a ak súčasne a) sú kontrolované povinnou osobou podľaodsekov 1 a 2, alebo b) povinná osoba podľa odsekov 1 a 2 priamo alebo nepriamo navrhuje alebo
ustanovuje viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

16. Podľa § 3 ods. 2 druhá veta Zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba podľa §
2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom
štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo
odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných
na základe uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na

povinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo
spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.

17. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť
smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú
informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má

požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).

18. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak povinná osoba žiadosti nevyhovie
hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v
prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

19. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie primátora mesta, ktorým zmenil prvostupňové
rozhodnutietak,žežalobcompožadovanéinformácieoodmenáchčlenovvalnéhozhromaždenia,členov
predstavenstva a dozornej rady spoločnosti MDS a.s. za obdobie od 01.01.2018 do zániku majetkovej
účasti mesta v tejto spoločnosti, t.j. do 31.10.2020 sprístupnil v plnom rozsahu. Žalobca namietal,

že napriek tomu, že podľa výroku napadnutého rozhodnutia sa žiadateľovi informácie sprístupňujú,
z Prílohy č. 1 napadnutého rozhodnutia nevyplývajú.

20. Podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám má každý právo na prístup k informáciám, ktoré
majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo

iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1 a 3 citovaného zákona).
Správnysúdpreskúmaval,čižalovanývtomtoprípadepostupovalprirozhodovaníoinfožiadostivsúlade
so zákonom (či zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a či bola vec
správne právne posúdená), pričom nezistil dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo
dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.

21. Správny súd v prvom rade reaguje na námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie v konaní. Z pohľadu procesnej legitimácie je potrebné vychádzať z príslušného procesného
predpisu – Správneho súdneho poriadku, ktorý v ust. § 32 ods. 2 hovorí, že žalovaným je orgán
verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Pretože Mesto Považská

Bystrica rozhodovalo v administratívnom konaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie podľa
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je nepochybne subjektom s procesnou legitimáciou
v konaní. Pokiaľ ide o samotné označenie žalovaného, žalobca správne ako žalovaného označil Mesto
Považská Bystrica, ktoré ako orgán verejnej správy rozhodovalo vo veci. Hoci odvolacím orgánom
v prípade infožiadosti adresovanej mestu je primátor mesta (v zmysle dikcie ust. § 19 ods. 2 tretia

veta Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce /primátor/), len obec (mesto) má právnu subjektivitu ako orgán verejnej správy
(vo všeobecnosti povinná osoba podľa Infozákona). Podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je orgán
verejnej správy, a to aj v prípade, keď rozhodnutie vydané v druhom stupni administratívneho konania
vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (v tomto prípade primátor mesta), keďže právnu subjektivitu v

ponímanírozhodovaniavoblastiverejnejsprávymáMestoPovažskáBystricaanieprimátor,ktorýmesto
zastupuje ako jej výkonný orgán. Súčasne správny súd dopĺňa, že osobu žalovaného (orgán verejnej
správy) explicitne určuje zákon, a ani prípadné nesprávne označenie žalovaného nemá za následok
negatívne rozhodnutie súdu, či už v podobe zastavenia konania pre nesplnenie procesných podmienok
alebo zamietnutia žaloby, pretože s kým má konajúci správny súd konať, má sám rozpoznať. Z pohľadu

hmotnoprávnej legitimácie správny súd uvádza, že žalovaný ako obec (mesto) je vo všeobecnosti
zaradené medzi povinné osoby podľa Infozákona (obce patria do tzv. prvej skupiny povinných osôb
podľa § 2 ods. 1 Infozákona). V danom prípade však podľa názoru správneho súdu nie je Mesto
Považská Bystrici vo veci žiadosti žalobcu povinnou osobou v plnom zmysle slova, keď žalobca sažiadosťou o poskytnutie informácie domáhal informácie, v akej konkrétnej výške boli v rokoch 2018
až 2022 vyplatené odmeny, prípadne iné finančné benefity konkrétnym členom valného zhromaždenia
spoločnosti MDS a.s. konkrétnym členom dozornej rady a konkrétnym členom predstavenstva tejto

spoločnosti. Vo veci takto formulovanej žiadosti je povinnou osobou priamo táto samostatná právnická
osoba (spoločnosť MDS a.s.) za predpokladu, že sú splnené všetky zákonné podmienky ust. § 2 ods.
3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

22. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalovaný bol akcionárom spoločnosti MDS a.s., a to do

31.10.2020 (žalovaný vlastnil 34 % akcií spoločnosti) a bol zakladateľom tejto obchodnej spoločnosti.
Podľa úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín akciová spoločnosť Mestská
dopravná spoločnosť, a.s. Považská Bystrica (od 27.07.2018 Mestská dopravná spoločnosť, a.s.
Považská Bystrica, skrátene MDS a.s. Považská Bystrica) bola zapísaná do obchodného registra
17.06.2006 s predmetom činnosti okrem iného pravidelná mestská autobusová doprava. Vychádzajúc z
uvedeného by potenciálne spoločnosť MDS a.s. mohla patriť do skupiny povinných osôb vymedzených

v ustanovení § 2 ods. 3 Infozákona (ak by boli splnené všetky zákonné podmienky). Zákon v prípade
právnických osôb, v ktorých majú povinné osoby podľa odsekov 1 a 2 (§ 2 ods. 1 a 2) majú samostatne
alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť a ak súčasne sú kontrolované povinnou
osobou podľa odsekov 1 a 2 alebo povinná osoba podľa odsekov 1 a 2 priamo alebo nepriamo navrhuje
alebo ustanovuje viac ako polovicu členov riadiaceho alebo kontrolného orgánu, kladie informačnú

povinnosť priamo na tieto právnické osoby. Zjednodušene možno povedať, že ust. § 2 ods. 3 Infozákona
nie je formulované tak, že aj zakladateľ aj ním založená právnická osoba má informačnú povinnosť
a že žiadateľ má možnosť voľby. Z tohto dôvodu mala podľa názoru správneho súdu žiadosť žalobcu
o poskytnutie informácie smerovať voči spoločnosti MDS a.s. ako potenciálne povinnej osobe podľa
§ 2 ods. 3 Infozákona. Takýto názor vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8Sžo/250/2015

z 24.08.2017, keď v skutkovo obdobnej veci (žiadosti o poskytnutie informácie smerujúcej voči Mestu
Považská Bystrici týkajúcej sa informácií o MDS a.s.) konštatoval, že odvolací súd sa však so závermi
súdu prvého stupňa nestotožnil v tom smere, že obec ako povinná osoba disponuje požadovanými
informáciami. S ohľadom na skutočnosť, že požadované informácie má k dispozícii spoločnosť MDS,
a.s., je práve táto povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám

(pozn. správneho súdu: mesto nebolo zriaďovateľom právnickej osoby - § 2 ods. 2, ale zakladateľom
akciovej spoločnosti - § 2 ods. 3 Infozákona), ktorá je na základe podanej žiadosti povinná predmetné
informácie žiadateľovi sprístupniť. V danom prípade je preto namieste postup v zmysle § 15 zákona
o slobode informácií.

23. Skutočnosť, že žalovaný je mestom, teda subjektom vymedzeným v ust. § 2 ods. 1 Infozákona,
neznamená, že Mesto Považská Bystrica je povinnou osobou vo vzťahu k akýmkoľvek informáciám.
Žalobca v tomto prípade nesprávne vyvodzuje povinnosť mesta sprístupniť žalobcom požadované
informácie zo zaradenia mesta do skupiny povinných osôb podľa citovaného ust. § 2 ods. 1 Infozákona.
Otázku, ktorý subjekt (kto) má povinnosť v zmysle Infozákona konkrétnu informáciu poskytnúť, nemožno

viazať výlučne na subjekt, ale je potrebné túto otázku posúdiť vo väzbe na to, o akú informáciu sa
žiada. Pokiaľ sú predmetom infožiadosti údaje o odmenách členov predstavenstva, dozornej rady a
akcionárov konkrétnej obchodnej (akciovej) spoločnosti, ktorej zakladateľom je vo všeobecnosti mesto
(obec), povinnou osobou je práve táto obchodná spoločnosť (ak sú splnené zákonné podmienky) ako
to explicitne vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 3 Infozákona.

24. Z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že Mestu Považská Bystrica boli adresované viaceré žiadosti
tretích osôb o poskytnutie informácií týkajúcich sa spoločnosti MDS a.s.. Postup a rozhodovanie mesta
bolo aj predmetom správneho súdneho prieskumu, napr. v konaní vedenom Krajským súdom v Trenčíne
pod sp. zn. 11S/134/2019. V tejto veci krajský súd ako správny súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia

žalovaného zo dňa 18.06.2019 týkajúceho sa o.i. poskytnutia informácií o plate členov predstavenstva
a dozornej rady spoločnosti MDS a.s., pričom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného so záverom,
že mesto je povinnou osobou a v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je
povinné sprístupňovať informácie minimálne v takom rozsahu ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3
citovaného zákona, je teda určite povinné sprístupňovať informácie o nakladaní s majetkom mesta,

keď je nespochybniteľné, že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáha, sú informáciami
o nakladaní s majetkom mesta. V danom prípade žalovaný najprv postúpil žiadosť o poskytnutie
informácií spoločnosti MDS a.s. podľa § 15 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, táto
odmietla informácie sprístupniť. Žalovaný vyzval spoločnosť MDS a.s. na prehodnotenie stanoviska ana poskytnutie informácií k vybaveniu odvolania. Spoločnosť MDS a.s. zotrvala na svojom stanovisku,
že výška platu, miezd a iných odmien je osobný údaj a vzhľadom na skutočnosť, že mzdy a odmeny sú
uhrádzané výlučne z vlastných zdrojov MDS a.s., v súlade s ust. § 9 ods. 3 písm. g) Zákona o slobodnom

prístupe k informáciám a z dôvodu ochrany osobných údajov jej zamestnancov, vedúcich zamestnancov,
členov dozorných orgánov a predstavenstva, tieto informácie nie je možné pristúpiť.

25. Žalovaný v prejednávanej veci (z dôvodu zániku majetkovej účasti mesta v akciovej spoločnosti
a zrejme aj s ohľadom na skúsenosti z predchádzajúcich konaní), žiadosť žalobcu o poskytnutie

informácií nepostúpil spoločnosti MDS a.s. a prvým rozhodnutím v poradí (rozhodnutie zo dňa
16.03.2023) v zmysle § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sčasti žiadosti vyhovel
(výrok rozhodnutia znel, že „žiadosti sčasti vyhovuje a požadované informácie sprístupňuje čiastočne“).
V odôvodnení rozhodnutia mestský úrad uviedol, že jediné informácie, ktorými mesto disponuje, sú tie,
že do času odpredaja podielu v spoločnosti v roku 2020 bol členom valného zhromaždenia spoločnosti
MDS a.s. primátor mesta, pričom v tejto súvislosti nepoberal žiadnu odmenu. Na základe odvolania

proti prvému prvostupňovému rozhodnutiu mestský úrad v rámci autoremedúry (§ 57 ods. 1 Správneho
poriadku) nahradil výrokovú časť pôvodného prvostupňového rozhodnutia textom, že infožiadosti sčasti
vyhovuje a sprístupňuje iba informácie požadované v bode č. 1 žiadosti o odmenách, prípadne iných
finančných benefitoch vyplatených konkrétnemu členovi valného zhromaždenia - primátorovi mesta,
ktorý v danom období za uvedenú funkciu člena valného zhromaždenia nepoberal žiadne odmeny alebo

inéfinančnébenefity.Ďalejmestskýúraduviedol,žeinformácieoďalšíchčlenochvalnéhozhromaždenia
požadované v bode č. 1 žiadosti a rovnako informácie požadované v bode č. 2 a 3 žiadosti Mestský úrad
v Považskej Bystrici nesprístupňuje z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. Na základe odvolania žalobcu
primátor mesta prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žiadateľom (žalobcom) požadované informácie
sprístupnil v plnom rozsahu (§ 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám), a to v Prílohe

č. 1 rozhodnutia (13 strán).

26. Pokiaľ žalobca namietal, že z Prílohy č. 1 (13 strán) napadnutého rozhodnutia poskytnuté informácie
nevyplývajú, správny súd uvádza nasledovné. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva,
že prílohou napadnutého rozhodnutia je 13 listov, z ktorých prvý (1/) obsahuje tabuľku označenú ako

„Zastúpenie v orgánoch spoločnosti MDS, a.s. Považská Bystrica v sledovanom období“ (v tabuľke
sú menovite uvedení členovia dozornej rady, členovia predstavenstva a akcionári spoločnosti MDS
a.s.), druhý list (2/) obsahuje oznámenie zo dňa 07.07.2008 o odmeňovaní zástupcov dozornej rady
(na základe rozhodnutia valného zhromaždenia konaného dňa 26.06.2008), tretí až ôsmy list (3/ -
8/) obsahuje Zápisnicu z rokovania dozornej rady spoločnosti MDS a.s. zo dňa 23.08.2006, z ktorej

vyplýva odsúhlasenie výšky odmien členov predstavenstva spoločnosti (predseda predstavenstva 20
000 vtedajších slovenských korún, podpredseda predstavenstva 15 000 vtedajších slovenských korún
a člen predstavenstva 10 000 vtedajších slovenských korún), deviaty až dvanásty list (9/ - 12/) obsahuje
Zápisnicu z rokovania dozornej rady spoločnosti MDS, a.s. zo dňa 14.10.2008, z ktorej vyplýva, že
dozorná rada súhlasí s návrhom na zmenu odmeny predstavenstva spoločnosti o 5000 vtedajších

slovenských korún na člena predstavenstva, trinásty list (13/) obsahuje informáciu zo dňa 15.10.2008
o úprave odmeny členov predstavenstva - zvýšenie odmeny o 5000 vtedajších slovenských korún pre
každého člena, ktoré platí od októbra 2008.

27. Žalobca žiadosťou o poskytnutie informácie zo dňa 03.03.2023 žiadal žalovaného o informácie o

vyplatených odmenách za roky 2018 až 2022. Hoci informácie, ktoré žalovaný poskytol, sú datované
rokom 2006 a 2008, neznamená to, že odmeny uvedené v poskytnutých dokumentoch (ešte v
slovenských korunách) nemohli byť, samozrejme, po konverzii na menu euro, poskytované členom
dozornej rady a predstavenstva aj po zavedení novej meny a aj v relevantnom období (t.j. v období rokov
2018 až 2020). Žalobca namietal, že z poskytnutých informácií nie je zrejmé, či odmena v uvedenej

výške bola vyplácaná až do októbra 2020, čo je vzhľadom na dátum jej schválenia podľa názoru žalobcu
nepravdepodobné, z takéhoto hypotetického tvrdenia však nemožno vyvodiť nezákonnosť postupu
žalovaného pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácií. Z Prílohy č. 1 napadnutého rozhodnutia
teda bolo možné podľa správneho súdu vyabstrahovať požadované informácie, nie je teda dôvodná
námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

28. Pokiaľ žalobca namietal, že z príloh napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či išlo o mesačnú alebo
ročnú odmenu (predpoklad je, že mesačnú), správny súd uvádza, že súčasťou výroku napadnutého
rozhodnutia bola aj výslovná informácia o tom, že E. F. bola za členstvo v predstavenstve v sledovanomobdobí (01.01.2018 – 31.10.2020) vyplácaná mesačná odmena znížená o polovicu, a to na základe
rozhodnutia dozornej rady spoločnosti, teda odmena v sume 248,95 eura mesačne, z čoho možno
dedukovať, že išlo o mesačné odmeny.

29. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul priebeh konania o infožiadosti a
konštatoval, že požadované informácie boli žiadateľovi sprístupnené. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe
namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením a prílohami k nemu
pripojeným, ide o konštatovanie žalobcu bez bližšieho odôvodnenia v čom žalobca vidí namietaný

rozpor. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že úlohou žalobcu je konkrétne skutkovo a právne
vymedziť správnu žalobcu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 v nadväznosti na § 182
ods. 1 písm. e) SSP. Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných správnych aktov
a postupov vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcov špecifikovať na konkrétny
prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený konkrétny obsah nachádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí
s inými rozhodnutiami alebo súčasťami administratívneho spisu. To znamená, že všeobecne uplatnené

námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum
zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a
súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP). K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez

špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní
o preskúmanie jeho zákonnosti nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

30. Akoužsprávnysúdkonštatoval,vzhľadomnapredmetžiadostioposkytnutieinformáciínepovažuje
Mesto Považská Bystrica za povinnú osobu v pravom zmysle slova na vybavenie žiadosti žalobcu

o poskytnutie informácií. Pokiaľ však žalovaný poskytol žalobcovi informácie, ktorými disponoval, možno
konštatovať, že konal v súlade s účelom Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (poskytovať
verejnosti informácie) a poskytol informácie, ktoré mal k dispozícii. Možno súhlasiť so žalobcom, že
postup Mesta Považská Bystrica bol čiastočne zmätočný v spôsobe vybavovania infožiadosti (keď
rozhodnutie sa v zmysle Infozákona vydáva v prípade nevyhovenia žiadosti), táto skutočnosť však

napokon žalobcom v správnej žalobe namietaná nebola a vo výsledku nemení stav, že žalovaný
žalobcovi napadnutým rozhodnutím (ktoré je predmetom súdneho prieskumu) poskytol informácie,
ktorými disponoval.

31. Mesto Považská Bystrica nepochybne vo všeobecnosti patrí do prvej skupiny povinných osôb

v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V intenciách ust. § 15 citovaného zákona,
vychádzajúc z toho, že určité požadované informácie týkajúce sa spoločnosti MDS a.s. malo mesto
k dispozícii, tieto žalobcovi sprístupnilo. Konalo tak zrejme aj v zmysle skorších súdnych rozhodnutí,
ktoré sa týkali súdneho prieskumu rozhodovania mesta vo veci predchádzajúcich žiadostí o poskytnutie
informácií, keď žiadosti týkajúce sa spoločnosti MDS a.s. boli adresované priamo Mestu Považská

Bystrica a správne súdy konštatovali, že mesto je v týchto prípadoch povinnou osobou (pozri napr.
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/134/2019, prípadne rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 13S/139/2014 z 09.09.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu sp.
zn. 8Sžo/270/2015 zo dňa 26.04.2018). Najvyšší súd predmetným rozsudkom potvrdil rozhodnutie
krajského súdu so záverom, že žalovaný (Mesto Považská Bystrica) je povinnou osobou a uviedol, že:

„V konaní nebolo sporným, že žalovaný je akcionárom (menšinovým) MDS, a.s. a je aj zakladateľom
tejto obchodnej spoločnosti a vlastní majetkové práva MDS, a.s., ktorými sú práva akcionára. Rovnako
odvolací súd zistil, že žalovaný mal a má zastúpenie v predstavenstve a dozornej rade MDS, a.s.“.
Krajský súd v tejto veci konštatoval, že z pohľadu súdu je nepochybné, že žalovaný je povinnou
osobou (čo výslovne vyplýva z ust. § 2 ods. 1 Infozákona). Rovnako je z pohľadu súdu nepochybné,

že i spoločnosť MDS, a.s. je v zmysle ust. § 2 ods. 3 cit. zákona povinnou osobou, pretože je založená
Mestom Považská Bystrica. Ďalším jednoznačným záverom vyplývajúcim z § 3 ods. 2 Infozákona podľa
súdu je to, že mesto je povinné sprístupňovať informácie minimálne v takom rozsahu ako povinná osoba
podľa § 2 ods. 3 cit. zákona, je teda určite povinné sprístupňovať informácie o nakladaní s majetkom
mesta.

32. Pojem informácia, ktorú má povinná osoba k dispozícii, komentár k Zákonu o slobodnom prístupe
k informáciám (Ikrényi, P., Bako, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár.
Bratislava: C.H. Beck, 2023, s. 63) vymedzuje tak, že slobodný prístup k informáciám sa vzťahujelen na informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii - vo svojej pôsobnosti, pričom musí existovať
verejný záujem, aby ich mala, zhromažďovala a poskytovala. Žiadateľ nie je ex lege zaťažený dôkazným
bremenom týkajúcim sa preukázania, že povinná osoba disponuje požadovanou informáciou. Povinná

osoba je viazaná princípom materiálnej pravdy. Dôvodom na odmietnutie žiadosti o sprístupnenie
informácií nie je skutočnosť, že požadovanú informáciu má k dispozícii len organizačná zložka povinnej
osoby. Podľa komentára obdobne je možné pristupovať k situáciám žiadostí adresovaných na osoby s
účasťou v povinných osobách podľa § 2 ods. 3 Infozákona, keďže podľa dostupnej judikatúry povinné
osoby ako zakladatelia (či spoločníci/akcionári) majú povinnosť informácie v dispozícii povinných osôb

podľa § 2 ods. 3 Infozákona získať, minimálne postupom podľa § 15 Infozákona.

33. Vychádzajúc z uvedeného mesto ako zakladateľ spoločnosti MDS a.s. poskytlo žalobcovi informácie,
ktoré o tejto právnickej osobe malo k dispozícii. Súčasne v prvom prvostupňovom rozhodnutí vysvetlilo,
že v rámci vybavovania infožiadosti už nevyužilo inštitút postúpenia žiadosti podľa § 15 Infozákona, a to
s poukazom na skutočnosť, že spoločnosť MDS a.s. po zániku majetkovej účasti mesta v spoločnosti

(v roku 2020) už v čase podania infožiadosti (v marci 2023) nie je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3
Infozákona. V tomto prípade však správny súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že požadovanými
informáciami boli aj informácie o spoločnosti MDS a.s. za obdobie od roku 2018, kedy mesto ešte
malo v tejto spoločnosti majetkovú účasť. Súčasne však žalovaný vysvetlil, že spoločnosť MDS a.s.
v minulosti (potom čo jej bola v inom konaní postúpená žiadosť podľa § 15 Infozákona) odmietla

sprístupniť informácie o výške odmien členov predstavenstva a dozornej rady z dôvodu, že ide o osobný
údaj, pričom odmeny sú uhrádzané výlučne z vlastných zdrojov MDS a.s.. Správny súd v tomto
prípade preskúmava zákonnosť len správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (t.j. rozhodnutia Mesta
Považská Bystrica) a konštatuje, že v tejto veci už vzhľadom na zmenu skutkového stavu (zánik
majetkovej účasti mesta v spoločnosti MDS a.s.) nemožno aplikovať tvrdenie žalobcu, že obec ako

povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak požadované informácie
má k dispozícii len právnická osoba, v ktorej má obec ako povinná osoba majetkovú účasť vychádzajúce
z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v už spomínanej veci sp. zn. 13S/139/2014. Tento názor
krajský súd odôvodnil tým, že mesto ako zakladateľ spoločnosti a osoba, ktorá má majetkovú účasť v
spoločnosti, má kontrolnú právomoc nad touto spoločnosťou - spoločnosť podlieha kontrolnej činnosti

hlavného kontrolóra obce. Niet teda pochýb, že obec musí mať a aj má možnosť disponovať s dokladmi
týkajúcimi sa nakladania s majetkom obce. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že majetková účasť mesta v
spoločnostiMDSa.s.zaniklakudňu31.10.2020,tátospoločnosťužnepodliehakontrolnejčinnostimesta
a mesto tak mohlo žalobcovi poskytnúť už len informácie, ktoré malo k dispozícií z obdobia majetkovej
účasti v spoločnosti MDS a.s., čo mesto aj urobilo a správny súd nemal dôvod neveriť tvrdeniu mesta,

že poskytlo všetky informácie, ktoré malo k dispozícii.

34. Súčasne je však opätovne potrebné zdôrazniť, že v prípade právnických osôb založených povinnými
osobami podľa § 2 ods. 1 a 2 Infozákona, povinnou osobou vo vzťahu ku všetkým informáciám
týkajúcim sa spoločnosti je táto spoločnosť (ak sú splnené zákonné podmienky), čo napokon uznal

sám žalobca v podanej správnej žalobe. Na tomto nič nemení ani poukaz žalobcu na princíp dobrej
verejnej správy, argumentácia ktorá je dôvodná, avšak nie je nadradená zákonnej úprave (ust. § 2 ods.
3 Infozákona). V tejto súvislosti správny súd poukazuje podporne na nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 260/06, v ktorom ústavný súd poukázal na povinnosť štátneho podniku, nie jeho
zriaďovateľa, poskytnúť požadovanú informáciu. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku sp.

zn 8 As 57/2006 zo dňa 29.05.2008 konštatoval, že je nutné vychádzať zo skutočnosti, že zakladajúci
akontrolnýorgánnemusívovzťahuknímzaloženejspoločnostinutnedisponovaťvšetkýmiinformáciami
a dokumentami, ktoré sú v dispozícií tohto subjektu.

35. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že ďalším dôvodom na poskytnutie informácií je dikcia

§ 11 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teda skutočnosť, že informácie sa týkajú
používania verejných prostriedkov, osobitne nakladania s majetkom obce, pričom mesto je povinné
sprístupňovať informácie minimálne v takom rozsahu ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 citovaného
zákona, správny súd uvádza, že skúmanie rozsahu informačnej povinnosti povinnej osoby (rozumej
spoločnosti MDS a.s.) nie je predmetom tohto správneho súdneho konania, preto sa správny súd touto

námietkou nezaoberal. Skúmanie rozsahu informačnej povinnosti povinnej osoby (spoločnosti MDS
a.s.) by prichádzalo do úvahy v konaní, v ktorom by adresátom žiadosti o poskytnutie informácie bola
spoločnosť MDS a.s., no v tomto prípade bolo adresátom infožiadosti mesto, zákonnosť rozhodnutia
ktorého správny súd preskúmava.36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ktorým
boli žiadateľovi (žalobcovi) sprístupnené informácie, ktoré malo mesto k dispozícii nie je v rozpore so

zákonom, preto správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 veta prvá SSP. Podľa tohto ustanovenia
žalovanému prizná správny súd podľa pomeru úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Správny súd dospel

k záveru, že táto podmienka bola v prejednávanej veci splnená. Žalobca požadoval od žalovaného
sprístupnenie informácií, vo vzťahu ku ktorým nebol žalovaný povinnou osobu v pravom slova zmysle.
Žalovaný poskytol žalobcovi informácie, ktoré mal k dispozícii (opakovane zdôraznil, že mu poskytol
všetky informácie, ktoré mal k dispozícii), napriek tomu žalobca inicioval správne súdne konanie,
v ktorom sa žalobca kvalifikovane bránil, a to zvolením si právneho zástupcu.
38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti
uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.