Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/143/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208218297
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1208218297.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a senátu JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: V.. C. K., T..
XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX H., IČO: 35 003 481, zast. JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská 20,
831 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653, zast. JUDr. Irena Sopková, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 7529/4E, 811 02 Bratislava, IČO: 48

301 728, o zaplatenie 65.156,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 42Cb/240/2008-931 dňa 12.04.2022, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaII č.k.42Cb/240/2008-931dňa12.04.2022
zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal

proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Rozhodol tak s poukazom na ust. §§ 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 344, § 345 ods. 1, 2, § 349 ods. 1, §
652 ods. 1, § 653, § 654 ods. 1, § 655 ods. 1, 2, 3, § 656, § 658 ods. 1, § 667, § 669 ods. 1, 2, 5, §
669a písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), čl. 1 bod
2, čl. 17 bod 2 písm. a) smernice Rady, o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS) (ďalej len „smernica“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doučenou súdu dňa 12.09.2008 domáhal
voči žalovanému zaplatenia 65.156,94 eur s príslušenstvom z titulu nároku na odstupné podľa zmluvy
o obchodnom zastúpení. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 02.01.2007 Zmluvu
o obchodnom zastúpení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vyvíjať činnosť, ktorá bude smerovať k

uzatváraniu factoringových obchodov, a za týmto účelom vyhľadával v súlade so zmluvou záujemcov.
Žalovaný listom zo dňa 13.08.2007 túto zmluvu vypovedal, pričom výpovedná lehota bola zmluvne
dohodnutá štrnásť dní so začatím plynutia prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Keďže žalobca získal pre žalovaného nových zákazníkov a žalobca pokračuje v obchodoch, ktoré
uzavrel na základe činnosti žalobcu, a vzhľadom na províziu, ktorú žalobca stráca, si žalobca listom
zo dňa 04.09.2008 uplatnil u žalovaného právo na odstupné v sume 65.156,94 eur, ktorú žalovaný

neuhradil.
Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 02.01.2007 uzatvoril žalobca ako obchodný zástupca so žalovaným ako zastúpeným Zmluvu
o obchodnom zastúpení, v ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vyvíjať činnosť smerujúcu k
uzatváraniu factoringových obchodov. Za týmto účelom mal vyhľadávať záujemcov o uzavretie týchto
zmlúv.

Listom zo dňa 13.08.2007 žalovaný vypovedal žalobcovi zmluvu o obchodnom zastúpení podľa
zmluvných podmienok.Listom zo dňa 14.08.2007, doručeným žalobcovi dňa 22.08.2007, žalovaný odstúpil od zmluvy o
obchodnom zastúpení s poukazom na § 244 a 245 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ako dôvod žalovaný
uviedol porušenie záväzkov obchodného zástupcu podľa čl. III bod 2 písm. a) f) e) a i) zmluvy. Porušenie

týchto zmlúv žalovaný považoval za podstatné. Žalovaný žalobcu upozornil na § 349 Obchodného
zákonníka a uviedol mu, že zmluva zanikne dňom doručenia odstúpenia.
Listom zo dňa 04.09.2008, doručenom žalovanému dňa 05.09.2008 si žalobca uplatnil voči žalovanému
právo na odstupné.
Z faktúr vystavených žalobcom žalovanému v období od 01/2007 do 09/2007 vyplýva, že žalobca

pravidelne mesačne žalovanému fakturoval poskytnuté služby obchodného zastúpenia.
Zo správy interného auditu žalovaného č. 28/2007 zo dňa 31.08.2007 vyplýva, že obchody
sprostredkované žalobcom sa na celkovom objeme pohľadávok po splatnosti z titulu neuhradených
faktúr zákazníkmi, podieľali v mesiacoch apríl, máj a jún 2007 až 35-36 %.
Z finálnej správy spoločnosti PwC zo dňa 24.07.2008 vypracovanej pre žalovaného vyplýva, že klienti
žalovaného mu spôsobili stratu viac ako 773 mil. Sk, z toho tretinu spôsobili klienti obstaraní žalobcom,

najmä klient SH-DT Trade Group s.r.o.
Zo žalovaným predložených Rámcových Factoringových zmlúv uzatvorených v roku 2007 vyplýva, že
tieto zmluvy za žalovaného podpisoval v tomto období ako predseda predstavenstva V.. B. T..
Z uznesenia Úradu boja proti korupcii PZ zo dňa 14.07.2008, ČVS: PPZ-134/BPK-S-2007 vyplýva, že V..
B. T. bolo vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho

majetku. Jeho konanie sa týkalo aj spoločnosti SH-DT Trade Group s.r.o.
Obvinenie bolo vznesené aj žalobcovi za obzvlášť závažný zločin podvodu, a to uznesením ČVS:
PPZ-133/BPK-Z-2008, zo dňa 05.12.2008, ako aj za zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny a aj obzvlášť závažného zločinu sprenevery, a to na podklade uznesenia zo dňa
16.04.2009 ČVS: PPZ-153/BPK-Z-2007. Všetky vznesené obvinenia žalobcovi mali súvis so spôsobom

jeho výkonu činnosti obchodného zástupcu.
Zo Znaleckého posudku č. 348/2013 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
pre Národnú protikorupčnú jednotku Policajného zboru v trestnej veci obvinených T., K., S., G., I., Y. a I.,
o.i. vyplýva, že väčšina zákazníkov žalovaného neuhradila faktúry, ktoré boli predložené na faktoringové
financovanie. Faktoring Slovenskej sporiteľne mal aplikovať prísnejšie kontrolné mechanizmy a faktúry

pre zákazníkov, ktorí neuhrádzali svoje záväzky a nemal započítavať a vyplácať naďalej zálohy pre
spoločnosť SH-DT. Celková vyplatená suma finančných prostriedkov od žalovaného vo forme záloh a
úhrad protihodnôt z postúpených pohľadávok od spoločnosti SH-DT bola vo výške 284.576.544,18 Sk.
CelkovásumaprostriedkovvyplatenýchnazákladepostúpenýchfaktúrprespoločnosťFORESTSKbola
vo výške 59.734.592,79 Sk a pre spoločnosť Forestville contracting bola vo výške 25.960.607,93 Sk.

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T 34/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 3To 4/17, dňa 06.03.2019, bol žalobca oslobodený
spod obvinenia, nakoľko nebolo dokázané, že žalobca spáchal skutok. Trestné konanie sa týkalo
činnosti SH-DT, ako aj ďalších fiktívnych faktúr, ktoré vystavili spoločnosti, ktoré pre žalovaného
ako obchodný zástupca sprostredkoval žalobca. V uvedenom konaní boli právoplatne odsúdení N.

S. ako konateľ spoločnosti SH-DT a N. Y. ako konateľ spoločností FOREST SK s.r.o. a Forestville
Contracting s.r.o., čo sú klienti, ktorých pre žalovaného sprostredkoval žalobca. Tieto spoločnosti mali
so žalovaným uzatvorené rámcové factoringové zmluvy. Zo záverov znalca vyplýva, že spoločnosti
Forestville contracting a Forest nemali byť zaradené do faktoringového financovania, najmä pretože
sa jednalo o novovzniknuté spoločnosti, ktoré nemali účtovné podklady potrebné pre schválenie

faktoringového financovania. Obdobne spoločnosť V. I. - Štúdio móda, ktorej bolo od žalovaného
vyplatených 22.856.948,80 Sk, nemala byť zaradená do factoringového financovania a nemala dostatok
ekonomických podkladov na predbežné posúdenie klienta.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/88/2010-724 vyplýva, že žalovaný bol povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 20.751,99 eur s príslušenstvom, z titulu nevyplatenej odmeny za činnosť

obchodného zástupcu, počas trvania zmluvy o obchodnom zastúpení.
Súd nevykonal dokazovanie zmluvou o obchodnom zastúpení uzatvorenou medzi žalovaným a
žalobcom zo dňa 01.12.2003 ako ani jej dodatkami, nakoľko právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy
neboli predmetom konania. Súd tiež nevykonal dokazovanie dôkazmi ako ich navrhol žalobca vo svojom
podaní z 28.02.2020, najmä výsluch svedka T. a zabezpečenie listín (rámcové faktoringové zmluvy

so zákazníkmi, ktorých žalobca sprostredkoval), nakoľko ich vykonanie nepovažoval za podstatné pre
posúdenie veci samej. Za relevantné pre posúdenie veci samej nepovažoval ani ďalšie rozsudky vydané
v trestných konaniach, ktoré strany sporu do konania predložili. Z uvedených dôvodov súd návrh na
doplnenie dokazovania zamietol.Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.
Súd uviedol, že v prvom rade sa v konaní musel vysporiadať so žalovaným vznesenou námietkou

prekludovania žalobcom žalovaného nároku, na ktorú je súd (pokiaľ je dôvodná) povinný prihliadnuť „ex
offo“ a jej dôvodnosť zakladá predpoklad na zamietnutie žalovaného nároku v celom rozsahu, nakoľko
uplynutím lehoty prekludovaného práva toto právo v celom rozsahu zaniká.
Konštatoval, že v danom prípade si žalobca podanou žalobou uplatnil nárok na odstupné, ktoré mu malo
vzniknúť po zániku zmluvy o obchodnom zastúpení. Zmluva o obchodnom zastúpení medzi žalobcom

a žalovaným bola uzatvorená dňa 02.01.2007, pričom bola uzatvorená na určitú dobu. Uviedol, že
skutočnosť, že medzi sporovými stranami bola zmluva o obchodnom zastúpení uzatvorená, nebola
sporná. Obdobne sporným nebolo, že dňa 18.08.2007 bola žalobcovi doručená výpoveď žalovaného z
predmetnej zmluvy, ako ani to, že dňa 28.08.2007 bolo žalobcovi doručené odstúpenie od predmetnej
zmluvy. Doručenie týchto písomností žalobcovi žalovaný preukázal fotokópiou doručeniek s podpisom
žalobcu o prevzatí. Rovnako sporným medzi stranami nebolo, že žalobca si listom zo dňa 04.09.2008

voči žalovanému uplatnil právo na odstupné. Tento list bol žalovanému doručený dňa 05.09.2008.
Medzi stranami bolo sporné, či zo zmluvy, ktorú už žalovaný raz vypovedal, mohol následne počas
plynutia výpovednej lehoty aj odstúpiť. Posúdenie tejto skutočnosti je pre daný prípad rozhodujúce z
hľadiska trvania žalobcom uplatneného nároku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca nevykonával svoju

činnosť obchodného zástupcu riadne, zohľadňujúc predovšetkým záujmy žalovaného a s náležitou
opatrnosťou, ktorú je nielen potrebné, ale aj nevyhnutné od obchodného zástupcu, ako podnikateľa,
ktorý by mal byť znalý a zorientovaný v pomeroch na relevantnom trhu, požadovať. Uvedený názor súdu
podporuje aj ustanovenie § 658 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý ukladá obchodnému zástupcovi
povinnosť navrhovať zastúpenému uzatvorenie obchodov len s takými subjektmi, od ktorých možno

očakávať, že svoje záväzky splnia, teda so subjektmi, ktoré sú dôveryhodné. Ako však v konaní
vyšlo najavo, subjekty, ktorých žalobca žalovanému pre uzatvorenie obchodov získal, tieto podmienky
nespĺňali a svojou činnosťou (dokonca trestnou), sa žalovanému podieľali na vzniku škody veľkého
rozsahu. Tieto závery súdu vyplývajú aj zo znaleckého posudku vypracovaného USI Žilinskej univerzity,
pre trestné konanie, kde boli práve spoločnosti získané žalobcom pre žalovaného vyhodnotené ako

také, čo nesplnili stanovené predpoklady pre vznik záväzkového vzťahu a nemali byť zaradené do
faktoringového financovania. Jedná sa najmä o spoločnosti FOREST SK s.r.o., Forestville Contracting
s.r.o.,V.I.-ŠtúdioMóda,čiSH-DTTradeGroups.r.o.Akovyplývaajzozáverovtrestnéhokonania,práve
tieto spoločnosti a predovšetkým spoločnosť SH-DT sa podieľali na škode žalovaného v najvyššom
rozsahu a predstavovali až 36 % celkovej škody vzniknutej žalovanému.

Za týchto okolností nemôže byť podľa názoru súdu pochýb o tom, berúc do úvahy postavenie
obchodného zástupcu ako podnikateľa, ktorý by mal byť znalý pomerov na relevantnom trhu a mal
by predvídavo a s primeranou opatrnosťou navrhovať pre zastúpeného uzatvorenie obchodov len
so subjektami, ktoré sa od počiatku javia dôveryhodne (čo zo znaleckého dokazovania v trestnom
konaní vyplynulo, že v danom prípade nebolo splnené, keďže tieto spoločnosti už od počiatku

nespĺňali predpoklady pre faktoringové financovanie), že takýto výkon obchodného zastúpenia nemožno
považovať za riadny a zakladá oprávnenie zastúpeného pre odstúpenie od zmluvy pre podstatné
porušenie zmluvných povinností. Len ťažko si možno predstaviť, že by žalovaný ako zastúpený mohol
mať pri takomto plnení povinnosti zo zmluvy o obchodnom zastúpení záujem na ďalšom trvaní zmluvy.
Podľa názoru súdu preto v danom prípade boli splnené predpoklady pre odstúpenie od zmluvy z dôvodu

podstatného porušenia zmluvy. Pokiaľ ide o splnenie predpokladu odstúpenia bez zbytočného odkladu,
aj tento predpoklad bol podľa názoru súdu splnený. Uznesením zo dňa 14.07.2008, Úradu boja proti
korupcii ČVS: PPZ-134/BPK-S-2007, bolo vznesené obvinenie vtedajšiemu štatutárovi žalovaného - V..
T.. V uznesení o vznesení obvinenia bol popísaný skutok, pre ktorý bolo V.. T. obvinenie vznesené.
Z uvedeného uznesenia vyplýva, že V.. T. vykonával svoju činnosť, pre ktorú bol trestne stíhaný v

súčinnosti so spoločnosťami SH-DT a TOMIKA s.r.o., ktoré obidve pre žalovaného získal práve žalobca,
čo by blízky priateľ V.. T.V., čo žalobca v konaní nepoprel. Pokiaľ následne žalovaný dňa 13.08.2008
okamžite skončil pracovný pomer s V.. T. po zistení týchto skutočností, možno za odstúpenie od zmluvy
bez zbytočného odkladu považovať aj prejav vôle odstúpiť od zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa
14.08.2008.

Žalobca v konaní argumentoval, že žalovaný nemohol odstúpiť od zmluvy, pokiaľ už predtým zmluvu
vypovedal a od zmluvy odstúpil počas plynutia výpovednej doby. Podľa názoru súdu uvedený postup
nie je vylúčený a niet žiadneho zákonného dôvodu, ktorý by takýto postup vylučoval. Je to tak preto,
že vypovedaním zmluvy zmluva zaniká až uplynutím výpovednej doby a strany sú povinné sa ňou ďalejspravovať a riadne plniť práva a povinnosti z nej vyplývajúce. Pokiaľ v tomto období (teda počas plynutia
výpovednej doby, kedy má byť zmluva stále riadne plnená) oprávnená strana dospeje k záveru, že
druhá strana si svoje povinnosti riadne neplní, bolo by mimoriadne nespravodlivé, pokiaľ by nebolo tejto

strane umožnené okamžite ukončiť zmluvu odstúpením od zmluvy, ale musela by trpieť porušovanie
zmluvných povinností protistrany až do uplynutia výpovednej doby, čo by mohlo mať za následok
zvyšovanieškody,ktorábyodstupujúcejstranemohlabyťďalejspôsobovaná.Takýtopostupžalovaného
preto podľa názoru súdu bol možný a zmluva tak vzhľadom na uvedené skutočnosti, po odstúpení
od zmluvy žalovaným z dôvodu porušovania zmluvných povinností žalobcom podstatným spôsobom,

zanikla doručením odstúpenia žalobcovi dňa 28.08.2007.
Ako upravuje vyššie citované ustanovenie § 669 ods. 5 Obchodného zákonníka, právo na odstupné je
potrebné uplatniť do jedného roka od skončenia zmluvy, inak tento nárok zaniká. Keďže zmluva zanikla,
ako súd ustálil, dňa 28.08.2007 a žalovaný si uplatnil svoje právo na odstupné voči žalobcovi až dňa
04.09.2008, právo žalobcu na odstupné je tak prekludované a zaniklo, preto mu ho nemožno v tomto
konaní priznať a nie je tak ani potrebné sa bližšie zaoberať, či boli v tomto prípade splnené iné zákonné

predpoklady pre vznik nároku na odstupné.
Pokiaľ by aj právo žalobcu na odstupné prekludované nebolo (čo podľa názoru súdu je), nad rámec
uvedeného súd uviedol, že aj tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nároku
na odstupné.
V danom prípade dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď

žiadnym spôsobom nepreukázal už prvú z dvoch základných podmienok pre vznik nároku na odstupné,
a to získania podstatných výhod pre žalovaného zo získania nových zákazníkov alebo významného
rozvinutia obchodu s tými doterajšími. Podstatou činnosti obchodného zástupcu je vyhľadávanie
záujemcov o uzatváranie obchodov so zastúpeným. Nemožno preto každé získanie nového zákazníka
pre zastúpeného automaticky považovať za adekvátne pre vznik nároku na odstupné. Musí sa jednať o

taký nadštandardný prínos obchodného zástupcu pre zastúpeného, ktorý spôsobil, že zastúpený má aj
po skončení zmluvy podstatné výhody vyplývajúce z týchto obchodov. V konaní však bolo preukázané,
že zákazníci získaní žalobcom spôsobili žalovanému skôr podstatnú škodu než podstatné výhody,
nehovoriac o tom, že by vzhľadom na závery zistené z činnosti žalobcu ako obchodného zástupcu pre
žalovaného bolo možné vyplatenie odstupného považovať za spravodlivé.

Súd uviedol, že k týmto záverom prišiel na základe zistených skutočností v konaní a nepotreboval pre
ne vykonávať ďalšie dokazovanie ako to požadoval žalobca, predovšetkým uloženia edičnej povinnosti
žalovanému pre vydanie faktoringových zmlúv a ďalšej dokumentácie, pretože aj keby súd uložil edičnú
povinnosť žalovanému, predložená dokumentácia by nemala vplyv na zmenu zistených skutočností a
síce, nesplnenia už prvého predpokladu pre vznik nároku na odstupné.

K samotnej výške uplatnenej žalobcom 65.156,94 eur, súdu nebolo zrejmé ako k takémuto výpočtu
žalobca dospel, keďže súdu nepredložil žiadny spôsob výpočtu odstupného. Žalobca neuviedol súdu
žiadny výpočet svojej uplatnenej sumy odstupného, ktorú by mal byť schopný súdu uviesť a preukázať
už na začiatku konania a nie požadovať vydanie dokumentov od žalovaného až v jeho priebehu.
Žalobca len uviedol, že uplatnená suma predstavuje priemernú ročnú províziu za zmluvné obdobie.

Žalobca v tomto prípade nepostupoval správne, pretože svojím výpočtom zistil len maximálnu limitáciu
odstupného ako ju predpokladá ustanovenie § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka. To však nie je pre
určenie výšky odstupného postačujúce. Určenie limitácie je až treťou z troch fáz výpočtu výslednej
výšky odstupného, pričom správne vypočítané odstupné je dané týmto limitom, aj to len v prípade,
ak výška vypočítaného odstupného tento limit prevyšuje (porovnaj bod č. 19 rozsudku Súdneho dvora

TurgaySemen,sp.zn.:C-348/07).Presprávneurčenievýškyodstupnéhotakmalžalobcapredovšetkým
vyčísliťnaďalejtrvajúcevýhodyžalovaného,ktoréprenehovyplývajúzobchodovsozákazníkmi,ktorých
pre žalovaného získal alebo s ktorými významne rozvinul obchod (prvá fáza) a len za splnenia tohto
predpokladu by bolo následne možné pristúpiť k druhej fáze určenia výšky, a to posúdenia otázky
spravodlivosti vyplatenia vypočítaného odstupného s ohľadom na všetky okolnosti, pričom v rámci tretej

fázy by súd posudzoval, či vypočítaná výška odstupného je v rámci maximálne limitácie. Nesprávnosť
postupu žalobcu pri výpočte odstupného teda spočíva v tom, že pri určení výšky vzal do úvahy
veličiny, u ktorých nepreukázal súvislosť s pretrvávajúcimi výhodami na strane žalovaného vo vzťahu
k zákazníkom, ktorých žalobca získal alebo s ktorými rozvinul obchod. Pretrvávajúce výhody, ktoré
žalovaný čerpá aj naďalej po skončení vzťahu obchodného zastúpenia, a za ktoré nemusí obchodnému

zástupcovi už ďalej platiť províziu žalobca žiadnym spôsobom neidentifikoval a nekvantifikoval, a preto
nemohol správne určiť základ pre výpočet odstupného a splniť tak predpoklady už prvej fázy výpočtu
primeraného odstupného.Žalobca tiež odôvodňoval vznik svojho nároku na odstupné aj tým, že Okresný súd Bratislava III mu
v konaní sp. zn. 25Cb/88/2010 priznal voči žalovanému právo na províziu v sume 20.751,99 eur s
príslušenstvom. Podľa názoru súdu však priznanie nároku na províziu, nemá žiadny vplyv na to, či

obchodný zástupca bude mať aj nárok na odstupné. Obidva nároky totiž vychádzajú zo zásadne iných
predpokladov a pre každý z nich musia byť splnené iné zákonné podmienky. Pokiaľ žalobca splnil
predpoklady pre priznanie provízie, neznamená to, že splnil aj predpoklady pre priznanie nároku na
odstupné, ako súd už ustálil, že tieto podmienky žalobca nesplnil.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol. Nakoľko mal žalovaný v konaní

plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Svojepodanieodôvodnil
tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec podľa § 365

ods.1písm.d)CSP,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Namietal,ženapadnutýrozsudokjenezákonný,porušujúciprávožalobcunaspravodlivésúdnekonanie,

je arbitrárny a nepresvedčivý, nevychádza zo skutočného skutkového stavu veci a vykonaných dôkazov,
ale konštatujú sa v ňom údajné zistenia a to v rozpore s vykonanými dôkazmi, je nedostatočne
odôvodnený a vnútorne rozporný, naviac súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy na zistenie
rozhodujúcich skutočností a v toho dôsledku vec nesprávne právne posúdil, ako aj vec posudzoval
na základe skutkového stavu, ktorý nezodpovedal skutočnosti a dôkazom, ale tieto dôkazy si súd

prispôsoboval (a to najmä ich časový vznik a následnosť) tak, aby ich mohol vyhodnotiť svojským
spôsobom ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku urobil. Napadnutý rozsudok považoval i za
vnútorne rozporný (bod 2., 5. a 45.).
Odvolateľ poukázal na to, že súd v napadnutom rozhodnutí nesprávne zamieňa žalovaného Slovenská
sporiteľňa, a.s. (právny nástupca pôvodného žalovaného) s jeho právnym predchodcom - spoločnosťou

Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá bola v konaní pôvodným žalovaným a subjektom, ktorý
uzatvoril so žalobcom Zmluvu o obchodnom zastúpení. Dal do pozornosti súdom rozdielne uvádzané
dátumydoručeniaodstúpeniaodzmluvylistomzodňa14.08.2007,ato22.08.2007a28.08.2007.Taktiež
súd nesprávne uviedol, že žalobca si uplatnil svoje právo na odstupné dňa 04.09.2008, hoci správne
má byť 05.09.2008, keďže list žalobcu zo dňa 04.09.2008 prevzala spoločnosť Factoring Slovenskej

sporiteľne, a.s. s dátumom 05.09.2008.
V tomto kontexte zistenie skutkového stavu a právne posúdenie uvedené v bode 51. napadnutého
rozsudku, tak že v konaní bolo preukázané, že zákazníci získaní žalobcom spôsobili žalovanému skôr
podstatnú škodu, než podstatné výhody, považoval odvolateľ za neudržateľné za stavu, keď žalobca
vyvíjal obchodnú činnosť pre spoločnosť Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. Pokiaľ teda súd zistil,

že vraj títo zákazníci spôsobili nejakú škodu žalovanému spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. museli
tieto obchody pretrvať aj po výmaze spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., a po nástupe
žalovaného do právnych vzťahov spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. a tieto obchodné
vzťahy so záujemcami, ktorých vyhľadal žalobca museli dlhodobo 7 rokov pretrvávať a byť pre Factoring
Slovenskej sporiteľne, a.s. teda počas týchto 7 rokov výhodné.

Podotkol,ževodôvodnenínapadnutéhorozsudkusavôbecnespomínaopisprocesnéhopostupusúduv
konaní,hocibolosúdnekonanievjehopriebehuprerušenédvomarozhodnutiamisúdu.Namietal,žesúd
nevysvetlil, prečo keď bola žaloba žalobcom podaná proti spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne,
a.s., ako žalovanému, súd vydal rozhodnutie znejúce na žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. a prečo
v spore začal so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. konať. V tomto smere súd naviac nesprávne

procesne postupoval, keď vzhľadom na to, že pôvodný žalovaný - spoločnosť Factoring Slovenskej
sporiteľne, a.s. zanikol ku dňu 01.11.2014 výmazom z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., súd nikdy v priebehu súdneho konania (po tom čo odpadla
prekážka, pre ktorú bolo súdne konanie prerušené) nerozhodol uznesením o pokračovaní v konaní na
strane žalovaného so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právnym nástupcom.

Namietal, že súd v rozpore so skutočnosťou uvádza, že odstúpenie od zmluvy bolo datované
14.08.2008, hoci reálny skutkový stav je taký, že odstúpenie od zmluvy bolo urobené a datované rok
predtým, ako bolo vydané uznesenie zo dňa 14.07.2008, Úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-134/BPK-S-2007, ktorým bolo vznesené obvinenie V.. T. a spoločnosť Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. s V..
T. okamžite skončila pracovný pomer v auguste 2007 a nie 14.08.2008 ako to uvádza súd.
Namietal, že podané odstúpenie od zmluvy je nepreskúmateľné a neurčité, čo spôsobuje jeho absolútnu

neplatnosť, na ktorú mal súd ex offo prihliadať, pretože právny úkon, ktorý je neurčitý, je absolútne
neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dal do pozornosti, že pokiaľ by súd vykonal dokazovanie aj zmluvou o obchodnom zastúpení
uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj právoplatným
rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 13.02.2017, sp. zn.

BB-4T 34/2015 zistil by z nich, že pred Zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007 bola
medzi žalobcom a spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. (už skôr) uzatvorená Zmluva o
obchodom zastúpení dňa 01.12.2003 (ku ktorej boli neskôr tiež uzatvorené dodatky č. 1, 2, 3, 4) a že
táto zanikla uplynutím doby na ktorú bola uzatvorená dňa 31.12.2006, teda zanikla ku dňu 01.01.2007
a z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 13.02.2017, sp.
zn. BB-4T 34/2015 by súd zistil, že spoločnosti FOREST SK s.r.o., Forestville Contracting s.r.o.,

V. I. - Štúdio Móda, či SH-DT Trade Group s.r.o., ktoré spôsobili škodu právnemu predchodcovi
žalovaného(spoločnostiFactoringSlovenskejsporiteľne,a.s.)uzatvorilifactoringovézmluvyvroku2006
so spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 35 849 665 a tieto neboli získané na základe
Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007 od ktorej žalobca odvíja žalobou uplatnený nárok na
zaplatenie odstupného a tejto zmluvy sa vôbec netykajú, ale sa tykajú Zmluvy o obchodom zastúpení zo

dňa 01.12.2003 (ku ktorej boli neskôr tiež uzatvorené dodatky č. 1, 2, 3, 4). Preto pokiaľ by aj spoločnosti
FOREST SK s.r.o., Forestville Contracting s.r.o., V. I. - Štúdio Móda, či SH-DT Trade Group s.r.o., ktoré
získal žalobca pre spoločnosť Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ako potencionálnych zmluvných
partnerov v roku 2006 na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 01.12.2003 spôsobili tejto
spoločnosti škodu trestnou činnosťou (ktorá sa inak sama rozhodovala či s nimi factoringové zmluvy

uzavrie alebo neuzavrie), nemohlo to zakladať dôvod na odstúpenie od úplne inej neskôr uzatvorenej
Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2017. Tu ide podľa názoru odvolateľa o absolútne
neudržateľné a nesprávne právne posúdenie veci len na prospech žalovaného v dôsledku nevykonania
relevantných dôkazov, čo taktiež zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku.
Naviac, vnútorný rozpor a nepresvedčivosť, ale aj chaotickosť napadnutého rozsudku spôsobuje

skutočnosť, že na jednej strane súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy za platné, ktoré vyvolalo okamžitý
účinok zrušenia zmluvy, čo by v zmysle § 669a písm. a) Obchodného zákonníka vylučovalo vznik práva
žalobcu na odstupné, no na druhej strane v bodoch 41. až 46. sa súd venoval posudzovaniu preklúzie
práva žalobcu na odstupné, ktoré posúdil ako prekludované.
V bode 46. napadnutého rozsudku súd nesprávne právne posúdil prekludovanie práva žalobcu

na odstupné, pretože odstúpenie spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. od Zmluvy o
obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007 nemohlo vyvolať zánik zmluvy, pretože je neurčité a
nepreskúmateľné a bolo urobené účelovo, pretože žalobca žiadnym spôsobom zo dňa 13.08.2007 na
deň 14.08.2007 neporušil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z tohto zmluvného vzťahu, a preto
Zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007 zanikla až na základe výpovede danej spoločnosťou

Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. žalobcovi, ktorá mu bola doručená dňa 18.08.2007, a to (v súlade s
čl. IV. ods. 2 zmluvy) uplynutím 14-tich dní od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede
teda zanikla ku dňu 15.09.2007 a keďže si žalobca nárok na zaplatenie odstupného u spoločnosti
Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. uplatnil listom zo dňa 04.09.2008 doručeným spoločnosti Factoring
Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 05.09.2008 uplatnil si nárok na zaplatenie odstupného v lehote do

jedného roka od skončenia zmluvy.
Uviedol, že to bol sám súd, ktorý znemožnil žalobcovi preukázať vznik nároku na odstupné, pretože
mu zamietol ním navrhované dôkazy, a to uloženie edičnej povinnosti žalovanému na predloženie
factoringovýchzmlúv,ktoréspoločnosťFactoringSlovenskejsporiteľne,a.s.uzatvorilasospoločnosťami
a klientmi, ktorých získal pre spoločnosť Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. žalobca vyvíjajúc túto

činnosť na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007 pre spoločnosť Factoring
Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj na predloženie listín súvisiacich s týmito obchodmi a prehľady koľko
títo klienti zaplatili na úrokoch a poplatkoch spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., čím by
preukázal aké výhody táto spoločnosť z týchto obchodov mala. Tieto dôkazy boli potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a to vzniku nároku žalobcu na odstupné a boli schopné preukázať získanie

nových zákazníkov žalobcom pre spoločnosť Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj rozvinutie
obchodu s doterajšími zákazníkmi a boli schopné preukázať najmä podstatné výhody, ktoré z toho
mala spoločnosť Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorej títo zákazníci platili poplatky a úroky na
základe uzatvorených factoringových zmlúv. Naviac súd bez obstarania týchto dôkazov o tom, akévýhody mala spoločnosť Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. z obchodov uzatvorených so zákazníkmi,
ktorých získal žalobca, začal robiť závery o tom, že zákazníci spôsobili vraj žalovanému škodu a
to bez toho, aby mal vôbec ustálené a zistené ktorých zákazníkov žalobca získal pre spoločnosť

Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007 od
predčasného ukončenia ktorej odvodzuje žalobca svoje právo na vyplatenie odstupného.
Žalobca namietal i nesprávne právne posúdenie veci súdom, ak tento zamietol žalobu žalobcu aj preto,
že požadovanou sumou 65.156,94 eur ohraničil maximálny limit odstupného bez toho, aby uviedol svoj
výpočet. Žalobca dal do pozornosti, že už v podanej žalobe uviedol, že ide o výšku priemernej ročnej

provízie za zmluvné obdobie v sume 1.962.918 Sk (t.j. 65.156,94 eur), pričom k žalobe pripojil faktúry
vystavené spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. za kalendárny rok 2007, ktorými si vyúčtoval
svoju províziu za činnosť uskutočnenú pre túto spoločnosť na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení
zo dňa 02.01.2007, ktorých súčet v prepočte na menu euro predstavuje sumu 65.156,94 eur. Súd
mal povinnosť skúmať či takto uplatnené odstupné žalobcom je spravodlivé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, a pokiaľ by dospel na základe riadne zisteného skutkového stavu nárok na odstupné žalobcovi

patrí v nižšej výške, mal ho moderovať a priznať mu ho v nižšej výške alebo pokiaľ by dospel k tomu,
že mu neprináleží s prihliadnutím na všetky okolnosti žiadne odstupné nemal mu ho priznať vôbec, ale
nemohol sa tohto skúmania a posudzovania výšky uplatneného odstupného zbaviť tak, že to malo byť
úlohou žalobcu, aby si ho vyčíslil, a to ešte za stavu, keď žalobca ani nemal k tomu potrebné dôkazy
o podstatných výhodách spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. z obchodov so záujemcami,

ktorých získal pre Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. žalobca, ktoré žiadal súdom zabezpečiť najprv
od právneho predchodcu žalovaného a neskôr aj od žalovaného, ktoré však súd odmietol zabezpečiť.
S ohľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.07.2022. Napadnutý
rozsudok označil za správny, zákonný a preskúmateľný. Mal za to, že odvolateľ v obsahu svojho
odvolania nekonkretizoval uvádzané odvolacie dôvody. K právnym úvahám odvolateľa ohľadne
univerzálnej sukcesie právneho nástupníctva Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. na Slovenská
sporiteľňa, a.s. žalovaný uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe zmenou účastníka konania na

základe univerzálnej sukcesie sa nemení povaha sporu, ani jeho právne posúdenie v merite sporu
(napríklad zbierka ÚS 13/2014). Za podstatné v tejto veci, ktoré súd rešpektoval, sú ustanovenia § 669
až 669a Obchodného zákonníka. Mal za to, že súd správne vyhodnotil dôkazy, ktoré sú založené v
spise. Súd v rozsudku pod bodom 42. a 43. správne vysporiadal s predloženými dôkazmi, keď v súlade
s § 669 len skonštatoval, že právo obchodného zástupcu podľa ods. 1 zaniklo, ak do jedného roka od

skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva. Je zrejmé, že k odstúpeniu od
zmluvydošlodňomprevzatiatejtozásielkyatodňa22.08.2007ažalobabolapodanánasúd12.09.2008.
Ďalšie odvolacie námietky v tom smere, že k zániku zmluvy o obchodnom zastúpení došlo až ukončením
výpovednej lehoty, tak ako to skonštatoval súd, nemajú oporu v žiadnom zákone a preto sú právne
irelevantné. Doplnil, že žalobca ani v konaní pred súdom, ani v odvolaní neuvádza zákonné ustanovenie,

podľa ktorého by k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení malo dôjsť až uplynutím výpovednej
lehoty v prípade, ak sa žalovaný rozhodol ukončiť zmluvu o obchodnom zastúpení odstúpením od
zmluvy. Takéto konštatovanie žalobcu, je priamo v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka o odstúpení od zmluvy a jej účinkami. Žalovaný ďalej tak, ako na to poukázal súd vo svojich
právnych záveroch, ktoré vychádzali z konkrétnych predložených dôkazov, ustálil, že nielen že žalovaný

nezískal nových zákazníkov cez ktorých by významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi, ale
práve naopak, spôsobil škodu žalovanému vo výške niekoľkých miliónov slovenských korún, práve
svojou činnosťou, ktorá porušovala jednotlivé zmluvy o obchodnom zastúpení, ale napĺňala aj pojmové
znaky trestného činu, pričom tvrdil, že iba preto, že súdy vychádzali zo zásady „in dubio pro reo“ žalobca
nebol uznaný vinným a odsúdený pre konkrétne konanie, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti so svojou

činnosťou ako obchodného zástupcu. V tejto súvislosti poukázal na dôkazy, a to znalecký posudok
USI Žilinskej univerzity a Forenzný audit vypracovaný spoločnosťou PWC predložený žalovaným, ktorý
bol vypracovaný bezprostredne po zistení protiprávne činnosti podozrivých osôb, medzi ktorých patril
aj V.. K.. Žalovaný preto zastával názor, že odstúpenie od zmluvy nastalo pre porušenie zmluvného
záväzku, pričom žalovaný nemal podstatné výhody z činnosti žalobcu, práve naopak, vznikala mu škoda

v rozsahu niekoľkých miliónov slovenských korún. Žalobca nie len že nedodržal záväzky dojednané
zmluvou, ktoré svojou dôležitosťou spôsobujú podstatné porušenie zmluvy, pričom aj výsledkami
trestného konania bolo jednoznačné preukázané, že žalobca žalovanému sprostredkúval uzatváranie
fiktívnych obchodov, ktoré v konečnom dôsledku žalovaného poškodili. Aj napriek tomu, že žalobca bolv trestnom konaní oslobodený spod obžaloby, z výsledkov trestného konania, tak, ako na to poukázal
aj súd, jednoznačne vyplýva záver o tom, že podstatní klienti, ktorých pre žalovaného získal žalobca,
sa významne podieľali na fiktívnych factoringových obchodoch, vystavovaním fiktívnych faktúr a týmto

spôsobom sa na škodu žalobcu obohatili a spôsobili mu tak škodu veľkého rozsahu. V tomto smere
poukázal na výsledky trestného konania. Ďalej uviedol, že i keď factoringové zmluvy zakazovali priame
započítanie medzi klientom a zákazníkom, bývalé vedenie žalovaného konaním V.. T. tento postup
nesprávne akceptovalo. Takmer všetky factoringové zmluvy s klientmi, ktoré v konečnom dôsledku
spôsobili spoločnosti žalovaného škodu, podpísal pán T. a pán N.J. (Audit PWC strana 55). Žalobca

mal podľa zistení auditorov PWC dobré pracovné aj osobné vzťahy práve s pánom T. (Audit PWC
strana 121). Schéma pravidelného započítavania prestala fungovať po rozviazaní pracovného pomeru
s pánom T., pričom tento pracovný pomer po zistení týchto skutočností skončil okamžitým skončením
pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovných povinností. Správne preto súd nepripustil
ďalšie dokazovanie výsluchom pána V.. T., či preukázaním factoringových zmlúv, ktorých uzavretie
sprostredkoval žalobca. Pre posúdenie skutkového a právneho stavu veci tieto dôkazy vykonať nebolo

potrebné. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.08.2022. Žalobca
zdôraznil, že v odvolaní uviedol z akých dôvodov rozsudok napáda, pričom vady a nesprávnosti
napadnutého rozsudku, ktoré tieto dôvody podľa žalobcu zakladajú, resp. môžu zakladať bližšie vysvetlil

v jednotlivých bodoch 1/ až 8/ odôvodnenia odvolania. Podotkol, že CSP nevyžaduje, aby odvolateľ
v odvolaní presne subsumoval konkrétnu vytýkanú vadu a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia či
postupu súdu pod presný odvolací dôvod, aby na odvolanie odvolací súd mohol prihliadať. Odvolanie
tak obsahuje náležitosti podľa § 363 CSP. Pokiaľ sa jedná o § 669 Obchodného zákonníka, tento súd
správneaopodstatneneaplikovalnavec,avšakjehoprávneposúdenievecijenesprávneatozdôvodov,

že súd nezistil správne skutkový stav veci a ani nevykonal dôkazy potrebné pre zistenie zásadných
skutočností, aby mal ustálené a zistené, ktorých zákazníkov vôbec žalobca získal pre právneho
predchodcu žalovaného alebo s ktorými doterajšími zákazníkmi rozvinul obchod a to na základe Zmluvy
o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007, o ktorú žalobca oprel svoj nárok na zaplatenie odstupného
uplatnený žalobou. Taktiež sa súd nezaoberal (v zmysle § 669 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka)

ani tým, či vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú žalobca
stratil a ktorá vyplývala z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé, ako ani výškou
uplatneného odstupného (v zmysle § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka). Mal za to, že ustanovenie
§ 669a Obchodného zákonníka súd na vec nesprávne aplikoval a nesprávne vec na základe tohto
ustanovenia posúdil. Žalobca ďalej uviedol, že nikdy nebol odsúdený za žiadnu protiprávnu činnosť,

v dôsledku ktorej by vznikla škoda právnemu predchodcovi žalovaného, či žalovanému a pokiaľ ho
žalovaný napriek tomu obviňuje, že sa mal dopustiť trestnej činnosti a spôsobiť tak škodu žalovanému,
ide len z jeho strany o krivé obviňovanie a nerešpektovanie zásady prezumpcie neviny a takéto
vyjadrenia a pocity a dojmy žalovaného v tom smere nemajú žiadnu relevanciu v predmetnom konaní
a sú len účelovou snahou žalovaného za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom sa vyhnúť povinnosti

uhradiť žalobcovi odstupné, ktoré mu prináleží z predčasne ukončenej Zmluvy výpoveďou právnym
predchodcom žalovaného.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 65.156,94 eur s príslušenstvom z titulu
nároku na odstupné podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007 uzavretej medzi
zastúpeným Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. a obchodným zástupcom V.. C. K. (ďalej aj „Zmluva“).

Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol a žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca s uvedeným nesúhlasil
a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f),
h) CSP.

10. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu, keď súd nerozhodol uznesením
o pokračovaní v konaní na strane žalovaného so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. z dôvodu
zániku pôvodného žalovaného Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý bol zlúčený so spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s.. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žaloba bola podaná žalobcom
V.. C. K. voči žalovanému Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 35 849 665, medzi ktorými bola
uzavretá i predmetná zmluva zo dňa 02.01.2007. V priebehu konania došlo dňa 01.11.2014 k výmazu

žalovaného Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. z obchodného registra s tým, že uvedená spoločnosť
zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom je Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653
(spoločnosť zapísaná v dôsledku zlúčenia). Uvedenú skutočnosť oznámila súdu Advokátska kancelária
ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o. podaním doručeným súdu dňa 19.12.2014 (a opakovane podaním
doručeným súdu dňa 18.03.2015), ktorého prílohou bolo aj plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti

Slovenská sporiteľňa, a.s. v konaní. Postup súdu v prípade keď účastník stratí spôsobilosť byť
účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, upravovalo v danom čase ustanovenie
§ 107 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Podľa § 107 ods. 4 OSP,
ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak
právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. V prípade zániku právnickej osoby po začatí konania, súd

pokračujevkonanísjejprávnymnástupcom.Jednásaozmenuprávnehoúčastníctva,kedytentoprávny
nástupca vstupuje do konania, a to bez rozhodnutia súdu o tejto skutočnosti. Súd je povinný preveriť
túto skutočnosť i dopytom na registrový súd, pričom pri zisťovaní právneho nástupníctva pokračuje v
konaní za súčinnosti navrhovateľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
153/03-10 zo dňa 2. júla 2003). Keďže z uvedeného ustanovenia procesného predpisu účinného v

rozhodnom čase nevyplýva, že by súd musel rozhodnúť o pokračovaní s právnym nástupcom tak, ako
tomu je v súčasnosti v zmysle § 64 CSP, odvolací súd vyhodnotil uvedenú námietku žalovaného ohľadne
nesprávnosti procesného postupu súdu ako neopodstatnenú.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd primárne skúmal dôvodnosť žalovaným

vznesenej námietky prekludovania žalobcom žalovaného nároku. Na tento účel bolo v prvom rade
potrebné ustáliť moment skončenia zmluvy, a teda či právny predchodca žalovaného od zmluvy platne
odstúpil listom zo dňa 14.08.2007, alebo či ku skončeniu zmluvy došlo až uplynutím výpovednej lehoty
na základe výpovede právneho predchodcu žalovaného listom zo dňa 13.08.2007. V zmysle § 669
ods. 5 Obchodného zákonníka totiž právo obchodného zástupcu na odstupné zanikne, ak do jedného

roka od skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva. Súd dospel v napadnutom
rozhodnutí k záveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre odstúpenie od zmluvy z dôvodu
podstatného porušenia zmluvy. Zároveň konštatoval, že bol splnený aj predpoklad odstúpenia od zmluvy
bez zbytočného odkladu. Dospel preto k záveru, že zmluva zanikla doručením odstúpenia žalobcovi dňa
28.08.2007 (bod 45. a 46. rozsudku). Vzhľadom na uvedené súd považoval právo žalobcu na odstupné

za prekludované, keď zaniklo. Žalobca v odvolaní v tomto smere dôvodne poukazoval na vnútorný
rozpor odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď jednej strane súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy
pre podstatné porušenie zmluvy za platné, čo by v zmysle § 669a písm. a) Obchodného zákonníka
(ktoré súd spomína v bode 37. rozsudku) vylučovalo vznik práva na odstupné, no na druhej strane sa
súd venoval posudzovaniu preklúzie práva žalobcu na odstupné, ktoré posúdil ako prekludované. Ak

by totiž zastúpený platne odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom,
ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy, právo na odstupné by nevzniklo (ust. § 669a písm. a)
Obchodného zákonníka) a v takomto prípade by nemohlo byť ani prekludované. Napadnuté rozhodnutie
je preto v tomto ohľade zmätočné.

12. Čo sa týka samotného odstúpenia od zmluvy, odvolateľ dôvodne namietal nedostatky v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Súd v tejto súvislosti uviedol, že „Pokiaľ ide o splnenie predpokladu odstúpenia
bez zbytočného odkladu, aj tento predpoklad bol podľa názoru súdu splnený. Uznesením zo dňa
14.07.2008,ÚradubojaprotikorupciiČVS:PPZ-134/BPK-S-2007,bolovznesenéobvinenievtedajšiemuštatutárovi žalovaného - V.. T.. V uznesení o vznesení obvinenia bol popísaný skutok, pre ktorý
bolo Ing. Netušilovi obvinenie vznesené. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že V.. T.l vykonával svoju
činnosť, pre ktorú bol trestne stíhaný v súčinnosti so spoločnosťami SH-DT a TOMIKA s.r.o., ktoré

obidve pre žalovaného získal práve žalobca, čo by blízky priateľ V.. T., čo žalobca v konaní nepoprel.
Pokiaľ následne žalovaný dňa 13.08.2008 okamžite skončil pracovný pomer s V.. T. po zistení týchto
skutočností, možno za odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu považovať aj prejav vôle odstúpiť
od zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 14.08.2008.“ Odvolateľ dôvodne poukazoval na to, že prejav
vôle odstúpiť od zmluvy o obchodnom zastúpení nebol datovaný 14.08.2008, ako nesprávne uviedol

súd, ale list ktorým žalovaný od predmetnej zmluvy odstúpil bol zo dňa 14.08.2007, čo vyplýva i zo
zisteného skutkového stavu súdom v bode 10. rozsudku. Taktiež nie je odvolaciemu súdu zrejmé, na
základečohosúduviedolakodátumskončeniapracovnéhopomerusV..T.deň13.08.2008,keďžalobca
poukazovalnato,žespoločnosťFactoringSlovenskejsporiteľne,a.s.sV..T.okamžiteskončilapracovný
pomer v auguste 2007. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak aj v tomto ohľade pôsobí zmätočne a
nie je zrejmé, ako mal súd preukázané, že k odstúpeniu od zmluvy došlo bez zbytočného odkladu po

tom, čo sa právny predchodca žalovaného o porušení dozvedel. V dôsledku uvedeného sa napadnuté
rozhodnutie javí v tejto časti ako nepreskúmateľné. Je tiež potrebné, aby sa súd zaoberal tým, či právny
úkon odstúpenia od zmluvy listom spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 14.08.2007,
možno považovať za dostatočne určitý, a teda za platný právny úkon. V súvislosti s odstúpením od
zmluvy je potrebné, aby súd dôsledne preskúmal i to, či na strane právneho predchodcu žalovaného

existovali dôvody na odstúpenie od zmluvy, keďže žalobca tvrdil, že sa nedopustil žiadneho závažného
porušenia svojich záväzkov ako obchodného zástupcu v čl. III ods. 2 Zmluvy najmä písm. a), f), e), i),
ako sa to uvádzalo v odstúpení od Zmluvy.

13. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov zániku
nesplneného záväzku. Odstúpenie od zmluvy je adresovaným jednostranným právnym úkonom.
Zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť iba z dôvodov predpokladaných v zmluve a ak sa
v zmluve nedohodli na možnosti odstúpenia, tak jedine z dôvodov vymedzených v Obchodnom
zákonníku, prípadne v osobitnom zákone. Odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka má

až na výnimky (napr. § 356, § 547, § 552) sankčný charakter ako následok porušenia zmluvnej
povinnosti druhou zmluvnou stranou. Odstúpenie od zmluvy sa uskutočňuje vo všetkých zákonom
alebo zmluvou stanovených prípadoch jednostranným, druhému účastníkovi adresovaným právnym
úkonom,prejavujúcimvôľuzrušiťzmluvutýmtospôsobomnazákladeuznanéhodôvodu.Jenevyhnutné,
aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, jednoznačne

vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá
bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky,
nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku. S ohľadom
na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod
odstúpenia. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/61/2016 zo dňa 30.11.2016).

14. Žalobca zároveň v odvolaní poukazoval na to, že pokiaľ by súd vykonal dokazovanie aj zmluvou o
obchodnom zastúpení uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne,
a.s., ako aj právoplatným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo
dňa 13.02.2017, sp. zn. BB-4T 34/2015 zistil by z nich, že pred Zmluvou o obchodnom zastúpení zo

dňa 02.01.2007 bola medzi žalobcom a spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. (už skôr)
uzatvorenáZmluvaoobchodomzastúpenídňa01.12.2003(kuktorejbolineskôrtiežuzatvorenédodatky
č. 1, 2, 3, 4) a že táto zanikla uplynutím doby na ktorú bola uzatvorená dňa 31.12.2006, teda zanikla
ku dňu 01.01.2007 a z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo
dňa 13.02.2017, sp. zn. BB-4T 34/2015 by súd zistil, že spoločnosti FOREST SK s.r.o., Forestville

Contracting s.r.o., V. I. - Štúdio Móda, či SH-DT Trade Group s.r.o., ktoré spôsobili škodu právnemu
predchodcovi žalovaného (spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s.) uzatvorili factoringové
zmluvy v roku 2006 so spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. a tieto neboli získané na
základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007 od ktorej žalobca odvíja žalobou uplatnený
nárok na zaplatenie odstupného a tejto zmluvy sa vôbec netykajú, ale sa tykajú Zmluvy o obchodom

zastúpení zo dňa 01.12.2003 (ku ktorej boli neskôr tiež uzatvorené dodatky č. 1, 2, 3, 4). Preto
pokiaľ by aj spoločnosti FOREST SK s.r.o., Forestville Contracting s.r.o., V. I. - Štúdio Móda, či SH-
DT Trade Group s.r.o., ktoré získal žalobca pre spoločnosť Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ako
potencionálnych zmluvných partnerov v roku 2006 na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa01.12.2003 spôsobili tejto spoločnosti škodu trestnou činnosťou (ktorá sa inak sama rozhodovala či
s nimi factoringové zmluvy uzavrie alebo neuzavrie), nemohlo to zakladať dôvod na odstúpenie od
úplne inej neskôr uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 02.01.2007. Aj v podaní zo dňa

18.09.2020žalobcatvrdil,žežalovanýsaúčelovovyjadrujekobdobiuod01.12.2003do13.08.2007,hoci
predmetom žaloby sú nároky žalobcu odvíjané od právneho základu Zmluvy o obchodnom zastúpení zo
dňa 02.01.2007, preto považoval za bezpredmetné námietky žalovaného týkajúce sa obdobia Zmluvy
o obchodnom zastúpení uzavretej dňa 01.12.2003. Súd sa však uvedeným v napadnutom rozhodnutí
nezaoberal a žiadnym spôsobom nevysporiadal.

15. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spôsobuje aj odvolateľom vytýkaná skutočnosť, že súd
v odôvodnení rozsudku nerozlišoval medzi žalovaným Slovenská sporiteľňa, a.s. a jeho právnym
predchodcom Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom skutočnosť, že v priebehu konania došlo
k zániku pôvodného žalovaného Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. v dôsledku zlúčenia a súd
pokračoval s jeho právnym nástupcom - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., sa v rozsudku

ani nespomína. Nedôslednosť súdu sa prejavila i v chybných označeniach dátumov v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, keď okrem nedostatku vytknutého vyššie v bode 12. tohto rozhodnutia, súd v
bode 42. a 46. rozsudku uvádza, že dňa 28.08.2007 bolo žalobcovi doručené odstúpenie od predmetnej
zmluvy, a to napriek tomu, že pri konštatovaní skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania
v bode 10. rozsudku súd uviedol, že žalovaný (správne má byť Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s.)

odstúpil od zmluvy listom zo dňa 14.08.2007, doručeným žalobcovi dňa 22.08.2007.

16. Napriek záveru o tom, že právo žalovaného na odstupné voči žalobcovi je prekludované a zaniklo,
v dôsledku čoho mu ho nemožno priznať, súd počnúc bodom 47. odôvodnenia rozsudku posudzoval
dôvodnosť nároku žalobcu na odstupné v prípade, ak by toto právo prekludované nebolo, pričom dospel

k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď žiadnym spôsobom nepreukázal
už prvú z dvoch základných podmienok pre vznik nároku na odstupné, a to získania podstatných
výhod pre žalovaného zo získania nových zákazníkov alebo významného rozvinutia obchodu s tými
doterajšími. Následne súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že zákazníci získaní žalobcom
spôsobili žalovanému skôr podstatnú škodu než podstatné výhody, nehovoriac o tom, že by vzhľadom

na závery zistené z činnosti žalobcu ako obchodného zástupcu pre žalovaného bolo možné vyplatenie
odstupného považovať za spravodlivé. Odvolací súd uvádza, že v prípade ak by neboli dôvody na
aplikáciu ustanovenia § 669a Obchodného zákonníka, bolo by namieste skúmať, či žalobca v konaní
uniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku nároku na odstupné. V takomto prípade však nepostačuje
uvedené všeobecné konštatovanie súdu bez vysvetlenia konkrétnych súvislostí a skutočností na

základe ktorých súd k takémuto záveru dospel, ale je potrebné záver o unesení, resp. neunesení
dôkazného bremena žalobcom dôsledne a presvedčivo odôvodniť konkrétnymi dôvodmi a na tento účel
sa vysporiadať s argumentáciou sporových strán, vrátane námietky žalobcu v zmysle bodu 14. vyššie.
Uvedené sa týka aj posudzovania dôvodnosti výšky žalobcom uplatneného nároku, ktoré nemožno odbiť
tým, že žalobca nepredložil žiadny spôsob výpočtu odstupného tak, ako to urobil súd v rozsudku a to

naviac za situácie, kedy žalobca žiadal, aby súd na tento účel uložil žalovanému edičnú povinnosť na
predloženie listín, ktoré žalobca považoval za relevantné z pohľadu vyčíslenia a špecifikovania svojho
nároku a ktorému návrhu súd nevyhovel.

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa
v odôvodnení svojho rozsudku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie

písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má
zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných
rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového
stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je
predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto
požiadavkynapadnutérozhodnutienespĺňa,vdôsledkučohojevnepreskúmateľné.Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti
konať pred súdom.18. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

19. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03).

20. Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu odvolací súd uvádza, že v prvom rade je potrebné, aby súd ustálil,
či došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy. V prípade ak súd v ďalšom konaní dospeje k záveru,
že zastúpený od zmluvy o obchodnom zastúpení platne odstúpil pre porušenie zmluvného záväzku
obchodným zástupcom, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy, ide o situáciu predvídanú

ustanovením§669apísm.a)Obchodnéhozákonníkaavtakomtoprípadeprávonaodstupnénevznikne.
V prípade ak súd v ďalšom konaní dospeje k záveru, že odstúpenie právneho predchodcu žalovaného
od zmluvy o obchodnom zastúpení nie je platné, resp. zmluva zanikla na základe výpovede listom zo
dňa 13.08.2007, v takomto prípade je potrebné skúmať, či sú splnené zákonné predpoklady pre vznik
práva obchodného zástupcu na odstupné v zmysle § 669 Obchodného zákonníka a či žalobca uplatnený

nárok preukázal.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
42Cb/240/2008-931 dňa 12.04.2022 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd postupovať vo vyššie naznačenom

smere.Vnovomrozhodnutísúdzároveňrozhodnepodľa§396ods.3CSPajonáhradetrovodvolacieho
konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).