Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-29Cb/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207350
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1118207350.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne INTRO.CO, s.r.o., so

sídlom Kopčanská 35, Holíč 908 51, IČO: 44 978 359, zastúpenej Právne centrum s.r.o., so sídlom
Mýtna 42, Bratislava 811 05, IČO: 36 698 873, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto 811 02, o zaplatenie 9.187,64 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 9.187,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 9.187,64 eura od 20.08.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 17.04.2018 domáhala, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 9.187,64 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe

uviedla, že je vlastníkom motorového vozidla K. - D. I E.: I (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré bolo u
žalovanej poistené na základe zmluvy č. 6585530476. Motorové vozidlo bolo 08.05.2016 poškodené a
žalovanej bola škodová udalosť nahlásená 10.05.2016. Žalobkyňa motorové vozidlo opravila, pretože
je autorizovaným servisom značky K. - D.. Za opravu motorového vozidla bola vystavená faktúra č.
2160060297 znejúca na sumu 13.043,61 eura bez DPH. Žalovaná z tejto sumy priznala len sumu
3.203,79 eura, o čom žalobkyňu informovala listom z 09.08.2017. Po odpočítaní poskytnutého poistného
plnenia a po odpočítaní 5 % spoluúčasti je poistné plnenie, ktoré žalovaná neposkytla v sume 9.187,64

eura. Podľa žalovanej žalobkyňa opravila motorové vozidlo vo vlastnej réžii, kedy nemôže vytvárať zisk,
a preto žalovaná poskytla poistné plnenie bez marže. Ďalej žalovaná priznala poistné plnenie len za
určité náhradné diely, a to výfukové potrubie, plast pod prevodovkou vozidla, plast podlahy v zadnej časti
vozidla, zadné priečniky, plastové obklady zadných ramien, disk a pneumatika zadného kolesa. Ostatné
poškodenia neboli podľa likvidátora následkom prešetrovanej škodovej udalosti. S uvedeným záverom
žalovanej žalobkyňa nesúhlasila a obrátila sa na súd. Tvrdenia preukazovala predžalobnou výzvou z
10.11.2017 spolu s doručenkou, oznámením o poistnom plnení, faktúrou č. 216071360,

2. Okresný súd Bratislava I vyzval 22.06.2018 uznesením sp. zn. 29Cb/104/2018 žalovanú na vyjadrenie
sa k žalobe žalobkyne. Žalovaná vo vyjadrení zo 06.08.2018 žalobu žalobkyne označila za nespĺňajúcu
kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s.p.“). Poukázala na oznámenie o poistnom plnení z 09.08.2017, ktorého súčasťou bolo aj vyjadrenie
likvidátora. Žalobkyňa tak bola informovaná o dôvodoch zníženia poistného plnenia. Súdu predložila
znalecký posudok a odborné vyjadrenie N.H., podľa ktorého je technicky prijateľné len poškodenie

obkladov podvozku vozidla na pravej a ľavej strane podlahy vozidla, výfukového potrubia, plastu pod
prevodovkou, plastu podlahy v zadnej časti vozidla, zadných priečnikov, plastových obkladov zadných
ramien, disku a pneumatiky zadného kolesa. Poskytnuté plnenie je maximálne možné plnenie zo strany
žalovanej.

3. Žalobkyňa reagovala podaním z 02.05.2019, pričom zotrvala na podanej žalobe. Namietla opis
škodovej udalosti opísaný v znaleckom posudku znalca X.. H.. V podaní z 10.09.2019 žalobkyňa
odkázala na znalecký posudok Ing. N. J., ktorý súdu predložila. Znalec zistil, že je nesúlad medzi opisom
škodového deja v uplatnení nároku na náhradu škody poškodeným (poskytnutý štatutárnym zástupcom
žalobkyne) a opisom škodového deja v dotazníku pre účastníka poistnej udalosti (poskytnutý vodičom
motorového vozidla). U. X.. H. nepracoval s informáciou o šírke cesty a vychádzal z toho, že zákruta

je pravouhlá. Zákruta ale nie je pravouhlá, ale pod uhlom 270°. Vozidlo navyše nešlo konštantnou
rýchlosťou, a teda znalec Ing. H. pracoval s ideálnymi podmienkami. X.. J. vykonal znalecký experiment
na mieste samom a zistil, že simulácia X.. H. je nepresná. Polomer zatáčania nie je 11,8 metra, ale len
5,9 metra. Polomer zatočenia a aj rýchlosť vozidla sa pri prechode zákrutou museli meniť a v dôsledku
nesprávneho spôsobu prechodu zákrutou vozidlo zišlo na okraj vozovky aj predným pravým kolesom.

Nie je preto možné s absolútnou istotou vylúčiť väčšinu poškodení vozidla.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 16.09.2019, ktoré sa konalo v prítomnosti sporových strán.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že poistené vozidlo poškodené bolo. Ak žalovaná mala za to, že
došlo k viacerým škodovým udalostiam, tak tieto poistné udalosti mali byť rozdelené na dve, prípadne

tri. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa neopísala riadne priebeh škodovej udalosti.

5. Po pojednávaní konanom 16.09.2019 žalobkyňa doložila zmluvné dojednania pre havarijné poistenie
vozidiel Auto komplet č. 911, zápis o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia, všeobecné
poistné podmienky pre poistenie majetku, poistku č. 6 585 530 476, osobitné poistné podmienky

poisteniemotorovýchvozidiel,odbornýposudokokontroleoriginalityvozidla,meraniehrúbkypovlakovej
vrstvy, návrh poistnej zmluvy, doklad o škodovom priebehu.

6. Na pojednávaní konanom 24.10.2019 žalovaná poukázala na to, že X.. J. vychádzal z informácií
od štatutárneho zástupcu žalobkyne, a teda ide o relevantné informácie vo vzťahu k účelu používania

motorového vozidla. Ak bolo motorové vozidlo používané ako náhradné vozidlo pre klientov žalobkyne,
tak bolo využívané na iný účel než bol dojednaný v poistnej zmluve. V takomto prípade ide o výluku
z poistenia.

7. Žalobkyňa na pojednávaní konanom 30.06.2021 tvrdila, že nahlásila jednu poistnú udalosť, ale

nevie zaručiť to, či počas užívania vozidla niekto nenabehol s vozidlom zospodu. Nikto svoje vozidlo
nekontroluje denne zo všetkých strán a aj zospodu, či tam nie je poškodenie. Bola nahlásená jedna
poistná udalosť v domnienke, že iná poistná udalosť tomu nepredchádzala. Žalovaná uplatnila výluku
z poistenia s poukazom na okolnosť, že znalec X.. J. uviedol, že podľa zástupcu žalobkyne bolo
vozidlo používané ako náhradné vozidlo pri opravách vozidiel VIP zákazníkov. Uvedenému svedčí aj

to, že žalobkyňa nevie uviesť koľko škodových udalostí na predmetnom motorovom vozidle vzniklo.
Charakter poškodení nemá charakter skrytých poškodení, sú to poškodenia, ktorých existenciu by vodič
spozoroval. Žalovaná vychádzala z poistnej udalosti, ktorá bola nahlásená, pričom pri jej likvidácii bolo
zistené, že sú tam iné poškodenia a nie je zrejmé v akých súvislostiach a v akom skutkovom deji vznikli.
Nemožno preto vylúčiť, že poškodenia boli úmyselné, resp. nebola tam náhodilosť, a teda by nešlo o

poistnú udalosť. Pojednávanie pokračovalo výsluchom štatutárneho zástupcu žalobkyne - X.. J. I.. Z
jeho výsluchu vyplynulo, že po škodovej udalosti sa dostavil na miesto nehody a videl poškodené auto.
Videl poškodené kolesá, pneumatiky, videl svietiť kontrolku vo vozidle. Vozovka na mieste škodovej
udalosti bola poškodená - niekoľkokrát „oryhovaná“. Ide o spornú križovatku, do ktorej sa je problém
s vozidlom dostať. Vodičom bol pán U. - osoba poverená majiteľom, v tej dobe zamestnanec dcérskej

spoločnosti. Vozidlo mal od žalobkyne zapožičané. Vozidlo nebolo nikdy prenajaté za odplatu. To, že
vernému zákazníkovi ktorý si ide vozidlo kúpiť, je umožnená skúšobná jazda je štandardným aktom.
Vozidlo je drahé na to, aby sa požičiavalo. Väčšinu času používal vozidlo práve on. Fotky poškodenia
ukazujú, že ide o jasné a súvislé poškodenie. Ryhy sú súvislé, a preto ide o jednu poistnú udalosť. To,že vodič strhol vozidlo je bežný akt chránenia si zdravia. Vozidlo je ťažké, pohon 4 x 4, má veľkú silu -
400 koní, a tak vie vyjsť z jamy. Žalobkyňa nemá náhradné vozidlá ale čakacie vozidlo, keď zákazník
servisuje auto, tak na tú dobu sa mu poskytne vozidlo. Ide o vozidlá do 30.000 eur. N. U. používal

motorové vozidlo 3 - 4 dni. Inak ho mohli používať všetci - kto potreboval vozidlo na diaľkovú trasu
(služobné jazdy, obchodné rokovania). O inom poškodení motorového vozidla pred poistnou udalosťou
X.. J. I. nevedel. Poskytol informácie znalcovi X.. J. pri vypracovaní jeho znaleckého posudku Nebol si
vedomý, že znalcovi X.. J. poskytol informáciu o tom, že vozidlo bolo využívané ako náhradné vozidlo.
Zákazník(ktorýchcelvozidlokúpiťmalmožnosťsaodviezť)sasvozidlomvozilalezaúčastišoféraalebo

spolujazdca. Nie je to služba za odplatu. Nemal vedomosť o tom, že vozidlo bolo poskytnuté zákazníkovi
inak než s pracovníkom firmy ako spolujazdcom. Riadenie motorového vozidla je plne elektronické a
všetko je ovládané elektronicky. Ak auto dostalo úder od kolesa mohlo dôjsť k poškodeniu riadenia.
Došlo k prevaleniu chladičov, ku ktorému mohlo dôjsť pri tom, ako vozidlo zišlo z vozovky. Motorové
vozidlo sa následne vrátilo späť na vozovku, čo tiež spôsobilo poškodenia.

8. Po pojednávaní žalobkyňa súdu predložila profesionálnu knihu jázd.

9. Na pojednávaní konanom 10.11.2023 súd vykonal konfrontáciu znalca Ing. H. a znalca Ing. J.. Ing. H.
uviedol, že nebol na mieste samom, poškodené motorové vozidlo videl len z fotodokumentácie, nemal
kompletný výstup z diagnostiky vozidla, nezúčastnil sa obhliadky motorového vozidla. X.. H. nevedel

určiť miesto škodovej udalosti na žalobkyňou predložených mapách (č. l. 498 a č. l. 499 súdneho spisu).
Nevedel s určitosťou odpovedať na otázku, či trvá na tom, že odbočka má 90o uhol. Ing. Kováč uviedol,
že bol na mieste samom (v lete 2019), na žalobkyňou predložených mapách (č. l. 498 a č. l. 499 súdneho
spisu) vedel ukázať miesto škodovej udalosti. Odbočka nemá 90o, ide o ostrejšiu zákrutu zhruba 79o -
80o uhol. Motorové vozidlo muselo opisovať okolo 280o uhol. So zástupcom žalobkyne si prešli miesto

škodovej udalosti ekvivalentným autom a dospel k záveru, že stredová deliaca čiara je dôležitá. Šírka
cesty je 5,7 metra a pri odbočovaní auto prečnievalo pravým predným rohom 0,4 metra do protismeru.
Jeden jazdný pruh je 2,85 metra a nie je možné určiť aké auto išlo oproti. Vykonal znalecký experiment
tak, aby zadné pravé koleso išlo po okraji zákruty. Vodič podľa znalca menil polomer zatáčania behom
úkonu, ktorý robil. Znalec X.. H. preto mal urobiť simuláciu aj vo verzii, že oproti ide iné auto. X.. H.

reagoval, že auto prečnievalo do protismeru, keď išlo po okraji zákruty. Je ale otázne, či prečnievalo aj
v danom prípade, keď zadným kolesom vyšlo mimo cesty. Zo znaleckého experimentu X.. J. neexistuje
žiadny záznam. U. X.. H. uviedol, že rozdiel v uhle je len 10o. Údaje z mapy predloženej žalobkyňou (č. l.
498) nie sú z roku, kedy došlo k škodovej udalosti. Mapy Google odľahlejších miest sú v inom rozlíšení.
Nerobil podrobný rozbor nehodového deja a 10o v uhloch nemá vplyv na jeho závery. Ľavá predná časť

vozidla poškodená nebola. V znaleckom posudku na strane č. 25, č. 26 nie je zaznačená stredová čiara,
pretože to nie je relevantné. Nejde o analýzu nehodového deja, pretože nie je zameraný sklon cesty a
ďalšie potrebné parametre. Šírke jazdného pruhu sa v simulácii nevenoval. Simulácia je zameraná na
to, ako mohlo koleso vyjsť z cesty v zákrute a je robená podľa informácii hlásených vodičom motorového
vozidla. Polomer otáčania vypočítal podľa popisu vodiča motorového vozidla, že sa vyhýbal vozidlu v

protismere.Natočenieprednejčastivozidlanastaloažpovýjazdenahlavnúcestu,inýzáverjenelogický.
V takomto prípade predné pravé koleso nemá ako zísť mimo cesty. Ak by malo pravé koleso motorového
vozidla zísť z cesty, muselo by začať schádzať už pred vjazdom do križovatky (s uvedeným znalec Ing.
J. nesúhlasil). Predné koleso bolo poškodené z vonkajšej strany, bol poškodený vonkajší okraj kolesa.
Nevie si predstaviť ako sa poškodí opačná strana kolesa. Auto nemohlo začať skôr odbáčať, pretože

by inak spadlo do zrázu a malo by poškodený kufor a podlahu vzadu. Podľa X.. H. motorové vozidlo
neprechádzalo súvislým prejazdom cez križovatku. X.. J. tvrdil, že podľa neho vodič menil oblúk, t. j.
zväčšoval a zmenšoval ho. Nezačal a neskončil pod rovnakým oblúkom. K. má za sebou tri chladiče +
držiak ventilátora motora a pred nimi by mal byť chladič oleja (č. l. 496 súdneho spisu - pozícia 340). V
závere jeho posudku pod chladičom 3303 je treba rozumieť pozíciu 170 v listine predloženej žalobkyňou

(č. l. 497 súdneho spisu). Pozícia 340 je rozvedená na pozíciu 300 a 350, chladič oleja je v plastovom
kryte a nachádza sa pred ďalšími chladičmi v úplnej dolnej časti predného nárazníka. Listina založená
v súdnom spise na č. l. 495 je skladba prednej časti motorového vozidla za nárazníkom. Plastový kryt
bol poškodený, pričom porušením tohto krytu sa mohli sekundárne poškodiť (sekundárnym nárazom)
aj chladiče, ktoré v závere svojho znaleckého posudku označil ako nesúvisiace s opravou poškodenia.

Robil rozbor poškodených súčiastok, simuláciu nerobil. Došlo k omylu a zamenil chladič oleja za chladič
turba. Účel používania motorového vozidla poskytol znalcovi X.. J. priamo pán I.. Uviedol, že zákazník
môže vrátiť auto a nepovie, čo s ním urobil. Pán I. mu ale uviedol, že preberal autá dôsledne - urobil
skúšobnú jazdu. Keď zákazník vracal motorové vozidlo, ktoré mal požičané tak pán I. kontrolu urobil - totvrdil znalcovi. Predné koleso sa podľa znalca mohlo poškodiť pri výjazde z diery mimo cesty - charakter
terénu v tom čase nie je známy a nie je známe kadiaľ motorové vozidlo vyšlo späť na cestu. X.. H.
tvrdil, že predné koleso sa z vonkajšej strany poškodiť nemohlo a z vnútornej strany poškodené nebolo;

nemohlodôjsťanikpoškodeniuotoče.Zadnékolesobolopoškodenézvnútornejstrany.Vychádzalpreto
z toho, že predné koleso nezišlo z cesty. Diagnostika hovorila o komunikačných chybách, ktoré môžu
nastať odpojením baterky, odpojením konektoru, chybou snímača. Z merania geometrie nevyplynulo,
či sa dajú hodnoty nastaviť; neboli dodržané postupy výrobcu. X.. H. uviedol, že zadná časť vozidla a
plasty sa mohli poškodiť pri škodovej udalosti, výškovo to sedí so zrázom a výškovým rozdielom cesty.

Predná časť sa mohla poškodiť, ale nie pri výjazde na tomto mieste. Podľa X.. J. vodič strhol riadenie
doprava počas pohybu v zákrute, a preto mohlo dôjsť aj k poškodeniu prednej časti motorového vozidla.
Poškodenia sú súvislé. U. X.. H. vyjadril presvedčenie, že predná časť vozidla bola poškodená pri inej
udalosti. Plasty na prednej časti by boli poškodené pod iným uhlom a len vtedy, ak by sa motorové
vozidlo vyrovnalo a pokračovalo rovno - takýto manéver by ale nebol potrebný. Ak by motorové vozidlo
spadlo do priekopy aj predným kolesom tak v takom prípade absentuje poškodenie kolesa z vnútornej

strany a vozidlo by zadkom padlo do priekopy. S týmto názorom X.. J. nesúhlasil a na rozdiel od X.. H.
bol toho názoru, že auto zbehlo do priekopy aj predným kolesom.

10.Napojednávaníkonanom06.09.2024súdvypočulsvedkaN.U.-vodičamotorovéhovozidla.Svedok
uviedol, že v deň škodovej udalosti (máj 2016) išiel motorovým vozidlom po konateľa žalobkyne (X.. J.

I.). Pri prejazde križovatkou odbočoval, pričom bola tam diera. Oproti išlo auto, ktorému sa musel vyhnúť,
motorové vozidlo stiahol preto ešte viac doprava a spadol do tej diery. Pravým predným kolesom a aj
pravým zadným kolesom prešiel mimo vozovku. Volal konateľovi žalobkyne, ktorý sa prišiel na miesto
škodovej udalosti pozrieť. Je učeným auto opravárom, zaujímal sa o škodovú udalosť. Bol poškodený
(nepamätal si s odstupom času všetky poškodenia) chladič, olejový chladič, vodný chladič, výfuk, plasty,

kryty, disky, kolesá, kondenzátor, rameno. V deň škodovej udalosti išiel len jedenkrát z Holíča smer
Malacky. V minulosti motorové vozidlo používal, tri až štyrikrát ho určite použil. Svedok po nahliadnutí
do profesionálnej knihy jázd potvrdil, že druhý podpis sprava od vrchu je jeho (prvým si istý nebol).
Evidenciu v knihe jázd on nerobil. Nevedel, či motorové vozidlo bolo použité aj niekým iným. Po výsluchu
svedkažalovanáargumentovala,žeknihajázdbolarobenádodatočne,pretoženesediaadresypríchodu

a odchodu. Svedok podľa knihy jázd urobil dve jazdy, avšak v rámci výsluchu uvádzal len jednu jazdu.
Zápis v knihe jázd nie je na ceste, kde sa stala škodová udalosť. Trvala na tom, že je potrebné uplatniť
výluku,keďžemotorovévozidloslúžiloakonáhradnévozidlo.Motorovévozidlopredškodovouudalosťou
bolo poškodené - malo poškodené čelné sklo (dva dni pred vznikom škodovej udalosti, o čom súdu
predložila doklady), čiže tvrdenia konateľa žalobkyne v tom čase (Ing. J. I.) nie sú pravdivé, keď uvádzal,

žemotorovévozidlopoškodenépredškodovouudalosťounebolo.Žalobkyňareagovalatým,žezostrany
žalovanej sú uvádzané len všeobecné veci bez špecifikácie.

11. Na pojednávaní konanom 25.10.2024 súd opätovne vypočul X.. J. I.. Tento uviedol, že motorové
vozidlo mu bolo pridelené ako služobné vozidlo. Motorové vozidlo bolo k dispozícii aj iným

zamestnancom žalobkyne - bolo to firemné auto. Nikdy nebolo prenajímané. K predošlému poškodeniu
motorového vozidla - poškodeniu čelného skla uviedol, že ide o bežnú vec. K profesionálnej knihe jázd
doplnil, že mali systém (zo satelitu), kartu zastrčenú v motorom vozidle. Používali ju len ako kontrolu, aby
motorové vozidlo nebolo používané na súkromné cesty. Kniha jázd bola len orientačná vec, kontrolné
stanovisko. Knihu jázd vyhodí samotný systém a na konci mesiaca / týždňa sa všetko popodpisovalo. K

nesúladu adries príchodu a odchodu uviedol, že pokiaľ sa motorové vozidlo nevypne, t. j. je odovzdané
bez toho, aby sa vybral kľúč zo zapaľovania tak cesta nie je ukončená - systém nezaznamená ukončenie
jazdy. V deň škodovej udalosti poprosil N. U., aby išiel za ním s motorovým vozidlom (pre neho); stalo
sa to x krát. Motorové vozidlo slúžilo ako predvádzacie vozidlo, záujemca na tomto motorovom vozidle
sám nejazdil. Žalovaná poukázala na obdobný prípad, kedy došlo zo strany žalobkyne k odovzdaniu

vozidla pre testovacie účely pánovi H.. X.. J. I. k tomu uviedol, že išlo o jedno z najlacnejších vozidiel. V
tomto prípade došlo k bezplatnému poskytnutiu auta, pretože žalobkyňa nestihla opraviť vozidlo pána H.
- išlo o formu refundácie. Žalobkyňa v záverečnej reči vyjadrila nesúhlas so závermi znalca X.. H., ktorý
nemal vedomosť o mieste škodovej udalosti, nevedel uviesť ako sa stala škodová udalosť, motorové
vozidlo fyzicky nevidel. U. X.. H. nemal k dispozícii celý výpis z diagnostiky. Smerodajný je tak posudok

X.. J.. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovanej, že na daný prípad sa vzťahuje výluka. Žalovaná v
záverečnej reči tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi popisovaným škodovým
dejom a vznikom škody. Priebeh škodovej udalosti poprel aj sám vodič, keď uviedol, že do priekopy
prešiel oboma kolesami (predným aj zadným). V rámci súdneho sporu bolo zistené, že motorové vozidlobolo používané ako náhradné vozidlo, a teda došlo k naplneniu výluky z poistenia. Profesionálna kniha
jázd nereflektuje miesto a čas používania motorového vozidla. Plne sa stotožnila so závermi znaleckého
posudku X.. H..

12. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či nepriznanie poistného plnenia v
celej požadovanej výške zo strany žalovanej bolo oprávnené. Rovnako spornou je aj uplatnenie výluky
zo strany žalovanej.

13. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)
zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a
sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania

zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej
doby omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,00 % zvýšenej
o 9 percentuálnych bodov.

18. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

19. Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná

udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

20. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

21. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať

povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

22. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

23. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

26. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v

zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná

strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd preto osobitne neuvádza, ktoré ďalšie
konkrétne dôkazy nevykonal, hoci boli navrhnuté, pretože v zmysle vyššie označených rozhodnutí
najvyššej súdnej autority strany sporu vyhlásením, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania už
podané návrhy na doplnenie dokazovania zobrali späť a netrvajú na nich.

27. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na

stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje

dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

28. V prvom rade súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé
už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Následne sa súd zaoberal žalovanou
uplatnenou výlukou.29. Z § 788 Občianskeho zákonníka (bod 19. tohto rozsudku) vyplýva, že poistná udalosť je definovaná
ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne
predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne

či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už
nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou
udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého
poistného rizika. Pozitívnym vymedzením poistnej udalosti je teda kumulácia poistného rizika a ujmy
vo sfére poisteného. Výber poistného rizika je vecou obchodnej stratégie žalovanej. Naproti tomu

negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalostí
vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne - výluky
z poistenia.

30. Strany sporu uzavreli 18.03.2015 medzi sebou poistnú zmluvu pre havarijné poistenie vozidiel
EUROKASKO EXTRA - produkt č. 574, o čom vydala žalovaná 30.07.2015 poistku číslo 6 585 530

476 / verzia 1. Podľa predloženého návrhu poistnej zmluvy sa k poistnej zmluve vzťahujú všeobecné a
osobitné poistné podmienky č. 106, č. 356, č. 156, č. 206, č. 803 a č. 2010. Tento výpočet neobsahuje
zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel auto komplet č. 911, na základe ktorých uplatnila
žalovaná výluku. Uplatnená výluka je tak bez ďalšieho nedôvodná, keďže je uplatnená na základe
zmluvných dojednaní, ktoré sa na uzavretú poistnú zmluvu nevzťahujú. Bolo povinnosťou žalovanej

(pokiaľ sa rozhodla uplatniť výluku) súdu predložiť relevantné dokumenty vzťahujúce sa na uzavretú
poistnú zmluvu, ktoré tieto výluku upravujú.

31. Podľa Článku V písm. b) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel auto komplet č. 911
sa poistenie nevzťahuje na škody na vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely ako je uvedené

v poistnej zmluve (napr. požičovňa, taxi, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými a právnickými
osobami). Uplatnenie výluky vyvodzovala žalovaná zo znaleckého posudkuXXXXXXXXXXXX, J. číslo
201902147725,ktorývňomuviedol,žezástupcavlastníkamotorovéhovozidlamupovedal,žemotorové
vozidlo bolo používané ako náhradné vozidlo pri opravách vozidiel VIP zákazníkov, ak o to zákazník
požiadal. Aj na pojednávaní konanom 10.11.2023 (bod 9. tohto rozsudku) znalec X.. J. tvrdil, že

informáciu o účele používania motorového vozidla mu poskytol priamo pán I.. N. I. mu mal uviesť,
že preberal autá od zákazníkov dôsledne - urobil skúšobnú jazdu. Žalovaná súdu predložila aj zmluvu
o výpožičke motorového vozidla - protokol o odovzdaní / prevzatí vozidla pre testovacie účely, na
základe ktorej žalobkyňa poskytla vozidlo -R. Z. XXX P. XMATIC O. H., t. j. iné než poškodené
motorové vozidlo. Napokon poukazovala na profesionálnu knihu jázd, ktorá bola podľa žalovanej robená

dodatočne a nesedia v nej miesta a časy príchodu a odchodu motorového vozidla. Pokiaľ chce žalovaná
uplatniť výluku zaťažuje ju bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázať naplnenie výluky, pretože z
uplatnenia výluky vyvodzuje priaznivé dôsledky pre seba. V oznámení o poistnom plnení z 09.08.2017
žalovaná výluku neuplatnila a tvrdila ju až počas súdneho sporu. Zároveň žalovaná výluku odôvodňovala
len na základe nepreukázaných domnienok. Z výpožičky iného motorového vozidla nemožno vyvodiť,

že žalobkyňa poskytovala aj poškodené motorové vozidlo ako náhradné vozidlo pri opravách VIP
zákazníkom. Tvrdenia znalca X.. J. sú sprostredkované tvrdenia, ktoré mu mal údajne povedať v tom
čase konateľ žalobkyne pán I.. Z profesionálnej knihy jázd rovnako nevyplýva, že motorové vozidlo
slúžilo ako náhradné vozidlo. V rámci výsluchu X.. J. I. domnienky žalovanej poprel a tvrdil, že žalobkyňa
nemá náhradné vozidlá, ale čakacie vozidlá, ktoré poskytuje bezplatne zákazníkom, ktorým opravuje

auto. Poškodené motorové vozidlo ale ako čakacie vozidlo neslúžilo. Poškodené motorové vozidlo bolo
služobným vozidlom, prípadne predvádzacím vozidlom za účelom jeho predaja, pričom zákazník sa
vozidlom sám nevozil a za jazdu neplatil. Nebol si vedomý, že znalcovi X.. J. poskytol informáciu o tom,
že motorové vozidlo bolo používané ako náhradné vozidlo. K profesionálnej knihe jázd doplnil, že mali
systém (zo satelitu), kartu zastrčenú v motorom vozidle. Používali ju len ako kontrolu, aby motorové

vozidlo nebolo používané na súkromné cesty. Kniha jázd bola len orientačná vec, kontrolné stanovisko.
Knihu jázd vyhodí samotný systém a na konci mesiaca / týždňa sa všetko popodpisovalo. K nesúladu
adries príchodu a odchodu uviedol, že pokiaľ sa motorové vozidlo nevypne, t. j. je odovzdané bez toho,
aby sa vybral kľúč zo zapaľovania tak cesta nie je ukončená - systém nezaznamená ukončenie jazdy. V
prípade pána H. došlo k bezplatnému poskytnutiu auta, pretože žalobkyňa nestihla opraviť jeho vozidlo

- išlo o formu refundácie.

32. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaná nedôvodne aplikovala výluku podľa Článku
V písm. b) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel auto komplet č. 911, pretože zmluvnédojednaniasanatentospornevťahujú,čopriamovyplývazpoistnejzmluvy.Zároveňžalovanáneuniesla
dôkazné bremeno preukázať výluku z poistenia, pretože túto odôvodňovala len na základe svojich
domnienok a úvah. Sprostredkovaná informácia v znaleckom posudku, profesionálna kniha jázd a

výpožička úplne iného motorového vozidla pre naplnenie výluky a jej riadne odôvodnenie a preukázanie
nepostačujú. Námietka žalovanej je tak v celom rozsahu nedôvodná.

33. Podľa oznámenia o poistnom plnení z 09.08.2017 žalovaná ukončila šetrenie 04.08.2017 a
nepriznala sumu 1.562,92 eura predstavujúcu rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou bez marže,

neoriginálne diely s normohodinou 20 eur. Uviedla, že motorové vozidlo bolo opravené žalobkyňou vo
vlastnej réžii a žalobkyňa nemôže vytvárať zisk. K tomuto zníženiu poistného plnenia súd uvádza, že ak
žalobkyňa(ktorámápodľavýpisuzobchodnéhoregistraakopredmetčinnostizapísanéaj„diagnostikaa
opravy cestných motorových vozidiel“ a „opravy karosérií“) opravila v ňou prevádzkovanom autoservise
poškodené motorové vozidlo nemožno hovoriť o oprave vo vlastnej réžii s následkom zníženia poistného
plnenia. Žalobkyňa je podľa ňou vystavenej faktúry č. 216071360 autorizovaným servisom vozidiel K. -

D.. Pojemopravavovlastnejréžiiniejevzákonedefinovaný.Akmážalobkyňa(akoautorizovanýservis)
ako predmet činnosti uvedené vyššie spomenuté činnosti nemožno tvrdiť, že oprava bola vykonaná
neodborne a žalobkyňu vylúčiť z vykonania opravy. Žalovaná pojem oprava vo vlastnej réžii v poistnej
zmluve nedefinovala a ani len neobjasnila, prečo by mala žalobkyňa spĺňať znaky opravy motorového
vozidla vo vlastnej réžii. Navyše v zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie vozidiel auto komplet

č. 911 (hoci sa podľa súdu nemôžu na daný spor vzťahovať - bod 30. tohto rozsudku ) je uvedené, že
na svojpomoc sa vyžaduje písomný súhlas žalovanej daný vtedy, ak ho poistený ponúkne. Žalovaná
ale súdu žiadny takýto súhlas nepredložila a nepredložila ani žiadosť žalobkyne o poskytnutie takéhoto
súhlasu, a preto za daných okolností si žalovaná nemôže „ad hoc“ posudzovať čo je a čo nie je oprava
motorového vozidla vo vlastnej réžii. Uvedené platí o to viac, že žalobkyňa je autorizovaným servisom,

pre ktorý platí úplne iný postup podľa zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel auto komplet
č. 911, t. j. porovnanie účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a materiál s kalkulačným
programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem
na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba
opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie

zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Uvedené
súd uvádza len ako podporný argument k tomu, že žalovaná postupovala nesprávne keď bez ďalšieho
neakceptovala faktúru autorizovaného servisu XX. D. (žalobkyne) a poistné plnenie znížila z dôvodov,
ktoré počas celého súdneho sporu nijako bližšie neobjasnila a nepredložila súdu žiadne dôkazy k
správnosti svojho postupu.

34. Pokiaľ žalovaná v oznámení o poistnom plnení uviedla, že preverí možnosť realizácie doplatku,
ak poistený hodnoverne preukáže vyššie prevádzkové náklady, tak takýto postup je v rozpore so
všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku VPP MP 106, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy. V Článku IX všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku v bode 4. až v bode

8. je upravená možnosť žalovanej znížiť / neposkytnúť poistné plnenie, ale je to naviazané na
porušenie povinnosti zo strany žalobkyne - napr. porušenie povinnosti predložiť potrebné doklady.
Žalovaná ani len netvrdila, že žalobkyňa porušila nejakú povinnosť podľa všeobecných poistných
podmienok, a preto je postup žalovanej nesprávny, keď z dôvodu opravy poškodeného motorového
vozidla žalobkyňou, poistné plnenie bez akéhokoľvek zmluvného podkladu znížila. Doplatok žalovaná

pripustila len ak žalobkyňa hodnoverne preukáže inú výšku nákladov. Žalovaná ale mala správne
najprv vyzvať žalobkyňu na predloženie dokladov a v prípade ich nepredloženia mala možnosť poistné
plnenie neposkytnúť - Článok IX bod 2. písm. d) v spojení s Článkom IX bod 8. všeobecných poistných
podmienok pre poistenie majetku. Žalovaná preto nemôže svojvoľne v rozpore s vlastnými poistnými
podmienkami znižovať poistné plnenie z dôvodu opravy motorového vozidla „vo vlastnej réžii“. Okrem

toho žalovaná nepreukázala, že pri šetrení poistnej udalosti dodržala postup upravený v § 799 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keď si pred ukončením škodovej udalosti v prípade, že mala pochybnosti (čo
v danom prípade mala), vyžiadala od žalobkyne potrebné doklady za účelom ozrejmenia autoservisom
účtovanejsumyzanormohodinuprácečináhradnédiely.Nepostačujúcimjestrohévyjadrenielikvidátora
obsiahnuté v oznámení o poistnom plnení.

35. Napokon žalovaná v oznámení o poistnom plnení z 09.08.2017 uviedla, že odškodňuje len náhradné
diely a práce s tým spojené, ktoré boli podľa znaleckého posudku poškodené pri podmienkach, čase
a mieste uvedené v oznámení o poistnom plnení, t. j. výfukové potrubie, plast pod prevodovkouvozidla, plast podlahy v zadnej časti vozidla, zadné priečniky, plastové obklady zadných ramien, disk a
pneumatika zadného kolesa. Ostatné poškodenia podľa žalovanej nie sú predmetom poistnej udalosti
č. 9562809080.

36. Je potrebné vziať na zreteľ, že nie každé poškodenie poisteného motorového vozidla má nutne
za následok plnenie z poistnej zmluvy, predovšetkým v prípade, ak nie je preukázané aký je rozsah
poškodenia motorového vozidla a či medzi poistnou udalosťou a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť
(či škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti). Pre vymedzenie poistnej

udalosti v poistení majetku je totiž dôležité, že sa skladá z príčiny (poistné riziko) a z následku
(vznik majetkovej ujmy). O poistnej udalosti preto môžeme hovoriť iba vtedy, ak majetková škoda
na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom. Je potrebná kumulácia obidvoch faktorov.
Poisťovňa poskytuje ochranu pre prípad, že v čase trvania poistenia sa vyskytne náhodná udalosť a
spôsobí škodu na poistenej veci. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave v
rozsudku sp. zn. 4Cob/3/2022 z 27.10.2022.

37. Vychádzajúc zo znaleckého posudku X.. H. znalecký úkon č.: 2017025 v oznámení o vzniku
škodovejudalostipoistenýuviedol,ževodičvozidlapriodbočovanívpravo,vošielzadnoupravoustranou
vozidla do priekopy. V dotazníku pre účastníka poistnej udalosti vodič motorového vozidla uviedol, že
pri odbočovaní doprava sa v protismere vyhýbal vozidlu a následne prešiel vozidlom cez nespevnený

breh. Napokon v znaleckom posudku je uvedené, že záverečná správa z prešetrenia poistnej udalosti
uvádza, že vodič motorového vozidla - N. U. 08.05.2016 jazdil v smere od Lakšárskej Novej Vsi do
Borského Svätého Jura a v križovatke tvaru „T“ sa vyhýbal oproti idúcemu vozidlu v protismere, pričom
prešiel pravou stranou vozidla mimo vozovky cez rozbitú krajnicu / priekopu. V priekope nezostal stáť,
iba cez priekopu prešiel. Aj zo znaleckého posudku X.. H. vychádzal znalec Ing. J. vo svojom znaleckom

posudku číslo 201902147725.

38. Súd sa preto v nadväznosti na tvrdenia strán sporu zaoberal tým, či sú splnené podmienky,
za splnenia ktorých má žalovaná povinnosť postupovať v súlade s poistnou zmluvou a poistnými
podmienkami. Predovšetkým spornou existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a poistnou

udalosťou. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť aj bezpečne preukázaná,
pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka
príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má
byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou,

inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v
tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi).
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba
vecná súvislosť príčiny a následku.

39.PreposúdeniepríčinnejsúvislostijepresúdsmerodajnýznaleckýposudokX..N.J.č.201902147725
zo 06.09.2019. Súd zdôrazňuje, že pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôže hodnotiť
odborné závery, ku ktorým znalci dospeli z hľadiska ich správnosti. Posudzuje iba úplnosť posudku vo
vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Strany

sporu síce spochybňovali správnosť znaleckého posudku predloženého protistranou, ale podobne ako
súd, ani strany sporu nemajú odborné vedomosti na hodnotenie znaleckého posudku znalca.

40. Z vykonanej konfrontácie znalcov X.. H. a X.. J. na pojednávaní konanom 10.11.2023 (bod 9. tohto
rozsudku)vyplynulo,žerozdielymedzizávermiznalcovspočívajúvtom,čivozidlozišlozcestyajpravým

predným kolesom. Znalec X.. H. v znaleckom posudku č.: 2017025 dospel k záveru, že z technického
hľadiska je možné vylúčiť, že vozidlo pri výjazde na hlavnú cestu zišlo aj pravým predným kolesom
mimo vozovku do priekopy. Znalec X.. J. v znaleckom posudku číslo 201902147725 dospel k záveru,
že vjazd do priekopy po pravej strane cesty pravým predným aj zadným kolesom je technicky prijateľný.
Týmto záverom potom zodpovedajú aj poškodenia, ktorých vznik znalci z technického hľadiska pripustili.

Zatiaľ čo X.. J. technicky pripustil vznik všetkých zadokumentovaných poškodení, keďže na pojednávaní
konanom 10.11.2023 uviedol, že došlo k omylu, keď vylúčil technickú prijateľnosť chladiča a ventilátora
chladiča, pretože si tieto položky pomýlil s chladičom turba, tak X.. H. konštatoval technickú prijateľnosť
len pri tých poškodeniach, za ktoré žalovaná poskytla poistné plnenie (bod 35. tohto rozsudku).41. Znalec Ing. Kováč na pojednávaní konanom 10.11.2023 označil poškodenia motorového vozidla ako
súvislé. Rovnaké tvrdenie uviedol konateľ žalobkyne v rámci svojho výsluchu na pojednávaní konanom

30.06.2021. X.. I. tvrdil, že poškodenia motorového vozidla išli v jednej linke, ryhy na motorovom vozidle
boli súvislé. Bol na mieste škodovej udalosti a videl poškodené kolesá a aj pneumatiky. Svedok N.
U. - vodič motorového vozidla tvrdil, že pri prejazde križovatkou odbočoval, pričom bola tam diera.
Oproti išlo auto, ktorému sa musel vyhnúť, motorové vozidlo stiahol preto ešte viac doprava a spadol do
diery. Pravým predným kolesom a aj pravým zadným kolesom prešiel mimo vozovky. V rámci výsluchu

potvrdil poškodenie chladiča, olejového chladiča, vodného chladiča, výfuku, plastov, krytov, diskov,
kolies, kondenzátora, ramena. Výsluch konateľa žalobkyne, výsluch svedka a znalecký posudok X.. J.
sú vo vzájomnej súvislosti. I. X.. H. vo svojom znaleckom posudku preberá opis škodovej udalosti v bode
2.1, v rámci ktorého je uvedené, že vodič prešiel do priekopy pravou stranou vozidla a nezostal v nej
stáť, pričom už nevykonal simuláciu aj na preverenie tejto možnosti. Záverečná správa z prešetrenia
poistnej udalosti tak uvádza to, čo na pojednávaní v rámci svojho výsluchu uviedol vodič motorového

vozidla N. U., t. j., že do priekopy zišiel oboma kolesami.

42. Znalec X.. H. vyjadril presvedčenie, že predná časť vozidla bola poškodená pri inej udalosti. Plasty
na prednej časti by boli poškodené pod iným uhlom a len vtedy, ak by sa motorové vozidlo vyrovnalo a
pokračovalo rovno - takýto manéver by ale nebol potrebný. Práve takýto manéver ale podľa bodu 2.1

znaleckého posudku X.. H. bol urobený, keď záverečná správa z prešetrenia poistnej udalosti uvádza,
že vodič motorového vozidla v priekope nezostal stáť a prešiel cez priekopu, t. j. v jazde pokračoval.
Podľa znalca H., ak by motorové vozidlo spadlo do priekopy aj predným kolesom tak v takom prípade
absentujepoškodeniekolesazvnútornejstranyavozidlobyzadkompadlodopriekopy.Stýmtonázorom
ale X.. J. nesúhlasil. Súd nemá odborné vedomosti - nie je znaleckým ústavom, aby vyhodnotil správnosť

tvrdení znalcov, avšak v celkovom kontexte sa prikláňa k znaleckému posudku X.. J., ktorý bol na
mieste škodovej udalosti, vykonal znalecký experiment a jeho závery sú v súlade aj s inými vykonanými
dôkazmi - s výsluchom konateľa žalobkyne, s výsluchom svedka, ako aj s opisom škodovej udalosti
uvedeným v bode 2.1 znaleckého posudku X.. H.. Nepriznanie sumy 8.276,90 eura zo strany žalovanej
z dôvodu, že poškodenia nie sú predmetom poistnej udalosti č. 9562809080 je preto neoprávnené.

Možno preto uzavrieť, že posudok X.. N. J. dostatočným spôsobom popisuje, prečo k poškodeniu
motorového vozidla mohlo dôjsť tak ako to tvrdí vodič motorového vozidla. Tvrdenia žalovanej tak
žalobkyňa predložením tohto posudku účinne poprela a preukázala opak. Zo strany žalobkyne preto
bola preukázaná esenciálna podmienka príčinnej súvislosti práve predložením znaleckého posudku X..
J., ktorý je súladný s výsluchom strany sporu, ako aj s výsluchom svedka a opisom škodovej udalosti

v bode 2.1 znaleckého posudku X.. H.. Žalovaná je preto povinná žalobkyni poskytnúť požadované
poistné plnenie.

43. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť zníženia poistného plnenia.
Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod zníženia poistného plnenia,

t. j. nedôvodne odmietla poskytnúť požadované poistné plnenie. Naproti tomu žalobkyňa riadne
zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody
predloženou faktúrou autoservisu č. 216071360 z 31.05.2016. Splnila si preto svoje povinnosti
vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, keď po vzniku škodovej udalosti si
uplatnila poistné plnenie a predložila doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalobkyňa má

pretonároknapoistnéplnenieasúd zaviazalžalovanúnazaplateniepoistnéhoplneniavsume9.187,64
eura žalobkyni; fakturovaná suma 13.043,61 eura - žalobkyňou odpočítaná 5 % spoluúčasť - poskytnuté
poistné plnenie v sume 3.203,79 eura = 9.187,64 eura. Len pre úplnosť súd dáva do pozornosti, že
žalobkyňa si v poistnej zmluve nedohodla spoluúčasť, ale franšízu vo výške 165 eur (dojednanú franšízu
obsahujeajpoistkač.6585530476).PodľaČlánkuXIIIvšeobecnýchpoistnýchpodmienokprepoistenie

majetku franšíza je integrálna spoluúčasť, ktorá sa od poistného plnenia neodpočítava, ak je poistné
plnenie vyššie ako dohodnutá franšíza. Suma 652,18 eura, ktorú žalobkyňa odpočítala a nepožaduje
ju, tak nepredstavuje dohodnutú spoluúčasť, ale dobrovoľné „vzdanie sa“ poistného plnenia v prospech
žalovanej. Okrem toho ani žalovaná v oznámení o poistnom plnení z 09.08.2017 žiadnu spoluúčasť
neodpočítavala.Keďžesažalovanádostalasposkytnutímpoistnéhoplneniadoomeškania,zaviazalsúd

zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 9 % ročne (v súlade
s bodom 17. tohto rozsudku) zo sumy 9.187,64 eura. Úrok z omeškania súd priznal od 20.08.2017, teda
po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 20. tohto rozsudku (podľa
oznámenia o poistnom plnení bolo šetrenie ukončené 04.08.2017). Žalobkyňa požadovala ale úroky zomeškania už od 11.06.2016, t. j. od času, kedy ešte nenastala splatnosť poistného plnenia, a preto
súd žalobu žalobkyne v tejto časti - úroky z omeškania požadované skôr než od 20.08.2017 zamietol
ako nedôvodnú.

44. Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti
znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania.
Uvedené má základ v § 797 Občianskeho zákonníka (bod 20. tohto rozsudku), z ktorého vyplýva
nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia

škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne
a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od
žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju
to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo
svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po
skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. Nedôvodné nepriznanie poistného plnenia resp. jeho

zníženie nemôže poisťovateľovi poskytovať výhodu v podobe, žeby sa takýmto konaním nedostal do
omeškania, pretože by mohlo dôjsť k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať
sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. Poisťovne ako
právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný
nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poistení

budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto
nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poisteného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho
posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poistenému
podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 bol nastolený taký
stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť

prostredníctvom vágnej odpovede poistenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno
potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre
úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez
ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poisťovatelia
nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa

pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status
narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych
okolnostíakceptovaný.Uvedenéplatíajpreďalšierozhodnutia-rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 447/2022 z 20.09.2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/122/2002 a sp. zn. 5Cdo/140/2021. Súd nesúhlasí so závermi tam uvedenými, pretože súd

nevykonáva šetrenie škodovej udalosti. Jediný subjekt, ktorému Občiansky zákonník zveruje oprávnenie
šetriť poistnú udalosť je poisťovňa. Súd v žiadnom prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti a
tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže predstavovať skončenie šetrenia, keďže súd nie je orgánom
nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť. Práve preto majú úroky z omeškania význam a súd ich musí
priznať, keďže poisťovňa porušila svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť. Súd v konečnom

dôsledku len preveruje správnosť postupu poisťovne. Výklad zákona, ktorý prezentujú poisťovne
opomína dopady, ktorý takýto výklad môže mať. Tu súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020, ktorých závery (hoci ide o povinné zmluvné
poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa by mohla logicky bez sankcie oddialiť riešenie
nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj

predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovňu“. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť
(a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd,
či ústavný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako
právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho
plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Takýto výklad sa dostáva do

ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy a konajúci súd ho kategoricky odmieta.

45. V nadväznosti na uvedené zaviazal súd žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 9.187,64 eura od 20.08.2017 do zaplatenia. Súd žalobkyni priznal aj paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ktorá bola uplatnená v súlade

s bodom 16. a 18. tohto rozsudku a po zohľadnení skutočnosti, že ide primárne o vzťah medzi
podnikateľskými subjektami, t. j. vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka (poistnú zmluvu
uzavreli podnikateľské subjekty) so subsidiárnym uplatnením príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného dôvodu bol priznaný aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Súd tedažalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.187,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 9.187,64 eura od 20.08.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku,

t. j. úrok z omeškania počítaný skôr než od 20.08.2017 súd žalobu žalobkyne zamietol.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore plný úspech z hľadiska žalovanej
istiny. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu 100

%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.