Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Saz/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100411
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100411.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: 11. 03. 1986, štátna príslušnosť: Tadžická
republika, trvale bytom: C. C. D. XX, B., E., cudzinecký pas vydaný SR pod č. CC0254516, bez iného
cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce,
so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpeného: Centrom
právnej pomoci, so sídlom Račianska č. 71, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice,

so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície
Policajného zboru C., F. XX, XXX XX C., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
PO2-38-004/2024-Sk zo dňa 17.05.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou vo veci administratívneho vyhostenia zo dňa 27.06.2024 sa žalobca
prostredníctvom svojho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
PO2-38-004/2024-Sk zo dňa 17.05.2024, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil
rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko č. PPZ-HCP-
PO9-3-015/2024-AV zo dňa 20.03.2024 o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 2 písm.
a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v platnom znení (ďalej len ZoPC), tak, že zmenil prvú

vetu výroku prvostupňového rozhodnutia, v časti nasledujúcej za slovami „administratívne vyhosťuje“
zo znenia: „z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona o
pobyte cudzincov“ na znenie: „z územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 ZoPC“, a v ostatnej časti
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

2. Súčasťou správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok,

nakoľko sa obáva, že v prípade, ak ho žiadna iná tretia krajina neprevezme, Slovenská republika pristúpi
k jeho administratívnemu vyhosteniu do Tadžikistanu a administratívnym vyhostením žalobcu na územie
Tadžikistanu dôjde k porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru, keďže žalobca bude v prípade návratu
automaticky odovzdaný tamojším orgánom činným v trestnom konaní a bude objektom neľudského
zaobchádzania v rozpore s čl. 3 Dohovoru. Žalobca má za to, že mu hrozí bezprostredná ujma a preto
žiada súd o priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe. Zároveň žalobca uviedol, že jeho

vyhostením do Tadžikistanu by de facto došlo k jeho vydaniu na trestné stíhanie a porušeniu aj
Najvyšším súdom SR uloženého zákazu jeho vydania do Tadžikistanu.

3. Žalovaný správny orgán sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vyjadril vo
svojom vyjadrení zo dňa 02.07.2024, v ktorom navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby zamietol. Žalovaný správny orgán poukazuje na to, že pre priznanie odkladného

účinku správnej žalobe nie je splnená zákonná podmienka, a to že priznanie odkladného účinku nie je
v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom na okolnosti prípadu, druhový charakter a typovú závažnosťpodozrení z trestnej činnosti a vydaných upozornení v IS SIS II, ako aj uvedomujúc si zodpovednosť voči
Slovenskej republike a jej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti jej obyvateľov, prítomnosť osoby žalobcu na
území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme. Žalovaný zároveň pripomína, že prvostupňové

rozhodnutie je vykonateľné s poukázaním na § 52 ods. 2 správneho poriadku v spojení s tým, že
prvostupňový správny orgán podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku vylúčil odkladný účinok odvolania.
Žalobca v odvolacom konaní voči uvedenému postupu nevzniesol námietku.

4. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu,

preto žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu v druhom odseku na tretej strane správnej žaloby, že
správne orgány rozhodli o ukončení pobytov na území Slovenskej republiky, resp. schengenského
priestoru. Ide o mylné a zavadzajúce tvrdenie. Žalobca na území Slovenskej republiky nemá žiadne
rodinné ani súkromné väzby, odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky bol vo väzbe, následne po
prepustení odišiel do Nemecka, odkiaľ bol vrátený späť na územie Slovenskej republiky a následne je
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Vzhľadom na uvedené má žalovaný

za to, že skutočnosti uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú priznanie odkladného účinku správnej
žaloby

5. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podanie
správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného

uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva
žalobcaspolusosprávnoužalobou.Narozhodovaniesprávnehosúduoodkladnomúčinkusaprimerane
použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do
15 dní od jeho podania.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný
podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej

žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

8. Podľa § 189 SSP uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením
zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo
tie medzičasom odpadli.

9. Priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 237 ods. 2 SSP, v
spojitosti s § 185 SSP, sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2
SSP).

10. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby neuviedol žiadne právne
relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.05.2024 žalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie
Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2024-AV zo
dňa 20.03.2024, tak že zmenil prvú vetu výroku prvostupňového rozhodnutia, v časti nasledujúcej za
slovami „administratívne vyhosťuje“ zo znenia: „z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa
§ 77 ods. 1 tretej vety zákona o pobyte cudzincov“ na znenie: „z územia Slovenskej republiky podľa

§ 77 ods. 1 ZoPC“. V ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru správneho súdu
v predmetnej veci nebola preukázaná naliehavosť, ako aj existencia dôvodov na strane žalobcu pre
priznanie odkladného účinku správnej žaloby v zmysle § 185 písm. a) SSP.11. Z dikcie § 185 písm. a) SSP pritom jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s
jeho návrhom na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť,
ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi

následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky definované v
ustanovení § 185 písm. a) SSP. Žalobca predmetné zákonom predpokladané skutočnosti v konaní
pred správnym súdom žiadnym spôsobom nepreukázal, preto správny súd nebol povinný zaoberať sa
posúdením právnej otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom.

12. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd nemal za preukázané naplnenie
zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, postupujúc podľa § 237 ods. 2 SSP, v spojitosti s § 188
SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm.

e/ Správneho súdneho poriadku).