Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/43/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010231

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6919010231.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E. F., pre
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie
§ 127 ods. 1 Trestného zákona v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antala a prísediacich

Henriety Dibdiakovej a Jozefa Kvietka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E. F.,
trvale bytom C. XXX, D. E. F.,
t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
bez zamestnania,

je vinný, že

od presne nezistenej doby do 11.10.2010 počas viacerých dní v obci C. G. E. H. I. XXX J. XXX, D. E. F.,
ako otec využil bezbrannosť svojej dcéry mal. B., nar. XX.XX.XXXX v E. F., ktorú opakovane bozkával
v oblasti genitálií, kde ju zároveň hladkal a aj poškriabal, v dôsledku čoho krvácala, neskôr musela mal.
B.B. uspokojovať jeho sexuálnu potrebu rukou po jeho pohlavnom úde, až k jeho vyvrcholeniu,

teda

násilím donútil iného k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho
bezbrannosť a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, t.j. na dieťati, t.j. na osobe mladšej ako
osemnásť rokov,

tým spáchal

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 127 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na Okresný súd Rimavská Sobota
obžalobu na obvineného A. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby do 11.10.2010 počas viacerých dní v obci C. G. E. H. I. K. XXX J. XXX, D. E.
F. ako otec využil bezbrannosť svojej dcéry mal. B., nar. XX.XX.XXXX v E. F., ktorú opakovane bozkával
v oblasti genitálií, kde ju zároveň hladkal a aj poškriabal v dôsledku čoho krvácala, neskôr musela mal.
B.B. uspokojovať jeho sexuálnu potrebu rukou po jeho pohlavnom úde, až k jeho vyvrcholeniu, zároveň
počas uvedenej doby ako otec opakovane zneužil bezbrannosť aj svojho syna mal. A., nar. XX.XX.XXXX

v E. F., na ktorom vykonával análny styk, počas ktorého mal. A. kričal a plakal, ktorým svojím konaním
spôsobil svojim maloletým deťom B.B. a A. presne neustálené zranenia.

O obžalobe prokurátorky bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
2T/43/2019 zo dňa 24.11.2020, ktorým bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho

násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 Tr. zák., na
tom skutkovom základe, že
odpresnenezistenejdobydo11.10.2010počasviacerýchdnívobciC.G.E.H.I.K.XXXJ.XXX,D.E.F.,
ako otec využil bezbrannosť svojej dcéry mal. B.. B., nar. XX.XX.XXXX v E. F., ktorú opakovane bozkával
v oblasti genitálií, kde ju zároveň hladkal a aj poškriabal, v dôsledku čoho krvácala, neskôr musela mal.

B.. B. uspokojovať jeho sexuálnu potrebu rukou po jeho pohlavnom úde, až k jeho vyvrcholeniu.
Za to bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne podľa § 73 ods. 2
písm. c), d) Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to prostredníctvom svojho
obhajcu a rovnako tak podala v zákonnej lehote odvolanie aj prokurátorka a to proti výrokom o vine
a treste.

Na základe podaných odvolaní vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením sp. zn.
5To/87/2021 zo dňa 08.03.2022 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 3 Tr. poriadku zrušil rozsudok
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/43/2019 zo dňa 24.11.2020 a zároveň podľa § 322 ods. 1
Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajskýsúdvzrušujúcomuzneseníokreminéhokonštatoval,žepopreskúmanípredloženéhospisového
materiálu a napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že vo vzťahu k skutkovému stavu prvostupňový
súd konštatoval, že: „obžalovaný ako otec sa dopustil násilného sexuálneho správania len voči maloletej
dcére a konanie, ktorého sa podľa obžaloby mal dopustiť na svojom maloletom synovi zo skutkovej vety
vypustil, pretože nebolo dostatočne objektívne preukázané“. O tejto časti skutkovej vety vypovedala len

maloletá B., v tomto smere neexistovali žiadne iné dôkazy. Preto prvostupňový súd zo skutku vypustil
časť, ktorá sa týkala násilného sexuálneho správania obžalovaného voči jeho synovi.

V tomto smere sa krajský súd nestotožnil s takýmto hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom. Vo
vzťahu k hodnoteniu vierohodnosti svedeckej výpovede maloletej B.. B., predovšetkým tej časti jej

výpovede, ktorá sa týkala maloletého A. B., teda jej brata, krajský súd konštatuje, že táto časť výpovede
by mohla byť podložená samotným správaním maloletého A. B., o ktorom vypovedala svedkyňa A. L.,
keď uviedla, že po vykonaní veľkej potreby A. B. sa nechcel zohnúť a plakal, keď mu chcela urobiť bežný
hygienický úkon. Tomuto správaniu maloletého A. B., podľa krajského súdu prvostupňový súd nevenoval
dostatočnú pozornosť, pričom by mohlo mať podporný význam k hodnoteniu výpovedí maloletej B.. B..Z uvedeného dôvodu krajský súd v tejto súvislosti prvostupňovému súdu uložil, aby súd preveril toto
správanie maloletého A. B. opakovaným výsluchom svedkyne A. L. za prítomnosti súdneho znalca, ktorý
by vyhodnotil opisované správanie svedkyňou maloletého A. B. v týchto konkrétnych situáciách v tom

zmysle, či tieto prejavy maloletého svedčia o prežití prípadného sexuálneho násilia. Prvostupňový súd
mal v tejto súvislosti zvážiť aj výsluch samotného maloletého A. B., a to najmä aby sa vyjadril v tejto
súvislosti k jeho zdravotnému stavu. Podľa krajského súdu tak isto v tom prípade by bolo potrebné, aby
bol maloletý vypočutý za prítomnosti súdneho znalca, ktorý by následne jeho výpoveď vyhodnotil.

Zároveň krajský súd uložil prvostupňovému súdu vypočuť súdneho znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvie chirurgia, aby ozrejmil súdu možnosti hojenia poranenia konečníka u maloletého dieťaťa a ako
ovplyvní plynutie času možnosť zanechania stôp po takomto poranení na tele dieťaťa, prípadne iné
skutočnosti podľa uváženia súdu.

Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie bolo zistené, že obžalovaný by sa mal nachádzať

vo väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemecku, preto bol Okresným súdom Rimavská
Sobota dňa 07.12.2022 pod sp. zn. 2T/43/2019 vydaný príkaz na zatknutie obžalovaného a toho istého
dňa pod sp. zn. 2T/43/2019 aj Európsky zatýkací rozkaz.

Realizáciou európskeho zatýkacieho rozkazu bol obžalovaný A. B. uznesením Okresného súdu

Rimavská Sobota 2T/43/2019 zo dňa 02.06.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2023
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 5Tos/79/2023 vzatý do väzby z dôvodov podľa
§ 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. poriadku. Väzba sa začala dňa 01.06.2023 o 17.00 hod. a obžalovaný
ju vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica.

Zároveň je potrebné uviesť, že na základe pokynu krajského súdu, prvostupňový súd uznesením sp. zn.
2T/43/2019 zo dňa 09.06.2023 (č.l. 600) pribral do konania znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia MUDr. Milana Barana.

Tento znalec bol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2023 a zúčastnil sa opakovaného

výsluchu svedkyne A. L. a svedka – poškodeného mal. A. B., pričom aj na základe ich výpovedí bolo
znalcoviMUDr.Baranoviuložené,abyzodpovedalvznaleckomposudkuotázkypoloženévuznesenísp.
zn. 2T/43/2019 zo dňa 18.10.2023 (č.l. 665). Znalec mal pri vyhotovení znaleckého posudku k dispozícii
zdravotnú dokumentáciu poškodeného mal. A. B., vyšetrovací spis a zároveň mal. poškodeného aj
osobne vyšetril dňa 12.02.2024 a následne podal znalecký posudok I. XX/XXXX (č.l. 710 až 738).

Tak ako je vyššie uvedené, po zrušení prvostupňového rozsudku bola na základe pokynu krajského
súdu na hlavnom pojednávaní opakovane vypočutá svedkyňa A. L. a svedok – poškodený mal. A. B..

Svedkyňa A. L., ohľadom skutočností, ktoré bolo potrebné preveriť v zmysle pokynu krajského súdu

uviedla, že keď A. chcela prezliecť nohavice a chytila ho za pás, tak on začal kričať, plakal, metal sa
adokoncajuuhryzol.Keďmupoveľkejpotrebepotrebovalautrieťzadoček,taksanechcelzohnúť,bránil
sa, kričal a preto ho musela poumývať. Uviedla tiež, že neznášal, keď ho niekto odzadu chytil za plecia,
pričom v tom čase si nevedela vysvetliť prečo sa A. pri uvedených úkonoch takto správal. Vypovedala
aj o tom, že raz prichytila B. ako bozkávala A. na pohlavný úd a keď sa jej spýtala, že čo to robí, tak

jej B. odpovedala, že mu bozkáva zadok a pipíša. B. sa to podľa svedkyni zdalo prirodzené a normálne
a B. jej dokonca povedala, že to robila aj otcovi a jeho bratovi. Uvedené skutočnosti následne svedkyňa
nahlásila do detského domova.

V ďalšom svedkyňa odpovedala na otázky položené znalcom v súvislosti so zdravotným stavom mal.

A. B., pričom na tomto mieste ich súd nebude rozvádzať, pretože sú zakomponované v záveroch
znaleckého posudku.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok – poškodený mal. A. B., ktorý ku skutku nič uviesť
nevedel, nepamätá sa na to obdobie a nepamätá sa ani na obdobie, keď ešte žil s rodičmi v spoločnej

domácnosti, teda predtým ako bol umiestnený do detského domova. Pamätá si na určité udalosti už len
z obdobia, keď bol v starostlivosti pani L.. Neuviedol žiadne významné skutočnosti ohľadom samotného
skutku.Ajjemuboliznalcomkladenéotázkyvsúvislostisjehozdravotnýmstavom,ktorésútiežzakomponované
v znaleckom posudku.

Na základe návrhu obžalovaného boli po zrušení pôvodného rozsudku vypočutí aj svedkovia M. M., L.
M. a A. B..

Svedkyňa M. M. k samotnému skutku nevedela nič uviesť. Je sestrou A. D., ktorá je matkou poškodenej
mal.B..B..Vypovedalaotom,ževčasepredumiestnenímdetívdetskomdomovebývalivjednejdedine.

Išlo o obdobie okolo roku 2010. Podľa svedkyne jej sestra A. D. žila s obžalovaným na začiatku spolužitia
v poriadku, neskôr vznikali medzi nimi hádky, obžalovaný chodieval žobrať do zahraničia a sestra A.
sa o deti veľmi nestarala, nechávala niekedy deti aj samé doma a ona sa išla zabávať a potom boli
z toho hádky. Podľa svedkyne obžalovaný dával deti do starostlivosti starých rodičov alebo príbuzným,
lebo sa o deti nemal kto starať, keď on odišiel žobrať. Pamätala sa na to, že chlapec mal problémy
so sluchom, spomenula že jeden čas obžalovaný odniesol deti aj do Viedne k matke, potom ich však

doniesli domov a umiestnili ich do detského domova. Podľa svedkyne mali deti otca radi, chceli ho, on
im posielal peniaze, kúpil im telefóny. Svedkyňa ich chodila aj navštevovať, v domácnosti u nich bola
asi len štyrikrát. Keď sa stretla s B., tak táto jej nikdy nič nepovedala ohľadom nejakého sexuálneho
zneužívania. Svedkyňa si nemyslí, že by bol obžalovaný schopný spraviť to, čo sa mu kladie za vinu
a dodala, že nie raz sa obžalovaný postaral aj o iné deti ako jeho vlastné a to aj o tie, ktoré mala ona na

starosti. Z jej výsluchu bolo tiež zistené, že keď matka detí A. D. rodinu opustila, tak obžalovaný nosil
deti k svedkyninej matke, pričom deti niekedy pri nej zostávali aj cez noc a potom obžalovaný opäť pre
deti prišiel a takto sa to nejaké obdobie striedalo.

Svedok L. M. k samotnému skutku tiež nič nevedel uviesť. Vyjadroval sa k obdobiu predtým, ako boli

deti umiestnené do detského domova. Podľa svedka bolo spolužitie obžalovaného s matkou detí na
začiatku v poriadku, asi po dvoch rokoch sa začali problémy a hádky. Podľa svedka dôvodom hádok
bola skutočnosť, že obžalovaný chodieval robiť do zahraničia, posielal domov peniaze avšak matka detí
ich minula hlavne pre seba. V období rokov 2009 až 2010 bol aj on niekoľkokrát na návšteve, avšak
na deťoch si nič nezvyčajné nevšimol. Deti boli podľa svedka spokojné a v poriadku, nevidel na nich

stopy po násilí.

Na otázku, či v čase, keď boli deti u svokrovcov sa obžalovaný s deťmi stretával uviedol, že áno a dodal,
že obžalovaný deti ráno priniesol svokre, potom odišiel do lesa na drevo alebo hríby a keď sa vrátil,
tak si zobral deti späť.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa A. B., sestra obžalovaného, k samotnému skutku tiež nič nevedela
uviesť. Určitý čas v období okolo roku 2011 bývala u obžalovaného v domácnosti. Podľa svedkyne sa
obžalovaný o deti riadne staral, neboli tam žiadne problémy.

Na otázku obžalovaného, či sa jej niekedy A. a B. sťažovali, že by ich sexuálne obťažoval a ubližoval
im svedkyňa uviedla, že nikdy jej deti nič také nepovedali a to ani ich mame.

V závere výsluchu svedkyňa spontánne uviedla, že sa s ňou telefonicky spojila A. D., matka detí, ktorá
jej mala povedať, že sa s ňou kontaktovala B., ktorá mala uviesť, že si všetko vymyslela.

Na uvedenom základe žiadal obžalovaný, aby ako svedkyňa bola vypočutá A. D. a opätovne aj mal.
poškodená B.. B.. Tento návrh bol však súdom zamietnutý, pretože mal. B.. B. už vo veci na hlavnom
pojednávaní vypovedala. Čo sa týka výsluchu A. D., tak ide o nepriamu svedkyňu, ktorá v čase keď
sa mal skutok stať už nežila v domácnosti obžalovaného, pretože ju opustila. Podľa informácií sa má

zdržiavať v zahraničí a zrealizovanie jej výsluchu by predĺžilo rozhodnutie vo veci, v ktorej je naviac
obžalovaný väzobne trestne stíhaný.

Zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Barana I. XX/XXXX boli zistené nasledovné skutočnosti.

Podľa znalca je možné vykonať análny styk dospelej osoby s 1-3 ročným dieťaťom za použitia veľkého
násilia, pričom by s veľkou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istotne došlo k závažnejším
zdravotným komplikáciám poškodeného v zmysle natrhnutia kože a sliznice okolia análneho otvoru
a konečníka poškodeného, čo by si vyžiadalo akútnu zdravotnú starostlivosť, resp. by ťažkostipoškodeného s veľkou pravdepodobnosťou pretrvávali aj do súčasnosti. Pozdné komplikácie s trvalými
ťažkosťami dieťaťa by sa mohli prejaviť aj s odstupom desiatich rokov po análnom styku 1-3 ročného
dieťaťa s dospelou osobou. Pri vyšetrení poškodeného A. B., nar. XX.XX.XXXX znalec nenašiel žiadne

priame alebo nepriame známky možného zranenia konečníka poškodeného a ani následné komplikácie
v dôsledku análneho styku s dospelou osobou. Znalec uzatvára, že s veľkou pravdepodobnosťou
rovnajúcou sa takmer istote nedošlo k úplnému análneho styku poškodeného A. v čase, keď mal tento
jeden až tri roky. Podľa znalca popisované ťažkosti poškodeného v rodine pani L. boli spôsobené
vdôsledkufunkčnýchťažkostípoškodenéhovsúvislostisostravouapsychickýmiťažkosťamivdôsledku

čoho mal poškodený tvrdú a objemnú stolicu, ktorá taktiež mohla spôsobiť zranenie konečníka
poškodeného s popisovanými ťažkosťami poškodeného. Ak by podľa znalca došlo k análnemu styku
dospelej osoby s tak mladým dieťaťom, došlo by k rozsiahlejším zraneniam, ktoré by sa prejavili aj po
niekoľkých rokoch. Pri vyšetrení poškodeného však neboli zistené žiadne anatomické zmeny konečníka
v dôsledku starých zranení. Podľa znalca mal poškodený A. B. v zdravotnej dokumentácii popisované
poruchy trávenia, ktoré súviseli s jeho tráviacimi ťažkosťami a nie so zranením konečníka.

Okrem uvedeného vykonaného dokazovania po zrušení prvostupňového rozsudku, bol prečítaný aj
aktuálny odpis z registra trestov na obžalovaného.

Pred zrušením prvostupňového rozsudku bolo na hlavnom pojednávaní vykonané rozsiahle

dokazovanie, pričom bol vypočutý obžalovaný A. B., poškodená mal. B.. B., svedkovia A. N. O., A. L., K.
B. B., A. A. L.. Boli vypočuté aj znalkyne A. E. P., A. G. I. a znalci A. Q. G. a A. G. B.. V ďalšom bol podľa
§ 270 ods. 2 Tr. poriadku prehratý zvukový záznam výsluchov mal. poškodenej B.. B. z prípravného
konania zo dňa 02.10.2018 a mal. poškodeného A. B. z prípravného konania zo dňa 20.11.2018. Podľa
§ 269 Tr. poriadku boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: odpis registra trestov z čl. 200, správa

o priestupkoch čl. 199, správy o povesti čl. 197,198, rodné listy čl. 195,196, lekárske správy čl. 191-194,
lekárska správa gynekológa čl. 190, správa Detského domova Jesenské čl. 188, správa kurátora čl.
186, správy ZŠ Dr. Clementisa v Tisovci čl. 183-184, správy psychologičky Detského domova Jesenské
čl. 305-317.

Po zhodnotení celého vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym
záverom.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2020 po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1
písm. a) Tr. por. vyhlásil, že zo spáchaného skutku sa cíti byť nevinný. K veci samej vypovedal o tom,

že si nevie vysvetliť, prečo poškodená dcéra proti nemu vypovedá a trval na tom, že s ňou ani so synom
nemal nikdy nič. Opakovane tvrdil, že sa o deti riadne staral, a to aj v čase, keď matka detí opustila deti
a tiež aj spoločnú domácnosť. Deti má rád, opakovane ich navštevuje a zaujíma sa o ne, a to aj v čase
ako sú umiestnené v detskom domove.

Na doplňujúce otázky uviedol, že v spoločnej domácnosti žil s oboma deťmi ako aj s ich matkou do
konca septembra 2010, kedy matka detí ušla do zahraničia. Pokiaľ boli deti doma, tak bývali väčšinou
pri starej mame R. B.. Opakovane vypovedal o tom, že matka detí ich všetkých opustila a že následne
ako boli deti umiestnené v Detskom domove v Jesenskom, tak nikdy nestratil o ne záujem, telefonoval
im a chodieval k nim na návštevy.

Na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2020 bola vypočutá aj samotná poškodená mal. B., pričom z dôvodu
obavy, že by nevypovedala pravdu v prítomnosti obžalovaného, bol jej výsluch vykonaný v jeho
neprítomnosti a obžalovaný bol na čas jej výsluchu z pojednávacej miestnosti vylúčený v súlade
s ustanovením § 62 Trestného poriadku. Mal. poškodená B. sa v súčasnosti z dôvodu jej problémov so

správaním nachádza v starostlivosti Diagnostického centra Lietavská Lúčka, a to na základe rozhodnutia
súdu o uložení výchovného opatrenia.

K veci samej vypovedala o tom, že sa stalo, keď bola na záhrade a oberala jablká, tak k nej prišiel
otec a začal ju obchytkávať a výslovne uviedla, že „ musela som mu chytiť kokot a musela som mu

ho olizovať“. Ďalej uviedla, že videla, ako otec strčil „svojho vtáka“ do bratovho zadku a dodala, že to
musela robiť aj otcovmu bratovi, že aj tento ich zneužíval. Na doplňujúce otázky uviedla, že v tom čase
ešte neboli umiestnení v detskom domove, ona mala asi 4-5 rokov, bolo to v období, keď oberala jablká.
V tom čase bývali v spoločnej domácnosti okrem otca aj s mamou, avšak otec jej to robil len keď mamanebola doma. Potvrdila to, čo už uviedla aj pri výpovedi v prípravnom konaní, že sa to stalo tak, že sa
hrala na záhrade, zbierala jablká, otec prišiel k nej, začal ju hladkať po chrbáte, po zadku, proste všade
a bozkával ju. Potom jej vyzliekol nohavice a hladkal ju medzi nohami, pričom ju poškrabol a doteraz

tam má jazvu, potom išli domov, na posteľ, otec si dal dole gate a ukázal jej, čo má robiť a ona mu
naťahovala pipíš, pričom dodala, že ak by to neurobila, tak by ju zbil, uviedla tiež, že jej hovoril: rob rob,
vydával zvuky, a po naťahovaní pipíšu mu vyšlo z neho niečo biele. Na doplňujúce otázky už nevedela
uviesť, koľkokrát to musela otcovi robiť, avšak podľa nej to bolo viac ako raz a to čo robil otec bratovi,
videla jedenkrát.

Na otázku, ako sa bránila otcovi, uviedla, že keď mu to musela robiť, tak sa ho bála, aby ju nezbil.

Na ďalšie doplňujúce otázky, aký je jej vzťah k otcovi v súčasnosti, opakovane uviedla, že jej chýba ako
otec a otcovská láska, avšak sa ho bojí a nechce ísť k nemu preto, aby ich s bratom zase sexuálne
nezneužíval. Aj pri stretnutiach s otcom mala strach, avšak išla na ne hlavne kvôli bratovi, lebo brat

sa tešil, že dostane od otca darčeky. O tom, čo sa odohralo medzi ňou a otcom, porozprávala tete
(profesionálnej matke, svedkyni L.) a psychiatričke pri vyšetrení.

Svedkyňa A. N. O., sociálna pracovníčka Centra pre deti a rodiny v Jesenskom, na hlavnom pojednávaní
uviedla, že trestné oznámenie vo veci podávala z dôvodu, že sa v súvislosti so svojou prácou dozvedela,

že otec sa mal dopúšťať na deťoch pred ich umiestnením do detského domova sexuálneho násilia.
Povedala jej o tom profesionálna matka pani A. L. a psychiatrička, na ktorej meno sa nevedela
rozpamätať. Na doplňujúce otázky uviedla, že pokiaľ bola prítomná pri návšteve otca s deťmi, tak si
nevšimla, že by deti otca odmietali, otec im pri návštevách nosil darčeky, sladkosti a deti sa z toho tešili.
Uviedla však aj to, že niekedy nastali situácie, keď sa deti s otcom nechceli stretnúť, avšak na konkrétny

dôvod si už nevedela spomenúť. Otec sa o deti zaujímal, aj keď bol v zahraničí, a to aj vo výkone trestu
a telefonoval deťom. Nepamätala sa, či deti mali nejaké zranenia, keď boli prijaté do detského domova.

Svedkyňa A. L. uviedla, že pracuje ako profesionálny rodič pre Centrum pre deti a rodiny v Jesenskom,
a o obe poškodené maloleté deti sa stará od roku 2012. K veci samej vypovedala, že raz keď sa obe

deti hrali v izbe, tak si všimla, ako mal. B. vyzliekla mal. A. a začala mu bozkávať pohlavný úd a zadok.
Keď zisťovala od mal. B., prečo to robí, tak jej táto povedala, že toto robila doma otcovi a jeho bratovi.
Snažila sa B. vysvetliť, že takéto veci sa nerobia, pričom rovnaké správanie B. si všimla aj v ďalšom
prípade. Vo vzťahu k mal. A. uviedla aj to, že tento sa bál, keď sa mu niekto dotkol chrbta v oblasti drieku
a nechcel sa zohnúť a plakal, keď mu po tom ako vykonal veľkú potrebu, chcela urobiť bežný hygienický

úkon, pričom takéto jeho správanie si nevedela vysvetliť. Tiež vypovedala o tom, že raz, keď deti s otcom
telefonovali, tak niekoľkokrát zrušili hovor a raz počula, keď B. otcovi do telefónu povedala, že nepôjdu
k nemu za to, čo im robil. Hovorila aj o jednom stretnutí detí s otcom, ktorého bola prítomná, pričom B.
sa od otca odťahovala a keď sa jej opýtal, prečo to robí, tak mu B. odpovedala, že je to kvôli tomu, čo
im spravil, pričom otec jej odpovedal, že boli malí a že si to nemôžu pamätať.

Na doplňujúcu otázku predsedu senátu, či niekedy zistila, že jej mal. B. nehovorí pravdu, svedkyňa
uviedla, že ju opakovane prichytila pri „bežných malých klamstvách“, keď jej B. tvrdila, že je naučená
do školy, avšak pravda to nebola. Zároveň však uviedla, že pri „vážnejších veciach“ ako napríklad, keď
požila alkohol, fajčila marihuanu, alebo keď sa bozkávala s chlapcom, tak jej o týchto skutočnostiach

sama hovorila a priznala sa k tomu.

Vo veci bola vypočutá ako svedkyňa aj K. B. B., psychologička Centra pre deti a rodiny v Jesenskom,
ktorá uviedla, že v detskom domove pracuje od júla 2014 a v apríli 2015 bola osobne prítomná pri
stretnutí oboch mal. detí s otcom. Podľa svedkyne priebeh tohto stretnutia bol pokojný, deti spočiatku

reagovali na otca úzkostnejšie, otvorenejší bol viac A., B. bola vystrašenejšia. Otec sa podľa svedkyne
snažil s deťmi nadviazať kontakt a raz vznikla situácia, keď sa ich otec pýtal, že prečo sú k nemu také
vyhýbavé, načo mu najmä B. odpovedala, že je to preto, čo im robil, že ich bil a obchytkával. Svedkyňa
počas výsluchu predložila okrem iného aj kópiu písomnej správy z tohto stretnutia s otcom, ktorá je
žurnalizovaná v spise ako čl. 305-307.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedkyňu A. A. L., psychiatričku, ktorá uviedla, že do kontaktu
s mal. poškodenou B. prišla v súvislosti so zmenou jej správania, a preto sa k nej dostavovala na
psychiatrické vyšetrenia. Na vyšetrenie v septembri 2018 sa mal. B. dostavila v sprievode profesionálnejmatky v súvislosti s psychiatrickými ťažkosťami. Okrem iného jej B. subjektívne uviedla, že biologický
otec ju v detstve týral a že bola aj sexuálne zneužitá. Podľa svedkyne hovorila aj niečo o bratovi, avšak
nič konkrétnejšie, tiež jej povedala, že sa nechce vrátiť k otcovi, čo sa svedkyni javilo ako veľmi netypické

pre dieťa, ktoré je v starostlivosti detského domova. O tejto skutočnosti následne informovala detský
domov.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočuté aj znalkyne A. P., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, a jej konzultantka pri vyhotovení znaleckého posudku I. XX/XXXX A. G. I.,

znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Obe znalkyne zotrvali
v celom rozsahu na záveroch ich znaleckého posudku. Okrem ich výsluchu predseda senátu na
hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery ich znaleckého posudku na mal.
A. a mal. B.B.. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že mal. B.B. má podpriemerné
intelektové schopnosti na hranici subnormy a ľahkej mentálnej retardácie. Mal. A. je detská osobnosť
primerane intelektovo vybavená. Obe deti netrpia duševnou poruchou. U mal. B.B. a mal. A. nie sú

prítomné následky psychotraumatizácie v súvislosti s konaním ich otca. Mal. B.B. a mal. A. netrpia
duševnou poruchou, na vznik ktorej by malo vplyv konanie páchateľa v čase skutku, duševnou
poruchou netrpia ani v súčasnosti. Znalec u maloletých detí zisťuje disharmonický vývoj osobností,
pričom nevyrovnanosť vo vývine vychádza z osobnostných, genetických predispozícií, nie je dôsledkom
prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych faktorov v ich prežívaní. Svedkovia sú schopní

chápať zmysle trestného konania, avšak rozumové schopnosti mal. B.B. sú nižšie. Pre primerané
vnímanie,zapamätaniesiareprodukovanieprežitýchudalostísúmentálneschopnostiobochmaloletých
svedkov postačujúce. U mal. A. je pamäťová stopa vysoko nepravdepodobná. U mal. B.B. je možné
predpokladať útržkovité spomienky, keď sa jedná o emočne významnú udalosť. Vyskytli sa však
konfabulácie, ktoré sa objavujú v jej pamäťových výkonoch.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj ďalší znalci, a to A. G., znalec z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie), sexuológia, ktorý vo veci vyhotovil
znalecký posudok I. XX/XXXX a A. G. B., znalec z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých,
psychológia sexuality, klinická psychológia detí, ktorý vo veci vyhotovil znalecký posudok I. XX/XXXX,

ktorí tiež trvali na záveroch svojich znaleckých posudkov a podľa § 268 ods. 2 Tr. por. boli prečítané aj
závery týchto znaleckých posudkov.

Zo záverov znaleckého posudku I. XX/XXXX znalca A. G. na obvineného A. B. bolo zistené,
že obvinený netrpí duševným ochorením v pravom zmysle slova, t. j. psychózou. V jeho prípade

sa jedná o abnorme štruktúrovanú osobnosť, hlavne s rysmi nezdržanlivosti a disociality, čo je z
psychiatrického aj z forenzného hľadiska považované za trvalú poruchu osobnosti, nevyžadujúcu liečbu,
neznižujúcu ovládacie, ani rozpoznávacie schopnosti. Súčasne bol u obvineného zistený habituálny,
návykový alkoholizmus, so stabilizovaným stereotypom, teda závislosť od alkoholu v pravom zmysle
slova. Závislosť od iných omamných a návykových látok nezistil. Obvinený A. B. reaguje na požitú

návykovú látku ako bežná populácia, návyková látka pôsobí na jeho konanie negatívne, deliberuje
ho. Znalec odporúča obvinenému uložiť ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnou formou. Znalec
pri sexuologickom vyšetrení obv. A. B. nezistil poruchu sexuálnej deviácie, orientácie, aktivity, ani
poruchy kombinované, teda žiadnu formu sexuálnej deviácie. Nezistil ani zníženie jeho ovládacích a
rozpoznávacích schopností z dôvodu sexuálnej deviácie. V plnej miere chápe zmysel trestného konania

a jeho pobyt na slobode v súčasnej dobe nie je nebezpečný.

Zo záverov znaleckého posudku I. XX/XXXX znalca A. G. B. na mal. B.B. bolo zistené, že
osobnosť maloletej je aktívna, senzitívna, s miernou prevahou črty, extraverzie. V rámci morálneho
rozhodovania sa snaží robiť najmä to, čo od nej očakávajú autority, aby získala ich uznanie. V tomto

zmysle je aktuálne čiastočne ovplyvniteľná a manipulovateľná. Vzhľadom na svoj vek je sociálne
zrelá, v sociálnych situáciách sa dokáže relatívne dobre orientovať. Prakticky aj abstraktný intelekt je
prítomný v podobne, veku primeranej miere. Primerane rozvinutá je krátkodobá operačná pamäť, aj
pamäť dlhodobá. Maloletá disponuje kognitívnymi schopnosťami potrebnými pre primerané vnímanie
a následné reprodukovanie prežitých udalostí. Neobjavil sa u nej sklon ku skresľovaniu výpovedí. Tento

sklon sa neobjavil ani v zmysle vedomého zámerného zavádzania, ani v zmysle chorobnej, iracionálnej
zmene výpovedí. U menovanej sa neobjavil sklon ku konfabuláciám, či vedome nepravdivým výrokom.
Menovaná prežité udalosti, vrátane udalostí relevantných k predmetnej trestnej veci, reprodukovala
primeraným a vierohodným spôsobom, čomu nasvedčujú skutočnosti, že o udalostiach súvisiacich spredmetným trestným konaním sa vyjadrovala konzistentne aj v priebehu času, vyjadrenia mal. B.B. sú
kongruentné s jej správaním, ktoré opísal jej profesionálny rodič a forma opisu relevantných prežitých
udalostí primerane korešponduje so zistenými intelektovými a osobnostnými charakteristikami mal. B.B..

Mal. B.B. je vzhľadom na svoju čiastočnú osobnostnú nezrelosť i prežívané vývinové obdobie puberty
do istej miery ovplyvniteľná. Táto tendencia však nedosahuje takej intenzity, že by mala mal. B.B.
sklon porušovať základné spoločenské, etické normy a zábrany. Neskresľuje ani výpovede o sebe. Z
odborného hľadiska znalec neodporúča priamy kontakt mal. B.B. s páchateľom predmetného trestného
činu.

Okrem vyššie uvedeného dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj ďalšie dokazovanie a
podľa § 270 ods. 2 Tr. por. sa oboznámil s celým obrazovo – zvukovým záznamom výsluchov mal.
poškodenej B.B. z prípravného konania zo dňa 2.10.2018 a mal. poškodeného A. z prípravného konania
zo dňa 20.11.2018, a to ich prehratím na technickom zariadení na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2020.
Z čítaných rodných listov oboch poškodených maloletých detí bolo bez akýchkoľvek pochýb zistené,

že ich otcom je obžalovaný A. B.. Ďalej bolo z čítanej správy Detského domova Jesenské, z písomnej
správy kurátora, ako aj z výsluchu svedkyne L. zistené, že obe poškodené maloleté deti boli prijaté do
Detského domova Jesenské dňa 11.10.2010 na základe uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota
2PPom/8/2010-6zodňa12.10.2010,právoplatné3.11.2010aženáslednebolaobomnariadenáústavná
starostlivosť, ktorá sa realizuje v Detskom domove Jesenské, a to na základe rozsudku Okresného súdu

Rimavská Sobota 1P/288/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.3.2011. Tiež bolo z týchto dôkazov
zistené, že od 1.6.2012 boli obe deti umiestnené do profesionálnej náhradnej rodiny p. A. L..

Prokurátorka v podanej obžalobe kladie A. B. ako otcovi oboch poškodených maloletých detí za vinu,
že konaním špecifikovaným v skutkovej vete obžaloby sa dopustil na týchto deťoch zločinu sexuálneho

násilia podľa § 200 ods.1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 127 ods.
1 Trestného zákona.

Obžalovaný sa počas celého trestného stíhania bráni tým, že predmetného sexuálneho násilného
konania sa na deťoch nedopustil, že takéto tvrdenia proti nemu nie sú pravdivé a že si ani nevie vysvetliť,

prečo proti nemu najmä mal. dcéra B. vypovedá. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne L. sa vyjadril, že ona
navádza deti proti nemu.

Podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného
k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho

bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na 5 až 10 rokov.

Podľa § 200 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, odňatím slobody na 7 rokov až 15 rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona, dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako 18 rokov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Objektom tohto trestného činu je právo kohokoľvek, t.j. muža aj ženy slobodne rozhodovať o svojom
pohlavnom živote. Predmetom útoku v oboch alternatívach jeho spáchania je osoba akéhokoľvek
pohlavia, pričom ide o iné sexuálne praktiky ako súlož.

V prípade tohto sexuálneho zločinu Trestný zákon z hľadiska naplnenia trestnej zodpovednosti

páchateľa vyžaduje, aby bolo v konaní na strane páchateľa preukázané násilie alebo hrozba
bezprostredného násilia, prípadne, že páchateľ na takýto čin zneužije bezbrannosť poškodenej osoby.
V prípade trestného činu sexuálneho násilia smeruje násilie alebo jeho hrozba k vykonaniu iných
sexuálnych praktík, ako súlože. Za násilie pritom treba považovať použitie fyzickej sily zo strany
páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu ženy za účelom

dosiahnutia iných sexuálnych praktík proti jej vôli. K naplneniu tohto sexuálneho trestného činu môže
dôjsť aj v tom prípade, ak na takýto čin zneužije páchateľ bezbrannosť poškodenej osoby. Podľa § 127
ods. 7 Tr. zákona sa bezbrannou osobou na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá vzhľadom na svoj
vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej účinne sa brániťpred jeho útokom. O zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa poškodená osoba bez pričinenia páchateľa
nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopná prejaviť svoju vôľu, pokiaľ
ide o vykonanie určitej sexuálnej praktiky s páchateľom, prípadne, v ktorom nie je schopná klásť odpor

proti jeho konaniu. Ide predovšetkým o stav bezvedomia, mdlobu, požitie alkoholických nápojov alebo
omamných látok, stav choroby, ale aj stav, keď je spútaná alebo keď sa pre svoju fyzickú neschopnosť
nemôže brániť, ďalej ak pre duševnú chorobu nechápe význam páchateľovho konania, pričom za stav
bezbrannosti možno považovať aj hlboký spánok. V prejednávanej veci je možné za takýto stav podľa
názoru súdu považovať aj útly vek poškodenej osoby, keďže v danom prípade mala poškodená mal.

B.B. v čase skutku päť rokov a poškodený mal. A. dva roky a sedem mesiacov.

Po zhodnotení vyššie vykonaného dokazovania súd zistil, že obrana obžalovaného je len sčasti
dôvodná, a to pokiaľ sa mu v obžalobe kladie za vinu, že opakovane zneužil bezbrannosť aj svojho syna
mal. A., na ktorom vykonával análny styk, počas ktorého mal. A. kričal a plakal a že svojím konaním mu
spôsobil presne neustálené zranenia.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že o násilnom sexuálnom konaní obžalovaného voči jeho synovi
neexistuje žiaden dôkaz okrem výpovede mal. B., ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval
vykonanie análneho styku otca na synovi.

Vážne pochybnosti ohľadom prokurátorkou tvrdenej skutočnosti v obžalobe, že obžalovaný opakovane
zneužil bezbrannosť aj svojho syna mal. A. B., na ktorom vykonával análny styk nastali najmä po
podaní znaleckého posudku znalcom MUDr. Baranom. Tento znalec, tak ako je to už vyššie popísané,
pri vyšetrení poškodeného mal. A. B. nenašiel žiadne priame alebo nepriame známky zranenia
konečníka poškodeného v dôsledku análneho styku s dospelou osobou. Znalec uzatvoril, že s veľkou

pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote nedošlo k análnemu styku poškodeného A. B. v čase,
keď mal tento jeden až tri roky. Podľa znalca popisované ťažkosti poškodeného v rodine pani L. boli
spôsobené funkčnými ťažkosťami v súvislosti so stravou a psychickými ťažkosťami, v dôsledku čoho
mal poškodený tvrdú a objemnú stolicu, ktorá mohla súvisieť s jeho popisovanými ťažkosťami.

Na druhej strane však bolo z výsluchu poškodenej mal. B.B. na hlavnom pojednávaní zistené, že
obžalovaný ju opakovane bozkával v oblastí genitálií, kde ju zároveň hladkal, pričom ju aj poškriabal,
poškodená musela uspokojovať jeho sexuálne potreby rukou aj ústami až k jeho vyvrcholeniu.
Poškodená o týchto skutočnostiach vypovedala rovnako aj pri výsluchu v prípravnom konaní a zároveň
to mal súd za preukázané aj z prehratia obrazovo-zvukového záznamu z jej výsluchu.

Z charakteru žalovanej trestnej činnosti vyplýva, že vo väčšine prípadov sa táto neodohráva na
verejnosti, prípadne v prítomnosti aj ďalších osôb ako svedkov, ktorí by takéto konanie mohli potvrdiť
prípadne vyvrátiť.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že aj v predmetnej veci sa konanie, ktoré je kladené obžalovanému
za vinu, neodohralo v prítomnosti iných osôb ako obžalovaného a poškodenej.

Súd však na rozdiel od konania obžalovaného otca, ktoré malo smerovať voči poškodenému synovi,
uveril poškodenej mal. B., že sa otec na nej násilného sexuálneho konania dopustil, pretože okrem

samotnej poškodenej takéto konanie potvrdili na hlavnom pojednávaní aj svedkyne L. a A. L.. Aj keď
ide o nepriame svedkyne, ktoré pri skutku samom neboli, ich svedecké výpovede jednak pred súdom
a svedkyne L. aj v prípravnom konaní, majú veľký význam z hľadiska posúdenia vierohodnosti samotnej
poškodenej. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek sexuálne násilné konanie na
dieťati ako „nezrelej osobe“ zanechá na osobnosti takéhoto dieťaťa bez akýchkoľvek pochýb negatívne

psychické stopy. Prežitie takýchto negatívnych sexuálnych udalostí sa s určitosťou prejavilo aj na
psychike samotnej poškodenej, čoho dôkazom sú aj jej zmeny v správaní a zmeny v psychickom
zdraví, čo sa prejavilo u nej najmä v čase, keď sa od otca dozvedela, že by sa chcel znova o ňu
a o brata postarať. Takéto závery súdu sú podopreté jednak výsluchmi svedkýň L., ďalej psychiatričky A.
a psychologičky K., ktoré na hlavnom pojednávaní vypovedali o tom, že sa im poškodená zdôverila, že

sa bojí vrátiť k otcovi, aby ich opäť sexuálne neobťažoval a nebil a tiež ich preukazujú aj lekárske správy
o psychiatrických vyšetreniach mal. poškodenej. Zároveň to popisuje aj správa zo stretnutia s otcom
(čl. 305-307), kde je uvedené, že mal. B. sa nechce domov vrátiť, pretože si pamätá, ako ich otec bil
a obchytkával.Na uvedenom základe preto súd po zhodnotení vykonaných dôkazov ustálil záver, že sa obžalovaný ako
otec dopustil násilného sexuálneho konania len voči mal. dcére a konanie, ktorého sa podľa obžaloby

mal dopustiť na svojom mal. synovi, zo skutkovej vety vypustil, pretože nebolo dostatočne objektívne
preukázané a priamo ho vylučuje doplnené znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Baranom.

Preto na základe skutkového stavu, tak ako je ustálený v skutkovej vete rozsudku a zhodnotenia
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd bez akýchkoľvek pochybností za

preukázané, že obžalovaný A. B. od presne nezistenej doby do 11.10.2010 počas viacerých dní v obci
Hodejov v rodinných domoch ako otec využil bezbrannosť svojej dcéry mal. B.B. a aj hrozbou násilia ju
opakovane bozkával v oblasti genitálií, kde ju zároveň hladkal a aj poškriabal a donútil ju uspokojovať
jeho sexuálnu potrebu rukou po jeho pohlavnom úde až k jeho vyvrcholeniu. Tento čin bez akýchkoľvek
pochýb spáchal na chránenej osobe t.j. na dieťati, pretože v čase skutku mala poškodená mal. B.B.
menej ako 18 rokov.

Na uvedenom základe súd následne konanie obžalovaného voči poškodenej mal. B.B. právne
kvalifikoval ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 Trestného zákona.

Za spáchaný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona bolo možné
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 7 rokov až do 15 rokov. Pri ukladaní trestu
obžalovanému súd vychádzal z nižšie uvedených zásad pre ukladanie trestov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z dokazovania vykonaného vo vzťahu k trestu bolo zistené, že obžalovaný A. B. je bez pracovného
pomeru. Z miesta bydliska je hodnotený len všeobecne, pričom zo správy bolo naviac zistené, že
jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Doposiaľ sa nedopustil žiadneho
priestupku. Podľa aktuálneho odpisu z registra trestov (č.l. 781 až 788) bol doposiaľ 23-krát súdom
trestaný. Naposledy v zahraničí rozhodnutím AG Stuttgart pod sp. zn. 19 Ds 1 Js48178/22 3011 VRs zo

dňa22.11.2022,právoplatnýmdňa14.12.2022,kdeprepodnecovanieverejnostinarasovúdiskrimináciu
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov.

Obžalovaný je v predmetnej trestnej veci väzobne trestne stíhaný, pričom väzba sa začala dňa
01.06.2023 o 17.00 hod. a obžalovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu

odňatia slobody Banská Bystrica.

U obžalovaného nebolo vzhliadnuté k žiadnej poľahčujúcej a ani priťažujúcej okolnosti, preto mu bolo
možné uložiť, tak ako je to už vyššie uvedené, trest odňatia slobody v trvaní od siedmich do pätnástich
rokov.

Vzhľadom na charakter predmetnej trestnej činnosti a s prihliadnutím na osobu páchateľa, ktorý bol
v období do 11.10.2010 (koniec skutku) 6-krát súdom trestaný a aj nepodmienečným trestom odňatia
slobody (odsúdenie pod bodmi 4 a 5), mal súd za to, že aj napriek tomu, že keď bol skutok spáchaný
pred necelými štrnástimi rokmi, nie je tu žiadna okolnosť prípadu a ani žiadne také pomery páchateľa,

pre ktoré by bolo možné uložený trest mimoriadne znížiť pod dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto
zákonom v zmysle § 39 Trestného zákona.Z uvedených dôvodov bol obžalovanému A. B. podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (siedmich) rokov.

Keďže podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin, bol pre
výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Na základe záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
(liečba alkoholizmu a toxikománie), sexuológia I. XX/XXXX bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm.
c), písm. d) Trestného zákona uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
násilím donútil iného k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho
bezbrannosť a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, t.j. na dieťati, t.j. na osobe mladšej ako
osemnásť rokov,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.