Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211454
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723211454.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú I. L.,
G.. X.X.XXXX, E. K. E. L. XXXXX, Z. E., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecíarodinyO.,dieťarodičov:oprávnenejmatkyB.L.Š.,G..X.X.XXXX,E.K.E.L.XXXXX,Z.E.,právne
zastúpenej JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou, Zimná 60, Spišská Nová Ves, a povinného otca

T..M.L.,G..X.XX.XXXX,E.K.M.XXXX/XX,O.,vkonaníonávrhumatkynavýkonsúdnehorozhodnutia,
o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 16Em/2/2023-29 zo dňa 16.2.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávnenej matky na výkon súdneho
rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa, a to rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/257/2019-590
zo dňa 21.2.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 15CoP/1/2023-655 zo dňa
22.6.2023, právoplatného dňa 14.7.2023. Návrh matka odôvodnila skutočnosťou, že otec maloletej
nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu v rozsahu úpravy stretávania a marí striedavú starostlivosť.
Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 370 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z Civilný mimosporový

poriadok, konštatoval nedôvodnosť návrhu, pretože nemal preukázané také porušenie právoplatného
rozhodnutia, ktoré by voči povinnému otcovi odôvodňovalo použitie sankcií v zmysle štvrtej časti
Civilného mimosporového poriadku, keď nebola preukázaná zodpovednosť otca za svojvoľné porušenie
právoplatného rozhodnutia súdu. Pritom súd vychádzal z predložených vyjadrení strán a lekárskych
správ predložených otcom o zdravotných problémoch maloletej, ktoré boli objektívne takého charakteru,
že si vyžiadali lekársku starostlivosť a aj hospitalizáciu. Súd tiež vychádzal z vyjadrenia kolízneho

opatrovníka a z vyjadrenia matky, podľa ktorých sa striedavá starostlivosť realizuje v týždňových
intervaloch a v zmysle rozhodnutí súdu a prihliadol aj na skutočnosť, že vo veci úpravy styku s maloletou
v konaní, vedenom tamojším súdom pod sp. zn. 15P/116/2023, súd bude nanovo rozhodovať o úprave
rodičovských práv a povinností na základe návrhov oboch rodičov.

2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa v zmysle § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a g/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP), namietajúc
nenáležité odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bez predloženia dôkazov o pravdivosti tvrdení otca.
Uviedla, že opakovane preukazovala porušovanie dohody otcom. Riadne rešpektovanie právoplatného
avykonateľnéhorozhodnutiavsebeobsahujeajpsychickúprípravudieťaťanastriedaniesaanapríchod

k druhému rodičovi. To, ako sa súd prvej inštancie vyrovnal s tým, že otec dieťa doslova štve proti nej a jej
partnerovi, s ktorým tvorí dlhodobý partnerský zväzok a že aj takto otec dlhodobo a opakovane porušujeprávoplatné a vykonateľné rozhodnutie, sa nenachádza v odôvodnení. Rovnako sa, podľa odvolateľky,
nedá z odôvodnenia zistiť ani to, ako sa súd prvej inštancie vyrovnal s tým, že otec dlhodobo, nielen
ojedinele, ignoruje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie aj tým, že dieťa nielenže nepripravuje na

striedanie, ale ešte intenzívne pracuje aj na tom, aby dcéra ju a jej partnera nerešpektovala, nepočúvala,
aby u nich nechodila na veľkú potrebu, hoci otec vie, že má s týmto problém a nemôže neisť na
záchod niekoľko dní. Pokiaľ by otec takto negatívne nezasahoval do psychiky dcéry, tak by nebol žiadny
problém, lebo sa v jej domácnosti cíti dobre, má rada aj jej partnera, ale slovné prejavy dcéry sa dokážu
zmeniť doslova za sekundu, keď zasiahne otec. Ani s týmito okolnosťami sa súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí nevyrovnal, keďže takéto správanie sa otca je nielen neplnením a nerešpektovaním
právoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutia,alejeajvrozporesnajlepšímzáujmommaloletéhodieťaťa.
Zastáva názor, že takto odôvodnené uznesenie nielenže nie je preskúmateľné, ale narúša aj právnu
istotu účastníkov konania a takto porušuje ich právo na spravodlivý proces. Striedavá starostlivosť nikdy
nefungovala normálne, lebo otec nedokáže riadne komunikovať, napadol aj jej priateľa v čase, kedy
dcéra mala byť u nej. Je obeťou sledovania zo strany otca, pravidelne v čase, kedy má byť dcéra

u nej, chodí ku škole a doslova do dcéry hučí tak, aby dieťa bolo zmätené, plakalo a láka ho, aby
išlo s ním. Takýto prístup otca je neprípustný. Aj týmto dochádza a to dlhodobo k hrubému zásahu
tak do jej ústavných práv ako rodiča a aj do ústavných práv dieťaťa. Vo vzťahu k výkonu striedavej
starostlivosti sú jej zo strany otca od samého začiatku vytvárané prekážky, od samého začiatku marí
striedavú starostlivosť v čase, kedy má byť dcéra u nej. Neváhal ísť do školy, ktorú dcéra navštevuje a

klamať o tom, že iba on má právo ju zo školy vyberať a teda aj takto sa snaží mariť výkon jej rodičovských
práv. Potvrdila, že otec dieťa na striedanie dáva, avšak to neznamená, že sa striedavá starostlivosť
realizuje riadne a v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Jej tvrdenia sú veľmi ľahko
preukázateľné aj výpoveďami svedkov, pokiaľ by bol súd svedkov vypočul. Navrhla, aby bolo napadnuté
uznesenie zrušené v jeho I. výroku a aby vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu opakovane v konaní uviedol, že striedavú starostlivosť
realizujú rodičia v týždňových intervaloch. V mesiaci september a október 2023 došlo k situáciám, kedy
maloletá nebola odovzdaná zo strany otca v zmysle právoplatného rozsudku. Taktiež v mesiaci február
2024 došlo zo strany matky k situácii, že absolvovala s maloletou dovolenku v zahraničí a z tohto dôvodu

nebol dodržaný týždňový interval striedania dieťaťa medzi rodičmi, následne po návrate z dovolenky
došlo k nahradeniu času pre otca. S rodinou maloletého dieťaťa pracuje od roku 2019 a zaznamenáva
napätú situáciu a vyostrený rodičovský konflikt. Obaja rodičia poukazujú na to, že realizovaná striedavá
starostlivosť nie je v najlepšom záujme dieťaťa a obaja rodičia podali okresnému súdu návrh na zmenu
výchovnéhoprostredia,konaniejevedenépodsp.zn.15P/116/2023,kdekaždýzrodičovžiada,abybolo

maloleté dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti. Vo veci zmeny výchovného prostredia prebieha
dokazovanie a zatiaľ nebolo konanie právoplatne ukončené. Obaja rodičia boli zo strany ÚPSVaR
O. opakovane vyzvaní, aby rešpektovali právoplatné rozhodnutie súdu a snažili sa upokojiť situáciu
ohľadom dieťaťa, lebo to zle vplýva na jeho psychický stav. Vzhľadom na zlú komunikáciu medzi rodičmi
a napätú situáciu sa obaja rodičia podrobujú výchovnému opatreniu - odbornému psychologickému

poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a komunikácie vo vzťahu k
maloletému dieťaťu u psychologičky.

5. Otec maloletého dieťaťa k odvolaniu matky uviedol, že všetky svoje tvrdenia podložil listinnými
dôkazmi - správy od lekára, správy od psychiatra, sms, úradný záznam, výpis z dochádzkového systému

a naopak, v návrhu na výkon rozhodnutia matka nijako nepreukázala, že by jej tvrdenia boli pravdivé.
Ako jediný dôkaz chce matka použiť výpoveď jeho expartnerky, s ktorou nežije od augusta 2022, a
teda táto sa nemá ako vyjadriť k aktuálnej situácii týkajúcej sa starostlivosti o dcéru. Dal do pozornosti
odvolaciemu súdu, že je to práve matka, ktorá nedodržiava súdom stanovenú úpravu styku. Počas
jarných prázdnin tohto roku, ktoré pripadli na nepárny kalendárny týždeň, kedy mala byť dcéra v jeho

osobnej starostlivosti, mu mala matka dcéru odovzdať po skončení prázdnin 1.3.2024 a dňa 20.2.2024
mu exmanželka oznámila, že s dcérou odchádza na 2 týždne na dovolenku a vráti sa až 4.3.2024.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a §
3 ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP,

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie
matky nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne,
vrátane aplikácie príslušných ustanovení zákona a v plnom rozsahu odkazuje na jeho relevantné závery
v odôvodnení. Na dôvažok dopĺňa nasledovné.7. Odvolací súd primárne zdôrazňuje, že veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou oblasťou,
preto k použitiu donucovacích prostriedkov súd pristupuje s maximálnou opatrnosťou (rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Reigado Ramos vs. Portugalsko).

8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9. Všeobecne platí, že návrh na výkon rozhodnutia súd zamietne vtedy, ak nedošlo k porušeniu
povinnosti uloženej rozhodnutím alebo ak k jej porušeniu síce došlo, avšak z objektívnych príčin
(stanovisko bývalého Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 10.5.1981 sp.zn. Cpj 228/81, uverejnené vo
zvláštnom čísle Bulletinu Nejvyššího soudu ČSR, roč. 1981).

10. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je nepochybné zistenie, že povinný
z rodičov dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. Podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých v zmysle § 392 CMP ustanovuje vyhláška Ministerstva Spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z. Citovaná vyhláška je založená na troch zásadách, a to najlepšom
záujme dieťaťa, rešpektovaní práv dieťaťa a vypočutí názoru dieťaťa. Procesný postup súdov v jej

intenciách musí spočívať v dôslednom zistení skutočného stavu veci, aby sa náležitým šetrením
zistilo, či sa povinný rodič podrobuje rozhodnutiu, prípadne, či existujú dôvody, pre ktoré objektívne
nemôže dôjsť k realizácii v danom prípade styku. Zisťovanie informácií o dôvodoch nepodrobenia sa
rozhodnutiu a preverovanie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu vykoná v rámci súčinnosti príslušný
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, príslušný orgán obce alebo iná osoba, ktorá bola

podľa § 388 CMP požiadaná o súčinnosť. Ak je predmetom konania vo veci starostlivosti o maloletých
úprava styku rodiča s maloletými deťmi, nemožno pri súdnom vynucovaní styku postupovať tak, aby
sa návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne na to,
aby za akýchkoľvek okolností a tiež proti vôli a záujmom dieťaťa bola dosiahnutá ochrana hoci aj
oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizácii styku s maloletým dieťaťom. V tomto smere je pri

posudzovaní, či neuskutočnenie výkonu práva na styk spôsobilo porušenie práva oprávneného na výkon
jeho rodičovských práv, rozhodujúce vždy zistiť, či štátne orgány prijali za účelom umožnenia styku
všetky opatrenia, ktoré od nich bolo možné v tomto prípade rozumne očakávať, a či sa súd snažil nájsť
spravodlivú rovnováhu medzi záujmami účastníkov, t.j. záujmami oprávneného a maloletého dieťaťa, a
všeobecnýmzáujmom,ktorýspočívavdodržiavanízásadprávnehoštátu.Napriekúlohepovinnejosoby,

ktoroujeurobiťvšetkopreto,abymaloletédieťanastykpripravila,môženastaťživotnásituácia,kedypre
určité dôvody nie je možné styk realizovať riadne alebo vôbec, a to, ak by realizácia rozhodnutia formou
jeho výkonu by bola v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, predovšetkým jeho právom na zdravý
fyzický i psychický vývin. Zabezpečenie splnenia povinnosti uloženej rozhodnutím núteným výkonom
by tak nebolo možné dosiahnuť bez súčasného porušenia práv detí, ktoré by mali byť bezpochyby

právoplatným a vykonateľným rozhodnutím garantované.

11. Povinnosť súdu je teda zisťovať, či sa povinný rodič, v danom prípade otec maloletého dieťaťa,
podrobuje rozhodnutiu alebo či existujú dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu,
čo súd prvej inštancie náležite preskúmal za pomoci kolízneho opatrovníka. V preskúmavanom prípade

je zrejmá citlivosť vzájomného vzťahu rodičov, pre odstránenie ktorej je nutné zastabilizovať vzájomné
vzťahy účastníkov, aktuálne za pomoci odborného poradenstva s bezpodmienečným ohľadom na
záujem, schopnosti a možnosti spoločného maloletého dieťaťa akceptovať danú situáciu. Nepohoda,
či už pri odovzdávaní si dieťaťa rodičmi, alebo pri samotnom priebehu styku, môže mať vo svojich
dôsledkoch za následok vážne zmeny v citovej oblasti a psychickej odolnosti maloletej. Môže pri tom

ísť o nesprávne pôsobenie oprávneného rodiča na maloleté dieťa, neprimerané veku a schopnostiam
dieťaťa, ďalej prípadne traumatizujúci zážitok, ktorý oprávnený rodič maloletým spôsobil nenáležitým
tlakom na realizovanie jeho predstáv a pod. V záujme dieťaťa je aj stabilizovanie výchovného prostredia
a nerušené vykonávanie striedavej, alebo osobnej starostlivosti rodičmi z pohľadu ich maloletej dcéry.
Bezproblémový prechod medzi domácnosťami rodičov a zautomatizovanie striedania v nasledujúcom

období prispeje jednoznačne k zlepšeniu zdravia a celkovej pohody dieťaťa. K tomuto je aktuálne
potrebné sústrediť všetko úsilie oboch rodičov. Odvolací súd reálne očakáva podriadenie sa rodičov
záujmu a riadnemu vývoju ich dcéry v tomto a nasledujúcom období, s nepresadzovaním ich vlastných
ambícií, či vzťahových disfunkcií. K dosiahnutiu želaného stavu v prospech maloletého dieťaťa mánapomôcť jednak rodičovská dohoda uzavretá na pojednávaní dňa 29.11.2024 v konaní vedenom
okresným súdom pod sp.zn. 15P/116/2023, v rozsahu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca
s upraveným stykom matky s maloletou s určením času a spôsobu a tiež naďalej potrebné odborné

poradenstvo za súčinnosti kolízneho opatrovníka, resp. psychológa, ktorému odvolací súd rodičom
odporúča sa podriadiť.

12. K námietkam odvolateľky odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého
účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2

CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon a zároveň žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods.
1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. K námietke nevykonania, či nedostatku
dôkazov, odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom konania o výkone rozhodnutia, upravujúceho styk rodiča
s maloletým dieťaťom, či striedavú starostlivosť, nie je riešenie vzájomných konfliktov rodičov a ich
prípadných animozít, ale zabezpečenie možnosti riadnej výchovy maloletého dieťaťa oboma rodičmi v

znení právoplatného súdneho rozhodnutia. Je pravdou, že v danom prípade sa striedavá starostlivosť
nie vždy realizovala riadne súdom stanoveným spôsobom a v stanovenom termíne. Dôvodom takejto
situácie by však mali byť relevantné okolnosti, ktoré ojedinele vyvstanú v súvislosti s možnosťami a
schopnosťami účastníkov v reálnom čase. Tu odvolací súd konštatuje zjavne subjektívny rozdielny
výklad popisovaných situácií oboma rodičmi maloletého dieťaťa.

13. V nadväznosti na ustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, pričom štruktúra
odôvodneniarozhodnutiajevpriamejspojitostisozákladnýmprávomnasúdnuochranupodľačl.46ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd tiež konštatuje nedôvodnosť námietky nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia v danom prípade pre účely konania o výkon rozhodnutia. Súd prvej inštancie

dospel vecne a procesne správne k rozhodnutiu, ktoré riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, pričom nejde v danom
prípade o rozpor s čl. 46 ods. 1 Ústavy a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru (rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006 sp. zn. I.ÚS 265/05). Súd voľným spôsobom bez znakov
ľubovôle zhodnotil jednotlivé dôkazy z hľadiska dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným

skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda
hodnovernosti zdroja a to aj vo vzájomnej súvislosti bez porušenia pravidiel formálnej logiky. Posúdenie
realizácie výkonu právoplatného rozhodnutia o úprave stretávania sa oprávnenej s maloletým dieťaťom
a hodnotiace úvahy súdu na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie
z nich vyvodených skutočností, nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie. Do práva na

spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným
výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodolvsúladesjehovôľouapožiadavkami,aleaniprávo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997,
II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp.

nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci
rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom
podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. V danom prípade nie sú

dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).